Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/79/2025 z 10. 7. 2025 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. júla 2025, sp. zn. 4To/79/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3 Krajský súd Bratislava | 4To/79/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3 | 2025-07-10 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TP, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ec3536c-1335-4cb9-9814-c472348d0095 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 4To/79/2025 1322010812 10. 07. 2025 JUDr. Karol Kováč ECLI:SK:KSBA:2025:1322010812.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného U. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 06.03.2024 sp. zn. B3-2T/70/2022, na verejnom zasadnutí konanom 10. júla 2025 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného U. X., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a . odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 06.03.2024 sp. zn. B3-2T/70/2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava I z 03.02.2025 sp. zn. B3-2T/70/2022 bol obžalovaný U. X. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1., ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 08.11.2021 v čase o 13.11 h. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Praktik, bielej farby, EČ: P. po ceste medzi obcou Boldog a mestom Senec v smere jazdy na mesto Senec, kde sa v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácii v cestnej premávke, kedy si nevšimol motocykel zn. KTM 1290, oranžovej farby, EČ: V., vedený poškodeným R. S., ktorý ho predbiehal zľava a napriek tomu zahájil predchádzanie cyklistov idúcich v pravom pruhu a vošiel do ľavého pruhu, pričom v rozpore s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke nedal znamenie o zmene smeru jazdy a svojim manévrom ohrozil motocyklistu, pričom ten v snahe vyhnúť sa zrážke strhol riadidlá vľavo a prešiel mimo vozovku, kde dopadol na zem a následkom pádu poškodený R. S. utrpel zranenia a to dislokovanú zlomeninu diafýzy kľúčnej kosti vpravo a pomliaždenie oblasti členkového kĺbu vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne 8 týždňov. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výške 1.500,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu súd pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodeného R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., X. XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť Y. zdravotná poisťovňa, a.s., N. 5, O., IČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný U. X. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por., ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V písomných dôvodoch podaného odvolania, ktoré koncipoval sám obžalovaný bolo konštatované, že vzniknutú situáciu ľutuje. Škodu riadne ohlásil zamestnávateľovi, nakoľko motorové vozidlo EVČ: P. bolo vo vlastníctve zamestnávateľa, ktorý túto udalosť oznámil poisťovni s cieľom likvidácie škôd. Je držiteľom vodičského oprávnenia od novembra 2018 a až do danej dopravnej nehody nemal žiadne priestupky na úseku cestnej dopravy a ani nebol účastníkom iných nehôd, pričom je tomu tak aj v období po nehode. Je živnostníkom a venuje sa najmä servisu kamerových systémov a alarmov, čo znamená, že za klientmi musí dochádzať autom. Uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 mesiacov by mu bolo prakticky znemožnené vykonávať jeho povolanie, čím príde o živobytie a štát o produktívneho občana, ktorý platí dane a odvody. Vzhľadom na okolnosti a následky dopravnej nehody má za to, že uložené tresty sú neprimerane prísne, tak k okolnostiam nehody, jej následkom, ako i k jeho osobe. Obžalovaný dal do pozornosti, že vedie usporiadaný život, bez exekúcii či iných podlžností. Má za to, že už samotné konanie o treste a vykonané úkony v súvislosti s jeho obvinením majú pre jeho osobu dostatočný výchovný vplyv a na jeho potrestanie nie je potrebné ukladanie ďalších trestov. Je mladým pracujúcim človekom, preto aj finančná sankcia vo výške 1.500,- eur je pre neho dostatočným trestom. Vzhľadom na to, že jeho povolanie je neoddeliteľne spojené s dochádzaním za klientmi a poskytovaním servisu ich zariadení priamo v nehnuteľnostiach na rôznych lokalitách západného Slovenska navrhol, aby súd upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a priklonil sa k uloženiu iného druhu trestu, napr. vyššej dobe podmienečného trestu alternatívne finančného trestu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný U. X. a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti poškodeného R. S., zástupcu poškodenej spoločnosti Y. zdravotná poisťovňa, a.s., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovaný U. X. na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom odvolaní trvá a navrhol, aby krajský súd rozhodol podľa uváženia podľa alternatív, ktoré prezentoval v písomných dôvodoch podaného odvolania. Jeho odvolanie smeruje hlavne k tomu, aby odvolací súd upustil od uloženia trestu zákazu činnosti, keďže je stále živnostníkom a jeho pracovná činnosť je spojená s vedením motorového vozidla. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby odvolanie obžalovaného bolo ako nedôvodné zamietnuté. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného U. nie je dôvodné. Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom na obsah písomne odôvodneného odvolania podaného zo strany obžalovaného a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, ani výrok o náhrade škody. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný U. X. na hlavnom pojednávaní konanom 06.03.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., t. j. že nepopiera skutok ktorý je uvedený v obžalobe a následne samosudca mestského súdu prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia mestský súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/), f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil podľa § 257 ods. 8 Tr. por., že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine napadnutého rozsudku, ktorý nemohol byť napadnutý odvolaním. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste. Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému U. X. bol v predmetnej trestnej veci uložený primeraný a spravodlivý trest ako celok (tak peňažný trest, ako aj trest zákazu činnosti), pričom v posudzovanej veci nebol žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu takto uloženého trestu. Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Patričný zreteľ k účelu trestu v naznačenom smere má preto rozhodujúci význam i z hľadiska aplikácie ustanovenie § 56 ods. 2 Tr. zák. Závery na primeranosť postihu páchateľa sa musia opierať o skutočný stav vecí a musia z neho vyplynúť. Možno teda zhrnúť, že mestský súd v posudzovanej veci vo vzťahu k obžalovanému U. X., takto uvedeným spôsobom aj skutočne postupoval. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ nebol súdne trestaný, avšak bol dvakrát postihnutý za priestupok v cestnej doprave, pričom v jednom prípade (pred posudzovaným skutkom) bol riešený iba napomenutím (bez sankcie) a v druhom prípade (spáchanom až po posudzovanom skutku) mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur (priestupok spočíval v zlom technickom stave vozidla). Odvolací súd konštatuje, že mestský súd správne priznal obžalovanému U. X. danosť dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., pretože obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život, priznal spáchanie trestného činu a tento úprimne oľutoval. Tak ako mestský súd, tak aj odvolací súd, pri osobe obžalovaného nevzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Uložený peňažný trest vo výmere 1.500,- euro, spolu s dielčim výrokom o uložení náhradného trestu odňatia slobody, zodpovedá zásadám ukladaniam trestu v zmysle § 34 Tr. zák. v každom smere. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného, postačí aj uloženie tzv. alternatívneho druhu trestu (t. j. peňažného trestu), pričom uloženie trestu odňatia slobody nie je potrebné. Mestský súd nepochybil, keď pri určovaní výmery peňažného trestu vychádzal z osobných a majetkových pomerov obžalovaného, nakoľko je nesporné, že obžalovaný riadne pracuje a má pravidelný mesačný príjem zo svojej živnostenskej činnosti. Rovnako i krajský súd považuje výmeru peňažného trestu vo výške 1.500,- euro, za primeranú a dostatočnú. Nakoľko v prejednávanej veci u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, súd I. stupňa postupoval správne, keď pri výmere peňažného trestu vychádzal z rozpätia upravenej trestnej sadzby podľa režimu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. t. j. od 160,- eur do 221.340,- eur. a vo výroku o peňažnom treste okrem ustanovenia § 157 ods. 2 a § 56 ods. 2 Tr. zák., aplikoval i ustanovenia § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., keďže bral zreteľ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.03.2021 sp. zn. 1Tdo/18/2020, v ktorom bolo konštatované, že povinnosť súdu podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa vzťahuje nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípad ukladania iného druhu trestu s odstupňovateľnou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou, s výnimkou tých druhov trestov, ktoré nemajú žiadnu sadzbu, napr. trest prepadnutia majetku. Súd I. stupňa sa však dopustil formálneho pochybenia, keď pri ukladaní peňažného trestu použil odsek 1 k § 56 Tr. zák., hoci mal pri správnom postupe aplikovať iba odsek 2 k § 56 Tr. zák. Na uvedenú nesprávnosť krajský súd iba upozorňuje, bez potreby ju korigovať, nakoľko z materiálneho hľadiska nemala vplyv na samotné rozhodnutie o uložení peňažného trestu. Súd prvého stupňa v súlade so zákonom kombinoval uloženie peňažného trestu aj s ukladaním trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Uloženie tohto druhu trestu je nevyhnutné vzhľadom ku skutočnosti, že k spáchaniu trestnej činnosti došlo za porušenia dôležitej povinnosti podľa § 15 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ako aj s poukazom na to, že obžalovaný sa tak pred spáchaním predmetného skutku, ako aj po ňom, dopustil priestupku na úseku cestnej dopravy. Odvolací súd poznamenáva, že v prípadoch, kedy dochádza k spáchanej trestnej činnosti páchateľmi v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich vedením a v tomto smere je možné pripustiť, že takýto trest má svoj význam z hľadiska naplnenia očakávaného účelu trestu. Ani odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, že prvostupňový súd mu uložil neprimerane prísny trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., bolo v prípade obžalovaného možné uložiť trest zákazu činnosti v rozpätí trestnej sadzby od 1 roka do 7 rokov. Obžalovanému bol za prejednávaný trestný čin prvostupňovým súdom uložený trest zákazu činnosti na dobu 18 mesiacov, teda pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a vzhľadom na okolnosti prípadu, keď obžalovaný svojím konaním v cestnej premávke poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví v podobe zranenia - dislokovanej zlomeniny diafýzy kľúčnej kosti vpravo a pomliaždenie oblasti členkového kĺbu vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne 8 týždňov, čím mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, preto ho nemožno považovať za trest neprimerane prísny. Odvolací súd neakceptoval v tejto časti ani argumentáciu odvolateľa, že uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 mesiacov, by mu bolo prakticky znemožnené vykonávať jeho povolanie, čím príde o živobytie. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovaný má možnosť adaptovať svoj pracovný režim alebo vyhľadať alternatívne spôsoby zabezpečenia živobytia počas trvania zákazu činnosti, pričom tento zákaz je časovo ohraničený a umožňuje po jeho uplynutí obnoviť oprávnenie viesť motorové vozidlo. Právny poriadok neumožňuje, aby aktuálne okolnosti výkonu živnostenskej činnosti obžalovaného, ospravedlňovali vynechanie alebo zmiernenie zákonného trestu, ktorý zodpovedá závažnosti spáchaného skutku. Súčasne odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že odvolanie podal výlučne obžalovaný a nie prokurátor, bol viazaný zákazom zmeny rozhodnutia v neprospech obžalovaného (zákazu reformatio in peius). V nadväznosti na uvedené, akékoľvek iné rozhodnutie, s poukazom na požiadavku obžalovaného, či už v podobe dlhšej skúšobnej doby podmienečného trestu odňatia slobody, alternatívne, uloženia vyššej výmery peňažného trestu, by nevyhnutne znamenala zhoršenie právneho postavenia obžalovaného. Takýto postup je v odvolacom konaní ex lege neprípustný, ak sám prokurátor nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že odvolacie požiadavky obžalovaného, v konfrontácii so závermi súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu zákazu činnosti neobstoja ako dostatočné na to, aby presvedčili odvolací súd o nesprávnom či nezákonnom postupe prvostupňového súdu. V súvislosti s výrokom o vine a treste krajský súd záverom poznamenáva, že vychádzajúc z imperatívu vyjadreného v § 2 ods. 1 Tr. zák. činu posudzoval podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, nakoľko zmena príslušných ustanovení Trestného zákona, ku ktorej došlo na základe zákona č. 40/2024 Z. z., neposkytovala žiadnu možnosť pre priaznivejšie posúdenie stíhaného skutku tak v rovine výroku o vine, ako ani v rovine výroku o treste. Odvolací súd nezistil dôvod ani na zrušenie výrokov o náhrade škody, ktoré boli poškodenými riadne uplatnené a vyčíslené, pričom žiadny z poškodených subjektov a napokon ani samotný obžalovaný správnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti nenamietali. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, dospel odvolací súd k záveru, že uložený trest ako celok, zodpovedá zásadám ukladania trestov zakotveným v § 34 a § 38 Tr. zák. a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a uložený trest prvostupňovým súdom nie je možné považovať za neprimerane prísny. Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.