{"guid": "ec5aaa80-e3f8-48f3-b2b3-4a94897b046a:b4a12b2f-7c5b-404d-8e41-a1ac65b23f45", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320203831.1", "spisova_znacka": "7CoPr/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/14/2024 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 7CoPr/14/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1320203831.1", "identifikacne_cislo": "1320203831", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4a12b2f-7c5b-404d-8e41-a1ac65b23f45", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320203831.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320203831.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320203831.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoPr/14/2024\n1320203831\n27. 02. 2025\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1320203831.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu Mgr. Niny Dubovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX,\nbytom C. X, D., zastúpeného: Mgr. Peter Kupka, advokát, so sídlom Hlavná 23, Trnava proti žalovanému:\nDopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava o zaplatenie\n2 901,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 22.4.2024, č.k. B3-17Cpr/4/2020-187, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nŽalovanému sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1 083,61 eur zastavil (výrok\nI.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm a\nza obdobie špecifikované vo výroku rozhodnutia (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a\nžalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods. 4, § 94 ods. 1, § 122 ods. 3 veta prvá, §\n129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 3 ods. 1, § 100 ods.\n1, § 101 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)\na vecne tým, že v konaní medzi stranami nebola sporná existencia pracovného pomeru žalobcu u\nžalovaného v žalovanom období; skutočnosť, že žalobca nepracoval cez sviatky, ktoré pripadli na jeho\nobvyklý pracovný deň tak, ako ich žalobca špecifikoval v doplnení žaloby zo dňa 1.6.2020 v období\nod 3.3.2014 do 1.12.2018, okrem dní, ktoré poprel žalovaný v podaní zo dňa 14.2.2023; že žalobcovi\nza tieto dni patrila náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku; že žalovaný v uvedenom období\nžalobcovi túto náhradu mzdy nevyplácal; že splatnosť mzdy žalobcu bola najneskôr 11. kalendárny\ndeň nasledujúceho mesiaca. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že základ uplatneného nároku\nžalovaný nespochybňoval, tento uznal a v priebehu konania žalobcovi dňa 12.6.2020 uhradil svoj\nzáväzok za obdobie od 12/2015 do 11/2018 a to vo výške 1 083,61 eur brutto. Spornou otázkou\nzostalo posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným voči istine nároku uplatneného žalobcom\nza obdobie od 3/2014 do 11/ 2015 a voči úrokom z omeškania od 3/2014 do 1/2017, keďže žalobca\npovažoval vznesenú námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že pojem\npremlčania Zákonník práce neupravuje, pre pracovnoprávne vzťahy bolo potrebné použiť v súvislosti\ns vymedzením uvedených pojmov Občiansky zákonník. V danom prípade boli jednotlivé mesačné\nnáhrady mzdy (za sviatok, ktorý žalobca nepracoval preto, že pripadol na jeho obvyklý pracovný deň\nv režime nepretržitej prevádzky a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času), splatné najneskôr 11.\nkalendárny deň nasledujúceho mesiaca, keď z § 129 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada\n\nmzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve\nalebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v najbližšom výplatnom termíne po\nuplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy\nteda začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten, ktorý mesiac, za ktorý je\npožadovaná. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci zo skutkových tvrdení strán\nsporu vyplynulo, že žalobca pracoval u žalovaného ako vodič MHD, pričom pracovný čas vodiča je\nrozvrhnutý nerovnomerne, žalovaný určuje vodičom rozpis pracovných zmien v danom kalendárnom\nobdobí v závislosti od potrieb zabezpečenia mestskej hromadnej dopravy. Výkon práce vodičov MHD je\nvykonávaný v nepretržitej prevádzke a naplnenie ustanoveného týždenného pracovného času vodičov\nsa zabezpečuje vzhľadom na pracoviská s nepretržitým a nerovnomerne rozvrhnutým pracovným\nčasom v období príslušného kalendárneho štvrťroka. Žalovaný považoval problematiku náhrady mzdy\nzamestnancovi z dôvodu, že nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň za\ndlhodobú, spôsobenú nejednoznačnosťou a neurčitosťou právnej úpravy tohto inštitútu. K uvedenej\nproblematike absentovali rozhodnutia relevantných štátnych orgánov až do inšpekcie práce vykonanej v\nobdobí júl až október 2018 žalovaného, výsledkom, ktorej bol protokol Inšpektorátu práce Bratislava zo\ndňa 7.9.2018 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 9.10.2018, ktorý predstavoval prvé oficiálne stanovisko\nrelevantného orgánu k tejto problematike. Na základe uvedeného protokolu žalovaný uhradil všetkým\ndotknutým zamestnancom vrátane žalobcu zákonné nároky s tým, že úroky z omeškania a trovy\nprávneho zastúpenia v rámci podaných žalôb bol pripravený žalovaný riešiť mimosúdne. Žalovaný\nzdôvodnil vyplatenie náhrad až v roku 2020, 2021 tým, že išlo o veľký objem finančných prostriedkov\n(vzhľadom na obdobie, ktorého sa náhrada mzdy týkala a počet vodičov, keď sa jednalo o stovky\nvodičov), pričom bolo potrebné prejednať finančný balík s akcionárom Hlavným mestom Bratislava.\nŽalovaný pristúpil u všetkých zamestnancov, ktorých sa náhrada mzdy týkala k vyplateniu náhrady\nmzdy spätne od mesiaca december 2015. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca podal žalobu na\nsúd dňa 24.1.2020, t.z., že prípadné nároky žalobcu už za obdobie do 24.1.2017 by boli premlčané.\nŽalovaný uhradil žalobcovi náhradu mzdy za sviatky za obdobie od 12/2015 do mája 2018, teda tri\nroky spätne od času, od kedy tento nárok zamestnancom vypláca (t. j. od novembra 2018) na základe\nvýsledkov inšpekcie práce z októbra 2018, a to bez ohľadu na premlčanie. Túto okolnosť súd prvej\ninštancie považoval za dôležitú pre posúdenie, či došlo zo strany žalovaného vznesením námietky\npremlčania voči nároku za obdobie od 3/2014 do 11/2015 k zneužitiu práva. Súd prvej inštancie mal\nza to, že vzhľadom na postup žalovaného, keď akceptoval výsledky inšpekcie práce aj 3 roky spätne\nod ich zistenia a vyplatil zamestnancom, ktorých sa tieto zistenia týkali, náhradu mzdy za sviatky,\nktoré pripadli na obvyklý pracovný deň za 3 roky spätne a to bez ohľadu na prípadné premlčanie ich\nnárokov vzhľadom na uplynutie času, nemožno považovať vznesenú námietku premlčania voči časti\nnároku uplatneného žalobcom za obdobie od 3/2014 do 11/2015 za rozpornú s dobrými mravmi. Nič\nna tom nemení ani skutočnosť, že od septembra 2018 (teda od oboznámenia žalovaného s výsledkami\ninšpekcie práce) do decembra 2019 vo veci náhrady mzdy za sviatok prebiehali viaceré rokovania\nmedzi žalovaným a odborovými organizáciami pôsobiacimi u žalovaného, pričom tieto rokovania boli\nneúspešné, nakoľko ani prihliadnutie na týchto 16 mesiacov (vzhľadom na dátum podania žaloby), by\nnemalo vplyv na nárok žalobcu uplatnený za obdobie od 3/2014 do 11/2015. Súd prvej inštancie v tomto\nprípade vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného nezistil nerovnováhu práv strán spolu v\nneprospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti uplatneného\npríslušenstva za obdobie od 12/2015 do 5/2018 (t.j. obdobie, za ktoré žalovaný uhradil náhradu mzdy\nžalobcovi v priebehu konania), pričom žalovaný tento nárok žalobcu nespochybňoval. Vo zvyšku, teda\nv časti uplatneného nároku, voči ktorému žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie\npovažoval žalobu za nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol. Prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi\npríslušenstvo - úrok z omeškania z istín namietaných žalovaným a špecifikovaným za jednotlivé dátumy\nsviatkov v odôvodnení rozhodnutia, a to s poukazom na pracovné výkazy žalobcu, keď v namietaných\ndátumoch mu náhrada mzdy za sviatok nepatrila z dôvodov, že buď počas uvedených sviatkov pracoval,\nalebo nepracoval z dôvodu práceneschopnosti alebo rodičovskej dovolenky (teda nie z dôvodu, že\nby tieto sviatky pripadli na jeho pracovný deň). Pokiaľ žalovaný podaním zo dňa 14.2.2023 vzniesol\nnámietku premlčania voči úrokom z omeškania z jednotlivých náhrad za obdobie 3/2014 do 01/2017,\nsúd prvej inštancie považoval v časti obdobia od 12/2015 do 01/2017 námietku premlčania vznesenú\nžalovaným za nedôvodnú. V tomto smere zobral do úvahy, že žalovaný nevzniesol námietku premlčania\nvoči základu nároku v uvedenom období (hlavný nárok), ku ktorému sa príslušenstvo (úrok z omeškania)\nviaže, nárok na náhradu mzdy za sviatok žalobcovi za obdobie od 12/2015 dobrovoľne vyplatil a preto\nnemožno akceptovať námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania ako príslušenstvu tohto\ndobrovoľne uznaného nároku. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1\n\na 256 ods. 1 C.s.p., v časti čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie 1 083,61 eur rozhodol podľa §\n256 ods. 1 C.s.p. a vyvodil, že k zastaveniu konania v časti nároku žalobcu o zaplatenie 1 083,61 eur\ndošlo pre správanie žalovaného, ktorý po začatí konania 12.6.2020 uhradil nárok žalobcu v časti náhrady\nmzdy za sviatky v období od 12/2015 do 5/2018. Pomer úspechu strán sporu prvoinštančný súd určil\nporovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V konaní sa žalobca domáhal\nzaplatenia 2 901,50 eur s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti 1 083,61 eur, t.j. v rozsahu 37 %,\nv ktorej procesne zavinil zastavenie konania žalovaný, teda žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne. V\nčasti o zaplatenie sumy 1 817,89 eur (t.j. 63 %) žalobca nebol úspešný, v tejto časti bol úspešný žalovaný.\nPo odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného (63 - 37 = 26 %) celkový úspech žalovaného\npredstavuje 26 %. Vzhľadom na to, že žalovanému trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu nárok\nna náhradu trov konania nepriznal.\n3. Proti rozhodnutiu v rozsahu výrokov II., III. a IV. podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. b) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca konštatoval, že\nprvoinštančný súd sa vo svojej argumentácii k dôvodnosti dovolania sa žalobcu rozporu námietky\npremlčania s dobrými mravmi resp. k premlčaniu časti nároku vyjadril iba stručne, keď konštatoval, že\nv prípade vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného nezistil nerovnováhu práv strán spolu v\nneprospech žalobcu. Tieto závery súdu prvej inštancie považoval žalobca za formalistické bez bližšieho\nvysvetlenia cez presvedčivé úvahy, tak aby mohli byť podkladom pre napadnuté výroky rozsudku.\nŽalobca namietal, že prvoinštančný súd bližšie nerozviedol svoje úvahy presvedčivým spôsobom, prečo\nby daný prípad nespĺňal atribúty výnimočných okolností, pre ktoré by súd mal odoprieť žalovanému\nuplatniť v konaní námietku premlčania, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Poukázal na to,\nže právny poriadok Slovenskej republiky priznáva ochranu slabšej strane, čo okrem iného vyplýva aj\nz nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 16.6.2020, sp. zn. III. ÚS 2552/18 „Ak jedna strana môže ťažiť\nzo svojich profesionálnych skúseností, odborných znalostí, lepšej informovanosti o práve či z ľahšej\ndostupnosti právnych služieb, zatiaľ čo druhá strana takýmito výhodami nedisponuje, je východisková\npozícia oboch strán nevyvážená a ich rovné postavenie iba formálne. K dosiahnutiu skutočnej rovnováhy\nje tak nutné vzájomné vzťahy právne vyvažovať.“ V citovanom rozhodnutí súd zároveň posudzoval aj\nnámietku premlčania optikou dobrých mravov, pričom prisvedčil, že v konkrétnom prípade vzhľadom na\npostavenie sťažovateľky ako slabšej zmluvnej strany dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania\nje v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca mal za to, že vzhľadom na právnu formu žalovaného a sféru jeho\npôsobenia, že žalovaný mohol ťažiť zo svojich profesionálnych skúseností, odborných znalostí, lepšej\ninformovanosti o práve či z ľahšej dostupnosti právnych služieb, zatiaľ čo žalobca takýmito výhodami\nv rozhodnom čase nedisponoval, a preto východisková pozícia oboch strán bola nevyvážená a ich\nrovné postavenie bolo iba formálne. Súd prvej inštancie sa týmito okolnosťami vo vzťahu k dôvodnosti\ndovolania sa žalobcu rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi v odôvodnení nevysporiadal,\nčo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Žalobca poukázal na to, že žalovaný dostatočne dlhý čas\ndisponoval informáciami o porušení § 122 ods. 3 Zákonníka práce, napriek tomu až v júni 2020 čiastočne\nžalobcovi uhradil svoj záväzok, a to vo výške 1 677,78 eur. Prvoinštančný súd sa týmito okolnosťami\nvo vzťahu k dôvodnosti dovolania sa žalobcu rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi v\nodôvodnení nevysporiadal, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Zdôraznil, že žalovaný vedel o\nsvojej povinnosti vyplácať zamestnancom náhradu mzdy za sviatok, ak zamestnanec nepracoval preto,\nže sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, keďže takýto nárok bol už predmetom súdnych konaní\nmedzi žalovaným a inými zamestnancami žalovaného; ide o rozhodnutie Okresného súdu Bratislava\nI zo dňa 31.3.2014, sp.zn. 10C/72/2001 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5.3.2019,\nsp.zn. 45Cpr/17/2017; obe konania boli ukončené zmierom. Žalobca bol v postavení slabšej strany,\nv dôsledku čoho mal požívať zvýšenú ochranu. S ohľadom na uvedené žalobca zastával naďalej\nprávny názor, že námietka premlčania vznesená žalovaným s ohľadom na dobré mravy bola nedôvodná\nv celom rozsahu a aplikáciou § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tomto prípade bola vec súdom\nprvej inštancie nesprávne právne posúdená. Napriek vyššie uvedenému súd prvej inštancie dospel\npodľa názoru žalobcu k nepresvedčivému formalistickému záveru o nedôvodnosti dovolania sa žalobcu\nrozporu námietky premlčania s dobrými mravmi bez dostatočného vysvetlenia úvah súdu. Rozsudok\npovažoval za formalistický a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých\ndôvodov, čo spôsobilo porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Na základe uvedeného\nžalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n\n4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 18.7.2024, v ktorom uviedol, že s obsahom\na dôvodmi odvolania nesúhlasí, a má za to, že napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho\nposúdenia veci, pričom prvoinštančný súd neznemožnil žalobcovi procesným postupom uskutočňovanie\njemu patriacich procesných práv. Práve naopak, podľa názoru žalovaného sám žalobca v rámci\nprvoinštančného konania postupoval tak, že nedostatočne uskutočňoval prostriedky procesného útoku.\nŽalobca sa v rámci prvoinštančného konania relevantným spôsobom nevysporiadal ani s procesnou\nobranou žalovaného zhmotnenou vo vyjadreniach a ústnych prednesoch. Žalovaný konštatoval, že\nžalobca v odvolaní opakovane argumentuje tvrdeniami, ktoré použil už v samotnej žalobe a vo\nvyjadreniach v priebehu prvoinštančného konania a v odvolaní v zásade absentujú akékoľvek nové\ntvrdenia. S ohľadom na uvedené sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiaval svojich tvrdení a argumentácie\nv rámci prvoinštančného konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil.\n5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.\nSúd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na\nzistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného\nnároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe\ndospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne\nodôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).\n6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).\n7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s\nodvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.\n8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal\nnáhrady mzdy za sviatky podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce vyplývajúcej mu z pracovného\npomeru so žalovaným. Súčasťou uplatneného nároku bol aj úrok z omeškania. Z obsahu podaného\nodvolania odvolací súd vyvodil, že odvolateľ podal odvolanie len proti zamietajúcej časti rozsudku, preto\npredmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok III. a výrok IV. ako závislý výrok o trovách konania.\n9. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na\nprávne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n10. Podľa § 94 ods. 1 Zákonníka práce dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý\nodpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n11. Podľa § 122 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok\npripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu\nmzda ušla pre sviatok.\n12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych\nvzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\n13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n\n15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil námietku\npremlčania uplatneného nároku vznesenú žalovaným. Predovšetkým správne poukázal na uznesenie\nÚstavného súdu SR zo dňa 20.4.2011 sp.zn. II. ÚS 176/2011, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval,\nže „Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie\nnámietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,\npretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže\nísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v\nobčianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania,\npričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník\nkonania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov\npremlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať\nz konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a\ndôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“ Odvolací súd zároveň\npoukazuje aj na záver Ústavného súdu SR vysloveného v uznesení zo dňa 23.9.2013 sp.zn. IV. ÚS\n542/2013, v zmysle ktorého „Uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za\nvýkon práva v súlade s dobrými mravmi. Ak účastník konania, voči ktorému sa táto námietka uplatnila,\nchce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mal by v zásade tento rozpor v konaní\nuplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať.“\n16. Otázka premlčania a dobrých mravov bola riešená Najvyšším súdom SR aj Ústavným súdom SR\nvo viacerých rozhodnutiach, pričom východiská judikatúry v otázke premlčania a dobrých mravov zhrnul\nNajvyšší súd SR napríklad vo svojom rozsudku zo dňa 25.10.2023, sp.zn. 1Cdo/153/2022 (odkazujúc\nna viaceré rozhodnutia dovolacieho či ústavného súdu, z ktorých citoval napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 3Cdo/41/2012 (ZSP 1/2015), rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/441/2013,\nnález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 33/2012, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 542/2013,\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/203/2018) a to tak, že judikatúra je v zásade ustálená v\ntom, že: „nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi,\navšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor\nstrany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto iba\nv ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom\nv dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a\ncharakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne, kedy\nk výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych\ncieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel\npoškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené\nv takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým\nje odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu\nzo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto\nje potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi\nskúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ,\npostupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus\niura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri\nvzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho\nvyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s\ndobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená“.\n17. V súvislosti s posudzovaním námietky premlčania je potrebné tiež poukázať na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 17.2.2011, sp.zn. 5Cdo/265/2009, v ktorom najvyšší súd uviedol, že\n„Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy a dáva\nsúdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak\nnie je, požadovanú ochranu odoprieť. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych a mravných\nnoriem základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti),\nvyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Všeobecne\nmožno bezpochyby dôvodiť, že v konaní účastníkom konania opodstatnene vznesenú námietku\npremlčania voči uplatňovanej pohľadávke, nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými\nmravmi, pretože inštitút dobrých mravov je zákonným inštitútom a prispieva k istote v právnych vzťahoch.\nZa špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohol byť\nkonaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej\n\ndoby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby\nbol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a\ns dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť\ndruhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto\nnároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný,\ninými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré\nexistovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko\nvýnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie\npráva uplatniť námietku premlčania“.\n18. Za významné pre prejednávanú vec je možno považovať aj uznesenie Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 28.4.20157, sp.zn. 7Cdo 507/2014, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „Pokiaľ ide o rozpor\nuplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie\nnámietky premlčania odporcom mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,\npretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže\nísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v\nobčianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania,\npričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý\núčastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie\núčinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné\nvychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho\nrozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti\nje tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť\nnámietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi (II. ÚS 176/2011). Samotná dôvodnosť vznesenej\nnámietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť\nlen výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona – t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V\ntomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus\niura scripta sunt – právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky\npremlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s\ndobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postupoval s dostatočnou mierou\nstarostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý\nzodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri\nuplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich“.\n19. Odvolací súd je toho názoru, že by mal vždy prihliadať na skutočnosť, či strana sporu, na úkor ktorej\nsa námietka premlčania vzniesla, uplynutie premlčacej doby zavinila a mal by naozaj len vo výnimočných\nprípadoch zmierňovať neprimeranú tvrdosť zákona. V danom prípade však žalobca v priebehu celého\nsúdneho konania neuviedol a nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré mu spôsobili nemožnosť včasného\nuplatnenia nároku na súde. Z vyššie citovaných rozhodnutí je však zrejmé, že o prípad výkonu práva\nv rozpore s dobrými mravmi (v súvislosti s uplatnením námietky premlčania) môže ísť iba vtedy, ak\nstrana sporu, voči ktorej smeruje vznesená námietka premlčania, nezavinil márne uplynutie premlčacej\ndoby. Ak žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré si neuplatnil svoj nárok na súde\nvčas, nemožno konštatovať, že nezavinil márne uplynutie premlčacej doby. Uvedené dôvody totiž\nmusia byť v konaní tvrdené a preukázané, v opačnom prípade nemožno následne vyvodiť, že výkon\npráva žalovaného v podobe vznesenia námietky premlčania je výrazom zneužitia tohto práva na úkor\nžalobcov. Odvolací súd konštatuje, že okrem poukázania na postavenie žalobcu ako slabšej strany\n(zamestnanec) a jeho nevedomosť o jeho ukracovaní zo strany žalovaného, žalobca v priebehu konania\nneargumentoval žiadnymi výnimočnými okolnosťami daného prípadu a osobitého zreteľa, pre ktoré\nsi neuplatnil svoj nárok na súde včas. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalobcovi bránila\nvčasnému uplatneniu si práva nejaká mimoriadne závažná objektívne existujúca, náhla, neprekonateľná\na nepredvídateľná prekážka (s poukazom aj na to, že sám žalobca uviedol, že niektorí zamestnanci voči\nžalovanému viedli súdne konania už v r. 2014), pre ktorú by sa javilo nepriznanie premlčaného práva pre\nneho neprimerane tvrdým postihom. Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali taký\nvýnimočný zásah do princípu právnej istoty, ktorým by došlo k značnému znevýhodneniu žalovaného a k\nodopretiu výkonu jeho práv a právnej ochrany zaručenej mu platným právnym poriadkom. Takéto úvahy\na z nich vyvodené závery zodpovedajú aj požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahu medzi stranami\nsporu, a to s poukazom na to, že žalovaný uspokojil nároky žalobcu aj v rozsahu náhrady mzdy za\nobdobie už od 12/2015, t.j. v rozsahu, v akom by s ohľadom na podanú žalobu boli čiastočne premlčané.\n\nS ohľadom na uvedené konanie žalovaného, ktorý súčasne s uplatnením námietky premlčania uhradil\nžalobcovi aj časť premlčaného nároku, nemožno na jeho strane vyvodiť znaky konania vykazujúce\npriamy úmysel poškodiť druhého účastníka.\n20. So zreteľom na vyššie uvedené nemožno vyvodiť, že v prejednávanej veci boli naplnené podmienky\npre zvrátenie právnych účinkov vznesenej námietky premlčania a preto nebolo možné dospieť k záveru o\nudržateľnej aplikácii korektívu dobrých mravov na prospech žalobcu v opozite proti žalovaným vznesenej\nnámietke premlčania.\n21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §\n387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396\nods. 1 C.s.p., a úspešnému žalovanému nepriznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nzohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Cpr/4/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "60c88928-3456-49b7-93ee-380b408345c8:f4824db3-6c3a-47ef-886f-8640bdd50354", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1", "spisova_znacka": "1Cdo/153/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/153/2022 z 25. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1"}, {"guid": "622c7459-a106-40ad-9e53-e928ecf51ad9:166da766-1d49-463a-82bf-eec03a3aa0f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1", "spisova_znacka": "1Cdo/203/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/203/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1"}, {"guid": "347b3727-3e45-43a2-8738-cd590ba6f381:9ed05694-c9bc-4ff0-b91a-90e72979caf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "45Cpr/17/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 45Cpr/17/2017 z 5. 3. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2019-03-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/347b3727-3e45-43a2-8738-cd590ba6f381:9ed05694-c9bc-4ff0-b91a-90e72979caf6"}], "citovane_v": []}