{"guid": "47ed1bc7-d6f3-4706-95d3-a11a2b051c64:ab9d1a12-56cd-4e69-a388-e22b58ac2fdb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1321204576.2", "spisova_znacka": "8Co/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/16/2025 z 27. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2025, sp. zn. 8Co/16/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1321204576.2", "identifikacne_cislo": "1321204576", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-685", "nazov": "§ 685 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-685", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-685"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-706", "nazov": "§ 706 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-706", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-706"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-709", "nazov": "§ 709 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-709", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-709"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-685", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-706", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-709"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab9d1a12-56cd-4e69-a388-e22b58ac2fdb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1321204576.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1321204576.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1321204576.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/16/2025\n1321204576\n27. 05. 2025\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2025:1321204576.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: O. R., narodený X. R. XXXX, trvalý pobyt:\nS. XXXX/X, L., zastúpeného advokátom: Mgr. Dávid Štefanka, so sídlom, Povoznícka 18, Bratislava,\nproti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, so sídlom Junácka 3216/1, Bratislava, IČO:\n00 603 317, o určenie existencie nájomného vzťahu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 26. septembra 2024, č.k. B3-65C/20/2021 - 111, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia, že\nnájomný vzťah medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, predmetom ktorého je byt\nč. 2 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXX na S. N.. X Y. L., zapísaný na liste\nvlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. H., obec Bratislava-X. H., okres Bratislava A., vedeným\nOkresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, trvá\na existuje, a to na základe prechodu nájmu bytu z Y. X., narodenej XX. E. XXXX, zomrelej X. G. XXXX,\nna žalobcu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že medzi žalovaným ako\nprenajímateľom a matkou žalobcu Y. X. ako nájomcom vznikol nájomný vzťah na základe zmluvy o nájme\nslužobného školského bytu z 12. júla 2005, predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie predmetného\nbytu do užívania tejto nájomníčke, a to na dobu neurčitú. Nájomníčka Y. X. zomrela X. G. XXXX, pričom\njej nájomný vzťah so žalovaným k predmetnému bytu v momente jej smrti stále trval a zároveň nešlo\no byt v spoločnom nájme manželov. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalobca so svojou\nmatkou ku dňu jej smrti v predmetnom byte žil a spolu tvorili spoločnú domácnosť (§ 115 Občianskeho\nzákonníka) - t. j. spolu trvale bývali a spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby. Z listu vlastníctva č.\nXXXX pre katastrálne územie R. E., obec Svätý Jur, okres Pezinok - vyhotoveného k 23. augustu 2021\n- mal súd preukázané, že žalobca bol ku dňu smrti svojej matky X. G. XXXX výlučným vlastníkom bytu\nč. 3 nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX na K. N. X vo Svätom\nJure, a to z titulu zmluvy o prevode nehnuteľností, na základe ktorej mu bol povolený vklad vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností 5. mája 2015.\n3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 685 ods. 1, § 706 ods. 1\na § 709 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že\nprvým a základným predpokladom opodstatnenosti (resp. procesnej prípustnosti) určovacej žaloby vrátane žaloby o určenie existencie nájomného vzťahu -, ktorý je súd povinný skúmať ex offo (z úradnej\npovinnosti), je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm.\n\nc/ C.s.p. V rozhodovanom spore považoval splnenie tohto predpokladu podanej určovacej žaloby za\npreukázané, pokiaľ žalovaný prenajímateľ odmieta uznať prechod práva nájmu bytu na žalobcu a\nvyzýva ho na vypratanie (listom z 9. júna 2021). Z takéhoto stavu právnych a faktických vzťahov medzi\nsporovými stranami možno vyvodiť, že žalobca má právny záujem na požadovanom určení a tento\nzáujem možno vyhodnotiť ako naliehavý (k tejto otázke tiež porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 26 Cdo 2766/2000, ktorý je s ohľadom na výkladové pravidlo príbuznosti právnych\nporiadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí). Podaná určovacia žaloba totižto je\nvhodným procesným nástrojom na odstránenie stavu právnej neistoty žalobcu a je spôsobilá túto spornú\notázku medzi sporovými stranami vyriešiť a vytvoriť tak pevný právny základ pre ďalšie usporiadanie\nich právnych vzťahov. Pristúpil preto k meritórnemu skúmaniu, či právo nájmu predmetného bytu, ktoré\nvzniklo v prospech nájomcu - matky žalobcu Y. X. na základe zmluvy o nájme služobného školského\nbytu z 12. júla 2005, skutočne prešlo alebo neprešlo po jej smrti dňa 4. decembra 2018 na jej syna\n- žalobcu. K prechodu nájmu bytu dochádza momentom smrti nájomcu, a to zo zákona (ex lege)\nbez toho, aby sa vyžadoval súhlas prenajímateľa či uzavretie novej nájomnej zmluvy. Do postavenia\nzomrelého nájomcu tak vstupuje iná osoba, pričom na obsahu nájomného vzťahu sa tým nič nemení\n(ide o tzv. právne nástupníctvo sui generis). Aby však skutočne došlo k prechodu nájmu bytu, musia byť\nsplnené osobitné zákonom predpokladané podmienky, inak nájom smrťou pôvodného nájomcu zaniká.\nK prechodu nájmu obecného bytu, ktorý nie je v spoločnom nájme manželov, sa podľa § 706 ods.\n1 prvej vety Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby (i) doterajšiemu nájomcovi svedčilo k bytu právo\nnájmu, (ii) nájomný vzťah zomrelého nájomcu trval ku dňu jeho smrti, (iii) existuje osoba, ktorá spĺňa\npodmienky dané v § 706 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka - t. j. deti, vnuci, rodičia, súrodenci,\nzať a nevesta zomrelého nájomcu, (iv) takáto osoba žila s nájomcom bytu v deň jeho smrti v spoločnej\ndomácnosti v tom istom byte, a (v) takáto osoba v deň smrti nájomcu nemala vlastný byt. Z vykonaného\ndokazovania mal preukázané, že medzi žalovaným ako prenajímateľom a matkou žalobcu Y. X. ako\nnájomcom vznikol nájomný vzťah na základe zmluvy o nájme služobného školského bytu z 12. júla\n2005, predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie predmetného bytu do užívania tejto nájomníčke, a\nto na dobu neurčitú. Súd ďalej zistil, že nájomníčka Y. X. zomrela X. G. XXXX, pričom jej nájomný vzťah\nso žalovaným k predmetnému bytu v momente jej smrti stále trval a zároveň nešlo o byt v spoločnom\nnájme manželov. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalobca so svojou matkou ku dňu jej\nsmrti v predmetnom byte žil a spolu tvorili spoločnú domácnosť (porov. § 115 Občianskeho zákonníka)\n- t. j. spolu trvale bývali a spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby. Následne meritórny prieskum\nzameral na zistenie, či bola zo strany žalobcu ako syna zomrelej nájomníčky splnená i podmienka,\nže ku dňu smrti svojej matky nemal vlastný byt. Rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít sa\npri interpretácii terminológie \"vlastný byt\" ustálila na názore, že \"slovami \"mať vlastný byt\" má zákon\n(§ 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka) na mysli nielen právo bývania, ktorého titulom je vlastníctvo\nbytu (nehnuteľnosti), ale všetky právne dôvody, od ktorých sa odvíja takéto právo na bývanie, ktoré\nsvojím charakterom slúži k trvalému (nie prechodnému) uspokojovaniu bytovej potreby jeho nositeľa.\nAk osoba uvedená v citovanom ustanovení má k dispozícii niektorých z týchto titulov bývania, potom\nprechodom nájmu v jej prospech nemožno spravodlivo prenajímateľa obmedzovať vo voľnom nájme\nbytu. Je pritom nerozhodné, či osoba, ktorej titul bývania svedčí, zo subjektívnych dôvodov takýto\nprávny dôvod bývania nerealizuje\" (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo\n2465/2006, ktorý je s ohľadom na výkladové pravidlo príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj\nv slovenskom právnom prostredí). So zreteľom na uvedené skúmal, či žalobcovi ku dňu smrti jeho\nmatky X. G. XXXX svedčil akýkoľvek právny titul bývania, ktorý mu objektívne umožňoval iný byt užívať\na takto trvalo uspokojovať svoju bytovú potrebu, pričom za takýto právny titul treba považovať nielen\nvlastnícke či spoluvlastnícke právo k bytu alebo domu, ale aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu\ntrvalého bývania v byte alebo dome, nájomné právo k inému bytu či domu, právo užívať byt alebo\ndom vyplývajúce z výpožičky a pod. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R. E., obec\nSvätý Jur, okres Pezinok - vyhotoveného k 23. augustu 2021 mal však preukázané, že žalobca bol ku\ndňu smrti svojej matky X. G. XXXX výlučným vlastníkom bytu č. 3 nachádzajúceho sa na 2. poschodí\nbytového domu so súpisným č. XXXX na K. N. X vo Svätom Jure, a to z titulu zmluvy o prevode\nnehnuteľností, na základe ktorej mu bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností 5.\nmája 2015. Dospel preto k záveru, že v prípade žalobcu neboli splnené všetky zákonom vyžadované\nkumulatívne podmienky na prechod nájmu bytu v zmysle § 706 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka,\nčo znamená, že právo nájmu predmetného bytu, ktoré bolo založené zmluvou o nájme služobného\nškolského bytu z 12. júla 2005 na dobu neurčitú, zo zomrelej matky žalobcu Y. X. na žalobcu neprešlo,\nale okamihom jej smrti X. G. XXXX zaniklo. Z tohto dôvodu podanú určovaciu žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol. Pre úplnosť poukázal na to, že nakoľko nebola splnená jedna z kumulatívnych\n\npodmienok vyžadovaných zákonom pre prechod nájmu bytu, nebolo ďalej potrebné skúmať splnenie\nostatných kumulatívnych podmienok, konkrétne či predmetný byt aj s odstupom trinástich rokov po\nuzavretí predmetnej zmluvy o nájme služobného školského bytu ku dňu smrti zomrelej nájomníčky stále\nmal charakter služobného bytu, pretože vyriešenie tejto otázky nemohlo privodiť iné rozhodnutie vo veci\nsamej. Zamietol tiež návrh na vykonanie výsluchu žalobcu, nakoľko žalobca sa osobne vyjadril k veci na\nprvom pojednávaní konanom 10. júna 2024, kde popísal skutočnosti týkajúce sa nájmu predmetného\nbytu, ako aj z dôvodu, že skutočnosti, ktoré majú byť týmto dôkazom overené (hoci zo strany žalobcu\nboli pomenované len vo všeobecnosti bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, ktoré sa týmto\ndôkazom majú overiť alebo vyvrátiť), dostatočne vyplývajú z ostatných už vykonaných listinných dôkazov\na napokon aj s odkazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, keďže tento\ndôkazný prostriedok nebol navrhnutý na prvom pojednávaní konanom 10. júna 2024, kde bol žalobca\nosobne prítomný, ale až na druhom (a zároveň záverečnom) pojednávaní konanom 26. septembra\n2024, ktorého sa žalobca nezúčastnil, hoci termín jeho konania vzal na vedomie, a teda vykonanie jeho\nvýsluchu by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. O trovách konania rozhodol podľa § 255\nods. 1 C.s.p., avšak úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní\nžiadne trovy nevznikli.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý\nrozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nOdvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd nevykonal\nním navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má aj iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, a navyše zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky\nprocesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Poukázal na to, že žalovaný uzavrel\nako prenajímateľ s jeho matkou ako nájomcom dňa 12.07.2005 Zmluvu o nájme služobného školského\nbytu, uzatvorenú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvnej dohody medzi\nžalovaným a jeho matkou býval v danom byte spoločne s nájomníčkou, pričom tento byt užíva dodnes.\nJeho matka Y. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalobca je presvedčený o tom, že\nnájom k predmetnému bytu prešiel na jeho osobu v zmysle ustanovenia § 706 OZ a nestotožňuje sa\npreto s právnym názorom súdu prvej inštancie. Je totiž presvedčený, že v priebehu konania pred súdom\npreukázal také skutočnosti, ktoré odôvodňovali určenie existencie jeho nájomného vzťahu. Súd prvej\ninštancie v danom prípade nerozhodol zákonným spôsobom a na základe dokazovania, ktoré bolo v\ndanej veci vykonané, a súdne konanie v danom prípade ako celok nevykazovalo znaky spravodlivosti a\nzákonnosti, nakoľko príslušný súd nerozhodol v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie má viacero vád,\nktoré by mali mať za následok zmenu (prípadne zrušenie) tohto rozhodnutia. Súd nedospel k správnym\nskutkovým zisteniam, nakoľko preukázal, že na jeho osobu prešiel nájomný vzťah, ktorý mala predtým\nso žalovaným jeho zosnulá matka. Nájomný vzťah k danému bytu mohol na neho prejsť, nakoľko tento\nbyt v čase prechodu nájmu nebol trvale určený ako služobný byt. K tomuto názoru sa prikláňal aj\nsúd, ktorý však danú skutočnosť jednoznačne neposúdil, nakoľko bol názoru, že existuje iný dôvod na\nzamietnutie žaloby. Žalovaný síce v rámci konania priložil určitý dokument z 22.05.2002, avšak tento\ndokument spochybňujeme predovšetkým z dôvodu, že bol vydaný pred 20 rokmi a to v období, ktoré\ndokonca predchádzalo uzatvoreniu nájomnej zmluvy s jeho zosnulou matkou. Daný dokument teda\npodľa jeho názoru absolútne nepreukazuje, že by v momente kedy mal nájom bytu prejsť na jeho osobu,\nbol daný byt trvale určený ako služobný byt. Prvoinštančný súd okrem toho v rámci svojho rozhodnutia\njednoznačne uviedol, že v konaní preukázal naliehavý právny záujem na určení existencie nájomného\nvzťahu. Jediným dôvodom na zamietnutie žaloby, ktorý súd uviedol v rámci svojho odôvodnenia, bola\nskutočnosť, že mal v čase smrti svojej matky vlastniť iný byt, konkrétne, že bol ku dňu smrti svojej\nmatky X. G. XXXX výlučným vlastníkom bytu č. 3 nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu\nso súpisným č. XXXX na K. N. X vo Svätom Jure. Súd prvej inštancie však nesprávnym spôsobom\nposúdil znenie § 706 OZ, nakoľko byt, ktorý bol v minulosti v jeho vlastníctve, nemal byť považovaný\nza \"vlastný byt\", ktorého vlastníctvo by malo brániť prechodu nájmu na jeho osobu. Súd podľa jeho\nnázoru v tomto ohľade dostatočne nezistil skutkový stav, nakoľko prakticky iba z jedného rozhodnutia\nNajvyššieho súdu ČR odvodil záver, že malo ísť o jeho vlastný byt, avšak vôbec nezohľadňoval to, že\ndlhodobo ako vlastný byt užíval byt, ktorý bol predmetom nájmu pri prechode nájomného vzťahu, ktorý\nje predmetom tohto sporu. V kontexte ustanovenia § 706 ods. 1 OZ sa podľa žalobcu pojem \"vlastný\nbyt\" chápe nielen formálne (zápis v katastri nehnuteľností), ale predovšetkým v materiálnom zmysle, čo\nznamená skutočné využívanie bytu na trvalé bývanie. Cieľom zákonodarcu je zabrániť prechodu nájmu\n\nv prípadoch, kde konkrétna osoba má zabezpečené vlastné bývanie, a teda nemá objektívnu potrebu\nprechodu nájmu bytu po zosnulom. V tomto prípade byt reálne neužíval. Tento fakt poukazuje na to, že\nvlastníctvo bytu podľa listu vlastníctva je síce formálne preukázané, ale materiálna podstata (užívanie\nbytu) ako predpoklad na vylúčenie prechodu nájmu bytu nebola zo strany súdu riešená. Inými slovami,\nabsentuje objektívny účel zabezpečenia vlastného bývania, ktorý by oprávňoval súd posudzovať jeho\nvlastníctvo iného bytu ako dôvod na zamietnutie prechodu nájmu. Úmysel zákonodarcu pri formulovaní\nustanovenia o prechode nájmu podľa žalobcu vychádza z potreby chrániť nájomné práva osôb, ktoré\nreálne bývali so zosnulým nájomcom a nemajú inú alternatívu bývania. Ak reálne nemal zabezpečené\nbývanie prostredníctvom iného bytu, úmysel zákonodarcu by sa tak mal interpretovať v prospech toho,\naby nájomné právo na byt, ktorý reálne užíval so svojou matkou, prešlo na neho, a to bez ohľadu na\nformálne vlastníctvo iného bytu. Súd by mal posúdiť, či samotná existencia vlastníckeho práva k inému\nbytu, ktorý riadne neužíval ako trvalé bydlisko, postačuje na zamietnutie prechodu nájmu. Súd sa s\ntakouto podstatnou skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Má za to, že takýto prístup je príliš formalistický\na nezohľadňuje materiálnu realitu užívania bytov. Do dnešného dňa predmetný nájomný byt skutočne\npotrebuje a používa. Forma iného vlastníctva by nemala automaticky vylučovať jeho nárok na prechod\nnájmu. V súčasnosti už žiadny iný byt nevlastní. Upriamil pozornosť na to, že pokiaľ nejaký byt užíva ako\nvlastný, tak je to práve byt, ktorého nájom je predmetom tohto konania. V danom byte má nahlásený aj\ntrvalý pobyt. Súd preto v rámci tohto konania nehodnotil dôkazy zákonne a spravodlivo, pričom mnoho\nskutočností, ktoré nemali byť relevantné pre túto vec, vyhodnotil striktne v jeho neprospech. Navyše však\nnepovažuje za zákonné, že súd odmietol vykonať jeho výsluch, ktorý navrhoval jeho právny zástupca\nna poslednom pojednávaní dňa 26.09.2024 a pokiaľ súd svoje rozhodnutie o zamietnutí vykonania jeho\nvýsluchu odôvodnil tým, že sa mal k veci vyjadriť už na pojednávaní v júni 2024, na danom pojednávaní\nsa k veci vyjadroval iba neformálne, čo je zrejmé aj zo zápisnice z daného pojednávania a jeho\nvýsluch nebol počas konania uskutočnený. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie trpí taktiež\nvážnymi vadami, ktoré nemožno akceptovať, pretože nenaplnilo zákonom stanovené požiadavky na\nodôvodnenie rozsudku, teda aj z tohto dôvodu možno rozhodnutie označiť za nezákonné. Odôvodnenie\nsúdu nemožno označiť za presvedčivé, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd ani neuviedol\ndôvody nevykonania ďalších dôkazov, napríklad znaleckého dokazovania, ktoré by posúdilo pravosť\njeho podpisu na predmetnej zmluve. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal\nna to, že s Y.K. X. (matkou žalobcu) uzatvorili dňa 12.07.2005 Zmluvu o nájme služobného školského\nbytu, predmetom ktorej bol byt č. 2, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na S. N. Č.. X, v\nBratislave, súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcely registra ,,C'', parc. č. XXXXX/X, k .ú. X. H.,\nLV XXXX. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Skutočnosť, že ide o služobný byt potvrdzuje nielen\nuzatvorená nájomná zmluva vo svojom záhlaví, ako aj jednotlivými ustanoveniami ale aj dokument z\nOkresného úradu Bratislava III, odbor školstva, mládeže a telesnej kultúry, ktorý v liste zo dňa 22. mája\n2002 sumarizuje služobné byty situované v mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Podľa § 706 ods.\n1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú\nsa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním\nžili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami)\nsa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní\nvýživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. V\nzmysle § 706 ods. 1 OZ sú podmienky prechodu nájmu určené ako kumulatívne, a preto na prechod\nnájmu sa vyžaduje splnenie všetkých podmienok. V konaní preukázal, že v čase smrti matky žalobca\nvlastnil byt č. 3 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX na K. N. X vo\nSvätom Jure, a to z titulu zmluvy o prevode nehnuteľností, na základe ktorej mu bol povolený vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností 5. mája 2015, čo potvrdil aj súd vo svojom odôvodnení. Má\nza to, že sa predmet sporu týka služobného bytu, v zmysle § 709 Občianskeho zákonníka ustanovenia\n§ 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre\nbyty v domoch osobitného určenia. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolaniu\nnevyhovel.\n6. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na podanom odvolaní a\nnámietkach v ňom uvedených, odmietol opodstatnenosť argumentácie žalovaného ohľadne charakteru\npredmetného bytu ako služobného, ako aj nesplnenia ostatných podmienok prechodu nájmu bytu na\njeho osobu, pričom žiadal vyhovieť podanému odvolaniu.\n7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §\n\n378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné.\n8. Žalobca sa v preskúmavanej veci domáha určenia, že nájomný vzťah medzi ním ako nájomcom a\nžalovaným ako prenajímateľom, predmetom ktorého je byt č. 2 nachádzajúci sa na prízemí bytového\ndomu so súpisným č. XXXX na S. N.. X v Bratislave, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne\núzemie X. H., obec Bratislava-X. H., okres Bratislava A., vedeným Okresným úradom Bratislava,\nkatastrálnym odborom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, trvá a existuje, a to na základe\nprechodu nájmu bytu z Y.K. X., narodenej XX. E. XXXX, zomrelej X. G. XXXX, na žalobcu.\n9. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné pre úplnosť poukázať na to, že súd prvej inštancie\nvykonal všetky dôkazy potrebné na ustálenie skutkového stavu, ktorý bol významný pre rozhodnutie\nvzhľadom na právne posúdenie veci, pričom skutkový stav ustálil správne a v dostatočnom rozsahu.\nSkutočnosti zistené súdom prvej inštancie na jednej strane majú oporu v obsahu vykonaných dôkazov\na na strane druhej bez akýchkoľvek pochybností poskytujú dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie\nv spore. To platí vo vzťahu k otázke, či žalobca býval s matkou Y. X. v čase jej úmrtia v spoločnej\ndomácnosti v predmetnom byte, ako aj k otázke, či v danom okamihu mal žalobca vlastný byt, resp.\nže bol výlučným vlastníkom bytu č. 3 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným č.\nXXXX na K. N. X vo Svätom Jure.\n10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nedospel k správnym skutkovým zisteniam,\nnakoľko preukázal, že na jeho osobu prešiel nájomný vzťah, ktorý mala predtým so žalovaným jeho\nzosnulá matka, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepopiera, že v čase úmrtia matky bol\nvlastníkom bytu č. 3 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX na K. N.\nX vo Svätom Jure, teda nenamieta predmetný skutkový záver, ktorý bol pre posúdenie dôvodnosti\npodanej žaloby rozhodujúci. Žalobca tak v skutočnosti namieta iba nesprávne právne posúdenie veci,\nkeď nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu, že ním vlastnený byt vo Svätom Jure treba považovať\nza \"vlastný byt\" v zmysle ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietky žalobcu v odvolaní\nsmerujúce k správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie tak nemôžu obstáť, keď žalobca žiadny\n(rýdzo) skutkový záver súdu prvej inštancie ani nespochybňuje.\n11. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie spor správne\nposúdil aj po právnej stránke. Aplikoval totiž v spore správne ustanovenia relevantných právnych\npredpisov (najmä ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré správne interpretoval v súlade s\nustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napr. Zákonná podmienka \"nemať vlastný byt\"\nv zmysle ustanovenia § 706 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zahŕňa v sebe nielen podmienku\nnevlastniť žiaden byt, ale aj skutočnosť nemať iné právo k bytu, ktoré zakladá nárok na bývanie,\nktoré podľa svojej povahy slúži na trvalé uspokojovanie potreby bývania - rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 2 MCdo 20/2005; uverejnený v Zo súdnej praxe č. 33/2011 a tiež v: Števček,\nM., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. §\n451-880. Komentár, Praha: C.H. Beck, 2015, s. 2496) tak, že byt vlastnený žalobcom v čase úmrtia\njeho matky, teda byt č. 3 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu na K. N. X vo Svätom Jure,\npredstavuje vlastný byt v zmysle citovaného ustanovenia § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý\npredstavuje prekážku prechodu nájmu bytu, ktorý je predmetom tohto konania, na žalobcu. Zákonná\npodmienka \"nemať vlastný byt\" v zmysle ustanovenia § 706 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka\nv sebe zahŕňa nielen podmienku nevlastniť žiaden byt, ale aj skutočnosť nemať iné právo k bytu, ktoré\nzakladá nárok na bývanie, ktoré podľa svojej povahy slúži na trvalé uspokojovanie potreby bývania.\nNedôvodne preto žalobca súdu prvej inštancie vytýka aj nesprávne právne posúdenie veci.\n12. Pokiaľ sa žalobca snaží ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka vykladať tak, že výlučné vlastníctvo\nbytu prechod nájmu nevylučuje a vytýka v tejto súvislosti súdu prvej inštancie, že vôbec nezohľadnil,\nže dlhodobo ako vlastný byt užíval práve byt, ktorý je predmetom tohto konania, pričom v kontexte\nustanovenia § 706 ods. 1 OZ podľa neho pojem \"vlastný byt\" treba chápať nielen formálne (zápis v\nkatastri nehnuteľností), ale predovšetkým v materiálnom zmysle, čo znamená skutočné využívanie bytu\nna trvalé bývanie, jeho argumentácia je neopodstatnená a účelová. Je síce pravdou, že (ako žalobca\ntiež uvádza) cieľom zákonodarcu je zabrániť prechodu nájmu v prípadoch, kde konkrétna osoba má\nzabezpečené vlastné bývanie, a teda nemá objektívnu potrebu prechodu nájmu bytu po zosnulom, avšak\nv prípade žalobcu o takúto situáciu nejde. Žalobca totiž bez bližšieho zdôvodnenia iba poukazoval na\npotrebu zohľadnenia materiálnej stránky pojmu \"vlastný byt\", avšak netvrdil žiadne okolnosti, ktoré by\nmu napriek existencii vlastníctva bytu vo Svätom Jure bránili daný byt ako vlastníkovi riadne užívať. Ak\nžalobca tvrdí, že reálne ním vlastnený byt neužíval ale býval so svojou matkou, je zjavné, že sa tak dialo\niba na základe jeho slobodnej a ničím neobmedzenej voľby spôsobu uspokojovania potreby bývania. Za\ntakéhoto stavu, keď sa žalobca, hoci bol v rozhodnom čase výlučným vlastníkom iného bytu, slobodne\n\nrozhodol, že bude bývať spolu s matkou, však nemožno vychádzať z toho, že okrem bývania s matkou\nnemá žalobca objektívne k dispozícii inú možnosť trvalého bývania, a teda, že v záujme dosiahnutia\nnaplnenia účelu a zmyslu ust. § 706 ods. 1 OZ existuje potreba prechodu nájmu na jeho osobu. Nie\nje pritom rozhodujúce, či žalobca ním vlastnený byt reálne užíval. Byt vo Svätom Jure mu totiž patril\na ako vlastník ho užívať mohol, keď (ako už bolo uvedené) žalobca ani len netvrdil žiadne objektívne\nokolnosti, ktoré by mu v tom bránili.\n13. Nedôvodne žalobca v odvolaní argumentuje tiež tým, že ak reálne nemal zabezpečené bývanie\nprostredníctvom iného bytu, úmysel zákonodarcu by sa mal interpretovať tak, aby nájomné právo na\nbyt, ktorý reálne užíval so svojou matkou, prešlo na neho, a to bez ohľadu na formálne vlastníctvo\niného bytu a súd by mal posúdiť, či samotná existencia vlastníckeho práva k inému bytu, ktorý riadne\nneužíval ako trvalé bydlisko, postačuje na zamietnutie prechodu nájmu. V predmetnej veci bolo totiž\nna žalobcovi, aby tvrdil a preukázal splnenie všetkých predpokladov na prechod nájmu bytu na jeho\nosobu, a to vrátane splnenia podmienky, že nemá vlastný byt. Je síce pravdou, že od žalobcu nie je\nmožné žiadať, aby preukazoval negatívne skutočnosti, avšak v tomto smere došlo k presunu povinnosti\ntvrdenia i dôkazného bremena na žalobcu v okamihu, kedy bolo jednoznačne preukázané, že bol v\nrozhodnom čase výlučným vlastníkom bytu vo Svätom Jure; a žalobca mohol byť v konaní úspešný\niba ak by tvrdil a preukázal skutočnosti, umožňujúce dospieť k záveru, že jemu patriaci byt nemožno\npovažovať za jeho vlastný byt, ako ho má na mysli ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka v\nsúlade s jeho účelom a zmyslom, teda že tu existujú mimoriadne objektívne okolnosti mimo dispozície\nžalobcu, pre ktoré daný byt za jeho vlastný byt spôsobilý na užívanie jeho osobou v rozhodnom čase\npovažovať nemožno. Takéto skutočnosti však žalobca netvrdil ani nepreukázal, a preto ani táto jeho\nargumentácia nie je spôsobilá privodiť mu pre neho priaznivejšie rozhodnutie v spore, keď výklad\ncitovaného ustanovenia, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, teda výklad v zmysle ktorého ak\nneexistujú (neboli tvrdené ani preukázané) žiadne mimoriadne okolnosti, bráni prechodu nájmu bytu\npodľa ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že spolužijúca osoba v domácnosti je\nvýlučným vlastníkom inej nehnuteľnosti spôsobilej na bývanie, nepochybne nevykazuje znaky prílišného\nformalizmu ani iné výkladové pochybenia; práve naopak, dôsledne vychádza z textu, no najmä z účelu\na zmyslu citovaného ustanovenia.\n14. Nedôvodne tiež žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že odmietol vykonať jeho výsluch,\nktorý navrhoval jeho právny zástupca na poslednom pojednávaní dňa 26.09.2024 a pokiaľ súd svoje\nrozhodnutie o zamietnutí vykonania jeho výsluchu odôvodnil tým, že sa mal k veci vyjadriť už na\npojednávaní v júni 2024, na danom pojednávaní sa k veci vyjadroval iba neformálne, čo je zrejmé aj zo\nzápisnice z daného pojednávania. Súd prvej inštancie v tomto smere postupoval správne. Okrem toho,\nže správne považoval za splnené predpoklady pre koncentráciu konania a výsluch žalobcu nepripustil\nv súlade s ust. § 153 ods. 1 a 2 C.s.p., nakoľko tento dôkaz nebol navrhnutý na prvom pojednávaní (10.\njúna 2024), kde bol žalobca osobne prítomný, ale až na druhom (a zároveň záverečnom) pojednávaní\nkonanom 26. septembra 2024, ktorého sa žalobca nezúčastnil, a preto by jeho vykonanie vyžadovalo\nnariadenie ďalšieho pojednávania, odvolací súd poukazuje na to, že doposiaľ nie je zrejmé, o akých\nkonkrétnych skutočnostiach mal vlastne žalobca vypovedať. Žalobca totiž, ako na to poukázal aj súd\nprvej inštancie, neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, týkajúce sa jeho neužívania bytu vo\nSvätom Jure, ktorých pravdivosť by mohla byť preukázaná jeho výsluchom.\n15. Rovnako neopodstatnene žalobca v odvolaní namieta, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie trpí vážnymi vadami, nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na odôvodnenie rozsudku, nie\nje presvedčivé, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd ani neuviedol dôvody nevykonania ďalších\ndôkazov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vyplýva opak, keďže prvoinštančný súd\nv ňom prehľadne zhrnul, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké\nprostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril a aké prostriedky procesnej obrany použil\nžalovaný, pričom jasne a výstižne vysvetlil svoje úvahy vedúce k záveru o nesplnení predpokladov na\nprechod nájmu predmetného bytu na žalobcu, vrátane všetkých relevantných skutkových a právnych\nzáverov, ku ktorým dospel, pričom uviedol aj to, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a prečo\nnevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a to aj pokiaľ ide o navrhovaný výsluch žalobcu; to všetko takým\nspôsobom, že odôvodnenie rozsudku treba považovať za presvedčivé.\n16. Napokon, len pre úplnosť, odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza\naj argumentáciu týkajúcu sa charakteru predmetného bytu ako služobného, považuje (tak ako súd\nprvej inštancie) za nadbytočné podrobnejšie sa ňou zaoberať, keď bez ohľadu na charakter bytu ako\nslužobného neboli na prechod nájmu bytu na žalobcu splnené zákonom stanovené predpoklady, a preto\nbola táto otázka pre rozhodnutie v merite veci bez právneho významu.\n\n17. Na základe vyššie uvedeného potom možno zhrnúť, že súd prvej inštancie na základe dostatočne a\nsprávne ustáleného skutkového stavu veci dospel k správnemu záveru, že v danej veci nie sú splnené\npodmienky pre vyhovenie podanej žalobe, keď v prípade žalobcu neboli splnené všetky zákonom\nstanovené predpoklady na prechod nájmu bytu, ktorý je predmetom tohto konania, na žalobcu a teda\nsprávne rozhodol, keď podanú žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).\n18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie\nje prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana,\nnemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu\na nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "65C/20/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}