{"guid": "28db16b2-372b-45ff-ba14-76cf7b6d98e7:7ba3d7d7-94d5-4b57-95e7-c9966a235719", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1419201883.1", "spisova_znacka": "4Co/108/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/108/2024 z 26. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2025, sp. zn. 4Co/108/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1419201883.1", "identifikacne_cislo": "1419201883", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ba3d7d7-94d5-4b57-95e7-c9966a235719", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1419201883.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1419201883.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1419201883.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/108/2024\n1419201883\n26. 03. 2025\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2025:1419201883.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: A. L., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom Na K. XX, K., zastúpená JUDr. Peter Kocian, advokát, Miletičova 7, Bratislava,\nproti žalovaným: 1. N. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K., 2. M. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.\nXX, K., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. marca 2024 č. k. 9C/34/2019-274 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov III., IV. o povinnosti\nžalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke každý peňažnú náhradu za jej\nspoluvlastnícky podiel v sume 8.500,- eur tak, že sumu 4.000,- eur je každý z nich povinný zaplatiť\nžalobkyni do 60 dní od jeho právoplatnosti a sumu 4.500,- eur každý v splátkach po 100,- eur mesačne\nsplatných vždy do 15. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok, a v závislom výroku o nároku na náhradu\ntrov konania p o t v r d z u j e .\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. L., rod.\nŽ., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom Na K. XX, K. a žalovaných v 1.\nrade N. Ž., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, občan SR, bytom K.G. XX, K. a v\n2. rade M. Ž., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom K. XX, K., k\nnehnuteľnosti - bytu č. XX, na X. posch. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici K. XX Z.\nK., postavený na parc. č. XXXX, XXXX a XXXX na zapísané na LV č. XXX s vlastníctvom ktorého je\nnerozlučne spojené vlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu\nv podiele 4795/408415 a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku parc. č. XXXX - zastavané plochy\na nádvoria o výmere 244 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2, parc.\nč. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 v 4795/408415-inách vedenom na Okresnom\núrade K., katastrálny odbor pre obec K. - M. Č. K. - V.. Prikázal ich do podielového spoluvlastníctva\nžalovanej v 1. rade N. Ž., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, občan SR, bytom K. XX,\nK. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/12 a žalovaného v 2. rade M. Ž., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX,\nrodné číslo XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom K. XX, K., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/12.\nŽalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke peňažnú náhradu za\njej spoluvlastnícky podiel v sume 8.500 tak, že sumu 4.000 € je povinná zaplatiť žalobkyni do 60 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku a sumu 4.500 € povolil žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobkyni v splátkach\npo 100 € mesačne, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.5.2024 do zaplatenia s tým, že\nnezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť\n\nžalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke peňažnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 8.500\n€ tak, že sumu 4.000 € je povinný zaplatiť žalobkyni do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu\n4.500 € povolil žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobkyni v splátkach po 100 € mesačne, splatných vždy k\n15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.5.2024 do zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky\nsa stáva splatným celý dlh. Žalobkyni priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n2. Vychádzal zo žaloby, podľa ktorej žalobkyňa a žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom\nsú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX so súpisným číslom XXXX, v bytovom dome na ulici\nK. XX Z. K. V., nachádzajúci sa na X poschodí, ktorý je postavený na pozemkoch registra KNC, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 244 m2, pozemku\nregistra KN-C, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 199\nm2 a pozemku registra KN-C, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo\nvýmere 238 m2. Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne\núzemie V. a to v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/6, v spoluvlastníckom podiele žalovanej v 1.\nrade 1/2 a v spoluvlastníckom podiele žalovaného v 2. rade 2/6 k celku. Menovaní sú podielovými\nspoluvlastníkmi aj podielu na spoločnom priestore spoločných častí a spoločných zariadeniach domu, na\npríslušenstve a spoluvlastníckom podiele na dotknutých pozemkoch v podiele 4795/408415. Uvedený\nbyt pozostáva z 2 obytných miestností a z príslušenstva. Žalobkyňa uvedený spoluvlastnícky podiel\nnadobudla po svojom nebohom otcovi v rámci dedičského konania. Žalobkyňa ani v minulosti a ani\nv súčasnej dobe predmetnú nehnuteľnosť neužíva a ani v nej nebýva. Má vlastný byt, v ktorom býva\nso svojou rodinou. Na základe toho medzi žalobkyňou a oboma žalovanými dochádza k nezhodám\na sporom vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom rovnaký stav\npokračuje aj potom, ako obaja boli viackrát ústne, ale aj písomne vyzvaní k vzájomnému vyporiadaniu\nsi ich spoluvlastníckych podielov k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalobkyňa a obaja žalovaní sa stali\npodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností len na základe predmetného dedičského\nkonania. Na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných k uvedenému\nbytu, pozemkom a spoločným častiam a spoločným zariadeniam a to odstúpením nadobudnutého\nspoluvlastníckeho podielu žalobkyne na žalovaných rovnakým dielom za súčasného vyplatenia finančnej\nnáhrady za nadobudnutie predmetného spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam má\nžalobkyňa záujem z toho dôvodu, že uvedená nehnuteľnosť sa nedá reálne rozdeliť, pričom v súčasnej\ndobe predmetné nehnuteľnosti využívajú a obývajú výlučne obaja žalovaní. Z uvedeného dôvodu sa\nnedajú dotknuté nehnuteľnosti zo strany žalobkyne tieto nehnuteľnosti reálne a nerušene užívať a\nvyužívať. So žalovanou v prvom rade sa žalobkyňa chcela na zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva\nk vyššie uvedeným nehnuteľnostiam dohodnúť, bez potreby obrátiť sa na súd. Z tohto dôvodu bola\nžalovaná v prvom rade niekoľkokrát kontaktovaná písomne a aj ústne, ale bez akéhokoľvek výsledku.\nŽalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade užívajú a obývajú predmetnú nehnuteľnosť ako\nrodina /matka so synom/ a nemajú inú možnosť bývania. K dohode medzi účastníkmi nemôže dôjsť\npre správanie sa žalovanej v prvom rade a žalovaného v druhom rade. Vzhľadom na účelné využitie\nveci po zrušení podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania ako\nprikázanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne do vlastníctva každému zo spoluvlastníkov v rovnakom\nspoluvlastníckom podiele. Keďže uvedené nehnuteľnosti majú záujem vlastniť žalovaná v prvom rade\na aj žalovaný v druhom rade, ktorí tieto nehnuteľností aj reálne užívajú a bývajú v nich, z uvedeného\ndôvodu má žalobkyňa záujem na prikázaní za finančnú náhradu vyplatenú žalobkyni, do ich podielového\nspoluvlastníctva. Podľa zistení žalobkyne a po preverení cena obdobnej nehnuteľností v danej lokalite\nje podľa realitných portálov vo výške minimálne 102.000 € z čoho 1/6, ktorú by žalovaná v prvom rade\na žalovaný v druhom rade vyplatili ako náhradu žalobkyni mala činiť spolu vo výške 17.000 €.\n3. Žalovaní vo vyjadrení ka žalobe súhlasili, že žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému\nbytu nadobudla dedením po svojom otcovi. Žalovaná v 1. rade ale poukazovala aj na skutočnosť, že\npredmetný byt mala so svojom mužom v bezpodielovom spoluvlastníctve. Uviedla tiež, že žalobkyňa\nnepredložila žiadny dôkaz o tom, že ju či už písomne alebo ústne kontaktovala. Naopak, bola to\nžalovaná, ktorá žalobkyňu kontaktovala v snahe a záujme sa dohodnúť, na čo žalobkyňa nereagovala.\nŽalovaní ďalej uviedli, že nesúhlasia so žalobkyňou navrhovanou peňažnou náhradou v sume 17.000\n€. Nehnuteľnosť bola v minulosti v rámci dedičského konania ohodnotená na sumu 102.000 €, ktorá\nje primeraná pre vyrovnávací podiel žalobkyne. Odvtedy, ako žalobkyňa nadobudla svoj podiel na\nnehnuteľnostiach bol bytový dom zateplený, vymenené stupačky, chodbové okná, výťah, poštové\nschránky, vonkajšia elektroinštalácia, zvončeky s vchodovými dverami a vonkajším protišmykovým\n\nschodiskom, bol zrealizovaný uzamykateľný priestor na komunálny odpad. Bolo preto potrebné uhrádzať\nvyššie mesačné poplatky, na ktoré žalobkyňa neprispievala. Žalovaní uviedli, že súhlasia s návrhom\nžalobkyne zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetných nehnuteľnostiam a spoluvlastnícky podiel\nžalobkyne - 1/6 prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade\nv rovnakom podiele s povinnosťou žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobkyni za jej spoluvlastnícke podiel\nsumu 4.000 € v splátkach po 50 € mesačne a s povinnosťou žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni\nza jej spoluvlastnícke podiel sumu 4.000 € v splátkach po 50 € mesačne. O trovách konania navrhli\nrozhodnúť tak, že sú povinní zaplatiť žalobkyni trovy konania spoločne a nerozdielne.\n4. Žalobkyňa v replike s vyjadrením žalovaných nesúhlasila a považuje ho za právne a aj vecne\nneodôvodnené a neudržateľné. Na základe podaného žalobného návrhu zo strany žalobkyne a z\ndoručeného písomného vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade je podľa nejzrejmé, že žalovaní v 1. a 2 rade\npodaný návrh v žiadnom prípade vôbec právne nerozporujú. Jedinou ich otázkou a súčasne návrhom\nje to, že žalovaná v 1. rade namieta výšku uplatnenej primeranej finančnej náhrady za spoluvlastnícky\npodiel žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/6, za ktorý ona sama navrhuje, aby bola\nžalobkyni priznaná a následne uhradená primeraná finančná náhrada len vo výške 4.000 € a to v\nmesačných splátkach vo výške 50 € a súčasne žalovaná v 1. rade navrhuje uvedený uvoľnený podiel\nžalobkyne prepísať pre žalovanú v 1. rade vo výške jej celkového podielu 7/12 a pre žalovaného v 2.\nrade vo výške jeho celkového podielu 5/12 k predmetným nehnuteľnostiam. K vzájomnej dohode medzi\nžalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade nemôže nikdy dôjsť. Z uvedeného dôvodu mali za jednoznačné,\nže o uvedenom vysporiadaní predmetného podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam\nmusí dôjsť len na základe rozhodnutia príslušného súdu. Uviedli, že výška primeranej náhrady je\nhodnotný ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Pri určovaní ceny veci boli v právnej praxi vytvorené viaceré\nnázory, ako je určenie ceny podľa cenového predpisu, znaleckým posudkom, trhovou cenou. Cena,\nod ktorej si uplatnila primeranosť náhrady za uvedený spoluvlastnícky podiel je nanajvýš objektívna a\nprimeraná. Žalovanou v 1. rade navrhovaná primeranosť predmetnej náhrady vo výške 4.000 € by v\ntomto prípade znamenala to, že celková hodnota predmetnej konkrétnej nehnuteľnosti by mala mať\nfinančnú hodnotu vo výške 24.000 €. Z uvedeným návrhom žalovanej v 1. rade nesúhlasila a ani ho\nnepovažovala za normálny, objektívny a akceptovateľný ani s prihliadnutím na dôvody, ktoré vo svojom\npísomnom vyjadrení uviedla. V prípade, ak by súd mal pochybnosti o hodnote predmetnej nehnuteľnosti\nktorú si v podanej žalobe uplatnila, navrhuje do konania pribrať znalca z odboru stavebníctva, z odvetvia\noceňovania nehnuteľnosti. Poukazovala na skutočnosť, že zákon a ani rozhodnutie súdu nemôže nútiť\nspoluvlastníkov, aby zostali v spoluvlastníckom vzťahu. Jedinou výnimkou, kedy súd nemusí zrušiť\npodielové spoluvlastníctvo sú dôvody hodné osobitého zreteľa. Avšak v danom konkrétnom prípade\ntakýchto dôvodov bezpochyby niet. Súčasne poukázala aj na iný právny rozmer dotknutého podielového\nspoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetnom tohto súdneho konania. Vo vzťahu\nk tretím osobám majú podieloví spoluvlastníci postavenie solidárnych veriteľov a dlžníkov, sú oprávnení\nspoločne a nerozdielne. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať od tretích osôb celé plnenie,\nktoré sa týka spoločnej veci, pričom dlžník sa týmto splnením zbaví svojho záväzku voči všetkým\nostatným spoluvlastníkom. Solidárna zodpovednosť spoluvlastníkov naopak znamená, že poškodený\nmôže požadovať celú náhradu plnenia od jedného spoluvlastníka. Spoluvlastníci sa potom následne\nmedzi sebou vyporiadajú podľa podielu. Z dôvodov, že jedinými užívateľmi predmetného bytu sú\nžalovaní v 1. rade a v 2. rade a títo neuhrádzajú svoje záväzky riadne a včas do bytového fondu narastajú\nžalobkyni zbytočné komplikácie s tým, že je neustále zaťahovaná do súdnych sporov o uhradenie\nvzniknutých nedoplatkov, ktoré im vznikli a ktoré riadne a včas neuhrádzajú. Pre názornosť predkladá\npísomné vyjadrenie spoločnosti ÚDRŽBA DOMOV spol. s r.o., Homolova 19, 841 02 Bratislava zo\ndňa 23.06.2016 o potvrdení nedoplatkov pre dotknutý byt. Súčasne predkladá uznesenie Okresného\nsúdu Bratislava IV vydaného pod č. konania 22C 33/2014-96 zo dňa 31.05.2016, ako aj uznesenie\nOkresného súdu Bratislava IV vydaného pod č. konania 8C/73/2018-97 zo dňa 10.09.2019, kde\npoukazuje na to, že prístupom žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorí predmetný byt riadne\na bez obmedzenia užívajú neuhrádzajú svoje záväzky, ktoré im z uvedeného titulu vznikajú. A týmto aj\nosobu žalobkyne nezodpovedne vystavujú pravidelným súdnym konaniam. Z vyššie uvedených dôvodov\npovažuje podaný žalobný návrh za plne dôvodný, opodstatnený a aj primeraný z ohľadom na priznanie\nuplatnenej primeranej náhrady za odstúpenie predmetného spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v\nprospech žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade.\n5. Žalovaní v následnom vyjadrení uviedli, že žalobkyňa vyporiadanie predmetného spoluvlastníctva\nriešila už v roku 2012, keď žalovaná v 1. rade ešte mohla získať pôžičku. Vtedy jej návrh akceptovala\n\na vyjadrila sa naň listom zo 16.02.2012, na jej návrh však nedostala žiadnu odpoveď. Žalovaní ďalej\nuviedli, že nepopierajú, že poplatky do bytového fondu niekedy uhradili oneskorene a riešili sa aj súdnou\ncestou. Napokon ich však vždy uhradila. Ako peňažnú náhradu žalobkyni ponúkajú sumu 9.000 €, teda\nkaždý 4.500 € v splátkach po 50 € mesačne. V prípade zlepšenia finančnej situácie, budú platiť vyššie\nsplátky, keď je v ich záujme, aby sumu 9.000 € splatili čo najskôr. Ak žalobkyňa s ich návrhom nesúhlasí,\nnavrhli nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia oceňovania nehnuteľností.\n6. Zo súhlasných výpovedí strán sporu súd prvej inštancie zistil, že sú podielovými spoluvlastníkmi\nnehnuteľností uvedených vo výroku rozsudku, žalobkyňa v podiele 1/6, žalovaná 1 v podiele a žalovaný\n2 v podiele 2/6. Ďalej zistil, že predmetný byt bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade\na jej manžela Marián Žilinek, ktorý 31.10.2006 zomrel. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené\nna Notárskom úrade JUDr. Agáty Wiegerovej pod sp, zn. 38D 1961/2006, Dnot 3/2007. Bolo ukončené\nvydaním Osvedčenia o dedičstve, v ktorom sa konštatuje, že dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva\ndohodu, na základe ktorej predmetný byt a priestor na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\ndomu v 4795/408415- inách preberajú M. Ž. nar. XX.XX.XXXX v 2/3-inách z dedičstva a A. L., nar.\nXX.XX.XXXX v 1/3 z dedičstva. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa nemá záujem zotrvať v\nspoluvlastníckom vzťahu so žalovanými. Má záujem na peňažnej náhrade za jej spoluvlastnícky podiel.\nPredmetný byt reálne deliteľný nie je. V byte bývajú žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, ktorí sú\nmatka so synom. Majú záujem v byte bývať naďalej, inú možnosť bývania nemajú. Žalobkyňa nemá o\npredmetný byt záujem, svoju bytovú situáciu má vyriešenú. Žalovaní poukazovali na skutočnosť, že od\nnadobudnutia dedičského podielu žalobkyne v roku 2007 uplynul dlhý čas. Jej dedičský podiel mal v\ntom čase hodnotu cca 5.600 €. Medzičasom sa predmetný byt zveľadil. Ceny bytov vzrástli. Ich cenová\nhladina je v súčasnosti najvyššia. Žalobkyňa ako spoluvlastník bytu nikdy neprispievala do fondu údržby\na opráv. Majú vôľu zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel maximálne vo výške\n15.000 €.\n7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní poukazoval na znalecký posudok znalca Ing. Maroša\nMurčinka, ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností sumou 142.000 €. Podiel 1/6 tak\nmá hodnotu 23.000 €. Žalobkyňa navrhla zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť jej peňažnú náhradu\nza jej spoluvlastnícky podiel v sume 17.000 €, teda na sumu 8.500 € žalovanú v 1. rade a na sumu\n8.500 € žalovaného v 2. rade.\n8. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní súdu prvej inštancie uviedla, že v roku 2007, keď bol vyhotovený\nznalecký posudok pre účely dedičského konania po jej zomretom mužovi, predmetný byt bol ocenený\nsumou 1 mil. Sk. Sumu 17.000 €, ktorú žalobkyňa požaduje, považovala za neprimeranú. Bytový dom\nsa medzičasom zveľadil.\n9. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že so žalovanou v 1. rade - jeho mamou sa veľmi snažili\nžalobkyňu, ktorá je jeho nevlastnou sestrou, uspokojivo vyplatiť. Žiaľ, k dohode nedošlo. Považuje zo\nstrany žalobkyne za nekorektné a umelé navyšovanie času, keď si predmetný nárok voči nim uplatňuje\nteraz, keď sú ceny nehnuteľností najvyššie.\n10. Zo znaleckého posudku č. 43/2023 znalca Ing. Maroša Murčinka znalca z odboru stavebníctvo,\nodvetvia odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 07.02.2023 súd prvej inštancie zistil, že všeobecná\nhodnota predmetných nehnuteľností je 142.000 €. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k znaleckému\nposudku uviedla, že ohodnotenie predmetných nehnuteľností považuje za neobjektívne. V znaleckom\nposudku môžu byť pochybenia stavebného aj technického charakteru, ktoré znalec nezachytil. Peňažnú\nnáhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne je schopná žalobkyni zaplatiť len v splátkach najviac po\n100 € mesačne. Žalovaný v 2. rade k znaleckému posudku uviedol, že sám znalec v posudku uviedol,\nže technickú dokumentáciu vlastník nemal k dispozícii. Znalecký posudok teda môže obsahovať vecné\npochybenia technického a stavebného charakteru, keď znalec nevychádzal zo všetkých dostupných\npodkladov a informácií. Peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne je schopný žalobkyni\nzaplatiť len v splátkach najviac po 100 € mesačne.\n11. Zo znaleckého posudku č. 05/2007 znalca Ing. Karola Bitterera znalca z odboru stavebníctvo,\nodvetvia odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 07.06.2007 súd prvej inštancie zistil, že všeobecná\nhodnota predmetných nehnuteľností bola 1.000.000,-Sk.\n\n12. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka\n(ďalej len „OZ“), § 137 ods. 1, 2 OZ, § 141 ods. 1 OZ a § 142 ods. 1 OZ.\n13. Konštatoval, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k\npredmetnému bytu za primeranú finančnú náhradu za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalobkyne, keď\nustanovenie § 142 OZ upravuje špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva na základe\nsúdneho rozhodnutia, čím je garantovaná likvidácia spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie\nnie je objektívne možné. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádzal zo zásady, že nikoho\nnemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Uviedol, že jedným zo spôsobov zániku je dohoda\nspoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 OZ), a ak k dohode spoluvlastníkov nedôjde, súd\nna návrh niektorého z nich zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie svojim rozhodnutím. Spôsoby\ntohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v §\n142 ods. 1 OZ. Pri vyporiadaní prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov. Prednostným spôsobom\nvyporiadania je reálne rozdelenie veci.\n14. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe je dôvodné\nvyhovieť. Z vyššie uvedených ustanovení OZ vyvodil, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby\nproti svojej vôli zotrvali v spoluvlastníckom vzťahu a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody,\npre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak netvrdí a nepreukazuje\nžalovaný existenciu dôvodov osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby, je podľa súdu prvej inštancie\nnamieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, pričom prednostným spôsobom vyporiadania je reálne\nrozdelenie veci. V prejednávanej veci považoval za jednoznačné, že rozdelenie bytu nie je možné.\n15. Ďalším v zákone stanoveným spôsobom vyporiadania je prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov\nza primeranú náhradu. Súd prvej inštancie predmetný byt prikázal do spoluvlastníctva žalovaných\nv súlade s návrhom žalobkyne, ktorí v byte žijú a ktorí s takýmto postupom súhlasili. Uviedol, že\nprikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Primeranou\nnáhradou je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok\nobstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený\nostatným spoluvlastníkom, s tým, že pre určenie primeranej náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľností\nv dobe ich vyporiadania.\n16. Pri určení výšky primeranej náhrady súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku\nč. 43/2023 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností Ing. Maroša Murčinka zo\ndňa 07.02.2023, ktorý všeobecnú hodnotu bytu č. XX na X. poschodí, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX\nv kat. území K. - V., stanovil na sumu 142.000 €. Výška peňažnej náhrady za 1/6 spoluvlastnícky podiel\nžalobkyne tak vypočítal na sumu 23.000 €.\n17. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v žalobe, ako aj počas konania, aj napriek záverom znaleckého\nposudku požadovala peňažnú náhradu v sume 17.000 €, súd prvej inštancie súc viazaný žalobným\nnávrhom žalobkyne ako aj jej návrhom v priebehu konania vychádzal z ceny bytu uvedenej v žalobe\na to zo sumy 102.000 €, na podporu ktorého svojho tvrdenia žalobkyňa predložila internetové stránky\nrealitných portálov. Z ceny nehnuteľnosti 102.000 €, 1/6 predstavuje sumu 17.000 €.\n18. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za jej\nspoluvlastnícky podiel v sume 8.500 € tak, že sumu 4.000 € je povinná zaplatiť žalobkyni do 60 dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku a sumu 4.500 € jej vzhľadom na jej osobné, zárobkové a majetkové\npomery povolil zaplatiť v splátkach po 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom\n15.05.2024. Žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za jej spoluvlastnícky\npodiel v sume 8.500 € tak, že sumu 4.000 € je povinný zaplatiť žalobkyni do 60 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku a sumu 4.500 € vzhľadom na jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery mu povolil\nzaplatiť žalobkyni v splátkach po 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom 15.05.2024.\n19. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že považuje za nepochybné, že žalovaná v 1. rade si minimálne\nod roku 2012 musela byť vedomá a bola si vedomá toho, že žalobkyňa sa peňažnej náhrady za\nsvoj spoluvlastnícky podiel voči nej skôr, či neskôr domáhať bude. Od roku 2012 mal za nepochybne\ndostatočný časový priestor na to, aby sa na túto situáciu bola pripravila, event. riešila ju iným spôsobom,\npoťažne aj v priebehu tohto konania. Predstava žalovaných, že súd bude pri rozhodovaní o predmete\n\nsporu v roku 2024 vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v roku 2007 v ktorom\nstanovil hodnotu predmetného byt na sumu 1.000.000,- Sk bola nereálna. Pokiaľ žalovaní namietali,\nže znalec v znaleckom posudku nezohľadnil podľa nich relevantné skutočnosti, vyhodnotil, že na\npreukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložili žiadny dôkaz a ani nenavrhli žiadny iný procesný postup.\nNa to, aby súd prvej inštancie na obranu žalovaných mohol riadne prihliadať, konštatoval, že museli by\nsi tento nárok riadne uplatniť ako vzájomný návrh, riadne špecifikovaný a vyčíslený, spoplatnený, a o\nktorom by rozhodoval samostatným výrokom.\n20. S poukazom na vyššie uvedené podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu zrušil,\nspoluvlastnícky podiel žalobkyne prikázal do vlastníctva žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade,\nkaždému v 1/12 , ktorých zaviazal zaplatiť žalobkyni ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi peňažnú\nnáhradu za jej spoluvlastnícky podiel, každého z nich vo výške 8.500 €.\n21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 262\nods. 1 C.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva mal za určujúci úspech v konaní rovnako, ako v iných žalobách. Ak súd návrhu\nvyhovel a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, niet zásadne\nprekážok pre prisúdenie náhrady trov konania. Uviedol, že v tomto prípade by teda náhrada trov\nkonania patrila žalobkyni, pretože návrh podala a žiaden zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený zotrvať v\nspoluvlastníctve a preto ani nemôže byť sankcionovaný za žalobu o zrušenie spoluvlastníctva a náhrady\ntrov konania. Žalobkyňa takto bola v konaní proti žalovaným úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n22. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie obaja žalovaní a namietali v ňom, že súd prvej\ninštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností nevyžiadal žiadne\npísomné dôkazy o jej tvrdení o tom, že žalovaná v 1. rade bola v danej veci niekoľko krát kontaktovaná\npísomne aj ústne bez potreby obrátiť sa na súd. Toto jej tvrdenie je zaznamenané v danom rozsudku\n- strana 3 a dodala, že naopak, bola to žalovaná v l. rade, ktorá navrhla riešenie aj súdnou cestou.\nBolo to v čase, keď žalobkyňa splnomocnila JUDr. Igazovú v liste zo dňa 26.01.2012, na ktorý žalovaná\n1/ patrične odpovedala. Na list však nedostala žiadnu odpoveď a poznamenala, že žalobkyňa svojimi\nvyjadreniami o jej osobe súd prvej inštancie zavádzala. Daný list zaslala v prílohe odvolania. Čo sa\ntýka znaleckého posudku č. 43/2023 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností\nIng. Maroša Murčinku zo dňa 07.02.2023, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, je v ňom uvedené,\nže žalovaní nepredložili žiadny dôkaz a nenavrhli žiadny iný procesný postup ako ani vzájomný návrh\nriadne špecifikovaný a vyčíslený, spoplatnený a o ktorom by súd rozhodoval samostatným výrokom,\nk čomu mali za to, znalec neurčuje cenu, ale znaleckým posudkom stanovuje všeobecnú hodnotu\nnehnuteľnosti a pritom postupuje podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti. Vyhláška 492 § 2 písmeno\ng) stanovuje všeobecnou hodnotou majetku ako výslednú objektivizovanú hodnotu majetku, ktorá je\nznaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom\nmieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji,\nkeď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že\ncena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Ohodnotenie\nje teda znaleckým odhadom, respektíve názorom znalca a hodnota nehnuteľnosti v tom istom čase\nmôže byť z pohľadu dvoch znalcov odlišná. Preto mali za veľmi dôležité, aby znalec venoval pozornosť\nzdôvodneniu, ako sa k danej hodnote dopracoval a aké metódy a podklady použil. Pri dodržiavaní\nvšetkých pravidiel, ktoré vyhláška ministerstva spravodlivosti vyžaduje pri identických vstupoch , ktoré\nby obidvaja znalci dostali a pri rovnakom uvažovaní nastavenia koeficientov, ktoré určujú trhovú situáciu,\npolohu nehnuteľnosti, je podľa žalovaných možné, že obidva posudky sa budú líšiť a pritom obidva budú\nsprávne. K uvedenému dodali, že znalec Ing. Maroš Murčinko nevenoval pozornosť zdôvodneniu aké\npodklady použil a ako sa k danej hodnote dopracoval, keďže v znaleckom posudku na strane 6, uvádza,\nže mu nebola poskytnutá technická dokumentácia. Ďalej namietali, že v danom rozsudku je tiež uvedené,\nže žalovaná v l. rade si minimálne od roku 2012 musela byť vedomá toho, že sa skôr či neskôr peňažnej\nnáhrady bude žalobkyňa domáhať a že mala dostatočný priestor na to, aby som sa na túto situáciu\npripravila, k čomu poznamenala, že výška jej starobného dôchodku spolu s vdovským dôchodkom v\nroku 2015 činila mesačnú sumu vo výške 472,90 Eur, čo znamená, že predošlé roky bola ešte nižšia. V\npriebehu daných rokov až do roku 2020 síce mala aj nejaké vedľajšie príjmy, ktoré vzhľadom na uvedené\nboli nutné na to, aby žalovaní vyžili a toho času od roku 2023 výška jej dôchodku činí 700,20 Eur, ktorá\nje nižšia ako minimálna mesačná mzda. Okrem toho po úmrtí manžela zdedili aj pasíva, ktoré sa riešili\n\naj súdnou cestou, nakoľko boli vymáhané neoprávnenou spoločnosťou. V danej veci však súd rozhodol\nrozdielne a to práve v neprospech syna M. Ž. ako žalovaného v 2. rade, ktorý mal z jedného dňa na\ndruhý zablokovaný účet z dôvodu exekúcie, ktorú po mnohých „vypisovačkách“ oprávnený, ktorou bola\nbanka, zastavil. Uviedli, že v prípade potreby dôkazy majú.... Nepochybne však táto udalosť žalovaného\n2/ dostala do nepriazne, ktorú dodnes pociťuje, zmeniť sa to už nedá a toho času podáva osobný\nbankrot formou splátkového kalendára. Keďže veľkosť spoluvlastníckeho podielu neurčuje iba mieru\nvlastníckych práv k veci, ale aj mieru spolupodieľania sa na povinnostiach vyplývajúcich z podielového\nspoluvlastníctva, dodali, že žalobkyňa A. L. od nadobudnutia dedičstva v roku 2007 v 1/6 - tine z celku\nneprispievala do fondu údržby a opráv napriek tomu, že ako spoluvlastník bytu v súlade s § 10 zákona č.\n182/1993 Z.z. túto povinnosť mala bez ohľadu na to, či využije svoje právo byt užívať. Ak teraz požaduje\nsumu vo výške 17 000 Eur, pričom nesúhlasí s mesačnými splátkami, tento jej prístup ako aj rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie smerom k nim považujú za likvidačný a dodali, že ak súdna prax pod režim § 139\nodsek 1 OZ radí aj prípady nárokov majúcich základ v bezdôvodnom obohatení, malo by sa vychádzať\nz toho, že medzi spoluvlastníkmi bude tento nárok zohľadnený. Mali za to, že primeranou náhradou pri\nzrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 OZ je príslušný\npodiel všeobecnej ceny veci, a obrátili sa na odvolací súd s prosbou, aby vyhovel ich návrhu vo výške 13\n000 maximálne 15 000 Eur v mesačných splátkach vo výške 200 Eur a súdne trovy žalobkyni nepriznal.\nDodali, že súd môže povoliť vyplácanie prisúdenej časti aj v splátkach, pričom zriadi záložné právo alebo\nvecné bremeno a podľa § 26 pri vyrovnaní dedičských podielov prihliadne na náklady, ktoré povinná\nosoba vynaložila na ich zhodnotenie.\n23. V odvolacej replike mala žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí riadne\nvysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré uviedli žalovaní v doručenom odvolaní. Pri určení výšky\nnáhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi, ktorú majú žalovaní 1/ a 2/ vyplatiť žalobkyni, konajúci súd\npodľa nej vychádzal jednak z dôkazov predložených žalobkyňou - ponuky realitných kancelárii, ako i z\ndôkazu, ktorý si zabezpečil konajúci súd, a to zo znaleckému posudku vypracovaného znalcom v oblasti\noceňovania nehnuteľností. Znalecký posudok spracoval znalec Ing. Maroš Murčinko pod č. 43/2023.\nZ predloženého znaleckého posudku nepochybne vyvodila záver, že žalobkyňa vo svojom návrhu\npožadovala za svoj ustupujúci podiel nižšie plnenie, ako bola hodnota protiplnenia určená znaleckým\nposudkom, prípadne ponukami realitných kancelárii. Namietala, že žalovaní 1/a 2/ v súdnom konaní\nnepredložili žiadny dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom mohol spochybniť rozhodnutie súdu prvej\ninštancie v časti odplaty ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Boli toho názoru, že súd prvej inštancie až\nnadštandardne zohľadnil údajné majetkové pomery žalovaných 1/ a 2/, keď im umožnil väčšiu časť\nzáväzku splatiť formou mesačných splátok po 100,- Eur mesačne každému. Zo sumy 8.500,- Eur, až\nsumu 4.500,- Eur im umožnil splatiť formou mesačných splátok. Vo svojom rozhodnutí poukázal na\nskutočnosť, že samotné konanie na súde prvej inštancie začalo v roku 2019, teda pred piatimi rokmi,\navšak prvé snahy žalobkyne o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti\nboli už v roku 2012, teda žalovaní 1/ a 2/ mali dostatok času túto záležitosť riešiť, resp. sa na ňu pripraviť.\nSúd prvej inštancie podľa ich názoru prihliadol i na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ dlhodobo užívali\npredmetnú nehnuteľnosť nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov a teda bezodplatne užívali\nspoluvlastnícky podiel žalobkyne. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby: Odvolací súd\nnapadnutý rozsudok vydaný Mestským súdom Bratislava IV pod č. k. 9C/34/2019 zo dňa 28.3.2024 ako\nvecne správny v súlade s ust. § 387 CSP potvrdil a zároveň priznal žalobkyni právo na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n24. Žalovaná 1/ v odvolacej replike namietala, že súdny znalec Ing. Maroš Murčinko nevenoval\npozornosť zdôvodneniu, aké podklady použil a ako sa k danej hodnote dopracoval, keďže v znaleckom\nposudku na strane 6, uviedol, že mu nebola poskytnutá technická dokumentácia... Dodala, že k danému\nznaleckému posudku sa podrobnejšie vyjadrila v odvolacom konaní. K vyjadreniu právneho zástupcu\nžalobkyne o tom, že súd prvej inštancie až nadštandardne zohľadnil majetkové pomery žalovaných,\npoznamenala, že súd prvej inštancie ich majetkové pomery podrobnejšie nezisťoval ani z minulosti ani\nzo súčasnosti. Bolo jej to umožnené až v odvolacom vyjadrení, v ktorom v prílohách zaslala dôkazné\nspisy. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne o tom, že sa žalobkyňa A. L. v roku 2012\nsnažila so žalovanými vysporiadať bez odozvy, dodala, že na daný návrh reagovala, ale neobdržala\nžiadnu odpoveď. Aj v tejto veci v odvolacom konaní poslala dôkaz. Uviedla, že ak medzi majetkové\npráva patria aj finančné nároky, v tomto prípade vynaloženie do spoločnej nehnuteľnosti, pôvodné\npriestory sa zhodnotili o niekoľko tisíc eur a teda dodala, že žalobkyňa od nadobudnutia dedičstva mala\npovinnosť spolupodieľať sa na udržiavaní veci, nakoľko veľkosť spoluvlastníckeho podielu neurčuje iba\n\nmieru vlastníckych práv, ale aj mieru spolupodieľania sa na právach a povinnostiach vyplývajúcich z\npodielového spoluvlastníctva.\nNavyše ak súdna prax pod režim § 139 Ods. 1 OZ radí aj prípady nárokov majúcich základ v\nbezdôvodnom obohatení, malo by sa podľa nej vychádzať z toho, že medzi spoluvlastníkmi bude tento\nnárok zohľadnený. Žalobkyňa ako spoluvlastník bytu je v súlade s § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. povinná\nmesačne vopred uhrádzať preddavky do fondu, údržby a opráv a to bez ohľadu na to, či využije svoje\nprávo byt užívať a predpokladom na plnenie tejto zákonnej povinnosti vlastníka bytu podľa nej nie\nje osobné podpísanie zmluvy o výkone správy vlastníkom. Mala za to, že podľa § 451 OZ možno\nteda hovoriť o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalobkyňa od nadobudnutia dedičstva do\nfondu opráv neprispievala. Dodala, že v čase, keď sa žalobkyňa, tak ako tvrdí „snažila“, so žalovanými\nvysporiadať, navrhovala jej okrem iného riešenie aj súdnou cestou, ale bez odozvy a keďže v roku\n2007 na základe dedičského osvedčenia nadobudla sumu vo výške 166 790 Sk, čo je približne 5 600\nEur a od tej doby neprispievala do fondu opráv, z tohto dôvodu je ich návrh vo výške 15 000 Eur, v\nmesačných splátkach ako žalovaná v prvom rade mesačne vo výške 100 Eur a ako žalovaný v druhom\nrade mesačne vo výške 100 Eur, spolu 200 Eur. Keďže v zákone nie je určená maximálna lehota, v\nktorej by sa mal podiel vyplatiť, vyjadrila názor, že súd môže povoliť vyplácanie prisúdenej časti aj v\nsplátkach a to vzhľadom na výšku sumy a majetkové pomery, pričom zriadi záložné právo alebo vecné\nbremeno a pri vyrovnaní dedičských podielov prihliadne na náklady, ktoré povinná osoba vynaložila na\nich zhodnotenie.\n25. Žalovaný 2/ v odvolacej replike uviedol absolútne identické argumenty ako žalovaná 1/ vo svojom\nvyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaných uvedené v predchádzajúcom odseku tohto\nrozsudku.\n26. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duplike namietala, že nakoľko žalovaní vo svojich podaniach neuviedli\nžiadne nové skutočnosti, poukázala na jej dovtedajšie podania urobené vo veci. Bola toho názoru,\nže konajúci súd správne vyhodnotil predložené dôkazy, ako i obranu žalovaných prednesenú v spore.\nNavrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobkyni právo na náhradu trov konania.\n27. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodal.\n28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa§ 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1\nCSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaných nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie\nsprávnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného\ndokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite\na dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti\nžalobou uplatneného nároku žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so\nžalovanými ako aj o dôvodnosti žalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke priznanej sume náhrady\nza ustupujúci spoluvlastnícky podiel voči žalovaným 1/, 2/ a správnosti spôsobu jej výplaty žalobkyni\nstotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie\nsú spôsobilé privodiť iné než napadnutým rozsudkom vyslovené právne závery a nepredstavujú také,\ns ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo\nby im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce\na nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych\nzáverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby\nv odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už\nodzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti\nnapadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne\nskutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu\nSR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového\nsúdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento\nprávny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných\nsúdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak\nodvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať,\n\nže v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty\nstrán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené\nočakávania žalovaných a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s ich právnymi názormi, neznamená\nporušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite.\nV záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje\nstručne k odvolacím námietkam žalovaných.\n29. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a jeho\ndôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) predmetom odvolacieho prieskumu je len výška peňažnej náhrady za\nustupujúci spoluvlastnícky podiel, ktorú sú žalovaní 1/, 2/ žalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke\npovinní zaplatiť, ako aj spôsob jej výplaty žalobkyni, keď žalovaní nesúhlasia s priznanou výškou spolu\n17.000 eur (každý vo výške 8.500 eur), ako ani s tým, že sú napadnutým rozsudkom povinní zaplatiť\nžalobkyni každý sumu po 4.000 eur do 60 dní od jeho právoplatnosti a až zvyšok v pravidelných\nmesačných splátkach spolu vo výške 200 eur a odvolaním žiadajú umožniť zaplatiť žalobkyni za jej\nustupujúci spoluvlastnícky podiel sumu maximálne 15.000 eur celú v splátkach spolu po 200 eur\nmesačne. Najskôr v odvolaní polemizujú so správnosťou záverov súdu prvej inštancie o tom, ktorá zo\nsporových strán iniciovala pokusy o mimosúdne vyriešenie veci a mimosúdne zrušenie ich podielového\nspoluvlastníctva, ktorú odvolaciu námietku žalovaných odvolací súd vyhodnotil ak neopodstatnenú a\nnajmä irelevantnú pre účely rozhodnutia veci, nakoľko od vzniku podielového spoluvlastníctva strán\nsporu k bytu a spoločným častiam a zariadeniam a pozemkom k bytu prislúchajúcim dedením po\nporučiteľovi M. Ž. v roku 2007 (Osvedčenie o dedičstve zo dňa 19.09.2007 sp. zn. 38D 1961/2006, Dnot\n3/2007) nebránilo nič ani strane žalovaných k iniciovaniu súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou a právne definitívne a spravodlivé vyriešenie veci. Táto\nodvolacia námietka je potom irelevantná práve z uvedeného dôvodu aj k výške k priznanej sumy\nza ustupujúci podiel žalobkyne, keď súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o jej výške správne\nvychádzal z procesného ustanovenia § 217 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v\nčase jeho vyhlásenia a správne teda v odôvodnení rozsudku uviedol, že pre určenie primeranej výšky\nnáhrady je rozhodujúca cena nehnuteľnosti v dobe jej vyporiadania. Túto žalobkyňa nesúca v spore\npovinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení o výške náhrady požadovanej žalobou\nuniesla, keď znalecký posudok č. 4/2023 zo dňa 07.02.2023 znalca Ing. Maroša Murčinka vypracovaný\nna základe súdom prvej inštancie nariadeného znaleckého dokazovania žalobou požadovanú sumu za\nustupujúci spoluvlastnícky podiel preukázal. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ namietali správnosť jeho záverov,\nodvolací súd konštatuje neopodstatnenosť tejto odvolacej námietky, nakoľko svoje tvrdené námietky\nvo vzťahu k nemu iným dôkazným prostriedkom žalovaní nepreukázali a správnosť jeho znaleckých\nzáverov tak nevyvrátili, nenavrhli kontrolné znalecké dokazovanie alebo iný dôkazný prostriedok, z\nktorého by súd prvej inštancie a následne odvolací súd mohol pre účely rozhodnutia o výške ceny\nnehnuteľnosti v čase jej vysporiadania vychádzať. Predmetné konanie je civilným sporovým konaním\novládaným prejednacou zásadou znamenajúcou povinnosť unesenia dôkazného bremena o tvrdených\nskutočnostiach stranou sporu vo svoj prospech, ktoré bremeno žalovaní neuniesli. Ak v spore namietali,\nže žalobkyňa neprispievala do fondu údržby a opráv domu, pričom stav obytného domu sa od doby\ndedenia nehnuteľnosti v roku 2007 z príspevkov do tohto fondu zveľadil, čo ovplyvnilo aj cenu samotného\nbytu, odvolací súd túto odvolaciu námietku taktiež vyhodnotil za neopodstatnenú. Súd prvej inštancie\ntotiž správne uviedol, že žalovaní tieto skutočnosti neuviedli procesnou formou, ktorá by mohla byť\nprocesne posúdená ako vzájomná žaloba alebo započítací prejav. Navyše odvolací súd uvádza, že\nsúdom prvej inštancie správne aplikované ust. § 137 ods. 1 OZ uvádza, že podiel vyjadruje mieru, akou\nsa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej\nveci, pričom spoluvlastníkom veci nie je uložená len povinnosť podieľať sa na nákladoch súvisiacich so\nspoluvlastníctvom, ale patrí im všetkým aj právo spoločnú vec adekvátne podľa svojich podielov užívať,\nv ktorom práve bola žalobkyňa žalovanými obmedzená adekvátne vo vzťahu k jej povinnosti znášať\nnáklady spojené s jej spoluvlastníctvom. Zhodnotenie bytového domu a tým aj ceny samotného bytu je\nna prospech aj samotným žalovaným ako nadobúdajúcim vlastníkom, ktorí z tohto dôvodu nadobúdajú\ndo svojho vlastníctva nehnuteľnosti i podľa nich samotných vyššej hodnoty. Ich príspevky do fondu\núdržby a opráv boli použité na vec, ktorá sa stane ich vlastníctvom a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nteda nie je nespravodlivé. Odvolací súd dospel preto k záveru, že výška priznanej náhrady za ustupujúci\npodiel žalobkyni 17.000 eur je legitímna a vyplýva z vykonaného dokazovania.\n30. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku určený spôsob výplaty\nnáhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel, odvolací súd dospel k záveru, že tento je legitímny\n\na spravodlivý. Žalovaní sú si vedomí podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou od roku 2007, je\npreto za dobu 18 rokov trvania podielového spoluvlastníctva, užívania nehnuteľnosti nad rámec svojich\nspoluvlastníckych podielov a nutnosti očakávania súdneho sporu minimálne s obdobným výsledkom\nspravodlivé a oprávnené od nich očakávať aspoň čiastočnú pripravenosť na splnenie povinnosti uloženej\nim súdom prvej inštancie, t. j. pripravenosť zaplatiť žalobkyni každý po 4.000 eur v predĺženej patričnej\nlehote 60 dní a zvyšok v minimálnych splátkach v súlade s ich požiadavkou.\n31. Pokiaľ ide o návrh žalovaných na rozšírenie dokazovania iniciovaný v rámci odvolacieho konania,\nodvolací súd tento posúdil ako neprípustný podľa § 366 CSP, keďže novoty počas odvolacieho konania\nsú v zásade neprípustné a nejedná sa o žiadnu zo zákonných výnimiek z tejto neprípustnosti noviniek v\nodvolacom konaní. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,\nktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n32. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaných za nedôvodné a\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu viažucom sa k výške náhrady za ustupujúci podiel\nžalobkyne a k spôsobu jej výplaty a v síce odvolaním výslovne nenapadnutom, ale v podľa § 379 písm.\na) CSP závislom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti\nv konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech\nžalobkyne v odvolacom konaní.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/34/2019", "guid": "538ad350-66f4-41f3-ad6f-510cdcee413a:2494cc48-2350-4373-b961-9eca939e8974", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}], "citovane_v": []}