{"guid": "ec3c6678-cf8c-42a9-9ce9-720fe493af8e:8ec3536c-1335-4cb9-9814-c472348d0095", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3", "spisova_znacka": "4To/79/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/79/2025 z 10. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. júla 2025, sp. zn. 4To/79/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3", "identifikacne_cislo": "1322010812", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Karol Kováč", "sudca_id": 417, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-kovac-417", "datum_vydania": "2025-07-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ec3536c-1335-4cb9-9814-c472348d0095", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/79/2025\n1322010812\n10. 07. 2025\nJUDr. Karol Kováč\nECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala\nKačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného U. X., pre prečin ublíženia na zdraví\npodľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava I z 06.03.2024 sp. zn. B3-2T/70/2022, na verejnom zasadnutí konanom 10. júla 2025 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného U. X., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 06.03.2024 sp. zn. B3-2T/70/2022 v spojení s opravným\nuznesením Mestského súdu Bratislava I z 03.02.2025 sp. zn. B3-2T/70/2022 bol obžalovaný U. X.\nuznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1., ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom\nna ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že\ndňa 08.11.2021 v čase o 13.11 h. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Praktik, bielej farby, EČ:\nP. po ceste medzi obcou Boldog a mestom Senec v smere jazdy na mesto Senec, kde sa v rozpore s\nustanovením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke plne nevenoval vedeniu\nvozidla a sledovaniu situácii v cestnej premávke, kedy si nevšimol motocykel zn. KTM 1290, oranžovej\nfarby, EČ: V., vedený poškodeným R. S., ktorý ho predbiehal zľava a napriek tomu zahájil predchádzanie\ncyklistov idúcich v pravom pruhu a vošiel do ľavého pruhu, pričom v rozpore s ustanovením § 15\nods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke nedal znamenie o zmene smeru jazdy a svojim\nmanévrom ohrozil motocyklistu, pričom ten v snahe vyhnúť sa zrážke strhol riadidlá vľavo a prešiel mimo\nvozovku, kde dopadol na zem a následkom pádu poškodený R. S. utrpel zranenia a to dislokovanú\nzlomeninu diafýzy kľúčnej kosti vpravo a pomliaždenie oblasti členkového kĺbu vpravo s dobou liečenia\na práceneschopnosti minimálne 8 týždňov.\nZa uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2,\nods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a\n§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výške 1.500,- eur.\nPodľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu súd pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený,\nuložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov.\nPodľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodeného R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., X. XX,\ns nárokom na náhradu škody na civilný proces.\n\nPodľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť Y. zdravotná poisťovňa, a.s., N. 5, O.,\nIČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný U. X. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr.\npor., ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.\nV písomných dôvodoch podaného odvolania, ktoré koncipoval sám obžalovaný bolo konštatované, že\nvzniknutú situáciu ľutuje. Škodu riadne ohlásil zamestnávateľovi, nakoľko motorové vozidlo EVČ: P. bolo\nvo vlastníctve zamestnávateľa, ktorý túto udalosť oznámil poisťovni s cieľom likvidácie škôd. Je držiteľom\nvodičského oprávnenia od novembra 2018 a až do danej dopravnej nehody nemal žiadne priestupky na\núseku cestnej dopravy a ani nebol účastníkom iných nehôd, pričom je tomu tak aj v období po nehode.\nJe živnostníkom a venuje sa najmä servisu kamerových systémov a alarmov, čo znamená, že za klientmi\nmusí dochádzať autom. Uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po\ndobu 18 mesiacov by mu bolo prakticky znemožnené vykonávať jeho povolanie, čím príde o živobytie\na štát o produktívneho občana, ktorý platí dane a odvody. Vzhľadom na okolnosti a následky dopravnej\nnehody má za to, že uložené tresty sú neprimerane prísne, tak k okolnostiam nehody, jej následkom,\nako i k jeho osobe. Obžalovaný dal do pozornosti, že vedie usporiadaný život, bez exekúcii či iných\npodlžností. Má za to, že už samotné konanie o treste a vykonané úkony v súvislosti s jeho obvinením\nmajú pre jeho osobu dostatočný výchovný vplyv a na jeho potrestanie nie je potrebné ukladanie ďalších\ntrestov. Je mladým pracujúcim človekom, preto aj finančná sankcia vo výške 1.500,- eur je pre neho\ndostatočným trestom. Vzhľadom na to, že jeho povolanie je neoddeliteľne spojené s dochádzaním\nza klientmi a poskytovaním servisu ich zariadení priamo v nehnuteľnostiach na rôznych lokalitách\nzápadného Slovenska navrhol, aby súd upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá\nakéhokoľvek druhu a priklonil sa k uloženiu iného druhu trestu, napr. vyššej dobe podmienečného trestu\nalternatívne finančného trestu.\nProkurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého\nsa zúčastnili obžalovaný U. X. a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné\nzasadnutie bez prítomnosti poškodeného R. S., zástupcu poškodenej spoločnosti Y. zdravotná\npoisťovňa, a.s., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky.\nObžalovaný U. X. na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom odvolaní trvá a navrhol, aby krajský\nsúd rozhodol podľa uváženia podľa alternatív, ktoré prezentoval v písomných dôvodoch podaného\nodvolania. Jeho odvolanie smeruje hlavne k tomu, aby odvolací súd upustil od uloženia trestu zákazu\nčinnosti, keďže je stále živnostníkom a jeho pracovná činnosť je spojená s vedením motorového vozidla.\nProkurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby odvolanie obžalovaného bolo ako\nnedôvodné zamietnuté.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§\n306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto\npodľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti\nktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa\npritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného U. nie je dôvodné.\nPovinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným\nustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie\nsprávnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z\nuvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním\nneboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia\n§ 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.\nV nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom na obsah písomne odôvodneného odvolania\npodaného zo strany obžalovaného a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd\nuž nepreskúmaval výrok o vine, ani výrok o náhrade škody.\n\nOdvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný U. X. na hlavnom pojednávaní konanom\n06.03.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., t. j. že nepopiera skutok ktorý je\nuvedený v obžalobe a následne samosudca mestského súdu prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257\nods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia mestský súd obžalovaného poučil o jeho\nprávach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa obžalovanému\npoložil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/), f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný\nodpovedal kladne a až potom rozhodol súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie\nobžalovaného prijíma a vyhlásil podľa § 257 ods. 8 Tr. por., že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný\npriznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade\nškody.\nV nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine napadnutého\nrozsudku, ktorý nemohol byť napadnutý odvolaním. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné\npochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v\nzmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste.\nNa podklade odvolania obžalovaného krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému U.\nX. bol v predmetnej trestnej veci uložený primeraný a spravodlivý trest ako celok (tak peňažný trest, ako\naj trest zákazu činnosti), pričom v posudzovanej veci nebol žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo\nzmenu takto uloženého trestu.\nJe potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok\nupravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky\nskutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel\ntrestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie\npredpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Patričný zreteľ k účelu trestu v naznačenom smere má\npreto rozhodujúci význam i z hľadiska aplikácie ustanovenie § 56 ods. 2 Tr. zák. Závery na primeranosť\npostihu páchateľa sa musia opierať o skutočný stav vecí a musia z neho vyplynúť. Možno teda zhrnúť,\nže mestský súd v posudzovanej veci vo vzťahu k obžalovanému U. X., takto uvedeným spôsobom aj\nskutočne postupoval.\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti\na zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu\na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho\npomery a možnosti nápravy. K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ nebol súdne\ntrestaný, avšak bol dvakrát postihnutý za priestupok v cestnej doprave, pričom v jednom prípade (pred\nposudzovaným skutkom) bol riešený iba napomenutím (bez sankcie) a v druhom prípade (spáchanom\naž po posudzovanom skutku) mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur (priestupok spočíval v zlom\ntechnickom stave vozidla). Odvolací súd konštatuje, že mestský súd správne priznal obžalovanému U.\nX. danosť dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., pretože obžalovaný viedol\npred spáchaním skutku riadny život, priznal spáchanie trestného činu a tento úprimne oľutoval. Tak ako\nmestský súd, tak aj odvolací súd, pri osobe obžalovaného nevzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37\nTr. zák.\nUložený peňažný trest vo výmere 1.500,- euro, spolu s dielčim výrokom o uložení náhradného trestu\nodňatia slobody, zodpovedá zásadám ukladaniam trestu v zmysle § 34 Tr. zák. v každom smere.\nAj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na povahu spáchaného\nprečinu a možnosť nápravy obžalovaného, postačí aj uloženie tzv. alternatívneho druhu trestu (t. j.\npeňažného trestu), pričom uloženie trestu odňatia slobody nie je potrebné. Mestský súd nepochybil, keď\npri určovaní výmery peňažného trestu vychádzal z osobných a majetkových pomerov obžalovaného,\nnakoľko je nesporné, že obžalovaný riadne pracuje a má pravidelný mesačný príjem zo svojej\nživnostenskej činnosti. Rovnako i krajský súd považuje výmeru peňažného trestu vo výške 1.500,- euro,\nza primeranú a dostatočnú.\nNakoľko v prejednávanej veci u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, súd I. stupňa\npostupoval správne, keď pri výmere peňažného trestu vychádzal z rozpätia upravenej trestnej sadzby\npodľa režimu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. t. j. od 160,- eur do 221.340,- eur. a vo výroku o peňažnom\n\ntreste okrem ustanovenia § 157 ods. 2 a § 56 ods. 2 Tr. zák., aplikoval i ustanovenia § 36 písm. j/,\npísm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., keďže bral zreteľ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 24.03.2021 sp. zn. 1Tdo/18/2020, v ktorom bolo konštatované, že povinnosť súdu podľa\n§ 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru\nzávažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa vzťahuje nielen na prípad ukladania\ntrestu odňatia slobody, ale aj na prípad ukladania iného druhu trestu s odstupňovateľnou zákonom\nustanovenou trestnou sadzbou, s výnimkou tých druhov trestov, ktoré nemajú žiadnu sadzbu, napr. trest\nprepadnutia majetku.\nSúd I. stupňa sa však dopustil formálneho pochybenia, keď pri ukladaní peňažného trestu použil odsek\n1 k § 56 Tr. zák., hoci mal pri správnom postupe aplikovať iba odsek 2 k § 56 Tr. zák. Na uvedenú\nnesprávnosť krajský súd iba upozorňuje, bez potreby ju korigovať, nakoľko z materiálneho hľadiska\nnemala vplyv na samotné rozhodnutie o uložení peňažného trestu.\nSúd prvého stupňa v súlade so zákonom kombinoval uloženie peňažného trestu aj s ukladaním trestu\nzákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Uloženie tohto druhu trestu je nevyhnutné\nvzhľadom ku skutočnosti, že k spáchaniu trestnej činnosti došlo za porušenia dôležitej povinnosti podľa\n§ 15 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ako aj s poukazom na to, že obžalovaný sa tak\npred spáchaním predmetného skutku, ako aj po ňom, dopustil priestupku na úseku cestnej dopravy.\nOdvolací súd poznamenáva, že v prípadoch, kedy dochádza k spáchanej trestnej činnosti páchateľmi\nv súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s\nich vedením a v tomto smere je možné pripustiť, že takýto trest má svoj význam z hľadiska naplnenia\nočakávaného účelu trestu. Ani odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, že\nprvostupňový súd mu uložil neprimerane prísny trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V tejto\nsúvislosti odvolací súd pripomína, že podľa\n§ 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., bolo v prípade obžalovaného\nmožné uložiť trest zákazu činnosti v rozpätí trestnej sadzby od 1 roka do 7 rokov. Obžalovanému\nbol za prejednávaný trestný čin prvostupňovým súdom uložený trest zákazu činnosti na dobu 18\nmesiacov, teda pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a vzhľadom na okolnosti prípadu, keď\nobžalovaný svojím konaním v cestnej premávke poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu\nna zdraví v podobe zranenia - dislokovanej zlomeniny diafýzy kľúčnej kosti vpravo a pomliaždenie\noblasti členkového kĺbu vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne 8 týždňov, čím mu\nspôsobil ťažkú ujmu na zdraví, preto ho nemožno považovať za trest neprimerane prísny. Odvolací\nsúd neakceptoval v tejto časti ani argumentáciu odvolateľa, že uložením trestu zákazu činnosti viesť\nmotorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 mesiacov, by mu bolo prakticky znemožnené vykonávať\njeho povolanie, čím príde o živobytie. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovaný má\nmožnosť adaptovať svoj pracovný režim alebo vyhľadať alternatívne spôsoby zabezpečenia živobytia\npočas trvania zákazu činnosti, pričom tento zákaz je časovo ohraničený a umožňuje po jeho uplynutí\nobnoviť oprávnenie viesť motorové vozidlo. Právny poriadok neumožňuje, aby aktuálne okolnosti výkonu\nživnostenskej činnosti obžalovaného, ospravedlňovali vynechanie alebo zmiernenie zákonného trestu,\nktorý zodpovedá závažnosti spáchaného skutku.\nSúčasne odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že odvolanie podal výlučne obžalovaný\na nie prokurátor, bol viazaný zákazom zmeny rozhodnutia v neprospech obžalovaného\n(zákazu reformatio in peius). V nadväznosti na uvedené, akékoľvek iné rozhodnutie, s poukazom\nna požiadavku obžalovaného, či už v podobe dlhšej skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia\nslobody, alternatívne, uloženia vyššej výmery peňažného trestu, by nevyhnutne znamenala zhoršenie\nprávneho postavenia obžalovaného. Takýto postup je v odvolacom konaní ex lege neprípustný, ak\nsám prokurátor nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného. Na základe uvedeného odvolací\nsúd uzatvára, že odvolacie požiadavky obžalovaného, v konfrontácii so závermi súdu prvého stupňa\npri ukladaní trestu zákazu činnosti neobstoja ako dostatočné na to, aby presvedčili odvolací súd o\nnesprávnom či nezákonnom postupe prvostupňového súdu.\nV súvislosti s výrokom o vine a treste krajský súd záverom poznamenáva, že vychádzajúc z imperatívu\nvyjadreného v § 2 ods. 1 Tr. zák. činu posudzoval podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania\nskutku, nakoľko zmena príslušných ustanovení Trestného zákona, ku ktorej došlo na základe zákona č.\n\n40/2024 Z. z., neposkytovala žiadnu možnosť pre priaznivejšie posúdenie stíhaného skutku tak v rovine\nvýroku o vine, ako ani v rovine výroku o treste.\nOdvolací súd nezistil dôvod ani na zrušenie výrokov o náhrade škody, ktoré boli poškodenými riadne\nuplatnené a vyčíslené, pričom žiadny z poškodených subjektov a napokon ani samotný obžalovaný\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti nenamietali.\nPo zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, dospel\nodvolací súd k záveru, že uložený trest ako celok, zodpovedá zásadám ukladania trestov zakotveným\nv § 34 a § 38 Tr. zák. a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia\ngenerálnej i individuálnej prevencie a uložený trest prvostupňovým súdom nie je možné považovať\nza neprimerane prísny.\nNa základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a\nzákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako\nnedôvodné zamietol.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/70/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}