{"guid": "11880d73-1bc4-49c0-b8b9-5b52cd2e6d0f:bb047f59-9e19-4d21-8ef3-9248f85980ae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1407228817.2", "spisova_znacka": "4Co/80/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/80/2023 z 26. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2025, sp. zn. 4Co/80/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1407228817.2", "identifikacne_cislo": "1407228817", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb047f59-9e19-4d21-8ef3-9248f85980ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1407228817.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1407228817.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1407228817.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/80/2023\n1407228817\n26. 03. 2025\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2025:1407228817.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov\nsenátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: V.. S. I.,\nnarodená XX.XX.XXXX, bytom H., T. XX, zastúpená: Mgr. Linda Klanicová, advokát, sídlom Bratislava,\nStaré Grunty 18, proti žalovaným: 1/ Hengstberger, spol. s. r. o., IČO: 31 423 302, so sídlom Marianka,\nDružstevná 19, 2/ V.. Ľ. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, S. XX, Š., zastúpený: Advokátska\nkancelária JUDr. Alena Kurecová, s.r.o., IČO: 36 817 163, sídlom Bratislava, Fraňa Kráľa 31/100984, 3/\nI.. I. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom I., U. XXX/X, o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného\nobohatenia na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23. decembra 2022,\nč. k. 6C/168/2008-498 v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. mája 2023, č. k. 6C/168/2008-560\ntakto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/168/2008-560\nv napadnutom zamietajúcom výroku (výrok III.) a výrokoch o trovách konania (výroky IV., V., VI.) p o\ntvrdzuje.\nII. Žalovanému 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nIII. Žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 1/ zastavil (výrok I.), zastavil\nkonanie v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala vypratania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre\nkatastrálne územie W., parcela č. XXXX/X zastavaná plocha, rodinný dom s.č. XXX, o výmere 136m2,\nparc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 221m2 a parcela č. XXXX/X záhrady o výmere\n636m2 žalovanými 1 a 2/ (výrok II.), ďalším výrokom žalobu zamietol (výrok III.), v zastavenej časti voči\nžalovanému 1/ žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.), žalovanému 2/\npriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% (výrok V.) a žalovanému 3/ priznal\nnárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% (výrok VI.).\n2. Uviedol, že žalobkyňa podala dňa 23.11.2006 vzájomnú žalobu voči žalovanému 1/ a pôvodnému\nžalovanému 2/ V.. Ľ. R. narodenému XX.XX.XXXX v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde\nMalacky č. k. 4C 29/2008. Vo vzájomnej žalobe žiadala, aby (I.) súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť\nvypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., parcela č. XXXX/X zastavaná\nplocha a nádvoria, rodinný dom s.č. XXX o výmere 136 m2, parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a\nnádvoria o výmere 221 m2 a parcelu č. XXXX/X - záhrady o výmere 636 m2 vo výlučnom vlastníctve\nžalobkyne a, (II.) aby jej boli povinní spoločne a nerozdielne vydať bezdôvodné obohatenie vo výške,\nktorú určí súd s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 01.01.2005 do zaplatenia. Vzájomnú\n\nžalobu odôvodnila tým, že jej právny predchodcovia Š. I. a I. I. ako vlastníci nehnuteľností vedených\nna liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. zapísaných na Katastrálnom úrade v H.,\nSpráva katastra I., parcela č. XXXX - rodinný dom s.č. XXX so žalovaným 1/ (v pôvodnom konaní\nžalobca) s vtedajším obchodným menom L&M HUŤAN spol. s.r.o. uzatvorili zmluvu o nájme nebytových\npriestorov zo dňa 01.01.1995 na dobu určitú od 01.01.1995 do 31.12.2004. Namietala neplatnosť\npredmetnej zmluvy, pričom napriek tomu bola zo strany prenajímateľa rešpektovaná 10 rokov až do\n31.12.2004. Najskôr došlo k zmene vlastníctva nehnuteľnosti na W. I., ktorý na základe darovacej\nzmluvy zo dňa 07.10.2005 daroval nehnuteľnosť žalobkyni. Uviedla, že nájomné až do 31.12.2004\npoberali manželia I.. W. I. listom zo dňa 02.08.2005 vyzval žalovaného 1/ na vypratanie prenajatých\npriestorov ku dňu 31.08.2005 a súčasne ho vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške\n10 000,- Sk (331,94 €) mesačne od 01.01.2005 až do vypratania priestorov. Na osobnom stretnutí k\ndohode o novej nájomnej zmluve nedošlo a preto zástupca W. I. vyzval žalovaných 1/ a 2/ na vypratanie\nnebytových priestorov do 31.10.2005 a vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov do\n31.10.2005 vo výške 10 000,- Sk (331,94 €) od 01.01.2005 až do vypratania. Keďže do dňa podania\nvzájomnej žaloby nedošlo k vyprataniu nehnuteľností, ani vydaniu bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa\nako nová vlastníčka nehnuteľností podala vzájomnú žalobu. Tvrdila, že žalovaný 2/ užíva prenajaté\npriestory nepretržite od 01.01.1995 a žalovaný 1/ ich nevyužíval vôbec, preto žalobkyňa podala žalobu\nna obidvoch. Na žalovaného 1/ pretože priestory po nadobudnutí obchodného podielu v roku 1998\nnevrátil prenajímateľovi a ponechal ich v užívaní žalovanému 2/ bez vedomia a súhlasu prenajímateľov\na žalovaného 2/ z dôvodu užívania prenajatých priestorov bez platnej nájomnej zmluvy, resp. iného\nprávneho titulu. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou prenajatých priestorov dňa 11.10.2005. Vzhľadom\nna to, že vstúpila do práv a povinností k predmetným nehnuteľnostiam po svojom bratovi, uplatnila\nsi vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 000,- Sk (331,94 €) mesačne s účinnosťou od\n01.01.2005 v zmysle výzvy jej brata listom zo dňa 26.09.2005, ktorým vyzval žalovaného 1/ na vypratanie\nnehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia.\n3.\nUznesením č. k. 12C 355/2005-242 zo dňa 16.10.2007 vylúčil súd prvej inštancie vzájomný\nnávrh v časti uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosti a vydať bezdôvodné obohatenie na samostatné\nkonanie. Z dôvodu prechodu výkonu súdnictva s účinnosťou od 01.01.2008, prešla vec na Okresný\nsúd Malacky a bola jej pridelená aktuálna spisová značka 6C/168/2008.\n4. V priebehu konania žalobkyňa navrhla zmenu žaloby a dňa 14.02.2013 (na č.l. 224 spisu) do zápisnice\nna súdnom pojednávaní uviedla, že v konaní si bude uplatňovať voči žalovanému 2/ bezdôvodné\nobohatenie vo výške určenej znalcom, t. j. vo výške 65 200 € vrátane úroku z omeškania vo výške\n9,5 % ročne od podania vzájomného návrhu dňa 23.11.2006. Súčasne predložila súdu krátkou cestou\npísomné podanie zo dňa 13.02.2013 (na č.l. 228 spisu), ktorým navrhla zmenu žalobného petitu a v\nktorom uplatnenú sumu 65 200 € v zmysle zmeneného návrhu špecifikovala ako obohatenie v zmysle\nznaleckého posudku č. 58/2012 za rok 2005 vo výške 1 541,26 €, za rok 2006 vo výške 9 876,08 €, za\nrok 2007 vo výške 8 812,86 €, za rok 2008 vo výške 9 069,68 €, za rok 2009 vo výške 9 057,32 €, za\nrok 2010 vo výške 9 053,62 €, za rok 2011 vo výške 9 049,65 €, za rok 2012 vo výške 8 652,95 € a to\ndo 15.12.2012 za 11,5 mesiaca, t. j. spolu 65 113,42 € a zaokrúhlene 65 200 €.\n5. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 14.02.2013 za prítomnosti všetkých strán sporu vyhlásil\nuznesenie, ktorým pripustil zmenu petitu voči žalovanému 2/ v znení: Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť\nžalobkyni 65 200 € s 9,5 % úrokom z omeškania od 23.11.2006 do zaplatenia. Následne súd uznesením\nč. k. 6C/168/2008-250 zo dňa 23.05. 2013 pripustil zmenu žalobného petitu s tým, že žalovaný 2/ je\npovinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 65 200 € za obdobie od 01.11.2005 do\n15.12.2012 s úrokmi z omeškania uvedenými vo výroku predmetného uznesenia.\n6. Zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení zo dňa 16.09.2013 po pripustení zmeny petitu vzniesol\nnámietku premlčania nároku žalobkyne. Argumentoval tým, že platnosť nájomnej zmluvy skončila dňa\n31.12.2004, prvý krát sa mohlo právo vykonať dňa 01.01.2005, pričom premlčacia doba uplynula dňa\n01.01.2007. Prvý krát mohol vykonať právo už W. I. ako vtedajší vlastník. Poukázal na to, že vzájomný\nnávrh bol podaný dňa 23.11.2006, pričom tento bol neurčitý, keďže nebol špecifikovaný do výšky.\nNávrh bol doplnený až dňa 05.09.2008 po uplynutí premlčacej doby. Ďalej žalobkyňa zmenila rozsah\nnároku až po uplynutí premlčacej doby až dňa 13.02.2013. Bod 5 predmetného podania označil ako\nreštitučná vzájomná povinnosť a kompenzačná námietka. Poukázal na ustanovenie § 457 Občianskeho\nzákonníka a na skutočnosť, že v prípade neplatnej zmluvy sa investície stali majetkom teda vlastníctvom\n\nžalobkyne a vlastnícke právo je zo zákona nepremlčateľné, je teda povinná vrátiť vložené investície do\nnehnuteľnosti. Žiadali, ak nedôjde k zastaveniu konania, aby súd vo výrokovej časti rozsudku rozhodol\nv vzájomnej reštitučnej povinnosti účastníkov tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť k rukám žalovaného\n2/ bezdôvodné obohatenie vo výške 26 716 €. Taktiež namietol pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ s\npoukazom na viaceré rozhodnutia uvedené v predmetom podaní.\n7. Pôvodný žalovaný 2/ v priebehu konania dňa 03.04.2014 zomrel a súd uznesením č. k.\n6C/168/2008-368 zo dňa 15.04.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho dedičmi a to žalovaným 2/\nV.. Ľ. R., narodeným XX.XX.XXXX a žalovaným 3/ I.. I. R., narodeným XX.XX.XXXX.\n8. V priebehu konania vzala žalobkyňa čiastočne žalobu späť. Najskôr na pojednávaní dňa 14.02.2013\nuviedla, že dňa 15.12.2012 došlo k odovzdaniu prenajatých priestorov, pričom odovzdávajúci protokol\npodpísal zástupca žalovaného 1/. Uviedla, že berie žalobu o vypratanie nehnuteľnosti voči žalovaným\n1/ a 2/ späť. Súčasne vzala voči žalovanému 1/ žalobu späť v celom rozsahu. Súdu krátkou\ncestou predložila aj písomnú formu čiastočného späťvzatia žaloby (na č.l. 228 spisu). Žalovaní so\nspäťvzatím žaloby súhlasili. V predmetnom písomnom podaní zo dňa 13.02.2013 oznámila súdu, že\nk odovzdaniu nehnuteľnosti žalobkyni došlo dňa 16.12.2012 a daným dňom je ukončené obdobie\ntrvania bezdôvodného obohatenia k parcelám XXXX/X o výmere 136 m2, XXXX/X o výmere 221 m2,\ndomu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele XXXX/X zapísaným na LV XXXX katastrálne územie\nW.. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti dňa 11.10.2005, pričom v danom čase nehnuteľnosti užíval\nžalovaný 2/ a prevádzkoval v nich potraviny a bufet na základe živnostenského oprávnenia ako V.. Ľ. R.,\nmiesto podnikania XXX XX W. Č.. XXX, IČO: 33 731 993. Predmetné nehnuteľnosti mal ako prevádzku:\nW. XXX.\n9. O zastavení konania voči žalovanému 1/ a v časti žaloby o vypratanie rozhodol súd prvej inštancie\npodľa § 145 ods. 1,2 C.s.p. Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby žalobkyňou v tejto\nčasti, pričom žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili.\n10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137, § 470 ods. 1,2 CSP, § 3 ods.1,2, 3 zákona\nč. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 37 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 107 ods.\n1,2,3, § 111, § 451 ods. 1,2, § 457, § 470 ods. 1,2, § 680 ods. 2, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka\na na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju\nzamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa v spore preukázala, že odo dňa 11.10.2005 doposiaľ je vlastníčkou\npredmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. zapísanej na liste vlastníctva č.\nXXXX, rodinný dom súpisné číslo XXX čo bol jednoznačne preukázané predloženým listom vlastníctva\nč. XXXX ako aj darovacou zmluvou zo dňa 10.10.2005 (na č.l. 12 spisu). Medzi stranami bolo taktiež\nnesporné a vykonaným dokazovaním aj preukázané, že medzi právnymi predchodcami žalobkyne pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti Š. I. a I. I. ako prenajímateľmi a nájomcom L&M Huťan, s.r.o.,\nsídlom Lozorno 364 bola uzatvorená dňa 01.01.1995 zmluva o nájme nebytových priestorov v W.\nč. XXX bez pozemku. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 19.10.1998 v zmysle údajov\nzapísaných v obchodnom registri sa právnym nástupcom predmetnej spoločnosti stal žalovaný 1/. Ďalej\nbolo preukázané a medzi stranami nesporné, že predmetnú nehnuteľnosť od začiatku nájmu, t. j.\nod 01.01.1995 užíval pôvodný žalovaný 2/ (právny predchodca žalovaných 2/ a 3/) a to na základe\nzmluvy o podnájme nebytových priestorov uzatvorenej so spoločnosťou Hengstberger, s.r.o.. Samotný\nžalovaný 2/ túto skutočnosť potvrdil aj v odpovedi na výzvu o vypratanie prenajatých priestorov zo\ndňa 10.08.2005 (na č.l. 18 spisu), v ktorej uviedol, že prenajaté priestory užíva v dobrej viere už od\n01.01.1995. Nesporné medzi stranami a z pripojeného súdneho spisu č. k. 4C 29/2008 preukázané, že\nmedzi žalovaným 1/ (ako žalobcom) a žalobkyňou (ako žalovanou 4/) bolo vedené na Okresnom súde\nMalacky súdne konanie pod č. k. 4C 29/2008, v ktorom súd v rámci konania o určenie vlastníckeho\npráva posudzoval predbežne otázku neplatnosti nájomnej zmluvy, pričom o tejto otázke právoplatne\nrozhodol tak, že táto zmluva je absolútne neplatná. Súd prvej inštancie sa s predmetným rozhodnutím\na predbežným právnym posúdením v rámci zásady právnej istoty plne stotožnil. Uviedol, že prípadný\nprenájom spornej nehnuteľnosti nemohol byť dohodnutý podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb.,\nktorý sa ako osobitný zákon vzťahuje len na nebytové priestory, resp. na byty, pri ktorých bol udelený\nsúhlas na ich užívanie na nebytové účely, jednak to, že predmet nájmu označený v zmluve o nájme\nako nebytové priestory v W. č. XXX bez pozemku, obchodné a skladové priestory o celkovej výmere\n79 m2 neexistoval. Neexistovala teda vec, ktorá mala byť predmetom občianskoprávnych vzťahov - v\ntomto prípade nájomnej zmluvy, ktorá by podľa svojho obsahu mala byť uzavretá podľa ustanovenia §\n\n663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto v prípade zmluvy o nájme zo dňa 01.01.2005 išlo o právnu\nnemožnosť plnenia - vec, ktorá mala byť predmetom nájomnej zmluvy právne neexistovala, keďže\nz listu vlastníctva č. XXXX mal súd jednoznačne preukázané, že v katastrálnom území obce W., na\nparcele XXXX so súpisným číslom XXX bol v čase uzatvorenia zmluvy o nájme nebytových priestorov\numiestnený rodinný dom o výmere 136 m2 zastavanej plochy. Na uvedenom liste vlastníctva nie sú\nzapísané žiadne miestnosti, či súbory miestností so súpisným číslom 382, ktoré by boli podľa rozhodnutia\nstavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie a teda bolo by možné ich označiť ako nebytové\npriestory. Predmetnú zmluvu o nájme preto súd posúdil podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako\nabsolútne neplatnú. Konštatoval, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex\nlege), a to od začiatku (ex tuc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na\nabsolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu (ex offo). Účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť\na namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti.\nUviedol, že predmetný rozsudok je medzi stranami zmluvy o nájme právne záväzný a ide o právoplatné\nrozhodnutie kde bola s konečnou platnosťou vyriešená predmetná otázka.\n11. Skonštatoval, že predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby bol nárok na zaplatenie\nbezdôvodného obohatenia uplatnený žalobkyňou voči žalovaným 2/ a 3/ ako právnym nástupcom\nzosnulého žalovaného 2/, ktorý predmetnú nehnuteľnosť užíval od roku 01.01.1995 až do 15.12.2012\nako podnájomník, kedy bola nehnuteľnosť v zmysle odovzdávacieho a preberacieho protokolu\nodovzdaná odovzdávajúcim - žalovaným 1/ spoločnosťou Hengstberger, spol. s.r.o. žalobkyni. Po\npripustenej zmene žaloby sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému 2/ zaplatenia bezdôvodného\nobohatenia za obdobie od 01.11.2005 do 15.12.2012 za užívanie spornej nehnuteľnosti žalovaným 2/ a\nto vo výške 65 200 €. Žalovaní 2/ a 3/ v spore vzniesli námietku nedostatku ich pasívnej legitimácie v\nspore a preto sa súd v prvom rade zaoberal touto otázkou.\n12. Uviedol, že teória práva vymedzuje podnájom ako nájom nájomného práva. Podnájom predstavuje\nod nájomcu odvodené užívacie právo k predmetu podnájmu za odplatu. Podnájom je vzťah akcesorický.\nTáto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká\naj vzťah od neho odvodený, t. j. podnájomný vzťah. Ak bol teda nájomný vzťah od počiatku neplatný,\nneplatným je i vzťah podnájomný. Bez právneho významu je potom skutočnosť, že v podnájomnej\nzmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou ako nájomcom ako žalovanou ako podnájomcom už bol účel\nnájmu uvedený v súlade so zákonom (ako prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia), keďže pre\npodnájomnú zmluvu zákon nevymedzuje žiadne obsahové náležitosti, ktoré pod sankciou neplatnosti\nmusí podnájomná zmluva obsahovať, tak ako je to v prípade zmluvy o nájme nebytových priestorov (§\n3 ZNP); v tomto smere porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.1.2013 sp. zn.\n6 M Cdo 21/2011.\n13. Konštatoval, že pre posúdenie vzťahu medzi prenajímateľom (pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti)\na nájomcom (žalovaným 1/) ako účastníkmi absolútne neplatnej nájomnej zmluvy je bez významu,\nakým spôsobom nájomca konzumoval plnenie, ktoré dostal na základe neplatnej nájomnej zmluvy.\nPodnájomná zmluva uzavretá následne medzi nájomcom a podnájomníkom - ako neplatný právny\núkon - so sebou prináša dôsledky bezdôvodného obohatenia iba medzi týmito účastníkmi, keď\nkaždý z nich je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Na vec sa teda aplikuje §\n457 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení z neplatnej zmluvy. Ak bolo podnájomníkovi\numožnené prevádzkovať svoju činnosť v priestoroch, ktoré si od prenajímateľa prenajal nájomca žalovaný 1/, dialo sa tak na základe jeho vzťahu s nájomcom, avšak vzťah medzi ním (pôvodným\nžalovaným 2/) a prenajímateľom tým založený nebol; ak teda medzi prenajímateľom a podnájomníkom\nnebola uzavretá žiadna zmluva (neboli účastníkmi tej istej zmluvy), nemôžu si ani v zmysle ust. § 457\nOZ vzájomne vracať to, čo podľa nej dostali. Prenajímateľ tak nie je aktívne legitimovaný požadovať od\npodnájomníka právnych nástupcov pôvodného žalovaného 2/, vydanie bezdôvodného obohatenia na\nzáklade neplatnej podnájomnej zmluvy. Subjektom, ktorý sa na úkor prenajímateľa obohatil, je nájomca;\niba od neho môže prenajímateľ požadovať, aby mu plnenie z neplatnej zmluvy vydal (por. uznesenie\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 19.10.2005 sp. zn. 33 Odo 1108/2004, z rovnakých záverov\nvychádza aj slovenská judikatúra napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 31Cob 75/2020 zo\ndňa 18.01.2022, IČS: 2514206680).\n14. Poukázal na to, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k zákonu č. 116/1990 Zb. vo vzťahu lex generalis\nk lex specialis, čo znamená, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve sa použijú\n\nsubsidiárne, podporne pri riešení tých otázok, ktoré vznikajú zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových\npriestorov, len ak nie sú upravené samotným zákonom č. 116/1990 Zb. Z hľadiska žalobkyňou\nnamietanej skutočnosti, že absolútne neplatná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2004 a\nžalobkyňa si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie až od 01.11.2005 uviedol, že ak nájomca\numožnil tretej osobe užívať prenajaté priestor na účely jej podnikania a táto tretia osoba predmetnú\nnehnuteľnosť ku dňu skončenia nájomného vzťahu uzatvoreného na dobu určitú, t. j. ku dňu 31.12.2004\nzaloženého zmluvou nevypratala, možno bez ďalšieho vyvodiť, že nájomca a nie podnájomca sa na\núkor prenajímateľa bezdôvodne obohatil; v predmetnej právnej veci nie je právne významné, že nájomca\ntento stav nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie má objektívny charakter a predpokladom\njej vzniku nie je protiprávny úkon obohateného a ani jeho zavinenie; podstatné je len to, že stav\nobohatenia vznikol. /Budinská L., Judikatúra bezdôvodné obohatenie, prvé vydanie, IURIS LIBRI, spol.\ns.r.o., 2014, str. 121, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.02.2008, sp. zn. 33Odo 49/2006/ Skonštatoval,\nže potom ako súd právoplatne posúdil uzatvorenú nájomnú zmluvu ako neplatnú (resp. aj v prípade\njej platnosti po uplynutí dojednanej doby nájmu) bol žalovaný 1/ ako nájomca povinný zabezpečiť\nodovzdanie nehnuteľnosti prenajímateľovi, resp. následne novej vlastníčke žalobkyni, bez ohľadu na\nskutočnosť, že túto v skutočnosti užívala tretia osoba na základe s ním uzatvorenej podnájomnej zmluvy.\n15. K žalobkyňou namietanej neplatnosti nájomnej zmluvy a tým aj spornej otázky právneho nástupníctva\nžalobkyne v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne nástupníctvo žalobkyne čo do\nnároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 O.z. posúdil súd prvej inštancie\nv súlade s judikatúrou najvyšších súdnych inštancií. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 4 Cdo 237/2005 zo dňa 15.12.2005, v ktorom najvyšší súd v odôvodnení\nuviedol, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka ani iného právneho predpisu neupravuje\ndôsledky zmeny vlastníctva k veci prenechanej do užívania na základe neplatnej nájomnej zmluvy.\nPodľa názoru dovolacieho súdu treba ich analogicky posudzovať podľa ustanovenia § 680 ods.\n2 Občianskeho zákonníka. Analogické použitie tohto ustanovenia, upravujúceho dôsledky rovnakej\nsituácie v prípadoch existujúceho nájmu, umožňuje ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nPrávnou skutočnosťou z ktorej vznikajú záväzky je aj bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie\nspočíva aj v užívaní nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, za ktoré žalovaný 1/ ako nájomca z neplatnej\nzmluvy neplatil žiadne plnenie a ktorej vypratanie sám nezabezpečil a umožnil jej užívanie treťou osobou\nnapriek tomu, že bol povinný túto po skončení doby nájmu vypratať bez ohľadu na to, že súd posúdil\nnásledne zmluvu ako absolútne neplatnú. Uviedol, že nemôže dôjsť k zmene pasívnej legitimácie\nsubjektu zodpovedného za bezdôvodné obohatenie z neplatnej nájomnej zmluvy v zmysle § 457 OZ\n(povinnosť nájomcu vydať vzniknuté bezdôvodné obohatenie) z nájomcu na podnájomcu len z dôvodu,\nže sa zmenil vlastník nehnuteľnosti. Takáto skutočnosť by odporovala právnej logike a analogické\npoužitie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka je preto logickým záverom. K bezdôvodnému obohateniu\nz dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy dochádza tak, že nájomca užíva vec (resp. bol oprávnený ju\nužívať) na základe toho, že sa domnieva, že ide o platnú nájomnú zmluvu, tá je však v skutočnosti\nneplatná. Povinnosť vrátiť si všetko, čo bolo plnené na základe neplatnej nájomnej zmluvy, nič nemení\nna skutočnosti, že osoba, ktorá mala byť nájomcom, umožnila užívanie príslušných priestorov inému\nsubjektu / Ro NS ČR z 30.10.2003, sp. zn. 33 Odo 366/2003/. Poukázal na odovzdávací a preberací\nprotokol zo dňa 15.12.2012 (na č.l. 234), z ktorého vyplýva, že žalovaný 1/ spoločnosť Hengstberger,\nspol. s.r.o. odovzdala priestory až dňa 15.12.2012, kedy protokolárne odovzdala nehnuteľnosť žalobkyni\nako novej vlastníčke spornej nehnuteľnosti a do daného dátumu sa na úkor pôvodného vlastníka ako\naj žalobkyne bezdôvodne obohacovala. Mal za to, že to bol žalovaný 1/, ktorý bol povinný, či už ku\ndňu uplynutia doby nájmu, resp. z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy zabezpečiť jej vypratanie a\nodovzdať ju prenajímateľovi, resp. už novému vlastníkovi nehnuteľnosti, t. j. žalobkyni. Podľa súdu prvej\ninštancie bezdôvodné obohatenie do dňa 15.12.2012 vznikalo na strane žalovaného 1/, pričom žalovaný\n2/ mal zase záväzkové povinnosti vo vzťahu k žalovanému 1/ z titulu neplatnej podnájomnej zmluvy, ktorá\nmala k zmluve o nájme akcesorický charakter. Žalovaný 2/ z titulu neplatnej podnájomnej zmluvy bol\npovinný žalovanému 1/ ako nájomcovi nehnuteľnosť odovzdať a vrátiť mu vzájomné plnenia. Vzhľadom\nna nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/ a 3/ ako právnych nástupcov pôvodného\nžalovaného 2/, ktorý bol ako podnájomca z neplatnej podnájomnej zmluvy iba v právnom vzťahu s\nnájomcom - žalovaným 1/ a nie so žalobkyňou, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Záverom uviedol,\nže žalovaní 2/ a 3/ by v prípade pasívnej legitimácie zodpovedali v zmysle § 470 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka za dlhy poručiteľa iba podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Z osvedčenia o dedičstve\nč. 12D 271/2014-402 spísaného notárkou JUDr. Danicou Molnárovou zistil, že celková cena dedičstva\nbola 26 515 €, výška dlhov 1 514,23 € a čistá hodnota majetku 25 000,79 €. Žalovaný 2/ dedil sumu 10\n\n267,53 € a žalovaný 3/ dedil sumu16 247,49 € a nad rámec týchto súm by žaloba voči nim v prípade\nkonštatovania vzniku bezdôvodného obohatenia bola zamietnutá.\n16.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP\na § 256 ods.1 CSP. Uviedol, že voči žalovanému 2/ bolo konanie v celom rozsahu zastavené z dôvodu\nspäťvzatia žaloby žalobkyňou. O náhrade trov konania preto rozhodoval podľa § 256 ods. 1 CSP v súlade\ns kritériom zavinenia zastavenia konania. Mal za to, že žalobkyňa preukázala, že žalovaný 1/ splnil svoju\npovinnosť vypratať nehnuteľnosť až dňa 15.12.2012 a teda zapríčinil podanie žaloby v časti o vypratanie\nnehnuteľnosti. V časti žaloby o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, mal za to, že žalovaný 1/ nezavinil\nzastavenie konania v tejto časti žaloby, keďže dobrovoľne po začatí sporu nesplnil žalovanú povinnosť\nna zaplatenie peňažnej sumy. Naopak žalobkyňa zapríčinila svojím späťvzatím žaloby, že súd konanie\nvoči žalovanému 1/ v časti o zaplatenie peňažnej sumy zastavil. Keďže časť zastavenia konania zavinil\nžalovaný 1/ a rovnakú časť žalobkyňa, súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania v zastavenej\nčasti voči žalovanému 1/ nepriznal. Žalovaní 2/ a 3/ boli v konaní\nvo veci samej v celom rozsahu\núspešní, keďže bola žaloba zamietnutá. V časti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti z predloženého\nodovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 15.12.2012 (na č.l. 234 spisu) vyplýva, že to bol\nžalovaný 1/ spoločnosť Hengstberger, spol. s.r.o., ktorá splnila povinnosť odovzdať nehnuteľnosť, kedy\nprotokolárne odovzdala nehnuteľnosť žalobkyni ako novej vlastníčke spornej nehnuteľnosti. Nebolo\npreukázané, že samotný pôvodný žalovaný 2/ nehnuteľnosť vypratal a navyše žalovaní 2/ a 3/ sú iba\nprávny nástupcovia pôvodného žalovaného 2/ a teda je zrejmé, že títo nezapríčinili, že nehnuteľnosť\nbola vyprataná až v priebehu konania predtým ako vstúpili do súdneho konania. Z uvedeného mal za\nto, že žalovaní 2/ a 3/ zastavenie konania v časti vypratania nezapríčinili. Z uvedených dôvodov posúdil\nnárok na náhradu trov konania tak, že žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v\nrozsahu 100 % a žalovaný 3/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.\n17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie v\nčasti výrokov III., IV., V. a VI. z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1) písm. f) a h) CSP súd prvej inštancie na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neprávne právne vec posúdil.\n18. Konštatovala, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne boli na základe absolútne neplatnej\nnájomnej zmluvy dané do užívania v období od 01.01.1995 do 31.12.2004 spoločnosti L & M HUŤAN,\nspol. s r.o., ktorá v prenajatej nehnuteľnosti (rodinnom dome) mala prevádzkovať predajňu potravín\na bufet. V októbri roku 1998 pôvodní spoločníci a exmanželia V.. D. R. a N.. D. R.Ť. previedli svoje\nobchodné podiely v danej spoločnosti na nových spoločníkov, pričom obchodná spoločnosť zmenila\nnielen spoločníkov, ale aj názov (po novom Hengstberger, spol. s r.o.), sídlo a svoje obchodné\nzameranie (predmet činností). Uviedla, že nájomná zmluva bola uzatvorená s obchodnou spoločnosťou,\ntáto s nehnuteľnosťou nemala reálne žiadny vzťah. Spôsob užívania nehnuteľnosti bol od počiatku\nplne v kompetencii pôvodne žalovaného v 2. rade. Predajňu potravín prevádzkoval na základe\nsvojho živnostenského oprávnenia, pričom aj nehnuteľnosť mal v živnostenskom registri zapísanú ako\nprevádzku (W. č. XXX) už od 01.03.1995 do konca svojej podnikateľskej činnosti do 30.09.2012 a\nžalovaný v 1. rade nikdy. Nájomné za užívanie nehnuteľnosti od počiatku platil pôvodne žalovaný v 2.\nrade pôvodným vlastníkom manželom Š. a I. I.. Skonštatovala, že sú zachované šekové poukážky,\npodľa ktorých nájomné platil V.. Ľ. R. ako fyzická osoba (rok 1997), resp. od roku 1998 do 12/2004\nako fyzická osoba - podnikateľ (označenie na šekovej poukážke, resp. na výdavkovom pokladničnom\ndoklade podnikateľskou pečiatkou ako V.. Ľ. R.Z. B. - G., XXX XX W. XXX). Ďalej uviedla, že doklady o\nplatbách sú v súdnom spise č. k. 4C/29/2008 v konaní o určenie vlastníckeho práva, v ktorom žalovaný v\n1. rade žaloval žalobkyňu. Žalovaný v 1. rade nájomné prenajímateľom nehradil nikdy. Pôvodne žalovaný\nv 2. rade bol ako odberateľ elektrickej energie, vody či plynu v obchodnom vzťahu s danými dodávateľmi.\nKeď sa žalobkyňa v roku 2005 dožadovala odpojenia svojej nehnuteľnosti od sietí a zmeny odberateľa\nna seba, bolo jej oznámené, že pokiaľ sa pôvodne žalovaný v 2. rade neodhlási, nie je možné prepis\nani odpojenie uskutočniť.\n19. Poukázala na konanie č. k. 4C/29/2008, v ktorom bola pôvodná nájomná zmluva zo dňa 03.02.1995\nurčená za neplatnú od počiatku, pretože predmet nájmu označený v zmluve o nájme ako nebytové\npriestory neexistoval, právny úkon - nájomná zmluva uzavretá dňa 03.02.1995 bola preto v zmysle ust.\n§ 37 ods. 2 OZ neplatná, teda s touto neplatnou zmluvou nie je možné spájať vznik, zmenu alebo\nzánik práv a povinností. Podľa žalobkyne z takto neplatného právneho úkonu nemohol byť založený ani\npodnájomný vzťah medzi žalovaným v 1. rade a pôvodným žalovaným v 2. rade. O tom, že pôvodne\n\nžalovaný v 2. rade uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu o podnájme nebytových priestorov dňa\n01.11.1998 nebol nikto informovaný a podľa žalobkyne išlo o fiktívny úkon pôvodne žalovaného v 2.\nrade za účelom trvalého prevádzkovania potravín. Uviedla, že žalovaný v 1. rade nemal k nehnuteľnosti\nžiadny vzťah o čom svedčí aj ďalší postup pôvodného žalovaného v 2. rade, ktorý sa po ukončení\nužívania v roku 2005 domáhal ako fyzická osoba uzatvorenia kúpnej zmluvy na predmet užívania a\ntiež rokoval s vtedajším vlastníkom nehnuteľnosti (W. I.) o možnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy.\nPodľa žalobkyne nešlo o nájomný vzťah vlastník nehnuteľnosti (prenajímateľ) a žalovaný v 1. rade\n(Hentsberger, spol. s r.o.) (nájomca). Pôvodne žalovaný v 2. rade sa dožadoval uzatvorenia novej\nnájomnej zmluvy pre seba a nie žalovaného v 1. rade. Koncom roka 2005, keď pôvodne žalovaný\nv 2. rade nedosiahol uzatvorenie nájomnej zmluvy pre seba, písomne informoval žalobkyňu, že po\nnovom koná v mene žalovaného v 1. rade ako jeho zástupca a má komunikovať výlučne s ním. Má\nza to, že žalovaný v 1. rade vstúpil do rokovania účelovo na pokyn pôvodného žalovaného v 2. rade,\nnakoľko podľa nájomnej zmluvy si kúpu nehnuteľnosti mohol uplatniť „nájomca“, čo bol žalovaný v 1.\nrade spoločnosť Hengstberger, spol. s r.o. (predtým L & M HUŤAN, spol. s r.o.) a nie pôvodne žalovaný\nv 2. rade. Uviedla, že v predmetom konaní bolo výpoveďou konateľky S. S. jednoznačne potvrdené, že\nžalovaný v 1. rade spoločnosť Hengstberger spol. s r.o. predmetné nehnuteľnosti nijako neužíval, ani\nnevniesol do nehnuteľnosti žiadne investície. Žalovaný v 1. rade nikoho neinformoval ani o existencii\nzmluvy o podnájme zo dňa 01.11.1998. Dôvodila, že ak bola pôvodná nájomná zmluva vyslovená za\nabsolútne neplatnú, nemohol byť platný ani podnájomný vzťah medzi pôvodne žalovaným v 2. rade\na žalovaným v 1. rade. Užívanie nehnuteľností bolo bez akéhokoľvek právneho titulu, čoho si bol\nvedomý aj pôvodne žalovaný v 2. rade, ktorý svojimi krokmi po skončení doby „prenájmu“ v roku 2005\nchránil a zastupoval svoje záujmy a žalovaný v 1. rade bol iba nástrojom ako sa dostať k vlastníctvu\ndaných nehnuteľností či prenájmu. Uviedla, že odovzdávajúci a preberajúci protokol zo dňa 15.12.2012\no odovzdaní nehnuteľností žalobkyni žalovaným v 1. rade nedefinoval právny vzťah, čo je uvedené v\ndolnej časti protokolu, kde sa uvádza „Tento protokol nedeklaruje právny vzťah medzi odovzdávajúcim\na preberajúcim .“ Nakoľko žalobkyňa v danom čase videla ako pôvodne žalovaný v 2. rade odmieta\nuznať, že osoba ktorá nehnuteľnosť užíva protiprávne je on a právny zástupca žalovaného v 1. rade\n(teraz žalovaný v 3. rade) trval na tom, že priestory odovzdá žalovaný v 1. rade, tento bol v protokole\noznačený len ako odovzdávajúci a nie nájomca.\n20. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie chybne v bode 21 odôvodnenia rozsudku uviedol,\nže protokol deklaruje právny vzťah medzi odovzdávajúcim a preberajúcim a je podpísaný vtedajším\nPZ žalovaného v 1. rade (žalovaný v 3. rade). Právny stav je, že hoci pôvodná nájomná zmluva bola\nurčená súdom za absolútne neplatnú, pôvodne žalovaný v 2. rade hľadal len spôsoby ako nehnuteľnosti\novládať. Nie žalovaný v 1. rade ale pôvodne žalovaný v 2. rade. Namietala, že skúmať a odvodzovať\nz neplateného nájomného vzťahu existenciu vzťahu analogicky podľa ust. § 680 ods. 2 OZ poukazuje\nna snahu súdne ochrániť pôvodne žalovaného v 2. rade ako podnájomníka hoci aj fiktívneho. Považuje\nza nelogické zdôvodnenie rozhodnutia uplatnením analógie ust. § 853 ods. 1 OZ. V prípade ak\nvšetky kroky pôvodne žalovaného v 2. rade smerovali k jedinému a to k ovládaniu nehnuteľností či\nuž nadobudnutím vlastníckeho práva (súdne konanie 4C/29/2008) alebo jeho užívaním podľa svojich\npodmienok, nemožno žiadnym spôsobom z takého konania odvodzovať od pôvodného „nájomného\nvzťahu“ vzťah medzi žalobkyňou, tvrdiť, že bola prenajímateľom a pôvodne žalovaný v 2. rade, že bol\npodnájomníkom. Žalobkyňa sa nestala vlastníčkou v čase pôvodne trvajúcej doby „nájmu“, ale až po jeho\nzániku. V danom čase neexistoval žiadny nájomný vzťah medzi ňou a žalovaným v 1. rade. Žalobkyňa\nmá za to, že užívaním cudzej veci bez právneho dôvodu vznikalo bezdôvodné obohatenie pôvodne\nžalovanému v 2. rade voči žalobkyni. Nie je možné na fiktívnom a účelovom spôsobe užívania cudzej veci\nskúmať právne vzťahy aké mali byť, ako mali byť chápané, pretože o užívanie v dobrej viere nešlo po celý\nčas. Podľa žalobkyne je v danom prípade možné definovať vzťah výlučne ako bezdôvodné obohatenie a\nten kto sa na úkor koho obohatil je povinný majetkový prospech vydať. Uviedla, že nadobudla vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy dňa 11.10.2005. V danom čase predmetné\nnehnuteľnosti užíval pôvodný žalovaný v 2. rade na základe živnostenského oprávnenia ako V.. Ľ.\nR., miesto podnikania XXX XX W. Č.. XXX, IČO: 33 731 993. Predmetné nehnuteľnosti mal vedené\nako prevádzku: W. Č.. XXX. Pretože pôvodne žalovaný v 2. rade odmietal platiť žalobkyni za užívanie\njej nehnuteľností a rokovania neviedli k dohode, podala dňa 23.11.2006 vzájomný návrh na vydanie\nbezdôvodného obohatenia žalovanými v 1. a 2. rade a vypratanie nehnuteľnosti pôvodne žalovaným\nv 2. rade. Pôvodne žalovaný v 2. rade za užívanie nehnuteľností neplatil, čo znamená, že sa na úkor\nžalobkyne obohatil. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa jeho majetok nezmenšil o prostriedky,\nktoré by musel vynaložiť za výkon svojej živnosti v prípade, že by mu vyplývali z právneho titulu t. j. zo\n\nzmluvy o nájme nehnuteľností. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia získaného\nfaktickým užívaním nehnuteľností. Pôvodne žalovaný v 2. rade užíval nehnuteľnosti nie na základe\nzmluvy, ale fakticky. Medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným v 2. rade nebola nikdy uzatvorená žiadna\nzmluva, ktorá by ho oprávňovala na užívanie nehnuteľností. Za toto užívanie nehnuteľností neplatil\nžalobkyni žiadnu odplatu, získaval tak na jej úkor bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobkyne pôvodne\nžalovaný v 2. rade ako skutočný užívateľ bol v konaní správne určený ako pasívne a vecne legitimovaný\na je povinný bezdôvodné obohatenie vydať žalobkyni. Nakoľko došlo dňom 1 5.12.2012 k odovzdaniu\nnehnuteľností žalobkyni, konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti bolo nutné zo strany žalobkyne\nvziať späť. Nakoľko však k vyprataniu došlo až počas súdneho konania, t.j. žalobný návrh bol podaný\ndôvodne, žalobkyňa sa oprávnene domáhala nároku na náhradu trov konania a má za to, že tieto jej\nmali byť podľa ust. § 256 ods. 1 CSP priznané\n21. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, v zastavenej časti o\nvypratanie nehnuteľnosti priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu\n100 %, priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovaným v 2. a 3. rade v rozsahu 100 % alebo\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobkyni priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 2. a 3. rade v rozsahu 100 %.\n22. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie v súlade so zákonnou\núpravou ako aj judikatúrou v danej veci správne vyhodnotil všetky dôkazy a vec správne právne posúdil,\nčo aj správne v rozsudku odôvodnil. Zároveň konštatoval, že všetky skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla\nv odvolaní, uviedla už pred súdom prvej inštancie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť a priznať žalovanému 2/ trovy konania.\n23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach v celom rozsahu\na v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie\nžalobkyne nie je dôvodné.\n24.\nPodľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).\nPodľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa §470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom\nprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v\nneprospech strany.\n25. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného\nodôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací\nsúd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako\naj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do\núvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu\nprvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho\niba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.\n26.\nV posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhal\nproti žalovaným zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia,\njeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce\n\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo,\npričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej\ninštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil\nsprávne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia.\nSvoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia zamietol aj riadne\nodôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie\nveci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.\n27. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP ) odvolací súd uvádza, že vnútorné\npresvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého\nuváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z\npravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor\nv hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim\nz procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k\nzáveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol\nžalobu naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy\nskutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul\nniektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že\nby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov\nnezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného\nsporového poriadku, ani, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo\npoužité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.\n28. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci\n(§ 365 ods. 1 písm. h CSP ), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové\nzistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.\n29.\nPredmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na\nodôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním\nvykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ\nžalobu žalobkyne domáhajúcej sa zaplatenia sumy 65 200 eur s príslušenstvom (titulom vydania\nbezdôvodného obohatenia) zamietol, keď dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť pre nedostatok\npasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/ a 3/ ako právnych nástupcov pôvodného žalovaného 2/. V\nprejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhala vydania\nbezdôvodného obohatenia voči žalovaným 2/ a 3/ ako právnym nástupcom zosnulého žalovaného\n2/, ktorý predmetnú nehnuteľnosť užíval od 01.01.1995 až do 15.12.2012 ako podnájomník, kedy\nbola nehnuteľnosť v zmysle odovzdávacieho a preberacieho protokolu odovzdaná odovzdávajúcim\n- žalovaným 1/ spoločnosťou Hengstberger, spol. s.r.o. žalobkyni. Po pripustenej zmene žaloby sa\nžalobkyňa domáhala voči pôvodnému žalovanému 2/ zaplatenia bezdôvodného obohatenia za obdobie\nod 01.11.2005 do 15.12.2012 za užívanie spornej nehnuteľnosti žalovaným 2/ a to vo výške 65 200 eur.\nŽalovaní 2/ a 3/ (právni nástupcovia zosnulého žalovaného 2/) vzniesli námietku nedostatku ich pasívnej\nlegitimácie v spore a preto sa správne súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal touto otázkou.\n\n30.\nNa to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho\nvzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola\nproti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,\nzávisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený\nnárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva\na účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v\nobčianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie\nnie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť\núčastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie\nje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní\nide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je\nnositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v\nkonaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu\nIII. ÚS 473/2017. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane\nžalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou\nkaždého súdneho konania a jednou z podstatných otázok ktoré si súd musí vyriešiť. Otázku, kto je v\ntom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ\nsúd nemá vyriešenú otázku, kto je z hľadiska hmotnoprávneho účastníkom právneho vzťahu, z ktorého\nsa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, nie je (ešte) opodstatnené riešenie ďalších otázok (v danom\nprípade dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy 65 200 eur\ns prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.11.2005 do 15.12.2012). Je totiž\nlogické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto\nspornosť týka (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 358/2015).\n31. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho\ndôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako\naj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\nPodľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov\npovinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.\n32. Vo vzťahu k skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia ako plnenia bez právneho dôvodu\npodľa § 451 ods. 2 OZ s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. R 61/2020, rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Obdo/39/2018, sp. zn. 2Cdo/92/2010) odvolací súd uvádza nasledovné.\nBezdôvodné obohatenie predstavuje jeden z dôvodov vzniku záväzkového právneho vzťahu a na jeho\nvznik zákon vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie\nbezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného\nobohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi\nprotiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.\nNapokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné\nobohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho\núkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je naplnený, nie\nje možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Jedným z týchto predpokladov je objektívna fakticita\nvzniku majetkovej výhody, či prospechu, ktorá je merateľná a vyjadriteľná v peniazoch. Pojmovým\nznakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto\nobohatenia. Majetková nerovnováha subjektov právnych vzťahov musí vzniknúť bezdôvodne. K vzniku\nprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to, že toto\nobohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného\nsubjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí\nteda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech)\na úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. O bezdôvodné obohatenie teda ide vtedy, ak\nsa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď\nk zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2) alebo k zníženiu pasív (§ 454). Aktívne legitimovaným\nsubjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456) je ten, na koho úkor bolo\nbezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne\nlegitimovaný, vyplýva z ustanovenia § 451 ods. 1 OZ; je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého\nneoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom\n\ndôjsť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2457/2013). Nároky na vydanie\nbezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahrňujú predovšetkým nároky\nzískané tým, že poskytnuté plnenie od počiatku nemalo právny dôvod (R 1/79). V nadväznosti na\nvyššie uvedené východiská k inštitútu bezdôvodného obohatenia a osobitne k skutkovej podstate\nbezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu platí,\nže o bezdôvodné obohatenie sa jedná výlučne vtedy, ak dôjde k majetkovej ujme na strane osoby\noprávnenej z bezdôvodného obohatenia a tomu zodpovedajúcemu majetkovému prospechu na strane\nobohateného a zároveň na tento majetkový prospech neexistoval na strane obohateného právny dôvod.\nPokiaľ ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného\nplnením bez právneho dôvodu, je zrejmé, že k jej naplneniu okrem už uvedených podmienok dochádza\nvtedy, ak oprávnený z bezdôvodného obohatenia poskytol obohatenému plnenie, na ktoré od počiatku\nnebol žiadny právny dôvod pre takéto plnenie za predpokladu, že o tom nemal subjektívnu vedomosť.\n33. Z nesporne zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa je od 11.10.2005 doposiaľ vlastníčkou\nnehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, rodinný\ndom súpisné číslo XXX. Medzi právnymi predchodcami žalobkyne - pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti\nŠ. I. a I. I. ako prenajímateľmi a nájomcom L&M Huťan, s.r.o., sídlom Lozorno 364 bola uzatvorená\ndňa 01.01.1995 zmluva o nájme nebytových priestorov v W. Č.. XXX bez pozemku. Táto zmluva bola\nuzatvorená na dobu určitú od 1.1.1995 do 31.12.2004. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa\n19.10.1998, sa právnym nástupcom spoločnosti L&M Huťan, s.r.o., stal žalovaný 1/ Hengstberger, spol.\ns. r. o. Na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzatvorenej so spoločnosťou Hengstberger,\ns.r.o. a pôvodným žalovaným 2/ (právny predchodca žalovaných 2/ a 3/) zo dňa 1.11.1998, ktorá\nbola uzatvorená na dobu určitú od 1.11.1998 do31.12.2004 užíval predmetnú nehnuteľnosť pôvodný\nžalovaný 2/. V konaní sp. zn. 4C 29/2008 vedenom na Okresnom súde Malacky súd prvej inštancie\nokrem iného posudzoval aj nájomnú zmluvu zo dňa 03.02.1995 a dospel k záveru, že táto nájomná\nzmluva je v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ neplatná a s týmto názorom sa stotožnil aj odvolací súd v\nrozsudku č. k. 8Co 159/2009-375.\n34. Žalobkyňa v rámci svojej odvolacej argumentácie spochybňovala podnájomnú zmluvu zo dňa\n1.11.1998. Argumentovala tým, že o tejto skutočnosti, že pôvodne žalovaný 2/ uzatvoril so žalovaným 1/\nzmluvu o podnájme nebytových priestorov dňa 01.11.1998 nebol nikto informovaný, žalovaný 1/ nikoho\nneinformoval o existencii zmluvy o podnájme, tvrdila, že šlo o fiktívny úkon pôvodne žalovaného 2/ za\núčelom trvalého prevádzkovania potravín. Podľa žalobkyne žalovaný 1/ nemal k nehnuteľnosti žiaden\nvzťah a nešlo o nájomný vzťah vlastník nehnuteľnosti (prenajímateľ) a žalovaný 1/ (Hentsberger, spol. s\nr.o.) (nájomca), nakoľko pôvodne žalovaný 2/ sa dožadoval uzatvorenia novej nájomnej zmluvy pre seba\na nie žalovaného 1/. Mala za to, že ak bola pôvodná nájomná zmluva vyslovená za absolútne neplatnú,\nnemohol byť platný ani podnájomný vzťah medzi pôvodne žalovaným 2/ a žalovaným 1/ a užívanie\nnehnuteľností bolo bez akéhokoľvek právneho titulu. Mala za to, že užívaním cudzej veci bez právneho\ndôvodu vznikalo bez dôvodné obohatenie pôvodne žalovanému 2/ voči žalobkyni.\n35. K bezdôvodnému obohateniu z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy dochádza tak, že nájomca užíva\nvec na základe toho, že sa domnieva, že ide o platnú nájomnú zmluvu, tá je však v skutočnosti neplatná.\nPre posúdenie vzťahu medzi prenajímateľom (pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti) a nájomcom\n(žalovaným 1/) ako účastníkmi absolútne neplatnej nájomnej zmluvy je bez významu, akým spôsobom\nnájomca konzumoval plnenie, ktoré dostal na základe neplatnej nájomnej zmluvy. Podnájomná zmluva\nuzavretá následne medzi nájomcom a podnájomníkom - ako neplatný právny úkon - so sebou prináša\ndôsledky bezdôvodného obohatenia iba medzi týmito účastníkmi, keď každý z nich je povinný vrátiť\ndruhému všetko, čo podľa nej dostal. Ak bolo podnájomníkovi umožnené prevádzkovať svoju činnosť v\npriestoroch, ktoré si od prenajímateľa prenajal nájomca - žalovaný 1/, dialo sa tak na základe jeho vzťahu\ns nájomcom, avšak vzťah medzi ním (pôvodným žalovaným 2/) a prenajímateľom tým založený nebol.\nAk teda medzi prenajímateľom a podnájomníkom nebola uzavretá žiadna zmluva (neboli účastníkmi tej\nistej zmluvy), nemôžu si ani v zmysle ust. § 457 OZ vzájomne vracať to, čo podľa nej dostali. Prenajímateľ\ntak nie je aktívne legitimovaný požadovať od podnájomníka právnych nástupcov pôvodného žalovaného\n2/, vydanie bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej podnájomnej zmluvy. Subjektom, ktorý sa\nna úkor prenajímateľa obohatil, je nájomca; iba od neho môže prenajímateľ požadovať, aby mu plnenie\nz neplatnej zmluvy vydal (por. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 19.10.2005 sp. zn. 33\nOdo 1108/2004). Ak teda súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie\nžalovaných 2/ a 3/ ako právnych nástupcov pôvodne žalovaného 2/, postupoval vecne správne. Na\n\nsprávnosti prijatého záveru nič nemení ani skutočnosť, ak by pôvodne žalovaný 2/ nehnuteľnosť aj\nskutočne užíval, keďže žalobkyňa je viazaná Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa\n1.1.1995. V prípade ak nájomca prenechá priestory tretej osobe, aby ich užívala, ide výlučne\no disponovanie nájomcu predmetnými priestormi v rámci jeho užívacieho práva, ktoré nemá vplyv\nna plnenie povinností nájomcu voči prenajímateľovi, a preto je to nájomca a nie tretia osoba, ktorý\nje v spore pasívne legitimovaný(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. októbra 2003, sp. zn. 33Odo\n366/2003). Ak by aj odvolací súd pripustil argumentáciu žalobkyne o neplatnosti nájomnej zmluvy s\nnáslednou neplatnosťou podnájomnej zmluvy, s tým, že pôvodne žalovaný 2/ užíval nehnuteľnosti bez\nprávneho dôvodu, nebola by táto okolnosť spôsobilá privodiť iné právne hodnotenie. V prípade, ak\nprávni predchodcovia žalobkyne uzavreli neplatnú nájomnú zmluvu s osobou, ktorá predmet nájmu\nprenechala do podnájmu tretej osobe, nemôže sa žalobkyňa úspešne domáhať vydania bezdôvodného\nobohatenia, keďže právni predchodcovia žalobkyne neboli s ňou v žiadnom zmluvnom vzťahu. Opäť je v\ntakomto prípade pasívne legitimovaný nájomca, ktorým je v danom spore žalovaný 1/, ktorý s právnymi\npredchodcami žalobkyne ako prenajímateľmi takúto neplatnú zmluvu uzavrel (uznesenie NS ČR z 19.\noktóbra 2005, sp. zn. 33 Odo 1108/2004).\n36. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie správne v prvom rade zaoberal s otázku pasívnej\nvecnej legitimácie žalovaných 2/a 3/, teda či žalobkyňou označení žalovaní sú nositeľmi hmotno-právnej\npovinnosti, o ktorú v konaní ide a to povinnosti zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu titulom bezdôvodného\nobohatenia. Na základe vykonaného dokazovania a zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej\ninštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaní 2/ a 3/ ako právni nástupcovia pôvodne žalovaného\n2/ nie sú vo veci pasívne vecne legitimovaní a z tohto dôvodu vo veci rozhodol správne, keď žalobu v\nčasti vydania bezdôvodného obohatenia zamietol.\n37. Ostatnou odvolacou argumentáciou žalobkyne nespôsobilou ovplyvniť rozhodnutie vo veci sa\nodvolací súd nezaoberal. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní totiž nemá (nemusí)\nodpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo\nna riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na\nkaždý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie\npodstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Pre úplnosť\nodvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka\nkonania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04). Odvolacie námietky\nžalobkyne odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v zistenom skutkovom stave a\nv následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou\ntvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.\n38. V napadnutom výroku IV. týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti voči\nžalovanému 1/ súd prvej inštancie žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa\nnamietala, že pôvodne žalovaný 2/ ako skutočný užívateľ bol v konaní správne určený ako pasívne\na vecne legitimovaný a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať žalobkyni. Nakoľko došlo dňom\n15.12.2012 k odovzdaniu nehnuteľností žalobkyni, konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti bolo nutné\nzo strany žalobkyne vziať späť. Nakoľko však k vyprataniu došlo až počas súdneho konania, žalobný\nnávrh bol podaný dôvodne, preto má za to, že sa oprávnene domáhala nároku na náhradu trov konania\na tieto jej mali byť podľa ust. § 256 ods. 1 CSP priznané.\n39. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,\nsúd prizná náhradu trov konania protistrane.\n40. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je\ndoplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,\nktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K\nzastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho\npoplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.).\nPri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové\nzistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium\n\nprocesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým,\nčo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú\nžalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že\nspäťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom\nrozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť,\na teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v\ntakomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti,\nktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010) Možno teda uviesť, že žalovaný procesne\nzaviní zastavenie konania spravidla vtedy, keď sa po podaní žaloby rozhodne žalobcov nárok uspokojiť\nhoci v predsporovom štádiu tak odmietal urobiť.\n41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov\nkonania v zastavenej časti správne. Vo výroku I. súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 1/ zastavil\nz dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou. Správne preto o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 256\nods. 1 CSP v súlade s kritériom procesného zavinenia zastavenia konania. Mal za to, že žalobkyňa\npreukázala, že žalovaný 1/ splnil svoju povinnosť vypratať nehnuteľnosť až dňa 15.12.2012 a teda\nzapríčinil podanie žaloby v časti o vypratania nehnuteľnosti. V časti žaloby o zaplatenie bezdôvodného\nobohatenia, mal za to, že žalovaný 1/ nezavinil zastavenie konania v tejto časti žaloby, keďže dobrovoľne\npo začatí sporu nesplnil žalovanú povinnosť na zaplatenie peňažnej sumy avšak žalobkyňa zapríčinila\nsvojím späťvzatím žaloby, zastavenie konania voči žalovanému 1/ v časti o zaplatenie bezdôvodného\nobohatenia. Vzhľadom k tomu, že časť zastavenia konania zavinil žalovaný 1/ a rovnakú časť žalobkyňa,\nsprávne súd prvej inštancie žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti voči\nžalovanému 1/ nepriznal.\n42. Odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobkyne napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vo výroku vecne správny, vrátane vecne správnych\nzávislých výrokov o náhrade trov konania, § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.\n43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP a žalovanému 2/, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalobkyni nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaným 1/ a 3/, nepriznal proti žalobkyni nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.\n44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom\nv plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces\n(§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak\nodvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421\nods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\n\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň\npodania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie\nje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde\n(§ 427 ods. 1,2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za\nne koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a733d0a4-a9d2-4295-a037-dd9d828d95e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.473.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 473/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 473/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.473.2017.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "fa3b9f34-29a9-4f95-8d5a-34836fd95647:3cd0153e-be86-4af6-8ef4-319f7f4f2f3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6608214713.1", "spisova_znacka": "3Obdo/39/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/39/2018 z 28. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6608214713.1"}, {"guid": "621f4d47-0d39-4d6e-b967-8995bbbb1342:983cd518-1bf9-4924-8253-9f909c0dc23a", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cob/75/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/75/2020 z 18. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/621f4d47-0d39-4d6e-b967-8995bbbb1342:983cd518-1bf9-4924-8253-9f909c0dc23a"}], "citovane_v": []}