{"guid": "9abeaddd-b82c-4865-bed4-21c2cc387164:b3ef910e-fee4-4fe4-9dcb-ab89466acf68", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320204350.3", "spisova_znacka": "16Co/90/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/90/2024 z 28. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. marca 2025, sp. zn. 16Co/90/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1320204350.3", "identifikacne_cislo": "1320204350", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2025-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3ef910e-fee4-4fe4-9dcb-ab89466acf68", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320204350.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320204350.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320204350.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/90/2024\n1320204350\n28. 03. 2025\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1320204350.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:\nX. P., O.. XX.X.XXXX, N. XXXX/XX, V., zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Törökovou, Ulica\n29. augusta 5, Bratislava, proti žalovanej: Ľ. B., O.. XX.X.XXXX, M. XXXX/XX, V., zastúpenej: JUDr.\nMilan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.\nB3-24C/14/2020-414, zo dňa 2.2.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k bytu č. X,\nnachádzajúcemu sa na 2. poschodí vo vchode N. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX,\npostavenému na parcelách č. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X R. Č.. XXXXX/X, s vlastníctvom ktorého je spojený\naj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky\npodiel k pozemkom vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúcemu sa v okrese V. C., D. V. - U.. Č.. E.,\nkatastrálne územie E.Č., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX a uvedené nehnuteľnosti prikázal do\nvýlučného vlastníctva žalobcu (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť za prikázaný spoluvlastnícky podiel\nzaplatiť žalovanej sumu 74.500 eur (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy\nkonania v 25 % rozsahu (výrok III.).\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2020 sa žalobca domáhal zrušenia\npodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k bytu číslo X, nachádzajúceho sa na 2. poschodí,\nvo vchode N. XX, stavba so súpisným č. XXXX, postavená na parcelách č. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X R.\nČ.. XXXXX/X, popis stavby N. XX, XX, XX, k parcelám registra „N. parcela č. XXXXX/X o výmere 164\nm2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXXX/X o výmere 172 m2, zastavaná plocha a nádvorie\na parcela č. XXXXX/X o výmere 171 m2, zastavaná plocha a nádvorie a k spoluvlastníckemu podielu\nbytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k vyššie\nuvedeným pozemkom vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúcim sa v okrese V. C., obec V. - U. Č. E.,\nkatastrálne územie E. a zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Súčasne navrhol, aby nehnuteľnosti\nboli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu s uložením mu povinnosti na vyrovnanie podielu zo\nzrušeného podielového spoluvlastníctva uhradiť žalovanej sumu 40.000 eur.\n3. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podieloví spoluvlastníci uvedených\nnehnuteľností, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z nich je 1. Dal do pozornosti, že už\n\ndlhšie sa nachádza v situácii, kedy je nútený riešiť svoju bytovú otázku, preto listom zo dňa 19.12.2018,\ndoručeným žalovanej dňa 28.12.2018 a opätovne dňa 30.1.2019, oslovil svoju sestru (žalovanú)\nohľadom možnosti vysporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhol, že odkúpi jej polovičný podiel\nza kúpnu cenu 40.000 eur, ktorú zdôvodnil znaleckým posudkom č. 214/2018 vypracovaným znalcom C..\nU. Š., P.., ktorým bola stanovená hodnota celej nehnuteľnosti na sumu 79.600 eur. Nasledovala zdĺhavá\nkomunikácia zo strany žalovanej, ktorá požadovala sumu 60.000 eur za podiel, avšak sama ponúkala\nlen sumu 40.000 eur za podiel, pričom z jej správ bolo zrejmé, že nesmeruje k dohode. Obsiahly email napísal žalovanej naposledy dňa 6.8.2019 a odvtedy nedostal odpoveď, na základe ktorej by mohli\npostupovať ďalej. Dodal, že so žalovanou celkovo dobre nevychádzajú, no pokúšal sa dohodnúť, pretože\nsvoju osobnú bytovú situáciu potreboval riešiť. Byt obýva, ale nijako nebráni žalovanej, aby tak mohla\nurobiť aj ona. Žalovaná má svoj vlastný byt na M.E. XX X. V., kde má aj trvalý pobyt, čím má dlhodobo\nriešenú svoju bytovú otázku a nie je odkázaná na bývanie v spoločnej nehnuteľnosti.\n4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nuviedol, že rozsudkom (č. k. 24C/14/2002-226 - pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 18.3.2022 zrušil\npodielové spoluvlastníctvo strán k predmetnému bytu, prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobcu,\nuložil žalobcovi povinnosť za prikázaný spoluvlastnícky podiel zaplatiť žalovanej sumu 60.000 eur a\nžalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50 %.\n5. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením (č. k. 16Co/103/2022-278 - pozn.\nodvolacieho súdu) zo dňa 28.4.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že záver o tom, komu bude vec prikázaná,\nzávisí od úvahy súdu, pričom konštatoval, že súd prvej inštancie prihliadol na kritériá uvedené v\n§ 142 Občianskeho zákonníka a uviedol ďalšie aplikované právne relevantné kritériá, teda jasne a\nzrozumiteľne v napadnutom rozsudku uviedol, ktoré dôvody považoval pri voľbe spôsobu vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva prikázaním bytu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za\npodstatné a prečo má byť vyporiadavaný byt prikázaný žalobcovi. Argumentáciu žalovanej, ktorá v\nodvolaní len zopakovala argumentáciu, s ktorou sa súd prvej inštancie už v napadnutom rozhodnutí\nvysporiadal, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n6. Vo vzťahu ku kľúčovej odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal žalovanou\nnavrhované dokazovanie k hodnote nehnuteľnosti, odvolací súd uviedol, že primeranou náhradou\npri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci.\nPrimeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa\nmiestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré\nboli prisúdené jednému spoluvlastníkovi; aby bola náhrada primeraná, musí byť závislá nielen od stavu\nnehnuteľnosti (konštrukcia, vybavenie, veľkosť a vek), ale aj od záujmu o ňu, t. j. od dopytu a ponuky\nv danom mieste a čase rozhodovania. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za\nktorú by vec bolo možné predať (R 43/1997). Primeranú náhradu určuje súd a nemôže túto povinnosť\npreniesť na iný subjekt, aj keď znalosti odborne spôsobilej osoby sú spravidla jedným z podkladov\npri určení všeobecnej ceny veci; ďalšími podkladmi môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej\nsprávy, realitných spoločností a pod., ale aj poznatky a informácie samotných strán sporu o kúpe a\npredaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Odvolací súd k tomu\ndodal, že hoci každá sporová strana v priebehu konania navrhovala protistrane vyplatenie sumy 60.000\neur pri prikázaní bytu do jej vlastníctva, nie je možné z toho vyvodiť skutkový záver, že súhlasili s\nvyporiadaním zrušeného spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu v sume 60.000 eur v\nčase rozhodnutia súdu.\n7. Na základe uvedených právnych východísk dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie\ntým, že sa nevysporiadal s návrhom žalovanej na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom na určenie\nhodnoty nehnuteľnosti vzhľadom na značný časový odstup od vypracovania znaleckého posudku č.\n214/2018, ako aj odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Directreal, keďže vykonanie tohto dôkazu\nbolo potrebné pre zistenie skutkového stavu nevyhnutného pre rozhodnutie, a ktorý z dosiaľ súdom prvej\ninštancie vykonaných dôkazov nemožno považovať za spoľahlivo ustálený, došlo k naplneniu dôvodu\npre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. Súd prvej inštancie\nnevykonal dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie, a tým\nkonanie zaťažil procesnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\n8. Odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže na ustálenie výšky primeranej\nnáhrady sa viaže opätovne aj povinnosť súdu prvej inštancie posúdiť solventnosť spoluvlastníka,\nktorému má byť vec prikázaná (t. j. či disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej\nnáhrady), prípadne zmeniť spôsob vyporiadania, ak by spoluvlastník nedisponoval potrebnými\nfinančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady, resp. vyhodnotiť existenciu dôvodov hodných\nosobitného zreteľa. Uviedol, že v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie\nuvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný; vec\nopätovne prejedná na pojednávaní, ustáli všeobecnú ceny nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve\nstrán, určí výšku primeranej náhrady za prikázanie nehnuteľnosti v čase vyporiadania, posúdi\nsolventnosť spoluvlastníka na vyplatenie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi, to všetko\npri zohľadnení kontradiktórnosti konania a dôkazného bremena strán, pričom sa vysporiada s návrhmi\nstrán na dokazovanie v súlade s procesnou preferenciou dôkazu odborným vyjadrením pred nariadením\nznaleckého dokazovania v zmysle § 207 ods. 1 veta prvá C. s. p. a vyhodnotí, či existujú dôvody na\nzmenu spôsobu vyporiadania (reálne rozdelenie veci nie je možné), resp. či existujú dôvody osobitného\nzreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka; na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový\nstav potrebný pre rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po\nopätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní\nspôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie\nbolo zrozumiteľné.\n9. V súlade s vyššie uvedeným názorom a závermi odvolacieho súdu súd prvej inštancie opätovne\nprejednal vec, pričom v súvislosti so skutkovým stavom zistil, že žalobca a žalovaná sú spoluvlastníci\nbytu č. X na X. poschodí bytového domu na N. XX X. V., každý v jednej polovici, pričom obaja podiel\nnadobudli dedením po matke, ktorá zomrela v roku 2007. Žalovaná je zároveň výlučnou vlastníčkou bytu\nč. XX, na X. poschodí domu na M. XX X. V., ktorý nadobudla kúpou v roku 2000. Rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava V č. k. 16C/22/04-35, zo dňa 21.4.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2004,\nbolo zrušené právo spoločného nájmu družstevného bytu žalobkyne L. P. a žalovaného X. P. s tým, že\nbyt č. XX na B.M. XX X. V. bude ďalej užívať L. P. ako výlučný nájomca a člen družstva; žalovaný bol\npovinný byt vypratať najneskôr do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.\n10. Z odborného vyjadrenia NARKS s.r.o. zo dňa 30.8.2023 vyplynulo, že na základe dostupných štatistík\nje odhad trhovej ceny predmetného 2-izbového bytu o výmere 54 m2 v cenovom pásme 145.800 až\n170.000 eur, pričom vzhľadom na stav čiastočnej rekonštrukcie a na to, že byt sa nachádza v bytovom\ndome bez výťahu, odhadujú trhovú cenu vo výške 168.000 eur. Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti\nRoberts & Boyd, s.r.o. zo dňa 23.10.2023, vzhľadom na aktuálny stav bytu a bytového domu, zároveň\nv porovnaní s aktuálnymi konkurenčnými ponukami na trhu v danej lokalite a na základe dlhoročných\nskúseností bola cena bytu odhadnutá na úrovni 130.000 eur ± 2 %.\n11. Listom zo dňa 30.10.2023 žalovaná po zvážení všetkých okolností, vrátane vyššie uvedených\nodborných stanovísk, navrhla žalobcovi mimosúdne vysporiadanie ohľadne bytu a ukončenie súdneho\nkonania bez navyšovania nákladov na úrovni 150.000 eur, z čoho by jej žalobca vyplatil sumu 75.000\neur ako definitívne vysporiadanie zahŕňajúce aj roky užívania bytu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu.\nĎalej uviedla, že ako vyplýva z aktuálnych inzertných ponúk, je malý predpoklad, že by znalec ustálil\nhodnotu bytu v podstatne inom cenovom pásme, a to aj kvôli porovnávacej metóde, ktorá sa v danom\nprípade ponúka ako prioritná v kombinácii s polohovou metódou. Zo znaleckého posudku č. 20/2023\nzo dňa 11.1.2024, ktorý vypracoval C.. F. D., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a\nodhad hodnoty nehnuteľností vyplynulo, že všeobecná hodnota bytu predstavuje sumu 149.000 eur.\n12. Listom zo dňa 30.1.2024 Tatra banka, a.s. potvrdila C.. Ľ. M., že na bežnom účte má zostatok\n505,49 eura a na sporení k účtu disponibilný zostatok 76.000 eur. C.. Ľ. M. dňa 1.2.2014 písomne\nčestne vyhlásila, že disponuje finančnými prostriedkami vo výške 74.500 eur, ktoré poskytne žalobcovi,\nsvojmu otcovi, na účely vyplatenia ustupujúceho podielového spoluvlastníka predmetného bytu, a to\nv prípade, ak súd rozhodne o prikázaní bytu do výlučného vlastníctva žalobcu a o povinnosti žalobcu\nzaplatiť žalovanej za prikázaný spoluvlastnícky podiel k bytu sumu 74.500 eur. Finančné prostriedky v\ntejto výške sa zaviazala poskytnúť žalobcovi tak, aby súdom uloženú povinnosť mohol splniť do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň čestne vyhlásila, že si je vedomá následkov nepravdivosti tohto\nčestného vyhlásenia a že toto čestné vyhlásenie vydala na základe svojej slobodnej vôle.\n\n13. Súd prvej inštancie poukázal na to, že spoluvlastníkov nie je možné nútiť, aby proti svojej vôli\nzotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu a tiež, že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre\nktoré nie je ďalšie zachovávanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Na objasnenie uviedol, že\npri rozhodnutí o prikázaní veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom sa\nprihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka.\nPod účelným využitím veci je potrebné rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec\nurčená. Rozdielne bude treba napríklad hodnotiť využitie rodinného domu za stavu, že v rodinnom dome\ndlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom\nje nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a aby\nvznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri\nprikázaní veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície\ndo spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom\nužívaní veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie\nvyužitie spoločnej veci a pod..\n14. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových\nstrán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a\nakou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.). Okrem uvedených\nkritérií súd pri rozhodovaní komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť,\nže spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom; ide najmä o prípady výtržníctva,\nprípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci,\nktoré sú v spoluvlastníctve (porovnaj R 37/2012). Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných\nsituácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu; otázka, komu bude vec prikázaná teda záleží vždy\nna úvahe súdu, ktorý okrem uvedených kritérií musí vziať do úvahy aj to, či spoluvlastník, ktorému má\nbyť vec prikázaná, s takýmto postupom súhlasí a zároveň je dostatočne solventný zaplatiť primeranú\nnáhradu, ktorá je nevyhnutne spojená s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.\n15. Konštatoval, že rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti v danej veci nebolo možné, pretože ide o byt,\nrozdelenie strany ani nenavrhovali. Pri úvahe, ktorej strane prikázať byt do výlučného vlastníctva, súd\nprvej inštancie rovnako ako vo svojom prvom rozhodnutí vychádzal z toho, že ide o byt, t. j. nehnuteľnosť\nurčenú na bývanie. Na tento účel chceli byt využiť žalobca, ako aj žalovaná, pričom pokiaľ ide o\ndoterajšie užívanie nehnuteľnosti, žalobca užíva byt od roku 2018. V konaní nebolo preukázané, že by\nvylučoval žalovanú z užívania bytu, žalovaná v tomto smere neposkytla žiadne konkrétne tvrdenia alebo\ndôkazy, z ktorých by takéto správanie žalobcu vyplynulo. Poukazovala len na neschopnosť žalobcu\nriadne hospodáriť a starať sa o spoločnú vec, preto žiadala prihliadnuť na tieto skutočnosti. Žiadala tiež\nprihliadať na jej starostlivosť o byt (nevyhnutné opravy) a hradenie väčšej časti nákladov spojených s\nvlastníctvom bytu a jeho užívaním.\n16. Súd prvej inštancie zhrnul, že uvedené skutočnosti svedčili v prospech oboch strán. Za rozhodujúci\na najdôležitejší dôvod v prospech prikázania nehnuteľnosti žalobcovi považoval skutočnosť, že žalobca,\nna rozdiel od žalovanej, nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie, keď z toho hľadiska\nmá žalobca určite naliehavejší záujem na užívaní nehnuteľnosti než žalovaná. Žalovaná nevedela\nvysvetliť, prečo potrebuje na bývanie práve predmetný byt, keďže z jej výsluchu nevyplynula žiadna\nskutočnosť, ktorá by svedčila aspoň o tom, že užívanie bytu na N. H. je pre ňu vhodnejšie (napr. zo\nzdravotných dôvodov), než bývanie v jej byte na M. H. X. V.. Prisúdiť za týchto okolností byt do výlučného\nvlastníctva žalovanej by bolo voči žalobcovi nespravodlivé a neprimerané, už aj vzhľadom na jeho vek\na obmedzenejšie možnosti pri zabezpečovaní si trvalého bývania, pričom uvedené závery považoval za\nsprávne aj odvolací súd.\n17. Pokiaľ ide o ustálenie všeobecnej ceny nehnuteľností, súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým\nzo znaleckého posudku. V súlade so závermi odvolacieho súdu bol daný posudok aktuálny, takže\nišlo o spoľahlivý a presvedčivý dôkaz o všeobecnej cene nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu.\nPoznamenal, že formálne námietky žalovanej, ktoré sa týkali jedenkrát chybne uvedeného názvu ulice a\ndetailov ohľadne vybavenia (batérie, rozsah rekonštrukcie elektriny), nemohli spochybniť dôveryhodnosť\na správnosť záverov znaleckého posudku. Bolo úplne zrejmé, aký byt bol predmetom znaleckého\nskúmania a aj jeho vybavenie a stav. Z ostatných vyššie uvedených dôkazov - aktuálnych odborných\nodhadov tiež vyplynulo, že všeobecná hodnota 149.000 eur určená znalcom predstavuje hodnotu, z\nktorej je možné vychádzať pri určení primeranej náhrady, pretože zodpovedá nielen stavu nehnuteľnosti\n\n(konštrukcia, vybavenie, veľkosť a vek), ale aj informáciám realitných spoločností o odhadovanej cene\nv rozmedzí 130.000 až 168.000 eur.\n18. V súvislosti s inzertnými ponukami považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že z týchto\ndôkazov nebol zrejmý detailný stav inzerovaného bytu, spravidla však ide o byty, ktoré sú po rekonštrukcii\nalebo v stave spôsobilom na okamžité komfortné bývanie. Čiastočná rekonštrukcia bytu, na ktorú sa\nodvolávala žalovaná, nebola rekonštrukciou takého charakteru a rozsahu, ktorá by ovplyvnila cenu, ktorú\nby bol prípadný záujemca ochotný zaplatiť; takáto čiastočná rekonštrukcia je pre záujemcu spravidla\núplne bezvýznamná a dané dôkazy preto neboli dôkazmi o porovnateľných bytoch.\n19. Zdôraznil, že cena podľa znaleckého posudku korešponduje aj s návrhom žalovanej na definitívne\nvysporiadanie medzi stranami a ukončenie sporu. Dodal, že žalovaná listom zo dňa 30.10.2023 navrhla\nžalobcovi spor ukončiť zaplatením sumy 75.000 eur, keď tento návrh sa v podstate úplne zhodol s\nhodnotou nehnuteľnosti stanovenej znalcom. V následnej korešpondencii zo dňa 21.11.2023 žalovaná\nuž navyšovala finančné požiadavky voči žalobcovi. Dal do pozornosti, že žalobkyňa (žalovaná - pozn.\nodvolacieho súdu) tiež opakovane tvrdila, že nie je ochotná vynakladať peňažné prostriedky na znalecké\nposudky, ani nežiadala o vstup do bytu pre znalca za účelom vyhotovenia posudku. Na pojednávaní\nnavrhla, aby sa vypracoval ďalší znalecký posudok s tým, že po jeho vypracovaní sa nebráni uzatvoreniu\ndohody so žalobcom. Z uvedeného mal súd prvej inštancie sa zrejmé, že žalovaná sa v skutočnosti\nnechcela so žalobcom dohodnúť a návrh, aby sa pojednávanie odročilo, považoval iba za účelový.\nArgumentoval, že odročenie pojednávania a vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku by bolo v\nrozpore so zásadami C. s. p. uvedenými v Čl. 17 Základných princípov C. s. p., podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán a iných osôb.\nSumarizujúc uviedol, že potvrdením banky a čestným prehlásením dcéry žalobca dostatočne preukázal,\nže má k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie prisúdenej primeranej náhrady\nžalovanej.\n20. Na základe uvedeného, za použitia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd zrušil podielové\nspoluvlastníctvo strán a nehnuteľnosť prikázal žalobcovi za sumu 74.500 eur, ktorú bol žalobca povinný\nzaplatiť žalovanej v lehote podľa § 232 ods. 2 a ods. 3 C. s. p.. O trovách konania rozhodol podľa §\n255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p., keď uviedol, že žalobca mal vo veci úspech, ktorý však\nnebol celkový. Žalobca bol plne úspešný pokiaľ išlo o zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie bytu do\njeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ išlo o výšku primeranej náhrady, bol v konaní úspešný iba čiastočne,\nkeďže pôvodne navrhoval, že žalovanej zaplatí iba sumu 40.000 eur ako primeranú náhradu, preto\npriznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania len v 25% rozsahu.\n21. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a\nvyporiadať podľa nového znaleckého posudku. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych\nargumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté\ndôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n22. S poukazom na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Cdo/12/2016 namietala, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu,\nktorým bol kasačne viazaný a opätovne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,\nkeďže nenariadil vykonať znalecké dokazovanie nezávislým znalcom z odboru stavebníctva, ktoré\nnavrhovala už pred odvolacím rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu, nakoľko odvolací súd explicitne uložil\npovinnosť vykonať tento navrhnutý dôkaz, súd prvej inštancie opätovne zaťažil konanie inou vadou, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň konštatovala, že súd prvej inštancie\nnereflektoval ani na povinnosť uloženú odvolacím súdom, a to dostatočne odôvodniť nové rozhodnutie\nspôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p., keď nielenže nevykonal žalovanou štyrikrát navrhovaný\ndôkaz, ale uspokojil sa so znaleckým posudkom predloženým mu žalobcom a to za stavu, kedy už od\nroku 2018 nemala prístup do nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu si nemohla ani dať vypracovať súkromný\nznalecký posudok a tento svoj postup súd prvej inštancie ani nijako neodôvodnil. Doplnila, že žalobca jej\nv užívaní nehnuteľnosti počas celého konania bránil, pričom jej ani neumožnil do nej vstúpiť. Dokonca\n\nju viackrát slovne napadol, z dôvodu čoho sa obrátila na súd, aby tento nariadil znalecké dokazovanie\nnezávislým a vo veci nijako nezaujatým znalcom. Bola preto názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne\nzistil skutkový stav veci, resp. na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, z ktorých napokon vyvodil nesprávne právne závery.\n23. Poukázala na to, že pri určovaní hodnoty (všeobecnej ceny) vyporiadavanej nehnuteľnosti vychádzal\nsúd prvej inštancie len zo znaleckého posudku, ktorý bol opätovne vyhotovený žalobcom a zjavne\nobsahoval chyby, na ktoré na pojednávaní riadne upozornila a z ktorého dôvodu žiadala opätovne aj\nnariadenie nového znaleckého dokazovania. Poznamenala, že znalecký posudok obsahuje chyby a\nnielen formálne (nesprávne uvedené číslo ulice a číslo bytu), ale aj vecné pochybenia, spočívajúce v\nnesprávnych zisteniach skutočného stavu vyporiadavaného bytu (elektroinštalácia, batérie), čo mohlo\nmať za následok podhodnotenie bytu a v absencii cenového porovnania bytu s bytmi v obdobnom stave\na obdobnej veľkosti v danej lokalite, preto o záveroch posudku možno mať dôvodné pochybnosti. Navyše\nv konaní poukázala na to, že v danej lokalite sa ceny obdobných bytov v čase vyporiadania pohybovali\nokolo 200.000 eur, na čo ale súd prvej inštancie neprihliadol a nijako sa s týmto nevysporiadal, keď\npoukázal len na odhad cien predložený sporovými stranami v minulom roku a inzeráty, ktoré predložila\nodmietol s tým, že neboli dôkazmi o porovnateľných bytoch, jednalo sa však o byty obdobnej veľkosti,\nv tesnej blízkosti vyporiadavaného bytu. Odmietla tiež záver súdu prvej inštancie, že vady, ktoré\nposudku vytkla, nemôžu spochybniť dôveryhodnosť a správnosť záverov súdu prvej inštancie, k čomu\npoukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014. Rovnako poprela záver súdu prvej\ninštancie, že počas konania neustále navyšovala finančné požiadavky voči žalobcovi a nežiadala pre\nznalca vstup do vyporiadavaného bytu za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, keďže viackrát\nkontaktovala žalobcu, ale tento jej neustále bránil vo vstupe do predmetnej nehnuteľnosti a teda uvedené\nkonštatovanie súdu prvej inštancie nemá žiadny podklad v skutkových zisteniach, ktoré v konaní vyšli\nnajavo.\n24. Bola názoru, že nie je na mieste ani dôvodenie súdu prvej inštancie rýchlosťou a hospodárnosťou\nkonania, ktoré princípy nemôžu byť priorizované pred dostatočným zistením skutkového stavu, z\nktorého má súd vyvodiť právne závery. Z vyššie uvedených dôvodov rozporovala aj závery súdu\nprvej inštancie ohľadom určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti, z ktorej vychádzal pri určení náhrady\nza prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalobcovi. Mala za to, že určený vyrovnací podiel nemožno\npovažovať za primeranú náhradu a v tomto ohľade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.\nPoukázala na hľadiská na určenie primeranej náhrady obsiahnuté v rozhodnutí R 43/1997, ako aj\nv rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/885/2001. Považovala za zjavné, že nevykonaním\ndôkazu, ktorý navrhla, súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď navyše zdôraznila,\nže z odborného vyjadrenia spoločnosti NARS s.r.o. vyplynulo, že trhová cena vyporiadavaného bytu\nk 30.8.2023 bola stanovená na sumu 168.000 eur, teda na sumu vyššiu než určoval nedostatočne\nvypracovaný znalecký posudok č. 20/2023 predložený žalobcom. Podotkla, že od momentu vyhotovenia\ntohto odborného vyjadrenia došlo k nárastu cien nehnuteľností a nie opačne, preto aj hodnota daného\nbytu ku dňu súdneho rozhodnutia musela byť vyššia, ako tomu bolo v čase vyhotovenia odborného\nvyjadrenia. Do pozornosti dala aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/169/95 k čomu uviedla,\nže súd prvej inštancie nevzal pri určovaní všeobecnej ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti do úvahy\nsituáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, čím sa bez odôvodnenia odklonil od ustálenej\nsúdnej praxe, čím zasiahol aj do právnej istoty žalovanej, keďže legitímne očakávala, že spor bude\nrozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Podotkla tiež, že\nsúd prvej inštancie sa napriek tomu, že mu to bolo odvolacím súdom výslovne uložené, nezaoberal ani\nposúdením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by k zrušeniu spoluvlastníctva a\nvyporiadaniu bytu nemal pristúpiť.\n25. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej nestotožnil s obsahom odvolania. Primárne nesúhlasil\ns tvrdením, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Uviedol, že súd prvej\ninštancie vychádzal predovšetkým z aktuálneho znaleckého posudku č. 20/2023, zo dňa 11.1.2024,\nktorým bola všeobecná hodnota bytu určená na 149.000 eur a ktorý považoval za presvedčivý dôkaz o\nvšeobecnej cene nehnuteľnosti v čase rozhodovania, čím v novom konaní odstránil odvolacím súdom\nvytknutý nedostatok. Dal do pozornosti, že žalovaná po vrátení veci odvolacím súdom zaslala súdu prvej\ninštancie písomné vyjadrenie zo dňa 5.9.2023, ku ktorému pripojila odborné vyjadrenie NARKS s.r.o. k\ntrhovej cene nehnuteľnosti a taktiež tri inzertné ponuky predaja obdobných bytov, avšak nenavrhla, aby\nbolo nariadené znalecké dokazovanie, ale predložila iné dôkazy, ktorými preukazovala trhovú cenu bytu.\n\nNa pojednávaní konanom dňa 24.10.2023 taktiež nenavrhla, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie.\nOpísal komunikáciu so žalovanou o mimosúdnom vysporiadaní a meniace sa požiadavky žalovanej na\nvyplatenie sumy za byt, na základe čoho dospel k záveru, že dohoda nie je možná. Zdôraznil, že už v liste\nzo dňa 24.11.2023 informoval žalovanú, že si dá vypracovať súkromný znalecký posudok, nakoľko ďalšie\ndohadovanie sa na osobe znalca a na úhrade posudku nepovažoval, vzhľadom na zjavnú nedôveru a\nproblematické vzťahy so žalovanou za účelné, ani za hospodárne. Mal za to, že žalovaná bola včas\ninformovaná o tom, že predloží súkromný znalecký posudok a nič jej nebránilo, aby postupovala rovnako,\nčo však neurobila, napriek tomu, že takúto možnosť mala.\n26. Dodal, že žalovaná až podaním zo dňa 11.12.2023 požiadala súd prvej inštancie, aby vo veci\nnariadil znalecké dokazovanie, čo však neodôvodnila tým, že by jej neumožnil vstup do bytu, ale tým,\nže nie je možná vzájomná dohoda o vypracovaní súkromného znaleckého posudku. Poznamenal,\nže žalovaná mala počas celej doby kľúče od nehnuteľnosti a mala do nej prístup. Zdôraznil, že súd\nprvej inštancie nebol povinný nariadiť znalecké dokazovanie, keď posúdenie návrhov na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a\nnie účastníkov konania. Uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy\nalebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú\nvadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania. Bol názoru, že ani\nformálne námietky žalovanej proti znaleckému posudku č. 20/2023 nemohli spochybniť dôveryhodnosť\na správnosť jeho záverov, keďže bolo úplne zrejmé, aký byt, s akým vybavením a stavom bol predmetom\nznaleckého skúmania.\n27. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal aj z iných dôkazov - aktuálnych odborných\nodhadov, pričom dospel k záveru, že všeobecná hodnota 149.000 eur určená znalcom je hodnota, z\nktorej je možné vychádzať pri určení primeranej náhrady, pretože zodpovedá nielen stavu nehnuteľnosti\n(konštrukcia, vybavenie, veľkosť a vek), ale aj informáciám realitných spoločností o odhadovanej cene\nv rozmedzí 130.000 až 168.000 eur, preto mal za to, že súd prvej inštancie nezaťažil konanie žiadnou\nvadou a vo veci rozhodol správne a v súlade so závermi odvolacieho súdu. Doplnil, že žalovaná\ndeklarovala, že po vypracovaní znaleckého posudku nariadeného súdom môže dôjsť k uzavretiu zmieru\nalebo k mimosúdnej dohode, pričom už v decembri 2018 navrhoval žalovanej dohodu na základe\nzáverov znaleckého posudku č. 214/2018, avšak žalovaná neakceptovala ani posudok č. 214/2018, ani\nposudok č. 20/2023, ktorý dal vypracovať, hoci sama znalecký posudok za celú dobu vypracovať nedala,\npreto mu nie je zrejmé, v čom by mal byť znalecký posudok nariadený súdom iný, ako ten, ktorý v konaní\npredložil. Zdôraznil, že znalecký posudok č. 20/2023 bol vypracovaný znalcom zákonným spôsobom,\nmá všetky potrebné náležitosti a je z hľadiska dôkaznej sily rovnocenný so znaleckým posudkom, ktorý\nby prípadne vypracoval súdom ustanovený znalec, keď len skutočnosť, že žalovaná nesúhlasila so\nzávermi tohto posudku nezakladá povinnosť súdu, aby dal vypracovať iný znalecký posudok. Pozornosť\nupriamil na skutočnosť, že súd prvej inštancie vypracovanie ďalšieho posudku vyhodnotil ako rozporný\ns Čl. 17 Základných princípov C. s. p., preto sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie\nnevykonanie tohto dôkazu nijako neodôvodnil.\n28. Uviedol tiež, že žalovaná sa nikdy nedomáhala prístupu do nehnuteľnosti za účelom vypracovania\nznaleckého posudku, takéto tvrdenie ničím nepreukázala a ani nemala záujem dať si vypracovať\nsúkromný znalecký posudok, k čomu poukázal na závery súdu prvej inštancie v odseku 32 napadnutého\nrozhodnutia. Poprel aj tvrdenie žalovanej, že ju mal viackrát slovne napadnúť, z ktorého dôvodu sa\nobrátila na súd prvej inštancie, aby tento nariadil znalecké dokazovanie nezávislým a nezaujatým\nznalcom, keď bol názoru, že takéto tvrdenia mali len ospravedlniť pasivitu žalovanej. Nestotožnil\nsa ani s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, resp. na\nzáklade dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých napokon vyvodil\nnesprávne právne závery. V súvislosti so žalovanou tvrdenými pochybeniami obsiahnutými v znaleckom\nposudku č. 20/2023 (elektroinštalácia, batérie) uviedol, že žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy\npreukazujúce tieto jej tvrdenia. Znalec, ktorý posudok vypracoval, vykonal aj obhliadku bytu a ohodnotil\nho podľa stavu, v akom sa reálne nachádzal v čase obhliadky vykonanej dňa 20.12.2023. K námietke\nžalovanej o absencii cenového porovnania bytu s bytmi v obdobnom stave a obdobnej veľkosti v danej\nlokalite poukázal na str. 5 posudku\nč. 20/2023, kde sa znalec s touto otázkou vysporiadal. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že\nžalovaná žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila správnosť znaleckých záverov posudku č.\n20/2023. Do pozornosti dal aj odsek 30 napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie zaoberal\n\ninzertnými ponukami predloženými žalovanou. S poukazom na uvedené mal za to že v konaní nebolo\npreukázané, že všeobecná cena predmetnej nehnuteľnosti by mala byť v žalovanou tvrdenej sume\n200.000 eur.\n29. K námietke žalovanej, že dôvodenie súdu prvej inštancie rýchlosťou a hospodárnosťou konania\nnie je v tomto prípade namieste uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, a\nteda nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie. Bol zároveň názoru, že súd prvej inštancie správne\npoukázal na Čl. 17 Základných princípov\nC. s. p. a to aj z dôvodu jeho dĺžky, neprimeranej predmetu sporu, kedy žalovaná mala dostatočný\npriestor, aby predložila súkromný znalecký posudok. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že určený\nvyrovnací podiel nemožno považovať za primeranú náhradu. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že\nodhad NARKS s.r.o. určil cenu bytu v pásme 145.800 až 170.100 eur, v ktorom rozmedzí určil\ncenu aj znalecký posudok č. 20/2023, preto bol názoru, že určený vyrovnací podiel predstavuje\nprimeranú náhradu za prisúdenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej k bytu žalobcovi. Oponoval\naj tvrdeniu žalovanej, že sa súd prvej inštancie, napriek tomu, že mu to bolo odvolacím súdom\nvýslovne uložené, nezaoberal posúdením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré\nby k zrušeniu a vyporiadaniu bytu nemal pristúpiť. Dal do pozornosti, že sama žalovaná vo vyjadrení\nzo dňa 5.9.2023 dôrazne odmietla existenciu nejakých dôvodov hodných osobitného zreteľa a v\nkonaní neboli tvrdené ani preukazované žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, s ktorými by sa\nmal súd prvej inštancie vysporiadavať, k čomu poukázal na právne závery vyplývajúce z uznesenia\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2015. Z odôvodnenia odvolacieho súdu mal za zrejmé, že\nsúd prvej inštancie mal posúdiť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa iba v prípade, ak by\nžalobca nedisponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady, avšak svoju finančnú\npripravenosť preukázal. Sumarizujúc uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že nie sú dané\nodvolacie dôvody uvádzané žalovanou v podanom odvolaní.\n30. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní a v ňom uvedenej argumentácii.\nZa nepravdivé označila tvrdenie žalobcu, že nenavrhovala nariadenie znaleckého dokazovania, keď\ntoto navrhla podaním zo dňa 28.11.2023, a to s ohľadom na to, že žalobca jej bránil vo vstupe do\nvyporiadavaného bytu a preto nemala možnosť nechať si vypracovať znalecký posudok. Dodala, že\nžalobca užíva celý byt, čo je možno vidieť aj z fotografií vyhotovených znalcom v posudku č. 20/2023,\nz užívania ju úplne vylúčil a vo vstupe do neho jej bránil, čo trvá od roku 2018 doposiaľ. Zotrvala na\ntom, že súd prvej inštancie bol povinný rešpektovať názor súdu vyššieho stupňa a zistiť dostatočne\nskutkový stav veci na základe objektívnych dôkazov vychádzajúcich zo správnych údajov, a síce mal\nnariadiť znalecké dokazovanie, pričom zásada v zmysle Čl. 17 Základných princípov C. s. p. nemôže\nbyť aplikovaná na úkor dostatočného zistenia skutkového stavu.\n31. Žalobca v odvolacej duplike opätovne poprel tvrdenie žalovanej, že jej mal brániť vo vstupe do\nbytu, čo malo byť dôvodom, že žalovaná navrhla podaním zo dňa 28.11.2023 nariadenie znaleckého\ndokazovania. Zdôraznil, že žalovaná toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, pričom disponuje kľúčmi\nk bytu a vstupu do bytu sa za účelom vykonania znaleckého dokazovania a ani za iným účelom\nnedomáhala. Žalovanú včas informoval, že si dá vypracovať súkromný znalecký posudok a mohla\npostupovať rovnako, načo mala dostatočný časový priestor, pričom zopakoval, že návrh na nariadenie\nznaleckého dokazovania odôvodnila tým, že dohoda so žalobcom nie je možná a nie tým, že by nemala\nprístup do nehnuteľnosti, keď aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 2.2.2024 je uvedené: „Na otázku súdu\nPZ žalovanej uviedol, že nežiadali o vstup do nehnuteľnosti pre ich znalca“. Doplnil, že z fotografií v\nznaleckom posudku č. 20/2023 je zrejmé, že užíva iba jednu obytnú miestnosť (na fotografiách označenú\nako spálňa) a príslušenstvo, kde má umiestnené aj svoje veci, pričom druhú obytnú miestnosť (na\nfotografiách označenú ako obývacia izba) vôbec neužíva a táto je v nedotknutom stave. Žalovaná ani\nnekonkretizovala ako ju mal z užívania bytu vylúčiť, keď tento byt na bývanie nikdy neužívala a kľúčmi od\nbytu po celý čas disponuje. V nadväznosti na argumentáciu žalovanej, že súd prvej inštancie mal nariadiť\nznalecké dokazovanie nezávislým a vo veci nezaujatým znalcom uviedol, že znalec C.. D. spĺňa všetky\npredpoklady na výkon znaleckej činnosti a žalovaná ničím nepreukázala, že by nemal byť nezávislý\nči nezaujatý. Taktiež údajné nedostatky znaleckého posudku č. 20/2023 neboli spôsobilé spochybniť\nosobu znalca, ani správnosť záverov ním vypracovaného znaleckého posudku.\n32. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\n\nC. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom\nby bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani\ndôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.\ns. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.3.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n33. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n34. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovanej týkajúcim\nsa neriadenia sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, nevykonania dokazovania súdom\nnariadeným znaleckým dokazovaním a nesprávnym určením výšky primeranej náhrady odvolací\nsúd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne\nvyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k\ndotknutej nehnuteľnosti a jej prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu, ako aj uloženia povinnosti\nžalobcovi vyplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel sumu 74.500 eur.\n35. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení\nstrán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia\npodrobne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na\nvšetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia.\n36. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovanej odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej\ninštancie bol v uznesení odvolacieho súdu č. k. 16Co/103/2022-278, zo dňa 28.4.2023, v spojení\ns opravným uznesením č. k. 16Co/103/2022-315, zo dňa 18.8.2023 zaviazaný, aby vec po vrátení\nodvolacím súdom opätovne prejednal na pojednávaní, ustálil všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti,\nurčil výšku primeranej náhrady za prikázanie nehnuteľnosti v čase vyporiadania, posúdil solventnosť\nspoluvlastníka na vyplatenie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi a aby sa vysporiadal s\nnávrhmi strán na dokazovanie v súlade s procesnou preferenciou dôkazu odborným vyjadrením pred\nnariadením znaleckého dokazovania a vyhodnotil, či existujú dôvody na zmenu spôsobu vyporiadania,\nresp. či existujú dôvody osobitného zreteľa, pričom aby zistený skutkový stav a závery o skutkových\nzisteniach a právnom posúdení veci odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby\nobsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.\n37. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie\nuvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého vykonal potrebné dokazovanie,\ndostatočne zistil skutkový stav a ustálil všeobecnú cenu nehnuteľnosti, určil výšku primeranej náhrady\nza jej prikázanie v čase vyporiadania a tiež posúdil solventnosť spoluvlastníkov, pričom svoje závery\nprimerane a presvedčivo odôvodnil v súlade s § 220 C. s. p., neobstojí teda argumentácia žalovanej, že\nsúd prvej inštancie nerešpektovaním záväzného názoru odvolacieho súdu zaťažil konanie inou vadou,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n38. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovanej o nevykonaní navrhovaného\nznaleckého dokazovania. Je potrebné uviesť, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno\nzaložiť tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu\nalebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je\nargument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie\nnedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa\nktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším\nkonaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/107/2019).\n\n39. Nakoľko na stanovenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti bol v konaní zo strany žalobcu predložený\naktuálny znalecký posudok, vo vzťahu ku ktorému boli výhrady žalovanej ohľadom stavu batérií\na elektroinštalácie (ktoré boli dôkazmi nepodložené, resp. k nim predloženie dôkazov žalovaná\nani neavizovala) správne súdom prvej inštancie vyhodnotené ako nespochybňujúce dôveryhodnosť\na správnosť jeho záverov, žalovanou navrhované doplnenie dokazovania nariadením znaleckého\ndokazovania tak predstavovalo nadbytočný dôkaz, keďže hodnota nehnuteľnosti, k preukázaniu ktorej\nbol dôkaz navrhovaný, bola už vykonaným dokazovaním bez dôvodných pochybností stanovená, preto\nsúd prvej inštancie správne aj s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti zakotvenú v Čl. 17\nZákladných princípov C. s. p. žalobkyňou navrhovaný dôkaz nevykonal.\n40. Neobstojí ani argumentácia žalovanej o dôvodoch, pre ktoré si nemohla dať vypracovať súkromný\nznalecký posudok, na vypracovanie ktorého mala dostatočný časový priestor a ktoré navyše nepodložila\nžiadnymi dôkazmi. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobca dôvodne poukázal na skutočnosť, že\nžalovaná návrh na nariadenie znaleckého dokazovania zo strany súdu v podaní zo dňa 11.12.2023\nneodôvodnila tým, že by jej žalobca bránil vo vstupe, ale že dohoda o vypracovaní súkromného\nznaleckého posudku so žalobcom nie je možná. Taktiež na pojednávaní dňa 2.2.2024 cestou svojho\nprávneho zástupcu na výslovnú otázku súdu prvej inštancie potvrdila, že o vstup do bytu za účelom\nvypracovania znaleckého posudku ani nežiadala.\n41. Pri zisťovaní všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti sa súd prvej inštancie vysporiadal\nso všetkými súvisiacimi dôkazmi, t. j. aj so žalovanou predloženými inzertnými ponukami a odbornými\nvyjadreniami, na tieto prihliadol jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s ohľadom na požiadavku aktuálnosti\nhodnoty nehnuteľnosti v čase rozhodovania, preto odvolací súd námietku žalovanej, že sa súd prvej\ninštancie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a že dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, z ktorých napokon vyvodil nesprávne právne závery, vyhodnotil ako nedôvodnú.\n42. Rovnako ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku, že sa súd prvej inštancie nezaoberal\nexistenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by k zrušeniu spoluvlastníctva nemal\npristúpiť a to napriek tomu, že bol k tomu odvolacím súdom zaviazaný. Odvolací súd uvádza, že\npovinnosť vysporiadať sa s tým, či existujú vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa bola súdu prvej\ninštancie uložená v prípade, ak by nebolo preukázané, že žalobca disponuje finančnými prostriedkami\nna vyplatenie primeranej náhrady, žalobca však dostatočnú finančnú zábezpeku preukázal.\n43. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne a právne správny potvrdil.\n44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní\nplný úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/14/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0549a694-527b-4be5-9f50-7a23a9b2dc1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.495.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 495/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2015 z 20. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.495.2015.1"}, {"guid": "ussr:c290a701-b63b-4316-8e1c-e13b9cdd9979", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 z 9. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-09", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9b2760f7-d18a-46f1-a6dd-a39777ca6366", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.320.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.320.2025.1"}]}