{"guid": "14ef3804-53c6-400d-bb1e-c43017f56464:b7c6bf21-48f2-4384-8210-c6f4a969329d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320205624.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/45/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/45/2022 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2025, sp. zn. 15CoCsp/45/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1320205624.1", "identifikacne_cislo": "1320205624", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7c6bf21-48f2-4384-8210-c6f4a969329d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320205624.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320205624.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320205624.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15CoCsp/45/2022\n1320205624\n29. 01. 2025\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1320205624.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia\ns.r.o., IČO: 35 831 154, Bratislava, Mýtna č. 48, zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,\nBratislava, Mýtna č. 48, proti žalovanej:\nF. B. F. L. T. Y. Y. A. T. O. Á. , I. X. XX.X.XXXX, G. Z. W., O. Č.. XXX/XX, zastúpená spoločnosťou\nWEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680 552, Prešov, Duchnovičovo námestie č. 1, za ktorú koná Mgr.\nAnton Pavúk, o zaplatenie sumy 296,94 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 12. apríla 2022, č. k. 62\nCsp 22/2020-160, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu\nBratislava III) zo\ndňa 12. apríla 2022, č. k. 62 Csp 22/2020-160,\n- vo výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a ,\n- vo výroku II. m e n í tak, že žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom\nprvej inštancie v rozsahu 100 %.\nII. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\n100 %.\n\nodôvodnenie:\n1.1.Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.4.2022, č. k. 62 Csp 22/2020-160, vo výroku I. uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 296,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 296,94 € od 10.1.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku\na vo výroku II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal zo žaloby\ndoručenej súdu prvej inštancie dňa 30.4.2020, ktorou sa spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.;\nskrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, Bratislava, Mlynské nivy č. 1 (ďalej len „VÚB, a.s.“), ako\nprávna predchodkyňa žalobkyne, domáhala splnenia povinnosti žalovanej zaplatiť jej peňažnú sumu,\nvrátane príslušenstva a náhrady trov konania z dôvodu, že spoločnosť Consumer Finance Holding,\na.s., IČO: 35 923 130, Kežmarok, Hlavné námestie č. 12 (ďalej len „Consumer Finance Holding, a.s.“),\nako právna predchodkyňa VÚB, a.s., uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa\n13.7.2016, č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku v sume 1.000,- € a žalovaná\nsa zaviazala pôžičku splácať v pravidelných 12. mesačných splátkach v sume 98,98 € do celkovej sumy\n1.187,76 €, avšak ku dňu podania žaloby uhradila iba sumu 890,82 €. Dôvodila, že nakoľko žalovaná\nporušila svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas. Consumer Finance Holding, a.s.\npredžalobnou upomienkou zo dňa 28.7.2017 vyzvala žalovanú k úhrade dlžných splátok s upozornením\nna možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok v dodatočne poskytnutej\nviac než 30-dňovej lehote nedošlo, Consumer Finance Holding, a.s. dňa 19.9.2017 úver zosplatnila,\no čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 4.1.2018. Žalovaná napriek tomu svoj dlh nesplnila.\n\nPopri celkovom dlhu v sume 296,94 € si Consumer Finance Holding, a.s. uplatnila aj zákonné úroky z\nomeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,\nčo odôvodnila tým, že predmetné oznámenie bolo žalovanej zaslané obyčajnou listovou zásielkou,\nkde bežná doba doručenia je 5 dní. VÚB, a.s. k žalobe ako dôkazy pripojila Notársku zápisnicu zo\ndňa 11.12.2017, č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017, spísanú notárkou JUDr. G. J.;\nZmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.7.2016, č. XXXXXXXXXX; Prehľad splátok a úhrad žalovanej;\nPredžalobnú upomienku zo dňa 28.7.2017, spolu s doručenkou o prevzatí upomienky.\n1.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.11.2020, č. k. 62 Csp 22/2020-66 na základe návrhu\nprávneho predchodcu žalobkyne pripustil, aby na jeho miesto (na miesto VÚB, a.s.) vstúpila do konania\nspoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Bratislava, Mýtna č. 48, ako žalobkyňa.\n2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 6 a ods. 9,\n§ 100 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 101, § 103, § 517 ods. 2, § 565, § 657 a § 658 ods. 1 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.8.2018 (v čase vzniku predmetného\nzáväzkového vzťahu) (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1 veta prvá a ods. 4, § 1a ods. 1 a §\n3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2015 (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.\nz.“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 11 ods. 1 písm. g), § 21 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.12.2016 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských\núveroch“), § 297 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a\n§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, dôvodiac tým, že Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ, uzatvorila\nso žalovanou, ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.7.2016, č. XXXXXXXXXX,\nna základe ktorej poskytla žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.000,- €. Žalovaná sa\nzaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 12, po\n98,98 €, v celkovej sume 1.187,76 € za nasledovných zmluvných podmienok: priemerná hodnota ročnej\npercentuálnej miery nákladov (RPMN) na trhu: 25,87 %; RPMN úveru: 38,51 %; odplata: 38,51 %;\nfixná ročná úroková sadzba: 38,52 %; najvyššia prípustná výška odplaty: 38,52 %; termín splatnosti\nprvej splátky: 20.8.2016; splatnosť ďalších splátok: 20. dňa v mesiaci; termín konečnej splatnosti:\n20.7.2017; s dobou trvania zmluvy určenou nasledovne: „do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa\nzmluvy“. Súd prvej inštancie mal z prehľadu splátok a úhrad za preukázané, že žalovaná z predpísaných\ndvanástich mesačných splátok v celkovej sume 1.187,76 € uhradila veriteľovi ku dňu 29.2.2020, resp.\nku dňu podania žaloby (30.4.2020) celkovo sumu 890,82 €, pričom jej vznikol dlh v sume 296,94\n€, ktorý pozostáva z istiny a zmluvných úrokov. Z prehľadu splátok a úhrad priloženého k žalobe\nvyplynulo, že prvých deväť predpísaných splátok (splatnosť prvej splátky dňa 20.8.2016; splatnosť\ndeviatej splátky dňa 20.4.2017) žalovaná riadne (v plnej sume), hoci nie včas, uhradila. Splátky zročné\ndňa 20.5.2017, 20.6.2017 a 20.7.2017 neuhradila ani čiastočne, preto jej vznikol dlh zodpovedajúci\nsúčtu troch nesplnených splátok (t. j. 3 x 98,98 €). Súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť Consumer\nFinance Holding, a.s. vyzvala žalovanú na úhradu záväzku v celkovej sume 296,94 € predžalobnou\nupomienkou zo dňa 28.7.2017. Súčasne žalovanú v predmetnej predžalobnej upomienke upozornila,\nže ak do 5.9.2017 nedôjde k úhrade vyčísleného záväzku, bude si uplatňovať denný úrok z omeškania\nz nezaplatenej istiny. Tiež uviedla, že splatnosť posledného predpisu splátky z poskytnutej pôžičky už\nuplynula, preto nie je možné pristúpiť k opätovnému splácaniu splátok v mesačných splátkach a z toho\ndôvodu žiadala o úhradu vyššie uvedeného nedoplatku jednorazovo. Žalovaná prevzala predžalobnú\nupomienku dňa 3.8.2017. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo žalovanou predloženej tabuľky\n„Priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové\nobchody)“ vyplynulo, že pri spotrebiteľských a ostatných úverov na bankovom trhu v mesiaci júl 2016\nbola úroková sadzba 7,96 % a výška úrokovej sadzby bankou novoposkytnutých spotrebiteľských a\nostatných úverov (nové obchody) v mesiaci júl 2016 bola 5,85 %. Zo žalobkyňou (Intrum Slovakia s.r.o.)\npredloženej tabuľky „Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch\nveriteľmi za 2. štvrťrok 2016 (stav ku dňu 30.6.2016)“ vyplynulo, že hodnota RPMN pri spotrebiteľských\núveroch (bez zabezpečenia a okrem lízingu) vo výške do 1.500,- € vrátane, splatných od 1 do 5 rokov\nje 20,01 % a v prípade zmluvnej splatnosti uvedených úverov od 6 do 12 mesiacov bola 31,71 %.\nKonštatoval, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (aktuálne Obchodný\nregister Mestského súdu Bratislava III - poznámka odvolacieho súdu), v dôsledku zlúčenia sa právnym\nnástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (veriteľa) od 1.1.2018 stala spoločnosť VÚB,\na.s. (pôvodná žalobkyňa). Z notárskej zápisnice č. N 3283/2017, spísanej dňa 11.12.2017 notárkou\n\nJUDr. G. J. súd prvej inštancie zistil, že došlo k rozdeleniu zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance\nHolding, a.s. a k jej zlúčeniu so spoločnosťami VÚB, a.s. (pôvodná žalobkyňa) a VÚB Leasing, a.s.,\nktoré sa stali právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti. Na základe uvedenej notárskej zápisnice\nmal súd prvej inštancie za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu VÚB, a.s. (ako právnej predchodkyne\nžalobkyne) v spore. Zároveň z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, v spojení\nso žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 7.8.2020 mal za preukázanú aj aktívnu vecnú legitimáciu\nžalobkyne voči žalovanej, nakoľko nastala právna skutočnosť postúpenia pohľadávky z právnych\npredchodcov žalobkyne ako postupcov, na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (aktuálne obchodné\nmeno Intrum Slovakia s.r.o.) ako postupníka. Súd prvej inštancie poukázal na oznámenie o postúpení\npohľadávky zo dňa 26.8.2020, pričom konštatoval, že predmetným oznámením VÚB, a.s. zároveň\npreukázala, že ako postupca oznámila právnu skutočnosť cesie žalovanej s tým, že od dátumu prevzatia\noznámenia je povinná plniť všetky zmluvné povinnosti výhradne spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o.\nSpornou skutočnosťou v konaní pred súdom prvej inštancie bola včasnosť uplatnenej pohľadávky zo\nspotrebiteľskej zmluvy a primeranosť výšky dojednaného zmluvného úroku spotrebiteľského úveru.\nŽalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie namietla premlčanie pohľadávky z úverovej zmluvy\ndôvodiac, že najstaršia ňou nezaplatená splátka, od ktorej mala plynúť zákonná trojročná premlčacia\ndoba, bola splatná dňa 20.11.2016. Súd prvej inštancie z Prehľadu splátok a úhrad žalovanej zistil, že\nsplátku zročnú dňa 20.11.2016 žalovaná dodatočne dobrovoľne uhradila bezprostredne po jej splatnosti\ndňa 1.12.2016, teda ešte predtým, ako Consumer Finance Holding, a.s. predžalobnou upomienkou zo\ndňa 28.7.2017 vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej pohľadávky v sume 296,94 €. Na základe takto\nzistených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenie žalovanej ohľadom nesplnenej\nsplátky splatnej dňa 20.11.2016 nie je pravdivé. Preto sa nestotožnil ani s argumentáciu žalovanej, že v\npredmetnej predžalobnej upomienke veriteľ deklaroval omeškanie žalovanej s plnením splátky splatnej\nv mesiaci 11/2016, ako najstaršej nesplnenej splátky, nakoľko sa v nej nespomína nezaplatenie splátky\nsplatnej dňa 20.11.2016. Túto argumentáciu žalovanej preto súd prvej inštancie považoval za účelovú,\nv snahe privodiť vo svoj prospech skorší začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby. Konštatoval, že\nžalovaná sa nedostala do omeškania s plnením prvých piatich splátok viac ako tri mesiace (čo žalobkyňa\nv konaní aj preukázala). Preto ak by aj veriteľ účinne použil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej\n(predčasnej) splatnosti úveru, nemohol tak učiniť pre splátku, ktorej splatnosť nastala dňa 20.11.2016.\nSúd prvej inštancie z prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaná riadne splnila aj svoj dlh na splátkach\nsplatných dňa 20.1.2017, 20.2.2017, 20.3.2017 a 20.4.2017 (4 x po 98,98 €), keďže dňa 27.4.2017\nzaplatila jednorazovo čiastku 395,92 €. Uviedol, že posledné tri predpísané splátky úveru, ktorých\nsplatnosť nastala dňa 20.5.2017, 20.6.2017 a dňa 20.7.2017 žalovaná už neuhradila riadne a včas.\nSvoj dlh nesplnila ani vo veriteľom poskytnutej dodatočnej lehote do 5.9.2017 v predžalobnej upomienke\nzo dňa 28.7.2017, ktorú žalovaná preukázateľne prevzala dňa 3.8.2017. Na základe takto zistených\nskutočností súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná z titulu úverovej zmluvy nesplnila posledné tri\npredpísané splátky po 98,98 €, čím jej vznikol dlh v celkovej sume 296,94 €, pričom trojročná premlčacia\ndoba na uplatnenie majetkového práva veriteľa začala plynúť od splatnosti splátky splatnej dňa\n20.5.2017 a uplynula dňa 20.5.2020. Uzavrel, že nakoľko VÚB, a.s. podala žalobu na súd dňa 30.4.2020,\nuplatnila svoje právo včas, preto jej pohľadávka nie je premlčaná. S poukazom na ustanovenie § 565\nObčianskeho zákonníka mal súd prvej inštancie za preukázané, že po termíne konečnej splatnosti\núveru (po 20.7.2017) veriteľ nemohol účinne úver predčasne zosplatniť predmetnou upomienkou (čo\nuviedla aj samotná žalobkyňa Intrum Slovakia s.r.o.). Nestotožnil sa tak s tvrdením pôvodnej žalobkyne\nVÚB, a.s., že úver zosplatnila dňa 19.9.2017 (takmer dva mesiace po termíne konečnej splatnosti\núveru). Z uvedených dôvodov nebolo možné v posudzovanom spore aplikovať ustanovenie § 103 druhá\nveta Občianskeho zákonníka. Vecne dôvodným (z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby) bolo\npoužitie prvej vety ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ktorého právna norma nepojednáva\no začiatku plynutia premlčacej doby za predpokladu mimoriadnej splatnosti dlhu. Preto súd prvej\ninštancie nemusel skúmať podmienky vyžadované ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre\nposúdenie účinnosti použitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, keďže k predčasnej splatnosti\núveru nedošlo. K námietke žalovanej týkajúcej sa údajne neprimeranej a v rozpore s dobrými mravmi\ndojednanej výške úroku za poskytnutý spotrebiteľský úver poukázal na žalobkyňou správne uvedenú\nskutočnosť, že zmluvne dohodnutá ročná úroková sadzba 38,52 % zodpovedá dojednanej hodnote\nRPMN. Dôvodil, že celú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných\nprostriedkov tak, ako ju definuje dikcia ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,\ntvoria výlučne úroky. Pre posúdenie adekvátnosti a primeranosti výšky dojednaného úroku tak bolo\nvecne relevantným použitie tabuľky demonštrujúcej priemernú hodnotu RPMN bánk pre jednotlivé typy\nnovoposkytnutých spotrebiteľských úverov. Túto skutočnosť dôkazne podporila žalobkyňa, nakoľko v\n\nposudzovanom spore dojednaná výška RPMN spojených so spotrebiteľským úverom sa zhodovala\ns výškou ročnej úrokovej sadzby úveru. Určenie priemernej hodnoty RPMN tak pre spotrebiteľské\núvery poskytované bankami na trhu v rozhodnom období malo predstavovať východiskovú veličinu\npre posúdenie maximálne prípustnej výšky odplaty (v danom prípade súčasne i úroku) za žalovanej\nposkytnuté peňažné prostriedky v sume 1.000,- €. Aplikujúc ustanovenie § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR\nč. 87/1995 Z. z. a reflektujúc skutkový stav, že odplata veriteľa za ním poskytnuté peňažné prostriedky\nžalovanej v celom svojom rozsahu konzumuje úroky, súd prvej inštancie dôvodil, že žalovanou\npredložená tabuľka údajov o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých bankami, nie je\nprávne relevantným dôkazom preukazujúcim primeranosť/neprimeranosť odplaty, ktorú môže veriteľ od\nspotrebiteľa žiadať za poskytnutý spotrebiteľský úver, pretože určujúcim parametrom v tomto ohľade\nje práve hodnota priemernej RPMN bánk pre jednotlivé typy spotrebiteľských úverov. Zo žalobkyňou\npredloženej tabuľky (č. l. 84 spisu) vyplynulo, že pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch ku\ndňu 30.6.2016 bez zabezpečenia a okrem lízingu (čo bol prípad i posudzovaného spotrebiteľského\núveru) do výšky 1.500,- € vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov, je priemerná výška RPMN\n20,01 % a pri spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou do 12 mesiacov je priemerná výška\nRPMN dokonca až 31,71 %. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na obidve hodnoty\npriemernej RPMN, nakoľko vzhľadom na kontrahentmi dojednané plnenie v dvanástich mesačných\nsplátkach bolo na zvážení a polemiku zaradenie posudzovaného spotrebiteľského úveru do kategórie\nzmluvnej splatnosti na trhu poskytovaných spotrebiteľských úverov od 6 do 12 mesiacov alebo od 1 do 5\nrokov. Zároveň poukázal na skutočnosť, že samotná žalobkyňa vychádzala z nižšej hodnoty priemernej\nRPMN (20,01 %), ktorá bola pre spotrebiteľa (žalovanú) priaznivejšia. Pri dvojnásobku vyššie uvedenej\npriemernej hodnoty RPMN (20,01 %) tak mohol veriteľ požadovať od žalovanej odplatu v maximálne\nprípustnej výške 40,02 %, a preto dohodnutú odplatu vo výške 38,51 % súd prvej inštancie považoval\nza prípustnú. Uzavrel, že zmluvný úrok, ktorý je súčasťou a tiež jedinou zložkou odplaty, je primeraným\npríslušenstvom pohľadávky z úverovej zmluvy. Na základe uvedených skutočností tak súd prvej inštancie\nposkytnutý úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g)\nzákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho mala mať žalobkyňa právo na zaplatenie dlžných\ntroch splátok v celom rozsahu a nielen na časť splátok, ktorá pripadala na istinu. Veriteľovi tiež vzniklo\nprávo na zákonné úroky z omeškania z jednotlivých dlžných splátok odo dňa 21.5.2017, 21.6.2017 a\n21.7.2017. Nakoľko však žalobkyňa určila neskorší okamih omeškania žalovanej dňa 10.1.2018, tak\nviazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 C.s.p.) priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania až od\n10.1.2018 do zaplatenia pohľadávky.\n2.2.O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol právne v zmysle ustanovení § 255 ods. l a §\n262 ods. l a 2 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v celom rozsahu a v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu,\nže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.\n1 písm. f/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Dôvodila tým, že ako spotrebiteľ má postavenie slabšej strany a počas\ncelého súdneho konania bola aktívna. Nakoľko je však ekonomicky aktívna v zahraničí, tak si nemohla\npreberať zásielky na adrese svojho trvalého pobytu. Keď mala vedomosť o doručovaní zásielky zo strany\nsúdu prvej inštancie s tým, že si ju nebude môcť v odbernej lehote prevziať, e-mailom o tom informovala\nsúd. Z dôvodu svojho pobytu v zahraničí sa dňa 11.1.2022 nemohla zúčastniť pojednávania, preto emailom zo dňa 6.1.2022 požiadala o jeho odročenie, čomu súd prvej inštancie vyhovel. Zároveň súd prvej\ninštancie informovala, že na Slovensko príde v týždni od 11.4.2022 (pondelok). Napriek tejto informácii\nsúd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 12.4.2022, pričom musel vedieť, že žalovaná\nsi toto predvolanie nebude môcť prevziať. Namietala, že nakoľko so súdom po celý čas komunikovala\nelektronicky, mohol jej dať termín pojednávania na vedomie touto cestou. Nestotožnila sa s názorom\nsúdu prvej inštancie uvedeným v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého na\npreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu postačuje oznámenie o postúpení pohľadávky, resp.\npreukázanie zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázala na ustanovenia § 17 zákona o spotrebiteľských\núveroch a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o bankách“), od ktorých sa nemožno odkloniť, aj s ohľadom na ustanovenie § 54\nods. 1 Občianskeho zákonníka. V kontexte aktívnej legitimácie postupníka na vymáhanie postúpenej\npohľadávky je na vec absolútne neaplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 11.6.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, nakoľko už z len časového hľadiska je zrejmé, že nemohol\n\nzohľadniť právnu úpravu ochrany spotrebiteľa, pričom poukázala na aktuálnejší rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017. Ďalej dôvodila, že od 1.1.2018\nzačal medzi VÚB, a.s. a žalovanou platiť zákon o bankách. Dovtedy sa na právny vzťah medzi žalovanou\na Consumer Finance Holding, a.s. tento zákon nevzťahoval, pretože táto spoločnosť nemala postavenie\nbanky. Namietala, že jej bol platobný rozkaz spolu s návrhom a prílohami doručený až dňa 30.9.2020, ale\nk údajnému postúpeniu malo dôjsť pred týmto dátumom. Poukázala na skutočnosť, že ku dňu podania\nodvolania sa v súdnom spise nenachádzal žiadny list zo dňa 4.1.2018, ktorým mala byť vyhlásená\npredčasná splatnosť ku dňu 19.9.2017 a postúpenie pohľadávky z VÚB, a.s. na žalobkyňu je preto\nneplatné. K uzneseniu zo dňa 4.11.2020, č. k. 62 Csp 22/2020-66 (ktorým súd prvej inštancie pripustil,\naby do konania na miesto pôvodnej žalobkyne VÚB, a.s. vstúpila aktuálna žalobkyňa), uviedla, že\nišlo o uznesenie o vedení sporu, ktorým sa nerozhoduje o samotnom merite veci. V tejto súvislosti\npoukázala na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.5.2019, sp. zn. 16 Csp 122/2018\na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.6.2007, sp. zn. 32 Odo 743/2006, v zmysle\nktorých skutočnosť, že súd rozhodol o zmene strán sporu podľa ustanovenia § 80 C.s.p., v žiadnom\nprípade nekonzumuje možnosť súdu rozhodnúť o neplatnom postúpení pohľadávky v rozhodnutí vo veci\nsamej, nakoľko pri skúmaní procesného nástupníctva sa skúmajú iba formálne procesné podmienky,\nnie ich materiálne naplnenie. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej spočívala v tom, že súd prvej\ninštancie podrobil predmetnú zmluvu súdnemu prieskumu z hľadiska bezúročnosti a bezpoplatkovosti\niba z dôvodu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom neaplikoval\nustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) až f) ods. 2 a § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tiež poukázala na\nrozdiel medzi RPMN a úrokom. Namietala, že úroková sadzba dojednaná v zmluve prevyšuje priemernú\núrokovú sadzbu za dané obdobie pre obdobné spotrebiteľské úvery o 32,66 % p. a. Dôvodila, že dohoda\no úrokovej sadzbe je v rozpore s dobrými mravmi, preto je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.\nOdvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie\na nové rozhodnutie a žalovanej priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej skonštatovala, že napadnutý rozsudok považuje za\nvecne správny, pričom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou\nveci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Dôvodila, že v spore\nbolo preukázané, že žalovaná poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, preto v súlade so zákonom\na princípom spravodlivosti bola súdom prvej inštancie zaviazaná na zaplatenie sumy nevráteného úveru.\nOdvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.\n5. Ďalšie vyjadrenia sporové strany nepodali.\n6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2,\n§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať\núspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. januára 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli\nstrany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).\n7. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd zhodne s odvolacou námietkou žalovanej dospel\nk záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dôvodnosť nároku žalobkyne, keď pri\nposudzovaní splnenia zákonných predpokladov pre postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere zo dňa 13.7.2016, č. 7570500051, z VÚB, a.s. ako postupcu na Intrum Slovakia s.r.o. ako\npostupníka, neaplikoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd poukazuje na to,\nže právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V\nposudzovanej veci s ohľadom na uvedené tak právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nie je\nsprávne.\n8. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili dňa\n13.7.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne\n\nposkytnúť žalovanej úver v sume 1.000,- € a záväzok žalovanej tento úver splácať v pravidelných 12.\nmesačných splátkach po 98,98 € v celkovej sume 1.187,76 € za nasledovných zmluvných podmienok:\npriemerná hodnota RPMN na trhu: 25,87 %; RPMN úveru: 38,51 %; odplata: 38,51 %; fixná ročná\núroková sadzba: 38,52 %; najvyššia prípustná výška odplaty: 38,52 %; termín splatnosti prvej splátky:\n20.8.2016; splatnosť ďalších splátok: 20. dňa v mesiaci; termín konečnej splatnosti: 20.7.2017; s dobou\ntrvania zmluvy určenou nasledovne: „do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy“. Žalovaná\nku dňu podania žaloby (30.4.2020) uhradila veriteľovi celkovo sumu 890,82 € a uplatnený dlh v sume\n296,94 € pozostával z istiny a zmluvných úrokov, čo vyplynulo z prehľadu splátok a úhrad (č. l. 15\nspisu) priloženého k žalobe. Pôvodný veriteľ (Consumer Finance Holding, a.s.) vyzval žalovanú na\núhradu záväzku v celkovej sume 296,94 € predžalobnou upomienkou zo dňa 28.7.2017, ktorú žalovaná\nprevzala dňa 3.8.2017. Z notárskej zápisnice zo dňa 11.12.2017, č. N 3283/2017, NZ 54215/2017,\nNCRIs 55029/2017, spísanou notárkou JUDr. G. J. bolo preukázané, že Consumer Finance Holding,\na.s. ako zanikajúca spoločnosť a VÚB, a.s. a VÚB Leasing a.s. ako nástupnícke spoločnosti, uzatvorili\nprojekt rozdelenia zlúčením, na základe ktorého sa právnym nástupcom Consumer Finance Holding,\na.s. (veriteľa) od 1.1.2018 stala VÚB, a.s. (pôvodná žalobkyňa) v oblasti tzv. „Ostatného podnikania“,\nt. j. ostatné zložky podnikania okrem splátkového predaja a leasingu (č. l. 5 - 8 spisu). Uvedené\nvyplýva aj z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (aktuálne Obchodný register\nMestského súdu Bratislava III). Na základe uvedených skutočností tak mal odvolací súd za preukázané,\nže pôvodná žalobkyňa VÚB, a.s. bola v konaní aktívne vecne legitimovaná. Žaloba bola súdu prvej\ninštancie doručená dňa 30.4.2020. Podaním zo dňa 7.9.2020 VÚB, a.s. súdu prvej inštancie oznámila,\nže na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v spojení so žiadosťou o\npostúpenie a prevod zo dňa 21.8.2020 bola predmetná pohľadávka voči žalovanej postúpená z VÚB,\na.s. ako postupcu na žalobkyňu ako postupníka ku dňu 21.8.2020. Súd prvej inštancie uznesením zo\ndňa 4.11.2020, č. k. 62 Csp 22/2020-66, pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto VÚB,\na.s. do konania vstúpila jej právna nástupkyňa (žalobkyňa). Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje,\nže medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol na základe predmetnej zmluvy spotrebiteľský vzťah (čo\nsprávne skonštatoval aj súd prvej inštancie), pričom sa na pôvodnú žalobkyňu VÚB, a.s. ako banku,\nv rozhodujúcom čase vzťahovali ustanovenia zákona o bankách. Podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona\no bankách účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ak je napriek písomnej výzve banky alebo\npobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením\nčo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo\npobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť\npísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Citované\nustanovenie tak vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia (čo i len\nčasti) pohľadávky banky (VÚB, a.s.) na tretiu osobu (žalobkyňu), a to preukázateľné zaslanie písomnej\nvýzvy banky dlžníkovi (žalovanej) v omeškaní a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako\n90 dní. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z\ndôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť\ndohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska, ako centrálnej banky. V prejednávanej právnej veci však\npôvodná žalobkyňa a ani aktuálna žalobkyňa nepreukázali, že VÚB, a.s. písomne vyzvala žalovanú\nna splnenie záväzku, ktorá napriek tomu zostala v omeškaní so splnením záväzku minimálne 90 dní.\nOdvolací súd podotýka, že za písomnú výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta zákona o\nbankách účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať predžalobnú\nupomienku zo dňa 28.7.2017 vyhotovenú pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. Z dikcie\ncitovaného ustanovenia totiž vyplýva, že predmetná písomná výzva má byť zaslaná zo strany banky\n(t. j. VÚB, a.s.). I keď pohľadávka uplatnená žalobou pôvodne vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako nebankovým subjektom a žalovanou ako\nspotrebiteľom, v čase jej uplatňovania na súde už bola pohľadávkou VÚB a.s. ako banky, ktorá bola\noprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobkyňu Intrum Slovakia s.r.o. len za splnenia\nzákonných podmienok stanovených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobkyňa v konaní\nnepreukázala splnenie týchto zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky, preto odvolací súd\ndospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd\npoukazuje na skutočnosť, že rovnaký záver prijal už v obdobnej prejednávanej veci, konkrétne v\nrozsudku zo dňa 28.9.2022, č. k. 7 CoCsp 20/2021-267. Zároveň tento záver vyplýva aj z uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2022, sp. zn. 4 Cdo 83/2021 (čl. 2 ods. 2 C.s.p.).\nSúd prvej inštancie tak dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobkyňa bola v konaní aktívne\nvecne legitimovaná. Preto odvolací súd námietku žalovanej o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie\ntýkajúceho sa aktívnej legitimácie žalobkyne považoval za dôvodnú.\n\n9. Pre úplnosť odvolací súd k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore uvádza, že vo\nvšeobecnosti je treba vecnou legitimáciou rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého\nfyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ\nide o dvojstranné právne pomery, v ktorých strany sporu stoja svojimi návrhmi proti sebe, jedná sa\nbuď o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane žalobcu) alebo o vecnú legitimáciu pasívnu (na strane\nžalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie\nalebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá\nalebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie\nnie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že strany sú účastníkmi určitého\nhmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú alebo nie sú. Bez vyriešenia otázky vecnej\nlegitimácie strán sporu nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože skúmanie vecnej legitimácie strany\nsporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu. Preskúmanie vecnej legitimácie je\nimanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju\nžiadna zo strán sporu nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie\nžaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie\nvecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného\npráva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu\npráva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (viď. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2017, sp. zn. I. ÚS\n407/2016-37). Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobkyni nepodarilo preukázať\njej aktívnu vecnú legitimáciu, keď síce predložila rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok a žiadosť\no postúpenie a prevod, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej\npohľadávky predchádzajúceho veriteľa (VÚB, a.s.) podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách,\nteda zaslanie písomnej výzvy banky (VÚB, a.s.) dlžníkovi (žalovanej) v omeškaní a dlžníkovo následné\nnepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní.\n10. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko samotný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane\nžalobkyne mal za následok to, že napadnutý rozsudok bolo potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť,\ntak nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalovanej uvádzanými v odvolaní, keďže tieto\nnezakladali dôvod na iné rozhodnutie vo veci samej.\n11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalobe vo\nvzťahu k žalovanej vyhovel, zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 388 C.s.p.).\n12. V nadväznosti na meritórne rozhodnutie odvolací súd v závislom výroku o náhrade trov konania\npriznal žalovanej plný úspech v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 255 ods. l, § 262 ods. l, § 396\nods. 2 C.s.p.).\n13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. (v znení účinnom od\n1.7.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.\n10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "62Csp/22/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97166575-3feb-482d-9cfd-ffa68e6b9a22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2016 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1"}, {"guid": "72383916-582d-483a-9557-a7031af91acd:aa3b411b-feda-45c8-b94b-ff36ed5b6035", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/122/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Csp/122/2018 z 4. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2018-06-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/72383916-582d-483a-9557-a7031af91acd:aa3b411b-feda-45c8-b94b-ff36ed5b6035"}], "citovane_v": []}