Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/42/2025 z 11. 9. 2025 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2025, sp. zn. 2To/42/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1322010183.1 Krajský súd Bratislava | 2To/42/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1322010183.1 | 2025-09-11 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/451d94d4-4f10-4464-a87c-1eca6ca7daf7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1322010183.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 2To/42/2025 1322010183 11. 09. 2025 JUDr. Mária Šimková ECLI:SK:KSBA:2025:1322010183.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej LL.M, v trestnej veci obžalovaného Q. N. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B3-46T/33/2022 zo dňa 24.01.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.09.2025 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava III z a m i e t a. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. N. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 2Pv 245/2021 zo dňa 23.03.2022 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe v roku 2019 oslovil zástupcu spoločnosti V-H-Č Stolárstvo s.r.o. so sídlom Z. M., K. XX, 945 01 Komárno , IČO : XX XXX XXX o vyhotovenie a montáž kuchynskej linky v rodinnom dome na N. XX v K., o čom bola spoločnosťou V-H-Č Stolárstvo vypracovaná a zaslaná cenová ponuka za linku na sumu 11.858,- € a pracovnú dosku so zástenou vo výške 4.116,- € , následne po namontovaní spodnej časti linky zamestnancami spoločnosti V-H-Č Stolárstvo a pracovnej dosky na kuchynskú linku z technického kameňa Crystal Calacatta Amnis hrúbky 20 mm, ktorú dodala v rámci subdodávky spoločnosť SAX UNN spol., s.r.o. so sídlom Elektrárenská cesta 9, Komárno, IČO : XXX XX XXX, manželka obvineného M. N. žiadala zmenu zásteny v inej farbe, pričom po kompletnom namontovaní kuchynskej linky vrátane zásteny zo dňa 13.09.2019 spoločnosť V-H-Č Stolárstvo s.r.o. vystavila faktúru č. XX/XXXX zo dňa 27.09.2019 na sumu 13.919,42,- € (pozostávajúcej zo sumy 6.736,83,- € za kuchynskú linku bez DPH a sumy 4.862,69,- € bez DPH za pracovnú dosku), ktorú Q. N. odmietol uhradiť s tým tvrdením, že spoločnosť nedisponuje žiadnym dokladom o tom, že predmetnú kuchynskú linku mu dodali, čím obvinený vylákal dodanie diela, pričom od počiatku konal s vedomím, že za danú vec nezaplatí a spoločnosti V-H-Č Stolárstvo, s.r.o. spôsobil škodu vo výške 13.919,42 €, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd prvého stupňa odkázal poškodenú spoločnosť V-H-Č Stolárstvo, s.r.o. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že poškodený A. D. starší vo svojej výpovedi uviedol, že v danom rodinnom dome vykonávali práce iba na kuchynskej linke. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu obžalovaného Q. N., jeho manželky, svedka A. D. mladšieho a pracovníka poškodenej spoločnosti O. S., poškodená spoločnosť vykonávala práce na novostavbe rodinného domu v oveľa väčšej miere ako je iba vyrobenie kuchynskej linky. Preto v tejto časti považuje súd výpoveď poškodeného za nedôveryhodnú. Naopak, vzhľadom na dokázaný objem stolárskych prác na novostavbe rodinného domu súd považuje za dôveryhodné tvrdenie obžalovaného, že na základe žiadosti poškodeného vyplácal v konkrétnych čiastkach poškodenému jednotlivé sumy za dokončené dielo. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj výpisy z VÚB banky, podľa ktorých obžalovaný v pravidelných intervaloch vyberal sumu 10 000 € v hotovosti a je logický predpoklad, že nimi platil vykonané stolárske práce v novostavbe rodinného domu, nakoľko tieto boli reálne vykonané a súd nedisponuje vyjadrením poškodeného, že by tieto práce vyplatené neboli. Uvedené skutočnosti potvrdzujú dôveryhodnosť obžalovaného a podkopávajú dôveryhodnosť výpovede poškodeného. Čo však súd považuje za najpodstatnejšie, je skutočnosť, že v konaní obžalovaného či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom nebol preukázaný úmysel vylákať dodanie diela, v tomto prípade kuchynskej linky. Rovnako nebolo dokázané, že by obžalovaný uviedol poškodené stolárstvo do omylu a ani sa nesnažil využiť ich omyl, nakoľko podľa súdu v danom prípade k žiadnemu omylu nedošlo. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru že v danom prípade sa nejedná o trestný čin, ale o civilný spor. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného smerujúce voči výroku o vine (oslobodení). Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.03.2025 tým, že s napadnutým rozsudkom nie je možné súhlasiť. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní nedostatočne vyhodnotil zabezpečené a vykonané dôkazy, pričom dôkazná situácia sa oproti prípravnému konaniu nezmenila. Obžalovaný Q. N. spáchanie žalovaného skutku poprel, uviedol, že prvú faktúru na sumu 14.400,-€ za stolárske práce bola riadne uhradená prevodom na účet, zbytok platil v hotovosti vždy po dodaní diela, hotovosť dával p. D. staršiemu, jednalo sa o vyše 52.000,-€. Posledná bola kuchynská linka. Neprebral od neho žiadny doklad ako potvrdenie platby, ani písomné potvrdenie, ani príjmový pokladničný doklad. Ani od neho nič nežiadal, keďže mali vzťah dôvery. Myslel si, že všetko je ukončené, potom sa mu ozval p.., že kedy doplatia, povedal mu, že je vyrovnané, nech sa opýta syna. Potom sa odmlčali asi na rok a pol, potom sa ozval ich právny zástupca. Obranu obžalovaného Q. N. prokurátor hodnotí ako účelovú, urobenú v snahe vyhnúť sa trestnému postihu za spáchaný trestný čin, pričom je nelogické, aby postupné platby v hotovosti v sume 52.000,-€ si nedal potvrdiť od p. D. staršieho pri prevzatí finančnej hotovosti. Prokurátor následne cituje výpovede poškodeného A. D. st., svedkov Q. H., A. D. ml., O. S. a H. Z., a poukazuje na listinné dôkazy, a to na komunikáciu právničky obžalovaného Q. N. A.. T. F. s právnikom poškodeného A.. R. N. zo dňa 19.02.2021, kde namieta, že p.N. nebola doručená žiadna faktúra č. XX/XXXX na sumu 13.919,42,-€ za kuchynskú linku a preto neevidujú žiadny dlh a listom zo dňa 26.03.2021 popiera zhotovenia, dodanie a namontovanie kuchynskej linky p.N.. Z korešpondencie vyplýva, že za pracovnú dosku na kuchynskú linku fakturoval dodávateľ Q. H. najprv p.N., ale p.N. ju nemienil ani jemu zaplatiť s tým, že on s ním nemá nič spoločné, nakoľko nábytok si objednal u spol. VHČ s.r.o. Zo spôsobu jednania obžalovaného Q. N. a konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby vyplýva, že nemienil za objednanú a dodanú kuchynskú linku zaplatiť od začiatku, čím poškodeného A. D. uviedol do omylu a naplnil tak zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona po subjektívnej i objektívnej stránke. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je prokurátor toho názoru, že súd prvého stupňa pri vydaní oslobodzujúceho rozsudku nepostupoval v súlade so zisteným skutkovým stavom a dôkazy vyhodnotil jednostranne, len v prospech obžalovaného Q. N. a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Obžalovaný Q. N. využil právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené, a to prostredníctvom obhajcu. Obhajoba uvádza, že napadnutý rozsudok vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý je preukázaný celou radou dôkazov, ktoré jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne preukazujú nedôvodnosť vedeného trestného stíhania proti obžalovanému. Ustálená a náležite vyhodnotená dôkazná situácia viedla k oslobodzujúcemu rozsudku, v rámci ktorého sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami, ktoré logickým a na seba nadväzujúcim spôsobom preukazujú, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nie je trestným činom. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov boli jednotlivé skutkové a právne závery súdu náležitým spôsobom pretavené v písomnom odôvodnení rozsudku. Pri zohľadnení materiálno-dôkaznej situácie, ktorá bola ustálená v predmetnej trestnej veci, prokurátor svoje odvolanie nedokázal založiť na žiadnej relevantnej skutočnosti, ktorá by bola spôsobilá spochybniť správnosť a zákonnosť rozsudku, preto sú jednotlivé argumenty, ako aj celé odvolanie prokurátora, absolútne nedôvodné. Prokurátor v odvolaní v podstate vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov a právnymi závermi, ku ktorým dospel prvostupňový súd v rámci oslobodzujúceho rozsudku, avšak bez uvedenia akýchkoľvek vlastných právnych úvah, ktoré by mali dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolanie prokurátora je síce formálne označené ako odvolanie, avšak z obsahového hľadiska ide v podstate o preklopenú obžalobu (o ktorej bolo náležite rozhodnuté už v rámci rozsudku), čo je z hľadiska odvolacích dôvodov absolútne neprípustné. Prokurátor v odvolaní selektívne poukazuje na jednotlivé skutkové okolnosti, ktoré vytrháva z kontextu ďalších vo veci zadovážených dôkazov a tieto účelovým a skratkovitým spôsobom prezentuje z vlastnej (obžalobnej) perspektívy. Takýto postup je však neprípustný, pretože jednotlivé argumenty prokurátora sú priamo vyvrátené zabezpečenými dôkazmi, ktoré tvoria harmonický celok do seba zapadajúcich okolností, z ktorých súhrne vyplýva nedôvodnosť vedeného trestného stíhania (ako celok). Absolútne neprípustným je podľa názoru obhajoby tvrdenie prokurátora o tom, že obrana obžalovaného je účelová a robená v snahe vyhnúť sa trestnému postihu, pričom svoje tvrdenie opiera výlučne o tú skutočnosť, že obžalovaný si postupné platby nedal potvrdiť od p. D. st. pri prevzatí finančnej hotovosti. Predmetný zjednodušený pohľad prokurátora vyvracia množstvo od seba objektívne nezávislých dôkazov (najmä výsluch obžalovaného, výsluchy svedkov, ako aj ďalšie listinné dôkazy, najmä výpisy z účtu vo VÚB banke), ktoré v súhrne preukazujú hotovostné vyplácanie realizovaných prác obžalovaným. Rovnako neprípustnou je ďalšia časť odvolania, v rámci ktorej prokurátor účelovo poukazuje na ním vybrané časti svedeckých výpovedí, ktoré od seba navzájom izoluje a vytrháva z kontextu ďalších, vo veci vykonaných dôkazov, a to pri absencii vlastných právnych úvahách, z ktorých by bolo možné vyabstrahovať to, v čom vidí nesprávny postup a rozhodnutie prvostupňového súdu. Účelové prezentovanie dôkazov, napríklad svedeckej výpovede p. D. st. (ktorého dôveryhodnosť bola spochybnená množstvom ďalších dôkazov) alebo p. D. ml. (ktorého výpoveď naopak výrazne vyznieva v prospech obžalovaného v intenciách ďalších do seba zapadajúcich dôkazov), je z hľadiska odvolacích dôvodov absolútne neprípustné. Z vykonaného dokazovania bol spoľahlivo zistený skutkový stav, v zmysle ktorého v obžalobe popísané konanie obžalovaného nemohlo naplniť skutkovú podstatu trestného činu podvodu, s čím sa prvostupňový súd v rámci svojho písomného odôvodnenia rozsudku náležite vysporiadal. V intenciách všetkých skutkových a právnych záverov prvostupňový súd správne vyhodnotil, že v danom prípade nemožno uvažovať o trestnoprávnej zodpovednosti, a to nielen z dôvodu nenaplnenia obligatórnych znakov trestného činu podvodu (absencia podvodného konania a predovšetkým úmyselného zavinenia na strane obžalovaného), ale aj pre súkromnoprávny základ daného právneho vzťahu medzi obžalovaným a p. D. st., ktorému majú poskytovať ochranu primárne súkromnoprávne prostriedky (ktoré poškodený vôbec nevyužil), ktoré trestné právo, ako právne odvetvie s povahou ultima ratio nemôže (a nesmie) nahrádzať. Za takejto situácie bol prvostupňový súd povinný rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Z uvedeného dôvodu je rozsudok súdu správny a zákonný, pričom odvolanie prokurátora v kontexte vyššie uvedených okolností nemôže obstáť, t.j. je absolútne nedôvodné. S ohľadom na vyššie uvedené skutkové ako aj právne dôvody obžalovaný považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný. Z uvedeného dôvodu žiada, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodné. K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril aj poškodený, a to podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.03.2025. Poškodený uvádza, že s odvolaním prokurátora sa plne stotožňuje. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nemal od začiatku za zhotovenú kuchynskú linku zaplatiť. Vyplýva to aj z vyjadrenia, resp. komunikácie JUDr. F. zo dňa 19.2.2021, kde namietala JUDr. F., že nebola obžalovanému doručená žiadna faktúra za kuchynskú linku a preto neevidujú žiadny dlh a listom zo dňa 26.3.2021 popiera zhotovenie, dodanie a namontovanie kuchynskej linky. V napadnutom rozsudku sa navyše hovorí, že časť peňazí zaplatil obžalovaný takzvanou zálohovou faktúrou. Žiadna zálohová faktúra vystavená nebola. Nevyplýva to ani z faktúr predložených v spise. Medzi prvými stolárskymi prácami, ktoré si obžalovaný objednal u spoločnosti V-H-Č Stolárstvo s.r.o. a tieto aj boli vyhotovené, a tým kedy si objednal kuchynskú linku uplynula doba približne jedného roka. Preto je nezmysel, aby vystavovali rok pred objednaním kuchynskej linky zálohovú faktúru. Navyše ani z jednej faktúry to nevyplýva. Možno to hodnotiť iba ako obranu obžalovaného, ktorá nie je ničím podložená, ide o snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný sa aj pri telefonickom rozhovore s právnym zástupcom poškodenej organizácie vyjadril tak, že s peniazmi za kuchynskú linku sa poškodená organizácia môže rozlúčiť. Platiť nebude. Na kuchynskej linke bol pôvodne objednaný iný materiál pokiaľ ide o pracovnú dosku, ale túto nechali vymeniť. Po dokončení prác nemal ochotu zaplatiť za dodaný a namontovaný tovar. Ak by neboli vyhotovili fotografie priamo na jeho byte o kuchynskej linke, tak by ju jednoducho dodnes popieral. Obžalovaný nemal a ani v súčasnosti nemá záujem za uvedený tovar zaplatiť. Pretože medzi jednotlivými prácami ich spoločnosti pre neho uplynula doba približne jedného roka a od vyhotovenia kuchynskej linky, jej montáže na jeho byte, ako aj vyfakturovania uplynulo niekoľko rokov, obžalovaný len preukazuje, že nemal a ani v súčasnosti nemá záujem o zaplatenie za ním objednaný a dodaný tovar, ktorý mu namontovali v jeho rodinnom dome. Najprv popieral, že mu tovar dodaný bol a v súčasnosti prispôsobil svoju obranu tak, že časť peňazí zaplatil v zálohovej faktúre. Žiadna zálohová faktúra nebola a za kuchynskú linku nezaplatil vôbec žiadnym spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa je nepresvedčivý. Javí sa skôr ako jednostranný. Hodnotí dôkazy iba v prospech obžalovaného. Dôkazy svedčiace proti nemu vôbec nehodnotil. Poškodený sa stotožňuje aj s návrhom prokurátora, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa a aby ju tento v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Odvolací súd po predložení veci nezistil také vážne procesné nedostatky napadnutého rozsudku či konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie neustanovil, prostredníctvom obhajcu však predložil žiadosť o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na to, že vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku konal v neprítomnosti obžalovaného, avšak v prítomnosti jeho obhajcu. Tiež konal v neprítomnosti splnomocneného zástupcu poškodeného podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupkyňa krajskej prokuratúry pridržiavala podaného odvolania a dôvodov v ňom uvedených. Je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonaného dôkazy, vyhodnotil ich jednostranne v prospech obžalovaného, preto navrhla, aby odvolací súd odvolaniu prokurátora vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil. Obhajca sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrenia k odvolaniu prokurátora, napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správy. Preto navrhol, odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, zákonným spôsobom, a tieto dôkazy súd prvého stupňa správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie pritom aj zákonným spôsobom odôvodnil tak, že uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal dňa 25.03.2025 obžalobu na Q. N. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozhodnutia. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Q. N. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov M. N., Q. H., O. S., H. Z. a A. D. ml., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď poškodeného A. D. st. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Obhajoba obžalovaného Q. N. spočívala v tom, že keď začali stavať rodinný dom, hľadali dodávateľa vnútorného vybavenia. Nakoniec sa dohodli so stolárstvom V-H-Č s tým, že to bolo dielo značného rozsahu pre rodinný dom, aj záhradný dom. V októbri bola vystavená zálohová faktúra, ktorá bola riadne uhradená. Po zameraní nehnuteľnosti oznámili, že nevedia dodať celé dielo, resp. bude potrebné platiť v hotovosti, na čo obžalovaný pristúpil. V januári až februári 2019 začali práce na záhradnom dome a od mája - júna 2019 aj na rodinnom dome. Vždy po určitom dodaní časti diela, toto obžalovaný vyplatil v hotovosti, čoho sú dôkazov výbery z bankomatu, resp. z banky, ktoré sa zhodujú s termínom výplat. Po ukončení diela, posledná bola kuchynská linka, ešte v septembri, dodali zmenenú zástenu. Mysleli si, že je všetko ukončené, ale vtedy sa ozval poškodený, že kedy doplatia. Obžalovaný mu povedal, že to je vyrovnané, nech sa spýta syna. Potom sa odmlčali asi na rok a pol a až následne sa ozval ich právny zástupca. Celá objednávka bola cez 52.000 eur, bol to živý proces, rozdiel bol nakoniec vo výške 20% navýšenia. Prvá faktúra bola na 14.000 eur, táto bola zaplatená bezhotovostne. Zbytok obžalovaný platil v hotovosti, vždy po dodaní diela. Túto hotovosť dával poškodenému, pričom nepreberal od neho žiadny doklad ako potvrdenie platby, ani písomné potvrdenie, či príjmový pokladničný doklad, keďže mali vzťah dôvery. Niekedy bol pritom aj jeho mladší syn, niekedy stavbyvedúci. Verzia poškodeného A. D. st. sa od verzie obžalovaného líši v tom, že obžalovaný mal záujem o kuchynskú linku, ktorú si u neho objednali aj s manželkou, pričom mali záujem o techniston kameň, preto poškodený ohlásil pána H. z firmy SAX UNN. Kuchynskú linku dokončili, urobili z toho aj pár fotiek a pán H. išiel odmerať presné rozmery na techniston, poškodený mu dal zálohu z vlastných peňazí. S. pán H. išiel dokončiť techniston na kuchynskú linku. Keď ju dokončil, prácu prevzala manželka obžalovaného. Po dvoch - troch dňoch poškodený zavolal obžalovanému, aby im za prácu zaplatil, ale obžalovaný mu povedal, že s robotou je spokojný, praje poškodenému dobré zdravie, ale aby peniažky nečakal. Boli ešte dohodnutí, že budú pre obžalovaného robiť nejakú pracovňu, ale obžalovaný mu povedal, že mu to spraví niekto iný. Preto išiel poškodený za doktorom N., aby sa s ním porozprával, peniaze od tej doby nemá. Nábytok dodali do K. na novopostavený dom, jednalo sa o kuchynskú linku. Nábytok, ktorý je na fotografiách oni nevyhotovovali, im sa jedná o kuchynskú linku, ktorú pre obžalovaného vyhotovovali. Najprv vystavili faktúru na stolárske práce, faktúra za kuchynskú linku nebola zaplatená. To bola tá druhá faktúra. Prvá faktúra bola uhradená. Zmluvu neuzatvorili písomne, bolo to cez emailovú komunikáciu a telefonicky. Hotovosť od obžalovaného za vykonanú prácu neprevzal. Nebolo sporným, že poškodený na základe dohody s obžalovaným vyhotovil a dodal obžalovanému kuchynskú linku vrátane technického kameňa od spoločnosti SAX UNN spol. s r. o, čo vyplýva z výpovede svedkov M. N., Q. H., A. D. ml., O. S., H. Z., ale aj z dodacieho listu k technickému kameňu a nerozporovala to ani žiadna z procesných strán. Bazálnou časťou dokazovania na hlavnom pojednávaní a tiež kardinálnou otázkou vzniku trestnej zodpovednosti obžalovaného bolo, či obžalovaný uhradil poškodenému za dodanú kuchynskú linku s technickým kameňom a až po nepochybnom ustálení tejto skutočnosti bolo potrebné a možné zaoberať sa otázkou, či obžalovaný vylákal od poškodeného dodanie kuchynskej linky s tým, že od počiatku konal s vedomím, že za kuchynskú linku nezaplatí, a či v dôsledku toho vznikla poškodenému škoda. Súd prvého stupňa k týmto otázkam vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vyčerpávajúcim spôsobom. Rezultujú z neho jednak výpovede svedkov a listinné dôkazy, z ktorých napriek výpovedi poškodeného vyplynulo, že poškodený pre obžalovaného vyhotovil a dodal obžalovanému nielen kuchynskú linku s technickým kameňom, ale aj viaceré drevárske výrobky - nábytok, schody, dvere. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo, ale bolo potrebné vychádzať z výpovedí obžalovaného a poškodeného, ktorí boli zmluvnou stranou, a preto len oni sa mohli k svojej vôli, a teda k obsahu zmluvy, relevantne vyjadriť. Ich výpovede sú však rozporné. Z výpovedí oboch zmluvných strán možno však bezpečne ustáliť, že ich vôľa smerovala k uzavretiu zmluvy o dielo, a je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodeným vznikol záväzkový právny vzťah podliehajúci príslušným ustanoveniam civilného práva. Podľa názoru odvolacieho súdu však došlo k nedostatočnej miere opatrnosti oboch zmluvných strán, ktoré v rámci svojho súkromnoprávneho obchodného vzťahu konali vo vzťahu k protistrane nejasne, neurčito a spôsobom, ktorý vyvolal otázky o úhrade ceny za dielo, čo bolo základom pre toto trestné konanie. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodený pre obžalovaného vyhotovil viaceré cenové ponuky na dodanie drevárskych výrobkov, tieto objednávky boli v súhrne na sumu vyše 47.000 eur, pričom podľa výpovede obžalovaného a svedkov M. N. a A. D. ml. boli tieto ponuky aj skutočne zrealizované, teda na základe nich došlo k vyhotoveniu a dodaniu drevárskych výrokov. Boli však vystavené iba dve faktúry, t. j. faktúra č. XX/XXXX zo dňa 10.10.2018 na sumu 14.400 eur za stolárske práve a č. XX/XXXX zo dňa 27.09.2019 na sumu 13.919,42 eura za kuchynskú linku a pracovnú dosku. Suma 14.400 eur bola poškodenému uhradená bezhotovostne dňa 16.10.2018. Z dátumov vyhotovenia cenových ponúk pritom vyplýva, že k vypracovaniu viacerých ponúk došlo po úhrade prvej faktúry, napr. cenová ponuka zo dňa 19.05.2019 na sumu 1980 eur, zo dňa 11.11.2018 na sumu 17.011 eur a zo dňa 17.02.2019 na sumu 1399 eur. Existencia týchto cenových ponúk v spojení s výpoveďami svedkov a potvrdeniami o výbere hotovosti obžalovaným z VÚB banky preto nevylučuje, že k úhradách jednotlivých čiastkových diel podľa cenových ponúk bola poškodenému uhrádzaná v hotovosti podľa verzie obžalovaného. Súd prvého stupňa v tomto smere správne vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že obhajobné tvrdenia obžalovaného k úhrade ceny za kuchynskú linku neboli vyvrátené. Ak by bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že cena za vyhotovenie a dodanie kuchynskej linky nebola obžalovaným poškodenému uhradená, čo sa však nestalo, bola by aktuálna otázka, či obžalovaný uviedol poškodeného do omylu už v čase jej objednania v tom, že za kuchynskú linku nezaplatí. Na túto hypotetickú otázku, či by mohla byť preukázaná subjektívna stránka konania obžalovaného, odvolací súd uvádza, že z výpovedí svedkov M. N. a A. D. ml. vyplýva, že dodanie stolárskych prác medzi obžalovaným a poškodeným fungoval už od roku 2018, jednotlivé stolárskej práce na základe viacerých cenových ponúk poškodený riadne vyrobil a dodal, jednotlivé diela boli riadne obžalovaným zaplatené, preto z vykonaného dokazovanie nie je možné konštatovať úmyselné uvedenie poškodeného do omylu zo strany obžalovaného už pri objednaní kuchynskej linky. Predchádzajúca spolupráca a uhrádzanie dodaných častí diela preto vzbudzujú rozumné pochybnosti minimálne o existencii podvodného úmyslu obžalovaného v čase objedania kuchynskej linky. Nemožno konštatovať vylúčenie všetkých rozumných pochybností o podvodnom úmysle obžalovaného, ktorý musí byť daný už v čase uzavretia zmluvy (hoc aj ústneho). Ak prokurátor poukazuje na písomnú komunikáciu právneho zástupcu obžalovaného s právnym zástupcom poškodeného, odvolací súd konštatuje, že z tejto rovnako nemožno vyvodiť podvodný úmysel obžalovaného, nakoľko požadovanie písomných dôkazov preukazujúcich dodanie kuchynskej linky nemožno stotožňovať s podvodným úmyslom obžalovaného v čase jej objednania. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je množstvo sporných otázok, ktorých zodpovedanie nepatrí do odvetvia trestného práva, ale pri náležitej aktivite subjektov súkromnoprávneho vzťahu môže byť predmetom civilného procesu. Bez spoľahlivého zodpovedania načrtnutých otázok nie je možné len na základe pravdepodobnosti a hypotéz prijímať závery o vine či nevine zo spáchania trestného činu. Trestné právo je prostriedkom ultima ratio (posledná možnosť), ktorý má z hľadiska základných spoločenských hodnôt predovšetkým celospoločenský význam, a môže byť využívané len vtedy, ak použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné. Zásadne ale nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromno-právnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým súdna moc poskytuje prostredníctvom civilnoprávnych odvetví ochranu. Je ale neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní a súdy, ktorých úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt, a nie priamo subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili na uspokojovanie subjektívnych práv súkromno-právnej povahy, ak nie sú zároveň splnené všetky predpoklady trestno-právnej zodpovednosti. Správne preto uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe, právne posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nie je trestným činom, preto výrok o oslobodení obžalovaného Q. N. spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny a zákonný. Zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým súd prvého stupňa podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného na civilný proces. Jednalo sa o obligatórny postup v adhéznom konaní pri oslobodení spod obžaloby. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.