{"guid": "c2d998e3-1631-4851-b225-0647a1cb96f3:7efc92d6-19b5-49d5-8ba1-c3260fc14f03", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1323201868.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/13/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoCsp/13/2025 z 25. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2025, sp. zn. 6CoCsp/13/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1323201868.1", "identifikacne_cislo": "1323201868", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2025-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7efc92d6-19b5-49d5-8ba1-c3260fc14f03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1323201868.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323201868.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323201868.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6CoCsp/13/2025\n1323201868\n25. 06. 2025\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2025:1323201868.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek\nsenátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,\ns.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: Remedium Legal, s.r.o., so\nsídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. M., A.. XX. XX. XXXX, S. W. Č.\nXX, o zaplatenie 2.224,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV z 13. marca 2025, č.k. B3-66Csp/22/2023-121, takto\nrozhodol:\nI. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol ( I. výrok) a žalovanému nárok\nna náhradu trov konania nepriznal ( II. výrok).\n2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku najskôr zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby\na uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu, VÚB, a.s. a žalovaný\npodpísali listinu označenú ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného\nprečerpania „Flexidebet“ dňa 15. 8. 2018. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol\nžalovanému úver vo výške 1.400 eur formou povoleného prečerpania na dobu neurčitú. Z listiny\noznačenej ako Výzvy na zaplatenie okresný súd zistil, že dňa 20. 7. 2020 právny predchodca žalobcu\nvyhlásil záväzok žalovaného okamžite splatným a zrušil limit prečerpania prostriedkov ku dňu 20. 7.\n2020. Na základe takto zisteného skutkového stavu ustálil, že nebolo sporné, že právny predchodca\nžalobcu, VÚB, a.s. a žalovaný podpísali listinu označenú ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského\núveru vo forme povoleného prečerpania „Flexidebet“ dňa 15. 8. 2018. Na základe tejto zmluvy právny\npredchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.400 eur formou povoleného prečerpania\nna dobu neurčitú. Z listiny označenej ako Výzvy na zaplatenie súd zistil, že dňa 20. 7. 2020\nprávny predchodca žalobcu vyhlásil záväzok žalovaného okamžite splatným a zrušil limit prečerpania\nprostriedkov ku dňu 20. 7. 2020.\n3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že posúdil zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom\nžalobcu a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože právny predchodca žalobca vystupoval ako\ndodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetom tejto zmluvy bolo\nposkytnutie finančných prostriedkov žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto\nsúd posúdil tento úver ako spotrebiteľský podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch. Skonštatoval, že následne skúmal, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní\ndôvodiac, že pre platné postúpenie bankovej pohľadávky sa vyžaduje, aby úver bol platne predčasne\nzosplatnený. V tejto súvislosti ozrejmil, že podmienky na platné postúpenie bankovej pohľadávky sú\n\npodľa § 92 ods. 8 zákona o bankách tri. Prvou je splatná pohľadávka, resp. časť pohľadávky, ktorá je\nsplatná, druhou je písomná výzva banky klientovi a treťou podmienkou je nepretržité omeškanie klienta\ndlhšie ako 90 kalendárnych dní. S poukazom na to sa zameral na to, či úver bol platne predčasne\nzosplatnený. Uviedol ďalej, že právny predchodca odoslanie výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka žalovanému preukazoval nedatovaným poštovým podacím hárkom. Vo vzťahu k uvedenému\nakcentoval, že konštantná judikatúra zdôrazňuje, že nedatovaný poštový podací hárok nie je dostatočný\nna preukázanie odoslania výzvy vyžadovanej § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pri absencii dátumu\npodania na poštovom podacom hárku je totiž možné z poštového podacieho hárku zistiť nanajvýš\nto, že právny predchodca žalobcu hodlal adresovať žalovanému písomnosť; nevedno však ani akú\nkonkrétnu. Zistiť, či sa tak aj naozaj stalo, z uvedeného poštového podacieho hárku nemožno. Preto ani\nz označenia na ľavej strane podacieho hárku v podobe„H..T.“ nie je možné preukázateľným spôsobom\nzistiť skutočný dátum podania (pričom prvé číselné označenie by mohlo napovedať, že ide o dátum\n20. 7. 2020), a to predovšetkým vzhľadom k tomu, že poštový podací hárok obsahuje vo svojej\núvodnej časti pole Dátum podania, ktorý je nevyplnený, a tiež neobsahuje ani potvrdenie pošty o prijatí\nzásielky na poštovú prepravu. Pritom však, ak právny predchodca žalobcu nedisponoval údajom na\npoštovom podacom hárku o podaní poštovej zásielky na poštovú prepravu, mal možnosť túto skutočnosť\nna pošte reklamovať. Opačnou argumentáciou, ktorú je potrebné odmietnuť ako nenáležitú, by sa\nprijal záver, podľa ktorého by na preukázanie doručenia stačil (hoci i rukou) vypísaný poštový podací\nhárok bez skutočného odoslania na poštovú prepravu. Práve potvrdenie dátumu poštou (resp. i iným\npoštovým prepravcom) na podacom hárku (resp. inom preukaznom hárku) preukazuje, že skutočne bola\npísomnosť podaná na poštovú prepravu a má byť doručená adresátovi. Potvrdením dátumu na poštovom\npodacom hárku sa preto preukazuje, že došlo k odovzdaniu zásielky na poštovú prepravu a môže\nsa počítať s jej riadnym doručením adresátovi zásielky, a teda i s dôjdením prejavu vôle odosielateľa\nadresátovi (v súlade s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom bolo v možnostiach žalobcu,\naby preukázal riadne a bez pochybností, že spornú výzvu žalovanému doručoval, a to predložením\nriadneho poštového podacieho hárku, resp. elektronického poštového podacieho hárku, prípadne i\nePotvrdenky (akú žalobca predkladá vo viacerých konaniach, čo je súdu známe z úradnej činnosti).\nNajvyšší súd SR totiž vo svojej rozhodovacej praxi akcentuje, že „v prípade sporu o doručení písomnosti\nbude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným\nspôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať“ (R\n4/2021). Zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia tejto výzvy ležalo na žalobcovi.\nDôkazy, ktoré by preukazovali doručenie uvedenej výzvy, však neboli žalobcom v konaní prezentované.\nS poukazom na uvedené zhrnul, že žalobca tak nepreukázal doručenie výzvy žalovanému podľa §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá je potrebná k platnému zosplatneniu úveru. Uzavrel preto,\nže vzhľadom na to, že úver nebol predčasne zosplatnený, nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu\npohľadávky na žalobcu. Platí totiž, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s § 92\nods. 8 zákona o bankách, je neplatný právny úkon (R 60/2018). Preto žalobcovi nesvedčí aktívna vecná\nlegitimácia v konaní. Z toho dôvodu žalobu zamietol.\n4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení\ns § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal síce vo veci úspech, nárok na náhradu trov konania\nnepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.\n5. Proti tomuto rozsudku proti podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a\njeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp., aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úvodom odvolania namietal, že mu v prvom\nrade nie je zrejmé, z akého dôvodu súd vzhliadol spornosť doručovania výzvy zo dňa 20.7.2020\nžalovanému za situácie, keď v podanej žalobe tvrdil, že uvedenú výzvu postupca doručoval - a to\ntvrdením v podanej žalobe, že: „Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku\nriadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 20. 7.2020\nvypovedal zmluvu.“ Mal za to, že ak tvrdil, že postupca vypovedal zmluvu, potom musel podanie zo\ndňa 20. 7.2020 žalovanému riadne doručiť. Akcentoval, že túto tvrdenú skutočnosť navyše podporil\naj predložením podacieho hárku, ako dôkazu o odoslaní uvedenej písomnosti zo strany postupcu\nžalovanému. Toto jeho uvedené skutkové tvrdenie nebolo v priebehu celého konania rozporované a\n\naž z napadnutého rozhodnutia sa dozvedel, že súd považuje túto skutočnosť (napriek jej nespornosti\nmedzi stranami sporu) za nepreukázanú. Vzhľadom na uvedené zotrval na tvrdení, že žalovanému\nbola výzva z 20.7.2020 riadne doručená, pričom žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu v priebehu\ncelého konania nepoprel. Poukázal tiež na to, že nakoľko jeho skutkové tvrdenia (ohľadom riadneho\ndoručenia výzvy zo dňa 20.07.2020) neboli protistranou v celom konaní popreté a ani spochybnené, v\nzmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. ich bolo v konaní potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia.\nNa tomto mieste zdôraznil, že žalovaný bol v konaní ako strana sporu pasívny, nakoľko sa vo veci\nžiadnym relevantným spôsobom nevyjadril, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy a neprodukoval ani\niné tvrdenia spochybňujúce nárok žalobcu. Nakoľko žalovaný predmetné skutočnosti nijakým spôsobom\nnerozporoval, mal za to, že je nutné všetky skutočnosti uvedené v žalobe, či v písomných vyjadreniach\npovažovať za nesporné, na základe čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením,\nže žalovaný bol postupcom riadne vyzvaný na zaplatenie svojho dlžného peňažného záväzku, a to\nokrem iného aj výzvou zo dňa 20.7.2020. V konaní teda podľa názoru žalobcu aplikujúc vyššie uvedené\nustanovenia C.s.p., ako aj poukazujúc na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, nemala byť sporná\notázka existencie či doručovania výzvy zo dňa 20.7.2020, nakoľko uvedenú skutočnosť rozporoval iba\nsamotný súd. Odvolateľ preto považoval túto skutočnosť za skutkovú otázku, pričom v zmysle ust. § 151\nods. 1 C.s.p. ide o nesporné skutkové tvrdenie, ktoré nebolo v konaní zo strany žalovaného akýmkoľvek\nkvalifikovaným spôsobom popreté. Na základe vyššie uvedeného zastal názor, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne\nprávne posúdil, ak na vec neaplikoval ust. § 151 ods. 1 C.s.p., pričom v tejto súvislosti poukázal na\nrozhodovaciu prax odvolacích súdov Slovenskej republiky. Žalobca ďalej nesúhlasil ani s procesným\npostupom súdu prvej inštancie, kedy sa až z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dozvedel, že súd\npovažoval nesporné skutkové tvrdenie strán sporu za nepreukázanú skutočnosť, pre ktorú de facto\nzamietol podanú žalobu. Uviedol, že predmetnú žalobu podal na súd prvej inštancie dňa 24.04.2023. Dňa\n27.11.2024 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13.03.2025.\nNa predmetné pojednávanie sa s poukazom na zásadu hospodárnosti ospravedlnil, keďže skutkové\ntvrdenia žalobcu boli nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p). a súd ho nevyzýval na akékoľvek doplnenie, resp.\nnezrovnalosť, či neúplnosť podania. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa § 129 C.s.p. je zrejmé,\nže pokiaľ súd vzhliadne nezrovnalosť (konkrétne v danej veci - nedostatok aktívnej vecnej legitimácie\npre nepreukázanie doručenia výzvy z 20.7.2020 a tým aj splatnosti pohľadávky a platnosti postúpenia\npohľadávky) v žalobe, je povinný toho, kto podanie urobil (t. j. žalobcu) vyzvať na doplnenie alebo opravu\npodania (t. j. žaloby) v lehote najmenej desať dní s poučením, že inak podanie (žalobu) odmietne.\nŽalobca predmetnú výzvu súdu neeviduje, keďže súd na doplnenie (príp. opravu) žaloby žalobcu vôbec\nnevyzýval. Podľa názoru žalobcu preto okresný súd nepostupoval procesne správne, ak ho nevyzval na\ndoplnenie/opravu žaloby pod hrozbou odmietnutia (§ 129 C.s.p.), ale rovno meritórne rozhodol a žalobu\nzamietol. Žalobca nemohol tušiť, že súd vníma (akúkoľvek) tvrdenú skutočnosť ohľadom uplatneného\nnároku za spornú a zistil to až z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na základe vyššie uvedeného mal\nza to, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uplatňoval jeho procesné práva dané\nzákonom v kvalifikovanej intenzite preukazujúcej porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.\nZároveň súd nepostupoval lege artis v zmysle cit. ust. C.s.p., na základe čoho možno konštatovať,\nže rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nemal žalobu\nbez ďalšieho (a bez ohľadu na dôvody) zamietnuť. Doplnil, že nakoľko mu nebol vytvorený procesný\npriestor vo vzťahu k preukázaniu doručovania uvedenej výzvy zo dňa 20.7.2020 a dôvodne (zohľadňujúc\nzákonné ustanovenia, t. j. najmä § 151 ods. 1 C.s.p.) považoval skutkové tvrdenia ohľadom doručenia\ntejto výzvy za nesporné, týmto podaním doručuje listinu preukazujúcu doručenie tejto výzvy žalovanému\ndňa 23.7.2020. Ďalej zdôraznil, že v konaní nebolo a nie je sporné, že došlo k poskytnutiu úveru za\npodmienok dohodnutých v úverovej zmluve uzavretej medzi žalovaným a postupcom, pričom žalovaný\nnapriek opakovaným písomným výzvam (o. i. aj výzvou zo dňa 20.7.2020) svoj dlh neplatil riadne a včas.\nNapokon žalovaný v tomto smere ani nič netvrdil, nenamietal a bol absolútne pasívnou stranou sporu.\nPreto ak súd mal za nespornosti skutkových tvrdení za to, že je namieste v zmysle ust. § 295 C.s.p.\nprelomiť zásadu formálnosti civilného procesu z dôvodu spotrebiteľského charakteru sporu, mal a mohol\nžalobcu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení k tejto (inak nespornej) otázke a vytvoriť tak žalobcovi\npriestor pre poznanie názoru súdu. Uvedené rozhodnutie sa preto javí ako predčasné a postup, akým\nsúd dospel k záverom o (ne)preukázaní doručenia výzvy zo dňa 20.7.2020 zo strany pôvodného veriteľa,\nako nesprávny.\n6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.\n\n7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné\n(§ 355 ods. 1 C.s.p.) po\nskonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na\nzáklade toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie\nvykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností\nako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.\nSúd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení\nneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým\nspôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej\nlogiky).\n9. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne\nvyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Dôvody, pre ktoré\nžalobu zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne\nposúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o\ntomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva\nmožnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti\ndôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité\nnajzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.\n10. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho\nako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu)\na právneho posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016).\nS poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa\nodvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie\no odvolaní odvolacím súdom relevantné.\n11. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa splnenia zákonných podmienok v zmysle § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 o bankách ako aj námietky spočívajúce v argumentácii, že\nním tvrdené skutkové tvrdenia neboli počas celého konania protistranou žiadnym spôsobom popreté\nodvolací súd ozrejmuje, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný nielen\ntvrdiť ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka\npísomne vyzvala na splnenie dlhu a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku\naspoň 90 kalendárnych dní a nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej\nvecnej legitimácie postupníka a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv výslovne nedovoláva,\nnakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C. s. p. o nespornosti nepopretých skutkových\ntvrdení neuplatní a samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere nemôže viesť k aplikácii § 151 ods.\n1, ods. 2 C. s. p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Žalobca pritom v odvolaní\núplne opomína, že súd prvej inštancie svoje úvahy založil na rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR\nvyjadrenej v rozsudku z 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020, ktorý bol uverejnený v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2021 ako aj v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017, ktorý bol uverejnený v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 60/2018. Pretože\nv tomto prípade ide o rozhodnutia najvyššieho súdu zásadného významu uverejnené v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky, ktoré predstavuje ustálenú judikatúru najvyššieho súdu,\nod ktorej (okrem celkom výnimočných prípadov) nie je v obdobných veciach možný odklon, je nutné\nkonštatovať, že závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie rešpektujú princíp\nprávnej istoty, v zmysle ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade\n\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; neobstojí preto námietka žalobcu, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a prekvapivé.\n11.1. Pokiaľ ide o žalobcom k odvolaniu doloženej listine označenej ako sledovanie zásielok - potvrdenie\no doručení zásielky H., odvolací súd uvádza, že táto listina obsahuje iba podacie číslo a chronológiu\ndoručovania. Neobsahuje však informácie o odosielateľovi, adresátovi a ani o zásielke, ktorá sa mala\ndoručovať, t.j. nie je z nej zrejmé kto, komu a akú zásielku doručoval, teda, čo bolo obsahom vedenej\nzásielky.\n11.2. Preto možno uzavrieť, že pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal doručenie\nvýzvy žalovanému v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na to nemohlo dôjsť\nani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu je plne súladný s ustálenou judikatúrou najvyšších\nsúdnych autorít. Preto záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je správny.\n12. V nadväznosti na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd udáva, že právna istota\nje stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,\nv ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (Článok 2 C.\ns. p.). Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený\nurčitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia\nnajvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne\nna ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 C. s.\np. treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané\ncivilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných\nNajvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a\nstanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov,\nktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974,\n1980 a 1986 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.1.2018, sp. zn. 6 Cdo 29/2017, publikované v Zbierke\nrozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. R 71/2018). Nakoľko rozhodnutie súdu prvej\ninštancie v prejednávanej veci vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, nie je\nmožné priznať úspech žalobcom uplatnenej námietke, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s čl.\n2 ods. 2 C.s.p.\n13. K námietke žalobcu, ktorá sa týka porušenia práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že\npod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nsa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym\nprocesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých\nprocesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom\nkonaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces.\n13.1. Žalobca uvedený odvolací dôvod zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie, v prípade, ak považoval\nza sporné doručenie výzvy zo dňa 20.7.2020 žalovanému, ho mal vyzvať na odstránenie vád, resp.\ndoplnenie neúplného podania ( § 129 C.s.p.), prípadne na doplnenie skutkových tvrdení ( § 150 ods. 2\nC.s.p.) ohľadom tejto nezrovnalosti. Žalobca ako dôkaz preukazujúcu doručenie výzvy zo dňa 20.7.2020\nžalovanému doložil do spisu ako listinný dôkaz podací hárok ( založený na č.l. 49 PV spisu). Žalobca\nteda tvrdil, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a\njej splnenie preukazoval podacím hárkom ( založený na č.l. 49 PV spisu).\n13.2. Pokiaľ ide o žalobcom požadovaný postup súdu prvej inštancie v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p.\nodvolací súd uvádza, že tento prichádza do úvahy vtedy ak z podania vo veci samej nie je zrejmé,\nčoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. V prejednávanej\nveci má odvolací súd za to, že v danom prípade na takýto postup súdu nebol dôvod. Žaloba žalobcu\nobsahuje všetky náležitosti vymedzené v § 137 C.s.p. a je z nej dostatočne zrejmé, čoho na základe\n\nakých skutkových tvrdení sa žalobca domáhal. Uvedené ustanovenie neslúži k tomu, aby súd vyzýval\nžalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich dôvodnosť ním uplatneného nároku.\n13.3. Z judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že žalobca je povinný v žalobe uviesť také\nskutočnosti, ktorými opíše skutkový dej, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu,\nktorý umožňuje jeho jednoznačné vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke ( porovnaj aj\nrozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21Cdo/370/2002). V prejednávanej veci nebolo zo žaloby sporné titulom\nčoho sa žalobca domáha žalovanej sumy, nebol teda sporný predmet sporu po skutkovej stránke, sporná\nbola iba jeho dôvodnosť. Preto nebol dôvod, aby súd prvej inštancie vyzýval žalobcu na doplnenie\nskutkových tvrdení, nakoľko tieto boli dostačujúce, neboli však preukázané. Z ustálenej judikatúry je\npritom známe, že nedatovaný poštový podací hárok nie je dostatočný na preukázanie odoslania výzvy\nvyžadovanej § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pri absencii dátumu podania na poštovom podacom\nhárku je totiž možné z poštového podacieho hárku zistiť nanajvýš to, že právny predchodca žalobcu\nhodlal adresovať žalovanému písomnosť (nevedno však ani, akú konkrétnu). Zistiť, či sa tak aj naozaj\nstalo, z uvedeného poštového podacieho hárku nemožno. S poukazom na v odôvodnení vyššie\nuvedené odpovede odvolacieho súdu na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd uzatvára, že\nv procesnom postupe súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnemu pochybeniu, ktoré by napĺňalo odvolací\ndôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.\n14. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n15. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť\nzáverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,\npričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na\nktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny vrátane výroku o trovách konania\npodľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.\n16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.\n1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanému v odvolacom\nkonaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (viď\nuznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "66Csp/22/2023", "guid": "320d158b-6564-4550-890b-3a1f84919420:98042781-a6ea-483a-bcaf-703510121bcd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "5742224d-9dca-406d-80e6-4e724a47fda0:7b80f5c0-ecfa-4f0b-ba04-9eaacea141df", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8613204878.3", "spisova_znacka": "11Co/60/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/60/2016 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613204878.3"}, {"guid": "320d158b-6564-4550-890b-3a1f84919420:98042781-a6ea-483a-bcaf-703510121bcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "66Csp/22/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. 66Csp/22/2023 z 27. 7. 2023", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2023-07-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/320d158b-6564-4550-890b-3a1f84919420:98042781-a6ea-483a-bcaf-703510121bcd"}], "citovane_v": []}