{"guid": "a7d592be-3fdc-4b36-9801-7083aaafb25f:7c31317f-55e9-4cb4-b563-d97d56840ce7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1323010101.1", "spisova_znacka": "3To/80/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/80/2024 z 18. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. februára 2025, sp. zn. 3To/80/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1323010101.1", "identifikacne_cislo": "1323010101", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Andrea Vojteková Fejérová", "sudca_id": 453, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-vojtekova-fejerova-453", "datum_vydania": "2025-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "nazov": "§ 321 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c31317f-55e9-4cb4-b563-d97d56840ce7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1323010101.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323010101.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323010101.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3To/80/2024\n1323010101\n18. 02. 2025\nJUDr. Denisa Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2025:1323010101.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a\nsudkýň JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného C. W., pre\nprečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona o odvolaniach obžalovaného a poškodenej R.\nO. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/10/2023 zo dňa 05.04.2024, na verejnom\nzasadnutí konanom dňa 18. februára 2025 pomerom hlasov 3:0 takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok\nvýroku o treste a spôsobe jeho výkonu.\n\nz r u š u j e vo\n\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa\nobžalovanému C. W., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom\nJ., T. XX/A\nukladá\nPodľa § 149 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona v znení\núčinnom do 05.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 súd\nobžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/\nroky.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 trest zákazu činnosti viesť\nmotorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 /jeden/ rok.\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej R. Redekyovej, nar. XX.XX.XXXX\ni e t a.\n\nzam\n\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/10/2023 zo dňa 05.04.2024 bol\nobžalovaný C. W. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom\nzáklade, že\ndňa 19.05.2021 v čase okolo 11:00 hod v Bratislave na Riazanskej ulici v smere na Račiansku ulicu ako\nvodič osobného motorového vozidla značky OPEL CROSSLAND X, R.: J začal s motorovým vozidlom\n\ncúvať smerom od hnedej brány s označením Novopacká piváreň k reštaurácii Ázijské bistro Panda v\nsnahe vojsť do brány v ktorej sa nachádza vchod do Ázijského bistra Panda, pričom sa dostatočne\nnevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nakoľko pri cúvaní nespozoroval\nza svojím vozidlom chodkyňu S. E., nar. XX.XX.XXXX a chodkyňu R. O., nar. XX.XX.XXXX, ktoré v tom\nčase prechádzali mimo priechodu pre chodcov šikmo cez vozovku Riazanskej ulice smerom k Ázijskému\nbistru Panda, kde v jazdnom pruhu vozovky Riazanskej ulice došlo k nárazu ľavej zadnej časti jeho\nmotorového vozidla s nákupnou taškou na kolieskach, ktorú v tom čase ťahala po ľavej strane svojho tela\npoškodená R. O. čoho následkom menovaná poškodená stratila rovnováhu a v dôsledku straty stability\npadla na povrch vozovky, pričom strhla so sebou aj poškodenú S. E., ktorá kráčala po jej pravej strane\na ktorá taktiež stratila stabilitu a spadla na povrch vozovky, následkom čoho poškodená R. O. utrpela\npomliaždenie ľavej polovice hrudníka, zlomeninu 5. rebra vľavo bez posunu úlomkov, pomliaždenie\nIV. prsta ľavej ruky s krvnou podliatinou a pomliaždenie oboch predkolení s krvnými podliatinami s\nnevyhnutnou celkovou dobou liečby nad 7 dní a poškodená S. E. utrpela závažné poranenia hlavy\na poúrazový opuch mozgu, v dôsledku čoho po dvojdňovej hospitalizácii v Nemocnici Ružinov dňa\n20.05.2021 v čase o 15.45 hod zomrela, čím obvinený ako vodič svojím konaním porušil povinnosť\nuloženú mu v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) a v § 22 ods. 2, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to závažným\nspôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona spočívajúcej v povinnosti venovať sa plne\nvedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a povinnosť neohroziť pri cúvaní ostatných\núčastníkov cestnej premávky a povinnosť zaistiť si bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite\npoučenej osoby pri nedostatočnom rozhľade.\nPostupom podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona\nbol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 / desať/ mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia\nslobody podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 /dva/ roky.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči poškodenej\nspoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., W.: XX XXX XXX, so sídlom Panónska cesta 2,\nBratislava vo výške 1.777,52 €.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči poškodenej\nR. O. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, J. vo výške 1.592,14 €.\nPodľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú R. O. odkázal so zvyškom nároku na náhradu\nškody na civilný proces.\nProti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obžalovaný a poškodená R. O..\nOdvolanie obžalovaného smerujúce proti výroku o vine a treste bolo odôvodnené písomným podaním\nobhajcu doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.05.2024.\nObžalovaný v dôvodoch odvolania vyjadruje nesúhlas s tvrdením súdu, že poškodená O. potom čo\nstratila rovnováhu, strhla so sebou aj poškodenú E.. Takýto záver nie je možné preukázať žiadnym\nz vykonaných dôkazov. Preto nie je obžalovanému zrejmé, prečo súd vzťahuje jeho zavinenie aj\nk následku v podobe smrti poškodenej E.. V znaleckom posudku z odvetvia súdneho lekárstva sa\nkonštatuje, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k styku tela poškodenej O. s telom poškodenej\nE. a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ku kontaktu tela poškodenej E. s autom obžalovaného\nnedošlo. Všetky zranenia na tele nebohej sa nachádzajú na jej prevej strane, pričom k vozidlu bola bližšie\njej ľavá strana. Takéto závery označované ako „najväčšia pravdepodobnosť“ na prijatie záveru o vine\nnepostačujú. Súd podľa obžalovaného pochybil, keď sa nezaoberal takisto pravdepodobným priebehom\ndeja, pri ktorom poškodená E. mohla spadnúť len preto, že sa zľakla, keď spadla jej dcéra. Do úvahy\nbolo potrebné vziať, že išlo o 93-ročnú pani, u ktorej okrem zľaknutia mohlo dôjsť k zatočeniu hlavy.\n\nZ odôvodnenia rozsudku podľa obžalovaného vyplýva, že mal porušiť povinnosti vodiča uvedené v §\n4 ods. 1 písm. c/ a § 22 ods. 2, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. Súd prvého stupňa však zjavne podcenil\nporušenie povinností chodcami, ktoré sú uvedené v § 53 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona č. 8/2009\nZ.z. Obžalovaný zastáva názor, že chodkyne mali prednostne použiť priechod pre chodcov, ktorý sa\nnachádza v blízkosti a to najmä s ohľadom na vek staršej poškodenej. Tým, že sa blízkosti miesta\nnehody nachádza vyznačený priechod pre chodcov, mohol obžalovaný dôvodne predpoklad, že chodci\nho využijú. Platí totiž všeobecný princíp, že žiaden z účastníkov nie je povinný predpoklad porušenie\npravidiel cestnej premávky iným jej účastníkom.\nVyššie uvedené úvahy podporujú aj závery znalca z odboru dopravy, ktorý ako jednu z príčin vzniku\ndopravnej nehody stanovil z technického hľadiska nesprávne správanie sa chodkýň na vozovke. Tieto\nprechádzali mimo vyznačeného priechodu pre chodcov a šikmo vzhľadom na pozdĺžnu os vozovky\nRiazanskej ulice. Do jazdného pruhu v smere na Račiansku vošli v čase, keď to celková dopravná\nsituácia v úseku dopravnej nehody neumožňovala. Chodkyne obžalovaného ako vodiča donútili vstupom\ndo jeho jazdného pruhu ku zmene rýchlosti , na jeho vozidlo pred kontaktom s nákupným vozíkom\nreagovali oneskorene a boli to práve ony, ktoré obžalovanému vytvorili kolíznu situáciu.\nObžalovaný tiež dáva do pozornosti, že chodci ako najzraniteľnejší účastníci cestnej premávky sú\npovinní obzvlášť dbať na zvýšenú opatrnosť. Nie sú oprávnení vstupovať na vozovku, ak vzhľadom na\nrýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nebudú môcť cez vozovku bezpečne prejsť.\nObžalovaný pripomína, že sa v rámci svojich možností plne venoval vedeniu motorového vozidla,\nsústredil sa iba na túto činnosť, situáciu sledoval aj pomocou kamery, takisto cez spätné zrkadlá. Svedčí\no tom aj zistenie, že okamžite po kontakte kolesa auta s cudzím predmetom, svoje vozidlo zastavil a\nzabránil tak kontaktu s osobou. Je toho názoru, že kontakt vozidla s nákupným vozíkom nemôže byť v\npríčinnej súvislosti so zranením, ktoré spôsobilo smrť inej osoby.\nObžalovaný na podklade vyššie uvedených argumentov navrhol zrušiť prvostupňový rozsudok a\npostupom podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku ho oslobodiť spod obžaloby.\nOdvolanie poškodenej R. O. smerujúce proti výroku o náhrade škody bolo dodatočne odôvodnené\nprostredníctvom splnomocnenca poškodenej.\nPoškodená v úvode rekapituluje, že v tomto konaní si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n3.000,-€, pohrebné náklady vo výške 1.592,14€ a náhradu trov trestného konania vo výške 620,92€.\nSúd prvého stupňa priznal náhradu nákladov spojených s pohrebom a vo zvyšnej časti bola poškodená\nodkázaná na civilný proces. Poškodená sa s takýmto rozhodnutím súdu prvého stupňa nestotožňuje,\nnajmä pokiaľ ide o strohé odkázanie na civilný proces. Toto sa prieči zmyslu adhézneho konania,\nktoré spočíva v tom, že umožňuje poškodenému, aby bol súčasne s trestným stíhaním obžalovaného\nobjasnený nárok na náhradu škody a aby poškodený dosiahol, že mu bude zároveň s rozhodnutím o\npodanej obžalobe prisúdená náhrada škody. V tejto súvislosti poškodená odkazuje na ustálenú súdnu\nprax, konkretizuje napríklad názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19.07.2018 sp.\nzn. 5To/69/2018 v súvislosti s povinnosťou súdu rozhodnú v rámci adhézneho konania o uplatnenom\nnároku na náhradu škody. Z viacerých rozhodnutí slovenských súdov, ako aj súdov v Českej republike\nvyplýva, že poškodený by nemal byť nedôvodne odkázaný na civilné konanie, nakoľko ak splní zákonné\npodmienky uplatnenia nároku, tento nárok má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch a je\ndokazovaním preukázané, že škoda vznikla v súvislosti s trestným činom, má sa v trestnom konaní\nrozhodnúť aj o náhrade škody.\nV prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia\na traumatológia, z ktorého vyplýva rozsah zranení poškodenej. Táto pri nehode utrpela pomliaždenie\nľavej polovice hrudníka, zlomeninu 5. rebra vľavo bez posunu úlomkov, pomliaždenie IV. Prsta ľavej\nruky s krvnou podliatinou a pomliaždenia oboch predkolení s krvnými podliatinami. Tieto poranenia sa\nvyznačujú silnou bolestivosťou a poškodený subjekt s veľkou obtiažnosťou zvláda každodenné činnosti.\nPoškodená konštatuje, že namiesto efektívneho zavŕšenia trestného konania priznaním preukázaných\na nespochybnených nárokov, je poškodená odkázaná na ďalšie konanie. Postup súdu prvého stupňa\npreto nesvedčí potrebe rýchlosti nahradenia škody a nepriaznivo vplýva na poškodenú, ktorá stále\n\nnemôže záležitosti doriešiť. Okrem toho neuložením povinnosti nahradiť škodu sú oslabené preventívno\n-výchovné pôsobenia.\nVychádzajúc z dôvodov odvolania poškodená navrhuje priznať aj náhradu trov konania, ktoré účelne\nvynaložila a to vo výške 620,92€, odkazujúc pritom na ustanovenie § 557 ods. 1 Tr. poriadku.\nS odkazom na vyššie uvedené navrhla odvolaciemu súdu zrušiť prvostupňový rozsudok a priznať\npoškodenej náhradu škody v plnej výške tak, ako bola uplatnená, teda vo výške 5.213,06€, prípadne po\nzrušení prvostupňového rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku vrátiť vec súdu prvého stupňa.\nPoškodená prostredníctvom splnomocnenca reagovala na výzvu súdu a zaslala súdu svoje vyjadrenie\nk odvolaniu obžalovaného.\nNestotožňuje sa s argumentáciou obžalovaného, že pri absencii dôkazov o kontakte vozidla\nobžalovaného s telom poškodenej E., nemožno ustáliť príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a\nnásledkom v podobe smrti menovanej poškodenej. Je logické, že vozidlo nemohlo naraziť do poškodenej\nE., keďže sa nachádzala na pravej strane a vozidla z ľavej strany prišlo do kontaktu s vozíkom\npoškodenej O.. Ide v tomto prípade o tzv. domino efekt, kedy vozidlo narazilo do kolieskového vozíka,\nktorý držala poškodená O. a počas jej pádu prišlo ku kontaktu s telom poškodenej E.. To viedlo k pádu\npoškodenej E. smerom doprava na tvrdý povrch vozovky so vznikom poranení pravej strany tela. Z\nposudku súdneho lekára explicitne vyplýva, že smrť poškodenej E. je v priamej príčinnej súvislosti s\nporaneniami tela, ktoré utrpela pri dopravnej nehode. Na tomto závere nič nemení ani zistenie o tom, či\nsa poškodené držali alebo nedržali, pretože táto otázka nič nemení na okolnostiach dopravnej nehody.\nTakisto nemožno podľa poškodenej súhlasiť s tým, že konaním poškodených došlo k spoluzavineniu\ndopravnej nehody a to vstupom na vozovku, keď im to celková situácia na ceste neumožňovala. Naopak\nje možné stotožniť sa so záverom súdu, že práve obžalovaný bol tým účastníkom cestnej premávky,\nktorý nesledoval situáciu. Poškodené nemali prečo predpokladať, že obžalovaný bude v danom úseku\ncúvať a primárne museli byť obozretné voči vozidlám v smere jazdy sprava.\nČo sa týka cúvania, z kamerového záznamu je vidno, že obžalovaný po počiatočnom pomalom rozjazde\nnásledne nečakane zrýchlil a preto je otázne, či mali cúvacie senzory vôbec možnosť rozpoznať\nokoloidúce osoby.\nPoškodená tiež zdôrazňuje, že vodič motorového vozidla je povinný zachovať potrebnú mieru opatrnosti\nvoči chodcom, ktorí vstúpia na vozovku, respektíve pohybujú sa v jej blízkosti. Osobitne musí vodič vo\nzvýšenej miere dbať na osoby vyššieho veku, maloleté, duševne, či fyzicky postihnuté a predpokladať\nu nich iný spôsob správania sa (uznesenie Krajského súdu v Plzni zo dňa 22.09.1994 sp. zn.\n7To/288/1994).\nOdkazujúc na vyššie uvedené argumenty navrhla poškodená odvolanie obžalovaného ako nedôvodné\nzamietnuť.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval obhajca v celom rozsahu na dôvodoch podaného\nodvolania. Ako alternatívu pre prípad uznania viny obžalovaného, zvýraznil obhajca potrebu brať do\núvahy výrazné spoluzavinenie poškodených. Takisto poukázal na veľké špecifiká tohto prípadu, ktoré ho\nodlišujú od množstva iných kolíznych situácii v doprave. Pre prípad posúdenia, ktoré je uvedené vyššie,\nnavrhol obhajca vypustenie výroku o uložení trestu zákazu činnosti z dôvodu, že obžalovaný pracuje\nako vodič transfúznej služby a vzhľadom na svoj vek by po odobratí vodičského oprávnenia mohol prísť\no prácu. Okrem toho zdôraznil, že manželka je na čiastočnom invalidnom dôchodku. K zaznamenaným\npriestupkom obžalovaného obhajca uviedol, že ide o profesionálneho vodiča, ktorý jazdí na dennej báze\na počet záznamov je nevyhnutné vyhodnocovať v kontexte frekvencie, akou jazdí. Pri úvahách o výmere\ntrestu považuje za dôležité, aby tento nebol zbytočne prísnym postihom, ktorý bude nad mieru potrebnú\novplyvňovať aj život osôb žijúcich s obžalovaným.\nSplnomocnenkyňa poškodenej zotrvala na obsahu podaného odvolania a tiež vyjadrenia k odvolaniu\nobžalovaného. Požadovala náhradu škody v rozsahu, v akom bol uplatnený. Poisťovňa doposiaľ z\ntitulu poistenia zodpovednosti neplnila nič, nakoľko čaká na rozhodnutie o vine. Konanie o náhradu\n\nnemajetkovej ujmy, ktoré prebieha na Mestskom súde Bratislava IV sa týka nárokov poškodenej pani\nO. a jej dvoch synov, ktorí žiadajú nemajetkovú ujmu v dôsledku úmrtia matky a starej matky. V tomto\nkonaní uplatnená suma 3.000,-€ je nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy poškodenej O. z dôvodu\nzásahu, ktorý ona sama utrpela ako účastníčka nehody.\nZástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného po zohľadnení jeho dôvodov zamietnuť.\nSúd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal s uvádzaným spoluzavinením poškodených, čo sa\npremietlo do uložených trestov, ktoré boli uložené na spodnej hranici trestnej sadzby. Prokurátor sa\nnestotožnil s návrhom na vypustenie trestu zákazu činnosti pripomínajúc následok, ktorý konaním\nobžalovaného nastal. Pokiaľ ide výroky o náhrade škody, v tejto časti považuje rozsudok za správny.\nNáhrada trov konania vzniknutých pribratím splnomocnenca je nárokom, ktorý sa priznáva po\nprávoplatnosti rozhodnutia, čiže nie je súčasťou rozhodnutia odvolacieho súdu. Vo vzťahu k nároku na\npriznanie nemajetkovej ujmy zdieľa prokurátor názor mestského súdu, že pre rozhodnutie o tejto časti\nnároku nie je k dispozícii dostatok dôkazov.\nObžalovaný právom záverečného návrhu požiadal, aby odvolací súd rozhodol v zhode s návrhom\nobhajcu.\nKrajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaných odvolaní obžalovaného a poškodenej, v\nintenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal napadnutý rozsudok.\nVzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého\nrozsah je determinovaný práve týmto ustanovením, preskúmal nielen výroky o vine, treste a náhrade\nškody, ale preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom\na tiež prihliadol aj na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy,\nže by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania (§ 371 ods. 1 Tr.\nporiadku), pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne opodstatnené a odvolanie poškodenej\nje nedôvodné.\nPodľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový\nstav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy\nobstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom\nkonaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,\nktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé\nrozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPodľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo\nna neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,\nak zákon neustanovuje inak\nPlnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní\nsúdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako\nto vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie.\nSúd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných\nustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych\nzávažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých\nby došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.\nOkresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel\nk správnym záverom tak v otázke viny, ako aj v otázke právnej kvalifikácie. Dokazovanie bolo vykonané\nv dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko\nokresný súd v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel\n\nsvoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri\nhodnotení vykonaných dôkazov.\nPokiaľ ide o skutkové zistenia, tu sa súd prvého stupňa správne opiera o výpoveď obžalovaného C.\nW. z prípravného konania, výpoveď svedkyne - poškodenej R. O., prečítanú výpoveď svedkyne W. W.,\nzávery znaleckých posudkov z odboru cestnej dopravy a z odboru zdravotníctva. Významnými sú aj\nlistinné dôkazy, najmä zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, lekárske správy a zabezpečené\nkamerové záznamy zachytávajúce časť pohybu vozidla obžalovaného bezprostredne pred dopravnou\nnehodou.\nVychádzajúc z výpovedí obžalovaného, poškodenej R. O. a svedkyne W. W., ako priamych účastníkov\nudalosti, je spoľahlivo preukázané, že k dopravnej nehode došlo tak, ako to vymedzuje skutková veta\nobžaloby. Z nepriamych dôkazov jej priebeh analyzuje predovšetkým znalecký posudok z odboru cestnej\ndopravy.\nObžalovaný C. W. potvrdil, že v uvedený deň sa nachádzal na Riazanskej ulici a pôvodne bol asi 15\nmetrov za bránou, ktorá vedie do bistra Panda. Asi po piatich minútach sa rozhodol, že zacúva z tohto\nmiesta do areálu bistra. Pozrel sa do oboch spätných zrkadiel a cúvacej kamery a začal cúvať. Zišiel\nz chodníka a asi po 10 metroch cúvania začul zachrapčanie. Zastavil a po vystúpení z vozidla videl\nležať pol metra od vozidla staršiu pani na vozovke. Druhá stála na chodníku a povedala, že ich zrazil.\nNásledne čakal na príchod sanitky a polície.\nO okolnostiach nehody vypovedá zhodne aj svedkyňa W. W., manželka obžalovaného, ktorá bola v tom\nčase spolujazdkyňou obžalovaného. Potom, čo zišli autom z chodníka, začali cúvať pri krajnici a asi\npo 20 metroch začula nejaké chrapčanie. Manžel hneď zastavil. Zvuk jej pripomínal akoby narazili do\nnejakého nárazníka. Nikoho v okolí auta nevidela, nakoľko aj sama sledovala v pravom spätnom zrkadle\nsituáciu na ceste. Senzory počas cúvania nepípali. Keď vyšla von, pochopila, že ľavým zadným kolesom\nnarazili do nákupného vozíka, dve ženy videla na zemi. Mladšia vstala, brala si vozík a povedala, že jej\nho prešli. Druhá staršia pani ležala na ceste na pravej strane tela.\nPoškodená R. O. spolu so svojou matkou prechádzali po Riazanskej ulici, keď sa matka rozhodla, že\nvezmú obed z bistra Panda. Vtedy boli na opačnej strane cesty. Svedkyňa sa rozhliadla na obidve strany,\npričom v tom čase nešlo žiadne auto, preto sa rozhodli prejsť cez cestu. Registrovala zaparkované\nčierne vozidlo s dymovými sklami, ktorému nesvietilo žiadne svetlo a nebolo v pohybe. Ťahala nákupný\nvozík na kolieskach v ľavej ruke, vedľa nej po pravej strane bola matka. S matkou sa nedržali, chodila\nsamostatne, aj keď sa jej chodilo ťažšie, mala vtedy 93 rokov. Následne zacítila, ako ju začal tlačiť ten\nnákupný vozík, ktorý bol zachytený tmavým vozidlom, svedkyňu to stočilo, padla na zem. Nohami bola\npod vozidlom, rukou stále držala rúčku vozíka, aj jej to oškrelo prsty. Nevie prečo spadla aj matka, možno\nsa jej v tej chvíli chytila, videla však, ako dopadla hlavou na zem. Vozidlo, ktoré ju zrazilo ihneď zastavilo,\nvodič vystúpil a povedal „preboha kde ste sa tu vzali, ja som vás nevidel“.\nNešli k priechodu pre chodcov, pretože matke sa ťažšie chodilo, presvedčila sa však, či môžu prejsť\ncez cestu a keďže nič nešlo, tak prechádzali. Cúvajúce vozidlo ju zachytilo o vozík, ktorý mal zničené\nkolieska.\nAnalýza priebehu dopravnej nehody je spracovaná v znaleckom posudku Ing. Tomáša Korbeľa. Vyplýva\nz neho, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody boli dva nasledovné prvky.\nNesprávna technika jazdy vozidla Opel, ktorý sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla, nezaistil\nbezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležíte poučenej osoby a jeho oneskorená reakcia na\nchodkyne. Nesprávne správanie sa chodkýň, ktoré prechádzali cez vozovku mimo vyznačeného\npriechodu pre chodcov, šikmo vzhľadom na pozdĺžnu os vozovky a do jazdného pruhu vstúpili v čase,\nkeď to dopravná situácia nedovoľovala, ako aj ich oneskorená reakcia na vozidlo Opel. Znaleckým\nskúmaním neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vodičovi na uvedenú situáciu reagovať z\ntechnického hľadiska včas.\nNásledky na zdraví poškodených sú spoľahlivo preukázané závermi znaleckého posudku z odboru\nzdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a odvetvie chirurgia. Zo znaleckého posudku\nvyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti S. E. bolo zlyhanie riadiacej a regulačnej činnosti mozgu -\n\nmozgová (centrálna) smrť v dôsledku závažných poranení hlavy a poúrazového opuchu mozgu, ktoré\nspolu s ďalšími zraneniami tela utrpela pri dopravnej nehode. Smrť je v priamej príčinnej súvislosti\ns poraneniami tela, ktoré utrpela pri dopravnej nehode. Pokiaľ ide o najpravdepodobnejší priebeh\núrazového deja a vznik poranení tela, znalci uvádzajú, že v úvodnej fáze došlo k nárazu cúvajúceho\nvozidla Opel do nákupnej tašky na kolieskach, ktorú v tom čase viedla poškodená R. O. po ľavej\nstrane jej tela. Následkom tohto kontaktu došlo k pádu poškodenej O. na vozovku, pričom súčasne\ns najväčšou pravdepodobnosťou došlo k styku jej tela s telom S. E., ktorá v tom čase kráčala po jej\npravej strane. To viedlo k pádu S. E. smerom doprava na tvrdý povrch vozovky so vznikom poranení\nna pravej strany tela a najmä k vzniku závažných poranení hlavy. Ku kontaktu s vozidlom Opel s\npravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nedošlo a všetky relevantné zranenia sú dôsledkom pádu na\nvozovku po vzájomnom kontakte oboch tiel.\nZo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia\ntraumatológia vyplýva, že poškodená R. O. pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie ľavej polovice\nhrudníka, zlomeninu 5. rebra vľavo bez posunu úlomkov, pomliaždenie IV. prsta ľavej ruky s krvnou\npodliatinou a pomliaždenie oboch predkolení. Uvedené zranenia boli posúdené ako ľahké, s dobou\nliečenia 2-3 týždne.\nPriebeh dopravnej nehody podľa zadokumentovaných stôp na mieste ako aj vyjadrení jej účastníkov\nje popísaný v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody, ktorej prílohami sú aj podrobná\nfotodokumentácia z miesta dopravnej nehody a takisto je úvodná fáza pohybu vozidla obžalovaného\nbezprostredne pred nehodou zaznamenaná na kamerových záznamoch umiestnených na budovách v\nblízkosti miesta, kde došlo k dopravnej nehode.\nPo vyhodnotení vykonaných dôkazov zdieľa aj odvolací súd názor prvostupňového súdu, ktorý uviedol,\nže primárnou príčinou, ktorá viedla ku vzniku dopravnej nehody bol nesprávny spôsob jazdy a\nnedostatočné venovanie sa situácii na vozovke zo strany obžalovaného.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke je vodič povinný venovať sa plne\nvedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.\nPodľa § 22 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej\npremávky.\nPriebeh dopravnej nehody, tak ako ho popisuje samotný obžalovaný, svedkyňa W. W. a tiež poškodená\nR. O. umožňuje prijať záver, že obžalovaný nedostatočne dôsledne vyhodnocoval situáciu na vozovke a\ntúto počas celého manévru cúvania s vozidlom nedostatočne sledoval. Inak ako týmto záverom sa nedá\nvysvetliť vznik kolízie medzi ľavou zadnou časťou jeho vozidla a poškodenými, resp. nákupným vozíkom\nna kolieskach, ktorý držala v ruke poškodená R. O.. Zabezpečený kamerový záznam jednoznačne\nnasvedčuje tomu, že obžalovaný cúval so svojim vozidlom na úplne prehľadnom mieste, rovnom úseku\ncesty a nie je možné dospieť k záveru, že by bol jeho výhľad obmedzený nejakými prekážkami.\nDôsledným a súvislým sledovaním priestoru zboku vozidla a vzadu za jeho zadnou časťou kombináciou\nmonitorovania tohto priestoru zabudovanou cúvacou kamerou a sledovaním spätných zrkadiel, museli\nbyť vyššie spomenuté objekty obžalovaným rozpoznateľné. V súvislosti s pohybom poškodených na\nvozovke je potrebné uviesť, že tieto sa na cestnej komunikácii nachádzali určitú dobu, nakoľko bezpečne\nprekrižovali protismerný jazdný pruh a ďalej pokračovali do jazdného pruhu, v ktorom obžalovaný so\nsvojim vozidlom cúval. Za významný fakt, ktorý ovplyvnil úvahy odvolacieho súdu pri akceptovaní výroku\no vine obžalovaného, bolo aj to, že ku kolízii vozidla obžalovaného s poškodenými došlo v momente,\nkeď sa primárna pozornosť poškodenej R. O. sústredila na pravú stranu, nakoľko z tohto smeru mohli\nprichádzať vozidlá jazdiace v pruhu, do ktorého poškodené práve vstúpili. Takisto je nezanedbateľným\nzistením aj to, že obžalovaný s vozidlom najskôr cúval po chodníku a až neskôr sa rozhodol zísť s\nvozidlom na cestu a cúvať ďalej. Je evidentné, že kontakt vozidla obžalovaného s nákupným vozíkom\npoškodenej bol minimálny a obžalovaný predovšetkým podľa zvuku zaregistroval, že došlo ku kolízii\njeho vozidla s určitým predmetom a ihneď s vozidlom zastavil.\nPoškodené síce nepoužili priechod pre chodcov a križovali cestu mimo vyznačeného priechodu pre\nchodcov a takisto nedodržali pravidlo prechádzania kolmo na pozdĺžnu os vozovky, čím porušili\npovinnosť uloženú Zákonom č. 8/2009 Z.z., avšak nemožno súčasne ich správanie ako chodkýň\n\nposúdiť ako výrazne nezodpovedné alebo extrémne nebezpečné a ľahkovážne. Z kamerového záznamu\nje zrejmé, že poškodená R. O., ktorá pred vstupom na vozovku pridržiavala aj svoju matku, sa\npresvedčila o tom, či najskôr z protismerného pruhu a potom aj z pruhu, v ktorom sa nachádzalo\nvozidlo obžalovaného, neprichádzajú vozidlá, ktoré by ich mohli ohroziť. V čase vstupu na vozovku sa\nv ich blízkosti žiadne vozidlá na ceste nenachádzali, čiže nemožno tvrdiť, že vzhľadom na rýchlosť a\nvzdialenosť prichádzajúcich vozidiel im bolo zrejmé, že nebudú môcť cez vozovku bezpečne prejsť.\nK odvolacej námietke obžalovaného, ktorá je postavená na tvrdení, že nie je preukázaný kontakt vozidla\nobžalovaného s telom nebohej S. E. a teda nie je zjavná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného\na následkom v podobe smrti menovanej poškodenej, je potrebné uviesť, že táto odvolacia námietka\nneobstojí. Mechanizmus pádu poškodených je dostatočne jasne popísaný poškodenou R. O., následne\naj znalcom z odboru cestnej dopravy a dostatočne jasne je popísaný aj znalcom z odvetvia súdneho\nlekárstva potom, čo boli ustálené zranenia nebohej, ich lokalizácia a mechanizmus ich vzniku. Stopy\nzaznamenané na mieste činu potvrdzujú verziu poškodenej R. O. o tom, že ľavou zadnou časťou vozidla\nbolo zachytené koliesko nákupného vozíka, ktorý vo svojej ľavej ruke držala poškodená R. O.. Nakoľko\nsa rukou tohto vozíka držala, je prirodzené, že po násilnom zatlačení tohto predmetu prípadne po\nnarušení jeho pôvodného smeru pohybu, došlo k strate stability poškodenej R. O., ktorá spadla na\nzem a pritom ako padala na zem, mohla svojim telom narušiť stabilitu svojej matky poškodenej S. E.\nnachádzajúcej sa v jej tesnej blízkosti. Takýto záver podporuje aj vyjadrenie poškodenej R. O., ktorá\nuviedla, že v momente, keď sa sama nachádzala na zemi, videla, ako jej matka padá na pravú stranu\ntela, predovšetkým na hlavu. Vzápätí uvidela, ako jej z hlavy tečie krv. Vychádzajúc z uvedeného, je aj\npodľa názoru odvolacieho súdu splnená podmienka príčinnej súvislosti aj bez toho, aby bolo nevyhnutné\npreukázať existenciu kontaktu vozidla obžalovaného priamo s telom poškodenej S. E.. Mechanizmus\npopísaný poškodenou R. O. ako logicky zdôvodniteľný pripustili aj závery znaleckého posudku z odvetvia\nsúdneho lekárstva a takisto tento mechanizmus ako akceptovateľný z technického hľadiska vníma aj\nznalec z odboru cestnej dopravy. Pre úvahy o tom, že by príčina pádu na vozovku tkvela v niečom inom\nako v kolízii vozidla obžalovaného s nákupným vozíkom, nie sú k dispozícii žiadne dôkazy a na žiadne\ntakéto dôkazy nepoukazuje ani obhajoba. Samotná lokalizácia zranení výlučne na pravej strane tela\nbráni úvahám o páde po klasickom zapotácaní sa pri chôdzi, prípadne zakopnutí. Pri takejto príčine pádu\nby s veľkou pravdepodobnosťou boli zranenia na tele poškodenej S. E. inak lokalizované.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že súdna prax vyhodnocuje prípady, v ktorých absentuje dôkaz o\nkontakte s vozidlom obdobne, teda, že sa nevyžaduje nevyhnutne kontakt vozidla s telom poškodeného\n- „je daná príčinná súvislosť medzi porušením pravidiel cestnej premávky vodičom a zranením (príp. inou\nujmou) poškodeného, pokiaľ síce nedôjde k priamemu stretu vozidla obvineného s telom poškodeného,\nale škodlivý následok vznikne v dôsledku obrannej reakcie poškodeného na stav bezprostredného\nohrozenia, vyvolaný obvineným. V tomto prípade poškodená, aby zamedzila stretu s cúvajúcim\nvozidlom, odskočila a v dôsledku toho spadla a utrpela zranenie. Je nepochybné, že nezabezpečeným\ncúvaním vozidla bola ohrozená, a že týmto konaním obvinený porušil konkrétne ustanovenie pravidiel\ncestnej premávky. S týmto zavineným porušením pravidiel cestnej premávky obvineným bol potom\nv príčinnej súvislosti vznik zranenia poškodenej ako následku, resp. účinku jeho konania“ (NR 11Tz\n61/1989).\nPríčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje v prípade, že ku konaniu\npáchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, za predpokladu, že konanie\npáchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť by sa\nprerušila iba vtedy, keď by nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila\nnásledok bez ohľadu na konanie páchateľa (č. 37/1975 Sb. rozh. tr.).\nČo sa týka právneho posúdenia konania obžalovaného, odvolací súd zdieľa názor prvostupňového súdu\naj pokiaľ ide o uznanú právnu kvalifikáciu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona,\nnakoľko obžalovaný svojim nedbanlivostným konaním v pozícii vodiča osobného motorového vozidla\nrealizoval cúvací manéver spôsobom, ktorý mu znemožnil zaregistrovať osoby križujúce jazdný pruh, v\nktorom cúval. V dôsledku toho, že tomuto manévru nevenoval náležitú pozornosť, ktorú si situácia na\nvozovke vyžadovala, došlo ku kontaktu s nákupným vozíkom, pádu poškodenej R. O. a následne aj k\npádu poškodenej S. E. na vozovku. V dôsledku pádu poškodená S. E. utrpela zranenia nezlučiteľné so\nživotom a týmto v nemocnici podľahla.\n\nPo dôslednom vyhodnotení dôkaznej situácie, so zameraním sa na posúdenie správania jednotlivých\núčastníkov tejto dopravnej nehody, bol odvolacím súdom prijatý záver, že primárnou príčinou, ktorá\npodmienila vznik dopravnej nehody, bolo porušenie zákonom stanovených povinností obžalovaným\nako vodičom. V zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných\núčastníkov cestnej premávky. Obžalovaný pritom cúval v husto obývanej oblasti so zvýšeným pohybom\nchodcov, kde musí chodca vždy predvídať. Ako už bolo povedané, chodkyne nevošli náhle do jazdného\npruhu, v ktorom sa nachádzal obžalovaný a ich pohyb po vozovke bolo možné v spätných zrkadlách\nzaregistrovať. Pri cúvaní sa pritom vyžaduje zvýšená opatrnosť, nakoľko sú pri tomto manévri vždy\nsťažené podmienky rozhľadu v porovnaní s jazdou vpred a súčasne je pre chodca cúvanie vždy menej\nočakávateľný spôsob pohybu vozidla na vozovke.\nVo všeobecnosti možno konštatovať, že ak poškodený chodec spoluzavinil dopravnú nehodu\nporušením pravidiel cestnej premávky stanovených zákonom, neznamená to samo osebe zánik trestnej\nzodpovednosti vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku dopravnej nehody a jej\nnásledkoch na zdraví poškodeného. Táto okolnosť ovplyvňuje len mieru zavinenia obvineného vodiča,\nktorú možno zohľadniť pri úvahách o výmere trestu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 30. novembra 1994, sp. zn. 8 Tz 34/94.)\nPokiaľ ide o úvahy o treste, v tejto časti boli nadriadeným súdom zistené nedostatky, ktoré však boli\nnapraviteľné iba čiastočne, z dôvodu absencie odvolania podaného proti tomuto výroku v neprospech\nobžalovaného. Súd prvého stupňa v odôvodnení síce konštatuje, že prihliadol na zásady ukladania\ntrestov (§ 34 Tr. zákona), v odôvodnení rozsudku sa však nenachádzajú podrobnejšie úvahy o tom, ako\nsúd na daný prípad aplikoval kritéria uvedené v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona. So súdom prvého stupňa\nnie je možné súhlasiť pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona,\nnakoľko pre jej priznanie neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovaný v období pred spáchaním\nskutku neviedol bezúhonný život, keďže sa podľa výpisu z evidencie priestupkov dopustil v období od\nroku 2017 do roku 2022 troch priestupkov na úseku dopravy. Nejde síce o závažné priestupky, avšak\naj v takýchto prípadoch išlo z jeho strany o nerešpektovanie povinností, prípadne zákazu uložených\nzákonom. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že páchateľ\npred spáchaním trestného činu viedol riadny život, bude možné priznať v prípade, ak páchateľ dodržiaval\nprávny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj\nvoči spoločnosti (voči zamestnávateľovi, rodine a pod.), nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom,\nnenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov\na trestných činov.\nNakoľko však v posudzovanom prípade nebolo vo vzťahu k výroku o treste podané odvolanie v\nneprospech obžalovaného a nebolo tak možné zmeniť rozhodnutie v neprospech obžalovaného,\nodvolací súd nemohol na uvedené pochybenie prihliadať a musel uvedenú poľahčujúcu okolnosť\nprevziať aj do vlastného výroku o treste (§ 322 ods. 3 vetá druhá Tr. poriadku).\nSúdom prvého stupňa bola pri priznaní jednej poľahčujúcej okolnosti a neexistencii akejkoľvek\npriťažujúcej okolnosti konštatovaná prevaha poľahčujúcich okolností a trest bol ukladaný s použitím § 38\nods. 3 Tr. zákona, teda došlo k zníženiu pôvodnej hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 149 ods. 1\nTr. zákona o jednu tretinu, z troch rokov na dva roky. Po zohľadnení celkových okolností prípadu, takisto\nberúc ohľad na osobné pomery obžalovaného, bol súdom prvého stupňa vymeraný trest odňatia slobody\nv trvaní desať mesiacov. S uvedenou výmerou sa stotožnil aj krajský súd poukazujúc najmä na to, že u\nobžalovaného ide o prvý trestnoprávny postih za spáchanie nedbanlivostného trestného činu. Aj napriek\nnenapraviteľnému následku, ktorý konaním obžalovaného nastal, nešlo v jeho prípade o dôsledok\nvýrazne nezodpovedného alebo hrubého správania sa účastníka cestnej premávky a súčasne bolo z\nhľadiska okolnosti prípadu nutné brať do úvahy aj čiastočné spoluzavinenie chodkýň, predovšetkým\npokiaľ ide o zvolený spôsob križovania vozovky, ktorý nezodpovedal zákonom stanovenému pravidlu\npohybu chodca na vozovke. S ohľadom na uvedené zistenia, je trest odňatia slobody v dolnej polovici\nupravenej trestnej sadzby dostatočným trestom tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.\nV súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu\nodňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Uvedená dĺžka skúšobnej\ndoby je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne dlhým časovým úsekom na preverenie vhodnosti a\n\núčelnosti zvolenej sankcie a zároveň bude pre obžalovaného predstavovať dostatočne účinný nástroj\nhrozby nepodmienečným trestom v prípade porušenia podmienok podmienečného odsúdenia.\nPokiaľ ide o vyhodnotenie podmienok pre uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá\nakéhokoľvek druhu v trvaní dva roky, v tejto časti bolo podľa názoru nadriadeného súdu možné ako\nčiastočne opodstatnené akceptovať dôvody odvolania uvedené obžalovaným.\nPri úvahách o tom, či je uloženie určitého druhu trestu nevyhnutné, aj keď sú preto splnené formálne\npodmienky uvedené v Trestnom zákone, je potrebné mať vždy na zreteli základné zásady pre ukladanie\ntrestov vymedzené v ustanovení § 34 Tr. zákona.\nPodľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší\nvplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.\nPodľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob\nspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na\nosobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nObžalovaný v súvislosti s výhradami proti uloženiu tohto druhu trestu poukazoval najmä na to, že\npracuje ako vodič z povolania a strata vodičského oprávnenia môže zásadným spôsobom ovplyvniť jeho\naktuálnu pracovnú pozíciu a môže tak byť neprimerane prísnym postihom, ktorý ovplyvní aj život blízkej\nosoby obžalovaného.\nVyhodnocujúc odvolacie námietky obžalovaného pri zohľadnení celkových okolností prípadu, jeho\ndoterajšieho spôsobu života a pracovného zaradenia, bolo možné čiastočne akceptovať výhrady o\nneprimeranosti výmery uloženého trestu, nebolo však možné stotožniť sa s názorom, že uloženie tohto\ndruhu trestu nie je nevyhnutné. Napriek tomu, že obžalovaný ako profesionálny vodič nemá v evidenčnej\nkarte záznamy, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o nedisciplinovaného vodiča, aktuálne posudzované\nzavinené konanie obžalovaného viedlo ku vzniku najťažšieho a nenapraviteľného následku v podobe\nsmrti chodkyne S. E., na čo bolo podľa názoru nadriadeného súdu nevyhnutné reagovať uložením\nsankcie, ktorá odráža zistenie súdu o tom, že k spáchaniu skutku a k vážnemu následku došlo porušením\npovinnosti, ktorú bol obžalovaný ako držiteľ vodičského oprávnenia povinný dodržiavať pri činnosti, na\nktorú sa vyžaduje osobitné oprávnenie.\nNapriek tomu, že akákoľvek výmera uloženého trestu zákazu činnosti je potenciálnym dôvodom pre\nzmenu pracovného zaradenia obžalovaného, trest uložený v najnižšej možnej výmere, pri súčasnom\nzohľadnení zákonnej možnosti podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti\npo vykonaní polovice výmery trestu, predstavuje vôbec najnižšie riziko ohrozenia zamestnania\nobžalovaného. V súvislosti s argumentom o dopade postihu aj na manželku obžalovaného, ktoré je\nuznaná čiastočne invalidnou, odvolací súd uvádza, že za takejto situácie nie je odkázaná výlučne\nna príjem zo zamestnania obžalovaného, nakoľko má aj vlastný príjem zo zamestnania a uloženie\nuvedeného trestu nemusí byť pre ňu extrémne neprimeraným dôsledkom sankcie.\nPri úvahách o zmiernení výmery uloženého trestu zákazu činnosti bral odvolací súd takisto do úvahy\naj spomínané spoluzavinenie poškodených, ktoré je vo všeobecnosti okolnosťou ovplyvňujúcou druh a\nvýmeru zvolenej sankcie.\nS poukazom na predchádzajúce úvahy, krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr.\nporiadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a v súlade s § 322 ods.\n3 Tr. poriadku sám v tejto časti vo veci rozhodol tak, že znížil výmeru uloženého trestu zákazu činnosti.\nČo sa týka posudzovania dôvodov odvolania poškodenej R. O., tieto smerujú proti nepriznaniu náhrady\nnemajetkovej ujmy vo výške 3.000,-Eur, ktorú uplatnila poškodená z titulu závažného zásahu do jej\nosobnostných práv v súvislosti s dopravnou nehodou a takisto proti nepriznaniu náhrady trov konania\nspojených s pribratím splnomocnenca vo výške 620,92 Eur. Tretia časť nároku vo výške 1.592,14 Eur\nbola uplatňovaná ako náhrada nákladov vynaložených v súvislosti s pohrebom poškodenej S. E.. Táto\nčasť nebola odvolaním napádaná, nakoľko bola súdom prvého stupňa priznaná v plnej výške.\n\nPo preskúmaní dôvodov odvolania poškodenej je nutné uviesť, že výrok súdu prvého stupňa o odkázaní\nna civilný proces so zvyškom nároku na náhradu škody postupom podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku\nje správny a prijatý v súlade so zákonom.\nTrovy trestného konania, ktoré boli poškodenou vyčíslené v sume 620,92 Eur a sú presne špecifikované\nv pôvodnom uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 24.01.2023, vznikli pribratím splnomocnenca\npoškodenou pri uplatnení jej nároku na náhradu škody v rámci adhézneho konania.\nPodľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu\nškody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy\npotrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním\nsplnomocnenca.\nPodľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o\npovinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových\nvýdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov\nadvokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa\nalebo ním poverený súdny úradník.\nVychádzajúc z citovanej právnej úpravy, rešpektujúc pritom ustálenú súdnu prax, odvolací súd uvádza,\nže trovy poškodeného uvedené v § 557 ods. 1 Tr. poriadku nemožno považovať za \"škodu spôsobenú\ntrestným činom\", a preto o ich náhrade nemožno rozhodnúť podľa § 287 ods. 1, § 288 v odsudzujúcom\nrozsudku. Súčasne je nutné zdôrazniť, že o povinnosti na náhradu trov poškodenej rozhoduje až po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej predseda senátu súdu prvého stupňa.\nVo vzťahu k nepriznaniu nemajetkovej ujmy poškodenej R. Redekyovej vo výške 3.000,-Eur súdom\nprvého stupňa je potrebné uviesť, že tento nárok bol poškodenou včas uplatnený, je špecifikovaný čo\ndo dôvodu a výšky, avšak aj podľa názoru nadriadeného súdu neboli v súvislosti s výškou uplatneného\nnároku navrhnuté a predložené dôkazy, vykonaním ktorých by sa dalo priznanie nemajetkovej ujmy v\nuvedenej výške náležite odôvodniť. Uvedený nedostatok nebolo možné v rámci konania na odvolacom\nsúde napraviť vzhľadom k tomu, že odvolaciemu súdu neprislúcha vyvíjať v tomto smere žiadnu\niniciatívu, teda vykonať akýkoľvek dôkaz, ktorým by bolo možné ustáliť, nakoľko závažným zásahom do\nosobnostných práv poškodenej bola obžalovaným spôsobená dopravná nehoda. Vzhľadom k tomu, že\nneboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali rozsah obmedzení v obvyklom spôsobe života\npoškodenej a vážnosť zásahu do jej súkromného života, nebolo možné ani rozhodnutím odvolacieho\nsúdu pristúpiť k rozhodnutiu o tejto časti nároku. Rozhodnutie o odkázaní so zvyškom nároku na náhradu\nškody na civilný proces postupom podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku je preto potrebné vyhodnotiť ako\nsúladné so zákonom.\nVzhľadom na vyššie uvedené argumenty bolo odvolanie poškodenej Evy Redekyovej posúdené ako\nnedôvodné.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný\nprostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "46T/10/2023", "guid": "941874c5-beca-46df-922b-18cbbc58b5c2:fab76759-7439-4330-ab3d-9ec20a0b75f3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "5f6c662b-18b1-49b5-a65e-ed05c2fc80db:8d6ef6e4-28e9-4746-8f17-4b613ba0d68d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2715010203.1", "spisova_znacka": "5To/69/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/69/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2715010203.1"}], "citovane_v": []}