{"guid": "082eb0f5-a671-400f-abb1-d199e1cc5024:6111adb2-0072-4899-ac65-b5e90bf8c900", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1420202540.1", "spisova_znacka": "6Co/79/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/79/2023 z 16. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2025, sp. zn. 6Co/79/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1420202540.1", "identifikacne_cislo": "1420202540", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Otília Belavá", "sudca_id": 490, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-otilia-belava-490", "datum_vydania": "2025-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6111adb2-0072-4899-ac65-b5e90bf8c900", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1420202540.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1420202540.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1420202540.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/79/2023\n1420202540\n16. 04. 2025\nJUDr. Otília Belavá\nECLI:SK:KSBA:2025:1420202540.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu\nJUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: E. K., O.. XX.XX.XXXX,\nZ. V. P. E. X, V., právne zastúpený advokátkou JUDr. Evou Krištofiakovou, so sídlom Zelená 11, Malinovo,\nIČO: 44 495 145, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha,\nČeská republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z\niného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, právne zastúpený\nadvokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin, IČO: 42 071 135, o\nzaplatenie 1.680 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu\nBratislava IV sp.zn. 11C/15/2020-263 zo dňa 10.03.2023, takto\nrozhodol:\nI. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 11C/15/2020-263 zo dňa 10.03.2023, p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobný návrh v celom rozsahu zamietol (výrok I.),\nžalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a o výške\ntrov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok III.).\n2. Žalobou podanou dňa 30.06.2020 sa žalobca domáhal pôvodne proti žalovanému Generali poisťovňa,\na.s., sídlo Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zaplatenia sumy 1.680 eur s príslušenstvom\na náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že poškodenému U.. U. V. (právny predchodca\nžalobcu, ďalej už len „poškodený“) vznikla škoda na motorovom vozidle X. P. W.: V. XXXVU škodovou\nudalosťou zo dňa 06.04.2018. Poškodený požiadal o náhradu škody žalovaného, ktorý vyhodnotil\nškodu na motorovom vozidle v rozsahu neekonomickej opravy, určil hodnotu motorového vozidla ku\ndňu poistnej udalosti na sumu 4.863,35 eur a hodnotu predajných zvyškov v sume 255 eur. Žalovaný\nako poisťovateľ však neuhradil poškodenému kompletnú škodu na motorovom vozidle ani náklady\nza prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodený ako postupca postúpil svoju pohľadávku\nžalobcovi. Výška nároku žalobcu pozostáva z: a) z rozdielu všeobecnej hodnoty vozidla (ďalej len „VHV“)\nurčenej žalovaným v sume 5.132 eur a VHV uvedenej v znaleckom posudku predložený žalobcom (ZP\nč. X/XXXX znalca C.. Š.) v sume 5.987 eur, kde rozdiel v čiastke 600 eur tvorí prvú časť istiny tohto\nžalobného návrhu; b) z rozdielu vystavenej faktúry č. XXXXXXXXX prenajímateľom v sume 1.470 eur,\n\nz ktorej je odpočítaná suma uhradená poisťovňou - žalovaným 390 eur, a rozdiel vo výške 1.080 eur\ntvorí druhú časť istiny žalobného návrhu.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku nedostatku svojej\npasívnej vecnej legitimácie s poukazom na § 15a, § 15 ods. 1, § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), kedy v danom prípade je zodpovedným\npoisťovateľom škodcu Generali Česká pojišťovna a.s.. Žalovaný vystupoval v danom prípade len\nako likvidačný zástupca poisťovateľa za účelom došetrenia a vysporiadania oprávnených nárokov\npoškodeného. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu podľa § 106 Občianskeho\nzákonníka, a uviedol, že poškodený sa o určení všeobecnej hodnoty vozidla dozvedel ukončením\nšetrenia poistnej udalosti dňa 24.05.2018, resp. doručením oznámenia o ukončení likvidácie zo dňa\n24.05.2018. O výške nároku na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla sa poškodený dozvedel\nukončením nájmu dňa 25.05.2018. V tomto prípade uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba,\nktorá začala plynúť najneskôr dňa 25.05.2018 a posledným dňom na uplatnenie nároku na súde bol\ndeň 25.05.2020. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 30.06.2020.\n3.1. K nároku žalobcu na náhradu škody z titulu nesprávne určenej VHV vozidla a k jej výške žalovaný\nuviedol, že vychádzal zo všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla v čase bezprostredne\npred škodovou udalosťou a opravu poškodeného motorového vozidla vyhodnotil ako nerentabilnú.\nŽalobcovi bolo poukázané poistné plnenie vo výške 4.641,35 eur. Výška všeobecnej hodnoty vozidla,\nktorú malo motorové vozidlo bezprostredne pred vznikom škodovej udalosti bola stanovená na sumu\n4.863,35 eur, po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov 255 eur a pripočítaní poplatku za prihlásenie\nvozidla vo výške 33 eur bolo poistné plnenie ustálené na sumu 4.641,35 eur. Žalobca pri uplatnení\nsvojho nároku vychádzal z ním predloženého Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaný C.. Š., podľa\nktorého všeobecná hodnota motorového vozidla bola 5.987 eur. Žalovaný si dal vyhotoviť svoj Znalecký\nposudok č. XX/XXXX vypracovaný C.. G.. V., podľa ktorého všeobecná hodnota motorového vozidla\npred poistnou udalosťou bola 5.387 eur. Žalovaný poistnú udalosť likvidoval tak, že doplatil žalobcovi\nsumu vychádzajúc zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vo výške 523,65 eur.\n3.2. K nároku žalobcu na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla žalovaný uviedol,\nže dňa 20.09.2018 bolo vozidlo likvidované na sumu 390 eur a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 3Mcdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016. Žalovaný poškodenému priznal výšku nájmu len\nv rozsahu od 07.04.2018 do 19.04.2018, nakoľko poškodenému už listom zo dňa 17.04.2018 bolo\noznámené, že oprava vozidla je neekonomická, lebo náklady na opravu poškodeného motorového\nvozidla prekročia obvyklú cenu vozidla a že poistná udalosť sa bude likvidovať formou totálnej škody\n(poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/135/2017).\n4.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, § 663, § 100 ods.\n1, § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1, ods. 2, §\n15a ods. 4 zákona o PZP a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané,\nže dňa 06.04.2018 došlo pri dopravnej nehode na D1 smer Z. k poškodeniu motorového vozidla X. P.\ndržiteľa U.. U. V., ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody u spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., so\nsídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332. Poškodenému bolo po ukončení likvidácie\npoistnej udalosti, oznámené listom zo dňa 24.05.2018 vyplatenie poistného plnenia vo výške 4.641,35\neur, ktoré poškodený prijal dňa 25.05.2018, a doplatok vo výške 523,65 eur dňa 12.02.2020. V zmysle\nlistu zo dňa 18.09.2020 o likvidácii poistnej udalosti bola poškodenému poukázaná náhrada škody\nza prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 390 eur. Poškodený následne ako postupca\npostúpil svoju pohľadávku z titulu náhrady škody z dopravnej nehody voči pôvodne žalovanému Generali\nPoisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 vo výške 1.680 eur Zmluvou o postúpení zo dňa 01.03.2020 v spojení\ns prílohou zo dňa 25.08.2020 voči Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, na žalobcu.\n5. Otázku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd prvej inštancie podrobne odôvodnil\nv odsekoch 40. až 44. napadnutého rozhodnutia so záverom, že v predmetnej veci nie je daná pasívna\nvecná legitimácia žalovaného Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká\nrepublika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného\nčlenského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573. Medzi škodcom a pôvodne\nžalovaným Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 nebol uzavretý žiadny záväzkový zmluvný vzťah,\na vo vzťahu k poškodenému vystupoval len v pozícii likvidačného zástupcu. Súd prvej inštancie preto\n\nžalobu vo vzťahu k žalovanému pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Súd prvej inštancie\nv odseku 40. napadnutého rozhodnutia ozrejmil, že žalobca si uplatnil žalobný nárok žalobou podanou\ndňa 30.06.2020 proti žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, ktorá od začiatku namietala\nsvoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že v rámci likvidácie poistnej udalosti vystupovala len ako\nlikvidačný zástupca. V priebehu konania súd uznesením z 24.01.2023 pripustil, aby do konania na\nmiesto doterajších žalovaných 1/ a 2/ vstúpila spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom\nSpálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa\na.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54\n228 573. Žalovaný tiež trval na nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nárok bol\nuplatnený voči žalovanému zastúpenému organizačnou zložkou, pričom činnosť tejto zložky nebola\nprevedená na žalovaného. Jedná sa o samostatnú organizačnú zložku, ku ktorej nedošlo k predaju\npodniku, nebol pôvodným poisťovateľom. Pôvodný žalovaný pri svojej obrane poukázal na ust. § 15a\nods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 15 zákona o PZP, nakoľko pri likvidácii poistnej udalosti zo dňa 06.04.2018,\nuvedená obchodná spoločnosť vystupovala len v pozícii likvidačného zástupcu zahraničnej poisťovne\nGenerali Česká pojišťovna a.s. a nie ako poisťovateľ. V odseku 41. napadnutého rozhodnutia súd prvej\ninštancie odôvodnil pozíciu likvidačného zástupcu s poukazom na § 15a zákona o PZP. Následne v\nodseku 42. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie sa venoval otázke, či poškodený je oprávnený\nžalovať v sporovom súdnom konaní len likvidačného zástupcu zahraničnej poisťovne, ktorú uzavrel s\ntým, že likvidačný zástupca v sporovom konaní nijako nenahrádza zahraničnú poisťovňu, ktorú zastupuje\nna základe zmluvného vzťahu pri likvidácii poistnej udalosti (plní výlučne úlohy sprostredkovateľa), a\npreto nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody (uvedené nemá oporu v zákone o\nPZP), ktorú možno vymáhať v súdnom konaní na základe zákona o PZP priamo voči poisťovateľovi.\nZ uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že likvidačný zástupca, tak ako bol označený ako žalovaný\nsubjekt nie je/nebol pasívne vecne legitimovaný v konaní o nároku poškodeného voči poisťovateľovi\npodľa zákona o PZP a preto nebola daná pasívna vecná legitimácia ani pôvodne žalovaného 1/ v čase\npodania žaloby.\n6. So vznesenou námietkou premlčania sa súd prvej inštancie vysporiadal v odsekoch 45. až 50.\nnapadnutého rozhodnutia s dôrazom na zistené skutočnosti, že žalobca si uplatnil nárok proti pôvodne\nžalovanému 1/ dňa 30.06.2020 a proti pôvodnému žalovanému 2/ dňa 31.08.2020 v zákonnej trojročnej\nobjektívnej lehote od vzniku škodovej udalosti dňa 06.04.2018. Následne vo vzťahu k škode na\nvšeobecnej hodnote vozidla vo výške 600 eur, súd prvej inštancie dospel k názoru, že tento nárok\nje premlčaný. Poškodený sa o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá dozvedel v deň vzniku škodovej\nudalosti dňa 06.04.2018. Ide nielen o vedomosť vzniku škody, existencie škody, ale aj o jej výške.\nZačiatok plynutia subjektívnej lehoty môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi\na k jeho vedomosti o škode. V danom prípade, podľa názoru súdu prvej inštancie sa poškodený\nnajneskôr o nároku škody z titulu nesprávne určenej všeobecnej hodnoty vozidla dozvedel ukončením\nlikvidácie poistnej udalosti listom zo dňa 24.05.2018, doručený poškodenému spolu s poistným plnením\ndňa 25.05.2018. Týmto bola poškodenému, likvidačným zástupcom poisťovateľa, oznámená výška\nvšeobecnej hodnoty vozidla pred škodovou udalosťou v sume 4.861,35 eur a následne bolo vyplatené\npoistné plnenie vo výške 4.641,35 eur. Od uvedeného dňa začala plynúť dvojročná subjektívna lehota\nna uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 25.05.2020. Na uvedenom nič nemení\nani skutočnosť, že v dôsledku následnej komunikácie žalobcu s likvidačným zástupcom, v dôsledku\npredloženia ZP č. X/XXXX žalobcom a ZP č. XX/XXXX likvidačným zástupcom, došlo zo strany\npoisťovne k prehodnoteniu poistného plnenia a poisťovňa poškodenému doplatila sumu 532,65 eur.\n6.1. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 1.080 eur za prenájom náhradného motorového vozidla,\nsúd prvej inštancie v odseku 48. napadnutého rozhodnutia uzavrel, že poškodený sa o vzniku škody\na jej výške dozvedel najneskôr dňa 25.05.2018, kedy bolo poškodenému uhradené poistné plnenie\nvo výške 4.641,35 eur ako likvidácia škody na motorovom vozidle. K danému dňu poškodený ukončil\nprenájom náhradného motorového vozidla, kedy bol oboznámený s výškou prenájmu spolu 1.470 eur,\nktoré mal uhradiť prevodným príkazom. Od uvedeného dňa poškodenému začala plynúť subjektívna\ndvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody za prenájom motorového vozidla,\nktorá uplynula dňa 25.05.2020. Žaloba voči pôvodnému žalovanému 1/ ako likvidačnému zástupcovi\nbola podaná dňa 30.06.2020 a voči pôvodnému žalovanému 2/ ako poisťovateľovi bola podaná dňa\n31.08.2020, t.j. po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, hoci ešte v trojročnej objektívnej\nlehote.\n\n6.2. S názorom žalobcu, ktorým žiadal vo vzťahu k § 15 zákona o PZP ohľadom premlčacej doby\naplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka s tým, že k premlčaniu nároku v čase podania žaloby\nnedošlo, sa súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko medzi poškodeným a poisťovateľom nebol založený\nprávny vzťah na základe poistnej zmluvy, ako odôvodnil v odseku 50. napadnutého rozhodnutia.\n7. V závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uzavrel, že vo veci nebola preukázaná\npasívna vecná legitimácia žalovaného, že žalovaným bola úspešne vznesená námietka premlčania a z\nuvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.\n8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v odseku 52. napadnutého rozhodnutia podľa § 262\nods. 1 § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, priznal voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n9. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1\npísm. f), písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n10. Žalobca k pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že trvá na svojom stanovisku, že žalovaný je pasívne\nvecne legitimovaný nakoľko ho zastupuje v plnom rozsahu podľa § 15a ods. 4 zákona o PZP. Zároveň\nzdôraznil potrebu aplikácie § 15a ods. 6 a ods. 7 zákona o PZP, ktoré sa na tento prípad vťahujú.\nVzhľadom na uvedené má žalobca za to, že nárok na náhradu škody je možné podať priamo iba proti\nlikvidačnému zástupcovi v danom členskom štáte, keď poisťovateľ škodcu bol z iného členského štátu.\n11. Žalobca namieta vyhodnotenie premlčania súdom prvej inštancie podľa § 106 Občianskeho\nzákonníka, keď súd prvej inštancie opomenul aplikovať ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých\nmimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID -19 ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021 Z.z. (ďalej len „lex corona“). V zmysle\nuvedeného tak má žalobca za to, že síce súd prvej inštancie prihliadol na námietku žalovaného v zmysle\n§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak vzhľadom na mimoriadnu situáciu podľa ustanovení lex\ncorona (§ 8 písm. a), ktoré podľa žalobcu až do 28.02.2021 neplynú) nedošlo k uplynutiu subjektívnej\ndvojročnej lehoty a v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok žalobu nie je premlčaný.\n12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne, podaním zo dňa 12.05.2023 s tým, že ho\npovažuje za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v\nplnom rozsahu vrátene trov konania.\n13. K námietke nesprávneho posúdenia nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď žalobca\nzastáva názor, že označený žalovaný je pasívne vecne legitimovaný ako osoba, ktorá žalovaného\nzastupuje s poukazom na ust. § 15a ods. 4, ods. 6 a ods. 7 zákona o PZP, žalovaný nesúhlasí a\nplne sa stotožňujeme s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch 40. - 43.. Žalovaný\nzdôraznil, že na žalobcom označený žalovaný subjekt prešli práva a povinnosti spoločnosti Generali\nPoisťovňa, a. s., IČO: 35 709 332, ktorá nebola poisťovateľom prevádzky predmetného motorového\nvozidla. V procese likvidácie uplatnených nárokov poškodeného, vystupovala spoločnosť Generali\nPoisťovňa, a. s. len v pozícii likvidačného zástupcu poisťovateľa prevádzky predmetného motorového\nvozidla, ktorým bola spoločnosť Generali Česká pojišťovna, a. s., IČO: 45 272 956. Vzhľadom k tomu,\nže spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., IČO: 35 709 332 nebola poisťovateľom, ale len zástupcom\npoisťovateľa, z tejto pozície nenahrádzala zahraničnú poisťovňu, túto len zastupovala v rámci likvidácie\nnárokov v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 15a zákona o PZP. Na označeného žalovaného, s poukazom\nna zmluvu o predaji podniku, prešli práva a povinnosti len pôvodného žalovaného - likvidačného\nzástupcu (t. j. spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., IČO: 35 709 992), nie poisťovateľa motorového\nvozidla. Ak žalobca odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z ustanovení § 15a ods. 4,\nods. 6 a ods. 7 zákona o PZP, z týchto vyplýva, že zahraničný poisťovateľ má povinnosť ustanoviť v\nkaždom členskom štáte, okrem toho, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej\nčinnosti svojho likvidačného zástupcu (fyzickú alebo právnickú osobu s trvalým pobytom alebo sídlom\nv členskom štáte), v prípade, ak poisťovateľ so sídlom na území iného členského štátu vykonáva\npoistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, činnosť likvidačného\nzástupcu vykonáva vedúci pobočky, ak poisťovateľ neurčil iného likvidačného zástupcu. Uvedené však\n\nneznamená, že takýto subjekt (likvidačný zástupca resp. vedúci pobočky) nadobúda všetky práva a\npovinnosti poisťovateľa, naopak naďalej vystupuje len v pozícii zástupcu poisťovateľa s konkrétne\nvymedzenými právami a povinnosťami v rámci procesu likvidácie uplatneného nároku a nie je nositeľom\npráv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva len pre poisťovateľa.\n14. K námietke nesprávneho posúdenia námietky premlčania, žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne\npoukazuje na ust. § 8 písm. a) zákona č. 9/2021 Z. z. (účinný od 19.01.2021), t. j. až po uplynutí\npremlčacej doby, ktorá uplynula podľa názoru súdu prvej inštancie v máji 2020. Vzhľadom na uvedené,\nargumentácia žalobcu nie je správna.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§\n362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1\nCSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto\na čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne\n5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je\nvecne správny a odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\n16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie a argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, bolo posúdiť pasívnu vecnú legitimáciu\nžalovaného a dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania s poukazom na aplikáciu zákona\nč. 62/2020 Z. z. v znení zákona č. 9/2021 Z. z..\n17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým\nstavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý sa v svojom rozhodnutí vysporiadal so\nvšetkými podstatnými argumentmi sporových strán, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť\ndôvodov uvedených v rozhodnutí odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd preberá súdom\nprvej inštancie osvedčený skutkový stav a pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie\npasívnej legitimácie žalovaného a uplatnenej námietky premlčania, v celom rozsahu zdieľa jeho právny\nzáver, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto s poukazom na § 387 ods. 2\nCSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom\nrozhodnutí súdu prvej inštancie a zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty\nžalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie\nodkloniť.\n18. Námietku žalobcu vo vzťahu k vyhodnoteniu pasívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie a\nnázor žalobcu, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný s poukazom na § 15a ods. 4 pri súčasnej\naplikácii § 15a ods. 6 a ods. 7 zákona o PZP, uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací\nsúd ako nedôvodnú.\n18.1. Pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, odvolací súd vychádzal z preukázaných\nzistení súdom prvej inštancie, že žalobca si uplatnil žalobný nárok proti žalovanému Generali Poisťovňa,\na.s., IČO: 35 709 332, ktorá od začiatku namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že v rámci\nlikvidácie poistnej udalosti vystupovala len ako likvidačný zástupca. V priebehu konania žalobca podal\ndňa 28.08.2020 (č.l. 70) návrh na vstup do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného a to Generali\nČeská pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, o čom\nsúd prvej inštancie rozhodol uznesením sp.zn. 11C/15/2020-107 zo dňa 14.12.2020. Žalovaný Generali\nPoisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, listom zo dňa 23.12.2021 (č.l. 183) oznámil súdu prvej inštancie\nskutočnosť v zmysle § 80 ods. 1 CSP, že došlo k prevodu práv a povinností s účinnosťou od 19.12.2021,\nkedy na základe zmluvy o predaji podniku s Generali Česká pojišťovna a.s. so sídlom Spálená 75/16,\nPraha, Česká republika, IČO: 45 272 956, ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa, došlo\nk procesnému nástupníctvu na Generali Česká pojišťovňa a.s. IČO: 45 272 956. Následne žalobca\npodaním zo dňa 01.02.2022 (č.l. 196) podal návrh na zmenu žalovaného Generali Poisťovňa a.s. IČO:\n35 709 332 aby na jeho miesto vstúpila do konania Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená\n75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Generali\nPoisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava,\n\nIČO: 54 228 573. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením sp.zn. 11C/15/2020-200 zo dňa 07.02.2022\ntak, že do konania namiesto Generali Poisťovňa a.s. IČO: 35 709 332, pripustil spoločnosť Generali\nČeská pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca\nprostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,\nso sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573. Žalobca podaním zo dňa 20.04.2022\n(č.l. 219) podal návrh na zlúčenie žalovaných, nakoľko došlo k ich splynutiu tak, že žalovaným bude\nGenerali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca\nv SR prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského\nštátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením sp.zn.\n11C/15/2020-249 zo dňa 24.01.2023 tak, že do konania namiesto Generali Česká pojišťovna a.s., so\nsídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali\nPoisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228\n573 a Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272\n956, pripustil vstup spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká\nrepublika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného\nčlenského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573.\n18.2. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti preukázanej zo Správy o\nnehode zo dňa 06.04.2018 (č.l. 13), že motorové vozidlo W.: XBT XXXX (vozidlo škodcu ktorý škodu\nspôsobil), bolo ku dňu poistnej udalosti poistené v Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená\n75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že poisťovateľ\nvykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na\nnáhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže\npriamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody (porovnaj aj C. I., Občiansky\nzákonník, Eurokodex, 2011, 2. diel, str. 2409). Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na\nnáhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je\nz tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného a je deklarovaný v § 15 ods. 1 zákona o PZP.\n19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok\npreukázať.\n19.1. Z citovaného zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP nepochybne z logického výkladu\nvyplýva, že pri nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je pasívne\nlegitimovaným subjektom buď poisťovateľ alebo osoba, ktorá škodu spôsobila. Poisťovateľom bola\nGenerali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956 a nie\nžalovaný subjekt Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, ktorý vystupoval v právnom vzťahu medzi\npoškodeným a poisťovateľom len ako likvidačný zástupca v zmysle ustanovenia § 15a zákona o PZP.\n20. Podľa § 15a ods. 1 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem členského\nštátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho likvidačného\nzástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá musí mať trvalý\npobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť.\n21. Podľa § 15a ods. 2 zákona o PZP, likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene\npoisťovateľa a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného\npoisťovateľa alebo viacerých poisťovateľov; vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením\npobočky poisťovateľa.\n22. Podľa § 15a ods. 3 písm. a) zákona o PZP, likvidačný zástupca zhromažďuje informácie\npotrebné na prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonáva činnosti potrebné na ich\nuspokojenie, ak škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré bolo uzavreté poistenie\nzodpovednosti v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo\nsídlo.\n23. Pôvodne žalovaný subjekt Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 bol ako likvidačný zástupca\noprávnený vybaviť škodovú udalosť v mene poisťovateľa a na jeho účet. Úlohou pôvodne označeného\nžalovaného tak bolo zhromaždiť informácie, potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného a vykonať\nčinnosť potrebnú na uspokojenie vzniknutého nároku. Týmto postupom však nebolo dotknuté právo\n\npoškodeného resp. žalobcu ako postupníka, uplatniť svoj nárok priamo voči poisťovateľovi. Podľa\nprávneho názoru odvolacieho súdu, z ustanovenia § 15a zákona o PZP nevyplýva oprávnenie\npoškodeného uplatniť svoj nárok na náhradu škody na súde voči likvidačnému zástupcovi, t.zn. pasívna\nvecná legitimácia likvidačného zástupcu v sporovom konaní. K odlišnému záveru nemožno dospieť ani\nv prípade výkladu ustanovenia § 11 ods. 9 zákona o PZP.\n24. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie\npotrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa\noznámenia poškodeného o škodovej udalosti\na) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a\noznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,\nb) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré\nznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom\nna náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti\npoisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za\ndoručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako\nnedoručené.\n25. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť\npoškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n26. Podľa § 11 ods. 9 zákona o PZP, odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu\nškody vrátane inej ujmy uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a).\n27. Podľa názoru odvolacieho súdu z citovaných ustanovení § 11 zákona o PZP (z jeho odkazu na ods.\n6 a ods. 8) vyplývajú povinnosti likvidačného zástupcu smerujúce k prešetreniu škodovej udalosti a k\nposkytnutiu poistného plnenia za poisťovateľa, teda povinnosti, ktoré vyplývajú pôvodne označenému\nžalovanému Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 ako likvidačnému zástupcovi a to z ustanovenia\n§ 15a ods. 2 a ods. 3 zákona o PZP. Pri konštatovaní záveru súdom prvej inštancie o nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie žalovaného, odvolací súd na tomto mieste poukazuje na rozsudok súdneho\ndvora sp.zn. C-558/15 zo dňa 15.12.2016, v ktorom súdny dvor vyslovil záver, že „... článok 4 smernice\n2000/26 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských\nštátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o\nzmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a XX/XXX/EHS (Štvrtá smernica o poistení motorových\nvozidiel), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005,\nsa má vykladať v tom zmysle, že neukladá členským štátom povinnosť prijať takú právnu úpravu, aby\nlikvidačný zástupca v zmysle tohto článku mohol byť sám žalovaný namiesto poisťovne, ktorú zastupuje,\nna vnútroštátnom súde, na ktorý sa poškodená osoba patriaca do pôsobnosti článku 1 smernice 2000/26,\nzmenenej a doplnenej smernicou 2005/14, obrátila so žalobou o náhradu škody. ...“\n27.1. V rámci vysporiadania sa s predmetnou námietkou, odvolací súd tiež poukazuje na to, že z článku\n4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES vyplýva, že každý členský štát prijme všetky\nopatrenia potrebné na zabezpečenie, aby všetky poisťovne pokrývajúce riziká klasifikované v triede\n10 písmena A prílohy k smernici XX/XXX/EHS okrem zodpovednosti prepravcov, určili likvidačného\nzástupcu v ostatných členských štátoch ako v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené úradné\npovolenie. Likvidační zástupcovia sú zodpovední za vybavovanie a likvidovanie nárokov vzniknutých\nnásledkom nehody v prípadoch uvedených v článku 1. Pre komparáciu odvolací súd poukazuje aj na\nznenie článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č.2009/103/ES z ktorých podľa názoru\nodvolacieho súdu vyplýva, že znenie článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/\nES a článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES sú zhodné. Je potrebné\npri otázke výkladu článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES vychádzať\nz výkladu poskytnutého judikatúrou súdneho dvora k článku 4 smernice Európskeho parlamentu a\nRady č. 2000/26/ES (konkrétne z výkladu obsiahnutého v rozsudku z 15.12.2016 sp.zn. C-558/15). V\ntejto súvislosti je potrebné poukázať aj na doktrínu CILFIT (k tomu viď. rozsudok súdneho dvora zo\n6.10.1982 sp.zn. C-283/81) a to, že otázka výkladu článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady\nč. 2009/103/ES predstavuje acte éclairé, keďže dané ustanovenie bolo vyložené cez výklad článku 4\n\nsmernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES rozsudkom súdneho dvora z 15.12.2016 sp.zn.\nC-558/15.\n27.2. Odvolací súd tak predmetnú otázku uzatvára, že ani zo smernice Európskeho parlamentu a\nRady č. 2009/103/ES nevyplýva, že by bol likvidačný zástupca v sporovom konaní pasívne vecne\nlegitimovaný namiesto zahraničnej poisťovne, ktorú zastupuje. A tiež dáva do pozornosti, že do zákona\no PZP (vrátane § 15a) bolo prevzaté znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/\nES, a preto je pre zistenie skutočného účelu ustanovenia § 15a zákona o PZP a obsahu inštitútu\nlikvidačného zástupcu relevantný výklad poskytnutý súdnym dvorom v jeho rozsudku z 15.12.2016\nsp.zn. C-558/15. Zo žalobného návrhu je nepochybné, presne ako konštatoval súd prvej inštancie, že\nžalobca si nárok uplatnil voči Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, ktorá nie je poisťovateľom\nmotorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, ale ide o subjekt, ktorý mal postavenie\nlikvidačného zástupcu, ktorý s poukazom na vyššie uvedené závery nie je v spore pasívne vecne\nlegitimovaný a z uvedeného dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd hodnotí postup súdu\nprvej inštancie, ako aj jeho právny názor, za vecne správny, súd prvej inštancie nepochybil pri zisťovaní\nzákladných skutkových zistení, z ktorých vyvodil správne právne závery, spolu s aplikovaním správnej\nprávnej normy na skutkový stav.\n28. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že základným predpokladom toho, aby súd mohol žalobe\nvyhovieť, je preukázanie vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva,\nkedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide,\nt.zn. je aktívne vecne legitimovaný, a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej\npovinnosti, t.zn. je pasívne vecne legitimovaný (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej\n(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane\nžalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn.\nII. ÚS 302/2019-44 zo dňa 20.02.2020).\n29. Námietku žalobcu vo vzťahu k vyhodnoteniu námietky premlčania súdom prvej inštancie podľa §\n106 Občianskeho zákonníka, uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako\nnedôvodnú.\n30. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie\nzodpovednosti osobitné predpisy.\n31. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí\nrovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.\n32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n33. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo\ndňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n34. Posúdenie dôvodnosti námietky premlčania, súd prvej inštancie odôvodnil v odsekoch 49. a 50.\nnapadnutého rozhodnutia a odvolací súd naň odkazuje, pričom dôvody už len precizuje o skutočnosti,\nže súd prvej inštancie sa dôvodne nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý žiadal vo vzťahu na ust. §\n15 zákona o PZP aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje\nna znenie § 1 ods. 2 zákona o PZP, v zmysle ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa\nna poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. V zmysle § 15 ods. 2 zákona o PZP sa na premlčanie\nnároku žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného voči poisťovateľovi aplikujú rovnaké pravidlá ako\nna premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (t.j. voči vinníkovi dopravnej nehody). Zákon\no PZP v svojom ustanovení § 15 ods. 2, priamo odkazuje (v odkaze 22) na znenie ustanovenia §\n106 Občianskeho zákonníka, z čoho nepochybne vyplýva, že pri premlčaní nároku na náhradu škody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla, vrátane nároku z povinného zmluvného poistenia, sa pri\nsprávnej aplikácii ustanovení § 1 ods. 2 a § 15 ods. 2 zákona o PZP aplikuje výlučne ustanovenie §\n\n106 Občianskeho zákonníka. Uvedené tak priamo vylučuje aplikáciu § 104 Občianskeho zákonníka na\nprejednávanú vec.\n34.1. Odvolací súd je názoru, že vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom\nje potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka),\ntak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú motorovým vozidlom (zákon o PZP). Vzťah poškodeného a poisťovateľom škodcu\nje vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo\npoškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok\nvoči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená ( § 15 ods. 1 zákon o PZP).\nPovinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom poisťovateľa voči\npoistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 Občianskeho zákonníka; §\n4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o PZP), teda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody\nvoči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom\nako poisteným, resp. zo zákona o PZP. V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP,\nprípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie\nnároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t. j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP,\nako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 Občianskeho zákonníka\nsa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom\nzákonníku, teda podľa § 106 Občianskeho zákonníka (na ktoré odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri\n§ 15 ods. 2 zákona o PZP). Z § 15 ods. 2 zákona o PZP (a poznámky k nemu) jednoznačne vyplýva,\nže na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 Občianskeho zákonníka.\nNárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi\na nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe\npredísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (napr.\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 zo dňa 27.08.2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z\npovinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému\nsubjektu (napr. voči poisťovateľovi). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku\npoškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, nejde o vzťah zodpovednosti za\nškodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu,\nteda škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia\nškodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na\nnáhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo\nzákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods. 1 zákona o PZP je posilnením postavenia\npoškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na\nnáhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by\npoisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak\nurobiť vo vzťahu k poškodenému.\n34.2. Pri správnej aplikácii ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie,\ntak prvý deň plynutia premlčacej lehoty je deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode, kto za škodu\nzodpovedá a výšku škody tak, aby bola objektívne vyčíslená a uplatniteľná na súde. Poškodený ako\nprávny predchodca žalobcu sa o škode, kto za ňu zodpovedá dozvedel ukončením likvidácie poistnej\nudalosti, a to deň kedy bolo poistné plnenie vyplatené na účet poškodeného, dňa 25.05.2018. Tým podľa\n§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dvojročná subjektívna lehota uplynula dňa 25.05.2020. Žalobca\nsvoj nárok voči pôvodne označenému žalovanému uplatnil na súde až dňa 30.06.2020, po uplynutí\ndvojročnej subjektívnej lehoty, s poukazom na uvedené, žalovaným uplatnená námietka premlčania\nbola dôvodná, preto súd prvej inštancie nemohol s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 posledná\nveta Občianskeho zákonníka žalobcovi premlčané právo priznať. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza,\nže pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia\nsubjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto premlčacie doby začínajú plynúť,\nplynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich,\nprávo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna\n\npremlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.\nOdvolací súd tiež všeobecne poukazuje na začiatok plynutia premlčacej lehoty, za ktorý sa považuje\ndeň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá (deň zo správy o nehode kedy sa\npoškodený zároveň dozvie aj o tom, kto za škodu zodpovedá, t.j. vinník nehody a rovnako sa v ten deň\npoškodený dozvie aj o subjekte, u ktorého má vinník škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). V tejto súvislosti treba poukázať na ustálenú\nsúdnu prax, z ktorej vyplýva, že pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1\nObčianskeho zákonníka), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode,\na nie len z predpokladanej vedomosti o škode.\n35. Námietku žalobcu v súvislosti s vyhodnotením premlčania súdom prvej inštancie podľa § 106\nObčianskeho zákonníka, keď opomenul aplikovať ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých\nmimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19,\nktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021 Z.z., vyhodnotil odvolací súd ako\nnedôvodnú.\n36. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych\nvzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo\nk zániku práva,\na) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú;\nb) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po\nnadobudnutí účinnosti tohto zákona.\n37. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych\nvzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo\nk zániku práva,\na) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú;\nb) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní\npo nadobudnutí účinnosti tohto zákona.\n38. Z dôvodovej správy k § 1 vyplýva, že „... Navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a)\ndočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a\nv písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020\ndo dňa účinnosti predkladaného zákona, t. j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území\nSlovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane\nobyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k\ntomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie\nich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v\ndôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy,\nt.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a\nObchodného zákonníka. ...“\n38.1. Odvolací súd je názoru, že z ustanovení § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. vyplýva, že nedochádza k\nplynutiu len tých lehôt ustanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie\nalebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých v zákonom vymedzenom období od 27.03.2020\n(poznámka odvolacieho súdu: účinnosť zákona) do 30.04.2020 (podľa § 1 písm. a/) a od 19.01.2021 do\n28.02.2021 (podľa § 8 písm. a/) by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, t. j. len takých premlčacích\ndôb, ktorých koniec by uplynul v čase predpokladanom týmito ustanoveniami. Inými slovami, predmetná\nprávna úprava poskytuje ochranu len tým subjektom, ktorých nároky by sa v období od účinnosti zákona,\nt. j. od 27.03.2020 do 30.04.2020, resp. od 19.01.2021 do 28.02.2021 premlčali alebo zanikli. Nebolo\núčelom tohto zákona predĺžiť premlčaciu lehotu, ale poskytnúť dodatočný náhradný čas na uplatnenie\npráva pre tých, ktorých právo by v uvedených lehotách zaniklo, alebo sa premlčalo.\n38.2. Keďže koniec premlčacej doby v danej veci (25.05.2020) nespadá ani do jedného z vyššie\nuvedených zákonom stanovených období (od 27.03.2020 do 30.04.2020, resp. od 19.01.2021 do\n28.02.2021), zákon č. 62/2020 Z.z. na posudzovaný prípad nemožno aplikovať.\n\n39. Všeobecne k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP uvedených žalobcom,\nodvolací k dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP konštatuje, že v súdnej praxi je tento odvolací dôvod\nvykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po\nprávnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia\nnezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to\nvzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov\nstrán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú také skutkové\nzistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je\nlogický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré\nvyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti\nalebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim\nz § 192, § 193 a § 205 CSP.\n39.1. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom\nkonajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorý bol zamietnutý, zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania\nnebola odvolacím súdom zistená.\n39.2. Odvolací súd preto nevzhliadol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP za dôvodné.\n40. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n41. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že obsah odvolania podaného žalobcom nebol spôsobilý\nspochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích\ndôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali\nsprávnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe\nuvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387\nods. 1 CSP).\n42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.\n1 CSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods. 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\n\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/15/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91ff6bca-3ccd-4283-aa0d-313250b9cb24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1"}, {"guid": "ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 517/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 517/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "82f14dc5-a0de-47ce-8f63-fb0416b98ff9:22f75ceb-5bc1-4c9a-ab07-17740956c96f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1", "spisova_znacka": "2MCdo/9/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 26. 8. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-08-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1"}, {"guid": "ea6ad135-9dd3-4701-972c-28b51244064c:997a7ac6-8a3f-420a-9381-1a43b2a509fd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7116216912.1", "spisova_znacka": "9Co/135/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/135/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7116216912.1"}], "citovane_v": []}