{"guid": "04c3a528-ebb2-4854-9a87-2fd48da6acc2:548a5a29-c23d-4759-9a3a-6bb2da4d8d7c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320209977.1", "spisova_znacka": "8Co/33/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/33/2025 z 27. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2025, sp. zn. 8Co/33/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1320209977.1", "identifikacne_cislo": "1320209977", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo", "Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "nazov": "§ 137 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-141.odsek-1", "nazov": "§ 141 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-137", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-141", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/548a5a29-c23d-4759-9a3a-6bb2da4d8d7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320209977.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320209977.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320209977.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/33/2025\n1320209977\n27. 05. 2025\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2025:1320209977.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.\nČ.. XXX, H., zastúpenej advokátkou: JUDr. Michaela Kypusová, Gercenova č. 29, Bratislava - mestská\nčasť Petržalka, proti žalovaným: 1/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXXX/X, H., 2/ Z. F., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. Č.. XXXX/XXX, H., 3/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX/XX, T.,\nzastúpeným advokátkou: JUDr. Elena Ľalíková, Podbrezovská č. 34, Bratislava, o zaplatenie istiny v\nsume 10 357,87 eur s príslušenstvom a určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcu\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15. apríla 2024, č.k. B3-60C/127/2020-155, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovaní 1/, 2/ a 3/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným 1/ až 3/ priznal voči\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala\nvoči žalovaným 1/, 3/ a právnemu predchodcovi žalovanej 2/ zaplatenia 10 357,85 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5,00 % ročne od 28.11.2019 do zaplatenia a určenia, že uvedená pohľadávka\npatrí do dedičskej podstaty po Z. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a to titulom\nvydania bezdôvodného obohatenia, alternatívne titulom náhrady nákladov účelne vynaložených na\nzhodnotenie veci po dobu oprávnenej držby. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej\nstránke posúdil podľa § 100 ods. 1, 2 veta prvá, § 101, § 107, § 130 ods. 1 až 3, § 134, §\n451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Berúc zreteľ\nna žalovanými uplatnenú námietku premlčania majetkového práva žalobkyne, posudzoval včasnosť\nžalobkyňou uplatnenej peňažnej pohľadávky a vzhľadom na dvojakú právnu argumentáciu žalobkyne,\nkeď svoj peňažný nárok odôvodnila právne jednak inštitútom bezdôvodného obohatenia a alternatívne\nnáhradou nákladov účelne vynaložených na vec (rodinný dom č. XXX) po dobu oprávnenej držby,\naplikoval na posudzovaný spor zákonné ustanovenie o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a tiež\nosobitné ustanovenie týkajúce sa plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu na vydanie plnenia z\nbezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že žalobkyňa založila svoj nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia na skutkovej podstate majetkového prospechu žalovaných, ktorý získali plnením žalobkyne\na jej nebohého manžela Z. F. na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol a takto uplatnený peňažný\nnárok odôvodnila, resp. vysvetlila vecne tým, že ich plnenie malo spočívať v rekonštrukčných prácach\ntýkajúcich sa stavebnej podstaty rodinného domu č. XXX, vykonaných žalobkyňou a jej manželom v\nrokoch 1995 - 2007 na základe ústnej dohody dedičov (procesných strán), že dom pripadne po smrti\nich matky J. F. (zomr. v roku XXXX) Z. F., pričom uvedený právny dôvod ich plnenia mal odpadnúť,\nkeď na základe rozhodnutia o dedičstve zo dňa 09.10.2020 sa stali rovnocennými dedičmi predmetného\n\nrodinného domu všetci súrodenci - Z. a Q. F. a I. G. (potomkovia J. F.), resp. nehnuteľnosť nadobudli\nžalovaná 1/, právny predchodca žalovanej 2/ a dcéra spolu s manželkou Z. F. (žalovaná 3/ a žalobkyňa)\nv rozsahu zákonných dedičských podielov, nakoľko dedičské podiely žalovaných sa mali následkom\nplnenia - investícií žalobkyne a jej manžela do rodinného domu neoprávnene zhodnotiť. Vzhľadom na\nskutočnosť, že zánik právneho dôvodu, na základe ktorého žalobkyňa spolu s jej manželom Z. mali\nplniť aj v prospech žalovaných, pripisovali dedičskému uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k.\n30D/440/2019-98 zo dňa 09.10.2020, resp. notárskej zápisnici N 563/2018, Nz 47113/2018 zo dňa\n03.12.2018, od ktorej sa odvíjalo dodatočné prejednanie dedičstva (i predmetného rodinného domu)\npo J. F., je potrebné konštatovať, že o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaných (odhliadnuc od\nopodstatnenosti tohto nároku) sa žalobkyňa mohla dozvedieť najskôr dňa 03.12.2018 (dňom spísania\nnotárskej zápisnice, ktorá pojednáva o nutnosti dodatočného prejednania dedičstva po neb. J. F.),\npreto keď žalobu doručila súdu dňa 02.12.2020, uplatnila svoj peňažný nárok včas - počas plynutia\ndvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ však ide o nárok uplatnený ako všeobecné majetkové\nprávo - pohľadávka z titulu náhrady nákladov účelne vynaložených na nehnuteľnosť, posúdil tento\nnárok podľa § 101 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že ak žalobkyňa zasadila svoje plnenia\nspočívajúce v rekonštrukčných prácach na rodinnom dome č. XXX do obdobia rokov 1995 - 2007, je\ndôvodná námietka žalovaných, že rozhodujúci je okamih vynaloženia žalobou uplatnených nákladov a\nnotárska zápisnica zo dňa 03.12.2018, resp. dátum jej vyhotovenia nie je v tomto ohľade určujúcim.\nVšeobecná trojročná premlčacia doba preto začala žalobkyni a vtedy ešte žijúcemu manželovi Z.\nplynúť odo dňa nasledujúceho po vykonaní jednotlivých prác a stavebných úprav na rodinnom dome,\nkedy mohli svoju pohľadávku vykonať po prvý raz a teda premlčacia doba začala plynúť najneskôr\n08.02.2007 (manžel žalobkyne zomrel dňa XX.XX.XXXX) a táto márne uplynula dňa 08.02.2010.\nNa základe takto zistených časových údajov je nárok žalobkyne, uplatnený podľa ust. § 130 ods.\n3 Občianskeho zákonníka, premlčaný, a preto oneskorene uplatnenému nároku na náhradu účelne\nvynaložených nákladov na nehnuteľnosť priznať procesný úspech. Nestotožnil sa so subsumpciou\nžalobkyňou deklarovaného skutkového stavu pod ňou vybranú právnu normu upravujúcu skutkovú\npodstatu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobkyňa so svojím nebohým manželom Z. F. neboli\nna základe žiadneho obligačného ani iného právneho vzťahu povinní plniť v prospech ostatných\ndedičov (žalovaných) tak, že by sa zaviazali realizovať rekonštrukčné práce na rodinnom dome\nč. XXX a zhodnocovať tak svojím plnením nehnuteľnosť výlučne patriacu iba žalovaným, a že by\nnásledkom zrušenia/zániku záväzku žalobkyne a jej manžela plniť v majetkový prospech žalovaných\nvznikla občianskoprávna povinnosť žalovaných vrátiť zhodnotenie ich nehnuteľnosti v podobe relutárnej\nnáhrady. Predmetom zhodnotenia, na ktoré sa malo plnenie žalobkyne a jej manžela viazať, bol totiž\nspoločný rodinný dom všetkých dotknutých procesných subjektov, nakoľko v konaní bolo nesporné, že\nneexistuje a v rozhodnom období rekonštrukcie domu (v rokoch 1995 - 2007) ani neexistoval žiadny\nprávny titul (dôvod), na základe ktorého by bol Z. F. so žalobkyňou nadobudol vlastnícke právo k\nrodinnému domu č. XXX a náležal by im \"modus\" - nadobúdací titul vo forme zápisu ich vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti bez akéhokoľvek vecného práva ďalších dedičov, preto ak sa žalobkyňa spolu s\nZ. F. bez svojej výlučnej vecnej legitimácie k predmetnému rodinnému domu dobrovoľne rozhodli tento\nrekonštruovať a vykonávať jeho stavebné úpravy, nečinili tak na základe žiadneho právneho dôvodu\na museli si byť vedomí toho, že dom rekonštruujú, opravujú, resp. sanujú a zhodnocujú nielen pre\nseba, ale tiež pre ostatných dedičov po svojej matke J. F. a to bez ohľadu na to, že si na základe\nústnej dohody údajne mysleli, že im dom patrí. Neexistenciu právneho dôvodu k plneniu žalobkyne a\nZ. F. nekonvaliduje ani nesporná a v inom civilnom súdnom konaní preukázaná ústna dohoda medzi\npotomkami J. F., že rodinný dom č. XXX pripadne po jej smrti práve Z. F. s jeho manželkou (žalobkyňou),\nnakoľko takáto pro futuro ústna dohoda, ktorá vzbudzuje iba nádej a očakávanie žalobkyne a jej manžela,\nže po smrti J. F. pripadne rodinný dom výhradne im a nepripadne, resp. ideálne vlastnícke podiely\nk domu nenadobudnú všetci zákonní dedičia, nie je právnym titulom spôsobilým založiť vlastnícke\nprávo k nehnuteľnosti (už len z hľadiska formy dohody) a napokon v rozhodnom období (v rokoch\n1995 - 2007) neexistoval ani žiadny iný právny titul, na základe ktorého by došlo k zápisu vlastníckeho\npráva k predmetnému rodinnému domu v prospech žalobkyne a Z. F., preto pre absenciu právneho\ndôvodu tento nemohol ani odpadnúť a prinavrátiť tak vlastníctvo k rodinnému domu všetkým dotknutým\nsubjektom (potenciálnym dedičom), o ktorých by sa mohlo zmýšľať ako o bezdôvodne obohatených\nspoluvlastníkoch, ktorí sa na rekonštrukciách domu nijako (žiadnou finančnou čiastkou) nepričinili. Mal\nza to, že žalobkyňa nesprávne interpretovala ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a\nna základe nesprávneho výkladu uvedenej právnej normy túto nesprávne aplikovala na posudzovaný\nskutkový stav sporu, keďže na základe právnej skutočnosti dodatočného prejednania dedičstva po J.\nF. v roku 2020 a nadobudnutia dedičstva - rodinného domu č. XXX všetkými do úvahy prichádzajúcimi\n\ndedičmi, t. j. aj žalovanými v rozsahu ich zákonných dedičských podielov, nemožno konštatovať, že\nodpadol právny dôvod plnenia zo strany žalobkyne a jej manžela Z. F., nakoľko tento ani nejestvoval,\npretože domnienka žalobkyne a jej manžela, že im rodinný dom na základe ústnej dohody patrí\n(odhliadnuc od ich prípadnej dobrej viery), nekonštituuje právne perfektný - platný právny úkon (titul),\nktorý by ich legitimoval k plneniu (investovaniu do nehnuteľnosti) a ktorého zánik/zrušenie v dôsledku\ndodatočného dedenia by vyvolal právnu skutočnosť spôsobilú založiť neoprávnený majetkový prospech\nžalovaných na úkor žalobkyne a jej manžela. Plnenie žalobkyne a jej manžela v rokoch 1995 - 2007\nspočívajúce v rekonštrukčných prácach na rodinnom dome č. XXX tak bolo iba ich dobrovoľným plnením,\nktorým sa zhodnotila spoločná nehnuteľnosť všetkých dedičov po J.W. F. a následné nenaplnenie ústnej\ndohody súrodencov, že dom pripadne po smrti J.W. F. iba jednému z nich, keďže podľa zákonných\ndedičských podielov nehnuteľnosť nadobudli všetci dedičia, nenapĺňa skutkovú podstatu bezdôvodného\nobohatenia sa žalovaných, nakoľko títo sa stali dedičmi zo zákona a nadobudli spoluvlastnícke podiely\nk rodinnému domu o veľkosti stanovenej zákonom, a preto o neoprávnenom zhodnotení ich dedičských\npodielov nemožno ani uvažovať. Dospel k záveru, že žalovaní sa na úkor žalobkyne a jej nebohého\nmanžela bezdôvodne neobohatili, otázka reálneho užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou a jej\nmanželom v čase vykonávania rekonštrukčných prác na rodinnom dome č. XXX, od ktorej posúdenia\nby záviselo zodpovedanie námietky žalovaných týkajúcej sa konzumácie bezdôvodného obohatenia z\ndôvodu vylúčenia žalovaných z výkonu ich spoluvlastníckych práv k rodinnému domu a nemožnosti jeho\nfaktického užívania, je právne irelevantná. Nepoužiteľným v posudzovanom spore je tiež ustanovenie\n§ 130 Občianskeho zákonníka, ktorým žalobkyňa alternatívne odôvodnila právne svoj peňažný nárok\na určovací nárok na zaradenie peňažnej pohľadávky do dedičskej podstaty jej nebohého manžela,\nnakoľko žalobkyňa a Z. F. nemali v rozhodnom období status oprávneného držiteľa rodinného domu\nč. XXX a tak nesplnili zákonný predpoklad - hypotézu právnej normy pre vznik nároku na náhradu\núčelne vynaložených nákladov na vec - rodinný dom. Kvalifikačným znakom oprávnenej držby veci je\ndobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec patrí. S prihliadnutím na nespornú ústnu dohodu všetkých\ndedičov, že rodinný dom pripadne iba Z. a jeho manželke (žalobkyni), ktorú dohodu v konaní o určenie\nvlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11C/40/2009 dosvedčili aj Z.\nsúrodenci (žalovaná 1/ a právny predchodca žalovanej 2/), nie je však so zreteľom na všetky okolnosti\nmožné dospieť k záveru, že žalobkyňa spolu s manželom Z. vykonávali rekonštrukčné stavebné úpravy\nna rodinnom dome č. XXX v dobrej viere, že táto nehnuteľnosť im v rozhodnom čase (v rokoch 1995\n- 2007) patrí, nakoľko im nesvedčal žiadny právny titul (odhliadnuc od jeho potenciálnej platnosti,\nničotnosti a absencie zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností), na základe ktorého by sa\nmohli dôvodne domnievať, že vlastníctvo im skutočne prislúcha. Za situácie, keď vzájomne dohodnutí\nvšetci dedičia neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu pred smrťou ani po smrti ich matky J. F., v ktorej by\nprejavili svoju vôľu prenechať dedičstvo - konkrétne rodinný dom č. XXX výlučne Z. a jeho manželke, nie\nje objektívne možné uveriť tomu, že žalobkyňa spolu s manželom renovovali - sanovali nehnuteľnosť,\nmysliac si, že im vlastnícky patrí, nakoľko po smrti J. F. (po roku 1985) až do roku 2019 neprebehlo\nžiadne dedičské konanie, ktorého predmetom dedičstva by bol rodinný dom č. XXX, preto ak všetci do\núvahy prichádzajúci dedičia sa ústne dohodli, že dom pripadne po smrti ich matky Z., museli očakávať\nuskutočnenie dedičského konania po poručiteľke J.W. F., na ktorom by mohli deklarovať zhodnú vôľu\nprenechať rodinný dom výlučne bratovi Z. a jeho manželke a dohodu v uvedenom znení poňať do\nnotárskej zápisnice, na základe čoho by žalobkyni vznikol právny dôvod legitímne sa domnievať, že\ndom po smrti Z. matky patril výlučne jemu a žalobkyni, avšak vzhľadom na ústnu dohodu dedičov, že\ndom po smrti ich matky pripadne Z. s manželkou, mohli veriť iba v to, že nehnuteľnosť im skutočne\nbude patriť na základe určitého ďalšieho právneho úkonu, t. j. v budúcnosti, ale nie v čase vykonávania\npredmetných stavebných a rekonštrukčných prác, keď počas obdobia rokov 1995 - 2007 k žiadnemu\nprávnemu úkonu ani inej právnej skutočnosti, ktorá by vylučovala ostatných do úvahy prichádzajúcich\ndedičov (žalovaných) z dedenia rodinného domu č. XXX, nedošlo. Napokon k rovnakému záveru o\nnedobromyseľnej držbe Z. F., za konštatovania, že mu nesvedčal zjavne žiadny titul na vlastníctvo\npredmetných nehnuteľností a že ústna dohoda so súrodencami nepostačuje, dospel aj civilný súd\nv rozsudku č. k. 11C/40/2009-272 zo dňa 25. októbra 2012 v konaní o určenie, že nehnuteľnosti\n(medzi nimi aj rodinný dom č. XXX) patria do dedičstva po zomrelom Z. F.. So zreteľom na to,\nže žalobkyňa spolu s nebohým manželom Z. F. neboli v rozhodnom období oprávnenými držiteľmi\nrodinného domu č. XXX, nakoľko nesplnili zákonnú podmienku dobromyseľnosti o tom, že rodinný dom\npatrí výlučne im (do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), nevznikol im nárok na náhradu účelne\nvynaložených nákladov na nehnuteľnosť v zmysle dispozície ustanovenia § 130 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobkyňa nepreukázala jednak svoj nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, t. j. nepreukázala existenciu platného právneho dôvodu (titulu), na základe\n\nktorého by žalobkyňa a jej manžel Z. plnili v prospech žalovaných (resp. ich právnych predchodcov)\na tým logicky neuniesla dôkazné bremeno ani k skutočnosti že (neexistujúci) právny dôvod plnenia\ndodatočne odpadol a zároveň nepreukázala ani oprávnenú držbu predmetného rodinného domu, ktorá\nby žalobkyňu spolu s manželom Z. oprávňovala k náhrade účelne vynaložených nákladov na rodinný\ndom po dobu oprávnenej držby, keďže zjavnú, aj v inom súdnom konaní judikovanú nedobromyseľnosť\nZ. F. nie je možné zhojiť neskôr (po viac ako jedenástich rokoch od skončenia stavebných prác)\ndeklarovaným občianskoprávnym titulom na nadobudnutie vlastníctva k rodinnému domu, nehovoriac o\ntom, že výsledkom dodatočného prejednania dedičstva po J. F. bolo nadobudnutie rodinného domu č.\nXXX všetkými dedičmi, t. j. aj žalovanými, resp. ich predchodcami podľa zákonných dedičských podielov,\ndospel k záveru, že nárok žalobkyne je vecne a právne neopodstatnený, preto žalobkyni procesný\núspech nepriznal a žalobu ako vecne nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol postupom\npodľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.\n2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala\njeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že súd prvého\nstupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvého stupňa dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok považovala v celom rozsahu\nza vecne nesprávny, nezákonný, riadne neodôvodnený a arbitrárny. Namietala postup súdu prvého\nstupňa, ktorým v bode č. 21 rozsudku uviedol, že pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby nároku\nna náhradu nákladov, spočívajúcich v rekonštrukčných prácach na rodinnom dome, je rozhodujúci\nokamih ich vynaloženia, a teda, že žalobkyni začala plynúť premlčacia lehota odo dňa nasledujúceho\npo vykonaní jednotlivých rekonštrukčných prác, tzn. najneskôr odo dňa 08.02.2010. Z uvedeného\ndôvodu súd prvého stupňa považoval nárok žalobkyne za premlčaný. S uvedeným právnym názorom\nsa však nestotožňuje pre jeho rozpor s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Na\nzáklade Osvedčenia o vydržaní, ktorým bolo určené, že vlastníkmi rodinného domu sa stanú dedičia\npo J. F. títo dedičia nadobudli zhodnotenú nehnuteľnosť, na zhodnotenie ktorej nevynaložili žiadnu\nfinančnú čiastku. Za neoprávnený majetkový prospech vzniknutý vynaložením nákladov na cudziu\nvec (investíciami do cudzej nehnuteľnosti) je potom potrebné považovať to, o čo bola cudzia vec\nzhodnotená, teda rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti pred vynaložením investícií a cenou nehnuteľnosti\npo ich vynaložení. Vo vzťahu k určeniu začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného\nobohatenia nie je dôležitý čas vynaloženia investícií do cudzej nehnuteľnosti, ale okamih kedy žalovaní\nnadobudli takto zhodnotenú nehnuteľnosť. Od tohto okamihu sa právni nástupcovia po J. F. bezdôvodne\nobohatili o hodnotu investícií, ktoré žalobkyňa spolu s manželom vložili do rodinného domu. V danom\nprípade je bez právneho významu, kedy boli investície vynaložené, podstatné je kedy vznikol stav\nbezdôvodného obohatenia. V rámci konania namietala proti žalovanými vznesenej námietke premlčania,\nktorú považovala za výkon práva v rozopre s dobrými mravmi a zneužitia objektívneho práva na úkor\nžalobkyne ako oprávnenej. Žalobkyňa žiadala, aby sa súd zaoberal posúdením otázky, či je vznesená\nnámietka premlčania v súlade s dobrými mravmi, vzhľadom na osobitosť tohto prípadu, čomu sa\nvšak súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevenoval. Účelom vynaloženia\ninvestícii žalobkyňou spolu s jej manželom do rodinného domu bolo užívanie tohto rodinného domu\nv dobrej viere, že v budúcnosti sa vlastníkom domu stane manžel žalobkyne. V danom prípade v\nsúlade s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít je potrebné určiť začiatok plynutia\npremlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia okamih kedy žalobkyni bolo znemožnené užívať\nrodinný dom, k čomu došlo určením, že vlastníkom rodinného domu sú právni nástupcovia po J. F.. Z\nuvedeného tak vyplýva, že východiskom súdu prvého stupňa na základe ktorého malo dôjsť k premlčaniu\nžalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre uplynutie subjektívnej 3ročnej premlčacej doby sú chybné, arbitrárne a v rozpore s ustanovením § 107 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, z dôvodu, že nerešpektujú účinnú ochranu žalobkyne ako poškodenej na úkor ktorej sa\nžalovaní obohatili. Tento náš právny názor potvrdzuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 17.02.2016, sp. zn.: I.ÚS 548/2015-29. Súd prvého stupňa ignoroval judikatúru a posúdil nárok\nžalobkyne v rozpore s uvedenou judikatúrou. V odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa žiadnym\nspôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalobkyne, že žalovaní v dôsledku vynaloženia investícii\nnadobudli bezdôvodne zhodnotený majetok, ktorý bez vynaloženia investícií žalobkyňou v dnešnej\npodobe nemusel vôbec existovať. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že v žalobkyni\nuplatnenom nároku neexistoval žiaden právny titul (dôvod), na základe ktorého by Z. F. so žalobkyňou\nnadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu, preto tento nemohol ani odpadnúť. Pokiaľ žalobkyňa\n\nspolu so svojím manželom investovala do cudzej nehnuteľnosti vlastné finančné prostriedky a túto\nnehnuteľnosť aj spoluužívala, vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v\nzhodnotení rodinného domu momentom znemožnenia výkonu jej užívacieho práva. Pre vznik nároku\nžalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôležitá tá skutočnosť, že dedičia po J. F. súhlasili\ns užívaním rodinného domu žalobkyňou a jej manželom. Žalobkyni bol znemožnený výkon užívacieho\npráva k rodinnému domu právoplatnosťou Osvedčenia o vydržaní, kedy bolo potvrdené, kto je skutočným\nvlastníkom rodinného domu a voči komu si žalobkyňa môže uplatniť svoj nárok. Nepriznaním nároku\nžalobkyne na náhradu nákladov, ktoré vložili do rodinného domu vďaka ktorým žalovaní nadobudli\nzhodnotenú, žalobkyňa považuje za rozporné s dobrými mravmi a za zjavné zneužitie práva zo strany\nžalovaných. V písomnom vyhotovení rozsudku absentuje odpoveď súdu prvého stupňa, akým spôsobom\nsa má žalobkyňa domáhať vydania svojho peňažného nároku, ktorý vynaložila do rodinného domu,\nktorého podielovou spoluvlastníčkou je v súčasnosti aj žalobkyňa. Stav bezdôvodného obohatenia totiž\nv zmysle platnej judikatúry môže vzniknúť aj medzi podielovými spoluvlastníkmi (viď. rozhodnutie NS\nČR 22 Cdo 1499/2006, rozhodnutie publikované pod R 37/1982). V prípade žalobkyne tak súd prvého\nstupňa formalistickým postupom umožnil žalovaným presadenie zrejmej nespravodlivosti, kedy žalovaní\nzásluhou a financiami žalobkyne nadobudli zhodnotený nehnuteľný majetok. Súdu prvého stupňa pred\nvyhlásením rozsudku, resp. v súvislosti s formulovaním výrokovej časti rozsudku a jeho odôvodnením,\nktoré znamenajú porušenie príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. V rámci výrokovej\nčasti rozsudku, resp. jeho odôvodnenia chýba akákoľvek zmienka o posúdení, resp. rozhodnutí súdu\nprvého stupňa o návrhu žalobkyne na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania\no dedičstve po poručiteľke J. F., vedenom na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 30D/440/2019,\nD not 24/2019, ktoré podával právny zástupca žalobkyne v rámci žaloby. V zmysle § 162 ods. 3 CSP\nmal totiž súd prvej inštancie rozhodnúť o zamietnutí návrhu na prerušenie konania (t.j. súd prvého\nstupňa evidentne nevyhovel podanému návrhu žalobkyne) spolu s rozhodnutím vo veci samej, t.j. v\nrámci rozsudku. Avšak, v rámci výrokovej časti a odôvodnenia Rozsudku chýba akákoľvek zmienka o\npredmetnom návrhu žalobkyne na prerušenie konania, čím rovnako Súd prvého stupňa porušil procesné\npráva strán sporu v zmysle § 162 a nasl. CSP v rámci napadnutého rozsudku.\n3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že toto je nekonzistentné, ako všetky\ndoteraz ňou podané podania, keď ani z neho sa nedá zistiť, či ide od začiatku o náklady na cudziu\nvec alebo o bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, či investície oprávneného držiteľa.\nDovolávali sa aplikovania rozhodnutia pod R 29/1983 s poukazom na to, že žalobkyňou vznesený nárok\nz rokov 1995 až 2007 je k 01.12.2020 zjavne premlčaný. Neobstojí ani návrh, že námietka premlčania\nbola vznesená žalovanými v rozpore s dobrými mravmi, lebo celé konanie žalobkyne voči žalovaným\nje v rozpore s dobrými mravmi. Od roku 2007, kedy umrel poručiteľ, žalobkyňa neumožnila žalovanej\n3/ ako dedičke podieľať sa na majetkových právach, ktoré tiež nadobudla smrťou poručiteľa, a to sa\ntýka aj predmetného domu, ktorý má žalobkyňa vo svojej dispozícii doteraz. Navrhli rozsudok okresného\nsúdu potvrdiť.\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a po výzve strán, aby\nsa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia právneho predpisu (§ 137 ods. 1, § 141 ods. 1 Obč. zák.),\nktoré nebolo pri rozhodovaní súdom prvej inštancie použité (§ 382 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie\nžalobkyne nie dôvodné.\n5. V preskúmavanej veci sa žalobou podanou dňa 02.12.2020 žalobkyňa domáhala voči žalovaným\n1/, 3/ a právnemu predchodcovi žalovanej 2/ zaplatenia 10 357,85 eur spolu s úrokom z omeškania a\nurčenia, že uvedená pohľadávka patrí do dedičskej podstaty po Z. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel\ndňa XX.XX.XXXX a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák., alternatívne\ntitulom náhrady nákladov účelne vynaložených na zhodnotenie veci po dobu oprávnenej držby podľa §\n130 ods. 3 Obč. zák. Uplatňovaný nárok založila na tom skutkovom základe, že spolu s manželom Z.\nF. na rekonštrukciu domu so súp. č. XXX investovali počas rokov 1995 - 2007 svoje úspory, pretože si\nmysleli, že im patrí a dobromyseľnými boli z dôvodu, že po smrti J. F. sa všetci dedičia ústne dohodli,\nže dom pripadne práve neb. manželovi žalobkyne Z. F.. Nehnuteľnosť tak zhodnotili v sume 24.858,83\neur podľa priloženého znaleckého posudku vypracovaného V.. V. N.. Na základe notárskej zápisnice\no vydržaní vlastníckeho práva k rodinnému domu č. XXX v prospech neb. J. F. sa v roku 2019 začalo\nkonanie o dodatočnom prejednaní dedičstva týkajúce sa aj domu č. XXX. Dedičmi po J. F. sa stali\n\nžalobkyňa, ktorá bola manželkou Z. F. (syna poručiteľky), žalovaná 1/ a právny predchodca žalovanej 2/\nako súrodenci manžela žalobkyne (deti poručiteľky ) a žalovaná 3/ ako dcéra manžela žalobkyne. Podľa\nuznesenia o dedičstve zo dňa 09.10.2020 žalobkyňa a žalovaná 3/ nadobudli vlastníctvo k rodinnému\ndomu č. XXX každá v pomere 1/6 k nehnuteľnostiam, žalovaná 1/ a právny predchodca žalovanej 2/\nkaždý v pomere 1/3 k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa argumentovala, že rekonštrukciu rodinného domu\nvykonala spoločne s manželom v dobrej viere, že sa stanú spolu s manželom vlastníkmi rodinného\ndomu po prejednaní dodatočného dedičstva po matke jej manžela J.W. F.. Právny dôvod, na základe\nktorého investovali s manželom do nehnuteľnosti, bola ústna dohoda dedičov po J. F. po jej smrti,\nže rodinný dom pripadne do vlastníctva jej manžela Z. F.. Nakoľko však v dedičskom konaní došlo k\nvyporiadaniu dedičstva medzi stranami podľa zákonných dedičských podielov, nadobudli žalovaní ako\nzákonní dedičia po J. F., dedičské podiely zhodnotené následkom investícií žalobkyne a jej manžela,\nčím sa bezdôvodne obohatili o hodnotu nimi vložených investícií.\n6. Žalobkyňa tak požadovala vydanie bezdôvodné obohatenie od ostatných dedičov z titulu plnenia z\nprávneho dôvodu (ústna dohoda dedičov o tom, že rodinný dom č. XXX nadobudne dedením po J. F.\ndo vlastníctva jej manžel Z. F.), ktorý dodatočne odpadol vydaním osvedčenia o vydržaní vlastníckeho\npráva k rodinnému domu v prospech J.W. F. dňa 03.12.2018. Alternatívne žalobkyňa žiadala priznať\nňou uplatnené nároky z titulu oprávnenej držby podľa § 130 Občianskeho zákonníka, keďže boli s neb.\nmanželom v dobrej viere, že v budúcnosti sa vlastníkom rodinného domu stane manžel žalobkyne.\n7. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa spolu s manželom Z. F. užívali spornú nehnuteľnosť - rodinný\ndom č. XXX po tom, ako po smrti J. F. sa všetci zákonní dedičia dohodli ústne na tom, že v rámci\ndodatočného dedičského konania po poručiteľke J. F., zomr. X.X.XXXX, pripadne rodinný dom jej synovi\nZ. - manželovi žalobkyne. Za základe uvedeného ústneho prísľubu mali v rokoch 1995 až 2007 žalobkyňa\ns manželom vynaložiť svoje úspory na rekonštrukciu rodinného domu, ktorou malo dôjsť k jeho\nzhodnoteniu. Tým, že na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 9.10.2020 došlo k dedeniu predmetnej\nnehnuteľnosti žalovanými podľa zákonných dedičských podielov, a teda nebola rešpektovaná ústna\ndohoda dedičov, nadobudli žalovaní zhodnotenú nehnuteľnosť na základe nimi vynaložených investícií\nv rokoch 1995 -2007.\n8. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia založený na\ntvrdení, že žalovaní získali majetkový prospech zhodnotením nehnuteľnosti investíciami žalobkyne a\njej nebohého manžela Z. F. na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Tento svoj nárok žalobkyňa\nskutkovo odôvodnila tým, že k zhodnoteniu rodinného domu č. XXX došlo vynaložením investícií na\njeho rekonštrukciu v rokoch 1995 - 2007 na základe ústnej dohody dedičov (procesných strán), že\ndom pripadne po smrti ich matky J. F. (zomr. v roku XXXX) jej manželovi Z. F., pričom uvedený\nprávny dôvod ich plnenia mal odpadnúť, keď na základe rozhodnutia o dedičstve zo dňa 09.10.2020\nsa stali rovnocennými dedičmi predmetného rodinného domu všetci súrodenci - Z. a Q. F. a I. G.\n(potomkovia J. F.), resp. nehnuteľnosť nadobudli žalovaná 1/, právny predchodca žalovanej 2/ a dcéra\nspolu s manželkou Z. F. (žalovaná 3/ a žalobkyňa) v rozsahu zákonných dedičských podielov, ktoré sa\nnásledkom investícií žalobkyne a jej manžela do rodinného domu zhodnotili.\n9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že o tom, že došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a kto sa na úkor žalobkyne obohatil, sa žalobkyňa mohla najskôr dozvedieť na základe\nnotárskej zápisnice N 563/2018, Nz 47113/2018 zo dňa 03.12.2018, preto keď žalobu doručila súdu\ndňa 02.12.2020, uplatnila svoj peňažný nárok včas - počas plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej\ndoby podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. Žalobkyňa nedôvodne v podanom odvolaní namieta, že nesprávne\nposúdenie premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď z odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie vyplýva, že toto posúdil súd prvej inštancie v súlade s názorom žalobkyne, že vo vzťahu k\nurčeniu začiatku premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôležitý čas vynaloženia\ninvestícií do cudzej nehnuteľnosti, ale okamih, kedy žalovaní nadobudli takto zhodnotenú nehnuteľnosť.\nZhodne s názorom žalobkyne ani súd prvej inštancie pre premlčacie nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia nepovažoval za právne významné, kedy boli investície vynaložené ale kedy vznikol stav\nbezdôvodného obohatenia.\n10. V danom prípade bolo nesporné, že po smrti poručiteľky J. F. sa jej budúci dedičia dohodli ústne na\ntom, že rodinný dom č. XXX, ktorý bude predmetom dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľke,\npripadne synovi Z. F. - manželovi žalobkyne. Na rozdiel od súdu prvej inštancie považoval odvolací súd\n\nústnu dohodu dedičov za relevantný právny dôvod, ktorého odpadnutím tým, že dedičia ústnu dohodu\nnerešpektovali v dodatočnom dedičskom konaní a rodinný dom zdedili všetci dedičia podľa zákonných\ndedičských podielov, znamená odpadnutie právneho dôvodu, ktorý zakladá právo investujúcej osoby na\nvydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedené závery vyplývajú z ustálenej súdnej praxe (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/84/2021). Odvolací súd sa tak nestotožnil so záverom súdu prvej\ninštancie, že neexistoval žiadny právny titul, na základe ktorého by došlo k zápisu vlastníckeho práva\nk predmetnému rodinnému domu v prospech žalobkyne a Z. F., a preto pre absenciu právneho dôvodu\ntento nemohol ani odpadnúť. V prípade zhodnotenia investíciami vykonávanými na základe právneho\ndôvodu dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia až v okamihu, keď tento právny dôvod stratil\nsvoje účinky (odpadol). Dostatočný právny dôvod investície na vec tretej osoby môže predstavovať aj\nneformálny (ústny) prísľub budúceho prevodu nehnuteľností, ktorý odpadne, akonáhle vlastník prísľub\nodvolá, príp. keď odmietne nehnuteľnosť predať či vytvorí taký stav, z ktorého je zrejmé, kúpa už nebude\nrealizovaná. Bezdôvodné obohatenie tak môže nastať i v prípade oprávneného predpokladu, že dôjde\nk prevodu vlastníctva, ktorý sa následne neuskutoční. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nvzniknutého tým, že právny dôvod odpadol vzniká tiež v prípade, keď vlastník odmietne podľa prísľubu\nďalej konať alebo vytvorí taký stav, kedy je zrejmé, že prísľub nebude uskutočnený.\n11. Skutková podstata vydania bezdôvodného obohatenia na základe právneho dôvodu, ktorý\ndodatočne odpadol sa však podľa názoru odvolacieho súdu uplatní len v prípade, ak ide o vložené\ninvestície tretej osoby, teda nevlastníka, do cudzej nehnuteľnosti. O takýto prípad však v prejednávanej\nveci nešlo. V danom prípade bolo nesporné, že po smrti poručiteľky J. F. sa jej budúci dedičia\ndohodli ústne na tom, že rodinný dom č. XXX, ktorý bude predmetom dodatočného prejednania\ndedičstva po poručiteľke, pripadne ako dedičovi synovi Z. F. - manželovi žalobkyne. Na základe tohto\nústneho prísľubu dedičov žalobkyňa s neb. manželom Z. investovali do rekonštrukcie rodinného domu.\nÚstna dohoda v dodatočnom dedičskom konaní nebola rešpektovaná dedičmi a rodinný dom po\nporučiteľke pripadol všetkým dedičom podľa ich zákonných dedičských podielov, čím vzniklo medzi\nstranami podielové spoluvlastníctvo dedičov. Odvolací súd považuje za podstatné, že v čase uzavretia\nústnej dohody mali budúci dedičia po poručiteľke J. F. od jej smrti v roku 1985 do právoplatného\nprejednania dedičstva postavenie podielových spoluvlastníkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n3Cdo/197/2010, 6Cdo/157/2012). Manžel žalobkyne ako budúci dedič tak investoval do rodinného domu\nako podielový spoluvlastník v rámci režimu hospodárenia podielových spoluvlastníkov zo spoločnou\nvecou (§ 139 ods. 2 Obč. zák.). Preto je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu posúdiť nárok\nžalobkyne a jej manžela na vložené investície v režime podielového spoluvlastníctva, ktoré tu existovalo\nod smrti poručiteľky medzi budúcimi dedičmi a bolo potvrdené v dedičskom konaní ku dňu smrti\nporučiteľky. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa s manželom tak vynaložili investície do spoločnej veci,\npatriacej do podielového spoluvlastníctva strán, nie ako nevlastník do cudzej veci. Správny je preto\nzáver konajúceho súdu, že nárok žalobkyne nemožno subsumovať pod skutkovú podstatu vydania\nbezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol.\n12. Žalobkyňa netvrdila, že by medzi dedičmi existovala dohoda o investovaní do spoločnej veci, resp.\nže by ostatní dedičia súhlasili s ich investíciou vynaloženou na spoločnú vec. V prípade, že by ostatní\nspoluvlastníci (konkludentne) súhlasili s investíciou manžela žalobkyne do rodinného domu, mal by Z. F.\nako investujúci spoluvlastník voči ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov\nuž za trvania spoluvlastníctva podľa § 137 ods. 1 Obč. zák., pričom pre začiatok plynutia premlčacej doby\nby bola rozhodujúca doba vynaloženia nákladov v rokoch 1995 - 2007, a preto by bol nárok žalobkyne\nv tomto prípade premlčaný v rámci 3-ročnej premlčacej doby (§ 101 Obč. zák.).\n13. V danom prípade však možno usudzovať na to, že k vynaloženiu investícií na rodinný dom došlo bez\ntoho, aby tomu predchádzal súhlas ostatných dedičov považovaných za podielových spoluvlastníkov,\nresp. ich platné rozhodnutie o hospodárení zo spoločnou vecou. V takomto prípade investujúcemu\nspoluvlastníkovi nevzniká nárok na úhradu vynaložených investícií voči ostatným spoluvlastníkom, ale\nmôže žiadať to, o čo sa ostatní neinvestujúci spoluvlastníci obohatili podľa zásad o bezdôvodnom\nobohatení. V prípade, ak išlo o investíciu na nevyhnutné opravy alebo údržby, povinnosť vydať\nbezdôvodné obohatenie by vznikla už počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu samotným vynaložením\ninvestície.\n14. Žalobkyňa si uplatňuje investície nad rámec nevyhnutnej opravy/údržby, kedy vzniká povinnosť\nžalovaným vydať bezdôvodné obohatenie až pri zániku podielového spoluvlastníctva, teda pri jeho\n\nzrušení alebo predaji podielu, a to vo výške zhodnotenia podielu v dôsledku investície k okamihu\nzrušenia spoluvlastníctva. Vzhľadom na uvedené, keď podielové spoluvlastníctvo strán trvá, dospel\nodvolací súd k záveru, že žalobou uplatňovaný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia\nvoči ostatným podielovým spoluvlastníkom je predčasný.\n15. Odvolací súd pri svojich záveroch vychádzal zo zásad prezentovaných rozsudkom Najvyššie súdu\nČSSR sp.zn. 3 Cz 29/79, R 37/1992, rozhodnutím najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/220/2020).\n16. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o nárok uplatnený\nz titulu náhrady nákladov účelne vynaložených na nehnuteľnosť podľa § 130 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka, nárok žalobkyne je premlčaný podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka v 3-ročne premlčacej\ndobe. Žalobkyňa v podanom odvolaní nedôvodne namieta, že v bode 21. rozsudku je právny záver\nsúdu prvej inštancie o premlčaní nároku na náhradu nákladov v rozpore s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít. Zhodne so súdom prvej inštancie zastáva aj odvolací súd názor, že\nnárok žalobkyni nemožno priznať ako oprávneným držiteľom v zmysle § 130 ods. 1 Obč. zák. Ústna\ndohoda všetkých dedičov, že rodinný dom pripadne ( v budúcnosti) iba dedičovi Z., nepreukazuje, že\nžalobkyňa spolu s manželom vykonávali rekonštrukčné stavebné práce na rodinnom dome č. XXX\nv rokoch 1995 -2007 v dobrej viere, že im patrí. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie,\nnesvedčal im žiadny právny titul, na základe ktorého by sa mohli dôvodne domnievať, že vlastníctvo do\ninvestujúcej nehnuteľnosti im skutočne prislúcha. Na základe ústnej dohody dedičov, že dom po smrti\nich matky pripadne Z. mohli veriť iba v to, že nehnuteľnosť im skutočne bude patriť v budúcnosti na\nzáklade dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľke, ale nie v čase vykonávania stavebných a\nrekonštrukčných prác počas obdobia rokov 1995 - 2007.\n17. Žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné tvrdenia, pre ktoré by mal byť žalovanými uplatnená námietka\nv rozpore s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti nemožno opodstatnene vznesenú námietku premlčania\npovažovať za konanie, ktoré by zakladalo konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže inštitút\npremlčania je zákonným inštitútom a prispieva k právnej istote v právnych vzťahoch. Z obsahu spisu\nnevyplýva úmysel žalovaných poškodiť žalobkyňu . Bolo povinnosťou žalobkyne v tomto smere tvrdiť\ntaké okolnosti existujúce v čase uplatnenia námietky premlčania, ktoré odôvodňujú tak výnimočný zásah\ndo právnej istoty odopretím práva uplatniť námietku premlčania.\n18. Pokiaľ konajúci súd vo výroku rozsudku opomenul zamietnuť návrh žalobkyne na prerušenie\nkonania, uvedené pochybenie nemalo žiaden vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Dôvod\nprerušenia konania v priebehu sporu odpadol keďže dedičské konanie; pre ktoré žiadala žalobkyňa\nkonanie prerušiť; bolo právoplatne skončené a žalobkyňa tak mohla podľa jeho výsledkov na\npojednávaní dňa 29.01.2024 upraviť žalobný petit podľa zákonných podielov, a preto nebolo porušené\njej právo na spravodlivý súdny proces.\n19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba\nzamietnutá, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\n20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im odvolací súd priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\n\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania ( § 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "60C/127/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76a26da6-95c5-4479-90aa-dc62260fc24a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2"}], "citovane_v": []}