{"guid": "5bb5d272-7b6a-4d2b-8e33-a362063d8ba9:e6892d2c-4000-4830-b6b0-f878b8dd504e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1423204643.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoCsp/12/2025 z 23. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. septembra 2025, sp. zn. 5CoCsp/12/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1423204643.1", "identifikacne_cislo": "1423204643", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2025-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6892d2c-4000-4830-b6b0-f878b8dd504e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1423204643.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423204643.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423204643.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5CoCsp/12/2025\n1423204643\n23. 09. 2025\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2025:1423204643.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,\nso sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o.,\nadvokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: W. W.,\nB.. X.X.XXXX, O. X. W. XX, X., C. Z. XXX,XX €. U. L.Í., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV č.k. 34Csp/22/2023-110 zo dňa 27. februára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia\nsumy 318,81 € s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho\nzákonníka a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon\no spotrebiteľských úveroch“) a vecne tým, že mal za preukázané, že potvrdením o uzatvorení\nzmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. potvrdila žalovanému, že akceptáciou návrhu klienta došlo k\nuzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej mu bol poskytnutý Splátkový úver č. XXXXXXXXXX. Výška\núveru predstavovala 300,- €. V tomto dokumente sa zároveň uvádza, že „Potvrdenie o uzatvorení\nZmluvy zahŕňa iba základné podmienky Úveru, pričom ostatné práva a povinnosti sú dohodnuté v\nZmluve“. Uvedené potvrdenie je podpísané iba za Slovenskú sporiteľňu, a.s. a datované 4.3.2020.\nSamotnú zmluvu žalobca nepredložil. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.7.2022\nvyplynulo, že žalobcov právny predchodca žalobca neoznačil splátku, pre ktorú došlo k vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti dňa 19.7.2022. Z príslušnej doručenky súd prvej inštancie zistil, že právny\npredchodca podal uvedené Oznámenie adresované žalovanému na poštovú prepravu dňa 20.7.2022. Z\nVýzvy zo dňa 16.6.2022 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na omeškanie\nso splácaním pohľadávky banky vo výške 104,12 €, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy\ndo 15 dní od doručenia výzvy na špecifikovaný bankový účet a upozornil ho, že pokiaľ tak nespraví,\ntak bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz za\núčelom preukázania doručenia tejto výzvy žalovanému. Právny predchodca postúpil pohľadávku na\nžalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2022. Súd prvej inštancie sa predovšetkým\nzaoberal otázkou, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v spore. Uviedol, že právny predchodca\nžalobcu vyhotovil výzvu pred predčasným zosplatnením úveru dňa 16.6.2022 (č. l. 63 a 65), avšak\nžalobca nepreukázal, že by bola žalovanému doručená. Žalobca nedoložil k tejto výzve žiadny dôkaz\n\npreukazujúci jej doručenie žalovanému. Pritom bolo v moci žalobcu uvedené preukázať. Súčasne\nuvedené bolo aj povinnosťou žalobcu, ak chcel v konaní uspieť. Podľa článku 8 Základných princípov\nCSP platí, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a\npodoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\nSúd pritom nevyzýva na splnenie dôkaznej povinnosti. Vzhľadom na uvedené nebol úver platne\nzosplatnený. Ustanovenie § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch zakazuje postúpiť úver, ktorý nebol\nplatne predčasne zosplatnený pred dohodnutým termínom konečnej splatnosti. Vzhľadom na to, že úver\nv tomto prípade nebol zosplatnený, nemohla byť platne ani postúpená pohľadávka na žalobcu. Zmluvný\núverový vzťah tak nebol ukončený. Preto žalobcovi v tomto konaní nesvedčí aktívna vecná legitimácia.\nZ tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol.\n3. Nad rámec toho prvoinštančný súd dodal, že aj pokiaľ by mal za preukázanú výzvu pred zosplatnením\npohľadávky, beztak by dospel k rovnakému záveru o neplatnom zosplatnení pohľadávky, a to z dôvodu,\nže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č. l. 29) neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú\nprávny predchodca úver predčasne zosplatnil. Najvyšší súd SR totiž judikuje, že „v prípade, ak zo strany\nveriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v\ntomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil\ncelý dlh“ (uznesenie zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023). K totožným záverom dospela súdna prax\n- napr. v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.8.2024, sp. zn. 11CoCsp/17/2024.\n4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v\nkonaní plne úspešný, pretože súd žalobu zamietol. Žalovanému by preto svedčal nárok na náhradu trov\nkonania proti žalobcovi. Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu súd prvej inštancie\ns poukazom na článok 17 Základných princípov CSP a ustálenú judikatúru (R 72/2018) náhradu trov\nkonania nepriznal.\n5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca\nktorý ho odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na\n§ 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 CSP uviedol, že keďže skutkové tvrdenia žalobcu (ohľadom riadneho\nzosplatnenia celého úveru, či doručovania jednotlivých výziev) neboli zo strany žalovaného v celom\nkonaní popreté a ani spochybnené, v zmysle § 151 ods. 1 CSP ich bolo v konaní podľa názoru žalobcu\npotrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. Žalobca preto zastával názor, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento názor\nžalobcu potvrdzujú aj rozhodnutia krajských súdov, z ktorých v odvolaní citoval. Rozhodnutie súdu\nprvej inštancie žalobca považoval za prekvapivé aj z toho dôvodu, že mu ani len nebola poskytnutá\nmožnosť dodatočného preukázania skutočností. Riadne zosplatnenie celého dlhu počas konania nebolo\nsporné pričom bolo rozporované výlučne súdom, ktorý ako arbiter procesu celkom evidentne takýmto\npostupom de facto prevzal zastupovanie slabšej strany, ktorý postup mu však § 295 CSP neumožňuje.\nVo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 27.2.2025 o 10:00 hod. Žalobca však svoju neúčasť\nna pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a nespornosti skutkového stavu podaním zo dňa 14.02.2025\nospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol bez osobnej účasti sporných strán v prípade, ak\nsúd s ohľadom na tam uvedené skutočnosti v žalobe nepovažuje uplatnený nárok za nepreukázaný\nv celom jeho rozsahu, resp. nepožaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených\nskutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení. Žalobca nemal žiadnu vedomosť\no prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočnosti ako sporných zo strany súdu. Súd prvej inštancie v\npriebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval\nžalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol\nobjektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu a\nnemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto riadne preukázaný nárok a\nnavyšovať tak vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Výsledkom bolo pre žalobcu extrémne prekvapivé\nrozhodnutie a až z neho sa žalobca dozvedel, že súd vníma viaceré skutočnosti za sporné. V prípade,\nak by súd v zmysle vyššie uvedeného považoval za nedostatočné preukázanie splnenia podmienok\nna zosplatnenie celého dlhu, alebo ak by na zaslanie takéhoto dokladu o doručení výzvy žalobcu\nvyzval, tak by žalobca súdu bez akýchkoľvek pochybností predmetný doklad, ktorý preukazuje zaslanie\na doručenie tejto výzvy pred zosplatnením zaslal - čím by súd musel dôjsť k jednoznačnému záveru, že\n\nboli splnené všetky podmienky pre riadne zosplatnenie celého úveru a teda pohľadávka bola následne\naj riadne v zmysle všetkých právnych ustanovení postúpená na žalobcu, t. j. že nedošlo k rozporu v\nzmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca k odvolaniu priložil podací hárok k\nzaslanému podaniu „výzva pred zosplatnením zo dňa 16.6.2022“, spolu s informáciou zo sledovania\nzásielok. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď\nzastupoval spotrebiteľa a aktívne vyhľadával dôvody na zamietnutie žaloby a vytváral nadprácu v\nprospech spotrebiteľa. K otázke výkladu, či skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k\nuplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nje náležitosťou takéhoto právneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť\ntohto právneho úkonu, zaujal stanovisko dovolací súd aj v inom rozhodnutí (teda nielen v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu - senátu 5Cdo, na ktoré súd prvej inštancie poukázal), a to v uznesení Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.1.2024, v ktorom sa dovolací súd nestotožnil s názorom, že\nšpecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného\nzosplatnenia dlhu. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru omeškal\n(viac ako tri mesiace) s úhradou dohodnutých mesačných splátok riadne a včas, pričom na možnosť\nbanky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, bol upozornený výzvou\nzo dňa 16.6.2022, a to v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následne v súlade s § 565\nObčianskeho zákonníka (za súčasného splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)\npostupca podaním zo dňa 19.7.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“\nuplatnil právo na zaplatenie všetkých splátok pre neplnenie splátkového kalendára, v dôsledku čoho\nsa stal úver splatným v celom rozsahu. Veriteľ nie je povinný (Občiansky zákonník takú podmienku v\nžiadnom jeho ustanovení neustanovuje) uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú sa veriteľ chystá, prípadne\npre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru.\n6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v zmysle\n§ 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom\nverejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP a vec\ntiež posúdil správne po právnej stránke.\n8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP),\npričom námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.\n9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n11. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa\npostupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z\nveriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na\nveriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a\nb) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru\nalebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.\n12. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\nAktívna vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva určitému subjektu\n\n- žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), respektíve z ktorého mu vyplýva procesné právo si tento\nhmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného\npráva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je\nimanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a aj\nv prípade že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009\nzo dňa 29. 6. 2010).\n13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní odvodzoval od svojho\nprávneho nástupníctva (singulárnej sukcesie) po Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorej pohľadávka voči\nžalovanému tvoriaca predmet tohto konania mala byť postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení\npohľadávok zo dňa 13.12.2022. Postúpeniu pohľadávky predchádzalo riadne neplnenie si záväzku zo\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaným, na čo mal byť žalovaný upozornený výzvami na úhradu\ndlžnej sumy zo dňa 16.6.2022 a 9.9.2022, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k\nani jednej z týchto výziev žalobca nepreukázal jej doručenie (alebo čo i len odoslanie) žalovanému.\nVzhľadom na pokračujúce neplnenie si povinnosti platiť splátky úveru riadne a včas právny predchodca\nžalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, o čom doručoval žalovanému oznámenie\nzo dňa 19.7.2022 (v tomto prípade už jeho doručenie na adresu žalovaného preukázal doručenkovou\nobálkou, zásielka sa vrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote).\n14. Súd prvej inštancie ním vykonané dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi správne\nvyhodnotil a vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že pre zosplatenie celej pohľadávky\npodľa § 565 Občianskeho zákonníka neboli splnené predpoklady ustanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom do 31.10.2024. Je potrebné s ním súhlasiť, že upozornenie podľa § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka prirodzene nestačí len vyhotoviť, ale pre jeho účinnosť sa vyžaduje, aby sa\ndostalo do sféry vplyvu adresáta. V spotrebiteľskom spore sa v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu\nSR uplatňuje na strane vystupujúcej proti spotrebiteľovi zvýšené dôkazné bremeno, ktoré sa prejavuje\naj v podobe preukazovania doručenia písomných právnych úkonov spotrebiteľovi, ako to bolo v tomto\nprípade (porovnaj primerane rozsudok sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. marca 2022).\n15. Ja pravdou, že spotrebiteľ, ktorý je celkovo v tomto konaní pasívny, doručenie predmetných\nupozornení nenamietal, avšak aj v tomto smere je judikatúra Najvyššieho súdu SR jednotná v tom, že v\nspotrebiteľskom spore je povinnosťou súdu v zmysle § 295 CSP túto povinnosť slabšej strany prebrať\nna seba a zaoberať sa aj dôkazmi, ktoré strany nenavrhli (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 2Cdo/266/2020 z 31. marca 2022). Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. júna\n2019 judikoval, že pasivita žalovaného nemôže mať automaticky za následok aplikáciu ustanovenia §\n151 ods. 1 a 2 CSP, t.j. povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Tohto názoru\nÚstavného súdu SR sa pridržal aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/230/2021 z 27. apríla\n2022 v konaní, ktorého stranou bol totožný žalobca a zastúpený bolo rovnakým právnym zástupcom,\nako v posudzovanej veci, pričom v ňom žalobca prezentoval v tomto smere obdobnú argumentáciu.\nOdvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie rozhodol v posudzovanej veci na pojednávaní, na ktoré bol\nžalobca riadne predvolaný, žalobca sa rozhodol svoje právo zúčastniť sa na pojednávaní nevyužiť. Práve\npojednávanie (a fakultatívne predbežné prejednanie veci) je procesný priestor, v ktorom súd stranám\nuvádza svoje predbežné právne posúdenie veci, ako aj to, ktoré skutočnosti považuje sporné alebo\nnaopak nesporné (§ 181 ods. 2 CSP). Skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv\nžalobcu, nezakladá prekvapivosť jeho rozhodnutia.\n16. Odvolací súd sa musí stotožniť aj so súdom prvej inštancie obiter dictum konštatovanou neplatnosťou\nprávneho úkonu zosplatnenia pohľadávky zo dňa 19.7.2022 pre nedostatok jej nevyhnutnej obsahovej\nnáležitosti spočívajúcej vo vymedzení splátky, pre ktorú veriteľ celý dlh zosplatnil. Súd prvej inštancie\nsprávne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024, v ktorom\ndovolací súd takéto stanovisko zaujal. Tohto záveru sa Najvyšší súd SR pridržal aj v uznesení sp. zn.\n5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024. V čase rozhodovania odvolacieho súdu možno túto názorovú líniu\nnepochybne považovať za ustálenú rozhodovaciu prax, keďže v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo pod č. R 34/2025 publikované uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13. februára 2025, podľa ktorého „bez konkretizácie splátky, pre\nktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia\npreň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v\nznení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,\n\nsankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Možno teda konštatovať,\nže opačný názor, ktorý v odvolaní zastával žalobca, nemožno považovať za správny. Neplatnosť\nzosplatnenia pohľadávky má potom z následok, že právny predchodca žalobcu naňho postupoval\npohľadávku zo spotrebiteľského úveru, ktorý nebol splatný, čím bolo porušené ustanovenie § 17 ods.\n1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo robí zmluvu o postúpení pohľadávok v časti pohľadávky\nz predmetného úveru absolútne neplatnou. Súd prvej inštancie teda konštatoval neplatnosť tohto\nprávneho úkonu plne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.\n17. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výrokovej\nčasti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania.\n18. Záverom odvolací súd dodáva, že zo žalobcovho dispozičného úkonu, späťvzatia odvolania,\nnemohol vyvodiť príslušné procesné dôsledky podľa § 369 ods. 1 CSP, teda zastavenie odvolacieho\nkonania, pretože predmetný procesný úkon žalobcu bol odvolaciemu súdu doručený až dňa 6.10.2025,\nteda po vyhlásení tohto rozsudku dňa 23.9.2025, pričom vyhláseným rozsudkom je súd viazaný (§ 219\nods. 4 CSP).\n19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu vznikol voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V konaní úspešnému žalovanému však\npodľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný nemá\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na článok 4 ods. 2 CSP a\nzásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v článku 17 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd o výške\nnáhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "34Csp/22/2023", "guid": "4486ada1-2677-44aa-898c-df7e5350c921:273254ef-134a-49cb-857c-34413b463315", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "d631d9c6-0102-40da-aa29-fa4933d5d204:4ee588aa-8812-489e-a69a-58b961486ffd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7120212722.3", "spisova_znacka": "11CoCsp/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/17/2024 z 18. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-18", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7120212722.3"}], "citovane_v": []}