{"guid": "23e5b44c-8a68-4283-8dff-e10629c06ccd:2dbc2328-709c-4fe6-8a2b-9ac000aaebb8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320208377.2", "spisova_znacka": "14Co/54/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/54/2024 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2025, sp. zn. 14Co/54/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1320208377.2", "identifikacne_cislo": "1320208377", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2dbc2328-709c-4fe6-8a2b-9ac000aaebb8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320208377.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320208377.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320208377.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/54/2024\n1320208377\n25. 03. 2025\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2025:1320208377.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Roman Bolebruch, v spore žalobcu: W.. I. M.T. G.., L..\nXX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, J., zastúpeného JUDr. K. I., advokátkou, so sídlom T. XX, Bratislava,\nproti žalovanému v 1. rade: C.. Ľ. C., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. K. XX, J. a žalovanej v 2. rade: C..\nD. C., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, J., zastúpených inLEGAL s.r.o., IČO: 52 645 991, so sídlom\nKamenárska 17A, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B3-21C/95/2020 - 513 zo dňa 22.11.2023, takto\nrozhodol:\nI.\nKrajský\nsúd\nv\nBratislave\nrozsudok\nMestského\nB3-21C/95/2020-13 zo dňa 22.11.2023, p o t v r d z u j e .\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nIV\n\nč.k.\n\nII. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti\nžalobcovi v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B3-21C/95/2020-513 zo dňa 22.11.2023 žalobu zamietol\n(výrok I.) a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu\n(výrok II.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 14.09.2020 sa\nžalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť 1. uverejniť na webovej stránke Y. ospravedlnenie\ns textom: „C.\na C. sa týmto ospravedlňujeme W. za nepravdivé, skresľujúce a zavádzajúce\ntvrdenia o jeho osobe, ktoré boli zverejnené na webovej stránke Y. 2. odstrániť všetky informácie týkajúce\nsa žalobcu z webovej stránky Y. a 3. zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur.\n3. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že\nje občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom v J. v mestskej časti E., pričom sa zapájal do\nprogramov a aktivít v tejto mestskej časti a zároveň v rokoch 2014 až 2018 bol poslancom miestneho\nzastupiteľstva. V roku 2018 taktiež kandidoval na post starostu tejto mestskej časti, pričom získal druhý\nnajvyšší počet hlasov. Po týchto voľbách sa stiahol z verejného života a prestal vykonávať akúkoľvek\nverejnú funkciu. Uviedol, že je rešpektovaným odborníkom v oblasti inžinierstva pre technologické a\nenergetické vybavenie stavieb a v oblasti strojárstva. V danej oblasti poskytuje odborné poradenstvo,\nžije rodinným životom, má šťastné manželstvo a vychováva spolu s manželkou maloleté dieťa. Od\nroku 2009 je zamestnancom Strojníckej fakulty STU v Bratislave, aktívne vykonáva pedagogickú a\npublikačnú činnosť vrátane výskumu. Zároveň je aj členom Slovenskej komory stavebných inžinierov.\nV minulosti bol žalobca spájaný najmä s E. referendom ako člen petičného výboru a jeho hlavný\n\niniciátor. Uviedol, že v období jeho kandidatúry na post starostu mestskej časti E. sa žalovaní začali\naktívne venovať jeho osobe komentovaním jeho činnosti na verejných sieťach, čo vyvrcholilo vytvorením\nwebovej stránky Y. na ktorej žalovaní tvrdia, že žalobca nie je vhodným kandidátom na post starostu\nmestskej časti E. z dôvodov, že šíri myšlienky T., zdieľa konšpirácie, je otvorene proruský, šíri nenávisť\nvoči imigrantom, zneužíva referendum na svoju kampaň a nevie kultivovane diskutovať. Žalovaní\nprostredníctvom internetových diskusií a predmetnej webovej stránky jednostranným a difamačným\nspôsobom šírili v období od 04.11.2018 informácie týkajúce sa osobnosti žalobcu, pričom ho verejne\noznačovali za osobu, ktorá prejavuje sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a\nslobôd, šíri nenávisť k imigrantom a podobne. Žalovaní svoje konanie legalizujú tým, že len zdieľajú\nobsah, ktorý v minulosti zdieľal on na svojom verejne prístupnom profile a to bez jeho komentárov\na vyjadrení. Nesporoval, že bol v minulosti aktívny vo verejnom svete, a preto v záujme zistiť čo\nmožno najširšiu verejnú mienku a názory ľudí prostredníctvom svojho profilu na facebooku inicioval\ndiskusie pod rôznymi článkami, ktoré boli verejne dostupné na sociálnych sieťach a internetových\nmédiách, avšak výlučne len preto, aby vyvolal verejnú diskusiu a oboznámil sa s názormi a postojmi\nobčanov v jeho okolí. V čase, keď boli príspevky zverejnené priamo ním na jeho facebookovom\nprofile, mohli ich vidieť všetci občania, mohli ich okomentovať a spraviť si objektívny názor v kontexte\ncelého spektra publikovaných informácii vrátane komentárov. Žalovaní o jeho činnosti neinformovali\nobjektívne a nestranne. Miesto toho zvolili jednostranný pohľad na vec, keď úmyselne upozorňovali na\nčlánky zdieľané žalobcom, ktoré považovali žalovaní za antisystémové, proti NATO, proti EU, proruské,\nsympatizujúce s fašizmom. Žalovaní o jeho aktivitách informujú verejnosť počnúc rokom 2014, pričom\nich konanie ho degraduje na osobu šíriaci myšlienky C. T., rozširujúceho konšpiračné teórie, šíriaceho\nnenávisť voči imigrantom, neschopného kultivovane diskutovať. Žalovaní neinformovali objektívne na\nsvojej webovej stránke o všetkých jeho aktivitách, čím neobjektívne a účelovo smerovali k degradácií\njeho osoby, mena, povesti, cti, práce a aktivít. Z množstva článkov vybrali tie, ktoré boli v danom čase\nverejnosťou vnímané najcitlivejšie, pričom on však zdieľal aj iné články. Účelom predmetnej webovej\nstránky bolo ho zdiskreditovať a poškodiť ako kandidáta na volenú verejnú funkciu a nepriamo tak\nzvýhodniť iného kandidáta podľa subjektívneho názoru žalovaných. Nie je možné súdiť človeka za\nzdieľanie informácie, ktorá v tom čase nebola overená. Na základe koláže a útržkov vytrhnutých z\nkontextu časovej a tematickej línie, nie je možné spraviť objektívny názor na žalobcu. Žalovaní šíria\nprostredníctvom webovej stránky o ňom výlučne negatívne informácie a vyhýbajú sa zverejňovaniu\ninformácii tak, aby si čitateľ mohol vytvoriť vlastný úsudok. K zdieľaniu prejavu C. T. uviedol, že ten zdieľal\nz dôvodu, že sa v mestskej časti E. malo zriadiť pracovisko NATO, pričom informovanosť obyvateľov\nmestskej časti bola minimálna, a preto zdieľal predmetný prejav. Z dôvodu, že zdieľal jeden prejav C.\nT., toto nemožno považovať za propagáciu; nikdy nebol členom jeho strany, ani nevyjadroval k tejto\nstrane sympatie, a to už vôbec nie k jej ideológií. Nikdy pozitívne a ani negatívne nehodnotil vystúpenia\nC. T.. Uvedený prejav zdieľal len výlučne z dôvodu zriadenia pracoviska NATO, a preto skutkové\ntvrdenie, že žalobca sympatizuje s ideológiou C. T. je nepravdivé a ani ako hodnotiaci úsudok nemá\nžiaden podklad\nv jeho vyjadreniach. Za najvážnejší zásah považoval\ntvrdenia žalovaných o jeho spájaní s režimom fašizmu a komunizmu, čo vyplývalo z názvu webovej\nstránky M. čo podľa žalobcu nemalo žiaden skutkový základ, pričom zo strany žalovaných išlo podľa\nneho len o poškodenie jeho dobrého mena. Jednoznačne ide o konanie, ktoré smeruje proti osobnej\na mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť a\nktoré ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Žalovaní nemôžu bez následkov nepravdivo\noznačiť osobu za komunistu, fašistu či osobu sympatizujúcu s komunizmom alebo fašizmom, a to ani\nv rámci slobody slova či ochrany verejného záujmu. K zdieľaniu dezinformačných webov uviedol, že\nzoznam konšpiračných webov je produktom občianskej iniciatívy a teda nejedná sa o osobu, ktorá\nby bola kontrolovaná verejnou mocou a ktorej informácie by bolo možné hodnotiť ako nevyvrátiteľné.\nInformácie, ktoré zdieľal na svojom facebookovom profile v roku 2015, boli vytvorené predtým, ako\nvznikol zoznam konšpiračných webových stránok, a preto nemohol objektívne posúdiť pravdivosť, resp.\nnepravdivosť daných informácii. Uvedené príspevky ho šokovali, a preto chcel vyvolať verejnú diskusiu,\naby v rámci kampane mohol pracovať s verejnou mienkou. Neskôr, ako sa články stali neaktuálnymi, ich\nvymazal. K zdieľaniu názorov o vystúpení z NATO a EÚ uviedol, že takéto tvrdenia žalovaných nie sú\npravdou, pričom ani z textov, fotografií a článkov nevyplývalo, že by bol odporcom NATO alebo EÚ; ako\nkomunálny poslanec len prejavil svoj nesúhlas s umiestnením pracoviska NATO v dotknutej lokalite. Mal\nza to, že na danú problematiku neexistuje správny alebo nesprávny postoj, a preto inicioval na facebooku\nhlasovanie občanov o danej otázke, avšak žiadnym spôsobom nenabádal verejnosť k vystúpeniu z\nNATO alebo EÚ. K zdieľaniu proruskej propagandy uviedol, že príchod motorkárov z Ruska bol v roku\n2015 veľkou témou, ktorej venovali pozornosť všetky popredné média na Slovensku, pričom on túto\n\nskutočnosť na facebooku zdieľal. Žalovaní k dokumentácii zverejnili aj fotku ruského prezidenta, pričom\nho vykreslili ako propagátora Ruska, jeho politiky, či podporovateľa politických reprezentantov Ruska.\nOn žiadnym spôsobom nepropagoval klub Nočných vlkov, nevyjadroval sa k nim pochvalne ani obdivne,\nlen zdieľal fotografie, ktoré boli z časti publikované aj v iných médiách na Slovensku, a preto takéto\nkonanie nie je možné podľa neho hodnotiť ako ruskú propagandu. V súvislosti s utečeneckou krízou z\nroku 2015 zdieľal niekoľko článkov a videí, ktoré zachytávajú niektoré okamihy, na základe čoho žalovaní\nvytvorili časť webovej stránky s názvom „Straší imigrantmi vo E.och\", avšak nikdy neuverejňoval žiadne\nnenávistné statusy voči imigrantov a ani nikdy nezastával názor, že odmieta prijať utečencov. Jediné\nčo na túto tému vykonal, bolo zverejnenie niekoľkých článkov, ktoré sa týkali migračnej krízy. Tvrdenia\nžalovaných, že konanie referenda využil pre svoju politickú kampaň, je čisto účelové a vychádza len z\nich domnienok. Prevádzkovaním a vyhotovením predmetnej webstránky, zberom a archiváciou dát sa\nžalovaní stávajú spracovateľmi osobných údajov žalobcu, čo článok 9 ods. 1 GDPR zakazuje. Uviedol,\nže informácie a zdieľania, ktoré sú predmetom webstránky, ako aj tvrdenia na nich založené, sa týkajú\núdajných politických názorov žalobcu a predstavujú osobitne citlivú kategóriu osobných údajov, ktorých\nspracúvanie, je až na výnimka podľa čl. 9 ods. 2 GDPR zakázané. Uviedol, že medzi osobitnú kategóriu\npolitických osobných dát patrí aj verejné priraďovanie politickej afinity. Uviedol, že medzi výnimky napr.\npatrí, ak osobné údaje dotknutá osoba preukázateľne zverejnila. V tejto súvislosti však žalobca uviedol,\nže osobné údaje, ktoré sú publikované žalovanými na predmetnej webovej stránke, žalobca osobne\nnezverejnil na všeobecne dostupnom webe, ale zdieľal v rokoch 2015-2017 na svojom facebookovom\nprofile, resp. na diskusnom fóre, obmedzenému počtu užívateľov facebooku a týkali sa len lokálnych\nE. záujmov. Tieto informácie, polemiky či zdieľania žalobca nezverejnil na jeho webovej stránke, ktorá\nje prístupná komukoľvek. Zároveň žalobca podotkol, že uvedené informácie už roky nie sú na jeho\nfacebookovom profile zverejnené. Ďalšou výnimkou je, keď je spracúvanie informácii nevyhnutné z\ndôvodov významného verejného záujmu na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré\nsú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a stanovujú\nvhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby. Žalobca\nvšak spochybnil, či existujú dôvody verejného záujmu na spracúvanie jeho údajov, pričom rovnako\npochyboval aj o primeranosti vzhľadom na sledovaný cieľ, ktorým bolo informovanie voličov. Mal za to,\nže ak zásah do jeho práv a slobôd trvá ešte roky po voľbách, nemožno ho považovať za primeraný.\nTým, že žalovaní kopírujú a ďalej spracúvajú, zverejňujú, upravujú a kategorizujú osobné údaje za\núčelom difamácie a vnucovania nimi zastávaného politického profilovania žalobcu, porušujú tým čl. 6\nods. 4 GDPR, keďže vykonávajú ďalšie spracúvanie osobných dát na iné účely, než ako boli pôvodne\nurčené, t.j. vyvolanie diskusie. Žalobca v rámci odpovede na to, kto vykonal zásah do jeho práv na\nochranu osobnosti uviedol, že žalovaní sú fyzické osoby, nie sú novinári a teda šírenie zavádzajúcich\na klamlivých informácii o jeho osobe nemôže niesť najmenšiu známku ochrany prípadne tolerancie.\nUviedol, že žalovaní sa v minulosti aktívne zapájali do komunálnej politiky vo E. Žalovaná v 2. rade\nvykonávala funkciu člena volebnej komisie, bola členkou a predsedníčkou rady školy. Žalovaný v 1. rade\nverejne na sociálnych médiách otvorene podporoval protikandidáta žalobcu na starostu v komunálnych\nvoľbách v roku 2018 a neskôr bol nominovaný novým starostom do finančnej komisie. K odpovedi na\notázku o kom boli inkriminované články a do koho osobnostnej sféry zasahovali uviedol, že je pravdou,\nže v čase zverejnenia informácii na predmetnej webovej stránke pôsobil žalobca vo verejnom živote,\navšak od 10.12.2018 je žalobca fyzickou osobou, ktorej ochrana dobrého mena a povesti nesie najvyššiu\nmožnú ochranu a najnižšiu mieru tolerancie zásahov do osobnostných práv. Mal za to, že predmetné\ninformácie sú spôsobilé svojím obsahom vyvolať negatívny zásah do jeho osobnostnej sféry, keďže je\nstále označovaný za osobu, ktorá prejavuje sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných\npráv a slobôd a podobne. Uviedol, že po komunálnych voľbách v roku 2018 bol z vlastnej vôle neaktívny\nvo verejnom priestore. Dňa 30.11.2020 však založil občianske združenie OZ VSV- Vinohradnícky spolok\nE.. K odpovedi na otázku čo bolo obsahom článkov uviedol, že žalovaní zbierali a zverejňovali informácie\no žalobcovi na jednom mieste - predmetnej webovej stránke, kde sú zdieľané desiatky fotografií, ktoré\nsúvisia s jeho osobou, vrátane jeho podobizne, osobného facebookového profilu a niekoľkých článkov,\nktoré zdieľal s verejnosťou. Uviedol, že spôsob, akým je stránka koncipovaná a akým spôsobom\npôsobí na jej návštevníka, vzbudzuje dojem, že je extrémista, sympatizuje s hnutiami potláčajúcimi\nľudské práva, zdieľa články, ktoré sú podľa žalovaných antisystémové a podobne. Žalovaní v diskusiách\npodnecovali čitateľov k šíreniu informácii o žalobcovi, ktoré sami žalovaní zozbierali a zverejnili na\npredmetnej stránke. V rámci odpovede na otázku, kde boli inkriminované články zverejnené, uviedol,\nže žalovaní šírili informácie na predmetnej webovej stránke, ako aj prostredníctvom sociálnych sietí a\nkomentárov v diskusiách na sociálnych sieťach, kde sa vyjadrovali k aktuálnej politickej situácií. Tieto\ninformácie boli verejne dostupné všetkým čitateľom a najmä v prípade vyhľadania osoby žalobcu na\n\ninternete je predmetná webová stránka ponúkaná medzi prvými piatimi odporúčanými informáciami o\njeho osobe. V rámci odpovede na otázku kedy boli inkriminované články uverejnené, žalobca uviedol,\nže tieto informácie sa začali šíriť najmä v roku 2018, kedy vykonával funkciu poslanca miestneho\nzastupiteľstva a kandidoval na starostu mestskej časti E., avšak predmetná webová stránka je stále\naktívna a pravidelne aktualizovaná. Žalovaní konali tak, že fakty získané z verejne dostupných informácii\nskresľovali uvádzaním tendenčných a difamačných informácii a tým neposkytli čitateľom hodnoverné a\nobjektívne informácie o osobe žalobcu, pričom podľa neho je poskytnutie pravdivých a úplných informácii\nzákladom toho, aby si čitateľ mohol o danej skutočnosti utvoriť vlastný názor a neuspokojil sa len s\nprezentovaným názorom novinára, ktorý je v danom prípade značne subjektívny a môže byť ovplyvnený\ninými vonkajšími vplyvmi. Podotkol, že o ostatných osobách, ktoré kandidovali, žalovaní nešírili žiadne\ninformácie; zo strany žalovaných išlo o útok na jeho občiansku česť, keďže uverejnením množiny\nnepravdivých a pravdu skresľujúcich informácii došlo a sústavne dochádza k porušovaniu dobrých\nmravov. Uviedol, že následky vzniknutého porušenia občianskej cti by mali byť odstránené poskytnutím\nprimeraného zadosťučinenia spočívajúceho v plnení, ktorým je morálna satisfakcia, najmä formou\nospravedlnenia, stiahnutím difamačných a pravdu skresľujúcich informácii a formou peňažného plnenia.\nPre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch platia dve kritéria, a to posúdenie závažnosti\nvzniknutej nemajetkovej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv\nfyzickej osoby došlo. V súvislosti s posúdením závažnosti neoprávneného zásahu uviedol, že konaním\nžalovaných došlo k uverejneniu nepravdivých a občiansku česť poškodzujúcich informácii o žalobcovi,\nzávažnému zníženiu ľudskej dôstojnosti žalobcu ako fyzickej osoby; narušeniu vzťahov v rodine, u ktorej\nzverejnené informácie vyvolali nespokojnosť, životnú neistotu, u detí došlo k rodinnému zneisteniu,\nako aj narušeniu spoločenských vzťahov medzi príbuznými a známymi; narušeniu pracovných vzťahov;\nnekomplexnému, neobjektívnemu, degradujúcemu, účelovo skresľujúcemu informovaniu tretích osôb o\nžalobcovi už iba pri zadaní mena a priezviska do internetového vyhľadávača; ohrozeniu jeho pozície\nv pracovnej oblasti, ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít, ohrozeniu maloletého dieťaťa, ktoré bolo\nvystavené už niekoľkým slovným útokom na adresu otca. Žalovaní účelovo využívajú silu predmetnej\nwebovej stránky, aby znemožnili jeho ďalšie verejné aktivity. Uvedené vyplývalo aj z odpovede\nžalovaných na výzvu žalobcu o dobrovoľné upustenie od zásahov do jeho osobnostných práv, v ktorej si\nžalovaní podmieňovali stiahnutie webovej stránky prehodnotením jeho negatívneho postoja k pracovisku\nSlovenskej jednotky NFIU vo E. a k pracovisku cudzineckej polície vo Vajnoroch.\n4. Žalovaní v 1. a 2. rade v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich ich procesnú\nobranu uviedli, že z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Ústavy SR je\nzrejmé, že chránia celé spektrum činností spojených s vyjadrovaním, zaznamenávaním a rozširovaním\nľudských myšlienok a informácii, pričom do tohto spektra možno podľa žalovaných zaradiť aj informácie\npublikované na webovej stránke, ktoré sú verejného charakteru a týkajú sa žalobcu ako osoby aktívne\npôsobiacej vo verejnej sfére. Mali za to, že sloboda prejavu je nevyhnutnou podmienkou skutočnej\npluralitnej demokracie založenej na otvorenosti a tolerantnosti a aj preto je v Ústave SR zaradená do čela\nkatalógu politických práv. Pri strete práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti dochádza\nku kolízii základných práv stojacich na rovnakej úrovni. Uviedli, že účelom prejavu je umožniť každej\nľudskej bytosti vyjadriť sa, komunikovať s inými ľuďmi, dať najavo myšlienky, názory a informácie, a\nto aj také, s ktorými iní nesúhlasia, lebo predovšetkým v rozsahu rozdielneho a neakceptovateľného\nprejavu sa naráža na odpor. ESĽP ustálil, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie,\nmyšlienky a názory prijímané priaznivo alebo na tie, ktoré sa považujú za neškodné či bezvýznamné,\nale aj na tie, ktoré šokujú, urážajú alebo znepokojujú štát, časť populácie či konkrétneho jednotlivca,\nvrátane nadnesených a zveličujúcich názorov. ESĽP vo svojich rozhodnutiach konštantne zdôrazňuje\nnezastupiteľnú úlohu kritiky v rámci názorovej plurality, bez ktorej neexistuje demokratická spoločnosť.\nNespochybňujú právo na ochranu osobnosti bývalým, či súčasným politikom a ostatným verejne činným,\nresp. verejne známym osobám, avšak merítka pre posúdenie skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov\nsú však omnoho mäkšie v prospech novinárov a iných pôvodcov výrokov, čo je dané tým, že osoba,\nktorá vstúpi na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom\nverejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesijný aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, a to aj v prípade, ak\nide o osobu, ktorá sa v rámci politického boja usiluje o správu verejných vecí. Preto je v týchto prípadoch\npotrebný benevolentnejší prístup a preto sa na takéto osoby kladú náročnejšie požiadavky a verejnosť\nje oprávnená získať o takejto osobe informácie vo výraznejšom spektre, a to pre posúdenie spôsobilosti\nako odbornej, tak morálnej túto funkciu zastávať a náležite obstarávať veci verejné. Vo vzťahu k osobám\nverejného záujmu uviedli, že tie možno rozlíšiť na dve skupiny a to absolútne a relatívne osoby verejného\nzáujmu. Medzi absolútne osoby verejného záujmu patria v užšom zmysle politici vrátane regionálnych\n\npolitikov a kandidátov a v širšom zmysle aj športovci, vedci, spisovatelia, herci, speváci a iné osoby zo\nšoubiznisu, na ktoré sa upriamuje pozornosť verejnosti a ktoré sa takýmito osobami stali na základe\nvlastného rozhodnutia. Medzi relatívne osoby verejného záujmu patria osoby, ktoré vzbudzujú osobitný\nzáujem spoločnosti, iba na základe udalosti, ktorú verejnosť zaujíma, napr. páchateľ trestného činu.\nTeda každý kto vstupuje do verejného priestoru si musí uvedomiť, že sa od neho bude vyžadovať\nvyššia miera tolerancie k výrokom týkajúcich sa jeho osoby a rovnako, že bude musieť strpieť vyššiu\nmieru záujmu o svoju osobu. Nezakladá sa na pravde žalobcovo tvrdenie, že označili žalobcu za\nsympatizanta s fašizmom a komunizmom. Nikde na webstránke sa takéto označenie žalobcu neuvádza\na ani nenaznačuje; nikde nie je čo i len zmienka (ani skutkové tvrdenie, ani hodnotiaci úsudok) o tom,\nže by bol žalobca sympatizantom T., jeho strany ĽSNS alebo nimi zastávanej ideológie, alebo že by bol\nčlenom danej strany alebo vyznával, či inklinoval k zločineckým režimom ako je fašizmus, či komunizmus\nalebo že by bol ešte aj stúpencom rasovej nenávisti, či popieračom holokaustu. Na webstránke sú\nzverejnené screenshoty facebookových príspevkov žalobcu, ktoré hodnoverne preukazujú, že skutočne\naktívne zdieľal a šíril myšlienky C. T. a iných extrémistov a v tejto korelácii žalovaní na webstránke\ndoplnili iba svoj racionálny hodnotiaci úsudok, v ktorom je podľa nich celkom zjavne prítomný skutkový\nzáklad, bez použitia hanlivých výrazov, vyjadrujúci ich občiansky postoj k verejnej činnosti žalobcu, čo\npredstavovalo ukážkový príklad dovolenej a adresnej kritiky, ktorá nie je objektívne spôsobilá zasiahnuť\ndo osobnostných práv žalobcu a spôsobiť mu nemajetkovú ujmu. Webstránka nepoužíva ani výraz\n„propagácia\" v akomkoľvek gramatickom tvare. Mali za to, že žalobca si vykladá nesprávne aj URL\nadresu podstránky Y. Výskyt slov fašizmus a komunizmus v URL adrese považuje žalobca za ich\nhodnotiaci úsudok, čo nie je pravdou, keďže URL (Universal Resources Locator) je jednotnou adresou\nzdroja, ktorej funkciou je popisovať umiestnenie internetovej stránky, prípadne dokumentu, či obrázku\npre internetové vyhľadávanie a nie vyjadrovať hodnotiace úsudky o niekom, čiže v rámci URL adresy\nžalovaní určite nemali v úmysle vyjadrovať akékoľvek skutkové tvrdenia, či hodnotiace úsudky vo\nvzťahu k žalobcovi. K zdieľaniu dezinformácii žalobcom uviedli, že neoverovať si zdroje informácií, ich\npravdivosť, a hodnovernosť, navyše ak ich obsah bol v mnohých prípadoch mimoriadne kontroverzný a\nnenávistný, následne tento obsah nekriticky preberať a šíriť, aby sa „pracovalo s verejnou mienkou\" a\nešte aj v rámci politickej kampane, pokladali za vážny prešľap a zlyhanie politika, pričom to platí nielen\npre žalobcu, ale vo všeobecnosti pre akúkoľvek osobu usilujúcu sa o zastávanie verejnej funkcie, ktorá\nsa dopúšťa podobného konania. K príspevkom o vystúpení SR z NATO a EÚ uviedli, že webstránka\niba konštatuje, že žalobca zdieľa príspevky za vystúpenie z NATO a EÚ, či spochybňuje spoluprácu\nso zahraničnými partnermi, pričom nikde neuvádzali, že by bol žalobca odporcom NATO a EÚ. To\nisté platilo aj o proruskej propagande, pri ktorej žalovaní uviedli, že ju len zdieľa, pričom nikde nebolo\nuvedené, že je propagátor Ruska a jeho politiky. K strašeniu migrantmi vo Vajnoroch uviedli, že žalobca\nzdieľal video s násilnou scénou domáceho násilia s komentárom „Naši noví spolubydlící\", na ktorom\nsú dvaja ľudia tmavej pleti, čo evokuje strach z cudzincov, hrozbu zhoršenia bezpečnostnej situácie,\npričom v tejto súvislosti sa používa slovo „spolubývajúci\", ktoré budí predstavu, že v ohrození sú naše\nobydlia a rodiny. Zároveň žalobca zdieľal článok s titulkom „Nucenou kvótu EU pres tisíc béžencu\nvydržíme, ale co nesneseme, je ebola, HIV, malárie a cholera...\" a s fotografiou davu bradatých mužov\ntmavšej pleti inej kultúry, ktorí emotívne niečo skandujú alebo voči niečom protestujú (muž v popredí\nmá agresívny výraz v tvári, zaťatú päsť), ktorý vyvoláva obavy z chorôb a násilného chovania, ako\naj článok s titulkom „Nakonec možná budeme pred imigranty v obavách o své holé životy utíkat do\nRuska!\" a fotografiou obrovských plameňov a horiacich vozidiel, ktorý vyvoláva dojem, že migranti\nsú tak nebezpeční, že budeme musieť pred nimi utekať, báť sa o životy, naša krajina a orgány nám\nnepomôžu a záchranu nájdeme až v Rusku a aj článok, ktorý je okomentovaný slovami: „posúvam\nnázor: amerika to tam svým „humanitárním\" bombardováním rozjebala a nic nevyrešila. tak ať si ten\nproblém reší sama a nedává ruce pryč. Neumím si predstavit, že by rusko takto vyplenilo a rozjebalo\nnéjakou zemi a potom nám ješté narídilo, kolik agresivních uprchlíku máme máme prijmout\". K odpovedi\nna otázku kto informuje uviedli, že sú manželia žijúci v mestskej časti E., ktorí sa zaujímajú o správu\nvecí verejných a komunálnu politiku v mieste svojho bydliska, pričom nikdy neboli politicky aktívni a\nnezastávali žiadne verejné funkcie a ani do nich nekandidovali. Nikdy neboli členmi ani žiadnej politickej\nstrany. Žalovaný v 1. rade je manažér pracujúci v oblasti informačných technológii. Žalovaná v 2. rade\nje vyštudovaná žurnalistka a šéfredaktorka internetového portálu Y. ktorý žalovaní spolu v minulosti\nzaložili. Žalovaní majú dve deti. Ide teda o bežných občanov, ktorí vytvorením webovej stránky využili\nslobodu slova, keďže považovali za spoločensky prospešné vyjadriť nahlas svoj občiansky postoj a\nupriamiť pozornosť verejnosti na obsah a názory, ktoré v internetovom priestore zverejňoval a rozširoval\nžalobca, v tom čase poslanec miestneho zastupiteľstva a kandidát na starostu mestskej časti E. V\ntejto súvislosti uviedli, že nie len novinári sú nositeľmi slobody slova ale tej je nositeľ každý. Žalovaní\n\nk tvrdeným politickým aktivitám uviedli, že funkcia člena volebnej komisie nie je politická funkcia, a\npreto účasť žalovanej v 2. rade v okrskovej volebnej komisii z nej predsa nerobí političku. To isté platí\naj o jej pôsobení v rade školy - materskej školy, kde si ju za svoju zástupkyňu zvolili rodičia detí,\npričom v rade školy už žalovaná v 2. rade nepôsobí. Žalovaného v 1. rade zase mestská časť E. nikdy\nneoslovila a neponúkla mu miesto člena finančnej komisie a ani sa o takéto miesto nikdy neuchádzal.\nK odpovedi na otázku o kom sa informuje uviedli, že zriadili webovú stránku za účelom informovania\nverejnosti o aktivitách žalobcu ako komunálneho politika na internetovej sieti s globálnym pokrytím,\nprostredníctvom ktorej dodnes žalobca pravidelne komunikuje verejné témy týkajúce sa mestskej časti\nE.. Aj na základe tvrdení žalobcu, že ten sa intenzívne angažoval v komunálnej politike, pričom jeho\nzáujem o politické dianie neustál ani po volebných, či referendových neúspechoch. Uviedli, že žalobca\nsa naďalej ako politik propaguje na sociálnej sieti Facebook a viacerých internetových stránkach, ktoré\nsú prioritne zamerané na jeho osobu a politické predstavy. Uviedli, že na facebooku prevádzkuje\nvoľne dostupný profil s príznačným názvom „I. kandidát na nezávislého starostu\", pričom na tomto\nprofile zverejňuje príspevky zamerané predovšetkým na rôzne aktuálne komunálne problematiky a\nudalosti, napr. zdieľa článok s názvom kedy budú nové trate električiek alebo informuje o projekte\npriemyselného parku Na Pántoch, pridáva linky ohľadom projektu Park City Triblavina, ktoré obsahujú\naj apel na čitateľov alebo zdieľa audiovizuálne záznamy z rokovania miestneho zastupiteľstva vo\nVajnoroch. Popri tomto sa zviditeľňuje aj na internetovej stránke M. ktorá je taktiež politicky orientovaná.\nAj napriek tomu, že žalobca v rokoch od 2018 do 2022 verejnú funkciu nezastával, jeho systematická\na dlhodobá prezentácia seba samého na internetovej sieti (verejnom priestore) dokazuje, že stále chce\nbyť viditeľný a vnímaný v politickom kontexte, keďže sa označuje slovom politik, výrazne zobrazuje\nsvoju podobizeň a komentuje témy späté s komunálnou politikou, v ktorej v minulosti niekoľko rokov\npôsobil, čiže jeho súčasné správanie nezodpovedá správaniu človeka bez politických ambícií, resp.\nbez ambícií ovplyvňovať verejnú mienku. Preto mali za to, že v prípade žalobcu ide o tzv. absolútnu\nosobu verejného záujmu. Žalobca sa stal osobou verejného záujmu nie z donútenia, ale na základe\nsvojho slobodného rozhodnutia, a preto v zmysle konzistentnej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR\nje nepochybne povinný strpieť širšiu mieru spoločenskej pozornosti a hodnotenia, ktorú sú cielené na\njeho osobu. Samotný žalobca verejný priestor vyhľadáva, ukazuje sa v ňom a usiluje sa pritiahnuť na\nseba pozornosť, a preto záujem verejnosti (vrátane žalovaných) o osobu žalobcu je nanajvýš legitímny.\nPreto aj samotný žalobca musí logicky očakávať, že sa stane objektom záujmu širokej verejnosti, a\nto nielen sympatizantov, čo sa udialo aj v tomto prípade. V odpovedi na otázku, čo je predmetom\ninformovania žalovaní uviedli, že Ústavný súd SR konzistentne definuje vec verejného záujmu, okrem\niného, aj činnosť osôb vo verejnom živote, napr. činnosť politikov miestnych i celoštátnych, úradníkov,\nsudcov, advokátov, prípadne kandidátov a čakateľov na tieto funkcie, pričom vecou verejného záujmu je\nvšetko, čo na seba upúta verejnú pozornosť. To podľa žalovaných značí, že verejné záležitosti a verejná\nčinnosť osôb nielen môžu, ale aj majú byť predmetom diskurzu, posudzovania, kritiky a oponentúry.\nUviedli, že ich impulzom vytvoriť webovú stránku v priebehu volebnej kampane na starostu v mestskej\nčasti E. bolo konanie žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho facebookového profilu I. M. W. a v diskusiách\nna facebookovej stránke Vajnoráci zverejňoval, zdieľal a rozširoval pozoruhodné idey. Žalovaní jeho\nstatusy a príspevky poctivo zosumarizovali a zachytili screenshotom, a teda na predmetnú webovú\nstránku prevzali obsah, ktorý už predtým publikoval žalobca, a teda s ním sám súhlasil. To znamenalo,\nže pôvodcom prevažnej väčšiny informácii o žalobcovi na predmetnej webovej stránke neboli žalovaní,\nale samotný žalobca. Neskôr žalobca predmetné komentáre a príspevky vymazal, a preto nebyť\nžalovaných a ich webovej stránky, verejnosť by sa nemala možnosť dozvedieť, že žalobca ako bývalý\nposlanec miestneho zastupiteľstva a kandidát na starostu, ktorý je prítomný a aktívny vo verejnom\npriestore, propagoval myšlienky C. T.; zdieľal dezinformácie z webov Zem a vek, Slobodný vysielač,\nHlavné správy, Parlamentní listy, či Aeronet, čo sú podľa žalovaných nedôveryhodné weby vyznačujúce\nsa neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom, ktorých\nfinancovanie a pozadie vyvoláva množstvo otáznikov; zdieľal názory za vystúpenie Slovenskej republiky\nz NATO a EÚ, vytváral atmosféru strachu zo zriadenia pracoviska NATO na území mestskej časti E.\na prirovnával ho k okupácii vojskami Varšavskej zmluvy z roku 1968; zdieľal jednostranne prorusky\norientovaný obsah o vítaní Nočných vlkov, vojne na Ukrajine, ruskej armáde, prezidentovi Putinovi;\nzdieľal nenávistné články a komentáre nasmerované proti imigrantom a využil tému miestneho referenda\no bývalom letisku na svoju volebnú kampaň a nezvládal vedenie vecnej diskusie na sociálnej sieti\nfacebook. Žalobca sa za svoje prejavy verejne nedištancoval. Niektoré z webov, z ktorých žalobca čerpal,\nsú evidované v databáze konšpiračných webov na stránke konspiratori.sk. Cieľom predmetnej webovej\nstránky nebolo dehonestovať žalobcu, ale verifikovanými faktami a konštruktívnou kritikou poukázať\nna jeho názorovú a hodnotovú výbavu, ktorú pritom demaskoval on sám, keďže je primárnym zdrojom\n\ninformácii o svojej osobe. Webová stránka neobsahuje informácie zo súkromnej sféry žalobcu, ale čerpá\nvýhradne z jeho verejných prejavov; na webovej stránke pomenovali konkrétne dôvody, pre ktoré majú\nvýhrady k pôsobeniu žalobcu v komunálnej politike, ktoré racionálne ozrejmili a podopreli dôkazmi, a\nteda každý návštevník stránky si má možnosť zobraziť screenshoty komentárov a príspevkov žalobcu,\nktoré sú následne predmetom subjektívneho hodnotenia žalovaných, a preto mali žalovaní za to, že\nich hodnotiace úsudky na predmetnej webovej stránke na osobu žalobcu a jeho konanie sú založené\nna vecnom a faktickom základe, pričom ide o kritiku primeranú aj po formálnej stránke, keďže používa\nslušný jazyk, argumenty a nie hanlivé a vulgárne výrazy. V odpovedi na otázku, kde sa informuje o\nžalobcovi, uviedli, že informujú o žalobcovi vo verejnom priestore, keďže informácie o ňom boli najskôr\nzverejnené ním samotným na jeho facebookovom profile I. M. W. a v diskusiách na facebookovej\nstránke Vajnoráci a až následne sa objavili na ich webovej stránke. Žalovaní teda využili rovnaký spôsob\noslovenia verejnosti, ako využíva samotný žalobca, keďže o sebe informuje cez webovú stránku M. a\nkandidati.webnode.sk. V dnešnej dobe je prirodzené, že diskurz sa presúva do online priestoru, ktorý je\ndostupný aj bežným občanom a umožňuje im realizovať práva späté so slobodou prejavu. K odpovedi\nna otázku, kedy predmetná webstránka vznikla, uviedli, že tá vznikla pred voľbami v roku 2018, v ktorých\nsa žalobca uchádzal o post starostu mestskej časti E.. K odpovedi na otázku ako sa informuje, uviedli,\nže hoci sa vyjadrujú na adresu žalobcu kriticky, ani raz sa neuchýlili k vulgarizmom, pejoratívam a vždy\nsa pridržiavali vecnej roviny, a preto sú ich hodnotiace úsudky plne konformné s požiadavkami poctivej\nkritiky. Mali za to, že ich skutkové tvrdenia sú preukázané a pravdivé. K hodnotiacim úsudkom uviedli,\nže ich pravdivosť sa nepreukazuje, pričom majú skutkový základ. K uplatnenej nemajetkovej ujme\nžalovaní uviedli, že tvrdenia žalobcu o údajnej závažnej nemajetkovej ujme spôsobenej predmetnou\nwebstránkou sú jednostranné, nepodložené a vykonštruované. Uviedli, že aj keby žalobcu niekto z okolia\nkonfrontoval s informáciami, ktoré sa dozvedel na predmetnej webovej stránke, prvotnou príčinou tejto\nkonfrontácie musí žalobca hľadať v sebe, keďže ho nikto nenútil zverejňovať obsah aký zverejňoval.\nV príčinnej súvislosti s webovou stránkou nedošlo k žiadnej nemajetkovej ujme na strane žalobcu,\nkeďže tá pozostáva z pravdivých skutkových tvrdení a po obsahovej a formálnej stránke adekvátnych\nhodnotiacich úsudkov. Na základe toho mali žalovaní za to, že ich výkonom slobody prejavu nedošlo k\nneoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, a preto žalobe nemožno vyhovieť, a\nto aj bez toho, aby sa vôbec realizoval test proporcionality. Žalobca nepreukázal, že mu ujma vznikla\na že bola takej povahy a intenzity, že došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti či vážnosti v\nspoločnosti.\nK argumentom žalobcu ohľadom GDPR uviedli, že ak má žalobca v úmysle namietať porušenie právnych\npredpisov na úseku ochrany osobných údajov, mal by v prvom rade zvoliť adekvátny prostriedok\nprávnej ochrany a začať konanie, ktorého predmetom konania a rozhodovania nie je ochrana osobnosti,\nale ochrana osobných údajov. Uviedli, že ochrana osobných údajom podľa zákona č. 18/2018 Z.z.\nspadá do vecnej pôsobnosti Úradu pre ochranu osobných údajov, ktorý je orgánom štátnej správy s\nceloslovenskou pôsobnosťou podieľajúcim sa na ochrane základných práv fyzických osôb pri spracúvaní\nosobných údajov a plní úlohy a vykonáva právomoci, ktoré sú mu zverené podľa ustanovení zákona\nč. 18/2018 Z.z. a GPDR. Žalovaní mali za to, zmysle zákona č. 18/2018 Z.z. a GDPR zisťovanie a\nrozhodovanie či došlo k porušeniu práv pri spracúvaní osobných údajov patrí do právomoci úradu,\nprípadne aj súdu, avšak dotknutá osoba musí využiť príslušný procesný nástroj, tzn. buď podať návrh\nna začatie konania o ochrane osobných údajov podľa § 99 a nasl. zákona č. 18/2018 Z.z., alebo\nosobitnú žalobu podľa článkov 79 a 82 GDPR. Žalobca však nepodal na úrad návrh na začatie konania\no ochrane osobných údajov podľa § 99 a nasl. zákona č. 18/2018 Z.z. a nepodal ani osobitnú žalobu\npodľa článkov 79 a 82 GDPR. A preto boli žalovaní toho názoru, že v konaní o ochranu osobnosti\nsúd neposudzuje dodržiavanie legislatívy v oblasti osobných údajov, ale konkrétne skutkové tvrdenia a\nhodnotiace úsudky v kontexte konfliktu medzi súkromným záujmom žalobcu na ochrane osobnosti na\njednej strane a slobodou prejavu žalovaných a právom verejnosti na prístup ku informáciám na strane\ndruhej, a teda súd aplikuje príslušné normy Občianskeho zákonníka (§ 11), Dohovoru (čl. 10), Ústavy\nSR (čl. 26) a realizuje tzv. test proporcionality v zmysle judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR. Navyše\nv prípade predmetnej webstránky nedochádzalo a ani nedochádza k žiadnemu porušovaniu právnych\npredpisov na úseku ochrany osobných údajov. GDPR a aj zákon č. 18/2018 Z.z. explicitne ustanovujú, že\nspracúvanie osobitných kategórii osobných údajov, medzi ktoré sa radia aj politické názory nie je nijakým\nspôsobom obmedzované v situáciách, ktoré presne vystihujú prípad žalobcu a to, keď sa spracúvanie\ntýka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba preukázateľne zverejnila (čl. 9 ods. 2 písm. e) GDPR\nalebo § 16 ods. 2 písm. e) zákona č. 18/2018 Z.z.). Webstránku zriadili výlučne vo verejnom záujme,\naby upriamili pozornosť verejnosti na informácie šírené komunálnym politikom - žalobcom vo verejnom\npriestore a ako obyvatelia mestskej časti E. tým zároveň vyjadrili svoj vlastný kritický postoj k osobe\n\nžalobcu v spojitosti s jeho ašpiráciami pôsobiť vo verejných funkciách. To podľa nich značí, že je daný\nvýznamný verejný záujem na tom, aby verejnosť mala prístup k dôkazom na webstránke zachytávajúcim\nobsah šírený žalobcom na internete, ktorý sa žalobca po neúspešnej kandidatúre na starostu Vajnor\nz roku 2018 snažil utajiť tým spôsobom, že ho zmazal zo svojho facebooku. Zároveň uviedli, že v\nkomunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili koncom októbra 2022 sa žalobca uchádzal dokonca až o 4\nvolené funkcie. Kandidoval za starostu Vajnor, za poslanca miestneho zastupiteľstva vo Vajnoroch, za\nposlanca mestského zastupiteľstva v Bratislave a ešte aj za poslanca Bratislavského samosprávneho\nkraja, a preto mimoriadny verejný záujem na zachovaní webstránky ešte vzrástol a pretrváva, keďže\nžalobca bol zvolený za poslanca miestneho zastupiteľstva vo Vajnoroch, čiže v súčasnosti je aktívnym\npolitikom s dosahom na správu veci verejných v mestskej časti E. kde žalovaní žijú.\n5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl.16, čl. 19 a čl. 26 Ústavy SR, podľa čl. 8 a\nčl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravujúce právo na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života (čl. 8) a podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,\nže žaloba je nedôvodná.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom o sporu je konflikt dvoch základných práv a slobôd\ngarantovaných Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to\npráva na slobodu prejavu na jednej strane a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena na strane druhej. Pri strete/konflikte práva na slobodu prejavu a práva na\nochranu osobnosti (t.j. práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu\nmena) je súd povinný skúmať: kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí a následne na základe odpovedí\nna dané otázky pomocou testu proporcionality určiť, ktoré právo, resp. sloboda má byť uprednostnená\n(II. ÚS 152/2008).\nKto informuje (pôvodcovia kritiky) - žalovaní ako pôvodcovia zásahu do súkromia žalobcu sú občania/\nobyvatelia mestskej časti Bratislava - E.de teda o fyzické osoby, ktoré nemajú postavenie novinárov\n(ktorým judikatúra ESĽP alebo Ústavného súdu SR priznáva privilegované postavenie), ani politikov,\nprípadne politických kandidátov alebo osôb vykonávajúcich akúkoľvek verejnú funkciu, pričom takouto\nfunkciou nebolo ani členstvo žalovanej v 2. rade v rade školy (bola volená rodičmi detí) a volebnej\nkomisií (kontrola nad volebným procesom, hoci ide o delegovanú činnosť zo strany politických strán),\nprípadne členstvo žalovaného v 1. rade vo finančnej komisii mestskej časti Bratislava - E., ktoré síce\nbolo žalobcom tvrdené, avšak nebolo nepreukázané.\nO kom sa informuje (osoba zasiahnutá kritikou) - v prípade žalobcu ide o osobu, ktorá bola v rokoch\n2014-2018 poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - E. pričom vo voľbách do\norgánov samosprávy obcí v roku 2018 kandidoval za starostu mestskej časti Bratislava - E. avšak\nneúspešne a následne vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov v roku\n2022 kandidoval za starostu mestskej časti Bratislava - E., poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej\nčasti Bratislava - E. poslanca Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy a poslanca\nZastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja, pričom úspešný bol len v rámci volieb za poslanca\nMiestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - E., a teda od roku 2022 opäť vykonáva mandát\nposlanca Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - E..\nPodľa judikatúry ESĽP sú verejne činné osoby tie, ktoré sa podieľajú na výkone verejnej moci, na\nchode štátu a správe vecí verejných a mali by sa verejnosti za svoju činnosť aj zodpovedať. Základnú\nkategóriu verejne činných osôb predstavujú politici, pri ktorých na rozdiel od súkromných osôb, je\npotrebné pri stanovení rozsahu ich práva na ochranu dobrej povesti a súkromia zohľadniť verejný\nzáujem na slobodnej diskusii o politických otázkach, keďže práve tá predstavuje nevyhnutný prvok\ndemokratickej spoločnosti (Oberschlick v. Rakúsko). Zároveň platí, že hranice prijateľnej kritiky sú u\npolitikov širšie než u bežných súkromných osôb, pričom na rozdiel od súkromnej osoby sa politik\nnevyhnutne a vedome vystavuje dôkladnej kontrole každého svojho slova a činu zo strany novinárov,\naj zo strany širokej verejnosti a v dôsledku toho musí preukázať vyššiu mieru tolerancie (Lingens v.\nRakúsko). Za politikov sa považujú najmä predstavitelia zákonodarnej moci, územných samospráv a\nvysokí predstavitelia výkonnej moci, pričom aj kandidát na politickú funkciu musí zniesť vyššiu mieru\nkritiky voči svojej osobe (Lopes Gomez da Silva v. Portugalsko). ESĽP teda svojimi rozhodnutiami vytvoril\nakýsi rebríček verejne činných osôb podľa miery prípustnej kritiky, pričom na vrchole tohto rebríčka\nstoja členovia vlády (Castells v. Španielsko), nasledovaní radovými politiky bez ohľadu na to, či pôsobia\nceloštátne (Lingens v. Rakúsko) alebo lokálne-komunálne (Kwiecien v. Poľsko), či iba ako kandidáti na\npolitickú funkciu (Kwiecien v. Poľsko alebo Lopes Gomez da Silva v. Portugalsko). Aj Najvyšší súd ČR\n(v rozhodnutí 30Cdo/1109/2005) vyslovil, že hranice prijateľnej kritiky sú adekvátne širšie u politikov než\n\npri súkromnej osobe, pričom rovnako ako ESĽP v rozhodnutí Lingens v. Rakúsko konštatoval, že politik\nnevyhnutne a vedome predkladá novinárom a širokej verejnosti na kontrolu každé svoje slovo a čin, a\npreto musí prejaviť vyšší stupeň tolerancie. V inom rozhodnutí zase Najvyšší súd ČR (30Cdo/923/2004)\nkonštatoval, že vstup do politiky znamená konkludentný súhlas s väčšou mierou zverejňovania informácií\no svojej osobe, a to nielen informácií pozitívnych. Aj Ústavný súd SR (II. ÚS 418/2009) vyslovil, že ak\nide o zásah do osobnosti osoby verejného záujmu, táto okolnosť má za následok potrebu posudzovať\nakceptovateľnú mieru jej tolerancie voči kritickým názorom vysloveným médiami na jeho adresu a voči\nmiere expresivity použitých výrazov ako zvýšenú.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania, ako aj závery vyplývajúce\nz rozhodnutí ESĽP, Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu SR, žalobcu možno označiť ako politika\nna komunálnej úrovni a preto hranica kritiky, ktorú musí zniesť, je podstatne širšia, resp. najširšia a tým\npádom musí preukázať aj vyššiu mieru tolerancie voči takejto kritike, pričom na uvedené nemala vplyv ani\ntá skutočnosť, že v roku 2018-2022 nevykonával mandát poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej\nčasti Bratislava - E., keďže tak v čase vyhlásenia tohto rozsudku, ako aj v čase prvého zverejnenia\ninformácii na predmetnej webovej stránke, postavenie (komunálneho) politika mal, pričom najmä čas\nzverejnenia kritiky/informácie je najdôležitejším kritériom pre posúdenie postavenia osoby, ktorej sa\nkritika/informácia týka. To, že politik istú dobu nevykonáva svoju politickú činnosť aktívne neznamená,\nže mu vzniká nárok na to, aby sa kritika voči nemu vyjadrená v časoch jeho aktívnej politickej činnosti\nodstránila.\nKde sa informuje (miesto kritiky) - miestom kritiky žalobcu bol online verejný priestor, a to webová stránka\nM., ktorá je prístupná každému, kto si predmetnú\nwebovú stránku vyhľadá a teda je potrebná aktívna snaha (konanie) čitateľa predmetnej kritiky o jej\nvyhľadanie.\nKedy sa informuje (čas kritiky) - webstránka vznikla pred komunálnymi voľbami v roku 2018, avšak\nfunguje aj v súčasnosti, teda informácie sú stále verejne prístupné.\nČo a ako sa informuje (predmet kritiky a spôsob kritiky) - podľa judikatúry ESĽP treba starostlivo\nrozlišovať fakty (skutkové tvrdenia) a hodnotiace úsudky, pretože kým pravdivosť faktov možno dokázať,\npravdivosť hodnotiaceho úsudku dokázať nemožno. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Najvyšší súd\nSR (2do 80/2015), ktorý uviedol, že pri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi\nfaktami a hodnotiacimi úsudkami\nPredmetom informácii o žalobcovi boli jeho vlastné príspevky a komentáre zdieľané na jeho vlastnom\na verejnosti prístupnom facebookovom profile, teda jeho vlastná činnosť na verejnosti prístupnom\nfacebookovom profile žalobcu, ktorú žalovaní prostredníctvom sreenshotov zachytili, zhromaždili a\nzverejnili na webovej stránke M.\na následne podrobili aj kritickým hodnotiacim\núsudkom. Jednotlivé zdieľané príspevky žalobcu boli žalovanými roztriedené do šiestich tematických\nskupín týkajúcich sa šírenie myšlienok C. T., zdieľania konšpiračných webov, príspevkov o vystúpení z\nNATO a EÚ, Nočných vlkoch, imigrantoch, ako aj zneužitia referenda na politickú kampaň a neschopnosti\nžalobcu zvládať predvolebné diskusie.\nSúd prvej inštancie zdôraznil, že predmetná webstránka obsahuje početné tak skutkové tvrdenie\nžalovaných, ako aj ich hodnotiace úsudky, pričom v niektorých prípadoch ide aj o ich kombináciu - tzv.\nhybridné výroky.\n7. Súd prvej inštancie ďalej doplnil, že všetka žalovanými zverejnená kritika vo forme hodnotiacich\núsudkov na predmetnej webovej stránke bola vyslovená v čase volebnej kampane vo vzťahu\nk politickému kandidátovi, ktorého miera akceptácie kritiky je najširšia, pričom aj napriek možno\nniekedy ostrejším výrazom (ako napr. antisystémový, konšpirácie, proruská propaganda), tieto sledovali\nlegitímny cieľ a to verejný záujem žalovaných na výsledku komunálnych volieb - od ktorého závisela\nnásledná správa veci verejných. Takáto kritika predstavuje základný pilier demokratickej spoločnosti, v\nktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotiace úsudky, čo\nplatí aj o osobách, ktoré verejné veci zhmotňujú, pričom aj pri takejto kritike platí z princípu demokracie\nvyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (II. ÚS 326/09).\n8. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú\nv celom rozsahu zamietol, keďže žalovanými vyslovenú kritiku uvedenú na webovej stránke M. vo\nforme skutkových tvrdení považoval za pravdivú a vo forme hodnotiacich úsudkov zase za založenú\nna dostatočných skutkových základoch bez použitia expresívnych alebo hanebných výrazov, pričom i\nnapriek tomu, že predmetnú kritiku bolo možné považovať za nie priaznivú vo vzťahu k žalobcovi, mala\nlegitímny cieľ, keďže sledovala záujem žalovaných ako občanov miestnej časti Bratislava-E. na správe\n\nvecí verejných s tým, že v čase jej vyslovenia bola namierená voči osobe žalobcu ako komunálneho\npolitika, resp. kandidáta na funkciu v komunálnej politike, ktorého hranica kritiky je podstatne širšia, resp.\nnajširšia spomedzi všetkých osôb, na základe čoho musí preukázať aj vyššiu, resp. najvyššiu mieru\ntolerancie voči takejto kritike, a preto súd prvej inštancie žalovanými vyslovenú kritiku považoval za\nprípustnú a oprávnenú a zároveň za objektívne nemožnú zasiahnuť do práv žalobcu na ochranu jeho\nosobnosti.\n9. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k žalobcom tvrdenému ohrozeniu jeho osobných údajov\nžalovanými, súd prvej inštancie uviedol, že podstata skutkových a hodnotiacich úsudkov žalovaných\nvychádzala z vlastných príspevkov a komentárov žalobcu, ktoré boli verejnosti prístupné na jeho\nverejnom facebookovom profile, a teda, ak by tieto žalobcom dobrovoľne a verejne zverejňované a\nšírené príspevky a komentáre predstavovali osobitnú kategóriu osobných údajov podľa § 9 ods. 1\nzákona č. 18/2018 Z.z. - napr. jeho politické názory, neplatil by pre ich spracúvanie podľa § 9 ods. 2\ntohto zákona zákaz, keďže tieto osobitné kategórie osobných údajov zverejnil samotný žalobca ako\ndotknutá osoba podľa tohto zákona. Na základe uvedeného súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu\nohľadom ohrozenia jeho osobných údajov považoval za nedôvodnú. Za nedôvodnú tiež považoval\nargumentáciu žalobcu ohľadom neobjektívnosti a nestrannosti kritiky žalovaných, keďže už samotná\npovaha hodnotiaceho úsudku/kritiky v sebe obsahuje prvok subjektívnosti, čo je prirodzený dôsledkom\ntoho, že ľudia nevnímajú rovnakú situáciu rovnako, resp. jej nepripisujú rovnaký význam atď.\n10. Vo vzťahu k nevykonaným dôkazom navrhnutých tak zo strany žalobcu, ako aj žalovaných, súd\nprvej inštancie uviedol, že podľa § 185 ods. 1 CSP nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy\nale len tie, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade mal súd za to,\nže boli vykonané len tie dôkazy, ktoré na zistenie rozhodujúcich skutočností stačili (t.j. stranami sporu\npredložené listinné dôkazy), pričom vykonanie výsluchov strán sporu a žalobcom navrhnutých svedkov\nsúd prvej inštancie považoval za nadbytočné a nehospodárne (ako už vyššie uviedol).\n11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s princípom úspechu v\nkonaní a žalovaným ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plný nárok na náhradu\ntrov konania od žalobcu.\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.\ne), f) a h) CSP.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom\nrozsahu zamietol z dôvodu, že žalovanými vyslovenú kritiku uvedenú na webovej stránke M. vo forme\nskutkových tvrdení považoval za pravdivú a vo forme hodnotiacich úsudkov zase za založenú na\ndostatočných skutkových základoch bez použitia expresívnych alebo hanebných výrazov, pričom i\nnapriek tomu, že predmetnú kritiku bolo možné považovať za nie priaznivú vo vzťahu k žalobcovi,\nmala podľa názoru súdu prvej inštancie legitímny cieľ, keďže sledovala záujem žalovaných ako\nobčanov miestnej časti Bratislava-E. na správe vecí verejných s tým, že v čase jej vyslovenia bola\nnamierená voči osobe žalobcu ako komunálneho politika, resp. kandidáta na funkciu v komunálnej\npolitike, ktorého hranica kritiky je podstatne širšia, resp. najširšia spomedzi všetkých osôb, na základe\nčoho musí preukázať aj vyššiu, resp. najvyššiu mieru tolerancie voči takejto kritike, a preto súd prvej\ninštancie žalovanými vyslovenú kritiku považoval za prípustnú a oprávnenú a zároveň za objektívne\nnemožnú zasiahnuť do práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti. S predmetným záverom súdu prvej\ninštancie žalobca nesúhlasí, považuje ho za rozporný s predloženými dôkazmi a skutkovými okolnosťami\nprejednávaného prípadu.\nSúd prvej inštancie sa stotožnil s ponímaním slobody prejavu spôsobom, akým ju vnímajú žalovaní,\npričom na základe oboznámenia sa s obsahom webovej stránky v zásade konštatoval, že faktické\ntvrdenia a hodnotiace úsudky žalovaných sú pravdivé a teda neporušujú práva žalobcu na ochranu jeho\nosobnosti. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z nadpisov článkov/videí a webových odkazov, ktoré boli\nzverejnené žalovanými na webovej stránke M. bez toho aby si overil, či uvedené tvrdenia žalovaných\nsa zakladajú na pravdivom skutkovom základe.\nŽalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (2Cdo 80/2015), ktorý uviedol, že pri\nposudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Ako\nsúd prvej inštancie správne uviedol, že aj napriek tomu, že nie je možné preukazovať pravdivosť\nhodnotiaceho úsudku (názoru), aj hodnotiaci úsudok môže byť excesom a nemusí byť v súlade s právom\nna slobodu prejavu najmä vtedy, keď hodnotiaci úsudok nemá žiadny faktický (skutkový základ), od\n\nktorého by sa odvíjal. A teda tam, kde je tvrdenie hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zásahu\nzávisieť od toho, či existuje dostatočný skutkový základ pre napadnuté tvrdenia, keďže hodnotiaci\núsudok bez akéhokoľvek skutkového základu, ktorý by ho podporoval, môže byť neprimeraný (De Haes\nand Gijsels v. Belgicko a Feldek v. Slovensko).\nNaopak v prípade skutkových tvrdení je legitímne vyžadovať, aby autor takéhoto tvrdenia preukázal\njeho pravdivosť. Hoci pri hodnotiacom úsudku požiadavka dôkazu pravdy je nesplniteľná, požiadavka\ndokázať v primeranej miere pravdepodobnosti, že skutkové tvrdenie bolo pravdivé, nepredstavuje rozpor\ns právom na slobodu prejavu (Europapress Holding d.o.o. v. Chorvátsko).\nVo svetle vyššie uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným, najmä\npresvedčivým spôsobom, ktorý by bolo možné preskúmať, nevysporiadal s otázkou pravdivostí\ntvrdení, respektíve s existenciou dostatočného skutkového základu pre hodnotiace úsudky uvádzanými\nžalovanými, keď sa podrobne neoboznámil s obsahom článkov, výrokmi, odkazmi, ktoré žalovaní uviedli\nako závadné, diskvalifikujúce osobu žalobcu a ktoré majú žalobcu zaradiť do niektorej z kategórii,\nktoré určili žalovaní (šíri myšlienky T., je otvorene proruský, je proti NATO, zdieľa konšpirácie, je proti\nmigrantom).\nZ odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa javí, že tak ako bežný návštevník predmetnej webovej\nstránky M. nadobudol dojem, že tvrdenia uvádzané žalovanými sú založené na objektívnom, reálnom a\npravdivom základe. Dané však žalovanými nikdy nebolo preukázané a dané žalobca celú dobu namieta\na rozporuje.\nSúd prvej inštancie ani žalovaní dostatočným, zrozumiteľným a dôveryhodným spôsobom nepreukázali\nako by mali zverejňovanie článkov týkajúcich sa verejného politického života na Slovensku a v zahraničí\nbyť úplne diskvalifikujúce pre kandidáta na akúkoľvek volenú pozíciu vo verejnom živote. Súd prvej\ninštancie nevysvetlil akým spôsobom žalobca šíri „myšlienky T.\" a teda skutkové tvrdenia a hodnotiace\núsudky žalovaných sú zakladané na pravde.\nŽalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalovaní vedome a účelne selektujú informácie o\nosobe žalobcu s cieľom poškodiť jeho osobu v profesijnej politickej kariére a úmyselne a tendenčne\nvyberajú také príspevky a zverejňujú heslá a myšlienky ktoré sú spôsobilé v návštevníkovi webovej\nstránky vyvolať negatívne emócie o osobe žalobcu. Žalovaní neinformujú o osobe žalobcu objektívnym\nspôsobom tak, aby si čitateľ mohol sám vytvoriť vlastný hodnotiaci úsudok o jeho osobe. V tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2011, sp. zn. 1Cdo/113/2000.\nSúd prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zásahu a najmä formou ako\nžalovaní informujú o osobe žalobcu, keď vo vzájomnej súvzťažnosti nevyhodnotil dôkazy prezentované\nžalobcom a žalovanými, ktoré mal žalobca zverejňovať na svojej webovej stránke, a ktoré mali\ndiskvalifikovať žalobcu v politickom živote napriek tomu, že na podporu svojich tvrdení žalobca predložil\nsúdu rozsiahle množstvo listinných dôkazov preukazujúce, že žalobca na svojej webovej stránke\nzdieľal množstvo príspevkov odlišného charakteru ako tie prezentované žalovanými. V súvislosti s\nprimeranosťou zásahu do osobnostných práv žalobcu žalobca opätovne poukazuje na uznesenie\nÚstavného súdu SR z 3. novembra 2011, č.k. I. ÚS 416/2011-14. Žalovaní nikdy nedali žalobcovi\nmožnosť sa k uvedeným skutočnostiam vyjadriť, neumožnili mu, aby na webovej stránke k uvádzaným\nskutočnostiam uviedol svoj názor, pohľad na vec a dôvody, pre ktoré články a myšlienky údajne šíril.\nNebezpečenstvo spôsobu, aký si žalovaní zvolili na prezentovanie osoby žalobcu, vníma žalobca v\ntom, že návštevník webovej stránky M. je na základe tendenčne zverejnených informácií (hodnotiacich\núsudkov a tvrdení žalovaných) prinútený vytvoriť si obraz o osobe žalobcu ako osobe, ktorá je\nantisystémová, podporuje strany podporujúce fašizmus a potláčajúce menšiny a podobne a to práve\nz toho dôvodu, že žalovaní prezentujú osobu žalobcu výlučne v takomto svetle. Navyše príspevky\nzverejnené žalovanými tvorili len zlomok agendy a príspevkov, ktoré žalobca zverejňoval na svojom\nfacebookovom profile. Z uvedeného dôvodu je potrebné konanie žalovaných vnímať ako silno difamačné\n(napr. rozhodnutie ÚS SR z 3. novembra 2011, č.k. I. ÚS 416/2011-14 a rozhodnutie NS SR z 31.\njanuára 2011, sp. zn. 1Cdo/113/2000.\nŽalobca poukazuje aj na skutočnosť, že príspevky a články zverejňované na jeho facebookovom\nprofile boli zverejňované vždy v čase, kedy daná problematika alebo téma rezonovala verejnosťou,\nprípadne obyvateľmi E.. Po tom ako sa články stali neaktuálne ich žalobca revidoval (vymazal), pričom\nv súčasnosti sa na facebookovej stránke žalobca venuje iným aktuálnym občianskym témam. Uvedené\nvšak žalovaných nezaujíma a cielenie zverejňujú príspevky a informácie výlučne z histórie z rokov\n2015-2017, ktoré boli aktuálne v danom období, hýbali spoločnosťou a ktoré nie sú už dlhšiu dobu na\nfacebookovom profile žalobcu zverejnené.\nŽalovaní úmyselne nezverejňujú okruhy iných tém, ktorým sa žalobca venuje, venoval a zároveň si\nvyberajú pre propagáciu svojho webu a svojich myšlienok len tie témy, ktoré sa im v rámci konceptu\n\n„prečo nie je M. vhodný kandidát za starostu\" vyhovujú. Dané neumožňuje návštevníkovi webovej\nstránky vytvoriť si vlastný objektívny hodnotiaci úsudok, nakoľko obsahom webu sú len difamačné\na pravdu skresľujúce informácie, ktoré žalovaní cielene vytriedili tak, aby zdiskreditovali žalobcu v\nkomunálnych voľbách. Ak by chceli žalovaní pravdivo a zodpovedne informovať o osobe žalobcu museli\nby vytvoriť webovú stránku s iným názvom, iným obsahom a inými subjektívnymi hodnotiacimi úsudkami\nžalovaných ako je webová stránka Y.Z verejnej komunikácie, ktorú žalovaní zachytili a zverejnili na\nwebovej stránke jasne vyplýva, že žalobca a žalovaní majú rozdielny pohľad na politiku a otázky\nverejného života, pričom žalovaní majú výhrady k vnímaniu politiky a otázok verejných spôsobom akým\nich vníma žalobca, čo je zjavne ďalším dôvodom pohnútkou, pre ktorú žalovaní zriadili webovú stránku,\nna ktorej verejnosť informujú o krokoch, prejavoch a správaní žalobcu, ktorý nie je pre ich subjektívny\npostoj a vnímanie veci akceptovateľný.\nAk osoby ako žalovaní verejne kritizujú inú osobu a to vytvorením webovej stránky, ktorej návštevnosť\npodporujú vo verejných diskusiách, sú zodpovední za obsah, ako aj spôsob a formu akou informujú\no osobe, pričom spôsob, kritika by mala byť nastavená tak, aby úmyselne nepoškodzovala práva\ndotknutej osoby a nepôsobila difamačne. Uvedené však nie je prípad tejto webovej stránky, kde žalovaní\nnepravdivo veľkými písmenami s prečiarknutými vlajkami EU a NATO prezentujú myšlienku, že žalobca\nje za vystúpenie SR z uvedených štruktúr. Je zrejmé, že dané nie je pravdou.\nŽalobca v minulosti často zdieľal aj príspevky z oblastí, ktoré sa priamo nedotýkali komunálnej politiky,\npretože ho šokovali. V roku 2014-2018 neboli dostupné možnosti a informačno-technické prostriedky\npre jednoduché rozlíšenie informácií od dezinformácií, pričom ani dnes s touto problematikou nie je\ninternetový priestor ani právny systém EU a na Slovensku plne vyporiadaný. Žalobca chcel formou online\ninterakcií na kontroverzné príspevky spoznať nálady obyvateľstva, vyhodnotiť relevantnosť správy a\nzískať ďalšie informácie, ktoré by danú správu verifikovali, alebo naopak označili ako dezinformáciu.\nMožnosti pre takéto analýzy sociálne siete jednoznačne poskytujú. Je možné na základe „lajkov\",\nkomentárov či dokonca príspevok označiť ako falošnú správu.\nNásledky vzniknutého porušenia občianskej cti by mali byť odstránené poskytnutím primeraného\nzadosťučinenia spočívajúceho v plnení, ktorým je morálna satisfakcia, najmä formou ospravedlnenia,\nstiahnutím difamačných a pravdu skresľujúcich informácií a formou peňažného plnenia. Žalovaní svojim\nkonaním spôsobujú žalobcovi ujmu. Ide o stav nežiaduci, protiústavný a protiprávny, vyžadujúci, aby vo\nveci bola vykonaná náprava. Je zjavné, že sa tak môže stať a že k odstráneniu následkov, ktoré žalovaní\nvyvolali, môže dôjsť iba rozhodnutím súdu, ktorí žalovaným uloží povinnosť zdržať sa a tým upustiť od\nneoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu, odstrániť následky neoprávnených\nzásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\nŽalobca má za to, že formu, ktorú zvolili žalovaní (vytvorenie osobitnej webovej stránky, ktorá je prístupná\nvšetkým bez časového obmedzenia), má za následok výraznú intenzitu zásahu do osobnostných\npráv žalobcu prakticky bez časového obmedzenia. Žalovaní nezverejnili svoje úvahy, názory postoje v\nrozhodnom čase v súvislosti s konkrétnymi úkonmi žalobcu a nereagovali tak na aktuálnu situáciu a\nkonanie žalobcu, ale vytvorili akúsi „webovú stránku hanby\", ktorá je v prevádzke už viac ako 5 rokov a\nktorá reflektuje na informácie údajne zverejnené žalobcom v roku 2015-2017.\nSúd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že zásah do práv žalobcu stále trvá a prakticky\nbude trvať až do doby, kým sa tak žalovaní na základe vlastných subjektívnych pocitov nerozhodnú\na predmetnú webovú stránku zneprístupnia verejnosti. Dané je z hľadiska porušovania ľudských a\nosobnostných práv žalobcu neakceptovateľné.\nŽalobca má za to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu aby sa\ndostatočne oboznámil so všetkými skutkovými okolnosťami prípadu a mohol tak pravdivosť skutkových\ntvrdení a hodnotiacich úsudkov žalobcov náležite vyhodnotiť. Súd prvej inštancie nielen že nevykonal\nnavrhovaný výsluch strán sporu a svedkov, ale ani sa nevysporiadal s dôkazmi prezentovanými\nžalobcom preukazujúce, že skutočnosti uvádzané žalovanými na webovej stránke M. sú tendenčné,\nzavádzajúce difamačné, prezentované spôsobom ohrozujúcim dobré meno a povesť žalobcu.\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto odvolaní žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie 21C/95/2020-513 zo dňa 22.11.2023 zmenil tak, že žalobnému návrhu žalobcu vyhovie;\neventuálne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. K žalobcom podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že nesúhlasia s dôvodmi\nuvádzanými v odvolaní; rozsudok súd prvej inštancie je vecne správny, riadne odôvodnený a jeho\nvydaniu predchádzal zákonný procesný postup. Podané odvolanie obsahuje v prevažnej miere repetíciu\nargumentácie, ktorú žalobca používal v prvoinštančnom konaní a s ktorou sa súd prvej inštancie náležite\nvysporiadal v odôvodnení rozsudku.\n\nV prvoinštančnom konaní bolo tiež preukázané, že webstránku žalovaní založili z legitímneho dôvodu,\nlebo ich ako obyvateľov mestskej časti E. znepokojilo, aký obsah žalobca (v tom čase kandidujúci na\nstarostu danej mestskej časti) rozširoval po internete. Žalobca totiž zdieľal napr. myšlienky C. T., články\nz rôznych dezinformačných webov, názory za vystúpenie Slovenskej republiky z NATO a EÚ, prorusky\norientovaný obsah o vítaní Nočných vlkov, vojne na Ukrajine, ruskej armáde, prezidentovi Putinovi,\nnenávistné články a komentáre nasmerované proti imigrantom, tému zriadenia pracoviska NATO na\núzemí mestskej časti E. prirovnával k okupácii vojskami Varšavskej zmluvy z roku 1968, atď.\nŽalovaní na webstránke vyjadrili vecným a kultivovaným spôsobom svoj kritický pohľad na žalobcovo\npôsobenie v internetovom priestore, ktoré subjektívne hodnotili ako diskvalifikujúce pre zastávanie\npolitických funkcií v ich mestskej časti. Cieľom webstránky nebolo dehonestovať žalobcu, ale\nverifikovanými faktami a konštruktívnou kritikou poukázať na jeho názorovú a hodnotovú výbavu, ktorú\npritom demaskoval on sám, keďže on je primárnym zdrojom informácii o svojej osobe (žalovaní iba\npoctivo zosumarizovali a zachytili screenshotmi obsah, ktorý publikoval na internete žalobca).\nNavyše žalobca sa nikdy ani len náznakom nedištancoval ani neospravedlnil za obsah, ktorý zverejňoval\nna svojom facebookovom profile počas svojej kandidatúry na starostu Vajnôr. Žalobca je aktívnym\nposlancom mestskej časti E., dvakrát kandidoval na starostu tejto mestskej časti, v ostatných voľbách\ndo orgánov samosprávy kandidoval ešte aj za poslanca mestského zastupiteľstva v hlavnom meste\nBratislava a za poslanca Bratislavského samosprávneho kraja. Žalovaní teda iba využili svoju základnú\nslobodu na prejavenie názoru, ktorú im priznáva, zaručuje a chráni tak čl. 26 Ústavy SR, ako i čl.\n10. Dohovoru. Zvolili si formu webstránky, nakoľko žalobca sa ako politik tiež prezentuje na internete.\nŽalobca v čase vzniku webstránky i v súčasnosti prevádzkuje viaceré internetové stránky, kontá na\nsociálnych sieťach, publikuje blogy, vystupuje v miestnych médiách a pod., ktorými sa usiluje upútať na\nseba pozornosť a vplývať na verejnosť v záujme svojho politického pôsobenia, ambícií a cieľov.\nŽalobca na jednej strane sám intenzívne využíva slobodu prejavu (dokonca aj na kritiku žalovaných\n- napr. jeho blog na sme.sk), avšak žalovaným v tom chce zamedziť, lebo sa mu nepáči, že mu v\nobraznom slova zmysle „nastavujú zrkadlo\" a dovoľujú si ho ako politika vnímať v negatívnom svetle.\nOkrem toho existencia webstránky je spätá výlučne s politickými aktivitami žalobcu a keďže žalobca\nnaďalej vykonáva politickú činnosť, zastáva funkciu poslanca miestneho zastupiteľstva a politicky sa\npropaguje na internete, tak považujeme za opodstatnené i ďalšie prevádzkovanie webstránky.\nSloboda prejavu je conditio sine qua non skutočnej pluralitnej demokracie založenej na otvorenosti\na tolerantnosti a aj preto je v Ústave SR zaradená do čela katalógu politických práv (viď. uznesenie\nÚstavného súdu SR z 15. októbra 2009, sp. zn. IV. ÚS 362/09). Rozmanitosť názorov (hodnotiacich\núsudkov) je imanentnou súčasťou demokratickej spoločnosti a zvlášť keď sa jedná o názory na politiku\na politikov, ktorí z povahy svojich funkcií disponujú nástrojmi spôsobilými ovplyvňovať životy obyvateľov\na dianie či už na celoštátnej alebo komunálnej úrovni a hospodária s verejnými finančnými zdrojmi.\nStotožniť sa nemožno ani s výhradou žalobcu v odvolaní, že webstránka nezverejňuje všetky dostupné\ninformácie o jeho osobe a ostatné jeho príspevky a agendy, a preto je podľa neho tendenčná a skreslená,\nlebo sa zameriava iba na kritizovanie a nepíše o ňom pozitívne. Zmysľom webstránky je informovanie\nverejnosti o myšlienkach a postojoch šírených na internete osobou, ktorá kontinuálne vyvíja úsilie o\nzískanie politickej moci a vplyvu na rozhodovanie o veciach verejných (t.j. žalobca) v mestskej časti, kde\nžalovaní žijú, vychovávajú deti a záleží im na jej budúcnosti. Za daných okolností je úplne oprávnené a\nlegitímne, že konanie žalobcu nie je žalovaným benevolentné, vyvolalo v nich obavu, vnímajú ho kriticky\na poukazujú naň prostredníctvom svojho komunikačného nástroja - webstránky, lebo žalobca neskôr\nsvoje facebookové príspevky, statusy a komentáre zmazal a k tomu ešte využíva vlastné webstránky,\nprofily na sociálnej sieti, bloguje, poskytuje rozhovory atď., v ktorých k sebe samozrejme nie je kritický,\nsvoje nedostatky či lapsusy neprezentuje a informuje o sebe iba pozitívnym spôsobom, čo síce je logické,\nlebo si chce prikloniť verejnú mienku vo svoj prospech a presadiť sa vo voľbách (čiastočne sa mu to aj\nskutočne podarilo, lebo v roku 2022 bol zvolený za poslanca v miestnom zastupiteľstve a je ním doteraz),\nale zároveň tým sám znemožňuje verejnosti vytvoriť si komplexný obraz o jeho osobe. Z uvedeného\nje zrejmé, že jediné čo žalovaní webstránkou sledujú je verejný záujem na prístup k informáciám o\nmyšlienkach a postojoch šírených komunálnym politikom a nič iné.\nSúd prvej inštancie sa dôkladne a správne vysporiadal s otázkou pravdivosti skutkových tvrdení i\nexistencie skutkového základu hodnotiacich úsudkov žalovaných (pri hodnotiacich úsudkoch nemožno\nopomenúť, že sú z povahy veci subjektívne a nie objektívne, čiže v ich prípade judikatúra dôkaz pravdy\nnepripúšťa) a v súlade so zaužívanou súdnou praxou aplikoval na vec tzv. test proporcionality čo je\nvšeobecne akceptovaná metóda používaná v prípadoch kolíznych situácií základných práv procesných\nstrán.\n\nŽalovaní vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujú odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej\ninštancie preto považujeme v celom rozsahu za neopodstatnené.\n14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania\nžalobcu podľa § 380 CSP, ktorými je viazaný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385\nCSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné , preto rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uverejniť na webovej\nstránke Y. ospravedlnenie za nepravdivé, skresľujúce a zavádzajúce tvrdenia o jeho osobe, ktoré\nboli zverejnené na webovej stránke Y. a odstrániť všetky informácie týkajúce sa žalobcu z webovej\nstránky Y. Zároveň žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu\nnemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur.\n16. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď dospel k záveru, že\ninformácie zverejnené žalovanými na webovej stránke M. vo forme skutkových tvrdení považoval za\npravdivé a vo forme hodnotiacich úsudkov zase za založené na dostatočných skutkových základoch,\nbez použitia expresívnych alebo hanebných výrazov, pričom i napriek tomu, že predmetnú kritiku bolo\nmožné považovať za nie priaznivú vo vzťahu k žalobcovi, ktorá mala legitímny cieľ, keďže sledovala\nzáujem žalovaných ako občanov miestnej časti Bratislava-E. na správe vecí verejných s tým, že v čase\njej vyslovenia bola namierená voči osobe žalobcu ako komunálneho politika, resp. kandidáta na funkciu\nv komunálnej politike, ktorého hranica kritiky je podstatne širšia, resp. najširšia spomedzi všetkých osôb,\nna základe čoho musí preukázať aj vyššiu, resp. najvyššiu mieru tolerancie voči takejto kritike, a preto\nsúd prvej inštancie žalovanými vyslovenú kritiku považoval za prípustnú a oprávnenú a zároveň za\nobjektívne nemožnú zasiahnuť do práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti.\n17. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie neopomenul\nv danej veci aplikovať žiadne z relevantných ustanovení Ústavy SR a Občianskeho zákonníka, pričom v\nodôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul správne právne závery, z ktorých je vo všeobecnosti potrebné\nvychádzať pri posúdení dôvodnosti podanej žaloby. S týmito všeobecnými závermi a východiskami sa\nplne stotožňuje aj odvolací súd a rovnako z nich vychádzal, keďže dôsledne vychádzajú aj z ustálenej\nrozhodovacej praxe ESĽP a najvyšších súdnych autorít.\n18. V odvolacom konaní taktiež nevyšlo najavo, že konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie, trpelo vadou, týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť\n(§ 380 ods. 2 CSP).\n19. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah\nprieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním. Podľa § 379 a §\n380 CSP je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i\nkvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací\nsúd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov uvedených v podaných\nodvolaniach.\n20. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n21. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu\nprejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice štátu (ods.1). Výkon týchto slobôd, pretože\nzahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam\nalebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme\n(okrem iného) aj ochrany povesti alebo práv iných (ods. 2).\n22. Podľa čl. 26 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (ods. 1). Každý má\nprávo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne\nvyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu (ods. 2 veta prvá).\nSlobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\n\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (ods. 4).\n23. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena.\n24. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n25. Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby\nsa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce\nzadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej\nosoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za\nktorých k porušeniu práva došlo.\n26. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,\nnajmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov\nosobnej povahy, ide o generálnu klauzulu ochrany osobnosti fyzickej osoby a súčasne výslovne a\nv príkladoch uvádza jednotlivé typické hodnoty osobnosti fyzickej osoby. Zákon nepodáva výpočet\nkonkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Je nutné zvážiť, či\nrôznorodosť prejavov jednotlivých stránok ľudskej osobnosti fyzickej osoby zodpovedá i mysliteľne\nširokému spektru možných neoprávnených zásahov proti niektorej zo zložiek osobnosti. Česť fyzickej\nosoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k\niným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje aj\npostavenie fyzickej osoby v spoločnosti.\n27. Predmetom ochrany cti podľa § 11 Občianskeho zákonníka je také konanie, ktoré sa dotýka osobnosti\nobčana tým, že znižuje jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a\nohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to,\naby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť.\n28. K porušeniu práva na ochranu osobnosti môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami difamačného\n(ohováranie; klebeta; poškodenie cti, hanobenie) charakteru, ale tiež publikovaním neprípustných\nhodnotiacich úsudkov o konkrétnej osobe. Zákon pritom vymedzuje znaky, za prítomnosti ktorých treba\nurčité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť\nna osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a\nporušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú tieto znaky dané, má fyzická osoba právo\nnajmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané\nzadosťučinenie (§13 ods. 1 Občiansky zákonník).\n29. Na posúdenie, či v konkrétnom prípade ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, je potrebné\nzohľadniť vždy kontext celého článku, charakter použitého žánru (napr. reportáž, komentár v osobitnej\nrubrike tomuto žánru určenej) a to, či je priemernému čitateľovi/návštevníkovi webstránky zrejmé, že ide\no hodnotiaci úsudok a nie o skutkové tvrdenie.\nHodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny postoj, názor jeho autora na určitý fakt, pričom tento fakt autor\nhodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe autorovi vlastných kritérií. Pravdivosť\nhodnotiaceho úsudku nie je možné dokazovať práve preto, že vychádza zo subjektívneho hodnotenia\nurčitého faktu jeho autorom, je však možné skúmať, či tento hodnotiaci úsudok vychádza z pravdivého\nzákladu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2013, sp. zn. 3Cdo/61/2011).\nSkutkové tvrdenie naopak vyjadruje objektívnu existenciu určitej skutočnosti, hodnotiaci úsudok\nvyjadruje subjektívny postoj, názory a závery autora článku k určitým faktom. Hodnotiaci úsudok môže\nbyť vyjadrený aj s určitou mierou novinárskeho zveličenia a preháňania.\n30. V prejednávanej veci vo vzťahu k zverejneným článkom a výrokom na webstránke, za zverejnenie\nktorých žalobca požadoval ospravedlnenie, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že všetky\n\ninformácie a články, ktoré boli zverejnené a sú predmetom žaloby, ktoré zverejnili žalovaní (pričom\nčastokrát ide o citácie výrokov samotného žalobcu, ktoré on sám zverejňuje na svojich internetových\nprofiloch), sú jednak skutkové tvrdenia (citácie a tzv. screenshoty zo stránok a profilov zverejnených\npriamo žalobcom) ako aj ich hodnotiace úsudky, resp. ide o tzv. „hybridné výroky\".\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že aj judikatúra ESĽP, ktorá má v otázkach slobody\nprejavu rozsiahly charakter, jednoznačne poskytuje v súvislosti so slobodou prejavu autorom ochranu\npri používaní polemických výrokov; ochranu pri istej forme zľahčovania a zovšeobecňovania informácií;\nochranu pri primeranej dávke nepresnosti a expresívnosti vo vyjadrovacích prostriedkoch; ochranu\npri sprostredkovaní informácií verejného záujmu, atď. Polemické výroky vylučujú zásah do práva na\nochranu osobnosti, pretože každý názor, stanovisko, kritika, a to dokonca nielen polemicky uvedená, je\nzásadne prípustná, pretože sloboda prejavu je jednou z najdôležitejších zásad demokratickej spoločnosti\n(pozri nález ÚS IV. ÚS 107/2010, ÚS ČR II ÚS 357/96). Navyše pri zverejňovaní informácií na webstránke\nčerpali žalovaní nesporne a nepochybne z obsahu vyjadrení (statusov, názorov, žalobcom označených\nčlánkov) zverejňovaného priamo a výlučne samotným žalobcom.\n31. Len v prípadoch, ak je zverejnené informácie možné považovať len za „špekulácie\" bez skutkového\nzákladu, ktoré navyše vytvárajú negatívny obraz verejnosti o dotknutej osobe, potom je možné pri\nrealizácii slobody prejavu zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti tejto osoby (uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 390/211 zo dňa 19.10.2011). V danom prípade však zverejnené informácie nie je\nmožné považovať za špekulácie, keď tieto informácie vychádzali z informácií a údajov prezentovaných\nvo verejnom priestore samotným žalobcom (túto skutočnosť nespochybnil napokon ani samotný\nžalobca, ktorý tvrdil, že boli vytrhnuté z celkového kontextu).\nAj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pri strete základného\npráva na slobodu prejavu a práva na informácie a ich šírenie zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy s\nprávom na ochranu osobnosti zaručenej v čl. 19 ods. 1 ústavy, teda základných práv rovnakej úrovne, je\nvecou všeobecných súdov, aby s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého konkrétneho prípadu\nstarostlivo zvážili, či jednému právu nebola neodôvodnene daná prednosť pred druhým právom (por.\nrozhodnutie I. ÚS 67/06). Nie každé zverejnenie nepravdivého (resp. viac alebo menej nepresného)\núdaju musí totiž automaticky znamenať neoprávnený zásah proti cti, dôstojnosti resp. dobrej povesti\nkonkrétnej osoby. K takému zásahu dochádza len vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej\nsféry fyzickej osoby existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu takou\nmierou, ktorú už nie je možné v demokratickej spoločnosti tolerovať. Nie je preto možné bez ďalšieho\ntvrdiť, že každé zjednodušenie (alebo skreslenie) musí nevyhnutne viesť k zásahu do osobnostných práv\ndotknutej osoby. Významné však je, aby celkové vyznenie podávanej informácie zodpovedalo pravde\n(viď obdobne I. ÚS ČR 156/99).\nZákladné právo na slobodný prejav pritom treba považovať za konštitutívny znak demokratickej\npluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich\nhodnotiace úsudky.\nVecou verejnou sú pritom všetky agendy štátnych inštitúcií, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom\nživote, t.j. napríklad činnosť politikov miestnych aj celoštátnych, úradníkov, sudcov, advokátov, prípadne\nkandidátov, či čakateľov na tieto funkcie; vecou verejnou je však aj všetko, čo na seba upútava\nverejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti, resp. verejná činnosť jednotlivých osôb môžu byť verejne\nposudzované. Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej verejne pôsobiacimi osobami platí z ústavného\nhľadiska prezumpcia, že ide o kritiku ústavne konformnú. Ide o výraz demokratického princípu, o\nvýraz participácie členov občianskej spoločnosti na veciach verejných. Pritom prezumpciou ústavnej\nkonformity je chránený len hodnotiaci úsudok, nie tvrdenia faktov, ktoré v miere, v ktorej slúžili za základ\nkritiky, musí naopak dôkazne preukazovať samotný kritik.\n32. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (nález č. II.ÚS 152/08) treba zvážiť v každom konkrétnom\nprípade, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým použitím princípu\nproporcionality, t.j. vyvažovaním jednotlivých chránených práv. Neoprávnenosť zásahu do osobnostných\npráv je daná vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak\ntento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, že to nemožno tolerovať v demokratickej\nspoločnosti. V tomto smere súd má skúmať: 1. kto je kritizovaný - kto kritizuje, 2. čo je kritizované, 3.\nkde a za akých okolností a 4. akým spôsobom boli tvrdenia zverejnené.\n1/ kto je kritizovaný\n\nV tomto konaní sa práva na ochranu osobnosti domáha žalobca, v čase uverejnenia sporných článkov\nverejne činná osoba - komunálny politik, kandidát na starostu, vo vzťahu ku ktorému sú kritériá posúdenia\nskutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov podstatne širšie, keď verejne činná osoba vstupom na\nverejnú scénu musí počítať s tým, že bude pod drobnohľadom verejnosti, aj v záujme médií, a teda ako\nosoba spravujúca verejné záležitosti je povinná tolerovať aj také zásahy do svojej osobnosti, ktoré nie sú\npovinné tolerovať iné osoby. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí (uznesenie sp.zn. 4Cdo/149/2009)\nuviedol, že práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby,\nno kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie\nv prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu\nmusí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma\no jej profesionálny ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje\nverejné záležitosti. V tomto smere platí, že osoba verejne činná musí strpieť intenzívnejší zásah do\nsvojich osobnostných práv aj pokiaľ ide o informovanie verejnosti o jej trestnom stíhaní (rozsudok ESĽP\nLigens proti Rakúsku, sťažnosť č. 9815/82).\nOdvolací súd dodáva, že najvšeobecnejšia klasifikácia osôb, do ktorých osobnostných práv malo\nbyť výkonom slobody prejavu zasiahnuté, je ich rozdelenie na osoby verejné a osoby súkromné,\nteda radových občanov, ktorí nezastavajú žiadnu zvláštnu funkciu ani inú významnú spoločenskú rolu.\nOsoby verejné možno ďalej rozčleniť na osoby verejne činné a osoby verejne známe. Kategória osôb\nverejne činných zahŕňa všetky osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na výkone verejnej moci\n(politici vrátane regionálnych politikov a kandidátov vo voľbách, sudcovia ako špecifická kategória, štátni\núradníci, predstavitelia ozbrojených zložiek, iní verejní činitelia a pod.). Tieto osoby spravidla zastávajú\nvolené či menované funkcie, výkon ktorých podlieha kontrole zo strany verejnej mienky ako často jedinej\nmožnej podobe neformálneho sankčného mechanizmu a ktorých konanie by „malo byť trvale predmetom\nskúmania a debát a malo byť otvorené kritike\" (rozhodnutie ESĽP vo veci Thorgier Thorgeirson proti\nIslandu z 25.06.1992, sťažnosť č. 13778/93, bod 61). Dôsledkom snahy o podporu výmeny názorov o\nverejne zaujímavých témach je kategorizácia adresátov kritiky. Stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa\ncharakteristiky adresáta. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov, ktorí musia zniesť širšie\nlimity akceptovateľnej kritiky\" (rozhodnutie ESĽP vo veci Janowski proti Poľsku z 21.01.1999, sťažnosť\nč. 25716/94, bod 28).\nDôvody odlišného vymedzenia hraníc možných zásahov do osobnostných práv u verejných osôb pritom\nmožno vidieť jednak v skutočnosti, že vstupom do verejného priestoru musia tieto osoby preukázať\nvyššiu mieru tolerancie, teda strpieť vyššiu mieru záujmu o ich osobu, a jednak v tom, že vďaka tomuto\nsvojmu postaveniu majú tieto osoby väčšie možnosti prístupu do médií, teda väčšie možnosti oponovať\nmožnej kritike, než je to u osôb súkromných (por. Lingens v. Rakúsko, Castells v. Španielsko, Thorgeir\nThorgersion v. Island, Thoma v. Luxembursko, rozsudok z 29.03.2001 č. 38432/97, Dalban v. Rumunsko,\nrozsudok\nz 28.09.1999 č. 28114/95). Súd prvej inštancie teda postupoval správne,\nkeď kvalifikoval osobu žalobcu, ktorý bol v rozhodnom období kandidátom na starostu a poslancom,\nako osobu verejného záujmu.\nOdvolací súd uvádza, že ak ide o zásah do osobnosti osoby verejného záujmu, táto okolnosť má za\nnásledok potrebu posudzovať akceptovateľnú mieru jej tolerancie voči kritickým názorom vysloveným\nna jeho adresu a voči miere expresivity použitých výrazov ako zvýšenú. Aj takáto osoba má nepochybne\nprávo na ochranu svojej povesti, dokonca aj vtedy, ak koná ako súkromná osoba, ale potreba takejto\nochrany musí byť v rovnováhe so záujmami otvorenej diskusie o konaní takejto osoby.\nV danom prípade inkriminované články obsahovali informácie týkajúce sa pôsobenia a činnosti žalobcu\nako komunálneho politika, v súvislosti s jeho kandidatúrou na starostu mestskej časti Bratislava -., je\nteda nesporné, že sa jednalo o osobu vo verejnej funkcii. Žalobca tak bol nepochybne osobou verejného\nzáujmu a jeho osobu je preto potrebné vnímať ako osobu verejnú, pri ktorej hranice akceptovateľnej\nkritiky sú značne široké. Preto je aj miera akceptovateľnej kritiky ako aj ochrany súkromia v dôsledku\nrealizácie slobody prejavu u žalobcu vyššia ako u bežných osôb; v danom prípade ide jednu z najširších.\nPri verejne činnej osobe platí vyššia miera tolerancie aj pri nepresných a nepravdivých výrokoch.\n2/ kto kritizuje\nŽalovaní ako pôvodcovia zásahu do súkromia žalobcu sú občania/obyvatelia mestskej časti Bratislava\n- E., ide teda o fyzické osoby, ktoré nemajú postavenie novinárov (ktorým judikatúra ESĽP alebo\nÚstavného súdu SR priznáva privilegované postavenie), ani politikov, prípadne politických kandidátov\nalebo osôb vykonávajúcich akúkoľvek verejnú funkciu. V demokratickej spoločnosti nepochybne aj\nfyzické osoby - občania majú právo slobodne vyjadrovať svoje názory a postoje najmä k otázkam\nverejného záujmu, ku ktorým nepochybne patrí ja právo vyjadrovať sa k názorom a informáciám\n\nzverejňovaným kandidátom na starostu príslušnej mestskej časti, rešpektujúc pri tom právo adresáta\nkritiky na ochranu súkromia, cti a dôstojnosti. Na druhej strane, pokiaľ by tieto informácie zverejňoval\niný politik, kandidát na funkciu starostu alebo aj novinár, u ktorých možno predpokladať širšiu znalosť\nrelevantných informácií, je nepochybné, že ich vyjadrenia budú mať oveľa väčší potenciál zasiahnuť\ndo práv dotknutej osoby, než pokiaľ ho vyslovila osoba, u ktorej je zjavné, že je to iba jej subjektívny\nnázor založený na verejne známych informáciách (rozsudok ESĽP Allenet de Ribemont proti Francúzsku\nsťažnosť č. 15175/89).\n3/ čo je kritizované\nPredmetom kritiky vo vzťahu k žalobcovi boli jeho výroky, statusy, komentáre, ktoré sám žalobca\nzverejňoval na svojich verejných (facebookových, instagramových) profiloch predovšetkým v súvislosti s\njeho kandidatúrou na starostu mestskej časti ako aj s poukazoiom na to, že ide o komunálneho poslanca.\nPodľa judikatúry ESĽP, čím viac obsah prejavu súvisí s verejnou činnosťou dotknutej osoby, tým viac\nje tento prejav chránený slobodou prejavu. Žalobcu ako kandidáta na starostu mestskej časti, poslanca\nmestského zastupiteľstva, komunálneho politika jednoznačne treba považovať za verejne činnú osobu,\nkeď práve v súvislosti s kandidatúrou na túto funkcia a s tým súvisiacim jeho verejným vystupovaním,\nzverejňovaním názorov na internete dostupných širokej verejnosti (keďže nešlo o jeho súkromný profil)\na jeho vlastným verejným prezentovaním názorov a postojov sa dostal do predmetu záujmu verejnosti\n- obyvateľov mestskej časti, v ktorej kandidoval do funkcie starostu.\n4/ kde a za akých okolností\nKomentáre, screenshoty a články boli uverejnené vždy v aktuálnom čase a boli umiestnene vo verejnom\ninternetovom priestore (teda v rovnakom priestore v ako sám žalobca zverejňoval svoje výroky, zdieľal\nčlánky a zverejňoval svoje statusy).\n5/ akým spôsobom boli tvrdenia zverejnené\nK porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek\niným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k\ntakémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade\nodlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené\nna prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011,\nsp. zn. 3Cdo/84/2011, cit.: „Ak je za zásah do osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre\nposúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež\nformu v ňom použitých výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom\nobsahu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/10/2005).\nSkutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou\ndokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie\nnezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,\nči nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska\npravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby\ncelkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť\ntvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami,\nktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutej osoby v očiach ostatných fyzických osôb, a\nteda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov\na formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za\nktorých k tvrdeniu došlo.\nV prejednávanej veci možno konštatovať, že žalovaní v konaní preukázali pravdivosť prednesených\nskutkových tvrdení, keď bolo v konaní preukázané, že tieto tvrdenia vychádzali z výrokov a informácií\nzverejňovaných v online priestore samotným žalobcom. Ak aj v zverejnených príspevkoch žalovaní\npoužili ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie názorov žalobcu, tvrdenia žalovaných sa opierajú o\nokolnosti, o ktorých je oznamovaný pravdivý údaj, pričom nešlo o tvrdenie, ktoré sa dotýkalo intímnej\nsféry života žalobcu, preto má odvolací súd za to, že zverejnením takýchto informácií, nedošlo k zásahu\ndo práva na ochranu osobnosti žalobcu.\nNa rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý\nk danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to\nna základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je\nvšak potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je\n\nprimeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,\nči primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi\nkritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia\npráva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná\n(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z\npravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž\nzáverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,\nže hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy\na miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k\ndosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).\nV rámci hodnotiaceho úsudku (kritiky) žalovaní síce použili aj preháňanie, zveličenie a možno\nexpresívnejšie spojenia, avšak v zmysle európskej judikatúry k prebudeniu verejnosti z letargie je\nniekedy nutné použiť aj ostrejšie výrazy, ktoré by za iných okolností mohli byť považované za urážlivé.\nZ judikatúry ESĽP vyplýva, že a aj nadnesené a preháňajúce názory a to dokonca aj názory niekoho\nurážajúce, ak sú prednesené vo verejnej alebo politickej diskusii sú ústavne chránené (Handyside proti\nSpojenému kráľovstvu - sťažnosť č. 5493/72, Ligens v. Rakúsko, Prager a Oberschlick v. Rakúsko).\nPožiadavka, aby každá kritika mala umiernenú podobu by zbavovala (na škodu veci) kritiku určitého\nemocionálneho náboja, ktorý má často svoje opodstatnenie.\nĎalej bolo pre právne posúdenie veci nevyhnutné posúdenie, či kritika prednesená žalovanými vo forme\nhodnotiacich úsudkov bola prípustná (oprávnená), t.j. či spĺňala kritériá kritiky vecnej, konkrétnej a\nprimeranej. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto požiadavky v preskúmavanej veci boli splnené. Kritika\nbola vecná, pretože, ako už bolo uvedené, vychádzala z pravdivých skutočností (uvedených vyššie),\nbola konkrétna (teda na základe konkrétnych skutočností umožňovala vytvoriť si vlastný názor na jej\nzávery) a s prihliadnutím na to, že na strane žalobcu išlo o osobu verejne činnú bola aj primeraná formou\na obsahom, ktoré nevybočovali z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného cieľa.\nOdvolací súd ďalej zdôrazňuje, že právo na slobodu prejavu neplatí len pre „informácie\" alebo\n„myšlienky\" prijímané priaznivo, či považované za neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú\nnepríjemné, šokujú, či znepokojujú akúkoľvek skupinu spoločenstva.\nZ obsahu a charakteru sporných zverejnených informácií a článkov, za ktoré súd prvej inštancie žalobcovi\nnepriznal právo na ospravedlnenie, je zrejmé, že ich cieľom nebolo iba stroho podať informáciu o\npredmetných skutočnostiach, avšak ich cieľom nepochybne bolo čitateľov webstránky a zaujať. Samotná\nsnaha žalovaných zaujať čitateľov webstránky, ktorej motívom nebolo (aspoň to nebolo v konaní\npreukázané) hanobenie, či zneuctenie osoby žalobcu, nepredstavuje za zistených okolností tzv. exces,\nteda vybočenie z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného legitímneho účelu (cieľa), ktorým je v\ndanom prípade poukázanie na názory a postoje žalobcu, ktorý je aktívnym komunálnym politikom, bol\nkandidátom na starostu mestskej časti a ktoré podľa názoru žalovaných nezodpovedajú požiadavkám,\nktoré sú kladené na žalobcu, vzhľadom na jeho postavenie verejného činiteľa. Vecou verejnou sú totiž\nnepochybne aj názory a vystupovanie žalobcu v pozícii poslanca a kandidáta na starostu, najmä v\nsúvislosti s výkonom jeho funkcie, ktoré môžu byť verejne posudzované, a ak ide o hodnotiace úsudky, t.j.\nkritiku, ide o kritiku dovolenú a takéto osoby potom musia akceptovať aj väčšiu mieru kritiky v súvislosti s\nich správaním a s výkonom ich funkcie. Prejavom slobody prejavu je nepochybne právo šíriť informácie\na myšlienky o otázkach verejného záujmu a je zároveň nespochybniteľným právom verejnosti takéto\ninformácie prijímať. Z uvedených dôvodov preto i z pohľadu tohto kritéria záujem na poskytnutí ochrany\nslobode slova v danej veci prevažuje nad záujmami žalobcu.\n33. Záverom možno teda zhrnúť, že zverejnenie sporných článkov, statusov, zdieľaní a informácií\nobsahujúcich hodnotiace úsudky a kritiku žalobcu nemožno považovať za neoprávnený zásah do\nosobnostných práv žalobcu, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh zamietol, a to\nv celom rozsahu, keďže v dôsledku absencie neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu\nneboli splnené zákonné predpoklady pre uloženie povinnosti žalovaným poskytnúť žalobcovi primeranú\nnepeňažnú satisfakciu, náhradu nemajetkovej ujmy a ani predpoklady pre uloženie povinnosti odporcovi\nstrpieť uverejnenie ospravedlnenia.\n34. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávanú vec, možno zároveň dospieť k záveru, že súd\nprvej inštancie dospel (po dôslednom vykonaní testu proporcionality, s ktorého výsledkami sa odvolací\nsúd v plnom rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje) k správnemu záveru, že skutkové tvrdenia uvádzané\nna webstránke sú pravdivé a hodnotiace úsudky uvádzané v týchto článkoch, odkazoch majú vecný\n\nskutkový základ, preto neboli spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Z uvedeného\ndôvodu považoval odvolací súd odvolanie žalobcu a nedôvodné.\n35. Odvolací súd dopĺňa, že články, informácie a názory zverejnené žalovanými na webstránke ani\nnevybočili z rámca všeobecne uznávaných zásad slušnosti v demokratickej spoločnosti a tým nestratili\ncharakter korektného úsudku (správy, komentára, úvahy) a neocitli sa preto mimo právnej ochrany.\nŽalovaní navyše tieto skutočnosti a informácie ani neprezentujú ako jednoznačné fakty.\n36. Zároveň z vyššie uvedených dôvodov, keď články, informácie a názory zverejnené žalovanými na\ndanej webstránke týkajúce sa výlučne obdobia, kedy žalobca bol poslancom a kedy kandidoval za\nstarostu mestskej časti, neobsahujú žiadne také informácie (hodnotiace úsudky a skutkové tvrdenia),\nktoré by mohli zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu a ich zverejnením nedošlo k\nneprimeranému zásahu do práv žalobcu, pričom navyše tieto boli informácie zverejnené v období jeho\nkandidatúry na funkciu starostu a výlučne v súvislosti s jeho osobou ako kandidátom na starostu a\nposlancom a v konaní nebolo preukázané že by v súčasnosti žalovaní zverejňovali na danej stránke\nakékoľvek nové informácie o žalobcovi (ktorý v súčasnosti už nie je aktívnym politikom), postupoval súd\nprvej inštancie správne, keď žalobu ako celok (teda aj v časti ktorou sa žalobca domáhal odstránenia\ninformácii o jeho osobe z danej webstránky) zamietol.\n37. Žalobca vo svojom odvolaní len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom\nprvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s tým, prečo na ne\nneprihliadol. Súd prvej inštancie precízne poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z\nvykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto odôvodnenie\njeho rozhodnutia možno považovať za presvedčivé. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia v zamietajúcej časti, dôvody vedúce k tomuto zamietnutiu\nsi osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v písomnom\nvyhotovení rozhodnutia. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v\nzamietajúcej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvýroku, ktorým žalobu zamietol ako vecne správny ako aj v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného\nkonania potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.\n38. O nároku na náhradu trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\n\nzákon pripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/95/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0ded18cb-e138-4da4-9fbe-91a7f57d306e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 416/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 416/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ded18cb-e138-4da4-9fbe-91a7f57d306e"}, {"guid": "ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648"}, {"guid": "ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/09 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/06 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d"}], "citovane_v": []}