{"guid": "229187f3-d595-4a63-b64f-e19f21dee2f6:5c2fb116-528b-483c-9918-dbc162a4bed1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1319207218.7", "spisova_znacka": "5Cob/36/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/36/2025 z 29. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2025, sp. zn. 5Cob/36/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1319207218.7", "identifikacne_cislo": "1319207218", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c2fb116-528b-483c-9918-dbc162a4bed1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1319207218.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319207218.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319207218.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/36/2025\n1319207218\n29. 04. 2025\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1319207218.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a\nčlenov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: BUILDHOUSE,\ns.r.o., so sídlom Hlavná 77, Nová Dedinka, IČO: 35 808 349, zastúpeného: Advokátska kancelária\nZuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, Bratislava, IČO: 36 800 040 a JUDr. Marta Vícenová,\nadvokátka, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovaným: 1/ Eviden Slovakia s.r.o., so\nsídlom Pribinova 19/7828, Bratislava, IČO: 45 650 276, zastúpený: JURIDIKA advokátska kancelária\ns.r.o., so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, IČO: 50 231 456, 2/ auctio s.r.o., so sídlom Kmeťková 30, Nitra,\nIČO: 36 765 121, zastúpený: JUDr. Ondrej Brláš, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra, IČO:\n42 428 521, 3/ en bloc solutions, s.r.o., so sídlom Ďurková 25, Nitra, IČO: 44 008 511, zastúpený:\nAdvokátska kancelária AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, Nitra, IČO: 52 360 458, o určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby a o určenie, že záložné právo nevzniklo a neexistuje, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 899 zo dňa 27.10.2022, a o\nodvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 1057 zo\ndňa 04.11.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 899 zo\ndňa 27.10.2022 potvrdzuje.\nII. Krajský súd v Bratislave dopĺňací rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 1057\nzo dňa 04.11.2024 potvrdzuje.\nIII. Žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol podanú žalobu a druhým\nvýrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v\nplnom rozsahu.\n2. Pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, konanej dňa\n17.12.2019 v hoteli Sun, Slnečné jazerá - sever 2572/125, o 10,00 hod. Navrhovateľom dobrovoľnej\ndražby bol žalovaný v 1/rade, dražobníkom bol žalovaný v 2/rade a vydražiteľom žalovaný v 3/rade.\nPredmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Senec, katastrálny\nodbor, na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v Okrese X., obec A. T., katastrálne územie A. Q. F. T.: parcela\nregistra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 718 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela\nregistra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela\nregistra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Podaním\nzo dňa 10.05.2021 žalobca rozšíril žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Podaním zo dňa\n\n14.12.2021 žalobca zmenil žalobu, tak že namiesto určenia neplatnosti označenej záložnej zmluvy sa\ndomáhal určenia, že záložné právo na základe dotknutej záložnej zmluvy nevzniklo a neexistuje. Obe\nzmeny žaloby súd prvej inštancie pripustil.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v najpodstatnejších častiach odôvodnil nasledovne:\n29. „Žalovaný 2/ ako dražobník zaslal žalobcovi dňa 4.10.2019 Oznámenie o dobrovoľnej dražbe\nv termíne 6.11.2019. Zaslanie Oznámenia preukázal Podacím hárkom zo dňa 4.10.2019. Prílohou\nOznámenia bol Znalecký posudok č. 97/2019. Žalobca prevzatie Oznámenia + ZP potvrdil podpisom\ndoručenky dňa 28.10.2019. Následne bolo v Obchodnom vestníku zverejnené Oznámenie o upustení\nod dobrovoľnej dražby a to z dôvodu písomnej žiadosti navrhovateľa dražby. Oznámením o zaslaní\nOznámenia o dražbe zo dňa 14.11.2019 oznámil žalovaný 2/ žalobcovi konanie dobrovoľnej dražby\ndňa 17.12.2019 o 10,00 hod. s tým, že ide o prvé kolo dražby (nejde o opakovanú dražbu). Zaslanie\nOznámenia preukázal Podacím hárkom zo dňa 15.11.2019, žalobca prevzatie Oznámenia potvrdil\npodpisom na doručenke dňa 6.12.2019, znalecký posudok opakovane už doručovaný nebol.\n...\n41. Žalobca ďalej namietal oneskorené doručenie oznámenia o konaní dražby.\n...\n45. Povinnosťou dražobníka je teda v lehote tridsiatich dní pred začatím dražby zaslať (nie doručiť)\ndlžníkovi záložného veriteľa oznámenie o dražbe. Oznámenie o dražbe, ktorá sa mala konať 17.12.2019\nbolo podľa podacieho hárku založeného v spise žalobcovi zaslané dňa 15.11.2019, teda v zákonom\nstanovenej 30 dňovej lehote. Dražobník si svoju zákonnú povinnosť splnil a nemôže niesť zodpovednosť\nza to, kedy si vlastník predmetu dražby oznámenie aj reálne preberie.\n46. Žalobca tiež namietal aj porušenie § 19 ZoDD, nakoľko dražobník nesplnil svoju povinnosť upustiť\nod dražby najneskôr do začatia dražby, hoci na predmet dražby zaťažený záložným právom záložného\nveriteľa bolo nariadené s jeho súhlasom exekučné konanie.\n..\n48. K začatiu exekúcie na predmetné nehnuteľnosti došlo na základe písomného návrhu oprávneného\nt.j. žalovaného 1/ doručeného exekútorskému úradu súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu dňa\n15.10.2014, ktorý vydal dňa 6.11.2014 pod č. EX 2436/2014 písomné upovedomenie o začatí\nexekúcie, v ktorom povinného - spoločnosť BUILDHOUSE s.r.o. vyzval na úhradu sumy 1.926.826,35\neur a zakázal mu nakladať s majetkom za iným účelom ako za účelom uspokojenia pohľadávky\noprávneného. Písomným podaním zo dňa 7.11.2014 žalovaný 1/ navrhol taktiež zriadenie exekučného\nzáložného práva k nehnuteľnostiam a za týmto účelom aj udelil súhlas s vykonaním exekúcie predajom\nnehnuteľností. Po výmene súdneho exekútora, exekútor JUDr. Tomáš Peltzner dňa 26.7.2018 vydal\nexekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť\nna vymoženie pohľadávky oprávneného, t.j. žalovaného 1/. Ustanovenia Exekučného poriadku sú vo\nvzťahu k záložnému právu a postihovania založenej veci konštruované na podstatnej podmienke súhlasu\nzáložného veriteľa s predajom založenej veci. Z tohto dôvodu sa osud veci spravuje vôľou záložného\nveriteľa a v prípade, ak tento nedá súhlas na predaj založenej veci, bude možné vo vzťahu k nej\nrealizovať dobrovoľnú dražbu a naopak, pokiaľ záložný veriteľ takýto súhlas na predaj založenej veci v\nexekúcii udelí, bude nevyhnutné od dražby upustiť. Oprávnený (navrhovateľ dobrovoľnej dražby) svojím\npísomným podaním zo dňa 18.10.2019 odvolal svoj predchádzajúci súhlas s predajom nehnuteľností\npovinného, t.j. žalobcu ako vlastníka predmetu dražby a požiadal o výmaz poznámok-upovedomenie\no spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti z príslušných listov vlastníctva. Z LV č. XXXX\nsúd zistil, že v čase konania dobrovoľnej dražby nebola evidovaná žiadna poznámka týkajúca sa\npredaja nehnuteľnosti súdnym exekútorom, v časti „C“ bolo evidované exekučné záložné právo súdnych\nexekútorov. Existencia exekučného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu nepredstavuje\nprekážku pre výkon dobrovoľnej dražby, pokiaľ záložný veriteľ neudelil alebo odvolal súhlas s predajom\nzálohu v exekučnom konaní. V čase konania dobrovoľnej dražby dňa 17.12.2019 súhlas na predaj\nzaloženej veci udelený nebol, nakoľko pôvodne daný súhlas bol dňa 18.10.2019 navrhovateľom dražby\nodvolaný a preto nebol daný zákonný dôvod na upustenie od dražby.\n49. K ďalšej prezentovanej námietke žalobcu, že malo dôjsť k nekontrolovanému znižovaniu najnižšieho\npodania až na sumu 150.400,- eur súd poukazuje na skutočnosť, že Znaleckým posudkom č. 97/2019\nbola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 188.000,- eur, vydražená bola za sumu 150.400,- eur, t.j. 80\n% hodnoty určenej Znaleckým posudkom, čo je cena primeraná. Súd súhlasí s názorom žalovaného\n2/, že cena, ktorá sa dosiahne na dobrovoľnej dražbe je určovaná trhom, niekedy je preto možné kúpiť\nurčitú vec výhodnejšie, ako by tomu bolo pri „klasickom“ zmluvnom predaji, avšak táto výhodnejšia\ncena je často spojená s rizikom možného súdneho sporu, ktorý môže trvať dlhší časový úsek, počas\nktorého vydražiteľ nemá k dispozícii ani peňažné prostriedky, ktoré za predmet dražby zaplatil a ani\n\npredmet dražby nemôže žiadnym spôsobom užívať, nakoľko mu napríklad predchádzajúci vlastník\nodmietne tento odovzdať. Znalecký posudok č. 62/2022 zo dňa 19.9.2022 vypracovaný znalcom Ing.\narch. Szabová Katarína na základe objednávky B. X., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota\npredmetných pozemkov sumou 240.000,- eur je vo vzťahu k prejednávanej veci právne irelevantný,\nžalobca mal a mohol v prípade, že nesúhlasil s ohodnotením predmetu dražby postupovať podľa § 12\nods.5 ZoDD, čo však neurobil.\n50. Z výsledkov dokazovania mal súd preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a\nnepreukázal, že došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách v príčinnej súvislosti s ktorým mal\nbyť dotknutý na svojich právach.\n51. Žalobca zároveň spochybnil aj platnosť Záložnej zmluvy, keď namietal, že túto p. B. X., konateľ\nžalobcu nepodpísal, neskôr argumentoval tým, že záložné právo, ktoré bolo zriadené na základe\nZáložnej zmluvy nevzniklo a ani neexistuje nakoľko Záložná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že :\na/ neobsahuje riadnu špecifikáciu pohľadávok, ktoré sa zabezpečujú záložným právom v zmysle §\n151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, minimálne tých, ktoré sa uvádzajú v článku II. bod 3 písm. (b) a\n(c )Záložnej zmluvy, a zároveň\nb/ neobsahuje obligatórnu náležitosť špecifikovanú pod § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka,\nneurčuje riadne ako hodnotu zabezpečených pohľadávok, tak ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa\npohľadávky zabezpečujú.\n52. Žalovaní namietali vo vzťahu k rozšíreniu dôvodov žaloby uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty\nv zmysle § 21 ods.2 ZoDD, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo a pre ktorú nie je zmena žaloby\nmožná.\n53. Súd sa poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.5Cdo/220/2018 zo dňa\n31.5.2021 .... zaoberal aj námietkami žalobcu týkajúcimi sa tvrdenej neplatnosti Záložnej zmluvy.\n54. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako záložca uzatvoril so\nspoločnosťou žalovaného 1/ ako záložným veriteľom Záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie\nzáložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu na zabezpečenie pohľadávok\nzáložného veriteľa voči spoločnosti MARCHSOFT definovaných v čl. II ods.3 ako pohľadávky vzniknuté\nna základe kúpnej zmluvy I a kúpnej zmluvy II v celkovej výške 1.906.893,50 eur. Súd má za to,\nže pohľadávky, ktoré sa zabezpečujú záložným právom sú dostatočne jasne a určito definované\nspôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. Pokiaľ aj pohľadávky v článku II bod 3 písm. b)\na c) neboli definované konkrétnou výškou, tak súd poukazuje na zavedenú súdnu prax, ktorá už\njudikovala, že záložným právom možno zabezpečiť tak pohľadávku existujúcu, ako aj pohľadávku, ktorá\nvznikne v budúcnosti, resp. ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Námietky žalobcu prezentované\nv konaní súd považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. Navyše pokiaľ\nby aj bola časť Záložnej zmluvy a to konkrétne článok II bod 3 písm. b) a c) neplatná, takáto\nneplatnosť v žiadnom prípade nepostihuje platnosť článku II bod 3 písm. a), v ktorom sú pohľadávky\ndostatočne určito špecifikované a na základe ktorého v neposlednom rade pristúpil záložný veriteľ\nk uplatneniu svojej pohľadávky formou dobrovoľnej dražby. Zabezpečovaná pohľadávka vo výške\n1.906.893,50 eur nadväzuje na notársku zápisnicu N 106/2017, Nz 4789/2014, NCRls 4854/2014\nspísanú JUDr. Miroslavom Pavlovičom, notárom, v ktorej je presne popísaný aj skutkový stav vzniku\npohľadávky vrátane prevzatia ručiteľského záväzku zo strany žalobcu pre prípad, že pohľadávku vo\nvýške 1.906.893,50 eur neuhradí žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi jeho dlžník - spoločnosť\nMARCHSOFT v lehote najneskôr do 30.06.2014; žalobca súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice\na s tým, aby oprávnená osoba použila notársku zápisnicu ako exekučný titul na celý jeho hnuteľný\nmajetok, nehnuteľný majetok, práva a iné majetkové hodnoty. Rovnako sa súd nestotožnil s ďalšou\nnámietkou žalobcu, že v záložnej zmluve nie je určená najvyššia hodnota istiny, nakoľko priamo v čl.\nII bod 3 zmluvy je uvedené, že za najnižšiu hodnotu istiny zabezpečovaných pohľadávok sa považuje\nhodnota zálohu stanovená znaleckým posudkom, nie však menej ako 2.500.000,- eur. Znaleckým\nposudkom č. 27/2014 objednaným žalobcom za účelom zriadenia záložného práva bola stanovená\nvšeobecná hodnota posudzovaného majetku sumou 2.349.715,- eur. Je pravdou, že Záložná zmluva\nbola podpísaná dňa 4.4.2014 a znalecký posudok bol vypracovaný až dňa 16.4.2014 teda neskôr, je\nvšak zrejmé, že v čase podpisu Záložnej zmluvy mal žalobca vedomosť o tom, že znalecký posudok,\nna ktorý Záložná zmluva odkazuje sa vyhotovuje, keďže ho sám objednal a preto aj Záložnú zmluvu\npodpísal. Pri posudzovaní platnosti Záložnej zmluvy túto nie je možné posudzovať samostatne bez\nvypracovaného znaleckého posudku, pričom z ich vzájomnej súvislosti je jednoznačne zrejmé, že\nZáložná zmluva v spojení so znaleckým posudkom obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované\nzákonom a jednoznačne vyjadruje vôľu zmluvných strán byť touto zmluvou viazaný. Ak žalobca tvrdí,\nže nepodpísal Záložnú zmluvu a ani na návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, tak\n\nv tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a žiadne dôkazy na svoje tvrdenia súdu neposkytol. Javí\nsa ako veľmi nepravdepodobné, že takýto dôvod neplatnosti Záložnej zmluvy vzniesol po prvýkrát až\nv návrhu na zmenu žaloby zo dňa 10.5.2021, hoci už v roku 2019 sa uskutočnili dobrovoľné dražby\nvo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tej istej zmluvy o zriadení záložného\npráva, čiže už v tomto čase musel vedieť, že existuje takýto problém, ale hoci prezentoval voči konaniu\ndobrovoľných dražieb početné námietky, námietku neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu absentujúceho\npodpisu konateľa záložcu nikdy nespomenul.\n55. Vo vzťahu ku všetkým prezentovaným dôvodom, pre ktoré mala byť Záložná zmluva neplatná je\nsúd je toho názoru, že pri výklade dohôd má jednoznačnú prioritu skutočná vôľa účastníkov zmluvy.\nZákladným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým\nvýkladom, ktorý neplatnosť zakladá, ak sú možné obidva výklady a v tomto smere poukazuje na ustálenú\nprax súdov Slovenskej republiky, vrátane ústavnej praxe, že súdy majú právne úkony interpretovať tak,\naby bola ich platnosť zachovaná: ....(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. US 242/2007\nz 3.júla 2008). Súd nezistil porušenie ustanovení zákona, ktoré by v príčinnej súvislosti mali za následok\nujmu žalobcu na svojich právach a zároveň z vykonaného dokazovania posúdil namietanú neplatnosť\nzáložnej zmluvy ako nedôvodnú a nepreukázanú a preto dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca\nnie je v danom spore osobou oprávnenou domáhať sa neplatnosti dražby a preto žalobu zamietol.\n57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.\n...\n61. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu, nakoľko boli v konaní ako procesné strany úspešní. O výške trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 21 ods. 2, § 17 ods. 2, ods.\n3 a ods. 5, § 19 ods.1 písm. g/zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade (ďalej len\n„ZoDD“)\n5. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/4/2020 - 899 zo dňa 27.10.2022\npodal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalobca vymedzil\nodvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /\nnesprávne právne posúdenie/ CSP.\n6. K napadnutému rozhodnutiu v časti o neplatnosť dražby žalobca trval na tom, že v priebehu\ndobrovoľnej dražby k porušeniu práv žalobcu došlo. Poukázal na to, že prvé kolo dražby bolo určené\nna deň 16.11.2019. Dražba sa nekonala a bolo od nej upustené. Žalobca tvrdil, že dôvodom upustenia\nod dražby bolo písomné podanie navrhovateľa dražby - žalovaného v 1/rade, v ktorom uznal neskoré\nprevzatie oznámenia o dražbe. Žalovaný v 2/rade poslal žalobcovi oznámenie o dražbe dňa 4.10.2019,\nktoré žalobca prevzal 28.10.2019, teda 14 dní po zaslaní , čo zodpovedá obvyklej úložnej dobe pre\ndoručovanie písomností, t.j. 15, resp. 18 dní. V prípade termínu konania 2. kola dražby dňa 17.12.2019,\ntvrdil žalovaný v 2/ rade, že oznámenie malo byť žalobcovi zaslané dňa 15.11.2019 , žalobca podľa\ndoručenky prevzal listovú zásielku dňa 16.12.2019, teda 32 deň po údajnom zaslaní. Podľa poštového\nporiadku platného v r. 2019 je úložná doba 18 dní. Podľa žalobcu je preto vylúčené, aby žalobca\nprevzal zásielku na 32. deň. Pošta po uplynutí 18 dňovej lehoty zásielku doručuje späť odosielateľovi. Ak\nteda preukazoval žalovaný v 2/rade, že odoslal zásielku žalobcovi, jednalo sa podľa žalobcu o fiktívnu\nzásielku. Žalobca trval na tom, že riadne oznámenie o konaní dražby dňa 17.12.2019 mu nebolo včas\nzaslané. Žalobca bol ďalej názoru, že medzi stranami je nesporné, že v zákonnej lehote k 1. kolu dražby\nznalecký posudok doručovaný nebol. Toto je zásadným porušením práva žalobcu. Nebolo mu umožnené\nvčas a riadne namietať znalecký posudok.\n7. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn.\nII. ÚS 343/2014, v ktorom podľa žalobcu „Ústavný súd súhlas s názorom krajského súdu, že v\nprípade upustenia od dražby nie je možné vykonať opakovanú dražbu (čo ani žalovaný neuvádzal ako\nopakovanú dražbu, ale ako prvé kolo dražby), ale je potrebné opätovne splniť všetky formálne a procesné\npožiadavky podľa zákona č. 527/2002 , resp. ostatných právnych predpisov teda vrátanie znaleckého\nposudku a oznámenia o vykonaní dražby.“ Ústavný súd súhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa,\nže písomnosti nestačí zasielať, ale je potrebné aj doručovať, pretože správne konštatoval súd prvého\nstupňa, že pre doručovanie písomností sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, teda v danom\nprípade OSP.\n8. V tomto kontexte odôvodnenie súdu, že žalobca nevyužil možnosť podať námietky proti znaleckému\nposudku doručovanému k dražbe zo dňa 16.11.2019 podľa žalobcu neobstojí a preto mal súd prvého\nstupňa zohľadniť žalobcom predložený znalecký posudok, kde je stanovená všeobecná hodnota\n\npredmetných pozemkov sumou 240 000,- €, čo je preukázaný značný nepomer skutočnej ceny. Táto\ncena (240 000,- €) ak by bola cenou vyvolávacou mohlo prísť k podstatnejšiemu výnosu z predaja. Tým\nje podľa žalobcu daná príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách\na vznikom ujmy na strane žalobcu.\n9. K napadnutému rozsudku v časti o neexistencii záložnej zmluvy (čl. 926) žalobca uviedol nasledovné\nodvolacie dôvody:\n- nesprávne právne posúdenie viacerých právnych otázok,\n- konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä v súvislosti\ns nedostatočným odôvodnením rozsudku, a tiež\n- súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k nesprávnym skutkovým záverom.\n10. Súd prvej inštancie podľa žalobcu neobsiahol v napadnutom rozsudku jeho najpodstatnejšiu\nargumentáciu a následne ju preto ani nevyhodnotil. Zároveň však v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia podrobne uviedol vyjadrenie žalovaného v 2/ rade k podaniu žalobcu z 13.12.2021\nv dôsledku čoho sa žalobcovi javil napadnutý rozsudok ako značne nevyvážený aj z hľadiska\nzabezpečenia rovnosti strán sporu. Žalobca poukázal na to, že záložná zmluva neobsahovala iba\nzabezpečenie pohľadávok z kúpnych zmlúv, ale aj iných pohľadávok. V tejto súvislosti žalobca výslovne\nuviedol, že určitosť zabezpečenej pohľadávky v čl. II bod 3 písm. a) nenamietal, namietal však označené\nzmluvné ustanovenie pod písm. b) a c), kde upozorňoval, že ustanovenia Záložnej zmluvy sú v tejto\nčasti neurčité a nejasné, pričom najmä zopakoval svoju argumentáciu k tejto otázke, ako ju uplatnil pred\nsúdom prvej inštancie. Trval na tom, že predmetné ustanovenie Záložnej zmluvy je neurčité, nejasné\na nie je možné ani výkladom zistiť rozsah zabezpečovanej pohľadávky. Podľa žalobcu sa súd prvej\ninštancie k jeho argumentom v tejto časti nevyjadril a nevysvetlil prečo dospel k záverom o určitosti\npohľadávky napriek týmto pochybnostiam. Súd prvej inštancie v bode 54 napadnutého rozsudku len\nkonštatoval, že k špecifikácii pohľadávok podľa čl. II bod 3 písm. b)-c) nie je potrebná suma pohľadávky,\nčo však žalobca vôbec netvrdil, namietal úplne iné dôvody neurčitosti, ktoré súd prvej inštancie nijako\nnevyhodnotil a neposúdil.\n11. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne neurčenia hodnoty pohľadávky alebo najvyššej hodnoty\nistiny zabezpečovanej pohľadávky súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Súd prvej inštancie podľa žalobcu správne uviedol, že\nzáložná zmluva určuje najvyššiu hodnotu istiny zabezpečovanej pohľadávky tak, že sa za ňu považuje\nhodnota zálohu podľa znaleckého posudku , nie však menej ako 2.500.000 eur. Žalobca namietal, že\npokiaľ je hodnota určená s odkazom na znalecký posudok, tento musel existovať v čase uzatvorenia\nzáložnej zmluvy, pričom žalobca v podaní z 14.12.2021 citoval aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 10bdo/9/2020, tiež sp. zn. 6Sžo/10/2015, ktoré súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec\nnespomenul, napriek tomu, že sa svojimi závermi od nich odchýlil. Zároveň žalobca poukázal na to, že v\nsúvislosti s touto otázkou argumentoval práve aj odkazmi na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých\npodľa neho vyplýva, že ak v čase podpisu znalecký posudok na ohodnotenie zálohu neexistoval, nie je\nmožné dodatočne absolútne neplatný právny úkon konvalidovať tým, že sa podstatná náležitosť zmluvy\ndodatočne určí nejakou dodatočne vyhotovenou listinou, v tomto prípade znaleckým posudkom. Súd\nvšak nevykonal právne zhodnotenie toho, ako je možné podstatnú náležitosť Záložnej zmluvy dopĺňať\ndodatočne. Súd ani bližšie nerozobral, prečo vedomosť o tom, že sa vyhotovuje znalecký posudok je\ndostatočným na to, aby bolo možné konštatovať, že Záložná zmluva má v čase podpisu všetky potrebné\nnáležitosti pre jej platnosť, čo je v rozpore s právnym vnímaním absolútnej neplatnosti a nápravy chýb\nabsolútne neplatného právneho úkonu.\n12. Žalobca ďalej poukázal na to, že z listinných dôkazov je jednoznačne zrejmé, že Záložná zmluva\nbola uzatvorená 04.04.2014, znalecké posudky boli vyhotovené 16.04.2014, podľa čl. II bodu 3 Záložnej\nzmluvy najvyššia hodnota istiny zabezpečovanej pohľadávky mala byť určená znaleckým posudkom,\navšak nemala byť nižšia ako 2.500.000 eur. Je preto podľa žalobcu nespochybniteľné, že v čase podpisu\nZáložnej zmluvy nebola známa suma najvyššej hodnoty istiny zabezpečovanej pohľadávky a neexistoval\ndokument, ktorý by ju obsahoval. V čase podpisu zmluvy tak Záložná zmluva jednoznačne neobsahovala\npodstatnú náležitosť vyžadovanú § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ) a potom v súlade s § 39\nOZ je absolútne neplatná.\n13. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo vzťahu k oceňovaniu zálohu spomínal dva posudky\nz roku 2014 číslo 27/2014 a 28/2014, pričom vo vzťahu k nim neurobil skutkový záver o hodnote\nzálohu a ani o najvyššej hodnote istiny, čím zostala nezodpovedaná otázka, aká by bola najvyššia\nhodnota zabezpečovanej pohľadávky, ak by aj znalecké posudky boli vyhotovené v čase uzatvorenia\nZáložnej zmluvy, a teda či vôbec tieto znalecké posudky sú dostatočne určité a jasné a mohli by byť\ntým dokumentom, ktorý dopĺňa náležitosti Záložnej zmluvy dostatočne určito. Zároveň Záložná zmluva\n\nodkazuje len na jeden znalecký posudok, ktorý ohodnocuje záloh. V spore boli predložené až dva\nznalecké posudky, ktoré však oceňujú majetok žalobcu nad rámec zálohu, pričom súd prvej inštancie\ntento nesúlad nijako nevyriešil a ani sa ním nezaoberal. Pokiaľ Záložná zmluva odkazuje na jeden\nznalecký posudok a boli predložené dva, je potrebné aj vyriešiť na ktorý z nich odkazuje Záložná zmluva.\nDané mal ustáliť súd prvej inštancie v kontexte toho, že urobil záver, že znalecké posudky dopĺňajú\nzmluvu. Žalobca zdôraznil, že vzhľadom na fakt, že tieto znalecké posudky neexistovali v čase podpisu\nZáložnej zmluvy, sú pre posudzovanie náležitostí a platnosti Záložnej zmluvy úplne irelevantné.\n14. Žalobca ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že Záložnú zmluvu nie je možné\nposudzovať samostatne bez znaleckého posudku. Podľa žalobcu len znalecký posudok, na ktorý by\nZáložná zmluva odkazovala, a ktorý by bol zmluvou identifikovateľný nezameniteľným spôsobom, a ktorý\nby existoval v čase podpisu Záložnej zmluvy, by mohol doplniť podstatné náležitosti Záložnej zmluvy.\nInak znalecký posudok nie je dostatočným pre určenie podstatných náležitostí zmluvy, ktorá na neho\nodkazuje.\n15. Pokiaľ súd prvej inštancie oprel svoje závery o skutočnosti o vedomosti či vôli strán pri uzatváraní\nZáložnej zmluvy jedná sa len o domnienky, pretože v konaní nebolo vykonané dokazovanie v tomto\nsmere. Preto jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n16. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd najmä z dôvodu nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozsudku a nedostatočne zisteného skutkového stavu, napadnutý rozsudok\nv celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že v celom rozsahu vyhovie podanej žalobe.\n17. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa 17.02.2023, v ktorom svoju\nargumentáciu rozčlenil rovnako ako žalobca na časť o neplatnosť dražby a časť o neexistencii záložnej\nzmluvy.\n18. Odvolacie námietky v odseku 6 tohto rozhodnutia žalovaný v 2/rade považoval za nedôvodné a\nnamietol voči nim. Uviedol, že zaslal žalobcovi oznámenie o dražbe k prvej dražbe (vrátane znaleckého\nposudku k predmetu dražby) dňa 04.10.2019, pričom dňa 07.10.2019 bol vykonaný pokus o doručovanie\na zásielka bola ako neprevzatá uložená na pošte v štandardnej úložnej lehote. Zásielku si žalobca\nprevzal aj z dôvodu víkendu až dňa 28.10.2019 (t.j. na 21. deň jej uloženia na pošte). Preukázanie\ntohto tvrdenia vyplýva z dôkazov predložených žalovaným v 2/ rade ešte v rámci jeho vyjadrenia k\npodanej žalobe zo dňa 06.02.2020 Pre vylúčenie pochybností žalovaný v 2/ rade priložil aj printscreen\nzo sledovacej funkcie Slovenskej pošty (dostupné na www.posta.sk), cez ktorú je možné sledovať\ndoporučenú zásielku po zadaní jej sledovacieho čísla. Podľa podacieho hárku nachádzajúceho sa v\nsúdnom spise zo dňa 04.10.2019 sa jednalo o zásielku č. OA149806744SK.\n19. Žalovaný v 2/ rade zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že by dôvodom pre upustenie od dražby malo\nbyť neskoré doručenie oznámenia o dražbe. K upusteniu od dražby došlo podľa neho z dôvodu, že v\nzmysle § 12 ods. 5 Zákona o dražbách má vlastník predmetu dražby právo podať voči doručenému\nznaleckému posudku námietky a to v zákonom určenej lehote. Z dôvodu, že žalobca si zásielku prevzal\naž 24 dní po jej vyexpedovaní a 21 dní po pokuse o jej doručenie, nastala situácia, kedy by nemal\ndostatočný časový priestor pre uplatnenie svojho práva - podať prípadné námietky voči doručenému\nznaleckému posudku a preto došlo k upusteniu od dražby, ktorá sa mala konať dňa 06.11.2019.\n20. Následne bol ohlásený nový termín prvého kola dražby a to dňa 17.12.2019, pričom oznámenie\no dražbe sa zasielalo 15.11.2019, s tým, že žalobca mal oznámenie podľa jeho tvrdení prevziať dňa\n16.12.2019, t.j. 32 deň po zaslaní. Aj toto tvrdenie žalobcu žalovaný v 2/rade namietal, tvrdiac, že\nho vyvracajú listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise. Poukázal na to, že podaním zo dňa\n06.02.2020 zaslal súdu prvej inštancie doručenku spoločne s podacím hárkom, ktoré preukazujú, že\nžalobca si oznámenie o dražbe, ktorá sa konala dňa 17.12.2019 prevzal dňa 06.12.2019. Zásielka č.\nOA143985631SK, bola podaná na pošte dňa 15.11.2019, prevzatá na doručovanie dňa 19.11.2019 (v\nrovnaký deň aj uložená na pošte, keďže pokus o doručenie bol neúspešný) a prevzatá žalobcom bola\n06.12.2019 (t.j. na 17. deň úložnej lehoty). Predmetné údaje sú uvedené aj na doručenke, ktorú predložil\nsúdu prvej inštancie. Aj k doručovaniu tejto zásielky žalovaný predložil printscreen.\n21. K tvrdeniu žalobcu o fiktívnom doručovaní, nedoručení znaleckého posudku a k tvrdeniu, že\nžalobcovi nebol doručený znalecký posudok spolu s oznámením o dražbe, ktorá sa konala dňa\n17.12.2019 žalovaný v 2/rade uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu namieta a odkázal na jeho podanie\nzo dňa 06.02.2020. Žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že zákon o dražbách ukladá povinnosť zaslať\nznalecký posudok najmenej 30 kalendárnych dní pred dňom konania dražby, pričom by mal byť doručený\ntak, aby vlastníkovi predmetu dražby zostala lehota 10 pracovných dní na podanie námietok, ku ktorým\nby mal mať dražobník lehotu najmenej 5 pracovných dní na vyjadrenie a to všetko pred dňom konania\ndražby. Žalobca si podľa žalovaného v 2/rade preukázateľne znalecký posudok prevzal dňa 28.10.2019\n\nspoločne s prvým oznámením o dražbe (od ktorej bolo upustené) a prvé kolo dražby bolo následne\n„posunuté“ na nový termín a to 16.12.2019.\n22. Skutočnosť, či sa znalecký posudok zašle vlastníkovi predmetu dražby samostatne alebo spoločne\nnapríklad s oznámením o dražbe nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zákona o dražbách či z\nakéhokoľvek právneho predpisu. Dôležité pri zasielaní takejto listiny alebo listín je to, aby boli dodržané\nvšetky zákonné lehoty. Pokiaľ sa nevyhotovuje nový znalecký posudok, tak v Zákone o dražbách nie\nje uvedená povinnosť doručovať opakovane ten istý znalecký posudok (ktorý už bol raz vlastníkovi\npredmetu dražby doručený).\n23. K použitiu znaleckého posudku, ktorý predložil v súdnom konaní žalobca, žalovaný v 2/ rade uviedol,\nže tento mu v čase konania dražby nebol predložený, čo ani nemohol byť, pretože tento bol vyhotovený\ndňa 19.09.2022, t.j. skoro 3 roky po uskutočnení žalobou napadnutej dražby. Dodal, že z ustálenej súdnej\npraxe vyplýva, že v prípade rozdielnej hodnoty predmetu dražby určenej rôznymi znaleckými posudkami\nsa nejedná o porušenie ustanovení Zákona o dražbách.\n24. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že z tejto časti podaného odvolania nie je zrejmé, aké listiny mali byť\nžalobcovi len zaslané a nie aj doručené, keď v súdnom spise boli žalovaným v 2/ rade zdokumentované\nvšetky zákonom doručované písomnosti, ktoré boli žalobcovi aj riadne doručené a ktoré boli zaslané v\nzákonom určenej lehote.\n25. Zo skôr uvedených dôvodov bol žalovaný v 2/rade názoru, že odvolacie námietky žalobcu v tejto\nčasti nie sú dôvodné.\n26. K odvolaniu žalobcu v časti týkajúcej neexistencie záložnej zmluvy žalovaný v 2/rade uviedol,\nže podľa jeho názoru súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku obsiahol stanovisko ku všetkým\nrelevantným argumentom žalobcu.\n27. K námietke žalobcu o nedostatočnej špecifikácii zabezpečovaných pohľadávok v záložnej zmluve\nodkazom na čl. II ods. 3 žalovaný v 2/rade poukázal a to, že žalobca v podanom odvolaní sám uviedol,\nže nenamietal čl. II bod 3 písm. a), ale čl. II bod 3 písm. b) a c). Uvedené podľa žalovaného v 2/rade\nznamená, že v nenamietanej časti je záložná zmluva platná a určitá, a že žalobca uznal záložnú zmluvu\nako riadny právny úkon, spôsobilý k vzniku záložného práva. Následná argumentácia žalobcu ohľadne\nneurčitosti čl. II bod 3 písm. b) a c) je podľa žalovaného v 2/rade irelevantná, pretože aj keby súd\nkonštatoval v tejto časti neplatnosť záložnej zmluvy, tak by to nespôsobilo jej neplatnosť ako celku ale iba\nv uvedenej časti, čo by na konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemalo žiaden vplyv, pretože\nby to znamenalo, že dobrovoľná dražba bola vykonaná na podklade platnej záložnej zmluvy. Domáhanie\nsa odpovede v odôvodnení napadnutého rozsudku na irelevantnú otázku nastolenú žalobcom tak podľa\nžalovaného v 2/rade nepredstavuje akékoľvek porušenie jeho práva alebo to, že by súdne konanie malo\nmať akúkoľvek vadu.\n28. K tvrdeniu žalobcu, že sa súd prvej inštancie mal odkloniť so svojimi závermi od rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2021, žalovaný\nv 2/rade uviedol, že podľa jeho názoru sa tak nestalo, pretože sa jedná o dva rozličné skutkové stavy,\nčo spôsobuje, že žalobcom citované súdne rozhodnutia boli neaplikovateľné na skutkový stav v tomto\nkonaní.\n29. K žalobcom tvrdenej neplatnosti záložnej zmluvy pre neexistenciu znaleckého posudku v čase\nuzatvorenia záložnej zmluvy žalovaný v 2/rade poukázal na znenie článku II bod 3 písm. (a) Záložnej\nzmluvy, z ktorého je podľa žalovaného v 2/rade zrejmé, že predmetná záložná zmluva obsahuje všetky\nzákonné náležitosti. Je tam jednoznačne a zrozumiteľne identifikovaná zabezpečovaná pohľadávka\npodľa „KÚPNEJ ZMLUVY I“ a „KÚPNEJ ZMLUVY II“, a zmluva obsahuje aj doplňujúci údaj o dohode o\nnajvyššej hodnote istiny zabezpečovaných pohľadávok, čo je práve ustanovenie nad rámec zákonom\nvyžadovaných náležitostí, keďže OZ určuje povinnosť len identifikovať zabezpečovanú pohľadávku\nalebo určiť najvyššiu hodnotu istiny. V tomto smere boli splnené obidve tieto náležitosti, a preto sa\nnejedná o dôvod, pre ktorý by bolo možné určiť, že je záložná zmluva neplatná ako celok.\n30. Žalovaný v 2/rade opakovane zdôrazňoval, že prípadná danosť nedostatkov časti záložnej zmluvy\n(čo výslovne popieral) by mala za následok neplatnosť záložnej zmluvy v tejto časti ale nie ako jej celku,\nkeďže zabezpečovaná pohľadávka bola riadne identifikovaná.\n31. K znaleckým posudkom, na ktoré poukazoval žalobca, t.j. posudok č. 27/2014 a č. 28/2014,\nktorým mala byť stanovená všeobecná hodnota zásob ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopiesku v\nkatastrálnom území Jelka, žalovaný v 2/rade uviedol, že toto súdne konanie súvisí s nehnuteľnosťami,\nktoré sa nachádzajú v úplne inom katastrálnom území.\n32. Najmä zo skôr uvedených dôvodov nepovažoval žalovaný v 2/rade ani v tejto časti podaného\nodvolania odvolacie dôvody za naplnené. Žalobca podľa neho v podanom odvolaní neuviedol žiadne\nskutočnosti alebo dôvody, s ktorými by sa súd prvej inštancie už nevysporiadal v napadnutom rozsudku.\n\nSubjektívna nespokojnosť žalobcu s rozsudkom nezakladá právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by\nbolo podľa jeho očakávaní. Na podklade spoľahlivo a dôkladne zisteného skutkového stavu súd prvej\ninštancie po vykonaní dokazovania dospel podľa žalovaného v 2/ rade k vecne a právne správnemu\nrozhodnutiu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby mu priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n33. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 3/ rade podaním zo dňa 27.02.2023 (čl. 976)\nnasledovne: K znaleckému posudku, predloženému žalobcom v konaní uviedol, že tento nemohol byť\nžalovanému v 3/ rade v čase konania dražby predložený, pretože bol vyhotovený skoro 3 roky po\nvykonaní napadnutej dražby (dňa 19.09.2022). V prípade rozdielnej hodnoty predmetu dražby určenej\nrôznymi znaleckými posudkami sa podľa žalovaného v 3/rade nejedná o porušenie ustanovení Zákona o\ndražbách, pretože povinnosťou dražobníka v zmysle Zákona o dražbách je len zabezpečiť ohodnotenie\npredmetu dražby, nie skúmať správnosť záverov znalca. Za správnosť znaleckého posudku zodpovedá\nsám znalec.\n34. K námietke žalobcu o nedoručení listín v priebehu dražby žalovaný v 3/rade uviedol, že mu nie je\nzrejmé, ktoré písomnosti nemali byť žalobcovi doručené, hoci mu boli zaslané.\n35. K námietke žalobcu o neobsiahnutí jeho argumentácie k neplatnosti záložnej zmluvy v napadnutom\nrozsudku (chýbajúce podstatné náležitosti a údaj o hodnote zabezpečovaných pohľadávok/určenia\nnajvyššej hodnoty zabezpečovanej istiny) a k nedostatočnému odôvodneniu dostatočnosti špecifikácie\npohľadávok v Záložnej zmluvy žalovaný v 3/ rade uviedol, že s uvedeným názorom žalobcu nesúhlasí.\nNapadnutý rozsudok považoval za dostatočne až rozsiahlo odôvodnený. Žalovaný v 3/ rade bol\nďalej názoru, že záložná zmluva preukázateľne obsahovala určenie pohľadávky, ktorá sa záložným\nprávom zabezpečuje alebo najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku považoval za súladné s ustanovením § 220 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (CSP).\n36. Námietku žalobcu o nevyváženosti napadnutého rozsudku v súvislosti s nerovnakým rozsahom\nuvedenia argumentácie žalobcu a žalovaného v 2/ rade žalovaný v 3/ rade uviedol, že podľa jeho názoru\nide o ničím nepodloženú subjektívnu úvahu žalobcu.\n37. S námietkami žalobcu o neurčitosti ustanovenia čl. II bod 3 písm. b) a c) Záložnej zmluvy žalovaný\nv 3/rade nesúhlasil poukazujúc na to, že ak bola pohľadávka v čl. II bod 3 písm. a) Záložnej zmluvy\ndostatočne identifikovaná, je nesporné, že záložná zmluva je v tejto časti platná a určitá. Následná\nargumentácia žalobcu ohľadne nejasnosti a neurčitosti čl. II bod 3 písm. b) a c) Záložnej zmluvy\nje irelevantná. Ak by aj súd konštatoval neplatnosť záložnej zmluvy v tejto časti, nespôsobilo by to\njej neplatnosť ako celku. Dobrovoľná dražba by teda bola vykonaná na podklade platnej a účinnej\nzáložnej zmluvy. Súd má posudzovať podstatné tvrdenia a právne argumenty strán (§ 220 ods. 2 CSP),\npreto absencia odpovede na irelevantnú argumentáciu žalobcu nemôže podľa žalovaného v 3/rade\npredstavovať akékoľvek porušenie práva žalobcu či vadu napadnutého rozsudku.\n38. K tvrdeniu žalobcu o tom, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí odklonil od rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré žalobca uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2021,\nžalovaný v 3/rade poukázal na odlišnosť označených vecí s prejednávanou vecou, pre ktorú nebolo\nmožné dotknuté rozhodnutia v danom prípade použiť.\n39. K námietke žalobcu o tom, že znalecký posudok sa v čase uzatvorenia záložnej zmluvy ešte len\nvyhotovoval, čo má spôsobovať neplatnosť záložnej zmluvy, žalovaný v 3/rade poukázal na čl. II bod\n3 písm. a) Záložnej zmluvy s tým, že podľa jeho názoru je v záložnej zmluve je teda jasne, určito a\nzrozumiteľne identifikovaná zabezpečovaná pohľadávka - jej hodnota /(a) pohľadávky ZÁLOŽNÉHO\nVERITEĽA voči spoločnosti MARCHSOFT, ktorá vznikla na základe KÚPNEJ ZMLUVY I a KÚPNEJ\nZMLUVY II, uvedenej v článku I. bod 1 tejto ZMLUVY, a to v celkovej výške 1.906.893,50 EUR (slovom\njeden milión deväťstošesťtisíc osemstodeväťdesiattri eur a päťdesiat centov) s príslušenstvom.../.\nSkutočnosť, že záložná zmluva obsahuje aj doplňujúci údaj o najvyššej hodnote istiny zabezpečovaných\npohľadávok /hodnota ZÁLOHU stanovená znaleckým posudkom, nie však menej ako 2.500.000,- EUR/\nje nad rámec zákonom vyžadovaných obligatórnych náležitostí záložnej zmluvy. Občiansky zákonník\nurčuje povinnosť buď identifikovať zabezpečovanú pohľadávku alebo určiť najvyššiu hodnotu istiny.\nArgumentácia žalobcu tak neobstojí, keďže existencia znaleckého posudku v čase uzatvorenia záložnej\nzmluvy nie je v danej veci podstatná. Ak by ju aj súd akceptoval mohlo by to spôsobiť len neplatnosť\nzáložnej zmluvy v tejto časti ale nie ako jej celku, keďže zabezpečovaná pohľadávka bola riadne\nidentifikovaná.\n40. Záverom žalovaný v 3/rade uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny\nako aj to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadnu takú argumentáciu, s ktorou by sa už súd\n\nprvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.\n41. Na vyjadrenia žalovaných v 2/ a 3/ rade reagoval žalobca podaním zo dňa 21.03.2023 (čl.\n986) nasledovne: K žalobcom tvrdenej absencii náležitostí záložnej zmluvy v časti identifikácii\nzabezpečovaných pohľadávok resp. najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje,\nabsenciu ktorých náležitostí označení žalovaní popierali, žalobca uviedol, že z obsahu záložnej zmluvy\nje zrejmé, že „Zabezpečovaná pohľadávka“ (čl. II bod 3 a) - c) záložnej zmluvy) sa skladá z viacerých\npohľadávok, pričom celková hodnota týchto zabezpečovaných pohľadávok určená v zmluve nie je.\nPotom v súlade s § 151b ods. 3 OZ je nevyhnutné, aby záložná zmluva obsahovala najvyššiu hodnotu\nistiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Uvedenie najvyššej hodnoty istiny však podľa žalobcu\nabsentuje pre odkaz na vtedy neexistujúci znalecký posudok. Preto žalobca v odvolaní namietal, že\nsa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou, týkajúcou sa doplnenia podstatných náležitostí\nzáložnej zmluvy dodatočne, tiež namietal, že súd podľa dôkazov ani nevyriešil ktorý zo znaleckých\nposudkov, spomínaných v rozsudku, je tým, ktorý najvyššiu hodnotu istiny určuje, keď reálne boli\nvyhotovené dva, a to nad rámec ohodnotenia zálohu, a aká je teda najvyššia hodnota istiny podľa nich.\nPreto podľa žalobcu napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodený a chýbajú aj skutkové závery. K\ntýmto skutočnostiam a vadám rozsudku sa podľa žalobcu žalovaní nevyjadrovali.\n42. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 1/ rade podaním zo dňa 09.03.2023 nasledovne:\n43. K odvolaniu, týkajúcej sa neplatnosti dražby, žalovaný v 1/rade uviedol, že s názorom žalobcu\nnesúhlasí a bol názoru, že tvrdenia žalobcu neboli v súdnom konaní žiadnym spôsobom preukázané a\npráve naopak, žalovaní vysvetlili a preukázali svojimi vyjadreniami súdu, prečo a z akého dôvodu došlo\nk upusteniu od prvého kola dražby, ako aj to, že sa podrobne vyjadrili k procesu doručenia znaleckého\nposudku.\n44. K časti odvolania, týkajúcemu sa neexistencie záložnej zmluvy, žalovaný v 1/rade uviedol, že\nani s týmito odvolacími námietkami žalobcu nemôže súhlasiť a bol názoru, že súd prvej inštancie\ndostatočných spôsobom zrozumiteľne vysvetlil svoje úvahy a vyvrátil pochybnosti a žalobcom namietané\nskutočnosti. Podľa žalovaného v 1/rade je nepochybné, že predmetná záložná zmluva obsahovala\nurčenie zabezpečovanej pohľadávky ako aj najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa hodnota pohľadávky\nzabezpečuje, hoci tento údaj zákon požaduje len vtedy, ak záložná zmluva neurčuje hodnotu\nzabezpečovanej pohľadávky, čo však nebol prípad predmetnej záložnej zmluvy.\n45. K tvrdenému odklonu od rozhodnutí Najvyššieho súdu SR žalovaný v 1/rade uviedol, že žalobca\nchybne aplikoval vybranú časť z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Obdo/9/2020 zo dňa\n26.01.2021 a to na skutkový stav v tomto konaní, keďže záložná zmluva predmetné náležitosti\npreukázateľne obsahovala, teda išlo o dva rozdielne vzájomne nezlučiteľné skutkové stavy.\n46. Žalovaný v 1/rade odmietol argumentáciu žalobcu, že znalecký posudok sa v čase uzatvorenia\nzáložnej zmluvy ešte len vyhotovoval a to malo spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Zo znenia\nbodu 3 článku II záložnej zmluvy vyplýva, že záložná zmluva obsahuje všetky podstatné zákonom\nvyžadované náležitosti. V záložnej zmluve je jednoznačne a zrozumiteľne identifikovaná zabezpečovaná\npohľadávka podľa „kúpnej zmluvy I“ a „kúpnej zmluvy II“, čo nespochybnil ani žalobca. Predmetná\nzáložná zmluva obsahuje aj určenie najvyššej hodnoty istiny zabezpečovaných pohľadávok, čo v tomto\nprípade bolo uvedené nad zákonnú požiadavku. Teda účastníci zmluvou určili oba parametre, jednak\nňou špecifikovali zabezpečované pohľadávky (ust. § 151b ods. 2 OZ) a zároveň určili najvyššiu hodnotu\nistiny zabezpečovaných pohľadávok (ust. § 151b ods. 3 OZ), čo nemôže byť dôvodom na neplatnosť\nzáložnej zmluvy.\n47. Žalovaný v 1/rade bol názoru, že odvolacia argumentácia žalobca nie je dôvodná, napadnutý\nrozsudok je po vecnej a právnej stránke správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a aby mu priznal\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n48. Vo vyjadrení zo dňa 27.07.2023 (čl. 1009) žalovaný v 2/ rade doplnil, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu,\nže najvyššia hodnota istiny mala byť určená znaleckým posudkom, pretože zo znenia predmetnej\nzáložnej zmluvy vyplýva, že za túto sa považuje hodnota zálohu stanovená znaleckým posudkom,\nnie však menej ako 2.500.000,- €, z čoho vyplýva, že najvyššia hodnota istiny je určená najmenej v\nsume 2.500.000,- €. Pokiaľ teda žalobca namietal skutočnosť, že znalecký posudok v čase uzatvorenia\nzáložnej zmluvy neexistoval, podľa názoru žalovaného v 2/ rade predstavuje suma 2.500.000,- € výšku\nnajvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečovala.\n49. Námietka žalobcu, že súd sa vôbec nemal vysporiadať s argumentáciou, tykajúcou sa doplnenia\npodstatných náležitostí záložnej zmluvy dodatočne (t.j. na podklade neskôr vyhotoveného znaleckého\nposudku), preto podľa žalovaného v 2/rade neobstojí, keďže žalobca pri svojich tvrdeniach prehliadol\nto, že najvyššia hodnota istiny bola určená vo výške 2.500.000,- €.\n\n50. Vo vyjadrení zo dňa 01.08.2023 (čl. 1018) žalovaný v 3/rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa\n21.03.2023 doplnil obdobné skutočnosti ako žalovaný v 2/rade v podaní zo dňa 27.07.2023.\n51. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 25Cb/4/2020-1057 zo dňa 04.11.2024 súd prvej inštancie podľa § 225\nods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 335 ods. 1 CSP zrušil uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava\nIII č.k.25Cb/4/2020 - 103 zo dňa 21.01.2020, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, zakazujúce\nžalovanému v 3/rade nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania.\n52. Voči dopĺňaciemu rozsudku č.k. 25Cb/4/2020-1057 zo dňa 04.11.2024 podal včas odvolanie žalobca,\nktorý v podanom odvolaní uviedol, že má za to, že už v dôsledku podania odvolania voči rozsudku, s\nprihliadnutím na § 367 ods. 2 CSP sa automaticky účinky odvolania týkajú aj dopĺňajúceho rozsudku,\nkde bol doplnený výrok závisiaci na výroku o zamietnutí žaloby. Odvolanie však podal z opatrnosti a\nna odstránenie akýchkoľvek pochybností o tom, že žalobca podáva odvolanie voči prvostupňovému\nrozhodnutiu ako celku, t.j. tak voči výroku o zamietnutí žaloby, o náhrade trov konania, ako aj o zrušení\nneodkladného opatrenia, a to z dôvodov uvádzaných v pôvodnom odvolaní.\n53. V podaní zo dňa 21.03.2023, doručenom odvolaciemu súdu dňa 24.03.2025 (čl. 1124) žalobca\nuviedol, že dopĺňa do spisu nové skutočnosti aj dôkazy, ktoré sa mu podarilo zabezpečiť pri preverovaní\ntrestného oznámenia, týkajúceho sa záložnej zmluvy, na základe ktorej bola vedená dražba. Pri\npreverovaní trestného oznámenia (spis: OR PZ OKP Bratislava V, ČVS: ORP-497/3-VYS-B5-2023), bol\npožiadaný notársky úrad JUDr. Ivana Macáka o informácie, týkajúce sa overovania podpisu na záložnej\nzmluve, riešenej v tomto spore. Notársky úrad predložil vyšetrovateľovi informáciu, že predmetná zmluva\nsa podpisovala na ich úrade a podpis pána X. overovala pani P., ako pracovníčka notárskeho úradu.\nZároveň bola priložená aj kópia overovacej doložky patriaca k overeniu spomínaného podpisu. Z\ndoložených dokladov do spisu vyšetrovateľa je zrejmé, že sa jedná o úplne iné informácie ako hovorí\noverovacia doložka na záložnej zmluve, prináležiaca k overeniu podpisu konateľa žalobcu, pán X.. Podľa\ndoložky k záložnej zmluve, ktorá je aj doložená do súdneho spisu ako súčasť zviazanej záložnej zmluvy,\noverovanie vykonávala pani X. T.. Zároveň notársky úrad zatiaľ nepredložil vyšetrovateľovi originál\nosvedčovacej knihy vo vzťahu k spornému podpisu pána X., čo podľa žalobcu vyvoláva pochybnosti\nohľadne uzatvárania záložnej zmluvy. Poukázal na to, že žalobca v podaní zo dňa 10.05.2021 uvádzal\nokrem iného aj, že nepodpisoval záložnú zmluvu. Na základe nových listín, ktoré k podaniu priložil,\nje podľa žalobcu minimálne sporné kedy a akým spôsobom došlo k uzatvoreniu a podpisu záložnej\nzmluvy, keďže informácie tvrdené notárskym úradom nie sú v súlade s doložkou pripojenou k samotnej\nzáložnej zmluve, zabezpečenej z katastra. Žalobca preto trval na tom, že záložnú zmluvu konateľ p.\nX. nepodpísal. Žalobca ďalej uviedol, že v trestnom konaní vypovedal aj pán P. L., v rozhodnom čase\nštatutár dlžníka, ktorého dlh bol zabezpečený záložnou zmluvou, ktorý v rámci podania vysvetlenia,\nokrem iného, aj uviedol: „K daňovému úniku, skráteniu dane, alebo nedajbože neplateniu neprišlo, takže\nvôbec neviem k čomu by som sa mal v rámci podozrenia z daňovej trestnej činnosti vyjadriť“. Pán L.\npodľa žalobcu potvrdil, že neexistovali dlhy medzi žalovaným v 1. rade a spol. Marchsoft consulting s.r.o.\n(ktorej dlhy boli zabezpečené dotknutou záložnou zmluvou). Tiež uviedol, že: „Čo sa týka spolupráce\nMSC (Marchsoft consulting s.r.o.) a SIC (žalovaný v 1/rade) tak MSC zabezpečovalo pre SIC tie činnosti\nna ktoré nemala vlastných zamestnancov“. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade bol objednávateľom, tak mal\nplatiť spoločnosti Marchsoft consulting, s.r.o a nie, že Marchsoft consulting, s.r.o. dlhoval žalovanému\nv 1/ rade. Na základe tohto vzniká podľa žalobcu otázka, aké pohľadávky boli zabezpečené záložnou\nzmluvou a či boli skutočne reálne. Prípustnosť nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní\nžalobca odôvodňoval tým, že tieto vyšli najavo až po vynesení rozhodnutia prvostupňového súdu v\ntomto konaní. Podklady z notárskeho úradu ako aj odpoveď bola doručovaná do spisu vyšetrovateľa\naž na konci roka 2023. Pán L. podával svoje vysvetlenie v auguste 2023. K podaniu žalobca pripojil\nlistiny: výzva vyšetrovateľa na NÚ JUDr. Macák, odpoveď z notárskeho úradu aj s doloženou doložkou,\nZápisnica z predloženia vysvetlenia zo strany P. L. zo dňa 22.08.2023.\n54. Na podanie žalobcu zo dňa 21.03.2023 reagoval žalovaný v 2/ rade podaním, doručeným súd dňa\n25.03.2025 (čl. 1138), v ktorom vyjadril presvedčenie, že prípustnosť nových skutočností a dôkazov nie\nje daná. Poukázal aj na to, že žalobca nevysvetlil, prečo nové prostriedky procesného útoku predložil až v\nroku 2025, keď sú z roku 2023. K obsahu nových dôkazov uviedol, že žiadnym spôsobom nepreukazujú\ntvrdenia žalobcu, ale jedná sa iba o vlastnú interpretáciu. Nové dôkazy žalovaný v 2/rade nepovažoval\nza relevantné, ani za akceptovateľné pre oneskorené predloženie.\n55. Na podanie žalobcu zo dňa 21.03.2023 reagoval žalovaný v 3/ rade podaním, doručeným súd\ndňa 26.03.2025 (čl. 1142), v ktorom uviedol stručný chronologický prehľad jednotlivých skutočností,\nsúvisiacich s tvrdeniami žalobcu, pričom zdôraznil, že od uzatvorenia namietanej záložnej zmluvy do\npodania predmetného trestného oznámenia prešlo 9 rokov. Trestné oznámenie bolo žalobcom podané\naž po tom, ako bola vykonaná namietaná dražba. Poukázal aj na to, že žalobca svoje vyjadrenie vyhotovil\n\naž dňa 21.03.2025, t.j. 3 roky po tom, ako sám podal v tomto konaní odvolanie. Posledné vyjadrenie\nžalobcu je podľa žalovaného v 3/rade iba prostriedok procesnej obštrukcie a to z dôvodu, že obsah\nvyjadrenia predstavuje iba žalobcov subjektívny výklad niektorých skutočností, nijako nepreukazujúci\njeho tvrdenia. Žalovaný v 3/ rade mal za to, že už samotné podanie trestného oznámenia po 9 rokoch\nod uzatvorenia namietanej záložnej zmluvy, a až po tom ako došlo k výkonu záložného práva, možno\npovažovať za účelové konanie žalobcu, s úmyslom oddialiť rozhodnutie vo veci v tomto súdnom\nkonaní. K žalobcom tvrdeným skutočnostiam uviedol, že skutočnosti, týkajúce sa osvedčovacej doložky\nna Záložnej zmluve možno vyvrátiť na základe jej overenia v registri osvedčených podpisov, voľne\ndostupnom na webovom sídle Notárskej komory SR. K žalobcom citovanému vyjadreniu p. P.na L. (ako\nbývalého štatutára žalobcu) v rámci výsluchu v trestnom konaní, o tom, že zo strany spoločnosti žalobcu\nnemalo dôjsť k neplateniu, sa týka platenia, resp. neplatenia, dane a nie neplatenia dlhov medzi dlžníkom\na žalovaným v 1/ rade ako záložným veriteľom. Žalovaný v 3/rade bol ďalej názoru, že v prípade, ak by\nžalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, mal možnosť uplatniť vo vyjadrení uvádzané skutočnosti\na dôkazy skôr, t.j. v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu považoval tieto tvrdenia\na dôkazy za procesne nepoužiteľné.\n56. V podaní zo dňa 24.03.2025 (čl. 1158) žalobca uviedol, že okrem skôr predložených dôkazov prikladá\nďalšie dôkazy, a to: jeho podanie na OR PZ, OKP Bratislava V - stanovisko k dôkazom, ktoré zabezpečil\nvyšetrovateľ s návrhmi na vykonanie úkonov a stanovisko Krajskej prokuratúry zo dňa 03.09.2024,\npričom z týchto listín podľa žalobcu možno vyvodiť pochybnosti o uzavretí záložnej zmluvy. K podaniu\nboli pripojené: Vyjadrenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 03.09.2024, označené ako Žiadosť o\npreskúmanie postupu prokurátora, Sťažnosť žalobcu v trestnom konaní zo dňa 12.07.2024.\n57. V podaní, doručenom súdu dňa 10.04.2025 (čl. 1175) žalovaný v 2/ rade doplnil, že v súvislosti s\nnamietanou osvedčovacou doložkou na záložnej zmluve oslovil notársky úrad JUDr. Macáka ohľadom\nnezhody tvrdenej žalobcom. Tvrdil, že tento nesúlad bol zapríčinený zmenou technického vybavenia,\npričom bolo potvrdené, že podpis konateľa žalobcu p. X. bol na záložnej zmluve úradne overený, preto\naj prípadným dokazovaním o tejto otázke by žalobca svoje tvrdenia nepreukázal.\n58. V podaní zo dňa 24.03.2025, doručenom súdu dňa 25.04.2025 žalobca konajúci prostredníctvom\nkonateľa p. B. X. uviedol, že o existencii záložnej zmluvy sa dozvedel až po konaní namietanej dražby. Od\npočiatku mal za to, že predmetnú záložnú zmluvu nepodpísal. Pátral po origináloch tejto záložnej zmluvy\na po okolnostiach, prečo a ako bola záložná zmluva podpisovaná. Žalobca bol názoru, že k uzavretiu\nzáložnej zmluvy mohlo dôjsť tak, že niekto použil jeho podpis, ktorý bol následne bez jeho prítomnosti\noverený. Z uvedeného konania podozrieva jeho spoločníka G.. U. J. - ekonóma, ktorý mu viackrát dával\npodpisovať prázdne papiere s tým, že text následne doplní. Na základe týchto skutočností podal v\ndecembri 2022 trestné oznámenie, keďže G.. U. J. pracoval v čase pred podpisom záložnej zmluvy v\nspoločnosti Siemens IT Solutions and Services s. r. o. (následne Atos a aktuálne Eviden Slovakia s. r. o.),\nčo bol následný veriteľ. K uvedeným skutočnostiam priložil podané trestné oznámenie, z ktorého podľa\nžalobcu vyplýva, že tak Siemens IT Solutions and Services s. r. o. ako i Marchsoft Consulting s. r. o., a\nteda ľudia, ktorí za týmito spoločnosťami boli, zneužili dôveru žalobcu a dôvod uzavretia záložnej zmluvy.\nŽalobca zosumarizoval priebeh trestného konania o jeho trestnom oznámení s tým, že k jednotlivým\nzabezpečeným dôkazom dostal až nahliadnutím do spisu v máji 2024. Jednotlivé odpovede z kancelárie\nJUDr. Macáka boli rozporné čo do overovania podpisov na záložnej zmluve, a preto k týmto dôkazom\nv máji 2024 podal stanovisko a žiadal vyšetrovateľa o vykonanie ďalších dopytov a výsluchov, ktoré by\nozrejmili, kto vlastne pripravoval záložnú zmluvu a kto ju overoval. Doposiaľ však vyšetrovateľ neurobil\nžiaden ďalší procesný úkon. Aktuálne sa rieši sťažnosť na postup vyšetrovateľa z OR PZ Bratislava 5 pre\nnečinnosť. Podľa žalobcu nemohol podať skôr trestné oznámenie, pretože si musel zabezpečiť jednotlivé\nzmluvy, faktúry a doklady tak, aby mohol podať riadne trestné oznámenie. K vyjadreniu žalovaného\nv 3/rade o tom, že podpis žalobcu na záložnej zmluve možno overiť v registri osvedčených podpisov\nžalobca uviedol, že proces registrácie je spochybnený, nejde o jeho podpis a JUDr. Macák doposiaľ\nvyšetrovateľovi nepredložil osvedčovaciu knihu z roku 2014. Z doposiaľ zabezpečených dokladov v\ntrestnom konaní možno vyvodiť pochybnosti o spôsobe vzniku záložnej zmluvy a jej podpísania. Žiadal,\naby odvolací súd zvážil prerušenie konania o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Ďalej oznámil súdu,\nže aktuálne začalo proti spoločnosti BUILDHAUSE s. r. o. konkurzné konanie.\n59. V ďalších vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené, už žiadne nové podstatné argumenty procesné\nstrany neuplatnili. Uvedené sa týka nasledujúcich podaní: vyjadrenie žalovaného v 2/rade, doručené\nsúdu 03.10.2024/čl. 1046/, vyjadrenie žalovaného v 2/rade zo dňa 28.01.2025/čl. 1094/, vyjadrenie\nžalovaného v 3/rade zo dňa 28.01.2025/čl. 1099/, vyjadrenie žalovaného v 1/rade zo dňa 31.01.2025/\nčl. 1104/, vyjadrenie žalobcu, doručené súdu dňa 20.02.2025/čl. 1112/, vyjadrenie žalobcu v 1/rade,\ndoručené súdu dňa 10.04.2025 /čl. 1179/.\n\n60. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n61. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.\n1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n62. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolania žalobcu\nnie sú dôvodné.\n63. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď\nvykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku,\nprihliadol na procesnú obranu žalovaných ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami\na zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym\nskutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne\nsúd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom\nodôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa\nstotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené,\nopakovať.\n64. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n65. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n66. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n67. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n68. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n69. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n70. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n71. Podľa § 137 CSP /Obsah žaloby/, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\na) splnení povinnosti,\nb) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu,\nc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie\nje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n72. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD) /Zmarenie a neplatnosť\ndražby/, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto\nzákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil\nneplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch\nmesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného\nčinu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby\nv čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať\n\nsa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť\ndražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).\nI. Odvolanie žalobcu voči rozsudku\n73. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo žalobcom žiadané určenie neplatnosti skôr\nšpecifikovanej dražby a po doplnení pôvodne podanej žaloby aj určenie neexistencie a nevzniknutia\nzáložného práva zo záložnej zmluvy, ktorej predmetom boli okrem iného aj nehnuteľnosti, ktoré boli\npredmetom namietanej dražby.\n74. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je to, že\núčastníci majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý\nprávny záujem môže zásadne ísť iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo\nprávo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým.\nTo znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania\nrozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už\nexistujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť\nvystavený konkrétnej ujme. /Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 151/2016/\n75. Aplikujúc na podanú žalobcu odvolací súd konštatuje, že oprávnenie podať žalobu o určenie\nneplatnosti dražby a teda aj prípustnosť pôvodne podanej žaloby v danom prípade vyplýva z ustanovenia\n§ 21 ods. 2 ZoDD. V tejto časti sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP.\n76. To sa však nevzťahuje na žalobu o určenie, že záložné právo nevzniklo a neexistuje. V tejto časti\nžaloby sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP.\n77. Základom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je vo všeobecnosti tvrdenie\na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, okrem prípadov, ak naliehavý\nprávny záujem resp. oprávnenie podať takúto žalobu vyplýva z osobitného právneho predpisu. V danom\nprípade oprávnenie podať žalobu o určenie neexistencie a nevzniknutia záložného práva zo žiadneho\nprávneho predpisu nevyplýva, preto musí naliehavý právny záujem žalobca preukázať. Táto povinnosť\nznamená aj to, že žalobca je povinný uviesť (už v žalobe) skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny\nzáujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný zároveň navrhnúť dôkazy.\n78. Žalobca v konaní namietal neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva v časti II bod 3 písm. b) a\nc), v časti písm. a) tohto ustanovenia zmluvy záložnú zmluvu nenamietal. Uvedené zmluvné ustanovenia\nsa týkajú špecifikácie zabezpečovaných pohľadávok a žalobca namietal ich neurčitosť s tým, že záložná\nzmluva obsahuje určenie viacerých pohľadávok (okrem pohľadávok pod bodom II bod 3 písm. a), avšak\nneobsahuje ani hodnotu týchto pohľadávok, ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa tieto pohľadávky\nzabezpečujú. V tejto súvislosti namietol aj to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že dotknutá\nzáložná zmluva vymedzuje viacero pohľadávok.\n79. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca nenamietal záložnú zmluvu vo vzťahu k pohľadávkam,\nvymedzeným v jej časti II bod 3 písm. a) ani závery súdu prvej inštancie o tom, že minimálne v tejto časti\nje namietaná záložná zmluva platná. Ak by preto súd prvej inštancie vyhodnotil argumentáciu žalobcu o\nneplatnosti časti záložnej zmluvy v časti II bod 3 písm. b) a c) ako nedôvodnú, nemalo by to žiaden vplyv\nna platnosť zvyšnej časti tejto zmluvy. Už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod, prečo podanej žalobe\nv časti druhého žalobného petitu nebolo možné vyhovieť - v prípade aspoň čiastočnej platnosti záložnej\nzmluvy nemožno dospieť k záveru, že táto zmluva a záložné právo z nej vyplývajúce vôbec nevznikli.\n80. Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávok, vymedzených v čl. II bod 3 písm. a) záložnej zmluvy\n(1.906.893,50 €) korešponduje s hodnotou nehnuteľností, ocenených znaleckým posudkom, ktorý sa\nza týmto účelom vyhotovoval (jedná sa o znalecký posudok 27/2014, ktorý ocenil predmet zálohu na\nsumu 2.349.715,- €), pričom pri predaji na dražbe sa spravidla dosiahne podstatne nižší výnos, ako\nje trhová hodnota predmetu zálohu, odvolací súd nepovažuje za preukázaný ani naliehavý záujem na\npožadovanom určení, že záložné právo nevzniklo a neexistuje, keďže sa javí ako nepravdepodobné,\nže by po prípadnom vydražení všetkých nehnuteľností, na ktoré sa záložné právo z dotknutej záložnej\nzmluvy vzťahuje, vôbec bola pokrytá hodnota pohľadávok pod II bodom 3 písm. a) záložnej zmluvy.\nK odvolaniu voči rozhodnutiu o neplatnosti dražby\n81. Akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách nie je dostatočným dôvodom na určenie\nneplatnosti dražby, ale relevantné je len také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým\nje zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach... Dôležitosť posúdenia relevantnosti porušenia\nustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe vo vzťahu k osobe tvrdiacej existenciu dotknutia na právach,\nčo do výkladu ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyjadril aj zákonodarca v\ndôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o\ndobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a\nnotárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých\n\nzákonov (ďalej aj „dôvodová správa\"), ktorý k uvedenému ustanoveniu uviedol, že aktívnu legitimáciu\nna vedenie konania o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich\nprávach porušením ustanovení zákona. Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len\ntaké, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Podľa dôvodovej správy nebolo zámerom\npredkladateľa kauzisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy o relevantné poškodenie práv osoby by\nsa jednalo a necháva sa riešenie tejto otázky výlučne na súdnu prax. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo\n481/2014 zo 04.11.2015)\n82. 20. Z obsahu dovolania vyplýva (§ 124 ods. 1 CSP), že dovolateľ považoval za rozhodujúcu právnu\notázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú odvolací súd nesprávne\nprávne posúdil, či nedoručenie znaleckého posudku dovolateľovi v lehote podľa § 12 ods. 4 zákona č.\n527/2002 Z. z., je takým podstatným porušením práva dovolateľa (ako pôvodného vlastníka draženej\nnehnuteľností), ktoré má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 zákona č. 527/2002\nZ. z. Dovolací súd nezistil, že by takto nastolená právna otázka bola dovolacím súdom vyriešená, a preto\nje daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Následne skúmal, či je dovolanie v tejto\nčasti aj dôvodné, avšak dospel k záveru, že tomu tak nie je.\n21. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. (v znení účinnom od 1. júna 2014 do 31. októbra\n2015) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký\nposudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.\n22. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. (v znení účinnom od 1. júna 2014 do 31. októbra 2015)\nvlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku\npodľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať\nvyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne\nvysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby\npísomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí\ndražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.\n23. V posudzovanom spore z vykonaného dokazovania vyplynulo, že znalecký posudok na ohodnotenie\npredmetu dražby žalovaný 2/ ako dražobník zaslal dovolateľovi poštou tak, že 21. júna 2015 bol\nvykonaný neúspešný pokus o doručenie zásielky a 18. júla 2015 bola zásielka doručená dovolateľovi\ndo vlastných rúk. Od tohto okamihu mu následne začala plynúť lehota desiatich pracovných dní na\npodanie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby u dražobníka, prípadne žiadosti o vyhotovenie\nznaleckého posudku iným znalcom. Samotná dobrovoľná dražba sa konala 28. júla 2015, pričom\ndovolateľ svoje právo podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. nevyužil a do konania dražby\nžiadne námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby nepodal a nežiadal o vyhotovenie znaleckého\nposudku iným znalcom. Dovolací súd zastáva názor, že žalovaný 2/ si splnil svoju zákonnú povinnosť\nzaslať dovolateľovi znalecký posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Je síce pravdou, že\nnásledná, zákonom stanovená lehota desiatich pracovných dní nestihla do dňa konania dražby uplynúť,\navšak táto skutočnosť nie je tak závažná, aby zneplatnila celú dražbu. Dovolateľ nepreukázal, že bol na\nsvojich právach v súvislosti s porušením citovaných ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. aj skutočne\ndotknutý, a to zásadným spôsobom. Právo namietať doručený znalecký posudok dovolateľ do konania\ndražby nevyužil a z okolností prípadu ani nevyplýva, že tak mal v úmysle urobiť. Dovolateľ pri obrane\nsvojich práv nepostupoval aktívne, pretože ak si bol vedomý toho, že lehota desiatich pracovných dní\npodľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. mu neuplynula, či už v deň konania dražby alebo po nej, mohol\nsvoje právo využiť a ohodnotenie predmetu dražby namietať. Napokon ani v priebehu celého súdneho\nkonania netvrdil, že túto námietku chcel podať. Pozornosti dovolacieho súdu neušlo, že odvolací súd\ndanú lehotu počítal nesprávne ako lehotu desiatich kalendárnych dní (bod 22. odôvodnenia), uvedené\nale na jeho rozhodnutí nič nemení. Na tomto mieste dovolací súd zároveň poukazuje na uznesenie\nnajvyššieho súdu z 28. augusta 2020 sp. zn. 6Cdo/66/2019, ktoré bolo prijaté ako judikát na zasadnutí\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 30. marca 2021 a podľa ktorého predpokladom úspešnosti\nžaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že\nžalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené\npredpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie\nv tomto prípade zaťažuje žalobcu. V súdenej veci preto nie sú námietky dovolateľa v tomto smere\nspôsobilé privodiť záver dovolacieho súdu o takom závažnom porušení ustanovení zákona č. 527/2002\nZ. z., ktoré by mali za následok ujmu na práva dovolateľa. /rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/117/2018 z 22. apríla 2021/\n83. V tejto časti podaného odvolania žalobca namietal najmä:\n- nedoručenie oznámenia o konaní dražby dňa 17.12.2019, argumentujúc na to, že žalovaný v 2/rade\nmu mal oznámenie zaslať dňa 15.11.2019, pričom k prevzatiu tohto oznámenia žalobcom malo dôjsť\n\naž dňa 16.12.2019, teda na 32. druhý deň po odoslaní, čo podľa žalobcu nie je možné a bol názoru,\nže sa jednalo o fiktívnu zásielku\n- súd prvej inštancie nezohľadnil ním predložený znalecký posudok, kde je stanovená vyššia cena, ako v\nznaleckom posudku použitom počas konania dražby, čo je značený nepomer a teda aj porušenie zákona\no dobrovoľných dražbách\n- porušenie svojich práv namietal aj s poukazom na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 343/2014 a\nbol názoru, že z označeného rozhodnutia vyplýva, že pri opakovaní prvého kola dražby, je potrebné\nopakované doručovanie znaleckého posudku a ostatných listín, napriek ich predošlému doručeniu;\nžalobca v tejto súvislosti poukázal aj na to, že podľa ústavného súdu nestačí listiny iba zasielať, ale je\npotrebné aj doručovať\n- neplatnosť záložnej zmluvy pre nedostatočnú identifikáciu zabezpečovaných pohľadávok, označených\nv čl. II. bod 3 písm. b) a c) záložnej zmluvy\n84. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca vo vzťahu priebehu doručovania písomností v priebehu\ndražby reprodukoval a vykladal skutkový stav odlišne ako to urobil súd prvej inštancie v napadnutom\nrozsudku, konkrétne v bode 29 napadnutého rozsudku (citované vyššie), pričom v tejto súvislosti\nneuviedol žiaden dôvod nesprávnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti poznamenáva, že totožne priebeh doručovania písomností v priebehu dražby v rámci svojho\nvyjadrenia opísal aj žalovaný v 2/rade v jeho vyjadrení zo dňa 06.02.2020 (čl. 133) a zároveň na\npreukázanie svojich tvrdení predložil aj listinné dôkazy. Žalobca sa k tomu vyjadreniu žalovaného\nv 2/rade žiadnym spôsobom nevyjadril a teda ani skutkové tvrdenia žalovaného v 2/rade zákonom\npredpísaným spôsobom nepoprel, preto je potrebné považovať ich podľa § 151 CSP za nesporné.\n85. Podľa § 151 ods. 1 CSP /Popretie skutkových tvrdení protistrany/, skutkové tvrdenia strany, ktoré\nprotistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.\n86. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo\nvnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n87. Ak by aj odvolací súd odhliadol od nespornosti skutkových tvrdení žalovaného v 2/rade o doručovaní\npísomností v priebehu dražby, žalobca neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti skutkových záverov súdu\no tejto otázke, a teda neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie o\ntejto otázke (zdôvodnenie odvolacieho dôvodu). Za takéto zdôvodnenie nie je možné považovať tvrdenie\niného skutkového stavu, ako ho zistil súd prvej inštancie. Preto aj námietku resp. tvrdenie žalobcu o\ninom skutkovom stave vo vzťahu k doručovaniu písomností v priebehu dražby vyhodnotil odvolací súd\nako nedôvodnú.\n88. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neplatnosti záložnej zmluvy pre nedostatočnú identifikáciu\nzabezpečovaných pohľadávok, označených v čl. II. bod 3 písm. b) a c) záložnej zmluvy z pohľadu otázky\nplatnosti dražby, odvolací súd poukazuje na bod 54 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom\nsúd prvej inštancie okrem iného uviedol nasledovné: „Navyše pokiaľ by aj bola časť Záložnej zmluvy a\nto konkrétne článok II bod 3 písm. b) a c) neplatná, takáto neplatnosť v žiadnom prípade nepostihuje\nplatnosť článku II bod 3 písm. a), v ktorom sú pohľadávky dostatočne určito špecifikované a na základe\nktorého v neposlednom rade pristúpil záložný veriteľ k uplatneniu svojej pohľadávky formou dobrovoľnej\ndražby.“\n89. Súd prvej inštancie teda dospel k tomu, že namietaná záložná zmluva je platná minimálne v rozsahu\nčlánku II bod 3 písm. a), ktorý sa vzťahoval na pohľadávky vo výške 1.906.893,50 €. Prípadná neurčitosť\nšpecifikácie ďalších pohľadávok, na ktoré sa dotknutá záložná zmluva vzťahuje, nemá právne relevantný\nvplyv na výsledok tohto konania (v časti neplatnosti dražby), pretože žalobca ani netvrdil ani nepreukázal,\nže predmet dražby, neplatnosti ktorej sa v tomto konaní domáhal, presahuje hodnotu zabezpečovaných\npohľadávok, ktoré sú špecifikované dostatočným spôsobom (pohľadávky vo výške 1.906.893,50 €). Vo\nvzťahu k prípadnej neplatnosti časti dotknutej záložnej zmluvy pre neurčitosť pohľadávok, označených\nv čl. II. bod 3 písm. b) a c) záložnej zmluvy odvolací súd poukazuje na dôvody potvrdenia napadnutého\nrozsudku v časti neexistencie záložného práva. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že odvolateľ v\npodanom odvolaní závery súdu prvej inštancie o (minimálne) čiastočnej platnosti záložnej zmluvy vo\nvzťahu k pohľadávkam, vymedzeným v jej článku II bod 3 písm. a) nenamietal.\n90. K námietke žalobcu o nezohľadnení ním predloženého znaleckého posudku, určujúceho vyššiu\ncenu dražených nehnuteľností a s tým súvisiacu námietku o neplatnosti dražby pre tvrdený značný\nnepomer ceny nehnuteľností, ktoré boli určené týmto znaleckým posudkom (poznámka odvolacieho\nsúdu znalecký posudok č. 62/2022, založený na čl. 868) k cene nehnuteľností, určených v priebehu\ndražby, odvolací súd uvádza, že pred súdom prvej inštancie žalobca takúto námietku neuplatnil, preto\nsa ňou súd prvej inštancie nemohol zaoberať. Znalecký posudok č. 62/2022 žalobca predložil súdu\nako prílohu podania zo dňa 23.09.2022 (čl. 867), v ktorom iba poukázal na nepomer určených cien\n\nnehnuteľností. Napriek tomu , že lehota uvedená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. slúži k uplatneniu\npráva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých\ndôvodov tejto neplatnosti, nie je možné pripustiť, aby žalobca jednotlivé dôvody neplatnosti dražby\nrozširoval aj v odvolacom konaní. Preto túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú a\noneskorenú. Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dotknutú námietku by nebolo možné\nvyhodnotiť ako dôvodnú ani pri jej včasnom uplatnení, pretože ani prípadný nesprávny znalecký posudok\nnie je dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3 Cdo 233/2010).\n91. K argumentácii žalobcu rozhodnutím ÚS SR sp. zn. II. ÚS 343/2014, z ktorého podľa žalobcu vyplýva:\n- povinnosť pri opakovaní prvého kola dražby doručovať opakovane všetky listiny s tým súvisiace,\nvrátane znaleckého posudku\n- listiny nestačí iba zasielať, ale je potrebné aj doručovať\nodvolací súd uvádza nasledovné:\n92. Zo žalobcom označeného uznesenia ÚS SR odvolací súd vyberá nasledovné pre túto vec relevantné\nčasti:\nKrajský súd takisto potvrdil záver okresného súdu, podľa ktorého v prípade upustenia od dražby nie\nje možné vykonať opakovanú, ale je potrebné opätovne splniť všetky formálne a procesné požiadavky\npodľa zákona č. 527/2002, resp. ostatných právnych predpisov, vrátane kvalifikovaného schválenia\nsúhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov s vykonaním dražby.\nVoči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co/102/2013 dovolanie podané nebolo, nakoľko voči\ntomuto rozhodnutiu nie je možné podať takýto opravný prostriedok...“\nV sumári v tomto konaní stálo proti sebe ústavné právo vydražiteľky na právnu istotu oproti ústavným\nprávam pôvodných vlastníkov predmetu dražby na ochranu vlastníctva a ochranu obydlia. Súd určil\nneplatnosť napadnutej dražby, pretože: 1. je absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými\nmravmi z dôvodov: a) výrazného nepomeru medzi údajnou pohľadávkou a hodnotou vydraženej\nnehnuteľnosti b) neexistencie exekučného titulu, ktorou by bola pohľadávka, pre neuhradenie ktorej\nbola dražba realizovaná, zistená a určená jej výška a zároveň 2. je absolútne neplatná podľa § 39 OZ\npre rozpor so zákonom, a to zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a zák. č. 189/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z dôvodov: a) dražobné dokumenty neboli žalobcovi\nv 2. rade zasielané na adresu G. kde má dlhodobo trvalý pobyt a zdržiava sa tam a i keby boli b)\npo predchádzajúcom upustení od dražby neboli splnené opätovne všetky podmienky pre vykonanie\ndražby predpokladané zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a zák. č. 189/1993 Z.\nz. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nakoľko od dražby bolo upustené (listinný dôkaz na\nčl. 29 súdneho spisu) a o opakovanú dražbu v zmysle § 22 ods. 2 zákonom č. 527/2002 Z. z. ísť\nnemohlo, mali byť opätovne splnené podmienky pre vykonanie dražby predpokladané uvedenými\npredpismi (návrh predsedu SVB Zhromaždeniu vlastníkov na vykonanie dražby, kvalifikované schválenie\nsúhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov s vykonaním dražby, opätovné uzavretie zmluvy o\nvykonaní dražby medzi navrhovateľom a dražobníkom, vydanie dražobnej vyhlášky, jej vyvesenie v\ndome, vypracovanie znaleckého posudku a ich zaslanie zainteresovaným osobám atď.)“(poznámka\nodvolacieho súdu: sumarizácia z rozhodnutia súdu prvej inštancie).\n18. Krajský súd v napadnutom uznesení sp. zn. 1 Co 102/2013 zo 17. júla 2013 uviedol:\nNaopak, je potrebné dodržať všetky ďalšie procesné náležitosti organizácie dražby, tak ako ich stanovuje\nzákon č. 527/2002 Z. z., to znamená, že musia byť opätovne splnené podmienky pre vykonanie dražby\npredpokladané právnymi predpismi, vrátane aktivít Spoločenstva vlastníkov bytov, kvalifikovaného\nschválenia súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov s vykonaním dražby, vrátane uzavretia\nzmluvy o vykonaní dražby medzi navrhovateľom a dražobníkom a následne aj malo dôjsť k dodržaniu\nďalších procesných ustanovení týkajúcich sa organizácie dražby, vrátane vydania dražobnej vyhlášky a\nzabezpečenia ďalších listinných podkladov, čo sa v predmetnej veci nestalo.\nÚstavný súd SR v odôvodnení záverov svojho rozhodnutia uviedol:\nVšeobecné súdy v tejto súvislosti jednoznačne konštatovali, že neboli opätovne splnené všetky\npodmienky na vykonanie dobrovoľnej dražby predpokladané označeným zákonom č. 527/2002 Z. z.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu v ničom\nnesignalizuje možnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako ani princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, dôvodnosť\nktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n93. Odvolací súd konštatuje, že závery, ktoré žalobca zo skôr označeného rozhodnutia ústavného\nsúdu vyvodzoval, z tohto rozhodnutia nevyplývajú. Z rozhodnutí, ktoré skôr označenému rozhodnutiu\n\nústavného súdu predchádzajú (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/102/2013, rozhodnutie\nOkresného súdu Humenné č.k. 22C 68/2011 - 384 z 24.08.2012) vyplýva, že v namietanom konaní bolo\nspornou otázkou otázka platnosti zmluvy o výkone dražby v nadväznosti na neschválenie tejto zmluvy\nzhromaždením vlastníkom. Súdy v danom prípade neposudzovali otázku, či v prípade opakovania\nniektorého kola dražby je potrebné zopakovať všetky úkony, ktoré už boli uskutočnené. Právne\nposúdenie takejto otázky odvolací súd v označenom rozhodnutí nenašiel a rovnako takýto záver\nnevyplýva ani zo samotného zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd zároveň poukazuje na to,\nže z rozhodnutí Ústavného súdu SR sú všeobecne záväznými rozhodnutiami nálezy, nie uznesenia,\nktorými bola ústavná sťažnosť odmietnutá, ako tomu je aj v prípade označeného rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR.\n94. Čo sa týka námietky žalobcu, „listiny nestačí iba zasielať, ale je potrebné aj doručovať“, z odvolania\nnie je zrejmé k akej listine resp. listinám sa táto námietka vzťahuje, preto ju nemohol relevantne\npreskúmať.\nK odvolaniu voči rozhodnutiu o určenie neexistencie a nevzniknutia záložného práva.\n95. Odvolanie voči tejto časti rozsudku žalobca odôvodňoval najmä neplatnosťou záložnej zmluvy v\nčasti jej čl. II bod 3 písm. b) a c) pre neuvedenie identifikácie zabezpečovanej pohľadávky alebo určenia\nnajvyššej hodnoty istiny, odkazom na znalecký posudok, ktorý v čase uzatvorenia záložnej zmluvy\nneexistoval, nevysporiadaním sa s rozhodnutiami Najvyššieho súdu sp. zn. 10bdo/9/2020 a sp. zn.\n6Sžo/10/2015, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že ak v čase podpisu znalecký posudok na ohodnotenie\nzálohu neexistoval, nie je možné dodatočne absolútne neplatný právny úkon konvalidovať tým, že sa\npodstatná náležitosť zmluvy dodatočne určí nejakou dodatočne vyhotovenou listinou.\n96. Odvolací súd vo vzťahu k správnosti tejto časti napadnutého rozhodnutia úvodom odkazuje na skôr\nuvedené dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý záujem na\npožadovanom určení. Už tento záver postačuje k tomu, aby napadnuté rozhodnutie v dotknutej časti\nako vecne správne potvrdil.\n97. K uplatneným odvolacím dôvodom, zosumarizovaným vyššie odvolací súd uvádza nasledovné:\n98. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom, že čl. II bod 3 písm. b) a c) záložnej zmluvy obsahuje viaceré\npohľadávky, vo vzťahu ku ktorým záložná zmluva neobsahuje identifikáciu zabezpečovanej pohľadávky\nani určenie najvyššej hodnoty istiny. Za určenie najvyššej hodnoty istiny nie je podľa odvolacieho súdu\nmožné považovať určenie najmenej 2.500.000,- €. Takéto slovné spojenie nemôže vymedzovať určenie\nnajvyššej hodnoty istiny na rozdiel od toho, keby týmto vyjadrením bolo najviac 2.500.000,- €.\n99. Uvedený nedostatok však nemá žiaden vplyv na platnosť celej záložnej zmluvy, ale môže spôsobiť\niba jej neplatnosť v príslušnej časti. Tento záver súdu prvej inštancie nenamietal, ani neuviedol, prečo\nby v danom prípade nebolo možné aplikovať § 41 OZ (Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť\nprávneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo\nz okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.)\n100. Odvolací súd preto musí zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že namietaná záložná\nzmluva je platná v časti zabezpečovaných pohľadávok, vymedzených v čl. II bod 3 písm. a) záložnej\nzmluvy. V dôsledku uvedeného, ako už bolo uvedené vyššie nemožno dospieť k záveru, že by záložná\nzmluva vôbec nevznikla, a teda že by vôbec nevzniklo záložné právo z tejto zmluvy.\n101. Nadväzujúce námietky žalobcu o vyhotovení znaleckého posudku po uzatvorení záložnej zmluvy\na nevysporiadanie sa s rozhodnutiami Najvyššieho súdu sp. zn. 10bdo/9/2020 a sp. zn. 6Sžo/10/2015,\nktoré sa podľa žalobcu týkajú dopĺňania náležitostí absolútne neplatného právneho úkonu dodatočne,\nuž nie sú spôsobilé zmeniť výsledok súdneho konania, aj v prípade, ak by boli dôvodné, preto sa s\nnimi odvolací súd pre nadbytočnosť nezaoberal. Aj v prípade dôvodnosti týchto námietok by odvolací\nsúd nemohol dospieť k inému záveru, ako tomu, že namietaná záložná zmluva je neplatná iba v časti,\ntýkajúcej sa pohľadávok, vymedzených v čl. II bod 3 písm. b) a c) záložnej zmluvy, čo však neumožňuje\nurobiť záver, že záložné právo nevzniklo vôbec, ani k pohľadávkam, vymedzených v čl. II bod 3 písm.\na) záložnej zmluvy.\nNové skutočnosti a dôkazy, uplatnené žalobcom\n102. K novým skutočnostiam a dôkazom, ktoré žalobca uplatnil v podaniach zo dňa 21.03.2025 a dvoch\npodaniach zo dňa 24.03.2025 odvolací súd uvádza nasledovné:\n103. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\n\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n104. Prípustnosť nových dôkazov v odvolacom konaní z hľadiska procesného zavinenia účastníka /\n§ 366 CSP (§ 205a OSP)/ Znakom dôkazov a skutočností, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi aj\nkeď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa v zmysle § 205a OSP, je ich výnimočnosť a ich\nviazanosť na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa. Ide o dôkazy\na skutočnosti, ktoré účastník nemohol označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého\nstupňa bez svojej viny. Neexistencia viny u účastníka sa posudzuje, rovnako ako pri dôvodoch obnovy\nkonania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, zo striktne procesného hľadiska. Nedostatok procesného\nzavinenia účastníka spočíva v tom, že hoci skutočnosti a dôkazy v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa\nobjektívne existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť,\nnajmä preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil, že nesplnil svoju povinnosť\ntvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. augusta 2011, sp. zn. 6 Cdo\n70/2011/\n105. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 12.11.2022\na dopĺňací rozsudok dňa 13.11.2024. Lehota na podanie odvolania voči rozsudku plynula žalobcovi od\n13.11.2022 do 28.11.2022. Lehota na podanie odvolania voči dopĺňaciemu rozsudku plynula žalobcovi\nod 14.11.2024 do 28.11.2024. Podania, v ktorých žalobca uplatňoval nové skutočnosti a dôkazy boli súdu\ndoručené v rôznych dňoch od 24.03.2025. Zo skôr uvedeného je zrejmé, že nové skutočnosti a dôkazy\nžalobca neuplatnil v odvolaní, ani v lehote na podanie odvolania. Ustanovenie § 366 CSP, ktoré upravuje\nnovoty v odvolacom konaní, ustanovuje podmienky prípustnosti nových prostriedkov procesného útoku\na procesnej obrany avšak iba za predpokladu, že sú uplatnené v odvolaní, nie v odvolacom konaní, čo sa\nv danom prípade nepochybne nestalo. Pretože žalobca neuplatnil nové skutočnosti a dôkazy najneskôr\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania voči napadnutému rozsudku, resp. voči dopĺňaciemu rozsudku,\nodvolací súd na ne nemohol prihliadnuť vôbec.\n106. K vyššie uvedenému odvolací súd dopĺňa to, že predloženie nových skutočností a dôkazov,\nvymedzených v § 366 písm. d) CSP je viazané na to, že ich odvolateľ bez vlastnej viny nemohol\nuplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ani túto podmienku nepovažoval odvolací súd za splnenú z\nnasledujúcich dôvodov. Žalobca nezdôvodnil a nepreukázal, čo mu bránilo iniciovať trestné konanie skôr.\nAk sa v tejto súvislosti odvolával na potrebu kompletizácie podkladov za účelom podania kvalifikovaného\ntrestného oznámenia, neuviedol a nepreukázal aké konkrétne listiny k trestnému oznámeniu priložil a\nkedy ich získal. Naviac nové skutočnosti a dôkazy sa týkajú najmä pravosti osvedčovacej doložky na\nzáložnej zmluve a pravosti zabezpečovanej pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca podľa odvolacieho\nsúdu už počas konania na súde prvej inštancie disponoval dostatočnými informáciami na to, aby tieto\nskutočnosti urobil predmetom dokazovania na súde prvej inštancie - nič mu nebránilo vyžiadať si od\npríslušného notára informácie k osvedčeniu podpisov resp. navrhnúť, aby tak urobil súd prvej inštancie.\nZároveň v konaní pred súdom prvej inštancie bola predložená záložná zmluva a ak by mal žalobca\npochybnosti o pravosti resp. existencii pohľadávok tam uvedených, nič mu nebránilo, aby navrhol\nvýsluch svedkov, ktorí boli vypočúvaní v trestnom konaní. Prekážky, ktoré by tomu bránili žalobca\nneuviedol.\n107. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania.\n108. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, nové skutočnosti a dôkazy neboli zo strany žalobcu uplatnené\nvčas ani podľa § 153 ods. 1 CSP a to vzhľadom na to, že podľa ich obsahu sa k nim žalobca dostal pri\nnahliadnutí do spisu v máji 2024. Od tohto času do predloženia nových tvrdení a dôkazov odvolaciemu\nsúdu ubehlo viac ako pol roka, preto v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že ich žalobca\nnemohol predložiť skôr.\n109. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani prerušenie konania, na základe podnetu\nžalobcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd zvážil aplikáciu tohto procesného inštitútu s prihliadnutím na\nprebiehajúce trestné konanie a prípadné ďalšie dôkazy, ktoré by v tomto konaní mohli byť produkované.\nKeďže na ďalšie nové skutočnosti a dôkazy už nie je možné v odvolacom konaní prihliadnuť, prípadné\nprerušenie tohto konania by z uvedeného dôvodu nemalo žiaden význam okrem spôsobenia prieťahov\nv konaní.\n110. V podaniach, ktorými žalobca uplatňoval nové skutočnosti a dôkazy, okrem iného oznámil súdu, že\nsa aktuálne začalo voči žalobcovi konkurzné konanie (toto uviedol v podaní zo dňa 24.03.2025). Toto\n\ntvrdenie vyhodnotil odvolací súd ako zavádzajúce, keďže z Obchodného vestníka vyplýva, že konkurzné\nkonanie na majetok žalobcu bolo začaté uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 81K/36/2024\nzo dňa 03.07.2024, t. j. takmer pred jedným kalendárnym rokom pred tým, ako žalobca oznámil súdu\nako aktuálnu informáciu. Naviac samotné začatie konkurzného konania nemá žiaden právne relevantný\nvplyv na prebiehajúce súdne konanie - rozhodujúcou skutočnosťou je až vyhlásenie konkurzu, k čomu\nvo vzťahu k žalobcovi doposiaľ podľa Obchodného vestníka nedošlo.\nII. Odvolanie žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku\n111. Žalobca v podanom odvolaní voči dopĺňaciemu rozsudku iba zotrval na odvolacích dôvodoch voči\nrozsudku a žiadne ďalšie dôvody nesprávnosti dopĺňacieho rozsudku neuviedol. Pretože odvolacie\ndôvody voči rozsudku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné (viď dôvody uvedené vyššie), nebol\nžiaden dôvod ani na zmenu alebo zrušenie dopĺňacieho rozsudku.\nIII. Záver\n112. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné\na nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutí súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie, ako aj dopĺňací rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n113. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\na § 396 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1/, 2/ a 3/rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne\nsúd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n114. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/4/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:9eb23a10-fd25-4c3b-b4c1-2e6f16e8c6f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 343/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 343/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9eb23a10-fd25-4c3b-b4c1-2e6f16e8c6f9"}, {"guid": "57ecaf42-5b0c-4ca4-89ae-9ab63b306353:cd1f7e72-c74a-4932-87d5-b7a815801c6b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7110217320.1", "spisova_znacka": "1Co/102/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/102/2013 z 28. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-11-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7110217320.1"}, {"guid": "31bf00c3-77a2-4349-acb3-5e5a95a00640:25fc2a57-3e07-4c22-bca8-5ac1053437bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/4/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/4/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/31bf00c3-77a2-4349-acb3-5e5a95a00640:25fc2a57-3e07-4c22-bca8-5ac1053437bc"}], "citovane_v": []}