{"guid": "05fcd811-3287-420f-970f-39d7c1e607ce:f8bebad1-30d5-44de-8601-1dab3ab66780", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1423209290.2", "spisova_znacka": "10CoCsp/9/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/9/2025 z 24. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2025, sp. zn. 10CoCsp/9/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1423209290.2", "identifikacne_cislo": "1423209290", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2025-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8bebad1-30d5-44de-8601-1dab3ab66780", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1423209290.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423209290.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423209290.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10CoCsp/9/2025\n1423209290\n24. 07. 2025\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1423209290.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: EOS KSI\nSlovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: Remedium Legal,\ns.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T. S., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom F. XX, A., o zaplatenie 9.563,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV z 29. januára 2025, č. k. 49Csp/51/2023-113, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok); žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% (II. výrok).\n2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním skutkovo zistil, že právny predchodca žalobcu Tatra\nbanka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka (ako veriteľ) a žalovaný (ako dlžník) uzavreli dňa\n19.09.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru\nvo výške 10.000 eur s termínom konečnej splatnosti 20.07.2027. Žalovaný sa v zmluve zaviazal\ntento úver vrátiť riadne a včas v dohodnutých mesačných splátkach. Výzvou zo dňa 07.12.2020\nprávny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie jeho záväzku z predmetnej zmluvy, ktorý\npredstavoval sumu 382,63 eur. Ďalšou výzvou zo dňa 20.01.2021 právny predchodca žalobcu oznámil\nžalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s dlžnou sumou ku dňu 19.01.2021 vo výške\n9.544,94 eur, z toho istina 9.079,01 eur, úroky 427,63 eur, sankčné úroky 4,30 eur a náklady spojené\ns vymáhaním 34 eur, a to pre neuhradenie dlžnej pohľadávky banky napriek predchádzajúcim výzvam.\nZároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2023\npostúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.\n3. Súd prvej inštancie právne posúdil zmluvu o Raiffeise pôžičke č. 3530009468 zo dňa 19.09.2019\nako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Obč. zákonníka, keďže veriteľ (právny predchodca žalobcu) pri\nuzatváraní a plnení zo spornej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako\ndodávateľ (banka) a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, tak nekonal, a preto sa považuje za spotrebiteľa.\nZároveň sa tým právny predchodca žalobcu považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zák. č. 129/2010\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“) a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2\npísm. a) tohto zákona, pričom uvedená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d)\nzák. č. 129/2010 Z.z. Skonštatoval, že táto zmluva je platná.\n4. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky voči žalovanému z\ntitulu úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu na základe tejto zmluvy skúmal, či bol\ndodržaný zákonom stanovený postup postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č.\n\n483/2001 Z. z. o bankách („zákon o bankách“) a § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., čo má vplyv na aktívnu\nvecnú legitimáciu v konaní, t.j. na zistenie, či žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia voči\nžalovanému. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 162/2020\nzo dňa 27. októbra 2021, v ktorom vyslovil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú\nlegitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.\n8 vety prvej zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade,\nže spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Dodal, že postúpenie pohľadávky\nje jedným zo spôsobov, akým môže dôjsť k zmene v osobe veriteľa (§ 524 ods. 1 Obč. Zák.), aby\nvšak k tejto zmene došlo, musí postúpenie zodpovedať pravidlám, ktoré vyplývajú zo zákona alebo z\ndohody s dlžníkom postupovanej pohľadávky. Nemožno totiž postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (§ 525 ods. 2 Obč. Zák.), pretože dôsledkom takéhoto\npostúpenia by bola jeho (absolútna) neplatnosť podľa § 39 Obč. Zák. (rozsudok Najvyššieho súdu, sp.\nzn. 1Cdo/76/2007, sp. zn. 1Cdo/147/2017). Ďalej uviedol, že ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. upravuje\nvšeobecný zákaz postúpenia pohľadávky ako práva vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Takúto\npohľadávku možno postúpiť len za súčasného splnenia ďalších podmienok: a) možno ju postúpiť len\nso všetkými právami s ňou spojenými, b) musí ísť o postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať\nspotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z. alebo zákona o bankách na veriteľa s povolením na\nneobmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov podľa zák. č. 129/2010 Z.z., banku, zahraničnú\nbanku alebo pobočku zahraničnej banky, a c) pohľadávka musí byť po konečnom termíne splatnosti\nspotrebiteľského úveru alebo musí ísť o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej\nsplatnosti spotrebiteľského úveru. Dôsledkom nedodržania týchto podmienok by bol stav odporujúci\nzákonu (ust. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.), čo znamená, že postúpenie by bolo pre rozpor so\nzákonom „nemožné“ (§ 525 ods. 2 Obč. Zák.), teda v zmysle cit. judikatúry neplatné (§ 39 Obč. Zák.).\nPostúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2005 Z.z. je prípustné\nlen vtedy, ak sú súčasne splnené všetky tam uvedené podmienky. Jednou zo zákonných podmienok\npostúpenia je, aby išlo o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo o\npohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom\nbolo na žalobcovi, aby v konaní tvrdil a preukázal, že táto podmienka je splnená.\n5. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul, že právo požadovať splatenie dlhu dohodnutého v splátkach\numožňuje v spotrebiteľských vzťahoch ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. Zákonníka. Z tohto\nustanovenia vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre\nnesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením\npríslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na\nuplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Obč. Zák. je podmienená tým,\nže veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.\nBez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Obč. Zák. vyplýva, že\nveriteľ môže žiadať o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej\nnasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením\nzmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Obč. Zák.). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za\npredčasne splatný (§ 565 a § 53 ods. 9 Obč. Zák.), pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa\nnevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a\npredčasne zosplatnil celý dlh (uznesenie NS SR zo dňa 25. 1. 2024, sp. zn. 5Cdo 2/2023). Ďalej\nbližšie ozrejmil, že aj keď ustanovenie § 53 ods. 9 a ani ust. § 565 Obč. Zák. výslovne neustanovuje\nako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uvedenie\nsplátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh, je potrebné na daný úkon aplikovať aj ustanovenia Občianskeho\nzákonníka o právnych úkonoch, konkrétne § 37 Obč. Zák., podľa ktorého právny úkon musí byť určitý,\ninak je neplatný. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej\ndoby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru\n(rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,\npokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,\npričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba\ndlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a\nv dôsledku informačnej asymetrie aj poškodený (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022). Uvedenie\nsplátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva tak aj z požiadavky\nochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre strany\núverového vzťahu; dochádza k zmene práv a povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie úveru\nmá pre veriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára,\nale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru\n\nvrátane príslušenstva; pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok. Neuvedenie splátky,\npre ktorú veriteľ zosplatnil dlh v listine, ktorou veriteľ oznámil predčasné zosplatnenie úveru a ani vo\nvýzve na zaplatenie, realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Obč. Zák., má za následok neplatné\nzosplatnenie úveru.\n6. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právny\npredchodca žalobcu nešpecifikoval splátku, pre ktorú zosplatňuje celý dlh žalovanému v oznámení\no zosplatnení úveru zo dňa 20.01.2021, ani vo výzve zo dňa 07.12.2020. Z tohto dôvodu dospel k\nzáveru, že pokiaľ v prejednávanej veci nedošlo k uvedeniu splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil už v\noznámení o zosplatnení úveru a veriteľ vo výzve na zaplatenie neuviedol splátku, pre ktorú mieni dlh\nzosplatniť, nie je jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým úver predčasne zosplatňuje, dostatočne\nurčitý a preto je neplatným (§ 37 Obč. Zák.). Nakoľko žalobca nepreukázal, že by predmetom postúpenia\nbola pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa\nstala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, bola pohľadávka právneho\npredchodcu žalobcu voči žalovanému postúpená v rozpore s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 525\nods. 2 Obč. Zák., čo vo výsledku vedie k záveru, že bola postúpená neplatne (§ 39 Obč. Zák.). Žalobca\ntak nie je nositeľom žalobou uplatneného nároku, teda nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Z tohto\ndôvodu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého\nsúd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Skonštatoval, že žalovaný\nmal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O\nvýške náhrady trov konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozsudku\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n8. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej\ninštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil a žalobe vyhovel, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnych skutkových zistení a\nnepreskúmateľnosti rozsudku, žalobkyňa poukázala na výzvu pred zosplatnením v zmysle ust. § 53 ods.\n9 Obč. Zák. zo dňa 07.12.2020, v ktorej je práve splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu jednoznačne\nuvedená, keďže v predmetnej výzve je explicitne uvedené: „Dátum vzniku omeškania 20.10.2020,\nkeď práve táto splátka je splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru podaním zo dňa 20.01.2021.\nŽalobkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie NS SR zo dňa 22.08.2013, sp. zn. 4Cdo 90/2013,\npodľa ktorého ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 OSP treba dospieť k záveru, že s\npožiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia,\nale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,\nresp. prípad keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú\na napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali\nbyť tieto zistenia vyvodené. Podľa žalobkyne sa tak napadnuté rozhodnutie javí ako zmätočné a\nnepreskúmateľné, nespravodlivé, čo považuje za hrubý zásah do práva na spravodlivý proces na jej\núkor, ak sa súd dostatočne neoboznámil s priloženými dôkazmi, resp. na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom následne aj nesprávne právne argumentoval v\nodôvodnení svojho rozsudku. Žalobkyňa má za to, že z predložených podkladov jednoznačne vyplýva,\npre ktorú splátku k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo, pričom súd prvej inštancie nesprávne tvrdí,\nže vo výzve zo dňa 07.12.2020 táto splátka nie je uvedená. Naviac vec aj nesprávne právne posúdil,\nkeďže dospel k záveru, že špecifikácia splátky je obligatórnou náležitosťou vyhlásenia mimoriadnej\nvýzvy pred zosplatnením, hoci zákonodarca takúto náležitosť vyššie označených podaní nevyžaduje. Na\npodporu tejto odvolacej argumentácie žalobkyňa poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022,\nv ktorom sa dovolací súd nestotožnil s názorom prezentovaným v dovolaní, že „špecifikácia splátky,\npre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.\nŽiadnu takúto povinnosť uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku, zákon veriteľovi neukladá. Dovolací\nsúd považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba\nvychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so\nzákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Obč. Zákonníka je potrebné predpokladať,\nže zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti“.\nZ uvedeného žalobca vyvodil, že veriteľ nie je povinný uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú chystá,\nprípadne pre ktorú pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobkyňa tak trvá na tom, že\n\nzo zákonných ustanovení vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby bola táto\nmožnosť dohodnutá; bol dlžník v omeškaní tri mesačné splátky; bol dlžník na možnosť vyhlásenia\npredčasnej splatnosti veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva,\npričom veriteľ v oznámení o zosplatnení nie je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa\ndlžník omeškal a teda, pre ktorú splátku k zosplatneniu došlo. V zmysle uvedeného má žalobkyňa za\nto, že v prípade ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 20.01.2021, toto\nsvoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Obč. Zák. a s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho\nsúdu SR (uznesenie sp. zn. 5Cdo 224/2021, 4Cdo 132/2021, 7Cdo 26/2023, 1Cdo 148/2022, 6Cdo\n87/2023). Žalobkyňa uviedla, že špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu je, prihliadnuc na\nvyššie citované rozhodnutia NS SR, nadbytočná, keďže z jeho rozhodovacej praxe vyplýva, že vždy\nmôže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky - a teda veriteľ si nemôže vybrať, pre\nnesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje. Žalobkyňa je toho názoru, že pokiaľ by zákonodarca\nvyžadoval presnú špecifikáciu splátky, pre ktorú by došlo k zosplatneniu vo výzve podľa § 565 Obč. Zák.\nuvedené by uviedol expressis verbis v tomto zákonnom ustanovení. Žalobkyňa analogicky poukázala\naj na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 154/2022 z 27.02.2024, v ktorom sa súd síce zaoberal inou\nprávnou otázkou, avšak uviedol, že „ak by zákonodarca vyžadoval určitú náležitosť, uvedené by priamo\nuviedol v zákonnom ustanovení. Na doplnenie je možné uviesť, že ak by zákonodarca chcel uložiť banke\npovinnosť vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky,\nbol by to v citovanom ustanovení výslovne uviedol, podobne ako je v ust. § 53 ods. 9 Obč. Zák. výslovne\nformulovaná požiadavka, aby veriteľ pred predčasným zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa\nna uplatnenie tohto práva.“ Žalobkyňa preto zastáva právny názor, že podstatnou právnou skutočnosťou\nv čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to, či veriteľ mal splnené podmienky pre vyhlásenie splatnosti\npodľa oboch dotknutých ust. § 53 ods. 9 a § 565 Obč. Zák., pričom v tomto konkrétnom prípade nebolo\nsporné, že tieto podmienky splnené boli. Povinnosť špecifikovať splátku nielenže zo žiadneho zákona\nnevyplýva, ale je aj absurdná, nakoľko žalovaný spotrebiteľ, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu, čerpal\nposkytnuté finančné prostriedky a svoje záväzky sa zaviazal splácať; objektívne musel mať vedomosť o\ntom, koľko a kedy na poskytnutý úver uhradil a teda, ktorá splátka je tá, s ktorou sa omeškal, prípadne\nkedy a koľko mal uhradiť a neuhradil, čo ani sám nepoprel. Záver, ktorý prezentuje súd prvej inštancie v\nnapadnutom rozhodnutí ukladá veriteľom povinnosť, ktorú nie je možné zo znenia ust. § 53 ods. 9 Obč.\nZák. ani z ust. § 565 Obč. Zák. vyvodiť. Zhrnul teda, že žiadna právna norma neukladala postupcovi\n(resp. žalobcovi) povinnosť v podaní (správne „v oznámení“, poznámka odvolacieho súdu) zo dňa\n07.12.2020, ani v oznámení zo dňa 20.01.2021 uviesť splátku, ktorou došlo k mimoriadnej splatnosti\núveru. Dodal, že veriteľ nie je povinný správne právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje\nprávo podľa § 565 Obč. Zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. Zák., keďže ani súdy nie sú pri riešení tejto\notázky jednotné; jeho úlohou je len sledovať splnenie týchto podmienok a ak toto právo uplatní po ich\nsplnení, je tento úkon jednoznačne platný, bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil splátku pre nesplnenie\nktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Odvolateľka má teda za to, že výklad dotknutých\nzákonných ustanovení v tom zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred\nzosplatnením podľa § 53 ods. 9 Obč. Zák. a rovnako aj v samotnom zosplatnení nemôže obstáť, keďže\nv praktickej rovine by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by\ntáto informácia nepriniesla vôbec žiadnu informačnú hodnotu. Naviac, ak by aj veriteľ určil v podaní,\nktorým si právo na vyhlásenie splatnosti splátok uplatňuje nesplnenú splátku, pre ktorú toto právo, podľa\njeho názoru, uplatňuje a toto jeho právne posúdenie by sa nezhodovalo s posúdením tejto právnej otázky\nsúdom, nespôsobovalo by to automaticky neplatnosť uvedeného právneho úkonu, a preto je absurdné,\naby súd za tohto stavu „vytvoril“ takúto náležitosť uvedeného právneho úkonu. Žalobkyňa dodala, že\nani po novelizácii ustanovení § 53 ods. 9, 10 Obč. Zák. účinných od 01.11.2024 nie je obligatórnou\nnáležitosťou takejto výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom\nje uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Nestotožňuje sa ani s tým, že bez uvedenia konkrétnej\nsplátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu v upozornení na možné zosplatnenie, resp. v samotnom\núkone, ktorým veriteľ dosiahol splatnosť dlhu dlžníka, boli takého právne úkony neúčinné. Prejav vôle\nje totiž neurčitý len v tých prípadoch, pokiaľ je neistý jeho obsah. Z obsahu uvedených úkonov je však\ncelkom zrejmý úmysel veriteľa, t.j. upozornenie dlžníka v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. Rovnako je\nz obsahu zosplatnenia zrejmá vôľa veriteľa, aby nastala splatnosť celej pohľadávky z dôvodu porušenia\npovinností na strane dlžníka - nedodržanie platobnej disciplíny. Z obsahu týchto právnych úkonov je teda\nbez pochybností zrejmá vôľa konajúcej osoby, čo vylučuje možné právne posúdenie týchto právnych\núkonov ako neurčitých. Podľa odvolateľky z odôvodnenia napadnutého rozsudku absentuje vysvetlenie,\nv čom súd prvej inštancie identifikoval neurčitosť, či nepravdivosť právnych úkonov, t.j. ako konkrétne sa\npri absencii určenia splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie v uvedených právnych úkonoch prejavil vnútorný\n\nrozpor takýchto úkonov, z ktorého dôvodu je rozsudok čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok\nodôvodnenia a právne závery v ňom obsiahnuté sú v celom rozsahu nesprávne.\n9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.\n10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods.\n1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\nOdvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku, ktorý považuje za zrozumiteľne\na komplexne odôvodnený a konštatuje jeho vecnú správnosť (§ 387 ods. 1 CSP).\n11. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobkyňou, odvolací súd upozorňuje,\nže rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa\nktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i\nkvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.\n12. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania\n(§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať iba tými odvolacími dôvodmi\na ich obsahovým vymedzením, ktoré odvolateľ výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri\nviazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje\nprocesné práva aj v odvolacom konaní. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na uznesenie ÚS SR\nz 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS/90/2019, podľa ktorého: „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v\nodvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len\nvšeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie\nje splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie\ndôvody. Právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti\nodvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane\nsporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie\nodvolania.“ (obdobne aj uznesenie NS SR z 31.05.2021 sp. zn. 2 Cdo/64/2019).\n13. Zo Zmluvy o Raiffeisen pôžičke č. 3530009468 zo dňa 19.09.2019 (čl. 33 a nasl.) vyplýva, že výška\nmesačnej splátky pôžičky bola dojednaná na sumu 174,25 eur, so splatnosťou každý 20. deň v mesiaci,\npričom prvá splátka bola splatná 20.09.2019 a posledná 20.07.2027.\n14. V listine označenej ako „Posledná výzva na zaplatenie“ zo dňa 07.12.2020 adresovanej žalovanému\nje uvedené: „Vážený klient, upozorňujeme Vás na nezaplatené splátky pôžičky. Ku dňu 05.12.2020\nneevidujeme jej zaplatenie. Ide o pôžičku č. 3530009468, ktorú poskytla Raiffeisen banka dlžníkovi T.\nS., vyzývame Vás preto k okamžitej úhrade dlžnej sumy. Dátum vzniku omeškania: 20.10.2020, výška\ndlžnej sumy ku dňu 05.12.2020: 382,63 eur z toho úrok z omeškania 1,49 eur“.\n15. V listine označenej ako „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“ zo\ndňa 20.01.2021 adresovanej žalovanému je uvedené: Vážený klient, oznamujeme Vám, že aj napriek\nnašim predchádzajúcim výzvam ste ku dňu 19.01.2021 v omeškaní so splácaním pôžičky. Ide o pôžičku\nč. 3530009468, ktorú poskytla Raiffeisen banka dlžníkovi: T.Ó. S.. Týmto využívame naše právo a\nvyhlasujeme mimoriadnu splatnosť pôžičky. Výška dlžnej sumy ku dňu 19.01.2021: 9.544,94 eur.“\n16. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak\nje napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako\n90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke\nalebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku\nzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,\nktorá nie je bankou (ďalej len \"postupník\"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka\nzahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo\npobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to\nneplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči\nbanke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo\npobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu\nna ktorom základe vznikla postúpená pohľadávka; banka, alebo pobočka zahraničnej banky môže\n\npostupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou, alebo\npobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovenom zákonom. Obsah\nustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu\nbanky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Podľa rozhodnutí NS SR sp.\nzn. 2Cdo 266/2020, 7Cdo 26/2017, 4Cdo 75/2020 obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o\nbankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením\nčo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno\nprisvedčiť oznámeniu mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o\nbankách.\n17. V zmysle záveru najvyššieho súdu vyjadreného v rozhodnutí publikovanom ako judikát R\n71/2018 pod pojmom „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ treba rozumieť najmä stanoviská\nalebo rozhodnutia najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné,\nlegislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR,\nďalej v Bulletine najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR a\nnapokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch\nnajvyšších súdov č. I, II vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n18. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, na ktoré (na podporu svojej odvolacej\nargumentácie) poukazuje žalobkyňa, podľa názoru odvolacieho súdu, najvyšší súd v ňom meritórne v\ntejto prejednávanej veci nastolenú otázku, či dôjde k porušeniu ust. § 37 ods. 1 a § 53 ods. 9 Obč. Zák.\nak vo výzve - upozornení ako právnom úkone, absentuje označenie konkrétnej splátky, pre ktorú má\ndôjsť k zosplatneniu úveru, čo by zároveň malo mať za následok určenie takéhoto úkonu za neplatný\na teda rovnako neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. Zák. pre mimoriadne\nvyhlásenie splatnosti úveru, konkrétne neriešil. Najvyšší súd v označenom rozhodnutí svoj právny\nnázor o nadbytočnosti konkretizácie omeškanej splátky vo výzve či oznámení o zosplatnení vyslovil\nlen ako protiargument k nie pre vec rozhodujúcej argumentácii dovolateľov o špecifikácii omeškanej\nsplátky ako podmienky platnosti zosplatnenia. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje aj na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 157/2025, podľa ktorého: „...len na okraj a doplnkovo vyjadrené\nprávne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré, hoci sú súčasťou odôvodnení rozhodnutí dovolacieho\nsúdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom, bez vyriešenia ktorých by\ndané veci nebolo možné rozhodnúť“. Iné senáty najvyššieho súdu, po rozbore relevantných zákonných\nustanovení - § 37 ods. 1, § 565 vety prvej Obč. Zák. a § 53 ods. 9 Obč. Zák. pri posudzovaní rovnako\nformulovanej otázky ako v preskúmavanej veci dospeli k opačnému záveru. Podľa uznesenia NS SR\nz 13.02.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, v rámci ktorého sa dovolací súd vysporiadaval s otázkou, ktorej\npodstatou je posúdenie platnosti procesu jednotlivých úkonov zosplatňovania úveru, a to: či žiadosť o\njednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s\nktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody, najvyšší súd vyslovil, že ak právo veriteľa žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť\nnajskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z\nustanovenia § 53 ods. 9 Obč. Zák. spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní\no splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej\nObč. Zák. o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky)\na takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie\nkratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo\nurčiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch\nlehôt podľa § 53 ods. 9 Obč. Zák. v znení účinnom do 31.10.2024) v zákone ustanovených lehôt). Na\nprávny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko\nnapriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje\nnedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej\nochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (podľa\n§ 37 ods. 1 Obč. Zák.). Ide o judikát publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod č.\n34/2025 (právna veta bola prijatá na OPK NS SR dňa 04.06.2025) a preto ide o rozhodnutie všeobecne\nzáväzné, od ktorého odklon odvolací súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiadny rozumný dôvod.\n\nMožno teda zhrnúť, že zahrnutím tohto rozhodnutia do zbierky stanovísk NS, došlo k odstráneniu\nprípadnej „dvojkoľajnosti“ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu v danej právnej otázke.\n19. Hodno podotknúť, že vyššie citovanému uzneseniu NS SR so zhodným právnym názorom\npredchádzali aj rozhodnutia senátu 5C najvyššieho súdu - ide napr. o uznesenie NS SR sp. zn.\n5Cdo/2/2023 z 26.01.2024, podľa ktorého v prípade ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za\npredčasne splatný, a to v súlade s § 565 OZ a § 53 ods. 9 Obč. Zák., pre platný právny úkon zosplatnenia\nje zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre\nktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (obdobne sp. zn. 5Cdo 188/2023 a sp. zn. 5 Cdo\n197/2022) ale aj senátu 2C (napr. rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 149/2021).\n20. Možno potom bez pochybností skonštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu\nzáveru, že v listine označenej ako „Posledná výzva na zaplatenie“ zo dňa 07.12.2020 adresovanej\nžalovanému, ani v listine označenej ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na\nzaplatenie“ zo dňa 20.01.2021 adresovanej žalovanému nie je špecifikovaná konkrétna splátka, pre ktorú\nprávny predchodca žalobkyne zosplatnil celý dlh žalovanému. Reagujúc na odvolaciu argumentáciu\nžalobkyne, takúto informáciu nemožno vyvodiť ani zo znenia listiny zo dňa 07.12.2020: „Dátum vzniku\nomeškania: 20.10.2020, výška dlžnej sumy ku dňu 05.12.2020: 382,63 eur z toho úrok z omeškania 1,49\neur“, keďže výške mesačnej splátky bola podľa úverovej zmluvy dojednaná na sumu 174,25 eur (nie\n382,63 eur). K omeškaniu so splácaním úveru potom muselo prísť minimálne o mesiac skôr. Naviac, z\npohľadu určitosti, z tohto údaja (dátum vzniku omeškania) nie je možné bez pochybností vyvodiť, akú\nsplátku mal veriteľ na mysli. Preto ani z tejto listiny nie je možné vyvodiť konkrétnu splátku, ktorá by\nzákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spĺňala. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie\ndospel k správnemu právnemu záveru, že pokiaľ v prejednávanej veci nedošlo k uvedeniu splátky,\npre ktorú veriteľ dlh zosplatnil v oznámení o zosplatnení úveru (v listine zo dňa 20.01.2021 veriteľ\nkonkrétnu splátku, pre ktorú úver zosplatnil, skutočne neuviedol - viď ods. 15), nie je jednostranný právny\núkon veriteľa, ktorým úver predčasne zosplatňuje, dostatočne určitý a z toho dôvodu je neplatným.\nZosplatnenie úveru listinou zo dňa 20.01.2021 je teda neplatné z dôvodu jeho neurčitosti (§ 37 Obč.\nZák.) pre neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by\npredmetom postúpenia bola pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo\npohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, bola\npohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému postúpená v rozpore s § 17 ods. 1 zák. č.\n129/2010 Z.z. a § 525 ods. 2 Obč. Zák. teda neplatne (§ 39 Obč. Zák.). Žalobkyňa tak nie je nositeľom\nžalobou uplatneného nároku, teda nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Na absolútnu neplatnosť\npostúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky, teda z úradnej povinnosti (R 60/2018). Zároveň aj\nvecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby\nbez jej následného vecného prejednania. Nepreukázanie zákonných podmienok podmieňujúcich platné\npostúpenie pohľadávky banky malo za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na\nuplatnenie žalovanej pohľadávky a teda aj stratu sporu.\n21. Nakoľko odvolacia argumentácia žalobkyne nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho v prvom výroku svojho rozhodnutia podľa\n§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396\nods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov\nkonania voči žalobkyni, nakoľko však žalovanému žiadne trovy nevznikli, z dôvodu procesnej ekonómie\nmu odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal (R 72/2018).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\n\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49Csp/51/2023", "guid": "b1ccdbd5-a6bf-446e-8b7d-0bbd464c8958:ba11ed51-08b4-4e9a-ac6e-92705a737a57", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c7d96411-1d81-48f8-9747-e24f15aa2f0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.157.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 157/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 157/2025 z 13. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.157.2025.1"}, {"guid": "76ede869-1a83-4145-9c54-6253734a1e5f:e1bf08a3-5a12-477c-a9b4-0e568de0cf2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1", "spisova_znacka": "5Cdo/188/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1"}, {"guid": "8f4a5305-6058-449c-8eca-672358b7d15e:7f75d3d3-b010-4325-8a2f-c5b129109bd7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121349083.1", "spisova_znacka": "1Cdo/154/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121349083.1"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "ef7e858b-89ec-42a5-aa3f-18fb848b7d14:95761cd0-9aef-4217-a827-41d4675fa8ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6120271231.1", "spisova_znacka": "7Cdo/26/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6120271231.1"}, {"guid": "0513cabc-c12d-49fb-9616-bb5576672519:f2ad908d-084c-43fc-aac7-84dea0ca9394", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1", "spisova_znacka": "2Cdo/149/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021 z 6. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-06", "citacie_n": 530, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1"}, {"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}, {"guid": "d9c2dfc8-d3fe-4904-9e9a-d36743f96bc4:a642f0b9-2668-4438-9281-03284553b5a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "49Csp/51/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 49Csp/51/2023 z 17. 1. 2024", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2024-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d9c2dfc8-d3fe-4904-9e9a-d36743f96bc4:a642f0b9-2668-4438-9281-03284553b5a8"}], "citovane_v": []}