{"guid": "13f9e303-4c2d-4345-aa6a-0ce6862e40e8:55d8f9c0-b33b-43ed-bb6e-05a199c109a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1417202698.2", "spisova_znacka": "14Co/119/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/119/2024 z 8. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. apríla 2025, sp. zn. 14Co/119/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1417202698.2", "identifikacne_cislo": "1417202698", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2025-04-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55d8f9c0-b33b-43ed-bb6e-05a199c109a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1417202698.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1417202698.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1417202698.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/119/2024\n1417202698\n08. 04. 2025\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:KSBA:2025:1417202698.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu JUDr. Roman Bolebruch a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: C. F., T.. XX.XX.XXXX, H.\nB. I. X, S. D., zastúpený N.. S. R., advokátka, S. X, H., proti žalovanému: V.. S. R., T.. XX.XX.XXXX, H.\nG. XXX/XX, H., zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., Koceľova\n25, Bratislava, o zaplatenie 5.600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV, č.k. 9C/10/2017-248 zo dňa 20. mája 2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 9C/10/2017-248 zo dňa 20.\nmája 2024, p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 9C/10/2017-248 zo dňa 20. mája 2024 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.600 eur s úrokom 5% ročne zo sumy 5.600 eur od 20.12.2013\ndo zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 5.600 eur od 01.04.2014 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n2. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 5.600 eur spolu s\núrokmi z omeškania, titulom nesplatenej pôžičky poskytnutej žalovanému dňa 20.12.2013. Žalobca\ntvrdil, že žalovaný mu požičanú sumu nevrátil. Uviedol, že spolu s M. Š. a Š. Y. boli zamestnaní v\nspoločnosti žalovaného. Bolo ich tam zamestnaných 10-12 ľudí. So žalovaným boli kamaráti. Poznali\nsa od detstva. Predtým bol zamestnaný vo firme, ktorej majiteľom bol otec žalovaného. Jedného dňa\nho žalovaný oslovil, požiadal ho o požičanie sumy 5.600 eur, neuviedol na aký účel, len, že ich veľmi\npotrebuje.\nV tom čase si s manželkou chceli kúpiť auto, starší Ford, za cca 5.000 eur,\npeniaze na tento účel mal doma. S manželkou sa rozhodli, že požadovanú sumu mu požičia. Písomne\nod žalovaného vrátenie predmetnej pôžičky nežiadal. Napriek tomu, že žalovaný mu dlhú dobu peniaze\nnevracal, stále ho ubezpečoval, že mu ich vráti, že, predá pozemok a vráti mu ich, aby nemal strach.\nNaviac, po poskytnutí pôžičky v spoločnosti žalovaného ešte 2 roky pracoval. Po čase však žalovanému\nzačalo vadiť, že od neho pýta vrátenie peňazí a v nočných hodinách sa uchyľoval k písaniu SMS správ\nobsahu, ako mu to lezie na nervy, že stále pýtam vrátenie tých peňazí, aký som s prepáčením pohlavný\núd. Vec sa rozhodol riešiť už len súdnou cestou. Peniaze žalovanému odovzdal na pracovisku, išiel\nhore schodmi na poschodie do kancelárie žalovaného aj so zmluvou a tam mu peniaze odovzdal. Bolo\nokolo poludnia. V ten deň žalovanému poskytli pôžičku aj páni Y. a Š.. Prvého si žalovaný zavolal p. Y.,\npotom jeho, a nakoniec mu peniaze išiel odovzdať p. Š.. Zmluvy o pôžičke pripravoval M. Š.. Žalobca sa\nnezaujímal o to, koľko peňazí žalovanému požičia Š.. Y., ani M.. Š.. Túto žalobu nepodal skôr, pretože\n\nmal veľmi korektný vzťah s otcom žalovaného. To bola preňho zábezpeka, že predmetná vec sa dorieši.\nKeď ale otec žalovaného prišiel v exekúcii o dom, túto zábezpeku stratil a podal túto žalobu.\n3. Žalovaný tvrdil, že žalobca o ňom šíri nepravdy. Nie je pravdou, že by mu žalobca dňa 20.12.2013\nodovzdal hotovosť, tak ako tvrdí. Žalobcovi nedlhuje sumu 5.600 eur. Žalobcom uplatnený nárok\nneuznáva. Uviedol, že dáva do pozornosti viaceré formulácie zmluvy\no pôžičke,\nktoré spochybňujú tvrdenie žalobcu, že pôžičku žalovanému skutočne poskytol.\nV bode\n2.1. ide o definíciu záväzku do budúcna, teda, pôžička sa ešte len mala poskytnúť. Aj z formulácie bodu\n3.1. takisto je zrejmé, že ide o budúci dej. Rovnako je tomu tak aj v bode 5.1, a teda, že sa jedná o\nzáväzok v budúcnosti. Ani jedno zo zmluvných ustanovení nekonštatuje fakt, že by pri podpise zmluvy\npôžička v uvedenej sume skutočne aj bola poskytnutá. Žalovaný od žalobcu pri podpise zmluvy a ani\nneskôr sumu 5.600 eur neprevzal. Žalovaný mal záujem od žalobcu v tom čase si peniaze požičať, no\nnakoniec si túto záležitosť vyriešil sám. Je na žalobcovi aby preukázal, že žalovanému sumu 5.600 eur\nodovzdal. A keďže v zmluve o pôžičke nebolo uvedené, že by pôžička už bola poskytnutá, ale naopak,\nje tam uvedené, že ešte len bude poskytnutá, žalovaný takú zmluvu podpísal s vedomím, že o prevzatí\npôžičky sa následne podpíše osobitná listina k dátum, kedy bude pôžička aj reálne poskytnutá. Táto\npôžička však nakoniec nebola vôbec poskytnutá. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že predmetná suma\nmu mala byť žalobcom požičaná, no požičaná mu nebola. Poukazoval na formuláciu zmluvy o pôžičke.\nPeniaze, sumu 5.600 eur od žalobcu neprevzal. Nejaké peniaze vrátil p. Y., ale netýkalo sa to pôžičiek,\no ktorých tvrdí žalobca, že mu on, Š. Y. Z. M. Š. poskytli. So Š. Y. mal nejaké iné dohody a po započítaní\nsúm mu vrátil cca 1.500 eur. Nešlo o vrátenie peňazí z pôžičky. Následne p. Y. vzal žalobu, ktorú voči\nnemu podal na súde späť. Ani M. Š. nevrátil peniaze titulom údajne poskytnutej mu pôžičky. Medzi ním\na M.. Š. boli nejaké nedoriešené finančné veci, tak z toho titulu M.. Š. dal resp. vrátil nejaké peniaze.\nPoukazoval na písomné prehlásenie M.. Š. zo dňa 22.01.2016. Nikdy mu žalobca na základe zmluvy\no pôžičke žiadne peniaze neodovzdal, nepožičal.\nV decembri 2013 potreboval niečo\nzabezpečiť, vyrovnať. Peniaze si však požičal z iných zdrojov. Nie od žalobcu, ani od pánov Š. Z. Y..\n4. Svedok M. Š. vypovedal, že je známy žalobcu i žalovaného. Vie o tom, že žalobca požičal žalovanému\nsumu 5.600 eur a žalovaný mu tieto peniaze nevrátil. Aj on žalovanému peniaze požičal, no jemu ich\nžalovaný vrátil. Bolo to niekedy v roku 2016, stretol sa so žalovaným v OC Avion v Bratislave, žalovaný\nmu dal podpísať čestné prehlásenie o tom, že žalovaný mu nie je nič dlžný, že nikdy mu žiadne peniaze\nnepožičal. Potom, ako žalovanému toto čestné prehlásenie podpísal, dal mu sumu 3.000 eur. Svedok\nuviedol, že on nevidel, samotné odovzdanie peňazí žalobcom žalovanému, ale, predsa sa v kancelárii\no tom rozprávali. Žalobca mu povedal, že žalovanému tie peniaze požičal. Nevie, na čo konkrétne si od\nnich žalovaný tie peniaze požičal. Vie len, že v tom čase mal nejaké problémy vo firme. Možno potreboval\npreklenúť nejaké finančné problémy. Pritom, ako svedok odovzdával pôžičku žalovanému bol prítomný\ni jeho otec.\n5. Svedok S. R., ktorý je otcom žalovaného vypovedal, že nemá vedomosť\no predmetnej\npôžičke. Býva D. G., svoj dom v S. D. previedol na dcéru. Nemá vedomosť o tom, že by syn - žalovaný\nv obci S. D. od niekoho požičal peniaze a tieto mu nevrátil.\n6. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2013 súd zistil, že dňa 20.12.2013 žalobca ako veriteľ uzavrel so\nžalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke sumy 5.600 eur. Dlžník sa zaviazal pôžičku veriteľovi vrátiť\ndo 31.03.2014. Zmluvné strany sa dohodli, že okrem istiny žalovaný zaplatí žalobcovi aj 5% úrok ročne\nzo sumy 5.600 eur. Zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali, všetky jej ustanovenia sú im jasné\na zrozumiteľné a vyjadrujú ich vážnu a slobodnú vôľu. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa §\n657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené\npodľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého\ndruhu.\n7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca si splnil povinnosť tvrdenia\nako aj dôkazné bremeno o ňou tvrdených skutočnostiach, ohľadom existencie právneho vzťahu\nvyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke v sume 5.600 eur uzavretej písomne medzi ním a žalovaným,\nktorú sumu žalobca žalovanému odovzdal dňa 20.12.2013. Vychádzal zo zistenia, že v danej veci\nžalobca prenechal a odovzdal peniaze žalovanému pri podpise zmluvy o pôžičke, ktorú skutočnosť\nžalovaný potvrdil svojim podpisom na zmluve a zároveň potvrdil aj to, že peniaze vráti v dohodnutom\nčase. Podľa bodu 5. zmluvy ohľadne plnenia predmetnej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi\n\ncelú sumu pôžičky určenej v bode 3.1. zmluvy v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník je povinný vrátiť\nposkytnutú pôžičku a zaplatiť dohodnutý úrok jednorazovo v hotovosti, najneskôr dňa 31.03.2014.\nReálne odovzdanie a prevzatie požičanej sumy peňazí žalovaný potvrdil svojim podpisom na zmluve.\nBolo vecou žalovaného predmetnú zmluvu o pôžičke nepodpísať, pokiaľ by neprevzal peniaze od\nžalobcu, ale keďže zmluvu podpísal, potvrdil prevzatie peňazí a zároveň sa podpisom zmluvy zaviazal\nvrátiť peniaze v dohodnutej dobe. Napokon, ako vyplýva z čl. 6.5. zmluvy, zmluvné strany vyhlásili, že\nsi zmluvu prečítali, všetky jej ustanovenia sú im jasné a zrozumiteľné, pričom dostatočným spôsobom\nvyjadrujú vážnu a slobodnú vôľu oboch zmluvných strán zbavenú akýchkoľvek omylov, na dôkaz čoho\npripájajú svoje vlastnoručné podpisy.\n8. Podľa názoru súdu prvej inštancie v predmetnej zmluve je jasne uvedené, že veriteľ sa zaväzuje\nposkytnúť dlžníkovi celú sumu pôžičky určenej v bode 3.1. zmluvy v hotovosti pri podpise zmluvy\n(bod 5.1. zmluvy). Z obsahu zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že strany sporu už pri podpise\nzmluvy potvrdili splnenie podstatných náležitostí zmluvy podľa § 657 Občianskeho zákonníka a to\nodovzdanie peňazí zo strany žalobcu pre žalovaného a povinnosť vrátiť peniaze v určenom čase zo\nstrany žalovaného, čo žalovaný sám svojim podpisom potvrdil. Pokiaľ by žalovanému neboli peniaze\nodovzdané nebol by zmluvu podpísal. Ako uviedol Krajský súd v Bratislave, nebol správny záver\nprvostupňového súdu, že peniaze mali byť poskytnuté až v budúcnosti, pretože v ustanovení bodu 5.1\nzmluvy o pôžičke je presne určený čas poskytnutia pôžičky a to pri podpise zmluvy. Žalovaný tak svojim\npodpisom potvrdil splnenie záväzku zo strany žalobcu poskytnúť mu peniaze pri podpise zmluvy. Bolo\nvecou žalovaného nepodpísať zmluvu o pôžičke, pokiaľ neprevezme peniaze od žalobcu a keďže zmluvu\npodpísal, prevzatie peňazí sám potvrdil a zároveň sa podpisom zaviazal vrátiť peniaze v dohodnutej\ndobe. Nebolo preto dohodnuté, že peniaze budú poskytnuté neskôr, teda po podpísaní zmluvy o\npôžičke, to nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pôžičke a ani z vykonaného dokazovania. Súd\npoukazuje na výpoveď žalovaného, ktorý opísal situáciu za akej došlo k odovzdaniu peňazí: ,,V kancelárii\nžalovaného som odovzdal žalovanému sumu 5.600 eur a potom mi žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke“.\nUviedol, že bol to žalovaný, ktorý ho oslovil a požiadal o poskytnutie pôžičky. Povedal mu: ,,Neboj sa\nC., ja ti tie peniaze vrátim“. Žalobca prenechal a odovzdal peniaze žalovanému pri podpise zmluvy o\npôžičke, ktorú skutočnosť žalovaný potvrdil svojim podpisom na zmluve a zároveň potvrdil aj to, že\npeniaze vráti v dohodnutej dobe.\n9. Záver súdu bol preukázaný tiež výpoveďou svedka Š. Y., ktorý jasne uviedol, že medzi žalobcom a\nžalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke. Medzi ním a žalovaným bola uzavretá dohoda o urovnaní.\nŽalovaný mu však povedal, aby si aj on urobil zmluvu o pôžičke, aby to bolo rovnaké. K žalovanému\nišiel do kancelárie ako prvý so zmluvou o pôžičke. No pokonali sa. Povedal mu, že za pokladničné bloky\nmu zaplatí. Po ňom išiel k žalovanému do jeho kancelárie žalobca. Svedok uviedol, že má vedomosť o\ntom, že žalobca požičal žalovanému sumu 5.600 eur. Samotné odovzdanie peňazí nevidel, avšak vie o\ntom, že keď išiel žalobca do kancelárie k žalovanému sumu 5.600 eur mal pri sebe. Pokiaľ sa jedná o\nním podanú žalobu na tunajší súd o zaplatenie 3.200 eur tak žalovaný mu sľúbil, že pokladničné bloky\nza nákup nafty pre firmu za vlastné peniaze mu preplatí. Keďže uvedenú sumu mu dlho nevracal, podal\nna súd žalobu o vrátenie pôžičky. Dňa 20.12.2013 mu žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke, ale fakticky\nmu žiadne peniaze nepožičal. Napokon mu žalovaný vrátil aspoň sumu 2.000 eur. Nechcel sa vláčiť po\nsúdoch, chcel mať pokoj, tak to nechal tak, a vec sa skončila.\n10. Rovnako bol záver súdu preukázaný výpoveďou svedka M. Š., ktorý uviedol, že aj on mal pohľadávku\nvoči žalovanému, jednalo sa o sumu 17.000 eur. Žalovaný mu túto sumu vrátil. Žalobcovi pravdepodobne\nnie, keďže sa vedie toto konanie. Uviedol tiež, že žalovaný nechcel, aby išiel na tento súd vypovedať ako\nsvedok. No potom, ako mu žalovaný vrátil peniaze, na tento súd proste išiel a ako svedok vypovedal.\nĎalej svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný dlhuje žalobcovi predmetné peniaze. Zmluvu\no pôžičke vyhotovil pre seba, pre pána Y. a aj pre žalobcu. Nebol pri podpise zmlúv žalobcu a pána Y.,\ndo kancelárie žalovaného išli jeden po druhom.\n11. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca\nuniesol dôkazné bremeno o okolnostiach daného prípadu a preukázal existenciu pôžičky v sume 5.600\neur. Uvedené predpokladá nielen dohoda strán, ale aj skutočné odovzdanie a prevzatie predmetu\npôžičky dlžníkom, t.j. v danom prípade žalovaným. Keďže zmluva o pôžičke sa radí k tzv. reálnym\nkontraktom, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebný i ďalší úkon, a to odovzdanie predmetu\npôžičky dlžníkovi, bolo na žalobcovi, aby dostupnými dôkaznými prostriedkami preukázal svoje tvrdenia\n\no prevzatí peňažnej sumy žalovaným, ktorú skutkovú okolnosť žalobca preukázal. Žalovaný je preto\npovinný žalobcovi ním poskytnutú sumu vrátiť a keďže v konaní nebolo preukázané, že by povinnosť\nžalovaného vrátiť žalobcovi predmetnú zanikla iným spôsobom alebo vôbec neexistovala a vrátenie\npredmetnej pôžičky v konaní preukázané nebolo. Pretože žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu\ndo omeškania, ,súd mu uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.600\neur od 20.12.2013 do zaplatenia a úroky z omeškania 5,25% ročne zo sumy 5.600 eur od 01.04.2014\ndo zaplatenia. Priznanie úrokov z omeškania súd právne odôvodnil podľa § 658 ods. 1, § 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.\n12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP a ich\nnáhradu priznal žalobcovi, vzhľadom na jeho úspech vo veci.\n13.\nProti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a namietal, že\nsúdne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle\n§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné\nďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené\nv zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP; rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\nv zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n14. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že žiadna hotovosť/pôžička mu nebola zo strany žalobcu\nposkytnutá dňa 20.12.2013. Mestský súd po oboznámení sa s dôkazmi a opätovnom vypočutí viacerých\nosôb, dospel k opačnému záveru, než v pôvodnom rozsudku zo dňa 13.08.2018. Mestský súd vyhovel\nžalobe z dôvodu, že na rozdiel od „prvého konania“ mal za preukázané, že žalovaný podpisom zmluvy\no pôžičke uzavretej dňa 20.12.2013 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, potvrdil\nprevzatie pôžičky od žalobcu (v hotovosti). Žalovaný túto skutočnosť (že by pri podpise zmluvy o\npôžičke, a to konkrétne dňa 20.12.2013, alebo aj trebárs skôr alebo naopak neskôr, prevzal od žalobcu\nv hotovosti 5.600 eur) bez akejkoľvek zmeny svojho postoja pritom od začiatku súdneho sporu popiera.\nMestský súd v rozsudku dospel k záveru, že prevzatie požičanej sumy peňazí žalovaný potvrdil svojim\npodpisom na zmluve o pôžičke, čo má vyplývať z jediného ustanovenia zmluvy o pôžičke, a to bodu 5.1\n(veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi celú sumu pôžičky určenej v bode 3.1. zmluvy v hotovosti, pri\npodpise zmluvy). Žalobca tvrdí, že pri podpise zmluvy o pôžičke peniaze žalovanému odovzdal. Žalovaný\nkonzistentne popiera, že by pri podpise zmluvy o pôžičke k odovzdaniu pôžičky v hotovosti došlo. Žiaden\nsvedok nevidel (vrátane pána M. Š. a pán Š. Y.), že by žalobca peniaze (pôžičku) žalovanému odovzdal.\nŽiaden svedok (vrátane pána M. Š. a pán Š. Y.) nevidel, že by žalobca mal pri podpise zmluvy vôbec\nu seba hotovosť v uvedenej výške. Žiaden svedok (vrátane pána M. Š. a pán Š. Y.) neuviedol, že by\nmu žalovaný potvrdil, že mu žalobca pôžičku poskytol. O tom, že došlo reálnemu poskytnutiu pôžičky v\nzmysle zmluvy o pôžičke zároveň neexistuje žiaden listinný dôkaz.\n15. Žalovaný dáva opätovne do pozornosti aj iné ustanovenia zmluvy o pôžičke (ako to urobil viackrát v\ntomto konaní a prvýkrát vo vyjadrení zo dňa 24.07.2017). Ide o body 2.1.1., 3.1. a tiež aj 5.1. Žalovaný\nkonštatuje, že všetky tieto tri ustanovenia zmluvy o pôžičke sú formulované tak a preukazujú, že pôžička\nmá byť poskytnutá v budúcnosti. Žiadne ustanovenie zmluvy o pôžičke výslovne či priamo nekonštatujú\na nepotvrdzujú, že by medzi žalovaným a žalobcom k poskytnutiu pôžičky už došlo, resp. že sa tak stalo\npri podpisovaní. Zmluva o pôžičke nie je dlhá a teda obe strany videli, že také ustanovenie sa v nej\nnenachádza. Rovnako je očakávané, že ak sa pôžička neposkytuje prevodom na bankový účet, podpíše\nsa napr. príjmový doklad o jej prevzatí v hotovosti. O to viac, ak malo ísť o peniaze žalobcu určené\nna kúpu motorového vozidla a teda nie o bežnú transakciu. Argumentácia, že sa so žalovaným dobre\npoznali, že žalobca mal dobré vzťahy s otcom žalovaného, nijako nemôže tieto chýbajúce fakty nahradiť.\nSamotné ustanovenie bodu 5.1., na ktoré v odôvodnení zásadným spôsobom odkazuje Mestský súd, je\nvo svojej podstate však stále iba záväzkom a nie konštatovaním stavu. Veriteľ sa zaväzuje pri podpise\nzmluvy poskytnúť pôžičku. Zmluva o pôžičke teda bez akýchkoľvek pochybností zakladá veriteľovi\n(ergo žalobcovi) povinnosť plniť. Ani ustanovenie bodu 5.1. ani iné ustanovenie, ani žiaden svedok, ani\nžiadna iná listina do dnešného dňa nekonštatujú a nepreukázali, že pôžička poskytnutá bola. Tvrdí to\niba žalobca. Svedecké výpovede pána Š. Y. a pána M. Š. sú nevierohodné nie preto, že ide o troch\nkamarátov, ktorý zjavne svedčia jeden v prospech druhého, ale najmä pre vnútorné rozpory a tvrdenia,\nktoré uvádzajú. Nie je možné z prevzatia záväzku dedukovať, že záväzok bol aj splnený - lebo inak\n\nby vraj dlžník (žalovaný) zmluvu o pôžičke nepodpísal. Žalovaný vysvetlil za kých okolností zmluvu o\npôžičke podpísal a toto vysvetlenie nikto nespochybnil.\n16. Mestský súd správne v bode 34. rozsudku uvádza, že táto zmluva (o pôžičke) je reálnym kontraktom,\nk jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ďalej\nMestský súd uvádza v tom istom bode rozsudku, že v spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca\nako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet\npôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom\npre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že zmluva o pôžičke bola uzavretá\na že na základe tejto zmluvy odovzdal dlžníkovi finančné prostriedky. Záverom tohto bodu 34. rozsudku\npotom Mestský súd smerom k dlžníkovi uzatvára, že povinnosťou dlžníka je zase uniesť bremeno\npreukázania tvrdenia, že požičané peniaze veriteľovi podľa dohody vrátil, prípadne, že táto povinnosť\nzanikla iným spôsobom alebo ani vôbec neexistovala.\n17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo okrem iného, že o pôžičku mal požiadať žalovaný, zmluvy\npripravoval pre všetkých pán M. Š., nikto z 3 kamarátov (C.. F., C.. Y., C.. Š.) nevidel, že by ostatní\ndvaja mali so sebou hotovosť alebo že by ju dali žalovanému, pán C. F. aj pán M. Š. sú presvedčení\na na Mestskom súde bez zaváhania potvrdili, že pôžičku v hotovosti poskytol žalovanému aj pán Š.\nY.. Z konania 40C/17/2015 na Okresnom súde Bratislava IV a z súvisiaceho dokazovania vyplynulo\nokrem iného, že Š. Y. žaloval žalovaného o plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2013 (ktorá je\nv podstatnom - v rovnakom znení, ako je zmluvy o pôžičke) Š. Y. vyhlásil a jeho právna zástupkyňa\npísomne potvrdili, že žiadnu pôžičku žalovanému pán Š. Y. dňa 20.12.2013 neposkytol, Š. Y. vzal žalobu\nspäť po úhrade 62,5% z istiny (bez úrokov a trov konania) od žalovaného, pričom žalovaný písomne\nuviedol úhradu inej sumy - tretiny istiny.\n18. Z vykonaného dokazovania na Mestskom súde po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia\nteda nevyplýva, že by sa preukázal ten fakt, že žalobca žalovanému odovzdal pôžičku. Žalovaný zároveň\ntrvá na tom, že sa to nepreukázalo ani počas dokazovania pred vydaním pôvodného prvostupňového\nrozhodnutia. Skutočnosť, že žalobca mal žalovanému odovzdať pôžičku v hotovosti pri podpise zmluvy\no pôžičke, je podľa Mestského súdu osvedčená formuláciou bodu 5.1. zmluvy o pôžičke, tvrdením\nžalobcu a svedeckými výpoveďami pána Š. Y. a pána M. Š.. Žalovaný odmieta výklad ustanovenia\nbodu 5.1. zmluvy o pôžičke v takom zmysle, že by toto ustanovenie potvrdzovalo prevzatie pôžičky,\nt.j. taký výklad, ktorý by bol v rozpore so skutočnosťou. Taký výklad by bol v rozpore s logickým aj\ngramatickým výkladom. Uviedol, že mal záujem od žalobcu v tom čase si peniaze požičať, no nakoniec\nsi túto záležitosť vyriešil sám. Preto poskytnutie pôžičky od žalobcu už nežiadal. Mestský súd teda\ncitujúc ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka, dospel (pochopiteľne) k jednoznačnému záveru, že\nveriteľ musí preukázať, že pôžičku dlžníkovi poskytol. Iba ťažko si možno predstaviť, že sa pod týmto\ndôkazom má predstavovať podpis zmluvy o pôžičke, kde je uvedený iba záväzok pôžičku poskytnúť\n- hoci aj pri podpise zmluvy. Unesenie dôkazného bremena veriteľa v súdnom spore s dlžníkom iba\ntým, že predloží zmluvu, pričom dlžník od samého počiatku spochybňuje prevzatie peňazí (poskytnutie\npôžičky), je neudržateľné.\n19. Mestský súd ďalej v bode 36. rozsudku dôvodí, že „bolo vecou žalovaného predmetnú zmluvu\no pôžičke nepodpísať, pokiaľ by neprevzal peniaze od žalobcu, ale keďže zmluvu podpísal, potvrdil\nprevzatie peňazí a zároveň sa podpisom zmluvy zaviazal vrátiť peniaze v dohodnutej dobe.“ Takýto\nvýklad zmluvy o pôžičke celkom zrejme „otáča“ dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného. Pritom\nsám súd v bode 34. rozsudku jasne konštatuje, že pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno na preukázanie\nskutočnosti, že odovzdal dlžníkovi finančné prostriedky. Ak teda žalovaný od prvého svojho spontánneho\nvyjadrenia voči súdu tvrdí, že tomu tak nebolo, nie žalovaný má dokazovať, že peniaze mu neboli\nodovzdané, ale tak, ako v každom inom súdnom spore ohľadom poskytnutia pôžičky, žalobca dokazuje,\nže pôžičku poskytol.\n20. V zmysle bodu 36. rozsudku „Žalovaný tak svojim podpisom potvrdil splnenie záväzku zo strany\nžalobcu poskytnúť mu peniaze pri podpise zmluvy.“ Tento skutkový záver a právne posúdenie je\nvšak podľa žalovaného nesprávne. Ak zmluva o pôžičke kreovala iba záväzok žalobcu pri jej podpise\nposkytnúť pôžičku žalovanému v hotovosti, tak samotný podpis zmluvy o pôžičke žalovaným, ergo\nakceptovanie takýchto zmluvných podmienok, neznamená a ani nemôže znamenať, že žalobca svoju\npovinnosť splnil. Mestský súd preto podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k\n\nnesprávnym skutkovým zisteniam o poskytnutí pôžičky žalovanému a k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci v tom smere, že došlo ku vzniku pôžičky. Súd tiež neprihliadol na viaceré písomné\nvyhlásenia poskytnuté obomi stranami v súdnom konaní. Je nespochybniteľné a žalovaný to aj\npotvrdzuje, že mal záujem si od žalobcu v tom čase peniaze požičať, no nakoniec k poskytnutiu tejto\nkonkrétnej pôžičky nedošlo, lebo si túto záležitosť vyriešil žalovaný inak, čo nebolo rozporované. Je\npreto skutočne na žalobcovi, aby preukázal, že žalovanému sumu 5.600 eur odovzdal. Nakoľko žalovaný\nžiaden taký dôkaz podľa žalovaného neprodukoval, neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalovaný\nnavrhuje, aby odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 390 CSP rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne\na žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za\nsprávne, tak po vecnej, ako aj po právnej stránke. Súd prvej inštancie zrozumiteľne, dostatočne a\npresvedčivo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal s podanou žalobou\nžalobcu a jednotlivými dôkazmi, aké závery z nich vyvodil a na akom základe rozhodol jednotlivými\nvýrokmi napadnutého rozhodnutia o veci samej, pričom žalobca sa s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje. Obsah a rozsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\npovažuje žalobca za plne v súlade so zákonnými ako i ústavnými požiadavkami na spravodlivé súdne\nkonanie a odvolanie považuje podľa jeho obsahu za prejav subjektívnej nespokojnosti žalovaného s\nvýsledkom konania, ktorá však sama o sebe nie je právne relevantná. Napadnuté rozhodnutie je podľa\nnázoru žalobcu odôvodnené presvedčivo, racionálne a dostatočným spôsobom.\n22. Pre žalobcu je nepochopiteľné, ako žalovaný zo znenia bodov 2.1.1, 3.1 a 5.1 zmluvy dospel k\nzáveru, že pôžička má byť poskytnutá v budúcnosti a nie pri podpise zmluvy. Ani z jedného ustanovenia\nzmluvy nevyplýva, že má byť pôžička poskytnutá v budúcnosti, ako sa domnieva žalovaný. Naopak bod\n5.1 zmluvy jednoznačne hovorí, že žalobca sa ako veriteľ zaväzuje poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi\ncelú sumu pôžičky určenej v bode 3.1 zmluvy, teda sumu vo výške 5.600 eur, v hotovosti pri podpise\nzmluvy. Zároveň bodom 5.2 zmluvy bolo medzi stranami sporu dohodnuté, že poskytnutú pôžičku sa\nžalovaný zaväzuje vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok 5 % p.a. jednorazovo v hotovosti najneskôr dňa\n31.03.2014. Nakoľko zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka je reálnym kontaktom,\npri ktorom sa okrem dohody o podstatných náležitostiach vyžaduje reálne odovzdanie pôžičky dlžníkovi\n(napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/403/2014, zo dňa 16.12.2015),\nsúd vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že reálne odovzdanie a prevzatie požičanej\nsumy peňazí ako to bolo vyššie uvedené potvrdil žalovaný svojim podpisom na zmluve. Bolo vecou\nžalovaného zmluvu nepodpísať, pokiaľ by od žalobcu peniaze neprevzal, ale keďže zmluvu podpísal,\npotvrdil prevzatie peňazí a zároveň sa podpisom zmluvy zaviazal vrátiť peniaze v dohodnutej dobe spolu\ns dohodnutým úrokom. Z obsahu zmluvy vyplýva, že strany sporu si už pri podpise zmluvy potvrdili\nsplnenie podstatných náležitostí zmluvy podľa § 657 OZ a to odovzdanie peňazí žalobcom žalovanému\na povinnosť vrátiť peniaze v určenom čase zo strany žalovaného. Z obsahu zmluvy nevyplýva splnenie\nzáväzku v budúcnosti, pretože záväzok sa mal splniť a peniaze odovzdať pri podpise zmluvy, čo svojim\npodpisom na zmluve potvrdil samotný žalovaný. Ak by žalovanému peniaze neboli odovzdané, nemal\ndôvod na podpis zmluvy. Túto skutočnosť potvrdil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo\ndňa 25.08.2022, sp. zn. 14Co/12/2019-165, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.\nzn. 9C/10/2017-133, zo dňa 13.08.2018, kedy uviedol, že v bode 5.1 zmluvy je presne určený čas\nposkytnutia pôžičky a to pri podpise zmluvy. Žalovaný tak svojim podpisom potvrdil splnenie záväzku zo\nstrany žalobcu poskytnúť mu peniaze pri podpise zmluvy. Bolo vecou žalovaného nepodpísať zmluvu,\npokiaľ neprevezme peniaze od žalobcu a keďže zmluvu podpísal, prevzatie peňazí sám potvrdil a\nzároveň sa podpisom zaviazal vrátiť peniaze v dohodnutej dobe. Tvrdenia žalovaného, že žiaden svedok\nnevidel, že by žalobca pri podpise zmluvy mal pri sebe hotovosť, a zároveň neuviedli, že by im žalovaný\npotvrdil, že mu žalobca pôžičku poskytol, sú nepravdivé. Svedok Š. Y. počas svojej svedeckej výpovede\nvypovedal, že má vedomosť o tom, že žalobca požičal žalovanému sumu 5.600 eur, hoci odovzdanie\nnevidel, vie o tom, že žalobca mal predmetnú sumu pri sebe. Následne žalovaný v odvolaní namieta\ndôveryhodnosť svedkov Š. Y. a M. Š. z dôvodu, že spolu so žalobcom ide o troch kamarátov, ktorí\nzjavne svedčia jeden v prospech druhého, ale najmä pre ich vnútorné rozpory a tvrdenia, ktoré uvádzajú.\nŽalovaný odvodzuje nedôveryhodnosť svedkov čisto zo vzťahu žalobcu so svedkami, zabúdajúc na svoj\nvlastný vzťah k týmto svedkom, pričom do dnešného dňa nebol schopný preukázať žiadnym dôkazom\nskutočnú nedôveryhodnosť svedkov, resp. ich zaujatosť, resp. ich osobný záujem na veci. Samotný\npriateľský vzťah žalobcu a svedkov nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu prednesu\ntýchto svedkov, obzvlášť, ak tieto osoby boli poučené podľa § 196 ods. 2 CSP (pozri napr. Nález\n\nÚstavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29). Počas celého súdneho konania sa\nžalovaný odvoláva na právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn.\n40C/17/2015, v ktorom Š. Y. podal na žalovaného žalobu o zaplatenie 3.200 eur s prísl. o zaplatenie\npôžičky, pričom žalobca žalobný návrh neskôr zmenil a domáhal sa zaplatenia žalovanej sumy z titulu\ndohody o urovnaní, nie z titulu zmluvy o pôžičke. Pán Š. Y. pritom so žalovaným uzatvoril dohodu\no urovnaní a žalovaný ho prinútil uzavrieť zmluvu o pôžičke. Konanie sa pritom skončilo zastavením\nkonania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, pánom Š. Y., z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej\ndohody, na základe ktorej sčasti žalovaný vrátil peniaze pánovi Š.U. Y.. Pán Š. Y. pritom súdu ozrejmil,\nprečo súhlasil s mimosúdnou dohodou, a to z dôvodu svojho veku a straty chuti bojovať so žalovaným,\nktorý odmietal dobrovoľne splniť si povinnosť. Toto konanie pritom vôbec nesúvisí s touto vecou, nakoľko\nv tomto spore ide o uplatnený nárok z titulu pôžičky, nie z titulu dohody o urovnaní alebo inej dohody,\npreto súd správne dospel k záveru, že žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 5.600 eur, ktorú\nmu žalovaný do dnešného dňa nevrátil. Žalovaný podal proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie aj z\ndôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a písm. h) CSP, avšak v žiadnom bode svojho odvolania neuviedol,\nčím malo dôjsť k naplneniu týchto dvoch odvolacích dôvodov. Žalobca tvrdil, že počas súdneho konania\nbolo jednoznačne preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmluvy so žalovaným a odovzdaniu pôžičky\nv hotovosti v deň podpisu zmluvy, čo potvrdil aj samotný žalovaný podpisom tejto zmluvy a tiež to\nkonštatoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení. žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods.\n1 CSP Napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 CSP ) preskúmal vec v celom rozsahu, vrátane\nsúvisiaceho výroku o náhrade trov konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods.\n2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 01.07.2016), vec\nprejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie\n(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385\nods. l CSP) a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je správny a odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné.\n24. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.600 eur s úrokom 5 %\nod 20.12.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,25 % zo sumy 5.600 eur od\n1.4.2014 do zaplatenia. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že so žalovaným dňa 20.12.2013 uzatvorili\nzmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo\nvýške 5.600 eur so spoločne dohodnutým úrokom 5 % p.a. odo dňa poskytnutia pôžičky. Podľa čl. 5 bod\n5.1. zmluvy žalobca pri podpise zmluvy osobne odovzdal žalovanému uvedenú sumu v hotovosti dňa\n20.12.2013. V zmysle čl. 5 bod. 5.2. zmluvy, bol žalovaný povinný vrátiť poskytnutú pôžičku a zaplatiť\ndohodnutý úrok jednorazovo v hotovosti, najneskôr do 31.03.2014. V zmysle čl. 4 bod 4.1. zmluvy sa\nzmluvné strany dohodli a súhlasili s tým, že pôžička poskytnutá dlžníkovi v zmysle podmienok zmluvy,\nbude odo dňa jej poskytnutia úročená úrokom vo výške 5 % p.a. zo sumy dohodnutej pôžičky, a preto\nžalobca má nárok na úrok vo výške 5 % p.a. do zaplatenia. Žalobca si uplatnil svoj nárok v zmysle ust.\n§ 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka\na § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zbierky zákonov.\n25. Žalobca s podanou žalobou predložil aj zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 20.12.2013 v S. D. podľa\n§ 657 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmluve o pôžičke sú uvedené zmluvné\nstrany ako veriteľ C. F. a dlžník V.. S. R.. Podľa zmluvy o pôžičke, túto zmluvu uzatvárajú veriteľ a dlžník\npodľa § 657 a nasl. OZ. Predmetom zmluvy je to, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú\npôžičku vo výške, spôsobom a za podmienok dohodnutých v zmluve. Dlžník sa zaväzuje poskytnutú\npôžičku veriteľovi vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok a to v lehote, spôsobom a za podmienok dohodnutých\nv zmluve. V zmluve v bode 3.1. je uvedené, že v zmysle bodu 2.1.1. zmluvy poskytne veriteľ dlžníkovi\npeňažnú pôžičku vo výške 5.600 eur. V bode 4.1. sa zmluvné strany dohodli a súhlasia, že pôžička\nposkytnutá dlžníkovi v zmysle podmienok zmluvy, bude odo dňa jej poskytnutia úročená úrokom vo\nvýške 5 % p.a. zo sumy poskytnutej pôžičky. Podľa bodu 5. zmluvy ohľadne plnenia predmetnej zmluvy\nsa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi celú sumu pôžičky určenej v bode 3.1. zmluvy v hotovosti pri\npodpise zmluvy. Dlžník je povinný vrátiť poskytnutú pôžičku a zaplatiť dohodnutý úrok jednorazovo v\nhotovosti, najneskôr dňa 31.03.2014. V závere sa zmluvné strany dohodli, že právne vzťahy bližšie\nzmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnymi predpismi\nSlovenskej republiky a akákoľvek zmena zmluvy je možná len písomným dodatkom k zmluve, ktorý bude\n\nuzavretý oboma zmluvnými stranami. Zmluva je platná a účinná okamihom podpisu oboch zmluvných\nstrán. Zmluvné strany vyhlasujú, že si zmluvu prečítali, všetky jej ustanovenia sú im jasné a zrozumiteľné,\npričom dostatočným spôsobom vyjadrujú vážnu a slobodnú vôľu oboch zmluvných strán zbavenú\nakýchkoľvek omylov, na dôkaz čoho pripájajú svoje vlastnoručné podpisy. Zmluva je podpísaná oboma\nzmluvnými stranami, čo v konaní pred okresným súdom nenamietali.\n26. Okresný súd nárok žalobcu právne posúdil podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník\nsa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.\n27. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie (odovzdanie) veci, najmä peňazí\na povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Okruh rozhodujúcich skutočností,\nktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou\nhmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne\nurčuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa\ndôkazného bremena.\n28. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy, má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom,\nže so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a\nže žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu) alebo poskytnuté\npožičané peňažné prostriedky nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy\npreukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a\nposkytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno\ntvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.\n29. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že uzatvorili zmluvu o pôžičke. Spornou bola\nskutočnosť o odovzdaní peňazí na základe podmienok dohodnutých v zmluve o pôžičke. V podanom\nodvolaní žalovaný uviedol, že je nespochybniteľné a žalovaný to aj potvrdzuje, že mal záujem si od\nžalobcu v tom čase peniaze požičať, no nakoniec k poskytnutiu tejto konkrétnej pôžičky nedošlo,\nlebo si túto záležitosť vyriešil žalovaný inak, čo nebolo rozporované. Je preto skutočne na žalobcovi,\naby preukázal, že žalovanému sumu 5.600 eur odovzdal. Nakoľko žalovaný žiaden taký dôkaz podľa\nžalovaného neprodukoval, neuniesol svoje dôkazné bremeno.\n30. Odvolací súd k tomu uvádza, že žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa\nvyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že\nposkytnuté plnenie buď neprijal, alebo za poskytnuté plnenie zaplatil alebo poskytnuté plnenie vrátil a na\nsvoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.\nIde tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi subjekty konania v závislosti na\naktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán\nhmotnoprávneho vzťahu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú\nsituáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.\n31. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv.\nnegatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne\nnepreukazuje. V prejednávanej veci spočívalo bremeno tvrdenia na žalobcovi, že so žalovaným uzavrel\nzmluvu o pôžičke a že túto pôžičku aj reálne poskytol.\n32. V danom prípade žalobca preukázal, že uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, čo nebolo v konaní\nani sporné a tiež preukázal, že pôžičku žalovanému aj reálne poskytol, priamo zo zmluvy o pôžičke\nvyplýva, že peniaze odovzdá žalobca žalovanému pri podpise zmluvy, čo potvrdil sám žalovaný svojim\npodpisom.\n33. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací\ndôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový\nstav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento\nnesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod\nnie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych\nskutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne\n\nzávery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci\nvecne správne.\n34. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti\npotrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a\nprávnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP\npoukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré\naplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a\ndostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil. Okresný súd nárok žalobcu právne posúdil\npodľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ\ndlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby\nveci rovnakého druhu. Odvolací súd nezistil pochybenie pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho\nposúdenia veci, súd na zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy a vyvodil v danej veci\naj správne právne závery, ktoré aj dostatočne vyložil a zdôvodnil.\n35. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny\npotvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli\nspôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za\ndôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2\nCSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n36. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a\nako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné,\nrozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nNa tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj\nodvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.\n37. Žalovaný v odvolaní zopakoval skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale\nnepreukázané. V podanom odvolaní namietal, že žalobca mu peniaze pri uzatvorení zmluvy o pôžičke\nneodovzdal, sám ale zmluvu podpísal a súhlasil so všetkými podmienkami a náležitosťami zmluvy, s jej\nvýškou aj následnými sankciami v prípade nedodržania zmluvy.\n38. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa\nstotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie\ndôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Na doplnenie odvolací súd iba poukazuje na správne a\ndostatočne zistený skutkový stav danej veci súdom prvej inštancie, ako aj správne právne posúdenie\nveci. Okresný súd vychádzal zo skutočností tvrdených a preukázaných žalobcom, pričom žalovaný iba\nnamietal nárok žalobcu, ale k tomu nepredložil a nepreukázal žiadne dôkazy. Sám žalobca preukázal\npostup pri uzatváraní zmluvy o pôžičke ako aj pri odovzdávaní peňazí a tvrdenie žalobcu potvrdil\nžalovaný už pri uzatvorení zmluvy svojim podpisom, keď sa stotožnil s obsahom zmluvy, že žalobca si\nsplnil povinnosť odovzdať mu peniaze pri podpise zmluvy a žalovaný potvrdil prijatie peňazí v dohodnutej\nsume a súhlasil s lehotou ich vrátenia a prípadnou výškou úrokov z omeškania. Napokon, ako vyplýva\nz čl. 6.5. zmluvy, zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali, všetky jej ustanovenia sú im jasné a\nzrozumiteľné, pričom dostatočným spôsobom vyjadrujú vážnu a slobodnú vôľu oboch zmluvných strán\nzbavenú akýchkoľvek omylov, na dôkaz čoho pripájajú svoje vlastnoručné podpisy.\n39. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie\npotvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n40. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n41. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods.\n1 Civilného sporového poriadku potvrdil.\n\n42. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle\nustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP, keď nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia\nprednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie;\núčastníci, predovšetkým odvolateľ - žalovaný, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že\niba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé\nkonanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01,\nvo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/86/2012,\n7Cdo/56/2011).\n43. Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku\nsúd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Zásada priznania nároku na náhradu\ntrov konania sa riadi úspechom v danom spore. Je nepochybné, že žalobca bol v konaní úspešný a\npreto má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu okresný súd správne priznal. V tejto súvislosti potom\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne a práve\nsprávny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n44. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1,\nv spojení s § 262 ods. 1 CSP a pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania. . O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §\n255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/10/2017", "guid": "c88ab44d-5ee5-4c2a-a23c-e24c83e299f2:506f84ff-2c06-45df-b384-5e09deb7c3c9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c290a701-b63b-4316-8e1c-e13b9cdd9979", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 z 9. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-09", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1"}, {"guid": "4d0e2e5b-92f2-4b62-90e5-6d35ac0fa20c:3d85ca64-0457-40c8-ac1d-37fc0c2d8eb9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5107216410.1", "spisova_znacka": "4Cdo/403/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/403/2014 z 15. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-15", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5107216410.1"}, {"guid": "a32f1cad-7fb2-49e2-b265-122e4aebdf65:6a6bfc57-7829-4241-bf8d-734ef50fed34", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8215203752.2", "spisova_znacka": "14Co/12/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/12/2019 z 14. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8215203752.2"}], "citovane_v": []}