{"guid": "60791387-b4de-4168-ac6d-d3aba4b2996d:082299c0-0270-4c0f-adba-6351f879e50d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1419201548.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/21/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoCsp/21/2024 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. novembra 2025, sp. zn. 6CoCsp/21/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1419201548.1", "identifikacne_cislo": "1419201548", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Otília Belavá", "sudca_id": 490, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-otilia-belava-490", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/082299c0-0270-4c0f-adba-6351f879e50d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1419201548.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1419201548.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1419201548.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6CoCsp/21/2024\n1419201548\n26. 11. 2025\nJUDr. Otília Belavá\nECLI:SK:KSBA:2025:1419201548.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek\nsenátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka\nSlovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F.. N. Y.,\nJ.. XX.XX.XXXX, G. S. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpený advokátkou JUDr. Martou Michalkovou, so\nsídlom Konventná 11, 811 03 Bratislava, zapísaná v zozname SAK pod číslom: XXXX, o zaplatenie\n1.426,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, sp.zn.\n9Csp/31/2019-598 zo dňa 25.03.2024, takto\nrozhodol:\nI. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).\n2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 05.06.2019 domáhal voči\nžalovanému zaplatenia sumy 1.426,77 Eur s úrokom 28 % ročne zo sumy 1.426,77 Eur od 07.02.2019\ndo zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a\nžalovaný uzatvorili dňa 01.06.2004 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX (ktorú žalobca nepredložil),\nktorá bola dňa 14.09.2007 nahradená novou zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX (č.l. 4).\nNa základe tejto zmluvy žalobca zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet IBAN č. N. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX s možnosťou poskytnutia úverového rámca k predmetnému účtu formou\npovoleného prečerpania. Dňa 11.05.2010 uzatvorili účastníci zmluvy dodatok k zmluve o bežnom účte\nč. XXXXXXXXX (č.l. 6), ktorým žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania 996,00\nEur s variabilnou úrokovou sadzbou 15,50 % p.a. a sankčný úrok 19 % p.a.. V zmysle bodu 2.5.\nVšeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) mal žalovaný povinnosť mať na účte dostatok\nfinančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, platobných príkazov,\ninkás, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. (poznámka\nodvolacieho súdu: VOP s účinnosťou od 01.12.2009 priložené k žalobe č.l. 8 v bode 2.5. obsahujú\núplne iné skutočnosti ... obchodné priestory ...); a VOP Prima banka Slovensko, a.s. (č.l. 32) v bode 2.5.\nobsahujú listiny predkladané banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej povinnosti žalovaným tým, že sa\ndostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca\nzatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval. Žalovaná suma 1.426,77 Eur tak predstavuje (záporný)\nrozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, ktorý vznikol\nna základe omeškania s úhradou peňažnej sumy poskytnutej v rámci služby povolené prečerpanie.\n\n3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že zmluva o spotrebnom úvere č. 651 265 zo dňa 12.03.2015\nneobsahuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebnom úvere a vzhľadom na uvedené mal za to, že v\nzmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. je bezúročná a bez poplatkov. Tvrdil, že žalobca\númyselne uviedol žalovaného do omylu na základe absencie náležitostí zmluvy a z uvedeného dôvodu\npovažoval zmluvu za neplatnú. Podľa žalovaného, konanie žalobcu sa priečilo aj dobrým mravom, keď\nposkytnutý úver, ako uviedol žalobca, bol vo výške 5.649,83 Eur, splátky úveru boli vo výške 5.979,49\nEur, pričom rozdiel predstavuje sumu 329,66 Eur v prospech žalovaného. Žalovaný mal za to, že časť\nistiny 1.426,77 Eur sa skladá len z neoprávnených úrokov a poplatkov, pričom zmluvný úrok je až vo\nvýške 28%. Navrhol žalobu zamietnuť.\n4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), c), d), e), g),\nh), i) zákona č. 258/2001 Z. z., § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 2 písm. f), § 18 ods. 1, ods. 2 zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom dňa 11.05.2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských\núveroch“), § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),\n§ 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že v odsekoch 30. až 35. napadnutého rozhodnutia definoval\nteóriu kontokorentného úveru, povoleného a nepovoleného prečerpania, a na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca svoje tvrdenie, že\nposkytol žalovanému finančné prostriedky na základe Dodatku zo dňa 11.05.2010 ktoré žalobcovi\nnevrátil, vznik pohľadávky vo výške 1.426,77 Eur, relevantným spôsobom nepreukázal. V odseku 40.\nnapadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal, že z obsahu žaloby (z tvrdení žalobcu), vrátane\nchybných, nejasných a zmätočných tabuliek č. 1 a 2 a ani vykonaným dokazovaním nebolo možné\nzistiť, čo tvorí základ a podstatu prečerpania (poplatky a položky), pričom predložené výpisy z účtu\nžalovaného, bez bližšej špecifikácie uplatneného nároku, považoval za nedostatočné. Sám žalobca vo\nvyjadrení zo dňa 30.04.2021 uviedol, že v 1. tabuľke sú uvedené všetky transakcie za dobu vedenia\núčtu (u právneho predchodcu žalobcu), pričom suma 1.140,92 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými\ndebetnými operáciami 157.044,68 Eur a kreditnými operáciami 155.903,76 Eur uskutočnenými v čase\nvedenia účtu (od uzavretia zmluvy o účte dňa 01.06.2004 do 30.06.2018), t.j. 157.044,68 - 155.903,76 =\n1.140,92 Eur. Vykonaným dokazovaním však nebolo možné ustáliť, kedy, akú sumu, aký úverový rámec\nžalobca reálne poskytol, akú sumu žalovaný vrátil, keďže z výpisov z účtu sa táto skutková okolnosť zistiť\nnedá. Z vykonaného dokazovania musí byť zrejmé, aké konkrétne platby okrem istiny boli žalobcom\núčtované a žalovaným zaplatené. Žalobca nepreukázal akou kreditnou operáciou a kedy sa žalovaný\ndostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, nepreukázal že žalovaného informoval,\nže dlh nevyrovnal. Súd prvej inštancie demonštroval skutočnosť, že sa jedná o kontokorentný úver, no\naj pri takejto forme úveru musí byť preukázané, že úver bol čerpaný, že uplatnená pohľadávka je dlžnou\nsumou z kontokorentného úveru, a tiež musí byť zrejmé, čo predstavuje čiastky, ktoré sa započítali na\nistinu, kedy a v akej výške. Z predložených listín nie je zrejmý výpočet istiny, úrokov ani poplatkov, čím\nnie je možné zistiť/preveriť správnosť žalovanej sumy, rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami\nz ktorého vzišla žalovaná pohľadávka. Len konštatovanie, že žalovaná suma 1.426,77 Eur predstavuje\nrozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného (1.448,94 Eur - 22,17\nEur - výpisy z účtu žalovaného za obdobie 07/2018 do 02/2019) je nepostačujúce. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že nie je povinný ex offo nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu. Vykonaným dokazovaním\nsúd prvej inštancie zistil, že spoločnosť Sberbank, a.s. poskytovala pre svojich zamestnancov produkt\n- kontokorentný úver s výškou úverového rámca 996 Eur, pričom z Dodatku zo dňa 11.05.2010 mala\nvyplývať dohoda o výške prečerpania 996 Eur, čo ale preukázané nie je, jediné čo z Dodatku vyplýva\nje, že žalovaný mal právo na čerpanie kontokorentného úveru. Výška možného úveru v Dodatku\nuvedená nie je a Dodatok len odkazuje na Interný predpis, čo podľa názoru súdu prvej inštancie\nnie je postačujúce. Súd prvej inštancie tiež uviedol názor, že spomenutý úver č. XXX XXX zo dňa\n12.03.2015 s predmetom tohto konania nesúvisí. V čase uzatvorenia Dodatku k Zmluve dňa 11.05.2010,\nzákon o spotrebiteľských úveroch vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného\nprečerpania obsahovala náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. A keďže\nv Dodatku k Zmluve zo dňa 11.05.2010 absentovali základné náležitosti zmluvy (doba trvania zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celková výška, mena\nspotrebiteľského úveru, podmienky upravujúce čerpanie úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,\npodmienky upravujúce jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška\núrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene\nvýšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, právo na\n\nodstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie),\nsúd prvej inštancie posúdil Zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Súd konštatoval, že nárok žalobcu na\núrok z prekročenia vo výške 28%, ktorý vyplýva z čl. 3.13. VOP v spojení s Výveskou a zákonom, tak ako\nvymedzil žalobca, ide podľa názoru súdu o rozsiahly a zložitý dokument v ktorom je množstvo dojednaní,\npráv a povinností spotrebiteľa aj banky, ktoré sa viažu k rôznym bankovým produktom a rôznym typom\nzmlúv uzatváraných medzi bankou a klientmi, a nejde o úpravu len k samotnej zmluve o povolenom\nprečerpaní. VOP sú pre bežného spotrebiteľa príliš rozsiahle, nedostatočne prehľadné a neprimerane\nzložité. Dodávateľ sa má správať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom\nprípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Súd tak uzavrel, že sa jedná o neprijateľnú\nzmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko prenos dôkazného bremena\noboznámenia sa so VOP spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255\nods. 1 CSP, čo odôvodnil v odseku 42. napadnutého rozhodnutia.\n5. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v celom rozsahu z dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a navrhol odvolaciemu súdu aby\nnapadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu a žalobcovi prizná\nnáhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100% - vo výške zaplatených\nsúdnych poplatkov.\n6. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevydal rozsudok pre uznanie nároku v časti, hoci pre\ntakéto rozhodnutie boli splnené zákonné podmienky, keďže súd prvej inštancie v odseku 9. odôvodnenia\nrozsudku uviedol, že žalovaný uznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 165,97 Eur s úrokom 5%\nročne od 16.08.2019 do zaplatenia, no súd žalobu zamietol v celom rozsahu. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/121/2018-144 zo dňa 04.07.2018, rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Co/181/2019 zo dňa 25.08.2020, rozsudok Krajského súdu v\nTrnave sp.zn. 10CoCsp/44/2021 zo dňa 30.09.2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 30Obo/38/2009 zo dňa 25.03.2010.\n7. Žalobca namieta tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalobný nárok nebol dostatočne\nšpecifikovaný. Podľa názoru žalobcu, uplatnený nárok je dostatočne špecifikovaný keď v prehľadnej\ntabuľke uviedol podrobný rozpis všetkých transakcií na účte žalovaného od jeho otvorenia až ku dňu\npodania žaloby (jednotlivé zložky dlhu podľa toho ktorého transakčného typu, počet uvedených transakcii\nza celé obdobie vedenia účtu a uvedenie sumy ktorá pripadá na ten ktorý druh transakcie) a tento prehľad\nbol pre úplnosť doplnený výpismi z účtu klienta, v ktorých je možné v prípade pochybností overiť všetky\ntransakcie jednotlivo. Predložená kompletná história vedenia účtu predstavuje konkrétnu špecifikáciu\nzloženia žalovanej sumy, ktorú tvorí rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi\nvykonanými na účte žalovaného. Špecifikáciu žalovanej sumy žalobca doplnil písomným podaním zo\ndňa 30.04.2021, v ktorom objasnil jednotlivé transakcie za obdobie vedenia účtu u právneho predchodcu\nžalobcu a následne u žalobcu. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný nikdy počas trvania zmluvného vzťahu,\nkedy mal otvorený účet, nevyjadril žiadne námietky resp. neuplatnil reklamácie voči transakciám na\njeho osobnom účte, ktoré vyplývali z výpisov z účtu, ktoré boli žalovanému doručované. K špecifikácii\npohľadávky žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoCsp/18/2020\nzo dňa 10.06.2020, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/245/2019 zo dňa 28.09.2020.\n8. V rámci podaného odvolania žalobca dodatočne predložil pôvodnú zmluvu o bežnom účte zo\ndňa 01.06.2004, ktorou bol zriadený a vedený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tiež uviedol, že\nžalovanému, ako zamestnancovi právneho predchodcu žalobcu, bolo poskytnuté povolené prečerpanie\nk účtu resp. kontokorentný úver na osobnom účte v zmysle Dodatku k zmluve zo dňa 11.05.2010. V\nčl. I. ods. 2 tohto Dodatku bolo uvedené, že na základe interného predpisu ,,Zvýhodnené podmienky\nna produkty pre zamestnancov VOLKSBANK Slovensko, a.s.“ má majiteľ účtu nárok na čerpanie\nkontokorentného úveru na osobnom účte zamestnanca veriteľa, pričom v ods. 3 bolo dojednané, že\nvýška úveru je stanovená veriteľom v zmysle platných interných smerníc veriteľa. Žalobca v konaní\npredložil internú smernicu týkajúcu sa poskytovania produktov pre zamestnancov právneho predchodcu\nso zvýhodnenými podmienkami vrátane jej Prílohy č.1a, z ktorej jednoznačne vyplýva, že výška\n\nkontokorentného úveru pre ,,ostatných zamestnancov“ bola 996 Eur. Žalobca tak nepochybne preukázal\nposkytnutie úverového rámca povoleného prečerpania k osobnému účtu žalovaného vo výške 996 Eur,\nktorý žalovaný prekračoval, čím sa dostal do nepovoleného debetu, pričom žalobcovi nevrátil čerpané\nprostriedky vrátane prekročenej sumy limitu. Zo žiadneho právneho predpisu účinného v čase uzavretia\nDodatku nevyplývala povinnosť uvádzať výšku tohto úveru priamo do zmluvy. Pokiaľ aj súd tvrdí opak,\njeho tvrdenie je nesprávne a nemá oporu v zákone. Súd prvej inštancie tvrdí, že v čase uzavretia\nDodatku zo dňa 11.05.2010, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyžadovali, aby zmluva\no spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania obsahovala náležitosti v zmysle § 10 ods. 1\nzákona o spotrebiteľských úveroch, a keďže ich Dodatok neobsahoval, súd posúdil úver ako bezúročný a\nbez poplatkov. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že ku dňu uzavretia Dodatku zo dňa 11.05.2010 bol platný\na účinný zákon č. 258/2001 Z. z. zo 14. júna 2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení\nzákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších\npredpisov, ktorý neupravoval resp. nepožadoval žiadnu z náležitostí uvádzaných súdom prvej inštancie,\nktorá sa má podľa názoru súdu nachádzať v § 10 ods. 1 zákona, ako napr. celkovú výšku a menu\nspotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu úveru, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti a pod..\nZákon č. 258/2001 Z. z. bol platný a účinný až do 10.06.2010 a bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z.,\nktorý však v čl. I ustanoveniach § 1 až § 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až § 27, čl. III bodov 2 a 4, čl. VI\na čl. VIII, nadobudol účinnosť až 11. júna 2010, čo aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. v čase uzavretia\nDodatku vylučovalo. Vzhľadom na uvedené, úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.\n9. Žalobca namieta názor súdu prvej inštancie vo vzťahu k VOP a Výveske úrokových sadzieb, že ide\no neprehľadný a zložitý dokument čo má za následok neprijateľnú zmluvnú podmienku a tak žalobca\nnemá nárok na úrok 28 %. Žalobca má za to, že VOP sú súčasťou zmluvy a sú pre žalovaného záväzné,\na na uvedenom nič nemení ani tvrdenie súdu, že sa jedná o rozsiahly a zložitý dokument. VOP sú\nprehľadné a dostatočne zrozumiteľné. Žalovaný vyjadril súhlas s obchodnými podmienkami podpisom\nzmluvy. Podpis žalovaného na konci zmluvy je postačujúci na vyjadrenie prejavu vôle žalovaného o tom,\nže sa oboznámil s obchodnými podmienkami a že sa ich zaväzuje dodržiavať. VOP sú súčasťou zmluvy\naj vzhľadom na rozhodnutie SD EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti\nKláre Bíroovej, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.\nTento záver vyplýva aj z ust. § 273 Obchodného zákonníka v spojení s povahou úverovej zmluvy ako\nabsolútneho obchodu. Ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka výslovne upravuje\nmožnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach. V tejto súvislosti žalobca nesúhlasí\ns tvrdením súdu prvej inštancie, že vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že sa oboznámil s VOP predstavuje\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko takéto vyhlásenie uvedené v zmluve, nepredstavuje zmluvnú\npodmienku, ale ide len o vyhlásenie klienta o určitých skutočnostiach. V tejto súvislosti žalobca poukázal\nna rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15CoCsp/3/2020 zo dňa 26.02.2020.\n10. Žalobca uviedol vo vzťahu k ustanoveniu § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase zatvorenia\núčtu žalovanému, že ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi\numožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na\ninom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,\npodmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na\npôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto\nprekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010\nZ.z. postačuje, aby veriteľ v prípade prekročenia informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej\nsadzbe, pričom táto sadzba pre prípad prekročenia nemusí byť priamo uvedená v zmluve. Žalobca si\ntúto informačnú povinnosť, ktorou zákon podmieňuje možnosť uplatnenia úroku z prekročenia, splnil a\nžalovaného ako spotrebiteľa informoval o jeho prekročení a úrokovej sadzbe úročenia nasledovne:\n- VOP ako i výšky úrokových sadzieb žaloba zverejnil v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen\naktuálne, ale i historické;\n- všetky relevantné dokumenty sú dostupné aj na každej pobočke banky (zákonná povinnosť banky v\nzmysle § 37 ods. 1 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách;\n- žalovaný bol o svojom prekročení na účte informovaný výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú\nvšetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia.\nV tejto súvislosti žalobca odkázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/197/2018 zo dňa\n31.07.2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.03.2018, Krajského\nsúdu Košice sp.zn. 5Co/363/2018 zo dňa 25.04.2019, Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Co/103/2018\n\nzo dňa 29.09.2020, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/17/2020-291 zo dňa 18.11.2020, Krajského súdu\nv Bratislave sp.zn. 16Co/13/2021 zo dňa 22.02.2022.\n11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril s tým, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno,\nktorým by preukázal oprávnenosť svojho nároku. Žalobný návrh ako vyjadrenia žalobcu sú nepresné,\nzmätočné a tak je nárok neoprávnený, neplatný a premlčaný v celom rozsahu. V súvislosti s uznaním\nčasti nároku vo výške 165,97 Eur, ako tvrdí žalobca, žalovaný už na pojednávaní dňa 26.11.2020\npoukázal, že v žalobe sú nejasnosti pre ktoré nie je možné určiť presne požadovanú sumu a len\nodhadom dlžná čiastka predstavovala prečerpanie do výšky 165,97 Eur. Preto za účelom zistenia\npresnej dlžnej sumy žalovaný navrhol, aby súd vykonal výsluch žalobcu. Podľa názoru žalovaného,\npredmetné vyjadrenie nemožno považovať za uznanie dlhu v danej výške, ale len ako prostriedok\nprocesnej obrany. Vzhľadom na to, že žalobca na pojednávaní dňa 13.03.2023 nevedel vysvetliť\nnezrovnalosti uvedené v žalobe, žalovaný navrhol zamietnuť žalobu ako nedôvodnú. Žalovaný poukázal\naj na pasivitu žalobcu v priebehu súdneho konania, ktorý sa zúčastnil len jedného pojednávania z piatich,\naj to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a nezrovnalosti uvedené v návrhu nevysvetlil ani nedoložil\nlistinné dôkazy ktoré by nezrovnalosti odstránili. V závere žalovaný navrhol, aby odvolací súd zamietol\nodvolanie žalobcu ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.\n12. Žalobca v replike uviedol len tie skutočnosti ako v podanom odvolaní a zotrval na svojej argumentácii.\n13. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.\n14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané\nvčas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359\nCSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§\n380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),\nkeď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu\nminimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej\ninštancie je v zásadných otázkach posúdenia vecne správny a odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\n15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia súdu\nprvej inštancie a argumentácie žalobcu uvedenej v odvolaní, bolo posúdiť peňažnú pohľadávku vo výške\n1.426,77 Eur s úrokom 28 % ročne od 07.02.2019 do zaplatenia, titulom nepovoleného prečerpania\n(debetného zostatku) na bežnom účte, ktorú si žalobca uplatňuje proti žalovanému zo zmluvy o bežnom\núčte č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.09.2007, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného\nbežný účet F. Č.. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s možnosťou poskytnutia úverového rámca k\npredmetnému účtu formou povoleného prečerpania. Dňa 11.05.2010 uzatvorili účastníci zmluvy Dodatok\nk zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXX (ďalej len „Dodatok“), ktorým žalobca poskytol žalovanému limit\npovoleného prečerpania 996 Eur s variabilnou úrokovou sadzbou 15,50 % p.a. so sankčným úrokom\n19 % p.a..\n16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel\nk záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na\nzáklade toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie\nvykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností\nako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.\nSúd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení\nneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým\nspôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej\nlogiky).\n17. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne\nvyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Dôvody, pre ktoré žalobu zamietol,\nriadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako\naj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej\ninštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný\n\nvýznam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní\nna súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, ods. 3 CSP), odvolací súd využíva možnosť danú ustanovením §\n387 ods. 2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,\nktorými reaguje na argumenty žalobcu v podanom odvolaní.\n18. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho\nako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu)\na právneho posúdenia veci (porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016).\nS poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, sa\nodvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie\no odvolaní odvolacím súdom relevantné.\n19. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nevydal rozsudok\npre uznanie nároku v časti, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n19.1. Podmienkami pre vydanie rozsudku pre uznanie sú skutočnosti, že žalovaný nárok, ktorý je proti\nnemu uplatňovaný, výslovným prejavom uznal. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná\nforma (§ 40 Občiansky zákonník), čo v danom prípade nebolo splnené. Obligatórnou náležitosťou\nuznania dlhu je jeho vymedzenie čo do dôvodu a výšky.\n19.2. Z obsahu spisu nie možné vyvodiť záver o tom, že by žalovaný, uplatnený nárok žalobcom,\nuznal písomne čo do dôvodu a výšky. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa\n09.07.2020 (č.l. 320-322), tak ako je uvedené v odseku 9. napadnutého rozhodnutia, treba chápať v\nkontexte celého vyjadrenia k uplatnenému nároku s tým, že právna zástupkyňa žalovaného prioritne\njednoznačne uviedla nesúhlas k uplatnenému nároku a ako obranu uviedla, že žalovaný uznáva nárok\nvo výške 165,97 Eur s úrokom 5% ročne od 16.08.2019 do zaplatenia. Preto neformálne uznanie\ndlhu (ústne uznanie alebo uznanie konkludentným úkonom, napríklad zaplatením splátky) nespôsobuje\núčinky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.\n19.3. Aj keď inštitút rozsudku pre uznanie nároku nie je vylúčený v spotrebiteľských sporoch, odvolací\nsúd poukazuje na procesnú skutočnosť, že takouto formou rozhodne súd na návrh žalobcu (§ 282\nCSP), avšak v zmysle obsahu spisu, takýto procesný návrh zo strany žalobcu nevyplýva. Inak povedané,\nak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť (čo však z obsahu spisu ako je vyššie\nuvedené nevyplýva), súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento\nosobitný procesný postup. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť (ako vyplýva z\nprávneho názoru súdu prvej inštancie), že súd prvej inštancie zastal názor, že spotrebiteľská zmluva a\nzmluvné dokumenty súvisiace so zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku ktorá je neprijateľná, čo dáva\nďalší legitímny dôvod k tomu, prečo súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.\n20. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, keď súd prvej inštancie vyhodnotil, že\nžalobný nárok nebol dostatočne špecifikovaný, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n20.1. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.\nIde o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremeno tieto skutočnosti\npreukázať. Sporové strany primárne zaťažuje povinnosť označiť skutkové tvrdenia, na základe ktorých\nmôže súd rozhodnúť. Strana sporu, ktorá má povinnosť tvrdenia nesie zodpovednosť za to, že sa súd\nskutočne potrebnú skutočnosť dozvie. Skutkové tvrdenia sú považované za prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP), ktoré sú sporové strany v zmysle § 153 ods. 1 CSP\npovinné uplatniť včas. Dôkazná povinnosť je povinnosťou strany sporu označiť dôkazné prostriedky\nk preukázaniu tvrdených skutočností. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na\npreukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže\nsplniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia\nspolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Následky spojené s ich nesplnením\nv podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.\n\n20.2. Náležitosti podania však treba odlišovať od toho, čo musí podanie (žaloba) obsahovať na to,\naby žalobca bol vo veci úspešný. Výber prostriedkov procesného útoku, v tomto prípade výber tých\nskutkových tvrdení, ktoré mal žalobca záujem uviesť, je totiž v dispozičnej sfére žalobcu. Žalobca je tzv.\ndominus litis, ktorý rozhoduje o tom, akú žalobu podá, voči komu ju podá, čo bude obsahom žaloby,\nčo bude predmetom žaloby. Je to žalobca, ktorý určuje okruh skutkových tvrdení, ktoré považuje za\nnatoľko dôležité, aby mu z nich vyplynul nárok, ktorého sa žalobou domáha. Žalobca rozhoduje aj o\ntom, aké dôkazy bude na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predkladať. Súd nemôže priznať\nnárok, pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uvádzať také skutkové tvrdenia, z ktorých ním uplatnený\nnárok vyplýva. Žaloba, ktorá obsahuje podstatné náležitosti žaloby ešte nemusí byť pre nedostatok\nrelevantných skutkových tvrdení úspešná. Pokiaľ žalobca uvedie skutkové tvrdenia tak, že je síce možné\nidentifikovať čoho sa domáha, ale tvrdenia sú takej povahy, že z nich uplatnený nárok nevyplýva,\nprocesnou sankciou za takýto postup je zamietnutie žaloby.\n20.3. V predmetnej žalobe uviedol žalobca iba celkovú sumu debetného zostatku, ktorá predstavovala\nrozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného bez\ntoho, aby špecifikoval výšku a opodstatnenosť jednotlivých nárokov tvoriacich tento zostatok, neuviedol a\ndôkazmi nepreukázal, v čom majú konkrétne poplatky účtované zo strany žalobcu základ a oporu. Z textu\nžaloby nie je možné vyabstrahovať také rozhodujúce skutočnosti, teda také skutkové tvrdenia, z ktorých\nby bolo možné zistiť, z čoho bol žalovaný debetný zostatok na účte žalovaného tvorený. Všeobecné\ntvrdenia uvedené v žalobe (napr. o sadzbe úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu vyplývajúcej zo VOP)\nbez ich konkretizácie k žalobou uplatňovanému nároku (konkrétnej žalovanej sume) nenapĺňajú obsah\npovinnosti substancovať rozhodné skutkové tvrdenia, t.j. pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti\nskutkového žalobného deja. Hoci boli k žalobe priložené mesačné výpisy z účtu žalovaného a prehľady\nobratov na jeho účte (č.l. 44 - 166), predloženie týchto dôkazov nebolo v zmysle § 132 ods. 2 CSP\nspôsobilé nahradiť absentujúce opísanie rozhodujúcich skutočností. Povinnosťou žalobcu je v zmysle\ncivilného sporového poriadku opísať, uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení. Povinnosťou súdu je potom overiť, avšak nie pátrať, či tvrdené skutočnosti majú oporu\nv označených a predložených dôkazoch. Súd totiž nie je oprávnený a ani povinný z priložených\ndôkazov sám od seba získavať informácie, ktoré by potenciálne mohli napomôcť potvrdeniu nároku\nuplatneného žalobcom. Platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z\nmasy predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu. Podľa § 132 ods. 2 CSP,\nopísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Dôkazy slúžia\nvýlučne k tomu, aby verifikovali skutkové tvrdenia už predtým uvedené v podaniach. Povinnosťou súdu\nteda nie je hľadať vo výpisoch z účtu medzi položkami transakcií sumy, ktoré žalovaný ako dlžník čerpal\n(resp. prekročil) a rovnako nie je povinnosťou súdu medzi položkami hľadať sumy, ktoré žalovaný vrátil\na z ktorých súm a za aké obdobie si žalobca účtoval úrok a za aké úkony poplatky. Odvolací súd sa\npreto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo možné ustáliť, kedy, akú sumu, aký\núverový rámec žalobca reálne poskytol žalovanému a akú sumu žalovaný vrátil žalobcovi.\n20.4. Nedodržanie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, síce nie je procesne sankcionované, avšak\nmôže sa nepriaznivo prejaviť v rozhodovaní o veci samej, a to negatívnym, zamietavým rozhodnutím\nveci samej. Nedostatočné zdôvodnenie opodstatnenosti žalovaného nároku a jeho nepreukázanie teda\nnebráni pokračovaniu v konaní na základe takejto žaloby, nakoľko nejde o procesnú vadu žaloby, no od\nsplnenia týchto procesných povinností závisí úspech žaloby samotnej. Pokiaľ žalobca uviedol vo svojom\nnávrhu skutkové tvrdenia, z ktorých je zrejmé, že sa domáha zaplatenia nepovoleného prečerpania (t.j.\ndebetného zostatku) na bežnom účte vedenom pre žalovaného, súd prvej inštancie mohol rozhodovať\nvo veci samej, pretože predmet sporu vymedzený bol, avšak skutočnosť, že žaloba neobsahovala\nskutkové tvrdenia, ktoré by už odôvodňovali výšku žalovaného debetného zostatku na účte žalovaného,\nteda neobsahovala skutkové tvrdenia vo vzťahu k tomu, čo tvorilo kreditné a najmä debetné operácie,\nrozdielom ktorých bol vypočítaný, spôsobilo, že žalobca podal podanie, ktoré síce malo náležitosti\nžaloby, avšak nemalo obsahové tvrdenia dostatočné na to, aby mohol v spore uspieť.\n20.5. Pokiaľ ide o rozhodnutia súdov uvedené žalobcom v tejto časti odvolania, odvolací súd po\noboznámení sa s týmito rozhodnutiami dospel k názoru, že tieto nemožno na napadnuté rozhodnutie\naplikovať, nakoľko posúdenie skutkových tvrdení ako aj samotná skutková situácia je odlišná od\ncharakteru preukázaných skutkových tvrdení a množstva dôkazov. A v konečnom dôsledku ide o\nkategóriu rozhodnutí súdov, ktorými nie je odvolací súd viazaný.\n\n20.6. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno\nvytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo, že na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul\nniektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho\nhodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal\ntomu, čo malo byť zistené.\n21. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie vo vzťahu k VOP\na Výveske úrokových sadzieb vyhodnotil, že ide o neprehľadný a zložitý dokument čo má za následok\nneprijateľnú zmluvnú podmienku a tak žalobca nemá nárok na úrok 28 %, odvolací súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\n21.1. Pravdou je, že v čase uzatvorenia Dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 11.05.2010, v zmysle\nktorého žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania 996,- Eur s variabilnou úrokovou\nsadzbou 15,50 % p.a. so sankčným úrokom 19 % p.a., na základe Interného predpisu tak, ako je uvedené\nv čl. I. tohto Dodatku (č.l. 6), bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z..\n21.2. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej zákona č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom\núvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom\nustanoveného vzoru formulára.\n21.3. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných\nnáležitostí musí obsahovať\na) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,\nmiesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,\nb) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,\nc) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v\nokamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k\ntomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,\nd) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,\ne) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\nf) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa\nzmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,\ng) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,\nh) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere\nmusí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú\nsadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,\ni) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,\nj) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským\núverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nk) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu\npodpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;\nplatnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver\npri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej\nhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota\nročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny\nštvrťrok,\nl) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,\nm) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu\nročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo\nnajpresnejší odhad,\nn) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred\nlehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred\nlehotou splatnosti,\no) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,\np) práva spotrebiteľa podľa § 7,\nq) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\n\nr) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\ns) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.\n21.4. Podľa § 4 ods. 3 vety druhej zákona č. 258/2001 Z.z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere\nneobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za\nbezúročný a bez poplatkov.\n21.5. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Dodatku dňa 11.05.2010,\nspotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To\nneplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak\ntieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky\nindividuálne dojednané.\n21.6. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Dodatku dňa 11.05.2010,\nza individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť\noboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\n21.7. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Dodatku dňa 11.05.2010,\nak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom\nsa nepovažujú za individuálne dojednané.\n21.8. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Dodatku dňa 11.05.2010, za\nneprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré\na) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,\nb) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu\nspotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky\nspotrebiteľa,\nc) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa\nspotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,\nd) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo\nzodpovednosti za škodu,\ne) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ\nneuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,\nf) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi\nto neumožňujú,\ng) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na\ndobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,\nh) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,\ni) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,\nj) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú\nna zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena\ndohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,\nk) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako\nsankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,\nl) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré\nby podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,\nm) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane\nobmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane\npráva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,\nn) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva\nuzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu\ns predĺžením platnosti zmluvy,\no) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré\npriznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,\np) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú\nuzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,\n\nr) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil\nvýlučne v rozhodcovskom konaní.\n21.9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Dodatku dňa 11.05.2010,\nneprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n21.10. Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok najmä tým, že informácie o\nposkytovaní úveru svojim zamestnancom na základe Interného predpisu, tak ako je uvedené v čl. I.\nDodatku zo dňa 11.05.2010, že týmito pred uzavretím Dodatku bol žalovaný písomne oboznámený.\nA keďže súčasťou Interného predpisu mali byť podmienky o poskytovaní úveru (uvedené v zákone\nč. 258/2001 Z.z., odsek 21.3. tohto rozhodnutia, čo v konaní preukázané nebolo), súd prvej inštancie\nsprávne konštatoval (za špecifikácie chýbajúcich zákonných náležitostí), že Zmluvu o bežnom účte v\nspojení s jej Dodatkom zo dňa 11.05.2010 posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov.\n22. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd prvej inštancie nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý žalobca k reálnym skutkovým tvrdeniam nepremietol,\nodvolací súd tak vo všeobecnej právnej rovine oprel tento odvolací dôvod o právnu teóriu, že uvedený\nodvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho\nnaplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných\npráv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,\nktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu\nuvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva\nalebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov\na iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore\nso zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu\n(I. ÚS 26/1994). Termín „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť\nalebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca\nstrane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní\n(porovnaj R 129/1999, sp.zn. 1 Cdo 6/2014, sp.zn. 3 Cdo 38/2015, sp.zn. 5 Cdo 201/2011, sp.zn. 6\nCdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nsa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a\nzáujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý\nsúdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu tak možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie\nvšak konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej\nveci žalobca nenamietal vadný postup súdu, a odvolacím súdom nebola zistená v postupe súdu prvej\ninštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných\npráv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. V posudzovanom prípade obsah spisu\nnedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by\nzaložil procesnú vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Tak ako už odvolací súd vyššie uviedol, súd\nprvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov\nvykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol a ako\nich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery.\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a\nostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS\nSR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\n23. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\n\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n24. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného uzatvára, že odvolacie námietky žalobcu neboli\nspôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska\nodvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové\nrozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by\nspochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na\nzáklade uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane\nvýroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, potvrdil.\n25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal aj v odvolacom konaní úspech, priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§422 ods. 1 CSP)\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP)\n\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.\n1 CSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§\n435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Csp/31/2019", "guid": "51414558-1a76-45d5-bf8a-3aee9cff0f79:aae1774d-52d6-43b2-b817-a3194d981926", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "86283c42-57d7-4b48-81cd-49b6008828f9:75237d41-9492-4835-98b1-0cf070c7ceed", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/13/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/13/2021 z 22. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/86283c42-57d7-4b48-81cd-49b6008828f9:75237d41-9492-4835-98b1-0cf070c7ceed"}, {"guid": "19f1b89e-ff57-4d46-84a7-f9ade36a7ce3:d107cb0b-0746-4fb5-aacf-0074b0aa871b", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/44/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoCsp/44/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/19f1b89e-ff57-4d46-84a7-f9ade36a7ce3:d107cb0b-0746-4fb5-aacf-0074b0aa871b"}, {"guid": "0a302025-fb9e-4814-8874-fcab74461d15:a044a96d-36a7-4380-88c1-4ae33dd1c6d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8217202998.1", "spisova_znacka": "5Co/17/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/17/2020 z 28. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8217202998.1"}, {"guid": "850ec3d1-139f-4e83-94a7-b97183eac844:1a3ca5d2-170c-47b8-be29-bcde70679bd4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1517214954.1", "spisova_znacka": "16Co/181/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/181/2019 z 24. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1517214954.1"}, {"guid": "aad18aa7-00fd-4f41-8ded-8f946dc4faf9:7272dc2c-7a50-4ce9-92b1-7c67dc53d7d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "41CoCsp/18/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoCsp/18/2020 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aad18aa7-00fd-4f41-8ded-8f946dc4faf9:7272dc2c-7a50-4ce9-92b1-7c67dc53d7d9"}, {"guid": "af63c3fc-17fb-4dd6-88b9-fa19881cac24:24da5269-da51-477c-afc4-3619e06f00ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/3/2020 z 26. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/af63c3fc-17fb-4dd6-88b9-fa19881cac24:24da5269-da51-477c-afc4-3619e06f00ce"}, {"guid": "fb43e9c0-f541-4311-a5e0-84e78fba76c7:d7c5ebff-2846-48e5-8b94-f9456af65ff0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1718202142.1", "spisova_znacka": "6Co/245/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/245/2019 z 25. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1718202142.1"}, {"guid": "1047b0e9-0c54-4706-817d-ed3baa983ed5:ebd0eb49-fbda-4ed6-8985-9c7085a0f1c3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4217219464.2", "spisova_znacka": "5Co/197/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/197/2018 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4217219464.2"}, {"guid": "b5a949a4-333a-4ef1-8a8e-4d2e59cc997d:9673e893-0f1f-469f-8157-35f389980524", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6216206217.1", "spisova_znacka": "16Co/103/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/103/2018 z 14. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-05-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6216206217.1"}, {"guid": "f9a3d0b8-a3cf-44c4-ac18-5aaf1bceceda:473ec546-b4d3-4fa5-8bb6-4df7fc8b1c6c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7517214127.1", "spisova_znacka": "5Co/363/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/363/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7517214127.1"}, {"guid": "c449aea9-bc90-42bf-9ae8-dedaf21710b9:28f6b933-e093-44a9-85a0-30501554d2a4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8814201944.4", "spisova_znacka": "8Co/121/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/121/2018 z 28. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8814201944.4"}, {"guid": "6b96486f-43c6-4368-b76d-7e6f4f953028:785ec6f9-03ef-41c1-8781-b9f84570e58b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6116222612.1", "spisova_znacka": "43Co/4/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/4/2018 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6116222612.1"}, {"guid": "5742224d-9dca-406d-80e6-4e724a47fda0:7b80f5c0-ecfa-4f0b-ba04-9eaacea141df", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8613204878.3", "spisova_znacka": "11Co/60/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/60/2016 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613204878.3"}], "citovane_v": []}