{"guid": "59ebdb43-0609-4d04-8300-dc4fbce0ec0f:d2cbff67-88fd-44bb-ba0b-1331286c2c45", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1322201526.1", "spisova_znacka": "3CoPr/11/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoPr/11/2025 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2025, sp. zn. 3CoPr/11/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1322201526.1", "identifikacne_cislo": "1322201526", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo", "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/55", "nazov": "zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-95.odsek-1", "nazov": "§ 95 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-95.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "nazov": "§ 125 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2017/55#paragraf-95", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2cbff67-88fd-44bb-ba0b-1331286c2c45", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1322201526.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1322201526.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1322201526.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoPr/11/2025\n1322201526\n27. 11. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:1322201526.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Z.. Z. H., Q.. X.X.XXXX, W. U. Za\nF. XX, Q., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 00\n681 156, Špitálska 4,6,8, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru\na náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10.4.2025,\nč. k. B3-19Cpr/3/2022-145, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca podľa § 95 ods. 1,\n2 zák. o štátnej službe domáhal určenia, že oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nv skúšobnej dobe zo dňa 20.1.2021 je neplatné, uloženia povinnosti žalovanému žalobcu aj naďalej\nzamestnávať v štátnozamestnaneckom pomere podľa zmluvy z 3.8.2021 a povinnosti na náhradu mzdy\nv sume 1.191,50 eura s príslušenstvom.\n2. Svoje rozhodnutie s odkazom na čl. 2, čl. 9, § 1 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, 3, 4, 6, § 34,\n§\n48 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1, § 51 ods. 2 písm. e), f), § 52 ods. 1, § 95 ods. 1, 2, § 96,\n§\n176 zák. č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n31.12.2021 do 30.3.2022 (ďalej len „zák. o štátnej službe“) a vykonané dokazovanie odôvodnil tým, že\nžalobca podal žalobu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. V konaní bolo nesporné, že žalobca na\nzáklade služobnej zmluvy č. XXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 3.8.2021 v zmysle § 48 ods. 1 písm. a) zák.\no štátnej službe pracoval u žalovaného s účinnosťou od 1.12.2021 v štátnozamestnaneckom pomere\npodľa § 50 ods. 1 zák. o štátnej službe vo funkcii hlavný štátny radca. Podľa čl. I. bod 3. služobnej\nzmluvy bola v zmysle § 50 ods. 2 písm. e) a f) a podľa § 52 zák. o štátnej službe dohodnutá skúšobná\ndoba v trvaní troch mesiacov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil štátnozamestnanecký\npomer so žalobcom v skúšobnej dobe podľa čl. II. bod 8. služobnej zmluvy v zmysle § 71 ods. 1\npísm. d) v nadväznosti na § 81 zák. o štátnej službe. Žalobcovi vytkol, že nepreukázal doručenie (a\ntoto neobsahuje ani osobný spis žalobcu), že žalovanému listom zo dňa 15.2.2022 oznámil, že na\nštátnozamestnaneckom pomere trvá. Sporným nebolo ani to, že podľa § 163 ods. 1, 2 zák. o štátnej\nslužbe bol žalobca účastný adaptačného vzdelávania, a že žalovaný doručil žalobcovi s účinnosťou\nod 1.12.2021 oznámenie o zmene organizačného útvaru zo dňa 24.11.2021, Č. z.: 93769/2021, Č.\nsp.: OSB/845/2021-M_ODPPV o zmene organizačného útvaru, ktoré je dodatkom k služobnej zmluve.\nAko sporné v konaní vyhodnotil zodpovedanie otázky, či skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nmedzi žalobcom a žalovaným je výsledkom svojvoľného a účelového konania žalovaného, ktorým\n\ndošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, a či konanie žalovaného spočívajúce v skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru medzi ním a žalobcom možno považovať za zneužitie práva, a teda\nza konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že podanie žaloby podľa § 95 ods. 1, 2 zák. o\nštátnej službe je viazané na lehotu dvoch mesiacov plynúcu odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký\npomer skončiť. Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru\nna základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia\npísomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. V tejto súvislosti\nkonštatoval, že žalobcovi skončil štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe oznámením zo dňa\n20.1.2022, ktoré prevzal dňa 24.1.2022, ku dňu 31.1.2022. Nakoľko žalobca doručil žalobu na súd\nelektronicky dňa 4.4.2022 (štvrtok) a podaním na pošte až dňa 10.4.2022, žalobu vyhodnotil ako\noneskorenú, podanú po uplynutí dvojmesačnej lehoty. Záverom dodal, že boli splnené hmotnoprávne\npodmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe dohodnutej platne v\nčl. I. bod 3. služobnej zmluvy. Za zrušovací prejav vôle žalovaného označil oznámenie o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.1.2022 ku dňu 31.1.2022, a ktoré bolo\nžalobcovi doručené dňa 24.1.2022 a riadne podpísané poverenou osobou žalovaného J.. P. N. na\nzáklade poverenia zo dňa 14.1.2022 udeleného a podpísaného generálnou tajomníčkou služobného\núradu Z.. Y. A., a to na návrh generálneho riaditeľa U. Y. z 17.1.2022. Za podstatu dohodnutia skúšobnej\ndoby vo všeobecnosti označil poskytnutie možnosti zmluvným stranám, aby až do jej uplynutia si\nprakticky overili, či ich štátnozamestnanecký pomer zodpovedá tomu, s čím do neho vstupovali, teda\nči zamestnancovi vyhovuje druh práce, miesto jej výkonu a mzdové alebo ďalšie pracovné podmienky,\na či zamestnanec spĺňa zamestnávateľove očakávania, pokiaľ ide o jeho schopnosť plniť konkrétne\npracovné povinnosti. V prípade negatívnych zistení zák. o štátnej službe obom zmluvným stranám\numožňuje skončiť štátnozamestnanecký pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Ak\nje štátnozamestnanecký pomer možné v zmysle zákona skončiť aj bez udania dôvodu, za splnenia\nvšetkých podmienok nemožno dodržanie tohto postupu považovať za diskrimináciu. V danom prípade sa\nžalovaný v súlade so zákonom rozhodol štátnozamestnanecký pomer so žalobcom skončiť v skúšobnej\ndobe bez udania dôvodu a v konaní ozrejmil jednotlivé pracovné skúsenosti, ktorého viedli k tomuto\nrozhodnutiu. V danom prípade mal žalovaný z pozície zamestnávateľa určité očakávania v pracovné\nschopnosti a prístup k práci zo strany žalobcu ako zamestnanca, ktoré však žalobca nenaplnil a\nžalobcove očakávania v pracovné schopnosti a jeho vyhodnotenie žalovaným nemožno žalovanému\nvyčítať. Postup žalovaného v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru nepovažoval\nsúd za výsledok svojvôle. Predmetnú žalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru v skúšobnej dobe pre jej oneskorenosť zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V konaní plne úspešnému žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania však nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.\n3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý z odvolacích dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový\nstav veci, tento nesprávne právne posúdil a nevykonal potrebné zistenia za účelom ochrany slabšej\nstrany sporu. Súčasne namietal aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces spočívajúce v upretí\npráva žalobcu zúčastniť sa na výsluchu ním navrhnutého svedka Z.. Ľ. U.. V nadväznosti na ods. 36.\na 37. odôvodnenia označil rozsudok aj za nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnený. Vo vzťahu k\nzáveru o zmeškaní lehoty na podanie žaloby prvoinštančnému súdu vytkol, že nesprávne uviedol dátum\nelektronického doručenia žaloby ako 4.4.2022, nakoľko nie je rozhodujúce, kedy podateľňa preposlala\npodanie príslušnému senátu. Naviac 4.4. bol pondelok a v skutočnosti bola žaloba súdu doručená na\npodateľňu emailom vo štvrtok, ale 31. marca o 23:38 hod. a doposlaná bola riadne v desaťdňovej lehote\nv nedeľu 10.4.2022, z čoho potom vyplýva, že boli splnené procesné podmienky na podanie predmetnej\nžaloby. Pokiaľ sa týka oznámenia, že žalobca trvá na trvaní štátnozamestnaneckého pomeru, toto\nžalobca oznamoval žalovanému viackrát a rôznymi formami od 31.12022 a formu oznámenia naviac\nnahrádza aj samotná žaloba jej doručením. Ak sa nenachádza v osobnom spise, tak aj uvedené\npreukazuje podľa neho jeho diskrimináciu zamestnávateľom, čo vie doložiť emailovou komunikáciou\n(zo dňa 23.2.2022). K výsluchu svedka Z.. U. uviedol, že v daný deň bol v budove súdu od 9.30 hod.\ns tým, že iné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil skončilo o 11.00 hod. Nakoľko mal kvôli nerušeniu\nvypnutý mobil, musel sa spoliehať na svoje náramkové hodinky s automatickým naťahovaním, ktoré\nsa mu žiaľ v daný deň po sňatí z ruky pokazili a hoci priebežne chodil k pojednávacej miestnosti,\nkde sedela advokátka protistrany (poslednýkrát o 13.00 hod.), ktorá mu povedala, že ona čaká na iné\npojednávanie oproti, keď zrazu vychádzali účastníci na chodbu, že vraj k vyhláseniu rozsudku. Bol\n\ntoho názoru, že súd mohol preveriť okolnosti jeho oneskorenia a zrušiť svoje uznesenie o skončení\ndokazovania a zopakovať jednoduché vypočutie svedka, zvlášť, ak ho pri vypočutí nezastúpil a umožnil\nsvedkovi upravovať skutočnosti bez konfrontácie. V pojednávanej miestnosti už nebolo plánované\niné pojednávanie a bolo cca 13:20 hod. K osobe svedka uviedol, že tento bol len poverený vedúci\noddelenia a po jeho sťažnosti bol tohto poverenia zbavený. Jeho mentorstva sa chcel pritom zbaviť, lebo\nkaždoročne chodí lyžovať v mesiaci február. Nakoľko od 1.2.2022 mali byť preložení na pracovisko do\nQ. a miestny mentor Z.. D. už prevzala 3 kolegov, nemal ho kto v Q. mentorovať, a to bol vraj aj jeden\nz dôvodov, prečo ho „niekto“ navrhol na skončenie v skúšobnej dobe. V ďalšom prvoinštančnému súdu\nvytkol, že hoci podpis na oznámení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a podpis na poverení z\n14.1.2022 sú zjavne odlišné, uspokojil sa s týmto dokumentom bez ďalšieho dokazovania pravosti listiny\na podpisov na nich. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že u žalovaného splnomocnené či poverené\nosoby vždy prikladali k podpísanej listine dané listiny a svoje meno, k čomu v danom prípade nedošlo\na k listine v osobnom spise bolo doložené až dodatočne po prešetrovaní. Vo vzťahu k diskriminácii\nzdôraznil, že nemožno pripustiť diskrimináciu zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu, už vôbec nie pre\nkritiku pomerov či nátlak kritizovaných zamestnancov, že oni nebudú jazdiť so zamestnancom, pretože\nnosí okuliare, je senior atď..., keď v skutočnosti išlo o vytlačenie zamestnanca- uvoľnenie miesta pre ich\nkamarátov (kolegov z predchádzajúceho pracoviska), čo je v hodnotení mentora opatrne naznačené.\nPri rozhovore kolegov Z.. T.Č. G. Z.. X. vysvitlo, že ich ďalší kolega by už mal záujem o prácu v Q.\n(J.. R., ktorý aj namiesto žalobcu napokon od februára 2022 nastúpil a ako sa neskôr dozvedel, bol\npriateľom neskoršej vedúcej). Ako sa vyjadril svedok U., on nechcel rozbíjať kolektív a vyhodil žalobcu.\nZáujmy kolegov a zastupujúceho vedúceho oddelenia Ľ.. U. sa spojili práve v kritike vykonávania kontrol\nna ich predchádzajúcom pracovisku v Implementačnej agentúre. Poukázal na časové súvislosti, kedy\nv utorok 11.1.2022 poslal zastupujúcemu vedúcemu vyžiadaný email na zhodnotenie preposlaného\nmateriálu kontrol, kde hodnotil ich výkon, že na IA sa javia určité nezrovnalosti a nedôslednosti výkonu\nkontroly atď., potom nasledovala porada oddelenia a následne obed v reštaurácii, na ktorý nebol pozvaný\na po príchode z neho mu zrazu všetko začali rušiť, vrátane predchádzajúcich služobných ciest na\nkontroly. V piatok 14.1.2022 poverila Z.. A. svojím zastupovaním sekcie J.. N. a poverenie je od pondelka\n17.1.2022 do piatka 21.1.2022. Podľa rozsudku hneď v pondelok 17.1.2022 dáva generálny riaditeľ\nsekcie eurofondov Boris Sloboda návrh na jeho prepustenie v skúšobnej dobe, ale ešte bez správy\nmentora, ktorú vypracovával mentor až po jeho prepustení, keď to od neho žiadali na osobnom úrade.\nRovnako nikde nebolo vyjadrenie vedúceho odboru D., tak na akom základe potom rozhodoval U.\nY.? Pokiaľ ide o informáciu, že žalovaný nevedel o jeho inej žalobe uviedol, že nedá sa vylúčiť, že\nsprostredkovanú informáciu mal. Z toho dôvodu sa nedá vylúčiť ani politická diskriminácia.\n4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.\n5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1\nCSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n6. Podľa § 81 ods. 1 zák. č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zák. o štátnej službe“) v skúšobnej dobe môže služobný úrad a štátny zamestnanec skončiť\nštátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak odsek 5\nneustanovuje inak.\n7. Podľa § 81 ods. 4 zák. o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí\ndňom uvedeným v oznámení služobného úradu, najskôr dňom doručenia tohto písomného oznámenia\nštátnemu zamestnancovi a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.\n8. Podľa § 95 ods. 1 zák. o štátnej službe štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej\ndobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal\nštátnozamestnanecký pomer skončiť.\n9. Podľa § 125 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „CSP“) podanie možno urobiť písomne, a o v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\n\n10. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie\npodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe\nautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie\nsa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie nevyzýva.\n11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe z dôvodu jej oneskoreného podania (viď ods. 36.\na 40. odôvodnenia). Vychádzal pritom z toho, že dvojmesačná lehota podľa § 95 ods. 1 zák. o štátnej\nslužbe začala plynúť dňa 31.1.2022, kedy malo dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v\nskúšobnej dobe a žaloba bola súdu doručená elektronicky dňa 4.4.2022 (štvrtok) a podaním na pošte\naž dňa 10.4.2022, t. j. oneskorene. Žalobca v odvolaní namietol správnosť tohto záveru s poukazom na\nokamih elektronického doručenia žaloby.\n12. Úvodom odvolací súd uvádza, že lehota upravená v ust. § 95 ods. 1 zák. o štátnej službe je\nsvojím charakterom hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou, na zachovanie ktorej musí súd prihliadať ex\noffo. Z hmotnoprávneho charakteru lehoty vyplýva, že pre jej zachovanie je nevyhnutné, aby žaloba o\nurčenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola v zákonnej dvojmesačnej lehote\nsúdu doručená (nestačí jej odovzdanie poštovému podniku na poštovú prepravu). Prekluzívny charakter\ntejto lehoty znamená, že jej márnym uplynutím zaniká právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Ak sa preto žaloba podľa § 95 ods. 1 zák. o štátnej\nslužbe nepodala včas, platnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemôže súd preskúmavať\na zaoberať sa otázkou jeho platnosti/neplatnosti ani prejudiciálne a štátnozamestnanecký pomer v\ntakomto prípade končí podľa jednostranného zrušovacieho prípadu, v danom prípade podľa § 81 ods. 4\nzák. o štátnej službe dňa 31.1.2022. Obdobný záver vo vzťahu k charakteru lehoty na podanie žaloby\no určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následkom jej márneho uplynutia bol vyslovený\nv rozhodnutiach R 40/1969, R 75/1977, R 20/1987, NS SR sp. zn. 2Cdo/475/1996, NS ČR sp. zn.\n21Cdo/343/2018, sp. zn. 21Cdo/8088/2015, ktorých závery sú použiteľné aj vo vzťahu k lehote podľa\n§ 95 ods. 1 zák. o štátnej službe.\n13. V prejednávanej veci odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žaloba o určenie neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola podaná v elektronickej podobe bez autorizácie podľa\nosobitného predpisu, a to ako príloha mailového podania súdu odoslaného dňa 31.3.2022 o 23:39\nhod. Predmetná žaloba bola doplnená listinnej podobe, a to podaním daným na poštovú prepravu dňa\n10.4.2022 a súdu podľa podacej pečiatky doručeným dňa 12.4.2022. Pokiaľ preto súd prvej inštancie\npri posúdení okamihu doručenia žaloby vychádzal z dátumu 4.4.2022 uvedeného na podacej pečiatke\npodateľne vyznačenej na žalobe podanej v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného\npredpisu, žalobca dôvodne namieta, že vychádzal z nesprávneho okamihu doručenia žaloby. Podľa\n§ 125 ods. 2 CSP v prípade elektronického podania bez autorizácie podľa osobitného predpisu je\nrozhodujúci dátum doručenia e- mailovej správy súdu (obdobne viď uznesenie NS SR zo dňa 28.5.2013,\nsp. zn. 6Cdo/147/2013, zo dňa 31.1.2017, sp. zn. 2Obdo/12/2016, uznesenie ÚS SR zo dňa 1.4.2020,\nsp. zn. IV. ÚS 115/2020, rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 250/05, III. ÚS 2361/08, IV. ÚS 2492/08), a\nto za podmienky, že neautorizované podanie je v zákonom stanovenej lehote 10 dní súdu dodatočne\ndoručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.\nOkamih, kedy podateľňa neautorizované elektronické podanie opatrila podacou pečiatkou je tak pre\núčely posúdenia hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych účinkov žaloby irelevantný. Aj napriek\nuvedenému pochybeniu odvolací súd považuje za správny záver prvoinštančného súdu o podaní\nžaloby po uplynutí ust. § 95 ods. 1 zák. o štátnej službe stanovenej prekluzívnej dvojmesačnej lehoty,\nnakoľko v danom prípade nemožno vychádzať ani z dátumu 31.3.2022, kedy bola žaloba odoslaná ako\npríloha emailovej správy, ako v odvolaní uvádza žalobca, a to s poukazom na charakter a od neho sa\nodvíjajúce plynutie desaťdňovej lehoty stanovenej zákonodarcom v ust. § 125 ods. 2 CSP na doplnenie\nneautorizovaného podania. Veľký senát NS SR v rozhodnutí zo dňa 16.9.2025, sp. zn. 1VCdo/7/2025\nvyvodil totiž právny záver, že desaťdňová lehota podľa § 125 ods. 2 CSP je lehotou hmotnoprávnou, a\npreto pre jej zachovanie je nevyhnutné, aby bolo podanie v tejto lehote aj súdu doručené. Vychádzal\npritom z účelu právnej úpravy, vymedzenia a identifikácie jej rozsahu za súčasnej komparácie právnej\núpravy obsiahnutej v ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že nová právna úprava\nodlišne upravuje spôsob doplnenia elektronického podania bez autorizácie v písomnej forme a jeho\nvčasnosť okrem lehoty desať dní viaže na moment jeho doručenia súdu. Ust. § 125 ods. 2 CSP má\n\ntak postavenie lex specialis vo vzťahu k § 121 ods. 5 CSP, čo zároveň rešpektuje úmysel zákonodarcu\nprezentovaný v dôvodovej správe k § 125 ods. 2 CSP.\n14. Pre zachovanie lehoty podľa § 125 ods. 2 CSP tak nebolo v intenciách uvedeného právneho\nnázoru NS SR dostatočné odovzdanie predmetného podania (žaloby o určenie neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru) na poštovú prepravu dňa 10.4.2022, ale v desaťdňovej lehote malo\nbyť predmetné podanie súdu aj doručené, k čomu nedošlo, nakoľko podanie sa do dispozície súdu\ndostalo až dňa 12.4.2022, t. j. preukázateľne po uplynutí lehoty stanovenej ust. § 95 ods. 1 zák. o štátnej\nslužbe v spojení s § 125 ods. 2 CSP. Pre záver o včasnom podaní žaloby v nadväznosti na jej podanie\nv elektronickej neautorizovanej podobe dňa 31.3.2022 bolo potrebné, aby táto bola súdu doručená\nnajneskôr dňa 11.4.2022 (najbližší nasledujúci pracovný deň, nakoľko 10.4.2022 bol deň pracovného\npokoja- nedeľa). Podľa § 125 ods. 2 CSP tak nebolo možné prihliadať na doručenie žaloby v prílohe emailovej správy dňa 31.3.2022, ale konanie bolo začaté až na základe doručenia žaloby v listinnej forme\ndňa 12.4.2022. Zistené a žalobcom namietané pochybenie prvoinštančného súdu pri určení rozhodného\nmomentu pre záver o zachovaní lehoty tak nemalo vplyv na vecnú správnosť záveru prvoinštančného\nsúdu o oneskorenom podaní žaloby. Možno preto zhrnúť, že pokiaľ preto súd prvej inštancie konštatoval,\nže žaloba bola podaná oneskorene, ak bola daná na poštovú prepravu dňa 10.4.2022, tento skutkový\na právny záver je vecne správny a odôvodňujúci meritórne neprejednanie žaloby o určenie neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Z uvedeného dôvodu sa potom bolo bezpredmetné a\nnehospodárne zaoberať odvolacou argumentáciou žalobcu, v ktorej namietal závery prvoinštančného\nsúdu vyslovené vo vzťahu k meritu veci nad rámec nevyhnutnosti a napriek záveru o oneskorenom\npodaní žaloby, ktoré je prekážkou jej meritórneho prejednania.\n15. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalobcu, v ktorej namietal porušenie\npráva na spravodlivý súdny proces v dôsledku toho, že mu bolo upreté zúčastniť sa pojednávania,\nna ktorom bol vypočúvaný svedok U. (pozn. odvolacieho súdu pojednávanie konané dňa 10.4.2025),\nnakoľko z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca bol na uvedené pojednávanie riadne predvolaný\n(predvolanie mu bolo listinne doručené dňa 20.2.2025), na pojednávanie sa v súdom stanovenom\nčase nedostavil a svoju opakovanú neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, a preto súd prvej inštancie\nv súlade s § 180 CSP rozhodol o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu. Na uvedené\nnemá vplyv ani skutočnosť vyplývajúca tak zo zvukového záznamu z predmetného pojednávania, ako\naj zo zápisnice o pojednávaní, a to, že žalobca sa do pojednávacej miestnosti dostavil krátko pred\nvyhlásením rozhodnutia z dôvodu, že sa síce nachádzal v budove súdu, ale mu meškali hodinky, čo zistil\noneskorene, a čo súd prvej inštancie objektívne nemohol predvídať. Naviac uvedená odvolacia námietka\nbola žalobcom vznesená v súvislosti s jeho záujmom zúčastniť sa opakovaného výsluchu svedka U.,\nktorého vykonanie pre oneskorenosť podanej žaloby nebolo vôbec nevyhnutné a hospodárne.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1\nCSP ako vecne správny potvrdil.\n17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešnému žalovanému však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v\nodvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19Cpr/3/2022", "guid": "d0d419b2-2dfa-4678-924c-66cf0f726c4c:d359dd3e-7044-4cea-b600-764625c56db6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:98f9674b-6000-4af2-88c5-82e214d01dd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.115.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.115.2020.1"}, {"guid": "ussr:0783ab8f-ab4d-4845-9f61-aae89f3d1a6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 250/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/05 z 16. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0783ab8f-ab4d-4845-9f61-aae89f3d1a6a"}, {"guid": "ffaf24fa-4291-4692-a418-9983fcb7009d:54120160-0409-4d19-9ba8-5b5615006194", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1", "spisova_znacka": "1VCdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/7/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122205608.1"}, {"guid": "d0d419b2-2dfa-4678-924c-66cf0f726c4c:d359dd3e-7044-4cea-b600-764625c56db6", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cpr/3/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19Cpr/3/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d0d419b2-2dfa-4678-924c-66cf0f726c4c:d359dd3e-7044-4cea-b600-764625c56db6"}], "citovane_v": []}