{"guid": "34df5c59-a472-4cf0-a75d-4a8fac17c6ad:5db6d3f8-d987-4e12-b03c-46caf7ee1506", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1420203362.1", "spisova_znacka": "2Cob/87/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/87/2024 z 18. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. novembra 2025, sp. zn. 2Cob/87/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1420203362.1", "identifikacne_cislo": "1420203362", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5db6d3f8-d987-4e12-b03c-46caf7ee1506", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1420203362.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1420203362.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1420203362.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/87/2024\n1420203362\n18. 11. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:1420203362.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária\npoisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, proti žalovanému: Generali Česká\npojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca\nprostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A,\n841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, v konaní o zaplatenie 1.410,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-12Cb/89/2020 - 152 zo dňa 6.2.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-12Cb/89/2020 - 152 zo dňa\n6.2.2024 v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B4-12Cb/89/2020 - 152 zo dňa 6.2.2024 vo výroku I uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 705,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne\nzo sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozsudku, vo výroku II vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III rozhodol, že žiadna zo strán sporu\nnemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou voči\nžalovanému domáhal zaplatenia 1.410,52 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že\ndňa 14.11.2017 o 17:30 hod. došlo na ceste II/503 Malacká cesta smer Pezinská Baba ku škodovej\nudalosti, keď auto FIAT Ducato EČV: S. XXX I. vedené X. Z. počas svojej jazdy zrazilo divú zver\na túto v dôsledku stretu vymrštilo do protiidúceho vozidla MAN, EČV: A. XXX B. (prevádzkovateľ\nDUKY TRANS s.r.o.). V dôsledku stretu došlo k vzniku škody na vozidle MAN, ktorá bola spôsobená\nnepriamym stretom s vozidlom FIAT, ktoré v dôsledku svojej prevádzky vymrštilo ním zrazené divé\nzviera do protiidúceho auta MAN. Vozidlo MAN bolo v čase udalosti havarijne poistené u poisťovateľa\nKOOPERATIVA poisťovňa a.s., ktorý poškodenému vyplatil sumu 1.410,52 Eur. Pri prešetrení škody\nsa pôvodne zistilo, že vozidlo FIAT osoby zodpovednej za škodu nebolo povinne zmluvne poistené\npodľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“),\npreto žalobca ako kancelária poisťovateľov dňa 11.12.2019 vyplatil havarijnému poisťovateľovi sumu\n1.410,52 Eur. Následne však bolo zistené, že vozidlo FIAT osoby zodpovednej za škodu bolo povinne\nzmluvne poistené u žalovaného. Keďže žalobca plnil za žalovaného sumu 1.410,52 Eur, hoci podľa §\n15 ods. 1 zákona o PZP mal plniť žalovaný, je túto sumu povinný zaplatiť žalovaný, ktorého žalobca\nbezúspešne vyzval na zaplatenie listom zo dňa 20.12.2019.\n\n2. Súd prvej inštancie v písomnej časti konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že vydal dňa\n9.12.2020 platobný rozkaz sp. zn. 12Cb/89/2020 - 49, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore\nuviedol, že opis priebehu škodovej udalosti v zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti sa\nlíši od opisu, ktorý uvádza v žalobe žalobca. V zázname sa uvádza, že nejde o dopravnú nehodu, ale\nškodovú udalosť, ktorú orgány policajného zboru nepreverujú. Žiadnemu z účastníkov nebola uložená\nbloková pokuta a v závere záznamu sa uvádza, že „vozidlo Fiat vhodilo zver do protismeru, kde\nprichádzalo vozidlo MAN, škodová udalosť nezavinená vodičom.“, čo považuje za jednoznačný dôkaz,\nže za škodu na vozidle poškodeného nezodpovedá poistený, nakoľko ku škodovej udalosti nedošlo\ntak, ako uvádza žalobca, t. j. že by lesná zver bola odhodená na vozidlo poškodeného. Zároveň sa v\nzázname uvádza, že škodovú udalosť poistený nezavinil. Žalovaný mal za to, že vodičovi poisteného\nvozidla bola vytvorená náhla prekážka v dôsledku nečakaného vybehnutia zvery (prvotná príčina vzniku\nškody), v dôsledku čoho svojim vozidlom narazil do danej zvery, ktorá skončila následne v protismere,\nkde prichádzalo vozidlo poškodeného. Príčinou vzniku škody na vozidle poškodeného bola teda zver\nako prekážka na ceste, do ktorej poškodený narazil svojim vozidlom. Mal za to, že postupoval správne,\nkeď žalobcovi neposkytol plnenie. Ďalej tiež poukázal na § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Poškodený\nmá v zmysle zákona o PZP nárok, aby mu poisťovateľ za poisteného uhradil oprávnené a preukázané\nnároky na náhradu škody, musí však byť preukázaná priama príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou\nprevádzky poisteného motorového vozidla a vznikom škody na poškodenom vozidle. Žalobca k obrane\nžalovaného uviedol, že nespochybňuje priebeh nehodového deja a netvrdí, že túto škodovú udalosť\nvodič vozidla FIAT zavinil, avšak trvá na tom, že škoda na vozidle MAN bola spôsobená prevádzkou\nmotorového vozidla FIAT, ktorému do cesty vbehla lesná zver. Ak by toto vozidlo FIAT nemalo zapnutý\nmotor, nebolo v prevádzke, nedošlo by k zrazeniu zveri, jej následnému odrazeniu a vbehnutiu do\njazdnej dráhy vozidla MAN a vzniku škody na ňom. Príslušník PZ SR, ktorý škodovú udalosť preveroval,\nžiadnemu z účastníkov neuložil blokovú pokutu, nakoľko ani jeden nespáchal priestupok porušením\nustanovení zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čo ale neznamená, že ku vzniku škody nedošlo v\ndôsledku prevádzky motorového vozidla FIAT vykonávaním prepravy, ktorá je v dôsledku jej priebehu,\nhmotnosti vozidiel a prevádzky na cestách spojená s rizikom poškodenia zdravia, majetku. Ide o\nobjektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku (FIAT) bez ohľadu na zavinenie\npodľa § 428 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) za škodu, ktorá má pôvod\nv prevádzke. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že netvrdil, že sa zodpovednosť prevádzkovateľov\nnemá posudzovať ako objektívna zodpovednosť, ale v odpore poukazoval na § 431 OZ, podľa ktorého,\nak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito\nprevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Ustanovenie § 431 OZ rieši\nrozvrhnutie zodpovednosti medzi dvoma alebo viacerými prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov,\nprevádzky ktorých sa stretli, pričom v dôsledku tohto stretu prevádzok došlo u nich k vzniku škody.\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420a, § 427, § 428, § 431, § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ, §\n24 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Aktívnu legitimáciu\nžalobcu v spore posúdil ako danú vzhľadom na § 24 ods. 8 zákona o PZP, napriek tomu, že žalobca\nnemal plniť škodu havarijnej poisťovni, nakoľko vozidlo FIAT malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie\na zrejme len chybou pri zisťovaní existencie poistenia došlo k situácii, keď žalobca vymáha uhradenú\nsumu namiesto havarijnej poisťovne, ktorá vyplatila majiteľovi poškodeného vozidla MAN škodu. Súd\nprvej inštancie uviedol, že v konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu\nvozidla tak, že dňa 14.11.2017 v čase o 7:30 hod. na ceste II/503 smer Pezinská Baba prebiehala divá\nzver cez cestu a vozidlo FIAT Ducato EČV: S. XXX I. túto zver zachytilo a táto bola odhodená na ľavú\nstranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo vozidlo MAN, na ktorom vznikla škoda, ktorá bola zlikvidovaná\nz havarijného poistenia uzatvoreného v poisťovni KOOPERATÍVA a.s., na ktorú prešlo podľa § 813\nods. 1 OZ právo na náhradu spôsobenej škody proti osobe za ňu zodpovednej. Keďže pri prešetrovaní\nnehody sa dospelo k tomu, že vozidlo FIAT, od ktorého bola odhodená zver do protismeru, nebolo\nv rozhodnom čase povinne zmluvne poistené, žalobca ako kancelária poisťovateľov dňa 11.12.2019\nvyplatil havarijnému poisťovateľovi sumu vyplatenú havarijnou poisťovňou poškodenému 1.410,52 Eur.\nNeskôr bolo zistené, že vozidlo FIAT malo povinné zmluvné poistenie uzatvorené u žalovaného. Z\nustáleného skutkového stavu mal súd prvej inštancie taktiež za nepochybné, že nebolo zistené zavinenie\nna škodovej udalosti ani jedným z vodičov motorových vozidiel. Žalovaný existenciu poistného vzťahu\n(PZP) k vozidlu FIAT nepoprel. Spornou v konaní podľa súdu prvej inštancie ostala len otázka, či má\nžalobca, ktorý plnil náhradu havarijnej poisťovni namiesto žalovaného, nárok na zaplatenie uplatnenej\nsumy, pričom aplikáciou\n\n§ 420a, § 427 a § 431 OZ dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v polovici uplatnenej sumy. Súd\nprvej inštancie dôvodil, že škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky osôb vykonávajúcich\ndopravu. V konaní bolo nepochybné, že dve protiidúce vozidlá vykonávali dopravu, pričom náhodnou\nudalosťou - vybehnutím zvery na cestu, došlo k interakcii medzi vozidlami tým, že zver po zrážke bol\nodhodená od vozidla FIAT a následne zrazená vozidlom MAN. Akékoľvek zavinenie vodiča vozidla FIAT\nnebolo zistené. Podľa názoru súdu prvej inštancie odhodenie zveri od vozidla FIAT a následná škoda na\nvozidle MAN bolo spôsobené prevádzkovou činnosťou vozidla FIAT, avšak táto škoda by nevznikla, ak by\ntoto vozidlo taktiež neprevádzkovalo činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu. Tak ako vodič vozidla FIAT\nnestihol zabrzdiť vozidlo pred vybehnutou zverou a ani jej vbehnutie nemohol predpokladať, ani vodič\nvozidla MAN z identických dôvodov nestihol ubrzdiť svoje vozidlo pred prekážkou na ceste (zverou).\nJediný rozdiel v týchto dvoch dejoch je spôsob, akým zver vytvorila prekážku na ceste. Podľa súdu\nprvej inštancie stret prevádzok pri aplikácii § 431 OZ nemusí byť výlučne fyzickým stretom, môže\nísť aj o nepriamy stret. Ako obdobné nepriame strety dvoch prevádzok príkladmo súd prvej inštancie\nuviedol odtrhnutie časti vozidla a spôsobenie škody inému vozidlu, oslnenie vodiča vozidla protiidúcim\nvozidlom a spôsobenie škody a podobne. Súd prvej inštancie preto vyhodnocoval mieru a účasť na\nspôsobe vzniku škody a mal za to, že obe prevádzky prispeli k vzniku škody identickým spôsobom,\npričom neboli známe ani neboli stranami sporu predkladané bližšie údaje o škodovej udalosti (napr.\nrýchlosť vozidiel a pod.), na základe ktorých by mohol dospieť k disparitnému pomeru v miere účasti na\nudalosti. Paritné rozdelenie účasti na spôsobenej škode vzhľadom na všetky okolnosti nehody posúdil\nako najspravodlivejšie rozhodnutie, čo OZ v § 431 priamo umožňuje.\n4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne stanovenej všeobecne\nzáväzným právnym predpisom z priznanej sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia, uplatnenú\nvýšku úroku 8% ročne posúdil ako nesprávnu a vo zvyšnej časti istiny a uplatneného úroku z omeškania\nžalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 zák. č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že vzhľadom na polovičný úspech strán\nrozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.\n5. Proti výroku II a výroku III tohto rozhodnutia podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.\n1 písm. f) a písm. h) CSP, má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Žalobca poukazuje na to, že prvostupňový súd konštatoval, že v konaní nebol sporný priebeh\nškodovej udalosti a ním opísaný skutkový stav (v ods. 8 rozhodnutia) právne posúdil aj podľa § 431\nOZ. Toto ustanovenie sa podľa žalobcu nevzťahuje na priebeh predmetnej škodovej udalosti, nakoľko\nsa síce stretli prevádzky dvoch motorových vozidiel - FIAT a MAN, avšak takýto stret prevádzok je\npri každej dopravnej nehode dvoch a viacerých motorových vozidiel. Podľa žalobcu vozidlo MAN\nnemalo polovičnú účasť na spôsobení vzniknutej škody na vlastnom vozidle, ale bolo iba poškodeným,\nnie spoluzodpovedným, resp. zodpovedajúcim za škodu na svojom vozidle, nakoľko ak by nedošlo k\nzrazeniu divej zveri vozidlom FIAT a jej odhodeniu do motorového vozidla MAN, ktoré išlo v protismere,\nškoda na vozidle MAN by nevznikla. Podľa žalobcu mal súd prvej inštancie aplikovať § 427 ods. 1 OZ.\nŽalobca preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že uloží žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 705,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 705,26\nEur od 22.12.2019 do zaplatenia a prizná mu voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom\nrozsahu, alternatívne, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, zastáva názor, že odvolací dôvod podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je daný. Podotýka, že žalobca skutkové zistenia súdu, ktoré považuje za\nnesprávne, ani bližšie neuvádza, v úvode odvolania uvádza len konštatovanie prvoinštančného súdu,\nže v konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti, záver o nespornosti skutkových záverov súdu prvej\ninštancie ale žalobca v odvolaní vyslovene nerozporuje. Podľa žalovaného, súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, keď inak tomu byť ani nemohlo,\na to vzhľadom na absenciu dôkazných prostriedkov, ktoré žalobca nenavrhol, čím neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadne preukázania dôvodnosti celého žalobou uplatneného nároku. Žalovaný poukazuje na\nto, že žalobca už vo vyjadrení k odporu sám uviedol, že nespochybňuje priebeh nehodového deja, ktorý\nopísal príslušník Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku v Zázname o preverení priestupku zo\ndňa 14.11.2017, kde sa uvádza, že vozidlo Fiat vhodilo zver do protismeru, kde prichádzalo vozidlo MAN.\nVzhľadom na nedostatok verifikovateľných merateľných údajov o priebehu vzniku škodovej udalosti zo\n\ndňa 14.11.2017 nebolo možné ustáliť techniku jazdy vodičov a všetky okolnosti vzniku škody na vozidle\nMAN nielen z pohľadu vozidla FIAT, ale aj z pohľadu vozidla MAN a ani ich konkrétny vplyv na spôsobenú\nškodu, čo by nebolo možné v súdnom spore odstrániť ani eventuálnym znaleckým dokazovaním\nvzhľadom na absenciu podkladov a informácií o priebehu škodovej udalosti od havarijného poisťovateľa\npoisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, ktoré si mal zabezpečiť žalobca už\npri šetrení poistnej udalosti, najneskôr v súvislosti s unesením dôkazného bremena, čo sa však nestalo.\nŽalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým\nzisteniam.\n7. Žalovaný ako nedôvodnú hodnotí aj odvolaciu námietku nesprávnej aplikácie § 431 OZ na\npredmetný prípad, čím nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\nUstanovenie § 431 Občianskeho zákonníka rieši rozvrhnutie zodpovednosti medzi dvoma alebo\nviacerými prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov, prevádzky ktorých sa stretli, pričom v dôsledku\ntohto stretu prevádzok došlo u nich k vzniku škody. Z formulácie\n§ 431 OZ vyplýva, že ho možno aplikovať výlučne vo vzťahu k nárokom prevádzkovateľov medzi\nsebou navzájom, t. j. vo vzťahu k takej škode, ktorá vznikla týmto prevádzkovateľom, pričom musí ísť o\nprevádzkovateľov v zmysle § 427 ods. 1 alebo § 427 ods. 2 OZ. Toto ustanovenie nie je aplikovateľné\na vyporiadanie medzi účastníkmi škodovej udalosti neprichádza do úvahy, ak jeden z účastníkov nie je\nprevádzkovateľom, čo nie je prípad predmetného sporu. Zo skutkového stavu zisteného dokazovaním,\npodľa žalovaného bezpochyby vyplýva, že na predmetný prípad je potrebné aplikovať § 431 OZ na\nstanovenie zodpovednosti účastníkov škodovej udalosti - prevádzateľov vozidla MAN a vozidla FIAT\nvzhľadom na mieru ich účasti na spôsobení vzniknutej škody. Z listinných dôkazov doložených v priebehu\nsúdneho sporu bolo preukázané, ako to konštatuje aj súd prvej inštancie v odseku 8 napadnutého\nrozsudku, že priebeh nehodového deja bol taký, že vozidlo FIAT zachytilo divú zver a táto bola odhodená\nna ľavú stranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo vozidlo MAN, na ktorom vznikla škoda. Súd prvej\ninštancie teda v súlade s vykonaným dokazovaním považoval za nesporný taký skutkový dej, pri ktorom\nnedošlo k odhodeniu zveri od vozidla FIAT priamo do vozidla MAN, ako to opakovane tvrdí žalobca,\nale k odhodeniu zveri došlo do jazdného pruhu, v ktorom vozidlo MAN jazdilo, čo mení okolnosti celého\nprípadu aj s ohľadom na posudzovanú otázku miery účasti jednotlivých prevádzok na vzniku škody na\nvozidle MAN. Žalovaný k pojmu stret prevádzok a aplikácii\n§ 431 OZ poukazuje na rozhodnutia aplikovateľné na prejednávanú vec, a to rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 8.12.2016, sp. zn. 3Cdo/550/2015, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.\n25Cdo 974/2002, sp. zn. 25Cdo 2212/2002, sp. zn. 25Cdo 1292/2006. Žalovaný v rámci procesnej\nobrany poukazoval na to, že príčinou vzniku škody na vozidle MAN bola teda zver ako prekážka na\nceste, do ktorej vodič vozidla MAN narazil svojim vozidlom, pričom mal za to, že nie je vylúčené, že\nvodič by sa bol mohol vyhol tejto prekážke, ak by jazdil v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009\nZ.z., t.j. ak by rýchlosť jazdy prispôsobil najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,\npoveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.\nŽalobca procesnú obranu žalovaného nerozporoval ani nepreukázal opak, že by vozidlo MAN jazdilo\npredpísanou rýchlosťou, nešpecifikoval, či malo možnosť zastaviť vozidlo, resp. vyhnúť sa prekážke,\nalebo sa jednalo o prekážku náhlu príp. ďalšie informácie k okolnostiam vzniku škody, čo má podľa\nnázoru žalovaného podstatný vplyv aj na rozhodnutie súdu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno\nohľadne tvrdenia, že lesná zver, ktorá bola odrazená od vozidla FIAT poisteného u žalovaného bola\npriamou a jedinou príčinou vzniku škody na poškodenom MV, nakoľko žalovaný poukazoval opakovane\nna to, že zo správy polície, ako aj zo stanoviska poisteného vyplývalo, že lesná zver bola odhodená na\nľavú stranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo poškodené MV, čo napokon považoval za nesporné aj\nsúd prvej inštancie. Pokiaľ ide o paritné/identické rozdelenie účasti na spôsobenej škode vozidla FIAT\npoisteného u žalovaného a vozidla MAN, žalovaný záveru súdu prvej inštancie nemôže nič vytknúť. Takto\nurčené rozdelenie miery účasti oboch prevádzok považuje za súladné s ústavou zaručeným právom\nstrán sporu na spravodlivý proces s ohľadom rozsah zistenia resp. nezistenia okolností vzniku škodovej\nudalosti. Žalovaný má za to, že napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu doručil vyjadrenie žalobca, uviedol, že trvá na dôvodoch\nuvedených vo svojom odvolaní. Zastáva názor, že škoda na poškodenom motorovom vozidle zn. MAN\nbola spôsobená výhradne prevádzkou vozidla zn. FIAT, ktoré divú zver zachytilo a odhodilo na ľavú\nstranu vozovky, kde ju zrazilo vozidlo zn. MAN. Podľa názoru žalobcu preto nie je správna aplikácia §\n431 OZ, nakoľko vozidlo zn. MAN nemalo na vzniku škodovej udalosti a výške škody účasť, iba zhodou\n\nokolností išlo práve v tom čase oproti motorovému vozidlu zn. FIAT, ktoré zrazilo divú zver a vymrštilo ju\ndo jazdného pruhu vozidla zn. MAN. Preto škoda na vozidle zn. MAN bola spôsobená iba prevádzkou\nvozidla zn. FIAT, ktoré keby divú zver nezrazilo a neodhodilo do ľavej strany vozovky, nedošlo by k\njej zrážke motorovým vozidlom zn. MAN a škode na ňom. Podľa názoru žalobcu preto nie je správna\naplikácia § 431 OZ a k veci poukazuje na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/480/2015 zo\ndňa 17.9.2015, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok pod sp. zn. 5C/73/2021 zo dňa\n5.5.2015.\n9. K vyjadreniu žalobcu doručil žalovaný odvolaciu dupliku. Žalovaný k žalobcom označenej veci vedenej\nOkresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 5C/73/2021 uvádza, že jej závery nie sú aplikovateľné na\nprejednávanú vec. V konaní vedenom Okresným súdom Ružomberok išlo o iný skutkový stav a súd\nposudzoval aj inú procesnú obranu žalovaného poisťovateľa. Okresný súd Ružomberok sa zaoberal\nskutkovým stavom, kedy došlo k odhodeniu lesnej zveri do protismeru priamo pred oproti idúce vozidlo,\npričom boli známe aj bližšie okolnosti vzniku škodovej udalosti, napr. že lesná zver bola odrazená do\njazdného pruhu oproti idúceho vozidla asi 1 m pred auto, ktoré už nedokázalo dobrzdiť, bol zrejmý stav\nvozovky, rýchlosť, akou sa pohyboval vodič motorového vozidla, čo v prejednávanom spore zistené\nnebolo. V žalobcom predloženom rozsudku sú rozdielne aj právne okolnosti prípadu, keď procesná\nobrana žalovaného - poisťovateľa škodcu, bola odlišná, žalovaný neuznával nárok tamojšieho žalobcu\ns poukazom na § 428 OZ, t.j. že vodič škodiaceho motorového vozidla nemohol zabrániť škode ani pri\nvynaložení všetkého úsilia. Za odlišných skutkových a právnych okolností v žalobcom poukazovanom\nsúdnom spore súdy dospeli k záveru, že ide o škodu spôsobenú okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke\na neprichádza do úvahy liberačný dôvod podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka. Vzhľadom\nna uvedené skutkové ako aj právne odlišnosti prípadu (rozdielna procesná obrana žalovaného) nie sú,\npodľa názoru žalovaného právne závery právne významné pre prejednávanú vec. V zmysle ustálenej\njudikatúry je pri hodnotení miery účasti na vzniku škody podľa § 431 OZ potrebné skúmať jednotlivé\nskutkové okolnosti konkrétneho stretu prevádzok motorových vozidiel, ktoré boli jeho hlavnými príčinami,\na to vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody. V predmetnom súdnom spore išlo\no nepriamy stret motorových vozidiel, pri ktorom taktiež prichádza do úvahy aplikácia § 431 OZ tak,\nako to vyplýva napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/550/2015, na ktorý poukázal žalovaný. Miera\núčasti jednotlivých prevádzok motorových vozidiel v zmysle § 431 OZ je otázkou skutkovou, pričom má\nžalovaný za to, že zo skutkových okolností prípadu a predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu\nbez akýchkoľvek pochybností nevyplynulo, že by vozidlo zn. MAN nemalo v žiadnej miere účasť na\nvzniknutej škode a že škoda na vozidle MAN vznikla výlučne v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla\nzn. FIAT, poisteného u žalovaného. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle\n§ 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa bezdôvodne obohatí ten, za koho sa plnilo, čo podľa\nzákona mal plniť sám, pričom podľa\n§ 451 je toto bezdôvodné obohatenie povinný vydať žalobcovi. Žalovaný zastáva názor, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno preukázania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko\nnepreukázal, že došlo k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa\ndomáha (§ 454 OZ, eventuálne § 24 ods. 8 posledná veta zákona o PZP), t.j. nepreukázal, že prevádzateľ\nvozidla zn. FIAT zodpovedá za vznik škody vzniknutej dňa 14.11.2017 na vozidle zn. MAN v plnom\nrozsahu a že vozidlo zn. MAN svojou prevádzkou nemalo žiadnu alebo len zanedbateľnú účasť na vzniku\nškody. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že lesná zver, ktorý\nbola odrazená od vozidla FIAT, poisteného u žalovaného, bola priamou a jedinou príčinou vzniku škody\nna vozidle MAN, nakoľko zo správy polície ako aj stanoviska poisteného vyplývalo, že lesná zver bola\nodhodená na ľavú stranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo poškodené MV, čo napokon považoval za\nnesporné aj súd prvej inštancie. Žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 24/2019\nz 9. júna 2020 k otázke unesenia dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní.\n10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP\nv medziach daných rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania,\npričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s\n§ 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave\nv zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 06.11.2025. Odvolací súd viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie\nodvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani\ndoplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods.\n1 CSP).\n13. Odvolací súd primárne ustálil rozsah odvolacieho prieskumu, nakoľko žalobca podal odvolanie voči\nvýrokom II a III rozsudku. Vo výroku II súd prvej inštancie zamietol žalobu čo do sumy 705,26 Eur a\núroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia, avšak aj\nčo do úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia (teda\nz priznanej istiny). Odvolací súd však hodnotiac odvolanie podľa jeho obsahu ustálil, že odvolanie sa\nnetýka celého výroku II, ale len zamietnutej časti istiny a úroku z omeškania len čo do výšky sadzby\n5% ročne. Nakoľko výška sadzby nebola predmetom odvolania, odvolací súd podrobil odvolaciemu\nprieskumu len nárok žalobcu sumy 705,26 Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 705,26\nEur od 22.12.2019 do zaplatenia.\n14. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím,\nodvolaním žalobcu a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie je v napadnutom rozsahu vecne správne. Odvolací súd dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav (vzhľadom na obsah procesnej\naktivity strán v prejednávanej veci aj možnom rozsahu), na základe vykonaných dôkazov dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho\nodôvodnením a podľa § 387 ods. 2 CSP na neho v podrobnostiach poukazuje. Odvolací súd konštatuje,\nže obsah odvolania žalobcu kopíruje jeho argumentáciu v rámci prostriedkov procesného útoku\nuplatneného pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa tento ale vysporiadal. K jednotlivým odvolacím\nnámietkam uvádza nasledovné:\n15. Žalobca svoje odvolanie odôvodňuje dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, v zmysle\nktorých súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\n(písm. f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm.\nh/). Odvolací súd úvodom uvádza, že pri rozhodovaní o odvolaní je viazaný tak rozsahom odvolania,\nako aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Povinnosť riadne odôvodniť\nuplatnený opravný prostriedok zaťažuje odvolateľa, nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať si dôvody,\nv ktorých odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie. Odvolanie musí\nbyť niektorou z uvedených vád konkrétne odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne uviesť v\nzákone uvedený dôvod, ale je potrebné uviesť v akom konkrétnom pochybení odvolateľ jeho naplnenie\nvidí. Žalobca vo svojom odvolaní síce uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, avšak\nz odvolania vôbec nevyplýva, ktoré konkrétne ním citované skutkové zistenie súdu prvej inštancie\npovažuje za nesprávne. Ku skutkovým zisteniam odvolateľ v odvolaní uvádza, že „v bode 8 napadnutého\nrozsudku prvostupňový súd konštatuje, že v konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti. Vozidlo\nFIAT dňa 14.11.2017 v čase 17:30 hod. zachytilo divú zver a táto bola odhodená na ľavú stranu vozovky,\nkde ju v protismere zrazilo vozidlo MAN, pričom škoda na vozidle MAN bola likvidovaná z havarijného\npoistenia v Kooperatíve. Havarijný poisťovateľ si jej náhradu refundoval od žalobcu, neskôr vyšlo najavo,\nže vozidlo FIAT malo platené PZP uzatvorené u žalovaného.“ Z takto formulovaného odôvodnenia\nuplatneného odvolacieho dôvodu podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f) CSP však odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ktoré zo súdom prvej inštancie\nuvedených skutkových okolností považuje za nesprávne, ani z akého dôvodu. Povinnosť riadne\nodôvodniť uplatnený opravný prostriedok zaťažuje odvolateľa, nie je úlohou odvolacieho súdu dopĺňať\nodvolacie námietky vlastnými úvahami, čo konkrétne odvolateľ namieta. Odvolací súd však zhodne\nso žalovaným dáva do pozornosti žalobcu, že už v konaní pred súdom prvej inštancie vo vyjadrení k\nodporu sám uvádzal, že nespochybňuje priebeh nehodového deja (ktorý v odpore žalovaný opísal tak, že\nvodičovi poisteného vozidla vytvorená prekážka náhle v dôsledku nečakaného vybehnutia zvery (prvotná\npríčina vzniku škody), v dôsledku čoho on so svojim vozidlom narazil do danej zvery, ktorá skončila\n\nnásledne v protismere, kde prichádzalo vozidlo poškodeného). Odvolací súd naplnenie odvolacieho\ndôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP z uvedených dôvodov nevzhliadol.\n16. Odvolací súd má za to, že obsah odvolania korešponduje s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1\npísm. h) CSP, nakoľko žalobca namieta, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, ktoré má podľa neho spočívať v nesprávnej aplikácii § 431 OZ na prejednávanú vec, podľa žalobcu\nsa toto ustanovenie na priebeh predmetnej škodovej udalosti nevzťahuje a súd prvej inštancie mal\naplikovať § 427 ods. 1 OZ, keďže podľa žalobcu vozidlo MAN nemalo polovičnú účasť na spôsobení\nvzniknutej škody na vlastnom vozidle, ale bolo iba poškodeným. Rozhodujúcou právnou otázkou v\nposudzovanej veci teda bolo právne posúdenie, či zistený skutkový dej je (alebo nie je) tzv. stretom\nprevádzok. Žalobca dôvodí, že ak by nedošlo k zrazeniu divej zveri vozidlom FIAT a jej odhodeniu do\nmotorového vozidla MAN, ktoré išlo v protismere, škoda na vozidle MAN by nevznikla. Odvolací súd tu\nupriamuje pozornosť odvolateľa, že účelovo mení skutkový dej ustálený súdom prvej inštancie, ktorý v\nkonaní pred súdom prvej inštancie napokon nerozporoval. K stretu prevádzok neprišlo tak, že prišlo k\nzrazeniu divej zveri vozidlom FIAT a jej odhodeniu „do motorového vozidla MAN“, ale tak, že divá zver\nprebiehala cez cestu a vozidlo FIAT túto zver zachytilo a bola odhodená na ľavú stranu vozovky, kde ju v\nprotismere zrazilo vozidlo MAN, na ktorom vznikla škoda, t.j. zver bola odhodená do ľavej strany vozovky.\n17. Ako uviedol súd prvej inštancie, škoda bola teda spôsobená osobitnou povahou prevádzky osôb\nvykonávajúcich dopravu, dve protiidúce vozidlá vykonávali dopravu, pričom náhodnou udalosťou vybehnutie zvery na cestu, došlo k interakcii medzi vozidlami tým, že zver po zrážke odhodená od\nvozidla FIAT bola následne zrazená vozidlom MAN. Stret prevádzok je tak charakterizovaný tak časovou\nako, aj miestnou súvislosťou vzájomného pôsobenia prevádzok oboch vozidiel. Stret prevádzok tak ako\nmá na mysli § 431 Občianskeho zákonníka nemusí byť výlučne samotným fyzickým stretom, môže\nísť aj o nepriamy stret, ako v prejednávanej veci. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú\nprevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi,\nzodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Ustanovenie § 431 OZ nadväzuje na\nprávnu úpravu zodpovednosti podľa § 427 a 429 OZ a umožňuje posudzovať zodpovednosť za\nškodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý\nz prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na\nspôsobení škody. Výklad citovaného ustanovenia § 431 OZ poskytol Najvyšší súd SR v uznesení spis.\nzn. 3Cdo/550/2015 zo dňa 08.12.2016, podľa ktorého „pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť\npredovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov\n(napr. zrážka dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov); v takomto prípade ide o tzv. priamy stret.\nStretom prevádzok však treba rozumieť aj tzv. nepriamy stret, pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch\nalebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo\novplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Pojmom\nstret prevádzok treba rozumieť aj náraz dopravného prostriedku do dopravného zariadenia iného druhu\ndopravného prostriedku.“\n18. Skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, že „ak by nedošlo k zrazeniu zveri vozidlom FIAT a jej\nodhodeniu do motorového vozidla MAN, ktoré išlo v protismere, škoda na vozidle MAN by nevznikla“\nneboli žalobcom ničím preukázané, ku škode na vozidle MAN došlo zrazením zveri týmto vozidlom na\nľavej strane vozovky prevádzkou tohto vozidla. Žalobca nepreukázal, že by k odhodeniu zveri došlo\ndo vozidla MAN, nepreukázal a ani netvrdil žiadne iné okolnosti subjektívnej alebo objektívnej povahy,\nz ktorých by bolo možné vyvodiť žalobcom tvrdený záver, že vozidlo MAN nemalo (polovičnú) účasť\nna spôsobení vzniknutej škody na vlastnom vozidle, ale bolo iba poškodeným. Odvolací súd sa tiež\nstotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k parite zodpovednosti pri strete predmetných\nprevádzok. Aj v prípade stretu prevádzok vždy ide o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie,\npričom stretavší sa prevádzatelia zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody (§ 431 OZ).\nVyporiadanie závislé na účasti na škode na vozidle MAN predpokladá vyhodnotenie všetkých skutkových\nokolností stretu prevádzok. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje síce i prípadné\nzavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzkovateľa (niektorých prevádzkovateľov), pokiaľ\nním bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody, avšak rozhodná je účasť, ktorú mali\nprevádzkovatelia na spôsobení vzniknutej škody, teda všetky okolnosti vzniku škody na oboch stranách,\ns ktorými je škodlivý výsledok v príčinnej súvislosti, teda okolnosti tak subjektívnej ako aj objektívnej\npovahy. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že skutkové okolnosti prejednávanej veci\n\nvyplývajúce mu z vykonaného dokazovania neumožňujú prijať záver o disparitnej účasti na spôsobení\nškody na vozidle MAN, nakoľko ich žalobca netvrdil a ani na ich preukázanie nenavrhol žiadne dôkazy.\n19. K rozhodnutiu Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/480/2015 zo dňa 17.9.2015, ktorý potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Ružomberok pod sp. zn. 5C/73/2021 zo dňa 5.5.2015 odvolací súd uvádza, že jeho\nzávery nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec. Článok 2 základných princípov CSP upravuje princíp\nprávnej istoty ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe\nniet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (ods. 2\nčl. 2). Odvolací súd poukazuje na to, že výskyt rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých, prípadne\npodobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený\nna precedensoch ako prameňoch práva (viď m. m. nález ústavného súdu spis. zn. I. ÚS 51/2014).\nRozhodnutie iného odvolacieho súdu, na ktoré poukazuje žalobca, nenapĺňa atribúty pojmu „ustálená\nrozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“, nejde o viazanosť súdu prvej inštancie rozhodnutiami\npodľa § 193 CSP a nemá ani horizontálnu záväznú silu pre senát prejednávajúci tento spor (§ 391 ods.\n2 CSP). Odvolací súd poukazuje najmä na rozdielne právne otázky, ktoré boli riešené Krajským súdom\nŽilina sp. zn. 9Co/480/2015, ako v prejednávanej veci, a to otázka skutkových okolností a aplikácie\n§ 428 OZ, kde žalovaný procesnú obranu založil na tom, že vodič škodiaceho motorového vozidla\n(jeho poistenec z PZP) nemohol zabrániť škode ani pri vynaložení všetkého úsilia. K odhodeniu mŕtvej\nzveri do protismeru došlo priamo do vzdialenosti cca 1m pred oproti idúce vozidlo, pričom predmetom\ndokazovania teda boli aj ďalšie skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti, ktoré v prejednávanej veci\nžalobca ani netvrdil (stav vozovky, rýchlosť).\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto\nodvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Cb/89/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145"}, {"guid": "11dd433c-044a-421d-a5d9-1961afa049f9:d875fa56-862e-454e-9e27-498e221a2c6f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214218000.1", "spisova_znacka": "9Co/480/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/480/2015 z 20. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214218000.1"}], "citovane_v": []}