{"guid": "b098a46c-fbcd-43c4-a247-39abe61fc713:4cadef9a-e7fc-459b-8034-13f4633ffb81", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1415209698.1", "spisova_znacka": "4Co/78/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/78/2023 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 4Co/78/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1415209698.1", "identifikacne_cislo": "1415209698", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cadef9a-e7fc-459b-8034-13f4633ffb81", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1415209698.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1415209698.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1415209698.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/78/2023\n1415209698\n28. 05. 2025\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2025:1415209698.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcov: 1. M. E., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Y. Y., 2. M.. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XA, Y., 3. M..\nO. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. G. XXXX/XX, V., zastúpení JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, Námestie\nSNP 41, Zvolen, proti žalovaným: 1. N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. N. I. P., Z., prechodne bytom E.\nXXXX/XX, Y., 2. Ľ. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Y., zastúpení AK JUDr. Jana Uhrinová\ns. r. o., Bezručova 1, Bratislava, o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcov\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. januára 2022 č. k. 9C/410/2015-264 v spojení s\nopravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. apríla 2023 č. k. 9C/410/2015-350 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej\ninštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia proti žalovaným\ndomáhali určenia, že do dedičstva po nebohej L. B., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, zomretej dňa 18.07.2014,\nnaposledy bytom E. XXXX/XX, Y., občianke SR, patrí pohľadávka voči žalovanému v 1. rade vo výške\n49.125 eur. Žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu.\n2. Žalobu odôvodnili tým, že všetci žalobcovia spolu so žalovanou v 2. rade sú zákonnými dedičmi po\nnebohej L. B., zomr. 18.07.2014. Žalobca v 1. rade bol jej synom a žalobcovia v 2. a 3. rade, ktorí\nboli jej vnukmi, sú potomkovia jej zomretého syna D. E., zomr. 05.08.2008. Dedičstvo po neb. L. B.\nprejednával Okresný súd Bratislava II. Nakoľko nedošlo k dohode dedičov, súd pod sp. zn. 46D/477/2014\nvydal uznesenie, ktorým určil čistú hodnotu dedičstva sumou 3.940,54 eur a potvrdil nadobudnutie\ndedičstva po poručiteľke podľa dedičských podielov zo zákona tak, že žalovaná v 2. rade ako dcéra\nporučiteľky nadobudla dedičský podiel vo výške 1/3, žalobca v 1. rade ako syn poručiteľky vo výške\n1/3 a žalobcovia v 2. a 3. rade ako vnuci poručiteľky nadobudli dedičský podiel, každý z nich v podiele\n1/6. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že poručiteľka L. B. uzatvorila ako predávajúca dňa 19.09.2013\n(10 mesiacov pred smrťou) kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedla svoj podiel na nehnuteľnosti\n- byte č. X, nachádzajúceho sa na E. S.. Č.. XX J. Y., ktorý bol v jej podielovom spoluvlastníctve\nna žalovaného v 1. rade za kúpnu cenu 48.125 eur. Kúpna cena - suma 48.125 eur mala byť L. B.\nvyplatená tak, že suma 44.125 eur malo byť L. B. vyplatená k jej rukám z vlastných zdrojov žalovaného\nv 1. rade na jej bankový účet vedený v Československej obchodnej banke, a.s. č. ú. XXXXXXXXXX/\n\nXXXX a zvyšok kúpnej ceny, suma 5.000 eur mala byť L. B. vyplatená na jej vyššie uvedený bankový\núčet z hypotekárneho úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade bankovým ústavom Oberbank AG,\npobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike. Podľa žalobcom dostupných informácií, mala byť\nkúpna cena vyplatená L. B. vo výške prevyšujúcej kúpnu cenu a to v celkovej výške 49.125 eur tak, že\ndňa 01.10.2013 jej mala byť na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplatená časť kúpnej ceny, suma\n5.000 eur a dňa 03.10.2013 mala byť L. B. na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplatená časť\nkúpnej ceny vo výške 44.125 eur. Z toho vyplýva, že poručiteľka 10 mesiacov pred jej smrťou disponovala\npeňažnými prostriedkami vo výške 49.125 eur a zomrela vo veku 90 rokov. Keďže poručiteľka v čase\nsvojho života od predaja uvedenej nehnuteľnosti neinvestovala žiadne finančné čiastky, nepodnikala,\nnekupovala akékoľvek nehnuteľnosti, nenadobúdala hmotné ani nehmotné statky v objeme minutých\npeňažných prostriedkov, ani necestovala, nemala kde minúť peňažné prostriedky v objeme, ako sa\nzachovali na účtoch, ktoré boli prejednané v dedičskom konaní po nej. V posledných mesiacoch života\nmala zdravotné problémy a bola hospitalizovaná aj v nemocnici. Naviac, poberala starobný dôchodok v\nsume 469,20 eur mesačne. Žalobcovia majú vedomosť o tom, že aj v čase dedičského konania došlo\nk neoprávnenej manipulácii s účtami poručiteľky. Finančnými prostriedkami L. B. disponovala žalovaná\nv 2. rade, ktorá s ňou v tom čase obývala spoločnú domácnosť, a ktorá v súčasnosti žije prechodne\nv poslednom bydlisku poručiteľky, teda v nehnuteľnosti, ktorej časť poručiteľka odplatne previedla na\nžalovaného v 1. rade. Žalobcovia majú vedomosť o tom, že L. B. kúpnu cenu, získanú za odpredaj bytu\nna E. S. bez právneho dôvodu zaslala žalovanému v 1. rade na jeho účet, čím poručiteľke vznikla z\ntitulu bezdôvodného obohatenia pohľadávka voči žalovanému v 1. rade (resp. môže ísť o pohľadávku z\niného právneho dôvodu, ale o tom doposiaľ nemajú vedomosť), ktorá má byť zahrnutá do dedičstva po\nL. B.. Konajúca notárka v dedičskom konaní vyzvala žalovaného v 1. rade oznámiť, či má záväzok voči\nporučiteľke L. B., pričom reagoval, že žiadny nemá. Uvedená pohľadávka preto v dedičskom konaní po\nporučiteľke L. B. nemohla byť prejednaná.\n3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že predmetná nehnuteľnosť- byt č. X na E.\nS.. XX J. Y. bol v podielovom spoluvlastníctve poručiteľky L. B. z dôvodu, že po smrti jej manžela Ľ.\nB., ktorý zomrel 23.08.2008, v zmysle zákonných dedičských podielov okrem manželky L. B. dedili\npodiel na nehnuteľnosti aj deti Ľ. B., a to: G. B., D. Y. a Ľ. Z., ktoré nepochádzali z manželstva L.\nB. a Ľ. B.. Poručiteľka vzhľadom na svoj vek (nedožitých 90 rokov) a mnohé mimosúdne rokovania s\ndeťmi Ľ.S. B. vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa rozhodla situáciu riešiť tak, že predá\nsvoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti svojmu vnukovi - žalovanému v 1. rade, ktorý\njediný prejavil záujem jej pomôcť vyriešiť túto náročnú situáciu. Podieloví spoluvlastníci G. B., D. Y. a\nĽ. Z. trvali na tom, aby bolo ich podielové spoluvlastníctvo na nehnuteľnosti vyporiadané vyplatením\nza ich jednotlivé spoluvlastnícke podiely, pričom pre nich nebolo rozhodujúce, či ich vyplatí L. B.Č.,\nalebo že svoje podiely predajú tretej osobe, prípadne vnukovi poručiteľky. Keďže L. B. mala takmer\n90 rokov, teda nemala možnosť čerpať finančné prostriedky z banky, a nakoľko žalobcovia v 1. až 3.\nrade nemali snahu jej v tejto otázke pomôcť, požiadala žalovaného v 1. rade o pomoc vyporiadanie\nspoluvlastníckych podielov s deťmi jej nebohého manžela vyriešiť a mohla pokojne umrieť. Pani B. totiž\nmala obavu, že keď zomrie, bude predmetná nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve 7 dedičov\n(teda zákonných dedičov po jej zomretom manželovi a zákonných dedičov po nej). Ľ. B. a L. B. spolu\nnemali žiadne deti, teda žiadnych spoločných zákonných dedičov. Žalovaní vo vyjadrení ďalej uviedli,\nže za účelom vyplatenia ustupujúcich podielových spoluvlastníkov - predávajúcich G. B., D. Y. a Ľ. Z. a\nrovnako aj L. B. si žalovaný v 1. rade vybavil v banke hypotekárny úver. Z tohto hypotekárneho úveru\nvyplatil podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko G. B., D. Y. a Ľ. Z. prináležal\nna uvedenej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel každého o veľkosti 1/8 k celku, každému z týchto\npodielových spoluvlastníkov vyplatil sumu 10.628 eur. Poručiteľka L. B. mala na tejto nehnuteľnosti\npodiel 5/8 k celku, žalovaný v 1. rade jej vyplatil sumu 49.125 eur. Prvá časť kúpnej ceny bola L. B.\nvyplatená dňa 01.10.2013 na jej bankový účet vedený v Československej obchodnej banke, a.s. č.ú.\nXXXXXXXXXX/XXXX a ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 44.125 eur jej bola vyplatená dňa 03.10.2013\nna jej bankový účet vedený v Československej obchodnej banke, a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.\nŽalovaní v ďalšom uviedli, že žalovaná v 2. rade, dcéra poručiteľky sa o svoju matku príkladne starala.\nŽalobcovia v 1. až 3. rade o ňu neprejavovali záujem žiadnym spôsobom. Žalovaná v 2. rade mala\ndispozičné právo k vyššie uvedeným účtom poručiteľky vedeným v peňažnom ústave Československá\nobchodná banka, nakoľko niektoré úkony a platby si jej matka už vzhľadom na jej vek nedokázala\nzabezpečiť sama. Nie je pravdou, že žila s matkou v spoločnej domácnosti. Naopak, dennodenne k\nnej dochádzala, aby jej pomohla s prípadnou návštevou lekára a so zabezpečovaním ďalších potrieb.\nŽalovaní uviedli, že je právne irelevantné, čo poručiteľka so svojimi finančnými prostriedkami získanými\n\nod žalovaného v 1. rade urobila. Bol to jej majetok a sama sa mohla rozhodnúť, ako s ním naloží.\nV prípade, že by tieto finančné prostriedky darovala na charitu prostredníctvom jej vnuka, bolo by to\nlen jej rozhodnutie. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, na základe\nktorého by údajne mala vzniknúť p údajná pohľadávka poručiteľky vo vzťahu k žalovanému v 1. rade\na preto je vylúčené uvažovať o tom, že pohľadávka vznikla. Ak by aj došlo k vráteniu kúpnej ceny za\nspoluvlastnícky podiel poručiteľky na účet žalovaného v 1. rade, toto by bolo rozhodnutím poručiteľky,\nktoré mohla realizovať vzhľadom na okolnosti, ktoré s predmetnou vecou súviseli. Napokon žalovaní\nvo vyjadrení uviedli, že treba vziať do úvahy skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa pričinil o to, aby sa\npredmetná nehnuteľnosť zachovala minimálne do obdobia dožitia poručiteľky. Žalovaný v tomto zmysle\nvynaložil maximálne úsilie v záujme pohodlia a komfortu pre poručiteľku tým, že prevzal na seba záväzok\nz hypotéky, čo poručiteľka určite ocenila. Ak poručiteľka vrátila kúpnu cenu na účet žalovaného v 1.\nrade, tento úkon by sa dal vnímať ako prejav vďaky vo vzťahu k vnukovi a nemožno ho chápať ako\nneoprávnený majetkový prospech na jeho strane.\n4. Rozsudkom zo dna 07.12.2016, č. k. 9C/410/2015-107 súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaným\npriznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie. Krajský súd\nv Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2019, č. k. 4Co/299/2017-150 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení krajský súd uviedol, že\nsúd nárok žalobcov subsumoval pod ust. § 80 písm. c) O.s.p., účinného do 30.06.2016, pričom dňom\n01.07.2016 bola do právneho poriadku SR zavedená nová procesná norma, a to, zákon č. 160/2015 Z.z.\n- Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,C.s.p.“, podľa ktorého jeho ustanovenia jeho ust. § 470 ods. 1 je\nnový procesný kódex okamžite aplikovateľný i na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti\ntohto zákona. Keďže súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa právnej normy, ktorá vzhľadom\nna prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia nebola\núčinná a nebola tak aplikovateľná na danú vec, dopustil sa pri svojom právnom posúdení veci omylu.\nOdvolací súd dospel k záveru, že súd otázku existencie naliehavého právneho záujmu neposudzoval\nprávne dostatočne, keď navyše ani ex offo neskúmal pasívnu legitimáciu oboch žalovaných vo vzťahu k\npožadovanému určeniu, nezaoberal sa právnym posúdením a vyhodnotením tej nespornej skutočnosti,\nže žalovaný 1/ nie je dedičom po poručiteľke L. B., necitoval právne normy, ktoré tieto aspekty veci riešia\na svoj spôsob ich aplikácie a svoje právne úvahy v tomto smere v odôvodnení napadnutého rozsudku\nnevysvetlil. Nezaoberal sa tým, či nemožno vzhľadom na ukončené dedičské konanie po poručiteľke\nHelene Fratričovej žalovať žalovaného 1/ na plnenie, z ktorého dôvodu by na požadovanom určení\nchýbal naliehavý právny záujem. Za dôvodnú krajský súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalobcov\npokiaľ ide kritérium preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a s tým spojené kritérium, aby spôsobom\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý súdny proces.\nOdvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že je v ňom\nuvedená len právna citácia ustanovenia OZ, pod ktorú súd prvej inštancie právny titul prevodu finančných\nprostriedkov poručiteľkou na žalovaného 1/ subsumoval, avšak bez bližšieho vysvetlenia aplikačného\npostupu pri tejto právnej norme vo všeobecnosti a už úplne bez uvedenia vlastných aplikačných\nprávnych úvah na danú vec. I podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie pochybil, ak v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku neuviedol svoje zistenia, vyhodnotením ktorých konkrétnych dôkazov dospel k\nzáveru o uzavretí darovacej zmluvy medzi poručiteľku a žalovaným 1/, kedy k uzavretiu tohto právneho\núkonu malo dôjsť a ktoré zo zákonných predpokladov na jeho vznik boli akým spôsobom naplnené. Je\npravdou, že v zmysle zásady \"súd pozná právo\" nebolo povinnosťou žalovaných svoje skutkové tvrdenia\no dôvode prevodu finančných prostriedkov poručiteľkou na žalovaného 1/ pomenovať relevantným\nprávnym úkonom, tiež je potrebné súhlasiť s odvolacou argumentáciu žalovaných, že k uzatvoreniu\ndarovacej zmluvy možno dôjsť aj konkludentne, ak predmetom darovania nie je nehnuteľnosť, avšak\nje potrebné vyhodnotiť za relevantnú a opodstatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcov, že súd prvej\ninštancie po právnom posúdení právneho úkonu, titulom ktorého podľa neho došlo k predmetnému\nprevodu peňazí, bol v záujme zachovania práva strán sporu na realizáciu svojich procesných práv,\nmedzi ktoré patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v záujme možnosti brániť sa\nproti záverom súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania, povinný svoje právne závery odôvodniť\nzákonným spôsobom v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, ktorú povinnosť v danej veci z vyššie uvedených\ndôvodov nesplnil.\n5. Súd prvej inštancie postupujúc v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu, opätovne právne posúdil\nžalobou uplatnený určovací návrh podľa aktuálnej právnej úpravy danej ust. § 137 písm. c) a d) C.s.p.,\nskúmal otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. § 137 písm.\n\nc) CSP, ako aj opodstatnenosť žaloby podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. a v tom prípade skúmať existenciu\nosobitného predpisu oprávňujúceho žalobcov na podanie predmetnej žaloby, a prioritne ex offo sa\nzaoberal vecnou legitimáciou všetkých subjektov sporu v konaní.\n6. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je určovacia žaloba, konštatoval, že pre jej úspešnosť\nsa vyžaduje, že účastníci majú vecnú legitimáciu a preukázanie naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení.\n7. Uviedol, že konanie o dedičstve je mimosporovým konaním, ktorému neprináleží, aby sa zaoberalo\nmajetkom a dlhmi poručiteľa, ktoré sú medzi dedičmi sporné, keď súdny komisár konštatuje iba ich\nspornosť, viac na ne neprihliada a riadne pokračuje v dedičskom konaní. Uvedené neznamená, že podľa\ncitovaného ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, nemožno podať žalobu (mimo dedičského\nkonania) o určenie, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci, s cieľom vyriešiť spornosť v tejto\notázke. Aktívne legitimovaní na podanie takejto žaloby sú účastníci dedičského konania, ktorí tak môžu\nurobiť počas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho skončení. Pasívne legitimovaní sú\nvšetci ostatní dedičia, konania o žalobe sa musia zúčastniť (buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní)\nvšetci dedičia a ak následne súd rozhodne, že určitá vec do dedičstva patrí, prejedná sa v ,,dodatočnom\ndedičskom konaní“.\n8. Súd prvej inštancie konštatoval, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol\núčastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade\nsa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).\nČi však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z\nktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,\nkedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,\nktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z\nhľadiska posúdenia vecnej legitimácie nemal za rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická\nalebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy\niba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,\nkto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,\nak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom\nhmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.\n9. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade nie je dedičom po poručiteľke L. B., dospel k záveru, že\nnie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú\nv konaní ide. Tiež právne uzavrel, že žalovaná v 2. rade je síce dedičkou po poručiteľke L. B., správne\nje žalovaná, nie je však nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (nevlastní žalobcami\ntvrdenú pohľadávku).\n10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len ,,C.s.p.“), § 460 Občianskeho zákonníka, (ďalej len ,,OZ“), § 461 ods. 1 OZ, § 473 ods.\n1, 2 OZ, § 212 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), § 175q ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 470 ods. 1 OZ, § 451 ods. 1, 2 OZ a § 456 OZ.\n11. Konštatoval, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti\nurčovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd zo\nzákona v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je\notázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem na určení práva je daný\nvtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa jeho právne postavenie\nbez tohto určenia stalo neistým. Uvedené predpokladá existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej\nneistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý\niným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení preto súvisí aj s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť\nodstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavaní. Žaloba na určenie\nnie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobcu žalobou na plnenie, resp.\ninou žalobou. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva\nexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby\n\nsúd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase\nrozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacej žaloby.\n12. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyvodil, že všetci žalobcovia spolu so žalovanou v 2. rade sú\nzákonnými dedičmi po nebohej L. B., zomr. 18.07.2014. Žalobca v 1. rade bol jej synom a žalobcovia v\n2. a 3. rade ktorí boli jej vnukmi, sú potomkovia jej zomretého syna D. E., zomr. 05.08.2008. Dedičstvo\npo neb. L. B. prejednával Okresný súd Bratislava II. Nakoľko nedošlo k dohode dedičov, súd pod sp.\nzn. 46D/477/2014 vydal uznesenie, ktorým určil čistú hodnotu dedičstva sumou 3.940,54 eur a potvrdil\nnadobudnutie dedičstva po poručiteľke podľa dedičských podielov zo zákona tak, že žalovaná v 2. rade\nako dcéra poručiteľky nadobudla dedičský podiel vo výške 1/3, žalobca v 1. rade ako syn poručiteľky\nvo výške 1/3 a žalobcovia v 2. a 3. rade ako vnuci poručiteľky nadobudli dedičský podiel, každý z\nnich v podiele 1/6. Súd v dedičskom konaní po poručiteľke L. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 18.07.2014,\nnaposledy bytom E. XXXX/XX, Y. neprejednal dedičmi - v tomto konaní žalobcami 1/ až 4/ tvrdenú\npohľadávku poručiteľky voči žalovanému 1/ vo výške 49.125 eur, keď sa obmedzil len na zistenie jej\nspornosti a ďalej na ňu neprihliadal.\n13. Za predmet tohto konania a posudzovania súdom označil žalobcami uplatnený nárok na určenie, že\ndo dedičstva po nebohej L. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 18.07.2014, naposledy bytom E. XXXX/XX, Y.,\npatrí pohľadávka voči žalovanému 1/ vo výške 49.125 eur. Konštatoval, že žalobcovia sa takto domáhajú\nvydania určovacieho rozsudku aj napriek skutočnosti, že ochrany svojich nárokov sa mohli domáhať a aj\nsa domáhajú žalobou na plnenie podanou na Okresný súd Zvolen dňa 28.09.2015 vedenou pod sp. zn.\n13C/353/2015, ktorou žalobou sa domáhajú voči žalovanému v 1. rade peňažného plnenia, zaplatenie\nsumy 32.750 eur s príslušenstvom. Zaujal právny názor, že takáto žaloba je správne zvolený procesný\nnástroj ochrany žalobcov, keď žaloba na plnenie má prednosť pred určovacou žalobou.\n14. Vyslovil názor, že právo žalobcov nie je v danej veci nijakým spôsobom ohrozené a ani ich postavenie\nby sa bez požadovaného určenia nestalo neistým, práve naopak, určenie, ktorého sa žalobcovia 1/ až\n3/ domáhajú, za predpokladu úspechu by muselo nasledovať dodatočné dedičské konanie. Taktiež súd\nprvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/69/2008 zo dňa 25.06.2009,\npodľa ktorého spornosť otázky, čo patrí do dedičstva, je aktuálna iba medzi dedičmi. Medzi dedičmi a\ntretími osobami žaloba o určenie nič nevyrieši (právne postavenie dedičov sa nezmení a na základe\ntakéhoto požadovaného určenia veci z dedičstva nenadobudnú), preto na ich strane absentuje naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení, pričom nedostatok naliehavého právneho záujmu sám o sebe\nodôvodňuje zamietnutie žaloby. Možným riešením by bola iba žaloba na plnenie.\n15. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem v posudzovanej veci nevyplýva\nz osobitného právneho predpisu. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak\nprávny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.\nUstanovenie § 212 ods. 1 C.m.p. dáva účastníkom dedičského konania možnosť uplatniť si svoje sporné\nnároky žalobou na súd, nakoľko samotné dedičské konanie je konaním nesporovým, avšak tento právny\npredpis neukladá účastníkovi dedičského konania, aby sa svojho sporného nároku domáhal určovacou\nžalobou, a teda naliehavý právny záujem v tomto konaní nevyvodil z osobitného právneho predpisu.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná žaloba nevytvára pevný\nprávny základ medzi stranami sporu, keď za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ\nneslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Dospel k záveru, že\nžalobcovia 1/ až 3/ nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že ich pohľadávka patrí\ndo dedičstva po poručiteľke, z ktorého dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní\npodľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na plný úspech žalovaných v spore.\n18. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie žalobcovia z odvolacích dôvodov podľa ust.\n§ 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie, alebo postupom podľa ust. § 388 CSP zmeniť a žalobe vyhovieť a zaviazať\nžalovaných nahradiť im trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Mali za to, že\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP), a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa nich\n\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)\nCSP). Poukázali na to, že v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP sú citované vady konania, pre ktoré je možné\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú\nporušením základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré je v podmienkach právneho\nporiadku Slovenskej republiky, okrem zákonom zaručené aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR, aj článkom\n6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému dohovoru pristúpila aj Slovenská\nrepublika a stal sa súčasťou Ústavy SR. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie sa považuje\naj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavke na riadne\nodôvodnenie rozsudku súdu zodpovedá povinnosťou súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide\no právo sporovej strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré\nsa vysporiada aj so špecifickými námietkami sporovej strany. Porušením uvedeného práva sporovej\nstrany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa sporovej strane, okrem upretia práva\ndozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo\naj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia\nprípadných riadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nje porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá právo podať odvolanie i možnosť\nodvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie. Napadnutý rozsudok považujú za nepreskúmateľný,\nkeďže v ňom súd prvej inštancie neuviedol dostatočné odôvodnenie, na základe ktorého by bol zrejmý\nmyšlienkový pochod na základe ktorého, súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu, a to najmä\nvo vzťahu k posúdeniu otázky naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie žalobu zamietol len z\ndôvodu, že podľa názoru súdu prvej inštancie na požadovanom určené nie je v tomto prípade naliehavý\nprávny záujem, keďže žalovaný v 1. rade nie je dedičom a žalovaná v 2. rade síce dedičom je, ale\nnie je vlastníkom spornej pohľadávky. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil absenciu naliehavého právneho\nzáujmu tým, že prípadným vyhovením žalobe by sa z ich pohľadu nič nezmenilo a správne je potrebné\nspor riešiť žalobou na plnenie. Z uvedeným názorom súdu prvej inštancie nesúhlasili. Zdôraznili, že aj\nkeď žalovaný v 1. rade nie je dedičom, je osobou povinnou bezdôvodné obohatenie a teda pohľadávku,\no ktorej sa má určiť, že patrí do dedičstva, vydať a preto je podľa ich názoru jeho postavenie ako strany\nsporu nutné. Zároveň podľa nich platí, že stranami sporu sú všetci dedičia a preto je otázka aktívnej či\npasívnej vecnej legitimácie vyriešená. Ak totiž súd prvej inštancie uvádza, že pri takejto určovacej žalobe\nmajú byť stranami sporu všetci dedičia, túto podmienku považovali za splnenú. Tieto úvahy súdu prvej\ninštancie podľa nich však nie sú pri posudzovaní tejto žaloby na mieste, nakoľko otázku, kto je dedičom,\nposudzuje súd v samostatnom dedičskom konaní a nie súd pri rozhodovaní o tom, či pohľadávka patrí\nalebo nepatrí do dedičstva. Nesúhlasili ani s názorom súdu prvej inštancie o tom, že ako žalobcovia\nnemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože ich situácia by sa požadovaným\nurčením nezmenila. V teoretickej rovine súhlasili, že je v danom prípade možné podať aj žalobu na\nplnenie, ktorú žalobcovia ako správne uvádza súd prvej inštancie aj podali, ale vyslovene z bdelosti\na opatrnosti, aby sa predmetná pohľadávky nepremlčala skôr ako súd prvej inštancie rozhodne, že\nvôbec do dedičstva patrí. Samotná podaná žaloba na plnenie však bez toho, aby žalobcovia disponovali\nosvedčením o dedičstve (ktorým zdedia pohľadávku po poručiteľovi a stanú sa tak jej vlastníkmi) nemá\nžiadnu relevanciu a nemôže byť podľa nich úspešná. Práve túto skutočnosť označili za naliehavý\nprávny záujem žalobcov na požadovanom určení. Tento názor jednoznačne potvrdila aj vo veci konajúca\nnotárka, ktorá sa v dedičskom konaní odmietla danou pohľadávkou zaoberať a s poukázaním na\nustanovenie § 175k ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (uvedenému ustanoveniu v súčasnosti\nzodpovedá ustanovenie § 198 ods. 1 Civilného mimosporovného poriadku) a v zmysle ustanovenia §\n212 ods. 1 (aktuálne účinné) Civilného mimosporovného poriadku ich odkázala práve na podanie žaloby,\nktorú v tomto konaní podali.\nČo sa týka samotného inštitútu žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, nemali za rozhodné,\nči tá osoba, ktorá popiera, že „určitá vec alebo majetková hodnota do dedičstva patrí“, je zároveň\npotencionálne aj dedičom poručiteľa. Pre potreby takéhoto konania je treťou osobou, ktorá tvrdí, že „nie\nporučiteľ bol vlastníkom veci ku dňu smrti, ale ja“, a teda je logicky v opozite voči dedičom a je nutné, aby\nbola stranou sporu pri určovacej žalobe. Tiež mali za zrejmé, že ako žalobcovia, ktorí sa na súd obrátili\nprichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľovi, tak automaticky majú naliehavý právny záujem na\nurčení, či do dedičstva určitá vec alebo majetková hodnota patrí. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo\nsvojom uznesení sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2012 jasne konštatuje, že súdna prax akceptuje\nžaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o\ntakých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie\nsa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na\n\nrozhodnutie súdu. V dôsledku nesprávnosti výroku súdu prvej inštancie vo veci samej považovali za\nnesprávny tiež výrok o ich povinnosti nahradiť žalovaným trovy konania.\n19. Žalovaní v odvolacej replike nesúhlasili s odvolacími dôvodmi žalobcov a to z dôvodu, že Okresnému\nsúdu Bratislava IV bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2019 rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom uvedené, úlohou súdu prvého\nstupňa bude opätovne posúdiť uplatnený určovací návrh podľa aktuálnej právnej úpravy a skúmať otázku\nexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, prípadne posúdiť opodstatnenosť\nžaloby podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP a v tom prípade skúmať existenciu osobitného predpisu\noprávňujúceho žalobcov na podanie predmetnej žaloby, vec následne prípadne aj vecne prejednať, v\nrámci prejednania veci sa prioritne ex offo zaoberať vecnou legitimáciou všetkých subjektov sporu a nové\nrozhodnutie vo veci odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom za účelom jeho preskúmateľnosti\nstranami sporu a prípadne aj odvolacím súdom. Okresný súd Bratislava IV opätovne prejednal vec\na po vykonanom doplnení dokazovania sa výslovne riadil usmerneniami krajského súdu a následne\npodľa nich správne právne vec posúdil a následne vydal rozhodnutie vo veci. Pripomenuli, že žalobcovia\nv 1. - 3. rade sa domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že do dedičstva po nebohej L.\nB. patrí pohľadávka vo výške 49.125 eur. Namietali, že žalobcovia zrejme opomenuli skutočnosť, že\nžalovaná v 2. rade je dedičkou po p. L. B. a ona nie je v tomto konaní na strane žalobcov, ale na\nstrane žalovaných a preto nie je možné vyčíslovať údajnú pohľadávku sumou vo výške 49.125 eur,\nnakoľko z uvedenej údajnej pohľadávky by 1/3 mala patriť žalovanej v 2. rade, avšak táto žalobný\nnávrh popiera v plnom rozsahu a žalobcom v 1. - 3. rade by z tejto údajnej pohľadávky prináležali iba\n2/3 k celku v zmysle ich zákonných dedičských podielov, teda len 36.843,75 eur. Rozhodnutie súdu\nprvej inštancie považovali za správne aj z dôvodu, že spornosť, čo patrí do dedičstva, je podľa nich\naktuálna iba medzi dedičmi. Medzi dedičmi a tretími osobami (žalovaný v 1. rade) žaloba o určenie,\nže pohľadávka patrí do dedičstva, nič nevyrieši (právne postavenie dedičov sa nezmení a na základe\ntakéhoto požadovaného určenia veci z dedičstva nenadobudnú), preto na ich strane absentuje naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení, pričom nedostatok naliehavého právneho záujmu sám osebe\nodôvodňuje zamietnutie žaloby. Žalovaný v 1. rade nie je dedičom po poručiteľke L. B. v predmetnom\ndedičskom konaní. Žalovaná v 2. rade dcéra poručiteľky už nie je v konaní pasívne legitimovaná, nakoľko\npri podaní žaloby sa snažili navodiť dojem žalobcovia, že žalovaná v 2. rade disponovala s finančnými\nprostriedkami poručiteľky, avšak v konaní vyšlo najavo, že žalovaná v 2. rade stratila podmienku pasívnej\nlegitimácie v predmetnom spore a žalovaný v 1. rade nie je dedičom. Mali za to, že okresný súd sa\nvysporiadal a dostatočne odôvodnil svoje úvahy v rozsudku, kde uviedol, že naliehavý právny záujem v\nposudzovanej veci nevyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho\npredpisu, a právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu\nžalobu. Ďalej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ustanovenie § 212 ods. 1 C.m.p.\ndáva účastníkom dedičského konania možnosť uplatniť svoje sporné nároky žalobou na súd, nakoľko\nsamotné dedičské konanie je konaním nesporovým, avšak tento právny predpis neukladá účastníkom\ndedičského konania, aby sa svojho sporného nároku domáhali určovacou žalobou, z čoho vyvodil, že v\ntomto konaní naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie vo svojej\nargumentácii ďalej uvádza, že právo žalobcov nie je v predmetnej veci žiadnym spôsobom ohrozené\na ani ich právne postavenie sa bez tohto požadovaného určenia nestane neistým. Rovnako súd prvej\ninštancie opiera svoje rozhodnutie o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/69/2008 zo dňa\n25.06.2009, z ktorého vyvodil, že spornosť otázky, čo do dedičstva patrí, je aktuálna iba medzi dedičmi,\nčo v danom prípade nie je splnené. Medzi dedičmi a tretími osobami žaloba o určenie nič nevyrieši\n(právne postavenie dedičov sa nezmení a na základe takéhoto požadovaného určenia veci z dedičstva\nnenadobudnú), preto na ich strane absentuje naliehavý právny záujem a sám o sebe odôvodňuje\nzamietnutie žaloby, prihliadnuc na to, že na strane žalobcov nie sú všetci dedičia, žalovanej v 2. rade\nrovnako svedčí dedičský titul v dedičskom konaní. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,\nak vyplýva z osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje\nalebo zaväzuje podať určovaciu žalobu. V takomto prípade žalobca nie je ani povinný v žalobe tvrdiť, že\nnaliehavý právny záujem je daný, nakoľko to, že daný je, sa prezumuje. Takýmto žalobami sú napríklad v\nzmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia osoba (niekto\niný ako povinný) uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (žalovaným je v takomto prípade ten,\nkto v exekúcií vystupuje ako oprávnený) alebo v zmysle ust. § 32 zákona o konkurze a reštrukturalizácií\nžaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu. Pri žalobe na vylúčenie veci z exekúcie\n(tzv. excindačná žaloba) je naliehavý právny záujem žalobcu vyjadrený tým, že mu reálne hrozí, že jeho\nvec bude speňažená, nakoľko nie povinný, ale on je vlastníkom exekvovanej veci. Podľa ich názoru v\npredmetnom konaní nejde o žiadnu z vyššie uvedených žalôb, preto žalovaní mali za to, že v danom\n\nprípade naliehavý právny záujem nie je daný. Žalovaní uviedli, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ podali na Okresný\nsúd vo Zvolene žalobu na plnenie, kde si špekulatívne založili príslušnosť súdu s tým, že žalovali spolu so\nžalovanými aj spoločnosť LuIv & D3, s.r.o., ktorá nemá s predmetným konaním nič spoločného a žalovaní\no takejto spoločnosti nemajú žiadnu vedomosť, že by mala byť účastníkom konania. Žalovaní podali\nnámietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu vo Zvolene, ihneď ako sa o tomto konaní dozvedeli,\navšak okresný súd nedal žalovaným odpoveď na túto otázku miestnej nepríslušnosti a konanie dňa\n20.10.2016 prerušil v tejto veci až do právoplatného skončenia tohto konania. Konanie Okresného súdu\nvo Zvolene sa javí žalovaným netransparentné obzvlášť za predpokladu, že právny zástupca žalobcov\nje advokátom vo Zvolene, kde v tejto veci mohol intervenovať. Vzhľadom na vyššie uvedené, žiadali,\naby odvolací súd rozsudok prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n20. V následnom vyjadrení žalobcovia naďalej v plnom rozsahu trvali na svojom odvolaní a mali za to, že\nskutočnosti v ňom uvedené sú pravdivé a úplné. Trvali na tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal\nso skutočnosťami uvedenými v ich odvolaní a rozhodol bez náležitého odôvodnenia rozhodnutia, pričom\npri rozhodovaní nepoužil relevantné právne argumenty a najmä nesprávne vyhodnotil skutkový a právny\nstav. Žalovaným vytkli, že vo svojom vyjadrení uvádzajú skutočnosti, ktoré sú absolútne totožné s\nnapadnutým rozsudkom, resp. ide priamo o reprodukciu napadnutého rozsudku. Preto v tomto vyjadrení\nodkázali na ich podané odvolanie, v ktorom sme uviedli, prečo majú napadnutý rozsudok za nesprávny\na nezákonný. Pokiaľ ide o existenciu či neexistenciu naliehavého právneho záujmu uviedli, že naďalej\nnerozumejú argumentácii súdu prvej inštancie a žalovaných. V prípade úspechu podanej žaloby by\npohľadávka voči žalovanému patrila do dedičstva, bola by predmetom dedenia a následne by žalobcovia\nmali reálny nárok na jej vymáhanie voči žalovanému v 1. rade. Už len týmto faktom je podľa nich v plnom\nrozsahu daný naliehavý právny záujem na určení v zmysle nimi podanej žaloby. Mali za to, že existuje\npohľadávka poručiteľky voči žalovanému v 1. rade (čo mali v konaní aj za riadne preukázané). Takúto\npohľadávku je potrebné najprv v rámci dedičského konania predediť a musí ju niekto z dedičov alebo\nvšetci dedičia nadobudnúť. Až potom je možné uplatniť ju riadne na súde bez toho, aby bola žaloba\nvopred odsúdená na neúspech. Naliehavý právny záujem je teda podľa nich zreteľný a je daný tým,\nže bez určenia, či pohľadávka do dedičstva patrí, im súd bezdôvodne odníma možnosť sa zaplatenia\ntejto pohľadávky domáhať. Tento názor jasne potvrdila aj vo veci konajúca notárka, ktorá bez súdneho\nrozhodnutia odmietla pohľadávku v dedičskom konaní prejednať. Nie je pri podľa nich na mieste ani\nnámietka o vecnej legitimácii s ohľadom na to, že takáto určovacia žaloba upravuje pomery len medzi\ndedičmi, pretože stranami sporu sú dedičia a ak by žalovaný v 1. rade aj bol v rámci konania ako žalovaný\n„nadbytočný“ (čo vzhľadom na to, že pohľadávka smeruje práve voči nemu, podľa nich nie je), tak stále\nsú stranami sporu všetci dedičia po poručiteľke. Bola to práve žalovaná v 2. rade, ktorá v dedičskom\nkonaní namietala, že pohľadávka do dedičstva nepatrí a práve preto bolo z ich strany nutné iniciovať\ntoto konanie, čím je opäť naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný. Vzhľadom na všetko\nvyššie uvedené naďalej trvali na nimi podanom odvolaní.\n21. Žalovaní 1/, 2/ v odvolacej duplike odkázali v plnom rozsahu na nimi aplikovanú procesnú obranu\na na uplatnené námietky, na ktorých aj naďalej trvajú v plnom rozsahu. Žalovaní nesúhlasili s dôvodmi\nžalobcov uvedenými v odvolacej replike a to z dôvodu, že Okresnému súdu Bratislava IV bol uznesením\nKrajského súdu zo dňa 31.10.2019 pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola\nvrátená na ďalšie konanie, pričom je v ňom uvedené, úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť\nuplatnený určovací návrh podľa aktuálnej právnej úpravy a skúmať otázku existencie naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení, prípadne posúdiť opodstatnenosť žaloby podľa ustanovenia\n§ 137 písm. d) a v tom prípade skúmať existenciu osobitného predpisu oprávňujúceho žalobcov na\npodanie predmetnej žaloby, vec následne prípadne aj vecne prejednať, v rámci prejednania veci sa\nprioritne ex offo zaoberať vecnou legitimáciou všetkých subjektov sporu a nové rozhodnutie vo veci\nodôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom za účelom jeho preskúmateľnosti stranami sporu a\nprípadne aj odvolacím súdom. Mali za to, že Okresný súd Bratislava IV opätovne prejednal vec a po\nvykonanom doplnení dokazovania sa výslovne riadil usmerneniami krajského súdu a následne správne\nprávne vec posúdil a následne vydal rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie mali za\nsprávne aj z dôvodu, že spornosť, čo patrí do dedičstva je aktuálna iba medzi dedičmi. Medzi dedičmi\na tretími osobami (žalovaný v 1. rade) žaloba o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, nič nevyrieši\n(právne postavenie dedičov sa nezmení a na základe takéhoto požadovaného určenia veci z dedičstva\nnenadobudnú), preto na ich strane absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom\nnedostatok naliehavého právneho záujmu sám osebe odôvodňuje zamietnutie návrhu. Žalovaný v 1.\n\nrade nie je dedičom po poručiteľke Helene Fratričovej v predmetnom dedičskom konaní. Žalovaná v 2.\nrade, dcéra poručiteľky už nie je v konaní pasívne legitimovaná, nakoľko pri podaní žaloby sa snažili\nnavodiť dojem žalobcovia, že žalovaná v 2. rade disponovala s finančnými prostriedkami poručiteľky,\navšak v konaní vyšlo najavo, že žalovaná v 2. rade stratila podmienku pasívnej legitimácie v predmetnom\nspore a žalovaný v 1. rade nie je dedičom. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, že žaloba o určenie, že pohľadávka v sume 49.125,00 eur patrí do dedičstva, nie je\nžalobou, ktorou by navrhovatelia mohli odstrániť neistý právny stav žalobcov. O naliehavý právny vzťah\nalebo právo existuje, buď ak bolo ohrozené právo navrhovateľov, alebo by sa ich právne postavenie\nstalo neistým. Teda musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúce aspoň v dobe vydania rozhodnutia\nalebo o takú jeho procesnú príp. hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom\nvzťahu mohol byť ohrozený, príp. pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.\nNaliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to čoho sa žalobca domáha) a súvisí\ns vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti\nžalobcovho práva alebo jeho neistoty v právnom vzťahu. Podaná určovacia žaloba podľa nich spornosť\nneodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie konanie s\nprihliadnutím aj na skutočnosť, že žalovaná v 2. rade sa s týmto konaním nestotožňuje. Žalobcovia sa\ndomnievajú a na tom postavili celú svoju žalobu, že tretia osoba, ktorá nie je dedičom (žalovaný v 1.\nrade) nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k pohľadávke podľa tejto žaloby a domnievajú sa, že táto\nby mala patriť do dedičstva po poručiteľke, avšak v danom prípade sa nejedná o názor celého okruhu\ndedičov, nakoľko jednou z dedičiek je aj žalovaná v 2. rade. Aj na základe vyššie uvedeného navrhli súdu\ndruhej inštancie, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/410/2015 zo dňa 17.01.2022\nako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p potvrdil a priznal žalovaným v I. a v II. rade\ntrovy odvolacieho konania.\n22. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\n23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\npodaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385\nods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcov voči rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne\nzistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre\nposúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Ustálený\nskutkový stav správne právne posúdil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj\nnáležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho skutkovými a právnymi\nzávermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané\nargumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o absencii\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení proti označeným žalovaným a tým nedôvodnosti\nich žaloby, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie\nv rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho\ndôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu\naplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli\nzopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.\nJe postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím\ndôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho\nsúdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle\nktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok\n(II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho\nkonania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní\ndôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal\nzrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo\nna spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené ich očakávania a že súd prvej inštancie\nnerozhodol v súlade s ich právnymi názormi, neznamená porušenie ich práv na spravodlivé súdne\nkonanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán sporu na\n\nspravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda bude vyjadrovať stručne len k odvolacím námietkam\nžalobcov.\n24. Odvolací súd na úvod poukazuje na odôvodnenie svojho zrušujúceho uznesenia vydaného vo veci\ndňa 31.10.2019, č. k. 4Co/299/2017-150, ktorým pôvodný zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie zo\ndňa 07.12.2016, č. k. 9C/410/2015-107 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV zrušujúcom uznesení odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že v rámci pôvodného rozsudku\nnárok žalobcov subsumoval pod ust. § 80 písm. c) O.s.p., účinného do 30.06.2016, pričom dňom\n01.07.2016 bola do právneho poriadku SR zavedená nová procesná norma, a to, zákon č. 160/2015 Z.\nz. - Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,C.s.p.“, podľa ktorého jeho ust. § 470 ods. 1 je nový procesný\nkódex okamžite aplikovateľný i na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.\nKeďže súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa právnej normy, ktorá vzhľadom na prechodné\nustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. v čase vydania pôvodného rozhodnutia nebola účinná a nebola tak\naplikovateľná na danú vec, dopustil sa pri svojom právnom posúdení veci omylu. Navyše vytkol súdu\nprvej inštancie, že otázku existencie naliehavého právneho záujmu neposudzoval právne dostatočne,\nkeď navyše ani ex offo neskúmal pasívnu legitimáciu oboch žalovaných vo vzťahu k požadovanému\nurčeniu, nezaoberal sa právnym posúdením a vyhodnotením tej nespornej skutočnosti, že žalovaný 1/\nnie je dedičom po poručiteľke L. B., necitoval právne normy, ktoré tieto aspekty veci riešia a svoj spôsob\nich aplikácie a svoje právne úvahy v tomto smere v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil.\nNezaoberal sa tým, či nemožno žalovať žalovaného 1/ na plnenie, z ktorého dôvodu by na požadovanom\nurčení chýbal naliehavý právny záujem. Odvolací súd vtedy súhlasil s tým, že v zmysle zásady „súd\npozná právo“ nebolo povinnosťou žalovaných svoje skutkové tvrdenia o dôvode prevodu finančných\nprostriedkov poručiteľkou na žalovaného 1/ pomenovať relevantným právnym úkonom, a tiež súhlasil\ns vtedajšou odvolacou argumentáciu žalovaných, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy možno dôjsť aj\nkonkludentne. Okrem toho vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné a tým nezákonné odôvodnenie\npôvodného rozsudku celkovo. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť v ďalšom konaní opätovne právne\nposúdiť žalobou uplatnený určovací návrh podľa aktuálnej právnej úpravy danej ust. § 137 písm. c) a\nd) CSP, skúmať otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust.\n§ 137 písm. c) CSP, prípadne posúdiť opodstatnenosť žaloby podľa ust. § 137 písm. d) CSP a v tom\nprípade skúmať existenciu osobitného predpisu oprávňujúceho žalobcov na podanie predmetnej žaloby\nbez nutnosti existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe vyplývajúcej z osobitného\nprávneho predpisu, vec následne prípadne aj vecne prejednať, v rámci prejednania veci sa prioritne\nex offo zaoberať vecnou legitimáciou všetkých subjektov sporu v konaní a nové rozhodnutie vo veci\nodôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom za účelom jeho preskúmateľnosti stranami sporu a\nprípadne i súdom odvolacím.\n25. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť\nspochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\nPodľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v\nsúlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.\n26. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich\nvykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či\nnepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou\nvnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli\ntvrdené a boli predmetom ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú\npre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých\ndôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,\nktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.\n27. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá\nlogického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť\nurčitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu\npravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s\npoznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s\n\npoznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či\nprotichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov\nje záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery\núčastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v\nzáver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie\nsúdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.\n28. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,\nlen ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani\npolemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal\nza pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).\n29. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové\npodstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru,\nči právo prizná alebo neprizná, resp. v danom prípade v akom rozsahu. Právne posúdenie veci je\nnesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu\nnormu nesprávne interpretuje. Nesprávnym právnym posúdením sa teda rozumie omyl pri aplikácii\npráva.\n30. Po opätovnom predložení veci súdom prvej inštancie odvolací súd preskúmaním obsahu spisového\nmateriálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa po zrušení pôvodného rozsudku vydaného vo veci\na vrátení mu veci na ďalšie konanie pred vydaním nového rozhodnutia riadil intenciami odvolacieho\nsúdu vyjadrenými v zrušujúcom uznesení dôsledne, keď zistený skutkový stav vyhodnotil logicky a teda\nzákonne a pri jeho právnom posúdení sa nedopustil žiadneho omylu. Odôvodnenie nového rozhodnutia\nje navyše zodpovedajúce ust. § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia\nuviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán\nsporovej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový\nstav aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, keď i podľa ústavnej judikatúry do práva na\nspravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004), ani právo\nna to, aby bol pred všeobecným súdom úspešný a aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS\n50/2004). Súd prvej inštancie veľmi prehľadne a zrozumiteľne vysvetlil svoje právne úvahy vedúce ho k\nzáveru o nesplnení zákonných predpokladov pre dôvodnosť podanej určovacej žaloby v danom prípade.\nJeho závery sú konzistentné a dostatočne preskúmateľné pre obe strany sporu, pre laickú i odbornú\nprávnickú verejnosť a taktiež i pre odvolací súd, ktorý sa, ako už uviedol vyššie, so závermi súdu prvej\ninštancie stotožňuje.\n31. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že dedičskému mimosporovému konaniu neprináleží\nzaberať sa medzi dedičmi sporným majetkom alebo dlhmi poručiteľa. Takto postupoval i Okresný súd\nBratislava I v konaní o dedičstve po poručiteľke L. B. so sp. zn. 46D/477/2014. Z obsahu tohto dedičského\nspisu, s ktorého obsahom sa súd prvej inštancie v rámci vykonávania dokazovania v preskúmavanej veci\noboznámil, vyplýva, že súd v dedičskom konaní neprejednal s dedičmi tvrdenú, avšak medzi dedičmi\nspornú, pohľadávku poručiteľky voči žalovanému 1/ tvoriacu predmet preskúmavaného sporu, keď sa\nobmedzil len na zistenie tejto spornosti a neprihliadol na ňu. Nie je teda pravdivé skutkové tvrdenie\nžalobcov použité v rámci ich procesného útoku, že v dedičskom konaní im bola uložená povinnosť podať\nžalobu o určenie, že pohľadávka poručiteľky voči žalovanému 1/ patrí do dedičstva po nej.\n32. Taktiež súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v ust. § 212 C.m.p. platného\na účinného v čase vydania napadnutého rozsudku nezaradenie sporného majetku alebo dlhov do\ndedičstva nebráni účastníkom (t. j. dedičom), aby sa domáhali svojho práva žalobou. C.m.p. v tomto a\nani v žiadnom inom zo svojich ustanovení nevymedzuje predmet žaloby, ktorou môžu dedičia ochranu\nsvojich ohrozených práv uplatniť, na rozdiel od iných právnych noriem (napr. zákon č. 527/2002 Z. z. o\ndobrovoľných dražbách, Zákonník práce a pod.), ktoré predmet žaloby a strany sporu o takýmto právnym\npredpisom vymedzenej žalobe upravujú expresis verbis. Keďže k žalobe, ktorá je predmetom sporu, nie\nsú žalobcovia oprávnení v zmysle dikcie žiadneho právneho predpisu, nie je namieste určovacia žaloba\npodľa § 137 písm. d) CSP. Navyše podanie takejto žaloby im nebolo uložené ani v dedičskom konaní, keď\ntoto nevyplýva zo žiadneho procesného úkonu v rámci dedičského konania. Taktiež žalobcami v odvolaní\nspomenuté ust. § 175k ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenie § 198 ods. 1 Civilného\n\nmimosporovného poriadku nedáva žalobcom oprávnenie podať určovaciu žalobu podľa § 137 d) CSP\nbez preukazovania naliehavého právneho záujmu, nakoľko upravujú len to, že v konaní o dedičstve sa\npri spornosti majetku a dlhov poručiteľa súd obmedzí len na zistenie ich spornosti. Ust. § 212 C.m.p.\ndáva žalobcom ako dedičom po poručiteľke oprávnenie podať napríklad žalobu na plnenie (vydanie\nbezdôvodného obohatenia), čo žalobcovia aj v inom súdnom konaní urobili.\n33. Na mieste je teda posudzovanie naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení\nv zmysle § 137 písm. c) CSP. V tomto smere súd prvej inštancie správne právne posúdil, že žaloba na\nurčenie, že určitá vec patrí do dedičstva, teda že v čase smrti poručiteľa bola v jeho vlastníctve, je určitou\nšpecifickou formou žaloby o určenie vlastníctva podľa § 137 c) CSP, pri ktorej však platí to zásadné pre\nvšetky žaloby určovacieho typu, že pre jej úspešnosť je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení. Tento naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak bez tohto určenia by bolo právne\npostavenie žalobcu neisté, pričom nevyvoláva potrebu ďalšieho súdneho konania, či už mimosporového\nalebo súdneho sporu, pričom autoritatívny výrok súdu rieši právne postavenie žalobcu definitívne a slúži\ntak praktickému účelu.\n34. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade\nnedošlo k preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, nakoľko\nžalobcovia sa ochrany svojho práva môžu reálne domôcť žalobou na plnenie proti žalovanému 1/,\nktoré súdne konanie mimo tohto preskúmavaného súdneho konania i iniciovali, v rámci ktorého bude\npredmetom dokazovania a prejudiciálneho rozhodovania, či je vlastníkom finančných prostriedkov\ntvoriacich tvrdenú pohľadávku poručiteľky žalovaný 1/ titulom právneho úkonu uzavretého s poručiteľkou\nalebo nie je. Určovací výrok o tom, že tieto finančné prostriedky patria do dedičstva po poručiteľke ,\npre účely konania o žalobe na plnenie proti žalovanému 1/ nevyhnutný nie je. Inak je tomu v sporoch\no určenie , že do dedičstva patrí nehnuteľnosť, nakoľko takýto prípadný autoritatívny výrok súdu je\nvkladuschopnou listinou pre účely evidencie vlastníctva v katastri nehnuteľností.\n35. Napokon súd prvej inštancie procesne správne postupoval, ak okrem existencie naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení ex offo skúmal i existenciu vecnej legitimácie strán sporu,\nkeď dospel k správnemu právnemu záveru, že stranami sporu o určenie, že sporný majetok poručiteľky\npatrí do dedičstva, sú len dedičia bez tretích osôb, nakoľko tento spor sa týka len týchto dedičov,\nčo jasne vyplýva i zo záverov súdnej praxe vyšších súdnych autorít, z ktorých pre účely rozhodnutia\nvo veci vychádzal súd prvej inštancie. Je samozrejmé, že pri určovacej žalobe o určenie, že do\ndedičstva patrí nehnuteľnosť, je pasívne vecne legitimovanou stranou sporu fyzická alebo právnická\nosoba vedená ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, a to práve pre účely vykonania\nzmeny v evidencii nehnuteľností na základe autoritatívneho súdneho rozhodnutia, keď o inú situáciu\nsa jedná, ak predmetom sporu je vec hnuteľná, t. j. peňažná pohľadávka. Odvolací súd sa stotožnil s\nprávnym záverom súdu prvej inštancie o absencii vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1/ v spore.\nAk žalobcovia jeho pasívnu legitimáciu odôvodňujú skutočnosťou, že voči nemu mala poručiteľka\npohľadávku a je teda povinný im vydať bezdôvodné obohatenie týmto titulom, odvolací súd poukazuje\npráve na to, že predmetom sporu nie je žaloba na plnenie, t. j. na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale\nurčovacia žaloba medzi dedičmi o spornom majetku poručiteľky. Žalovaná 2/ ako dedička po poručiteľke\nHelene Fratričovej je pasívne vecne legitimovaným subjektom v preskúmavanom spore, keďže nemá\nzáujem byť v spore žalobcom, pričom však tento právny záver odvolacieho súdu nič nemení na vecnej\nsprávnosti napadnutého rozsudku o nedôvodnosti zvolenej určovacej žaloby žalobcov pre nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v ich individuálnom prípade.\n36. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné a\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti\nv konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech\nžalovaných v odvolacom konaní.\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/410/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}], "citovane_v": []}