{"guid": "bc6556ca-55f5-4ebd-b136-fd80b659b7a6:2fdd806f-cc3d-419b-a129-0479b94cd70c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1387899124.5", "spisova_znacka": "15Co/134/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/134/2024 z 4. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. júna 2025, sp. zn. 15Co/134/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1387899124.5", "identifikacne_cislo": "1387899124", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2025-06-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-3", "nazov": "§ 142 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fdd806f-cc3d-419b-a129-0479b94cd70c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1387899124.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1387899124.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1387899124.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/134/2024\n1387899124\n04. 06. 2025\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2025:1387899124.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkýň v 1. rade: K. L.\nZ. U. O. H. Á. , U. N. X.X.XXXX, F. R. R., O. Č.. XXX/X K., zastúpená: JUDr. Helena Čerešňová,\nadvokátka, Svätý Jur, Horné predmestie č. 216/16, v 2. rade: C. L. Z. U. O. H. Á. , U. N. X.XX.XXXX,\nF. R. R., O. Č.. XXX/X K., zastúpená: JUDr. Lucia Nováčková, advokátka, Ivanka pri Dunaji, Pluhová\nč. 8, proti žalovaným v I. rade: C.. H. L. Z. U. O. H. Á., U. N.Ň. X.X.XXXX, F. R. R., O. Č.. XXX/X, v II.\nrade: G.. O. L. Z. U. K. , U. N. XX.X.XXXX, F. R. L. U. A., G. T. Č.. XXXX/XX, obaja zastúpení: JUDr.\nAlexandra Machanová, advokátka, Senec, Lichnerova č. 22, o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej v I. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (o veci\nOkresného súdu Bratislava III) zo dňa 3. novembra 2020, č. k. 11 C 182/1987-566, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 3. novembra\n2020, č. k. 11 C 182/1987-566,\n- vo výrokoch I. až V. p o t v r d z u j e s tým, že návrh žalovaných v I., II. rade na zaplatenie sumy\n67.659,- € titulom investícií, z a m i e t a ,\n- vo výroku VI. m e n í tak, že žalobkyniam v 1. a 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., II. rade.\nII. Žalobkyniam v 1. a 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 % voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., II. rade.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 3.11.2020, č.k. 11 C 182/1987-566 (v poradí druhom), I.\npodielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa\nv katastrálnom\núzemí R., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom E., katastrálny odbor,\nobec R., katastrálne územie R., ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č.\nXXXX/X\no výmere 320 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra\n„C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX o výmere 884 m2, druh pozemku zastavaná\nplocha a nádvorie; parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX\no\nvýmere 478 m2, druh pozemku záhrada, zrušil; II. parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape,\nparcelné č. XXXX/X o výmere 204 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, špecifikovaná v\ngeometrickom pláne č. X/XX, vypracovaného znalcom z odboru geodézie Ing. C. T. zo dňa 28.6.1988,\nktorý bol úradne overený Správou geodézie a kartografie v Bratislave, Stredisko geodézie Bratislava vidiek pod č. XX/XX, dňa 29.6.1988 a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, prikázal do podielového\nspoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 k celku\na\nžalobkyne v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku; III. parcelu\nregistra\n„C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX o výmere 581 m2, druh pozemku záhrada,\n\nšpecifikovaná v geometrickom pláne č. X/XX, vypracovaného znalcom\nz odboru geodézie Ing.\nC. T. zo dňa 28.6.1988, ktorý bol úradne overený Správou geodézie a kartografie v Bratislave, Stredisko\ngeodézie Bratislava - vidiek pod č. XX/XX, dňa 29.6.1988 a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,\nprikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4\nk celku\na žalobkyne v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku; IV.\nparcelu\nregistra „C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX o výmere 897 m2,\ndruh pozemku záhrada, špecifikovaná v geometrickom pláne č. X/XX, vypracovaného znalcom\nz\nodboru geodézie Ing. C. T. zo dňa 28.6.1988, ktorý bol úradne overený Správou geodézie a kartografie\nv Bratislave, Stredisko geodézie Bratislava - vidiek pod\nč. XX/XX, dňa 29.6.1988,\nktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovanej v I. rade\no veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku\na žalovaného v II. rade o veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku; V. žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na finančné vyrovnanie\ntitulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva; VI. žalovaným v I., II. uložil povinnosť\nspoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyniam v 1., 2. rade náhradu trov konania v plnej výške. Vychádzal\nzo žaloby doručenej súdu dňa 4.11.1987, ktorou sa obe žalobkyne domáhali zrušenia a vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam tak, že spoluvlastníkmi vytvorených\nparciel č. XXXX/XX a č. XXXX/XX o celkovej výmere 784,9 m2 sa stanú oni, podľa geometrického plánu\nč. XXX-XXX-XXX/XX a žalovaní v I., II. rade sa stanú vlastníkmi pozemku parcela č. XXXX/XX a č. XXXX/\nX. Žalobkyne v 1., 2. rade žalobu odôvodnili tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava vidiek č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) T 32/82, bola E. L., narodená dňa XX.X.XXXX,\nodsúdená pre trestný čin opustenia republiky s tým, že jej majetok prepadol v prospech štátu. Majetok\npozostával\nz vlastníctva 1/6 rodinného domu, ktorý v súčasnosti užíva žalovaná v I. rade, ktorý\nje označovaný ako dom č. 9, ako aj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 pozemkov\nv\nkatastrálnom území R., parcela č. XXX/XX, č. XXXX/lX a č. XXX/X. Vlastníkom ideálnej polovice týchto\npozemkov bol manžel žalobkyne (pravdepodobne v 1. rade, poznámka odvolacieho súdu), ktorý zomrel\nv roku 1981. Podľa uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 16 Co 187/87-143, v\ndedičskom konaní prepadla v prospech štátu ešte 1/10 predmetných pozemkov. Žalobkyňa v 1. rade s\nmanželom postavili dom, ktorý užíva so žalobkyňou v 2. rade. V dedičskom konaní okrem tohto domu\nzdedili 1/10 pozemkov, čo spolu predstavuje 336,4 m2. Celý pozemok, skladajúci sa z troch uvedených\nparciel, má celkovú výmeru 1.682 m2. Navrhla, aby spolu s pozemkami, ktoré zdedili, t. j. každá 1/10\na časťami, ktoré odkúpila od štátu, sa vytvorí pozemok v celkovej výmere 784,9 m2 s tým, že budú s\ndcérou podielovými vlastníkmi novovytvorených parciel č. XXXX/lX a č. XXXX/XX\no výmere\n784,9 m2, vytvorených podľa geometrického plánu zo dňa 28.9.1987,\nč.\nXXX-XXX-XXX/XX.\n2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, žalovaných v I.,\nII. rade, svedkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil\nnasledovný skutkový stav. V predmetnej veci bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom zo dňa 19.9.1988,\nč.k. 11 C 182/1987-106, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo strán sporu; do\nspoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade v podiele 3/4 a žalobkyne v 2. rade v podiele 1/4 bola prikázaná\nparcela č. XXXX/X, zastavaná plocha\no výmere 204 m2 a parcela č. XXXX/\nXX, záhrada o výmere 581 m2; do vlastníctva oboch žalovaných bola prikázaná parcela č. XXXX/XX,\nzastavaná plocha o výmere 897 m2, každému\nv podiele 1/2, podľa geometrického\nplánu č. X/XX, vypracovaného Ing. C. T.. Odvolací súd rozhodnutím zo dňa 12.12.1988, č.k. 14 Co\n452/1988-125, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej\ninštancie sa nezaoberal možnosťou zriadenia vecného bremena a rozdelenie pozemkov bez riešenia\notázky prístupovej cesty k domu žalovaných nie je správne, žalovaní do domu prechádzajú cez pozemok\nžalobcov, iný prístup nemajú a súd vykonal rozdelenie tak, že žalovaní nemajú zabezpečený prístup do\nrodinného domu. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní v roku 1988 uviedla, že v roku 1980 bol navezený\nštrk na hraničnú čiaru pozemku za účelom vybudovania cesty, ktorá vybudovaná nebola a vedie len\ndo úrovne hraničného múru domu. Potvrdila, že na parcele č. XXXX/XX sa nachádza jazero, ktoré\noznačila ako bačorinu. Na hodnotu porastov bol robený v dedičskom konaní po nebohom manželovi\nznalecký posudok, mnohé stromy boli medzičasom vyklčované. Kúpnou zmluvou odkúpila podiel od\nštátu a dala vypracovať nový geometrický plán. Parcela č. XXXX/X má prístup z ulice, nachádza sa tam\nstaré pletivo a obaja žalovaní majú možnosť tam vybudovať samostatný vchod. Medzi stranami sporu\nnedošlo\nk dohode o sporných otázkach a prechod cez bránu a vchod, ktorý je v bezprostrednej\nblízkosti jej rodinného domu ju veľmi vyrušuje. Žalovaná v I. rade vo výpovedi žiadala, aby súd vyporiadal\naj investície do pozemkov, pretože súčasť tvoria i porasty vysadené na parcelách, súčasťou pozemkov\n\nje aj oplotenie spolu s bránami a prístupová cesta. Ona používa ako vstupnú bránu práve vchod pre\nmotorové vozidlo, žiadala pri zrušení podielového spoluvlastníctva zriadenie práva prechodu práve tejto\ncesty, nakoľko zriadenie novej cesty na novovytvorenej parcele by bolo značne nákladné, neekonomické\na spôsobilo by vyrúbanie veľkého množstva porastov vysadených na nehnuteľnosti. Svedkyňa - suseda\nH. V. tvrdila, že pri hornom dome, v ktorom býva žalobkyňa, je vstupná brána\na od tejto brány vedie\ncesta, avšak nevedela, že až do úrovne nižšieho domu, ktorý užíva žalovaná. Potvrdila, že má vedomosť,\nže žalovaná nepoužíva vchod z hlavnej brány, ale domov chodieva vchodom na hranici pozemkov, kde\nvšak nie je vybudovaná brána a vedie tam štrkový chodník; vzťahy medzi stranami sporu sú veľmi zlé.\nSúd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.4.1988 nariadil znalecké dokazovanie, úlohou znalca bolo\nvykonať obhliadku sporných nehnuteľností, vyjadriť sa, či sú reálne deliteľné a vypracovať geometrický\nplán s vyznačením možnosti reálnej deľby, s prihliadnutím na najúčelnejšie využitie nehnuteľnosti. Znalec\nIng. C. T. v znaleckom posudku zo dňa 28.8.1988 uviedol, že pozemky sú reálne deliteľné. Nakoľko\ncelková situácia neumožňuje uvažovať\ns viacerými alternatívami, vypracoval rozdelenie tak,\nže nová hranica je vedená pozdĺž múru pôvodného domu, rovnobežne s hranicou parcely č. XXXX/XX.\nPri vyčíslení hodnoty sporných nehnuteľností odporúčal zohľadniť pri finančnom vyrovnaní investície na\nvykonanie úprav po rozdelení pozemku, najmä vybudovanie brány a prístupovej cesty k pôvodnému\ndomu. Znalec Ing. K. E. vypracoval znalecký posudok č. XX/XX, dňa 31.8.1998 (správne 31.8.1988,\npoznámka odvolacieho súdu), v ktorého závere uviedol, že reálna deľba nehnuteľností bez zriadenia\nvecného bremena je uskutočniteľná len realizáciou vyvolaných investícií, preto\nv posudku\nvypracoval návrhy riešení. Pri variante, ktorý spočíval v tom, že by došlo\nk\nreálnemu deleniu bez zriadenia vecného bremena, bude nutné vybudovať prístupovú cestu do garáže\ndomu č. 9, pričom toto riešenie by predstavovalo náklady, ktoré vyčíslil na sumu 21.714,- Kčs a zároveň\nuviedol že je potrebné vyrúbať trvalé porasty, čo vyčistil na sumu 1.268,- Kčs. Žalovaná (pravdepodobne\nv I. rade, poznámka odvolacieho súdu) so znaleckým posudkom Ing. C. T. nesúhlasila, za riešenie\nsituácie považuje zriadenie vecného bremena. Podľa nej zo znaleckého posudku vyplýva, že musí\nvybudovať cestu tak, že sa úplne zasype rybník, čo predstavuje nákladné stavebné úpravy, navrhované\ngeometrické rozdelenie porušuje stavebné predpisy a pre ňu znamená nákladné ekonomické investície\na ekologické zásahy. Znalec Ing. K. E. pred súdom uviedol, že cesta, ktorá pokračuje od domu žalobkyne\nje len pre peších, nakoľko je sčasti zasypaná štrkom, značne znehodnotená, zarastená burinou. Po\nzrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie bol vypočutý znalec Ing. C. T., ktorý tvrdil, že riešenie, ktoré\nnavrhol je jediným riešením. Žalovaná argumentovala plynovým vedením a jazierkom, cez ktoré nemôže\nvybudovať prístupovú cestu, bolo však zistené, že jazierko je v podstate iba bačorina a plynové vedenie\nnie je prekážkou. Žalovaná\nv I. rade na pojednávaní konanom dňa 18.1.1988 uviedla, že s\nnávrhom na vyporiadanie nesúhlasí a potvrdila, že žalobkyňa jej bráni prechádzať cez zriadený vchod,\nktorý je na parcele č. XXXX/X, je nútená prechádzať cez urobenú dieru v plote. Žalobkyňa užíva dom\nbližšie pri ulici a záhradu zriadenú za ním, ona užíva dom postavený vzadu, ide o pôvodný rodičovský\ndom a záhradu nachádzajúcu sa pred ním. Medzi parcelami č. XXXX/XX\na č.\nXXXX/XX je vybudovaná príjazdová cesta od ulice až k jej domu i pre motorové vozidlá, záhradu pred\nrodinným domom užíva spoločne s bratom. Žalovaný v II. rade na uvedenom pojednávaní konštatoval,\nže s návrhom nesúhlasí, spolu so sestrou užíva záhradu nachádzajúcu sa pred rodinným domom cez\nvíkendy a dovolenky. Medzi parcelami\nč. XXXX/XX a č. XXXX/XX je vybudovaná\npríjazdová cesta od ulice až k rodičovskému domu, iná príjazdová cesta nie je. Potvrdil, že žalobkyňa\nv minulosti bránu uzavrela, ani po zásahu príslušných orgánov ju neotvorila, preto žalovaná musela\nprestrihnúť drôt, cez ktorý chodí do domu. Prvoinštančný súd zistil, že Miestny národný výbor R. dňa\n16.3.1988 potvrdil, že na pozemku parcela č. XXXX/XX, kde je vstupná brána pre dom č. X a č. X.,\nbol\nv minulosti vybudovaný vchod, ktorý je od domu č. X vzdialený cca 1 meter a končí na úrovni\nzadnej časti domu. Pokračovanie od domu č. X k domu č. X je iba po vyšliapanej pôde, bez prípadných\nzhutňovacích materiálov (štrk, betón, dlažba). Zo stanoviska súdneho znalca zo dňa 7.3.1989 vyplýva,\nže na priestoroch, kde má byť komunikácia k rodinnému domu, je vedená prípojka zemného plynu.\nVedúci odboru územného plánovania Okresného národného výboru Bratislava uviedol v stanovisku\nzo dňa 7.4.1989, že odporúča reálne rozdelenie pozemkov podľa návrhu súdneho znalca Ing. C. T. s\nmožnosťou vybudovania samostatných prístupov k jestvujúcim rodinným domom, v prípade riešenia\nprístupu\nk rodinnému domu na parcele č. XXXX/XX odporučil čiastočnú alebo úplnú likvidáciu\nmočiara na tejto parcele. Uznesením zo dňa 2.10.1989, č.k. 11 C 182/1987-171, prvoinštančný súd\nkonanie prerušil do skončenia konania vedeného pod sp.zn. D 1023/85, ktoré bolo potvrdené odvolacím\nsúdom rozhodnutím zo dňa 28.2.1990; uznesením zo dňa 12.1.2014, č.k.\n11 C 182/1987-390,\nbolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní. Ďalším uznesením zo dňa 16.9.2014, č.k. 11 C 182/1987-418,\nbolo znova konanie prerušené do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod\n\nsp.zn. 21 C 67/2014 (o určenie vlastníctva\nk predmetným pozemkom), rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 29.10.2014; uznesením zo dňa 10.12.2019, č.k. 11 C 182/1987, bolo rozhodnuté o\npokračovaní v konaní.\n3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 141, § 142 ods. 1, ods.\n3 Občianskeho zákonníka, dôvodiac tým, že považoval za preukázané, že strany sporu sú podielovými\nspoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva\nč. XXX, parcela č. XXXX/X\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 320 m2, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 884 m2 a parcela č. XXXX/XX, záhrada o výmere 478 m2; žalobkyňa v 1. rade v podiele 11/30,\nžalobkyňa v 2. rade v podiele 1/10, žalovaná v I. rade\nv podiele 8/30 a žalovaný v II.\nrade v podiele 8/30. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parcela č. XXXX/X je evidovaný\nna liste vlastníctva č. XXXX. Vlastníkmi domu súpisné č. XXX sú žalobkyňa v 1. rade v podiele 3/4 a\nžalobkyňa v 2. rade v podiele 1/4.; právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parcela č. XXXX/\nXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastníkmi domu súpisné č. XXX sú žalovaná v I. rade v\npodiele 2/6, žalovaný v II. rade\nv podiele 2/6 a E. L. v podiele 2/6. Žalovaná v I. rade\nnesúhlasila s riešením navrhovaným žalobkyňami, pretože nemá bráničku, ani cestu k garáži. Navrhla\ndva spôsoby riešenia, a to pôvodný stav a zriadenie vecného bremena alebo zriadenie cesty s prístupom\nk garáži, ale táto alternatíva si vyžaduje finančnú kompenzáciu vo výške 20.000,- € na vybudovanie\nkomunikácie. Pre odstránenie pochybností o aktuálnosti a použiteľnosti geometrického plánu č. X/XX,\nvyhotoveného znalcom z odboru geodézie Ing. C. T. zo dňa 28.6.1988, ktorý bol úradne overený Správou\ngeodézie a kartografie\nv Bratislave, Stredisko geodézie Bratislava - vidiek pod č.\nXX/XX, dňa 29.6.1988, obe žalobkyne uviedli, že plán nemá stanovený žiadny časový limit dokedy sa\nmôže použiť na právne úkony, jedinou podmienkou pre platnosť a zapísateľnosť geometrického plánu\ndo katastra nehnuteľností a aj pre príslušný list vlastníctva č. XXX. je, aby sa od jeho vyhotovenia\nnezmenil jestvujúci stav katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom rozdelenia, nie sú\nk dnešnému dňu dotknuté žiadnou zmenou oproti stavu, keď bol vypracovaný geometrický plán Ing. T..\nŽalobkyňa v 2. rade predložila nový znalecký posudok č. XXX, zo dňa 29.9.2020, vypracovaný znalcom\nIng. Y. L., znalcom\nz odboru stavebníctvo, v ktorom znalkyňa uviedla, že podľa riešenia Ing.\nC. T.\nv navrhovanom geometrickom pláne sú pozemky rozdelené medzi spoluvlastníkov,\nktorí užívajú nehnuteľnosti tak, aby čo najmenej zasiahol užívanie estetického jazierka, ale zároveň\nzachoval podielové spoluvlastníctvo. Toto riešenie reálneho rozdelenia pozemkov je bez finančného\nvyrovnania, čiže každá strana dostane presne svoj podiel na pozemkoch, ktorý budú môcť riadne užívať.\nPri takomto rozdelení pozemkov je zachovaný prístup k obom nehnuteľnostiam od ulice O., nie je\nrelevantné, že jedna strana nemá vybudovanú cestu k rodinnému domu. Takéto rozdelenie umožňuje\nobom stranám sporu prístup k verejnej komunikácii. Pozemky sú zároveň rozdelené kríkovým porastom,\nstromami a zvyškami plotu, teda sú fakticky rozdelené a každá strana sporu užíva svoju časť. Prístupovú\ncestu pozdĺž plotu cez pozemky parcela č. XXXX/X a č. XXXX/XX je možné vybudovať. Plynové\npotrubie, údajne vedené popri plote, nie je dôvodom na znemožnenie vybudovania takejto prístupovej\nkomunikácie. Je tam dostatočný priestor i bez zásahu do okrasného jazierka alebo\ns\nminimálnym zásahom, okrasné jazierko neplní žiadnu z úloh uvedených žalovanou v I. rade. Okrasné\njazierko je umiestnené cca 40 m od vodného toku Čierna voda a nie je izolované. Už samotný tento\nfakt z hľadiska hydrologického hovorí o spojených nádobách, kde sa hladina okrasného jazierka a\nhladina vody vo vodnom toku vzájomne ovplyvňujú do takej miery, že neplní funkciu odvodnenia\nokolitého terénu. Na obhliadke nebolo identifikované žiadne zariadenie na odber, prípadne na dotovanie\nestetického jazierka vodou. Okrasné jazierko nie je užívané ani na kúpanie, je naozaj len estetickou\nzáležitosťou, nemá žiadnu funkčnú hodnotu. Riešenie na rozdelenie pozemkov inak než je uvedené v\nznaleckom posudku č. X/XX, Ing. C. T. je samozrejme možné, ale všetky iné riešenia oveľa viac zasahujú\ndo jazierka, sú aj možnosti, pri ktorých nebude rozdelenie spravodlivé a strany si musia vzájomne\nfinančne vysporiadať zmenšenie alebo zväčšenie svojho vlastníctva. Namietaná skutočnosť, že riešenie\nodporuje vyhláške FM č. XX/XXXX Zb. pre technický a investičný rozvoj nie je dôvodné, nakoľko táto\nvyhláška bola zrušená a nahradená vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky\nč. 532/2002 Z.z. Rodinný dom žalovaných bude mať pri rozdelení pozemkov podľa navrhovaného\ngeometrického plánu Ing. T. zabezpečený prístup k domu z ulice. Prístupovú komunikáciu je možné\npostaviť aj bez zasypania okrasného jazierka. Podľa Ing. T. medzi jazierkom a plotom je vzdialenosť\n3,30 m, čo na jednosmernú prístupovú cestu k rodinnému domu stačí. Plynové potrubie údajne vedené\npozdĺž hranice s parcelou č. XXXX/XX nie je prekážkou, aj pokiaľ by prechádzalo pod komunikáciou.\nNavrhované riešenie rozdelenia parciel neodporuje stavebným predpisom, obe stavby rodinných domov\nnásledkom rozdelenia parciel budú mať zabezpečený prístup z verejnej ulice. Prvoinštančný súd\n\nkonštatoval, že právna úprava zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v Občianskom\nzákonníku vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.\nKeďže\nv prejednávanom prípade nedošlo k dohode spoluvlastníkov o\njeho zrušení a vyporiadaní, podielové spoluvlastníctvo zrušil. Rozdelenie nehnuteľností je prvým a\nprednostným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a v spore bol predložený znalecký\nposudok, ktorého záver bol jednoznačný. Nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a znalec navrhol riešenie\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré je vyjadrené v geometrickom pláne. Uvedené riešenie\nkopíruje veľkosť spoluvlastníckych podielov a ponecháva nehnuteľnosť\nv užívaní\ntým, ktorí ju doteraz aj užívali. Osvojil si i závery znaleckého posudku podloženého žalobkyňami,\nz ktorých vyplýva, že každé iné riešenie rozdelenia pozemkov, ako riešenie navrhované Ing. T. je\nhoršie a menej spravodlivé, t. j. buď viac zasahujú estetiku jazierka, alebo vedú k nutnosti finančného\nvysporiadavania, čím sa otvára priestor pre ďalšie otázky, s ktorými by bolo potrebné sa vysporiadavať.\nVzhľadom na skutočnosť, že súdne konanie je vedené od roku 1987, stotožnil sa s názorom žalobkýň,\nže otváranie priestoru pre ďalšie otázky je nehospodárne, akékoľvek iné riešenie rozdelenia pozemkov\noproti riešeniu navrhovanému Ing. T. by vyžadovalo vypracovanie nového geometrického plánu, čo\nje taktiež nehospodárne. V tejto súvislosti pripomenul, že predkladanie dôkazov, ktorými by žalovaní\npreukazovali svoje tvrdenia, bolo ich úlohou, mali dostatočný časový priestor na predloženie iného\nriešenia sporu, iný geometrický plán, iný návrh na riešenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva,\nčo neurobili. V spore bol žalobkyňami predložený geometrický plán, ktorý umožňuje reálnu deľbu\nnehnuteľností, preto podielové spoluvlastníctvo zrušil\na vyporiadal spôsobom, ktorý bol riadne\nzdokladovaný a podložený geometrickým plánom. Návrh rozdelenia sporných pozemkov podľa Ing. T.\nje riešenie, ktoré je niekoľko desaťročí stranami sporu v podstate akceptované, rešpektované, pozemky\nsú v teréne podľa návrhu rozdelenia Ing. T. fakticky rozdelené a takto sú aj stranami sporu roky užívané.\nRiešenie rešpektuje situáciu ako sú nehnuteľnosti reálne užívané nie niekoľko rokov, ale prakticky od\npodania žalobného návrhu v roku 1987. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku zobral do úvahy\naj možnosť prístupu ku komunikáciám, čo bola okolnosť, na ktorú upozorňoval vo svojom rozhodnutí\ni súd druhej inštancie. V spore nebolo sporné, že žalovaní majú prístup ku komunikácii, po rozdelení\nnehnuteľnosti im tento prístup zostáva zachovaný a tento už v súčasnosti aj využívajú. Aj zo záverov\nznaleckého posudku táto skutočnosť vyplýva, takže túto podmienku považoval za splnenú. Súdna\nteória dáva za pravdu argumentácii žalobkýň, že prekážkou reálneho rozdelenia nie je skutočnosť,\nže po rozdelení vznikajú určité obmedzenia, preto za prekážku pri vyporiadaní nepovažoval vynútené\ninvestície spojené s vybudovaním príjazdovej cesty k garáži v dome žalovaných, pričom žalovaná\nprístup autom k domu doteraz nevyužívala. V spore bolo preukázané, že žalovaní nemajú ani v čase\nrozhodovania zabezpečený prístup k domu motorovým vozidlom, nakoľko k domu podľa vyjadrenia\nznalca pri ohliadke vedie nespevnený chodníček pre peších. Prístup z verejnej komunikácie však\nžalovaní využívajú, pozemok je prístupný z O. ulice,\nv uličnom plote je z pletiva urobená\ndiera, vstup na pozemky nie je zabezpečený proti vniknutiu cudzími osobami (konštatovanie v znaleckom\nposudku). Takýto prístup žalovaní využívajú už vyše tridsať rokov a je ním nespevnený chodník k\ndomu. Zriadenie vecného bremena, tak ako ho navrhovala žalovaná (pravdepodobne žalovaná v I. rade,\npoznámka odvolacieho súdu) zvážil a dospel k záveru, že riešenie, ktoré navrhol znalec v znaleckom\nposudku, teda reálne rozdelenie vytvorením nových parciel a zriadenie prístupu na pozemok žalovaných\nje reálnejšie a lepšie riešenie ako zradenie vecného bremena. Takémuto riešeniu by dal prednosť v\nprípade, ak by pozemok žalovaných nemal prístup k verejnej komunikácii, čo nie je prejednávaný prípad.\nZriadenie vecného bremena v tomto prípade nebolo opodstatnené. Navyše žalovaní v spore nepredložili\nžiaden dôkaz, na základe ktorého by zriadenie vecného bremena mohol vykovať. Znaleckým posudkom\nznalkyne Ing. Y. L. bola stanovená aktuálna hodnota predmetných nehnuteľností. Novovytvorená parcela\nč. XXXX/X bola ocenená na sumu 25.164,80 € a parcela č. XXXX/XX na sumu 37.589,92 €, ktoré\npripadli do spoluvlastníctva žalobkýň, pričom ich hodnota predstavuje spolu sumu 62.754,72 €. Hodnota\nnehnuteľností, ktoré podľa rozhodnutia pripadnú do spoluvlastníctva žalovaných, predstavuje podľa\naktuálneho znaleckého posudku sumu 69.517,76 €. Rozdiel\nv ich hodnote, ktorú prisúdil\nžalobkyniam a žalovaným predstavuje sumu 6.763,04 €. Žalobkyne od začiatku sporu nepožadovali\nvyplatenie rozdielu, na tomto stanovisku zotrvali aj po zrušení a vrátení veci na nové konanie. Žalovaní\nžiadali zaplatenie sumy 20.000 € ako kompenzáciu pri vyporiadaní v širšom zmysle slova, nakoľko je\npotrebné vybudovať novú cestu, avšak nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by preukázali výšku nákladov.\nV spore bol predložený iba znalecký posudok znalca Ing. K. E. č. XX/XX, zo dňa 31.8.1998,\nv\nktorom znalec odhadol náklady na vybudovanie prístupovej cesty do garáže domu žalovaných na\nsumu 21.714,- Kčs a spolu s nákladmi na odstránenie porastov to vyčíslil na sumu 22.982,- Kčs, v\nprepočte cca 763,- €. Je zrejmé, že rozdiel v hodnote prikázaných nehnuteľností vo výške 6.763,04\n\n€ je schopný kompenzovať v spore preukázané náklady na vybudovanie prístupovej cesty k domu\nžalovaných, preto žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na finančné vyrovnanie titulom zrušenia a\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva.\n3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 255, § 262\nods. 2 C.s.p. a obom žalovaným uložil povinnosť nahradiť obom žalobkyniam, ktoré mali vo veci úspech\nnáhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti\nrozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v I. rade dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1\npísm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedla,\nže žalobca predložil znalecký posudok zo dňa 29.9.2020, č. XXX, v ktorom sa znalkyňa v bode 2.6. na\nstrane 8 vyjadrila\nk jazierku nachádzajúcemu sa na parcele č. XXXX/XX, kde konštatuje,\nže nebolo predložené stavebné povolenie na výstavbu vodnej stavby a ani kolaudačné rozhodnutie.\nK týmto skutočnostiam konštatovala, že ide o prirodzené jazero, ktoré na danom mieste existovalo\nuž v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parcela č. XXXX/XX právnymi predchodcami\nžalovaných a slúžilo ako napájadlo. Vzhľadom na jeho prirodzený pôvod sa ich právni predchodcovia\nrozhodli toto jazero zachovať a jeho existencii prispôsobili aj osadenie stavby ich rodinného domu na\npozemku. Znalkyňa správne uviedla, že: „jazero sa nachádza približne 40 m od toku Čiernej vody a\npodzemná voda je v širokom okolí vodného toku priamo závislá na hladine vody v toku. Teda podzemná\nvoda stúpa alebo naopak klesá\nv závislosti od hladiny v toku Čierne Voda. Do predmetného\njazierka neexistuje ani prítok vody a neexistuje ani odber vody z predmetného jazierka. Hladina jazierka\nje preto priamo závislá od hladiny vody v potoku Čierna Voda - ide o efekt spojených nádob.“ Zotrvala\nna tom, že toto jazero je prirodzeným prírodným prvkom a nie je možné zasiahnuť do neho svojvoľne a\nzasypať jeho časť, či ho akýmkoľvek iným spôsobom narušiť, nakoľko takýmto neprirodzeným zásahom\nby mohlo dôjsť k narušeniu prirodzeného prepojenia podzemnej vody a vody v toku potoka, čo by mohlo\nmať za následok zaplavenie ich rodinného domu. Ďalej v priestore, ktorý bol súdom označený ako\npriestor dostatočný na vybudovanie príjazdovej komunikácie je uložené plynové potrubie, vodovodná\nprípojka aj s vodovodnou šachtou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že oni majú vytvorený dostatočný priestor na\nvybudovanie prístupovej cesty k rodinnému domu v ich podielovom spoluvlastníctve. Poukázala na svoje\nopakované námietky, že vybudovaná brána i príjazdová komunikácia, ktoré by pripadli po rozhodnutí\nobom žalobkyniam, boli budované výlučne ako príslušenstvo hlavnej stavby, ktorou je rodinný dom\nsúpisné č. XXX/X a stavba rodinného domu súpisné\nč. XXX/XA vo vlastníctve žalobkýň v\n1., 2. rade vznikla prestavbou pôvodnej garáže, ktorá rovnako slúžila rodinnému domu v ich vlastníctve.\nZotrvala na tom, že by spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedalo rozdelenie pozemkov a zároveň,\naby obom žalovaným a ich právnym nástupcom bolo priznané právo zodpovedajúce vecnému bremenu,\nktorého návrh špecifikovala v odvolaní, čím by bol zabezpečený nerušený prejazd a prechod a užívanie\nnehnuteľností v ich vlastníctve, bez zásahov do jazierka a potreby finančne náročných stavebných prác\nv podobe budovania novej príjazdovej komunikácie a brány, ktorá nie je do dnešného dňa samostatne\nvybudovaná. Prvostupňový (správne prvoinštančný, poznámka odvolacieho súdu) súd na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to, že majú dostatočne\nzabezpečený vjazd a vstup k svojej stavbe cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX a nie je potrebné\nzriadiť v ich prospech vecné bremeno, ktoré by im umožňovalo vstup po pôvodnej vstupnej ceste cez\npôvodnú vstupnú bránu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vyporiadal aj podielové spoluvlastníctvo k\npríjazdovej komunikácii a vstupnej bráne a tak sa mal zaoberať i otázkou finančnej kompenzácie, pretože\nobom žalobkyniam priznal výlučné vlastnícke právo k existujúcej príjazdovej ceste pôvodne budovanej\npre rodinný dom v ich vlastníctve i k vstupnej bráne, ktorá umožňuje vstup peši\ni motorovým\nvozidlom k ich rodinnému domu. Finančná kompenzácia im priznaná nebola, hoci ak by akceptovali\nspôsob rozdelenia podielového spoluvlastníctva, budú si musieť vybudovať, pričom je otázne, či to bude\nvôbec reálne, v danom mieste úplne novú príjazdovú cestu v stiesnenom priestore, kde bude potrebné\nčiastočné zasypanie alebo premostenie prírodného jazera a zároveň treba vziať do úvahy existujúce\npotrubie plynu, vody\na vodovodnú šachtu v danom priestore. Budovanie takejto\nkomunikácie si vyžiada finančné náklady, ako by museli vynaložiť obe žalobkyne, ak by si budovali\npríjazdovú komunikáciu na pozemku, ktorý bol priznaný im. Potrebu vybudovania vecného bremena a\nfinančnej kompenzácie opiera aj o rozhodnutie krajského súdu zo dňa 12.12.1988, č.k. (správne sp.zn.,\npoznámka odvolacieho súdu) 14 Co 452/1988. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz\nnesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nezriadil v ich prospech vecné bremeno, ktoré by im\n\numožňovalo prechod, prejazd a uloženie sietí potrebných k riadnemu užívaniu stavby rodinného domu\nv ich vlastníctve alebo im aspoň nepriznal finančnú kompenzáciu na vybudovanie finančne a technicky\nnáročnej príjazdovej komunikácie a novej vstupnej brány, ktoré v celom rozsahu zabrali obe žalobkyne.\nV bode 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal prvoinštančný súd na zrušujúce rozhodnutie\nzo dňa 12.12.1988, č.k.\n14 Co 452/1988-125, v ktorom odvolací súd\nuviedol, že sa súd prvej inštancie nezaoberal možnosťou zriadenia vecného bremena a rozdelenia\npozemkov bez riešenia otázky prístupovej cesty k ich domu a že vykonal rozdelenie tak, že oni nemajú\nzabezpečený prístup do rodinného domu, ktorý nedostatok, vytknutý ešte v roku 1988, nebol odstránený\nani napadnutým rozhodnutím. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nzmeniť a rozhodnúť podľa návrhu uvedeného v odvolaní.\n5. Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v I. rade uviedla, že na posúdenie funkcie\njazierka, možných následkov, ktoré môžu nastať po zásahu do jazierka a na možnosť vybudovať\nprístupovú cestu nepochybne treba odborné znalosti. Žalovaná v I. rade počas súdneho konania\nnepreukázala, že by bola kvalifikovaná na odborné posúdenie funkcie jazierka a možnosti vybudovania\nprístupovej cesty. Ona a žalobkyňa v 2. rade predložili znalecký posudok spĺňajúci zákonné podmienky\nrelevantného dôkazu podľa ustanovenia\n§ 206 a nasl. C.s.p. Poukázala na stranu 13 bod 2.\nznaleckého posudku č. XXX, zo dňa 29.9.2020, v ktorom znalkyňa Ing. Y. L. výslovne uviedla, že\n„plynové potrubie údajne vedené popri plote nie je dôvodom na znemožnenie vybudovania prístupovej\nkomunikácie“, stranu 13 bod 3., že „Okrasné jazierko neplní žiadnu z úloh uvedených majiteľkou\n(žalovanou v I. rade - pozn.) a nemá žiadnu funkčnú hodnotu“ i stranu 8,\nv\nktorom bode 2.6. znalkyňa jednoznačne deklaruje, že „Jazierko neplní žiadnu ochrannú alebo inú\nfunkciu vodohospodárskeho významu. Jeho existencia nemá vplyv na hladinu podzemnej vody v okolí a\npodzemnú vodu ako takú v okolí. Jeho funkcia je výhradne estetická.“ Nakoľko, ani jeden zo žalovaných\nnepredložil žiadny relevantný dôkaz spĺňajúci podmienky § 206 a nasl. C.s.p., ktorým by podložili svoje\ndomnienky o funkcii jazierka\na nemožnosti zásahu do neho a vybudovania prístupovej cesty\nk domu so súpisným č. XXX cez pozemok parcelné č. XXXX/XX (neuniesli dôkazné bremeno), súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a napadnutý\nrozsudok je vecne správny. K tvrdeniam uvedeným v odvolaní o nemožnosti vybudovať prístupovú\ncestu k domu so súpisným č. XXX, cez pozemok parcelné č. XXXX/XX, pre uložené plynové vedenie\npoukázala na ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp.zn. 22 Cdo 1715/2010. Žalovaná v I. rade má nepochybne zaistený prístup k svojmu domu\nsúpisné č. XXX aj bez toho, aby obmedzovala ju a druhú žalobkyňu ako podielové spoluvlastníčky\npozemku parcelné č. XXXX/X a č. XXXX/XX. Samotná žalovaná\nv I. rade potvrdila, že\nprístupová cesta mohla viesť logicky len po garáž postavenú na parcele č. XXXX/X (aktuálne k domu\nsúpisné č. XXX) a nikdy nebola vybudovaná až k domu súpisné\nč. XXX, pretože v tejto časti\nsporných pozemkov nebola vybudovaná garáž pre účely parkovania motorového vozidla; takáto garáž\nbola vybudovaná na parcele č. XXXX/X. Existenciu prístupovej cesty od verejnej komunikácie až k domu\nsúpisné č. XXX vylúčila\ni svedkyňa H. V. (bod 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku),\nktorá potvrdila status quo, ktorý platí už niekoľko desaťročí. Nevidí žiadny právny dôvod na zriadenie\nvecného bremena v znení navrhnutom žalovanou v I. rade. Bezodplatným zriadením vecného bremena\nby došlo k porušeniu ústavného práva oboch žalobkýň garantované v čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Záverom dodala, že žalovaná v I. rade nepredložila ani len geometrický plán, z ktorého by\nvyplýval nevyhnutný rozsah navrhovaného vecného bremena tak, aby bol zabezpečený účel sledovaný\nžalovanou v I. rade. Je nepochybné, že zriadiť vecné bremeno na celej výmere parciel č. XXXX/X a č.\nXXXX/XX je v každom prípade neprípustné. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie vyporiadal\naj podielové spoluvlastníctvo\nk prístupovej komunikácii a vstupnej bráne a tak mal\npovinnosť zaoberať sa aj finančnou kompenzáciou uviedla, že žalovaný v II. rade nepodal odvolanie\nproti napadnutému rozsudku, z čoho jednoznačne vyplýva, že s jeho výrokmi súhlasí. Žalovaná v I.\nrade nie je žiadnym spôsobom oprávnená zasahovať do práv žalovaného v II. rade tým spôsobom,\nže pre neho žiada buď zriadenie vecného bremena alebo finančné plnenie, resp. akúkoľvek zmenu\nnapadnutého rozsudku v jeho prospech alebo neprospech. Dala do pozornosti, že od 1.7.2016 je účinný\nCivilný sporový poriadok, ktorý je ovládaný zásadou kontradiktórnosti vyjadrenou v čl. 8 C.s.p. Žalovaná\nv I. rade síce požaduje finančné plnenie od nej a druhej žalobkyne, ale po dobu celého súdneho konania,\nt. j. za viac ako 30 rokov nepredložila jediný dôkaz, ktorý by jej požiadavku odôvodňoval. Nie je zrejmé\nako žalovaná v I. rade dospela k výške požadovaného finančného vysporiadania pre seba v rozsahu\n15.000,- € a pre žalovaného\nv II. rade 5.000,- € a na akom skutkovom základe, teda čo presne\nby mala táto suma kompenzovať (napríklad vybudovanie betónovej cesty, cesty zo zámkovej dlažby,\n\nasfaltovú cestu, chýbajú parametre cesty - dĺžka a šírka, či má kompenzácia pokrývať len materiál alebo\naj prácu a v akom pomere a mnoho ďalších relevantných skutočností). Dodala, že\nk\ndomu vo vlastníctve žalovanej v I. rade v súčasnosti nevedie a ani nikdy neviedla prístupová cesta cez\npozemky parcela č. XXXX/X a č. XXXX/XX, takže kvalita prístupu žalovanej v I. rade do svojho domu\nsúpisné č. XXX je rovnaká či už cez pozemok parcelné č. XXXX/XX, ktorej je spoluvlastníčkou, alebo\nparcelu č. XXXX/X a č. XXXX/XX v spoluvlastníctve oboch žalobkýň. Preto neexistuje žiadny relevantný\ndôvod čo i len uvažovať nad akoukoľvek finančnou kompenzáciou z jej strany a žalobkyne v 2. rade.\nOdvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť; žiadala\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n6. Žalobkyňa v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v I. rade uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami\nžalovanej v I. rade uvedenými v odvolaní a stotožnila sa v plnom rozsahu s vyjadreniami a\nargumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení žalobkyne v 1. rade k odvolaniu žalovanej v I. rade. Má za\nto, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,\nnapadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci s tým, že žalovaná v I. rade\nneuniesla dôkazné bremeno. V tomto prípade sa jedná o neštandardne dlhý súdny spor v trvaní 33\nrokov, celé súdne konanie je podľa nej neúmerne predlžované, najmä postupom zo strany žalovanej v\nI. rade, ktorá síce využíva svoje procesné právo na podanie odvolania, ale napáda súdne rozhodnutie,\nktoré nepochybne deklaruje skutkový stav a užívanie nehnuteľností tak, ako sú stranami sporu užívané\nposledných cca 30 rokov. Podané odvolanie je teda dôvodné hodnotiť len ako snahu spôsobovať\nprieťahy v konaní. Umelé predlžovanie zotrvania vo formálnom spoluvlastníctve, dlhotrvajúci súdny spor\na s tým súvisiaca právna neistota na strane oboch žalobkýň majú výrazný vplyv na ich zdravotný stav i\nmajetkové pomery. Právoplatné skončenie predmetného súdneho sporu je nanajvýš žiaduce v záujme\nochrany práv žalobkýň v 1., 2. rade garantovaných v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v celom\nrozsahu potvrdiť; žiadala trovy odvolacieho konania.\n7. Žalovaná v I. rade vo vyjadrení k vyjadreniam oboch žalobkýň k jej odvolaniu uviedla, že zotrváva v\ncelom rozsahu na podanom odvolaní i dôvodoch tam uvedených.\nK tvrdeniam žalobkyne\nv 1. rade, že vraj potvrdila, že cez pozemky parcela č. XXXX/X\na č. XXXX/XX v\nsúčasnosti nevedie a vraj ani nikdy neviedla prístupová cesta, nakoľko rodinný dom oboch žalobkýň\nvznikol prestavaním garáže konštatovala, že nevie z akého dôvodu sa uchýlila žalobkyňa v 1. rade k\ntakýmto tvrdeniam, nakoľko obe žalobkyne musia mať vedomosť o tom, že v rodinnom dome súpisné\nč. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve oboch žalovaných sa nachádza garáž a nerozumie prečo\nzavádzajú súd takýmito tvrdeniami. V čase, keď sa otec žalovaných oženil so žalobkyňou v 1. rade,\nboli jeho deti, ktoré sú v tomto konaní žalované, už plnoleté, v domácnosti mali viacero áut, preto mali i\nviacero garáží. Uvedené tvrdenie je absolútne zmätočné a v žiadnom prípade nepotvrdzuje tvrdenia, že\nby cesta, ktorej sa domáha, neexistovala. Cesta vždy existovala a v dôsledku rozhodnutia súdu, ktorým\nbola parcela, po ktorej vedie cesta prisúdená obom žalobkyniam, došlo k znehodnoteniu rodinného domu\nv spoluvlastníctve oboch žalovaných. K vyjadreniu svedkyne V. sa vyjadriť nevedela, nakoľko s ňou\nnebola oboznámená, je to nová skutočnosť, ktorá nebola v konaní prejednaná. Predložila rozhodnutie\nKomisie výstavby a dopravy pri MNV v R. zo dňa 8.11.1988, č. XXXX/XX, ktorým bola zastavená stavba\nzapočatá žalobkyňou v 1. rade, ktorá bez náležitého stavebného povolenia začala stavať oplotenie na\nrozdelenie pozemkov podľa jej vlastného uváženia bez náležitých spoluvlastníckych dohôd, či súdnych\nrozhodnutí. Jednoducho svojvoľne pristúpila k deľbe pozemkov podľa svojho uváženia, a dnes to\nprezentuje ako dlhodobé užívanie, čo nie je pravda, jednalo sa o výlučne o jednostranný svojvoľný zásah.\nK argumentácii žalobkyne v 1. rade v jej vyjadrení, že po dobu celých\n30 rokov trvania súdneho\nkonania vraj nepredložila jediný dôkaz, ktorý by jej požiadavku na finančnú kompenzáciu za zabratú\ncestu a bránu odôvodňoval uviedla, že i súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bodoch 14. a 40.\npoukázal na jej požiadavky ohľadne finančného vyrovnania, ktoré boli dôvodom vrátenia veci na ďalšie\nkonanie podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.12.1988, sp.zn. 14 Co 452/88. Namieta\nstále tie isté vady, ktoré už namietala v odvolaní proti prvému rozhodnutiu, pričom prvoinštančný súd\nani po\n32 rokoch neskúmal skutočnosti, pre ktoré bol zrušený uznesením Krajského\nsúdu\nv Bratislave zo dňa 12.12.1988, rozsudok zo dňa 10.9.1988 a vydal\nopäť rozhodnutie, ktorým nerešpektoval práva oboch žalovaných na prístup k rodinnému domu v ich\npodielovom spoluvlastníctve a odsudzuje ich na značnú finančnú investíciu do budovania novej brány\na prístupovej cesty, ktoré existujú a boli budované ako príslušenstvo ich rodinného domu súpisné č.\nXXX/X. Poukázala na znalecký posudok znalkyne Ing. Y. L., ktorá sa vyjadrila k charakteru jazera a\n\nvybudovaniu rodinného domu súpisné č. XXX/XA. Dodala, že je smutné, že ani po 32 rokoch súdneho\nkonania nedospel súd k rozsudku, ktorý by priznával rovnocenné postavenie obom stranám sporu tak,\nako to zaručuje zákon a opätovne ako pred 32 rokmi, oberá oboch žalovaných o prístup k ich rodinnému\ndomu, ktorý bol v prvom rade budovaný pre tento dom, nakoľko dom vo vlastníctve žalobkýň sa nachádza\npriamo pri ceste a samostatnú príjazdovú cestu nepotrebuje. Napadnutým rozsudkom sa znižuje i\nhodnota rodinného domu súpisné č. XXX/X vo vlastníctve oboch žalovaných, pretože prvoinštančný súd\nsvojím rozhodnutím spôsobil, že tento dom nie je možné plnohodnotne užívať, nakoľko cesta do garáže\nmu je odňatá a jeho vlastníci sú odsúdení na provizórny štrkový chodník, ktorý umožňuje iba peší prístup\nk domu. V prípade potreby sa k tomuto rodinnému domu nedostanú ani záchranné zložky (požiarnici,\nzdravotníci), čím opäť súd prvej inštancie neprimerane zasiahol do vlastníckych, ale aj osobných práv\nžalovaných a odoprel im právo na tieto záchranné zložky v prípade potreby. Napadnuté rozhodnutia tak\nvníma i dnes ako nevyvážený a zvýhodňujúci žalované, keď im priznáva v podstate práva na užívanie\ncesty i vstupnej brány a zaručuje im nerušený priamy vstup i pre záchranné zložky, zatiaľ čo ona a\nžalovaný\nv II. rade si majú vystačiť s dierou v plote namiesto brány a štrkovým chodníkom pre\npeších a v prípade potreby si majú poradiť sami. Zotrvala na odvolacom návrhu s tým, že ponecháva\nna zváženie aj zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\n8. Žalobkyňa v 1. rade k vyjadreniu žalovanej v I. rade k jej vyjadreniu k odvolaniu žalovanej v I. rade\nuviedla, že žalovaná v I. rade neuvádza žiadne nové skutočnosti, svoje doterajšie tvrdenia nepodporila\nžiadnymi dôkazmi, ktoré by bolo možné predložiť v odvolacom konaní. Vo svojom predchádzajúcom\nvyjadrení sa podrobne zaoberala celou doterajšou argumentáciou žalovanej v I. rade a vyjadrila sa k veci\nako s oporou v zákone, tak i odbornom názore vyjadrenom v znaleckom posudku Ing. Y. L., z dôvodu\nktorého už nepovažuje za potrebné sa ďalej vyjadrovať. Zotrvala na odvolacom návrhu.\n9. Žalobkyňa v 2. rade k vyjadreniu žalovanej v I. rade k jej vyjadreniu k odvolaniu žalovanej v I. rade\nuviedla, že nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k predmetnému vyjadreniu, pretože z jej pohľadu\nsa v ňom neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, resp. tvrdenia, ktoré by boli v konaní pred príslušným\nprvostupňovým (správne prvoinštančným, poznámka odvolacieho súdu) súdom podložené dôkazmi.\nZotrvala na odvolacom návrhu.\n10. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu žalovanej v I. rade nevyjadril, odvolanie nepodal. Odvolací súd\npoukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú z právnych úkonov\ntýkajúcich sa spoločnej veci oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.\n11. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.3.2022, č.k. 15 Co 117/2021-647, zrušil napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 3.11.2020, č.k. 11 C 182/1987-566\n(v poradí druhý) a vrátil\nmu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; dôvody zrušenia napadnutého rozsudku sú podrobne\nuvedené v bodoch 12. až 19. odôvodnenia citovaného zrušujúceho uznesenia, na ktoré odvolací súd\nodkazuje.\n12. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 8.11.2022, č.k.\nIV. ÚS 313/2022-63,\nrozhodol o sťažnosti sťažovateliek - žalobkýň v 1., 2. rade tak, že\n1. uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 31.3.2022, sp.zn. 15 Co 117/2021, bolo porušené základné právo sťažovateliek\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd; 2. postupom\nKrajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp.zn. 15 Co 117/2021 bolo porušené\nzákladné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a ich právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd; 3. uznesenie Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 31.3.2022, sp.zn. 15 Co 117/2021, zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na\nďalšie konanie; 4. sťažovateľkám priznal finančné zadosťučinenie, každej v sume po\n2.000,€, ktoré im je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 5.\nuložil Krajskému súdu v Bratislave povinnosť nahradiť sťažovateľke K. trovy konania v sume 616,38 €\na zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 6. uložil Krajskému\nsúdu v Bratislave povinnosť nahradiť sťažovateľke Mgr. C. L., PhD., trovy konania v sume 616,38 €\na zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 7. vo zvyšnej časti\nústavnej sťažnosti nevyhovel.\n\n13. Po vrátení veci Ústavným súdom Slovenskej republiky, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa\n31.1.2023, č.k. 15 Co 174/2022-733, opätovne zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa\n3.11.2020, č.k. 11 C 182/1987-566 (v poradí druhý) a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie;\ndôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia sú podrobne uvedené v bodoch 14. až 23. odôvodnenia\ncitovaného zrušujúceho uznesenia, na ktoré odvolací súd odkazuje.\n14. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 20.11.2024, č.k.\nI. ÚS\n211/2023-94, rozhodol o sťažnosti sťažovateliek - žalobkýň v 1., 2. rade tak, že\n1.\nuznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2023, č.k. 15 Co 174/2022-733, bolo porušené\nzákladné právo sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane\nľudských práv a základných slobôd; 2. postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní\nvedenom pod sp.zn. 15 Co 174/2022 bolo porušené základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie\nich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských\npráv a základných slobôd; 3. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2023, č.k. 15 Co\n174/2022-733, zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie; 4. sťažovateľkám priznal\nfinančné zadosťučinenie, každej v sume po\n4.000,- €, ktoré im je Krajský súd v Bratislave\npovinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 5. uložil Krajskému súdu v Bratislave\npovinnosť nahradiť sťažovateľke Mgr. C. L., PhD. trovy konania v sume 663,57 € a zaplatiť ich jej právnej\nzástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 6. uložil Krajskému súdu v Bratislave povinnosť\nnahradiť sťažovateľke K. L. trovy konania v sume 663,57 € a zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do\ndvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu; 7. vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel. Ústavný súd\nSlovenskej republiky v uvedenom náleze, okrem iného konštatoval, že predmetom súdneho sporu bola\nžaloba sťažovateliek o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V okolnostiach veci nie je kritérium\nskutková alebo právna zložitosť veci významné vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd opakovane\nzrušil rozsudok okresného súdu z procesných dôvodov bez meritórneho preskúmavania. Ústavný súd\ntiež nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli také zásadné, aby ich v súvislosti s dĺžkou odvolacieho\nkonania bolo potrebné pripísať na ťarchu správania sťažovateliek. Z hľadiska hodnotenia postupu\nkrajského súdu je pre posúdenie veci podstatné, že k prvému zrušujúcemu rozhodnutiu krajského súdu\ndošlo ešte za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a to v roku 1988. Naproti tomu v\nporadí druhé uznesenie krajského súdu a rovnako tak napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorými bol\n(druhýkrát a tretíkrát) zrušený druhý rozsudok okresného súdu, boli už vydané za účinnosti Civilného\nsporového poriadku, ktorý bol v čase rozhodovania o odvolaní záväzný pre postup krajského súdu.\nVzhľadom na okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku a okolnosti posudzovanej veci už\npodľa názoru ústavného súdu nebolo možné opätovné zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie krajským\nsúdom. Krajský súd vo svojom vyjadrení uviedol, že v právnej veci sťažovateliek\n(v\nnapadnutom konaní) rozhodol v lehote dvoch mesiacov, čo vo všeobecnosti nemožno považovať za\nneprimerané. Avšak ústavný súd musí konštatovať, že napadnuté uznesenie krajského súdu ovplyvnilo\ncelkovú dĺžku konania, ktorá je sama osebe neprimeraná. Krajský súd nepostupoval v súlade s § 390\nC.s.p. napriek jeho výslovnému zneniu, ktoré nepripúšťa vo veci inú možnosť ako povinnosť krajského\nsúdu, aby sám vo veci rozhodol, napadnutým uznesením rozsudok okresného súdu opätovne (tretíkrát)\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku\nuvedeného postupu krajského súdu nebol dosiahnutý účel zakotvený v § 390 C.s.p., ktorým je zrýchlenie\nkonania rozhodnutím v merite veci, ale, naopak, priebeh konania pri rozhodovaní vo veci samej sa\nopätovne spomalil.\n15. Odvolací súd po vrátení veci Ústavným súdom Slovenskej republiky, preskúmal vec súc pritom\nviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 470 ods. l, ods. 2, § 379,\n§ 380 Civilného sporového\nporiadku (ďalej C.s.p.), túto prejednal na odvolacích pojednávaniach podľa § 385 ods. 1, ods. 2 C.s.p.\n(dňa 9.4.2025 a dňa 4.6.2025), na ktorých zopakoval dokazovanie (§ 195 ods. 1, § 204, § 378 ods.\n1, § 384 ods. 1 C.s.p.) oboznámením žaloby zo dňa 4.11.1987 s prílohami (č.l. 1 spisu); znaleckých\nposudkov č. X/XX, zo dňa 28.6.1988 s prílohami (č.l. 36 spisu) a č. XX/XX, zo dňa 31.8.1988 s prílohami\n(č.l. 82 spisu); rozsudku Okresného súdu Bratislava-vidiek zo dňa 19.9.1988, č.k. 11 C 182/87-106 (v\nporadí prvý); odvolania žalovanej v I. rade zo dňa 25.10.1988 (č.l. 112 spisu); vyjadrenia žalobkyne v\n1. rade zo dňa 7.11.1988 k odvolaniu žalovanej v I. rade (č.l. 115 spisu); uznesenia Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 12.12.1988, č.k. 14 Co 452/88-125; zápisnice o ohliadke zo dňa 27.2.1989 (č.l. 131\n\nspisu); stanoviska k prekládke, event. vybudovaniu novej cesty zo dňa 7.3.1989 (č.l. 138 spisu); lista\nONV Bratislava-vidiek zo dňa 7.4.1989 (č.l. 140 spisu); uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa\n21.2.2013, sp.zn. D 6/1993, Dnot 53/2009 (č.l. 385 spisu); fotografií z č.l. 474-482; znaleckého posudku\nč. XXX, zo dňa 29.9.2020\ns prílohami (č.l. 507 spisu); rozsudku Okresného súdu Bratislava\nIII zo dňa 3.11.2020, č.k.\n11 C 182/1987-566 (v poradí druhý); odvolania žalovanej v I. rade\n(č.l. 580 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 1. rade zo dňa 17.12.2020 k odvolaniu žalovanej v I. rade (č.l.\n602 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 2. rade zo dňa 22.12.2020 k odvolaniu žalovanej v I. rade (č.l. 613\nspisu); vyjadrenia žalovanej v I. rade k vyjadreniam oboch žalobkýň (č.l. 622 spisu); uznesenia Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 31.3.2022, č.k. 15 Co 117/2021-647 (v poradí prvé); nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 8.11.2022, č.k.\nIV. ÚS 313/2022-63 (č.l. 706\nspisu); uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2023, č.k. 15 Co 174/2022-733 (v poradí\ndruhé); nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2024, č.k. I. ÚS 211/2023-94 (č.l. 826\nspisu); podania žalovaných v I., II. rade zo dňa 26.3.2025 (č.l. 882 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 1.\nrade k podaniu oboch žalovaných (č.l. 908 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 2. rade k podaniu žalovaných\n(č.l. 915 spisu); vyjadrenia žalobkyne v 1. rade zo dňa 5.5.2025 (č.l. 926 spisu), vyjadrenia žalobkyne\nv 2. rade s prílohou zo dňa 7.5.2025 (č.l. 935 spisu), podania žalovaných v I., II. rade zo dňa 7.5.2025\ns prílohami (č.l. 944 spisu) a zo dňa 29.5.2025 s prílohami (č.l. 954 spisu), vyjadrenia žalobkyne v 2.\nrade zo dňa 3.6.2025 (č.l. 963 spisu), doplnil dokazovanie vyjadreniami žalovanej v I. rade, právnych\nzástupcov sporových strán (§ 195 ods. 1, § 204 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že odvolanie\nžalovanej v I. rade nie je dôvodné.\n16. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku.\nOdvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n17. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani\nv štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p.\nV konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2\nC.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.\n18. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením prvoinštančného súdu uvedeným v bode 32. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a nakoľko\nv prejednávanom prípade nedošlo k dohode spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, podielové\nspoluvlastníctvo zrušil, k čomu žalovaná v I. rade v odvolaní nevzniesla žiadne námietky.\n19. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne\nvychádzal z geometrického plánu č. X/XX, vypracovaného znalcom z odboru geodézie Ing. C. T., zo\ndňa 28.6.1988 a prikázal jednotlivé pozemky do podielového spoluvlastníctva sporových strán tak, že\nprihliadol na veľkosť podielov, ich účelné využitie, ako aj na to, ako ich niekoľko rokov strany sporu\nužívajú, ako to navrhla aj žalobkyňa v 1. rade v návrhu na mimosúdne riešenie (č.l. 483 spisu). Sama\nžalovaná v I. rade v odvolacom návrhu navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, ako ho\nvyporiadal prvoinštančný súd (body II. až IV. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia).\n20. K odvolacej námietke žalovanej v I. rade, že súd prvej inštancie mal pri vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva zriadiť v prospech oboch žalovaných vecné bremeno, odvolací súd dôvodí, že má\nzhodne so súdom prvej inštancie za to, že zriadenie vecného bremena v tomto prípade nebolo\nopodstatnené. Prvoinštančný súd síce v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol dôvody,\npre ktoré považoval zriadenie vecného bremena pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, ako\nho navrhovali obaja žalovaní za nedôvodné, avšak odvolací súd považoval takéto odôvodnenie za\nnedostatočné. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd sám zopakoval a doplnil dokazovanie ohľadom\ntoho, či je v danom prípade potrebné zriadiť vecné bremeno.\n21. Odvolací súd poukazuje na to, že pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva reálnym rozdelením\nveci môže súd zriadiť podľa § 142 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremeno\nk novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zriadenie\n\nvecného bremena prichádza do úvahy iba v prípade, že sa podielové spoluvlastníctvo zrušuje\nreálnym rozdelením nehnuteľnosti, nie prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým\nspoluvlastníkom. Pri zriaďovaní práva chôdze a jazdy zodpovedajúceho vecnému bremenu (právo\ncesty) k novovzniknutej nehnuteľnosti pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci podľa\n§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka zaťaženého pozemku\nbolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zabezpečiť\nprístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu\nna priľahlej verejnej komunikácii, právo vecného bremena cesty nemožno zriadiť. Vecné bremeno však\nmožno zriadiť v prípade, že zabezpečenie prístupu z vlastného pozemku bude síce technicky možné,\navšak náklady na jeho vyhotovenie budú objektívne natoľko vysoké, že ich vynaloženie nebude možné\nspravodlivo požadovať. Treba tiež zvážiť, že ak by bol jeden z účastníkov nútený zriadiť cestu pri\nvynaložení pomerne vysokých nákladov, bola by tým znížená hodnota jemu prikázanej nehnuteľnosti.\nAk to odôvodňujú okolnosti veci, je potrebné prihliadnuť aj na doterajší spôsob užívania nehnuteľnosti\núčastníkmi.\n22. Žalovaná v I. rade navrhla zriadiť vecné bremeno cez pozemky, a to novovytvorené parcely č. 4889/9\na č. 4892/15, ktoré boli prikázané do podielového spoluvlastníctva oboch žalobkýň, nakoľko by tým\nmali so žalovaným v II. rade zabezpečený nerušený prejazd a prechod, užívanie nehnuteľností v ich\nvlastníctve bez zásahov do jazierka a potreby finančne náročných stavebných prác v podobe budovania\nnovej príjazdovej komunikácie a brány, ktorá nie je do dnešného dňa samostatne vybudovaná. Odvolací\nsúd po zopakovaní a doplnení dokazovania mal preukázané, že takto navrhnuté zriadenie vecného\nbremena v tomto prípade nie je potrebné, pretože obaja žalovaní majú zabezpečený prístup k svojej\nstavbe cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX, ktorý prístup aj dlhodobo využívali\na využívajú.\nZo záverov znaleckého posudku č. XXX, zo dňa 29.9.2020, vypracovaného Ing. Y. L., znalkyňou z odboru\nstavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, vodné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že podľa\nriešenia Ing. C. T. v navrhovanom geometrickom pláne v znaleckom posudku č. X/XX, sú pozemky\nrozdelené medzi spoluvlastníkov, ktorí užívajú nehnuteľnosti tak, aby čo najmenej zasiahol užívanie\nestetického jazierka, ale zároveň zachoval podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu. Pri takomto\nrozdelení pozemkov je zachovaný prístup k obom nehnuteľnostiam od ulice O.. To, že jedna strana nemá\nvybudovanú cestu k rodinnému domu, nie je relevantné. Rozdeľujú sa pozemky a zabezpečený musí byť\nprístup k obom rodinným domom od ulice O.; toto rozdelenie to umožňuje. Prístupovú cestu pozdĺž plotu\ncez pozemky parcelné\nč. XXXX/X a č. XXXX/XX je možné vybudovať. Plynové potrubie údajne\nvedené popri plote nie je dôvodom na znemožnenie vybudovania takejto prístupovej komunikácie, je tam\nna to dostatočný priestor aj bez zásahu do okrasného jazierka alebo s minimálnym zásahom. Riešenia\nna rozdelenie pozemkov inak než je uvedené v znaleckom posudku č. X/XX, Ing. C. T., je samozrejmé\nmožné. Všetky iné riešenia však oveľa viac zasahujú do estetického jazierka. Rodinný dom (žalovaných\nv I., II. rade, poznámka odvolacieho súdu) bude mať pri rozdelení pozemkov podľa navrhovaného\ngeometrického plánu Ing. T. zabezpečený prístup k domu z ulice, a to či si majiteľ postaví alebo nepostaví\nprístupovú komunikáciu ku garáži v dome je na ňom. Prístupovú komunikáciu je možné postaviť aj bez\nzasypania okrasného jazierka. Podľa Ing. T. medzi jazierkom a plotom je vzdialenosť 3,30 m čo na\njednosmernú prístupovú cestu k rodinnému domu stačí. Prístup k domu z verejnej komunikácie aj pri\nrozdelení pozemkov podľa návrhu geometrického plánu Ing. T. je zabezpečený vzhľadom na skutočnosť,\nže 33 rokov vedie k domu iba nespevnená cestička pre peších. Navrhované riešenie rozdelenia parciel\nneodporuje stavebným predpisom, pretože obe stavby rodinných domov následkom rozdelenia parciel\nbudú mať zabezpečený prístup k jednotlivým nehnuteľnostiam z verejnej ulice.\n23. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v I. rade (ako aj žalovaný v II. rade) má zabezpečený prístup\nk stavbe cez pozemok, ktorý jej bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva (i žalovanému v II.\nrade), na ktorom využívala a využíva prístupovú cestu, pričom okrasné jazierko nachádzajúce sa na\ntomto pozemku nebráni v tom, aby sa na ňom zriadila prístupová cesta. Obaja žalovaní tak majú\nmožnosť zabezpečiť si prístup k stavbe bez obmedzenia oboch žalobkýň, ako vlastníčok priľahlého\npozemku. Neobstojí tvrdenie žalovanej v I. rade v odvolaní, že by nezriadením ňou navrhnutého vecného\nbremena vznikla potreba finančne náročných stavebných prác v podobe budovania novej príjazdovej\nkomunikácie a brány, pretože nepreukázala či výška stavebných prác na vybudovanie prístupovej cesty\nby bola natoľko vysoká, že ich vynaloženie by nebolo možné spravodlivo požadovať (k investíciám na\nvybudovanie prístupovej cesty sa odvolací súd vyjadruje nižšie). Taktiež odvolací súd prihliadol aj na\ndoterajší spôsob užívania nehnuteľnosti stranami sporu\ni to, že vzťahy medzi nimi sú dlhodobo\nnarušené a tak by nebolo v ich záujme zriadiť vecné bremeno tak, ako navrhla žalovaná v I. rade. V\ntejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že znalec Ing. C. T. vo svojom znaleckom posudku\n\nvypracovanom už v roku 1988 uviedol, že riešenie rozdelenia pozemkov so zriadením služobnosti - práva\nprechodu od terajšej spevnenej ceste v prospech oboch žalovaných, ako to požaduje žalovaná v I. rade\nvylúčil z dôvodu, že tým by sa zachoval status quo, ktorý je predmetom nedorozumení\n(č. l. 37\nspisu). Navyše, tak ako aj správne konštatoval prvoinštančný súd v bode 38. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, žalovaní v I., II. rade nepredložili žiaden dôkaz, na základe ktorého by mal súd zriadiť\nvecné bremeno. Odvolací súd dáva do pozornosti, že teória procesného práva podmieňuje úspech\nstrany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech\nv konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno\ntvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany\nsporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia\ndôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje\ndôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.\nIniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy\npotrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia\nsúdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké\nnásledky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale\nhodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť\nskutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany\nsporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,\nže tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na\nzáklade navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu\nsporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a\npovinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje\nsporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako\naj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo\nmusí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. V danom\nspore preto odvolací súd na základe vyššie uvedeného vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej v I. rade\no tom, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, že majú vytvorený dostatočný priestor na vybudovanie prístupovej cesty k rodinnému domu\na že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže\nnezriadil v ich prospech vecné bremeno, za nedôvodné.\n24. K tvrdeniam žalovanej v I. rade v odvolaní o nepriznaní finančnej kompenzácie odvolací súd dôvodí,\nže pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorým spoluvlastníctvo zaniká, je často\nnevyhnutné, aby súd riešil všetky otázky, ktoré so zrušením spoluvlastníctva súvisia a ktoré sú medzi\nspoluvlastníkmi sporné. Vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva sa vykonáva v širšom\nslova zmysle na návrh strany a v rámci tohto vyporiadania sa prihliada nielen na to, či a do akej\nmiery niektorý zo spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec, ale prípadne i na to, či pri hospodárení so\nspoločnou vecou účelne vynaložil náklady nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Vysporiadanie\nv širšom zmysle prichádza podľa judikatúry do úvahy len na návrh strany (§ 79 ods. 1 O.s.p., § 131\na nasl. C.s.p.), alebo na vzájomnú žalobu žalovaného (§ 97 ods. 1 a § 98 O.s.p., § 147 C.s.p.). V\ndanom spore žiadali žalovaní v I., II. rade pôvodne od oboch žalobkýň zaplatenie sumy 20.000,- €\ntitulom nákladov na vybudovanie novej cesty, avšak na preukázanie týchto nákladov nepredložili žiaden\ndôkaz, ako aj konštatoval prvoinštančný súd v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V\ntejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia\ntýkajúce sa dôkazného bremena. V odvolacom konaní obaja žalovaní predložili schematické riešenie\nprístupovej komunikácie pre určenie cenových nákladov na vybudovanie prístupovej cesty s oplotením\nv celkovej výške 67.199,- € (č.l. 885 spisu) a žiadali aj o priznanie sumy 460,- € titulom náhrady\nnákladov na vypracovanie uvedeného projektu, takže od oboch žalobkýň sa domáhali zaplatenia sumy\n67.659,- €. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 366 C.s.p., podľa ktorého prostriedky\nprocesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej\ninštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu\nalebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré\nmohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich odvolateľ bez svojej viny nemohol\nuplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred prvoinštančným súdom, možno uplatniť najneskôr v lehote\nna vyjadrenie k odvolaniu. V predmetnej veci mohli obaja žalovaní uplatniť prostriedky procesného\nútoku pred súdom prvej inštancie, pretože o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle\nžiadali od začiatku konania (č.l. 26 spisu) a tak mali dostatok času na predloženie dôkazov ohľadom\n\npreukázania nákladov na vybudovanie prístupovej cesty a brány. Odvolací súd k uvedenému ešte\ndôvodí, že aj v prípade včasného uplatnenia uvedených nákladov zo strany oboch žalovaných by im\nnemohli byť priznané, nakoľko možno priznať iba vynaložené náklady, nie tie, ktoré vzniknú až po zrušení\na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. O vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva,\nvykonávaného súdom ako vysporiadanie v širšom zmysle na návrh strany alebo na podklade vzájomnej\nžaloby strany, rozhodne súd samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci rozhodovania o náhrade\nza spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Je tomu preto tak, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za\nspoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka\nz vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Z tohto dôvodu preto odvolací súd doplnil\nvýrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že návrh žalovaných v I., II. rade na zaplatenie sumy 67.659,€ titulom investícií zamietol, keďže prvoinštančný súd o tomto nároku žalobcu samostatným výrokom\nnerozhodol.\n25. K odvolacím námietkam žalovanej v I. rade o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného\nsúdu (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok\nhodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých\ndôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa\nustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,\nvčítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný\nprávnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri\nhodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku\nktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného\nv ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd\nprvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie riadne\nodôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s\nhodnotiacou väzbou\nk jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový\nnález súdu o vyhovení žalobe. Okolnosti namietané žalovanou v I. rade v odvolaní vo vzťahu k spôsobu\nvyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola\nzhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu.\nV tejto\nsúvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, ani\nprávo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej\npožiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\n26. Pokiaľ žalovaná v I. rade v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním\nsa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie\nza úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n27. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvýrokoch I. až V. potvrdil podľa § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny s tým, že ho doplnil o\nvýrokoch týkajúci sa investícií tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n28. Žalovaná v I. rade podala odvolanie voči napadnutému rozsudku aj do výroku VI. o náhrade trov\nkonania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnila. Odvolací súd pripomína, že ide o\nkonanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, takže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379 C.s.p.). Aj napriek uvedenému, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo\nvýroku VI. tak, že žalobkyniam v 1.,\n2. rade priznal spoločne a nerozdielne voči spoločnej a\nnerozdielnej povinnosti oboch žalovaných nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že\nv danom prípade síce súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie\n§ 255 C.s.p. (bez uvedenia odseku, poznámka odvolacieho súdu), ale opomenul skutočnosť, že na\n\nstrane žalobcu i žalovaného ide o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 ods. 1 C.s.p., v danom prípade ide o\npodielových spoluvlastníkov) a tak bez tohto určenia nie je žalovaným v I.,\nII. rade jasné, v\nakom rozsahu je každý z nich povinný zaplatiť každej zo žalobkýň náhradu trov konania.\n29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyniam v 1., 2. rade, ktoré mali v odvolacom konaní plný\núspech, priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči\nspoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I., II. rade (nerozlučné spoločenstvo sporových strán\nvysvetlené v bode 28. odôvodnenia tohto rozhodnutia). V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady\ntrov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/182/1987", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cf34e052-e610-4fac-be2e-d15ef18833bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.211.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.211.2023.1"}, {"guid": "ussr:ff113700-3b9d-4d75-bd10-c85f63ebe864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 313/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 313/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2"}], "citovane_v": []}