{"guid": "cd698093-23c1-4f0f-9f46-7099fd65c46e:40285780-25cd-46ad-937f-5f541673712d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1425205136.1", "spisova_znacka": "9Co/146/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/146/2025 z 18. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2025, sp. zn. 9Co/146/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1425205136.1", "identifikacne_cislo": "1425205136", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Floreková", "sudca_id": 160, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-florekova-160", "datum_vydania": "2025-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 168/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d4047649-8a02-4f1b-a492-ccc4161aadc0", "datum": "2026-03-24", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40285780-25cd-46ad-937f-5f541673712d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1425205136.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1425205136.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1425205136.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/146/2025\n1425205136\n18. 12. 2025\nJUDr. Magdaléna Floreková\nECLI:SK:KSBA:2025:1425205136.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : OMNIUM CAPITAL,\no.c.p., a.s., Potočná 169/85, Skalica, IČO : 51 306 573, zastúpený : JUDr. Ľubomír Vanek, advokát,\nPotočná 169/85, Skalica, IČO : 42 293 529, proti žalovanému : News and Media Holding a.s., Einsteinova\n25, Bratislava, IČO : 47 256 281, zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., Digital\nPark II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO : 36 861 154, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie\nžalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. 5. 2025 sp. zn. 4C/29/2025 - 43,\ntakto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I, II m e n í tak, že návrh žalobcu\nna nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.\nŽalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného\nopatrenia tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť odstrániť z portálu\nA..L..sk a ostatných portálov prevádzkovaných žalovaným článok zo dňa 11.04.2025 s názvom „Ďalší\nPODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce\" a zdržať sa\nšírenia nepravdivých informácií o žalobcovi, to všetko do troch dní po právoplatnosti uznesenia ( výrok\nI ), ako aj povinnosť na internetovom portáli A..L..sk zverejniť ospravedlnenie v znení, že článok zo dňa\n11.04.2025 s názvom „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe\nosobnosti o státisíce\" sa nezakladal na pravde, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazy, že žalobca vykonáva\nakékoľvek podvodné praktiky, ani že je majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Arca Capital\na.s. ( výrok II ). Napokon súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( výrok\nIII ).\n2/ Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že konaním žalovaného\ndochádza k zásahu do jeho práv, konkrétne k poškodzovaniu dobrej povesti v zmysle ust. § 19b ods. 3\nObč. zák. Uviedol, že dňa 11.04.2025 bol v denníku L. Y. J., ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, na\ninternetovom portáli uverejnený článok „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej\nprišli známe osobnosti o státisíce\". Obsahom uvedeného článku sú informácie, ktoré sú nepravdivé,\nzavádzajúce, klamlivé a spôsobilé poškodiť dobrú povesť a dobré meno žalobcu, ako aj povesť jeho\nobchodných partnerov. Omnium Capital je obchodník s cennými papiermi a jeho obchodné aktivity sú\nzaložené na vysokej miere dôvery so zákazníkmi a obchodnými partnermi, ktorí zverujú klientovi značné\nfinančné prostriedky, a to buď priamo, alebo prostredníctvom investícií do klientom odporúčaných\nproduktov. Nepravdivé a zavádzajúce informácie zverejnené v uvedenom článku poškodzujú dobrú\npovesť žalobcu spoločnosti Omnium Capital a zároveň mu spôsobujú škodu veľkého rozsahu.\n3/ V predmetnom článku, hneď v úvode, popisuje autor „investigatívne odhalenie\", zrejme s cieľom\nvzbudiť dojem, že v danej veci prebehlo minimálne zo strany denníka L. Y. J. nejaké šetrenie,\n\nvýsledkom ktorého je zistené prepojenie medzi spol. Omnium Capital a spol. Arca Capital, čo však v\nžiadnom prípade nie je pravdou. Celý článok je potom v kontexte prepojenia žalobcu a jeho zástupcov\nso spol. Arca Capital, ktorá je v médiách dlhodobo označovaná ako podvodnícka spoločnosť, čím\númyselne žalovaný vzbudzuje dojem, že konanie žalobcu a jeho obchodné aktivity sú rovnaké, alebo\nprinajmenšom podobné ako u spoločnosti Arca Capital, čo je nepodložená fabulácia. V skutočnosti\nvšak k žiadnemu hlbšiemu prevereniu zo strany redakcie a redaktorov nedošlo a všetky informácie\nzverejnené v predmetnom článku je nutné označiť za nepravdivé s jedinou snahou autora a vydavateľa o\npoškodenie dobrého mena a povesti žalobcu, na čo bola zneužitá zlá verejná mienka o spoločnosti Arca\nCapital, a to napriek tomu, že s touto spoločnosťou nemá žalobca absolútne žiadne prepojenie, a to či\nuž personálne, majetkové, alebo akékoľvek iné. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreveroval informácie\npred ich uverejnením a zrejme ich len prijal od oznamovateľa, a tieto nepravdivé informácie bez ďalšieho\nzverejnil. U predmetného článku nie je uvedený autor ani zdroj (informátor). Spoločnosť Omnium Capital,\nani osoby zmienené v článku p. T. P. a p. L. U. nie sú a nikdy neboli personálne ani majetkovo prepojení\nso spoločnosťou Arca Capital, a nepravdivé informácie uvedené v predmetnom článku sú spôsobilé\nznačnou im mierou poškodiť dobrú povesť žalobcu a spôsobiť mu vážnu ujmu a škodu.\n4/ Článok, ako aj výsledná grafika úmyselne budí dojem prepojenia Omnium Capital so spoločnosťou\nArca Capital a zneužíva pritom negatívne emócie a nálady spoločnosti, voči spoločnosti Arca Capital a\njej predstaviteľom. Z obsahu zverejneného článku je zrejmé, že zverejnené nepravdivé a nepodložené\ninformácie nie sú ani reakciou na aktuálne spravodajstvo, resp. na spoločenskú situáciu, ale sú\npodsúvané čitateľovi s cieľom poškodiť povesť a dobré meno žalobcu Omnium Capital a ostatných\nv článku uvedených osôb a znevýhodniť ho pred konkurenciou. Takýmto konaním vzniká žalobcovi\nnenávratná škoda, rádovo v miliónoch eur, pričom táto škoda nie je nijako iluzórna, ale vychádza z\nobchodných aktivít klienta a vysokej miery dôvery požívanej u zákazníkov a obchodných partnerov.\nPo uverejnení uvedeného článku, ktorého obsah prevzali, resp. zdieľali aj iné portáli, čelí žalobca\nextrémnemu a nevyžiadanému záujmu zo strany jeho klientov, ktorí konfrontujú klienta s obsahom\nčlánku, teda s nepravdivými informáciami, ktoré boli zverejnené v predmetnom článku a domáhajú sa\nvysvetlenia. V dôsledku zverejnenia článku dochádza k odlivu klientov žalobcu, resp. k odmietavému\npostoju nových klientov, ktorí s poukazom na predmetný zverejnený článok akúkoľvek formu spolupráce\nso žalobcom odmietli. Konanie žalovaného je preukázateľne účelovým, úmyselným konaním s cieľom\npoškodiť dobrú povesť žalobcu, čo dokazuje tiež fakt, že redaktor O. T. zaslal žalobcovi emailom otázky\nvo štvrtok dňa 10.4.2025 o 21.34 hod. s výzvou na ich zodpovedanie a v piatok ráno o 5.45 hod.\nuž zverejnil článok s nepravdivými informáciami spôsobilými značnou mierou poškodiť dobré meno a\npovesť žalobcu, čím absolútne vylúčil možnosť akokoľvek reagovať a učiniť efektívnejšie kroky zo strany\nžalobcu.\n5/ Žalobca adresoval žalovanému výzvu na okamžité upustenie od neoprávneného zásahu do jeho\npráv, a to tým, že vyzval žalovaného na okamžité odstránenie predmetného článku s poukazom na\nnepravdivosť údajov v ňom uvádzaných. Táto výzva však ostala bez akejkoľvek odozvy a článok je\nstále zverejnený na predmetnom portáli. Neodkladnosť zásahu súdu, teda bezodkladného vydania\nneodkladného opatrenia je ďalej odôvodnená a zosilnená tiež tým, že uvedený článok, resp. práva\nk nemu, poskytol žalovaný ďalším subjektom, ktoré zverejnili články s rovnakým alebo obdobným\nobsahom, čím dochádza k trvalému a opakovanému zásahu do práv žalobcu a nenávratne poškodzuje\njeho dobrú povesť. Článok bol zverejnený dňa 23.5.2025 na internetovej stránke Slovenskej tlačovej\nagentúry pod názvom „Omnium Capital vykazuje alarmujúce podobnosti s Arca Capital, varujú\nodborníci\", dňa 23.5.2025 v týždenníku O. na internetovom portáli pod názvom „Na slovenskom\nfinančnom trhu sa objavil „nástupca\" podvodnej Arca Capital, varujú odborníci\", dňa 23.5.2025 v\ndenníku L. na internetovom portáli uverejnený článok „Arca nechala stovky oklamaných a milióny eur\nstratené. Slováci, pozor na novú investičnú spoločnosť\", dňa 26.5.2025 na internetovej stránke U.O..sk\npod názvom „Investičnú spoločnosť označujú za nástupcu skrachovanej Arcy Capital. Firma hovorí o\ndiskreditačnej kampani\". Nepravdivé informácie uverejnené v predmetnom článku a na iných verejných,\nzdieľním a podobne majú za následok priamy zásah do dobrej povesti žalobcu, výsledkom čoho je\ntiež aktívne konanie osôb požadujúcich vrátenie plnení od žalobcu, dokonca aj zo strany osôb, ktoré\nso spoločnosťou žalobcu nemali nikdy akýkoľvek zmluvný vzťah a automaticky sa snažia prenášať na\nžalobcu zodpovednosť, kedy žalobca je nútený vyvíjať právne a iné kroky k ochrane jeho povesti jeho\nostatných práv.\n6/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2\npísm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá , § 330 ods. 2 CSP.\n\n7/ Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu,\npriložených listín v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k\nzáveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.\n8/ Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje\nokamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v\nbudúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne\nsprávanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť\nnepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä\nnaliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných\npre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov.\nOsvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa\nnávrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP),\nsledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie\nsituácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie tak predstavuje\nprocesný zabezpečovací prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej,\núčinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Je taktiež\nmožné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330\nods. 2 CSP), kedy návrh konzumuje vec samu.\n9/ Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie\nneodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému\nzásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje\nnariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane\nžalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok\nkonania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len\nfaktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi\nsúdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho\nohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.\n10/ Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné\nopatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.\nRozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného\nopatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom\ntvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z\nohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť\nochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa\nokolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia\nneobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť\npomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť\npomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného\nopatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti\na trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa\ndomáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie\nvšeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne\ndokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených\nlistín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd\nnevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje\nnajvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd\nnemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.\n11/ Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o\nosvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, a taktiež\no osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami Z\nnávrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany\nalebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť (alebo už\ndochádza) a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej\nprotistrany.\n12/ Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a\npriloženými listinami mal súd prvej inštancie za preukázané, že sú tu dôvody pre jeho nariadenie podľa\n\nvyššie citovaných ustanovení § 324 a nasl. CSP. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a\nprávnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je zrejmé, že žalobca svoj nárok,\nktorého ochrany sa domáha, osvedčil. Je nepochybné, že žalovaný na internetovom portáli A..L..sk\nuverejnil predmetný článok, ktorého obsah sa týka žalobcu a ktorý obsahuje také nejasné, vágne a\nnepreukázané tvrdenia, nie názor autora článku, ktoré sú bez ďalšieho spôsobilé zasiahnuť do dobrej\npovesti žalobcu. Autor článku na svoje tvrdenia, týkajúce sa žalobcu neuvádza žiadne konkrétne dôkazy,\nnapr. súdne rozhodnutia, rozhodnutia iných štátnych orgánov, prípadne vyjadrenia konkrétnych osôb,\nktoré by ich podporovali. Súd si je vedomý, že článok v ,,bulvárnom“ denníku, akým portál nepochybne je,\nnemusí spĺňať kritéria odborného časopisu, avšak ani v tomto prípade nemôže autor článku rezignovať\nna označenie objektívnych skutočností a obviňovať žalobcu z nezákonného konania, resp. vytvárať o\nňom obraz podvodníka len na základe známeho ,,jedna baba povedala“, pričom ani reálne neumožní\npred uverejnením takéhoto ,,investigatívneho“ článku sa dotknutému subjektu k veci vyjadriť. Žalobca\ntak isto osvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy vzájomných pomerov. Tým, že\npredmetný článok je naďalej dostupný v internetovom prostredí a má k nemu prístup neobmedzený počet\nužívateľov tohto média a to aj cez iné portály, ako osvedčil v návrhu žalobca, napriek predchádzajúcej\nžiadosti žalobcu o jeho stiahnutie, existuje reálna obava, že by pri zachovaní terajšieho status quo\ndošlo k vzniku škody na dobrej povesti žalobcu, ktorá doposiaľ nebola žiadnym objektívnym spôsobom\nnarušená.\n13/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP\na úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným\nuznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.\n14/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa\njeho zmeny ( výroky I a II ) tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne;\nzároveň navrhoval zmeniť aj výrok III o trovách konania napadnutého uznesenia a žalobcovi nepriznať\nnárok na náhradu trov konania voči žalovanému a napokon mu voči žalobcovi priznať nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie podal žalovaný z dôvodu, že uznesenie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP ), ďalej,\nže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm.\nf/ CSP ), ďalej, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej\nobrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( § 365 ods. 1 písm. g/\nCSP ), ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365\nods. 12 písm. d/ CSP ) a napokon, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces ( § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ). Žalovaný v odvolaní uviedol, že je vydavateľom periodickej tlače\na prevádzkovateľom spravodajského portálu A..L..sk; na uvedenom internetovom portáli bol dňa 11.\n4. 2025 zverejnený článok pod názvom „Ďalší PODVOD ? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v\nktorej prišli známe osobnosti o státisíce“. Žalobca je obchodník s cennými papiermi. V napadnutom\nuznesení súd prvej inštancie dospel k záveru, že Článok obsahuje nejasné, vágne a nepreukázané\ntvrdenia, ktoré sú bez ďalšieho spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, hoci v návrhu ani v\nuznesení nie sú tieto tvrdenia/výroky uvedené. Uznesenie tak podľa žalovaného nedáva odpoveď na\nzákladnú otázku, akými výrokmi žalovaný údajne zasiahol do povesti žalobcu. Konštatovanie žalobcu,\nže celý Článok zasahuje do dobrej povesti žalobcu neobstojí, nakoľko sa Článok z prevažnej časti\ntýkal spoločnosti Arca ( skupiny Arca ) a nie žalobcu. Súd prvej inštancie v uznesení uviedol, že autor\nČlánku ku svojim tvrdeniam, týkajúcich sa žalobcu, neuviedol žiadne konkrétne dôkazy. Žalovaný v tejto\nsúvislosti poukázal na skutočnosť, že predmetný záver súdu sa nezakladá na pravde, nakoľko ku každej\ninformácii uvedenej v Článku autor uviedol aj zdroj odkiaľ túto informáciu prevzal. Žalovaný poukazuje na\nniekoľko zdrojov informácií, ktoré boli uvedené priamo v Článku : U., J. B., obchodný register a odkazom\naj na konkrétne spoločnosti ( Triflex Consulting s.r.o., Private Consulting Group s.r.o., Median Analytics\ns.r.o., SEPVAM s.r.o. ), ďalej sú to najmä sociálne siete MMA zápasníka H. P.É., ďalej rôzne internetové\nfóra, register darov KDH, podanie na NBS a ČNB; týmito zdrojmi a pravdivosťou Článku sa žalovaný\nzaoberá potom v texte odvolania nižšie. Súd prvej inštancie v uznesení tiež uviedol, že spoločnosť\nžalobcu nedostala priestor na vyjadrenie pred uverejnením Článku; avšak žalovaný poukazoval na to, že\npriestor na vyjadrenie žalobca dostal, avšak keďže neodpovedal do uzávierky, Článok bol publikovaný\ns poznámkou priamo v jeho texte, že ( v závere ) : „Spoločnosť Omnium Capital sme kontaktovali s\nviacerými otázkami, do uzávierky nám však neodpovedali. V prípade, že sa tak stane, budeme článok\naktualizovať.“ Žalovaný tiež uviedol, že sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že\nžalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy vzájomných pomerov, keďže\nsúd ani len okrajovo nevykonal test proporcionality. Súdna prax pri posudzovaní stretu práva na slobodu\n\nprejavu a práva na ochranu osobnosti, ku ktorému dochádza aj v prejednávanom prípade, pristupuje\nk tzv. testu proporcionality ( napr. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, I. ÚS 408/2010, IV. ÍS 492/2012 ).\nTestom proporcionality sa posudzuje, ktoré právo má v okolnostiach konkrétneho prípadu väčšiu váhu\na teda prednosť. Žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie sa daným testom mal zaoberať, aj keď\nv prejednávanej veci ide o neodkladné opatrenie, a teda dokazovanie sa vykonáva v obmedzenom\nrozsahu.\n15/ V teste proporcionality je nutné dať odpovede na otázky KTO ?, O KOM ?, AKO ?, KEDY ?, KDE ?.\nV prípade otázky KTO ? žalovaný zopakoval, že je vydavateľom periodickej tlače, pričom slobodu tlače\nzaručuje čl. 26 ods. 2 Ústavy SR; slobode prejavu sa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR zaručuje osobitná ochrana.\nMédiá majú kľúčovú úlohu pri ochrane demokracie, preto treba prísne posudzovať každý zásah do\nslobody prejavu médií. Podľa názoru žalovaného zverejnením dotknutého Článku len realizoval právo\nna slobodu prejavu plne v súlade s čl. 26 Ústavy SR; podľa konštantnej súdnej praxe ani existencia\nzásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti\ntakéhoto zásahu, ak zásah bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva ( v danom prípade\nvýkonom práva na slobodu prejavu ), pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah\nnepresiahol hranice primeranosti\n( proporcionality ).\n16/ K otázke O KOM ? žalovaný uviedol, že Článok informoval o žalobcovi, ktorý je predmetom\nverejného záujmu, nakoľko jeho personálne obsadenie ( T. P. - predseda predstavenstva a L. U. - člen\ndozornej rady, s poukazom na výpis z obchodného registra SR ) je médiami spájané s kontroverznou\nspoločnosťou Arca, kvôli ktorej investori prišli o nemalé finančné čiastky. Pre úplnosť žalovaný dodal,\nže T. P. a L. U. sú aj konečnými užívateľmi výhod žalobcu. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na\nviaceré mediálne výstupy, ktoré potvrdzujú, že personálne obsadenie žalobcu je skutočne spájané so\nspoločnosťou Arca a ktoré preukazujú, že žalobcu je potrebné z tohto dôvodu považovať za osobu\nverejného záujmu : V.:/..J..U.-L.-T.I.-Q.-za-L.-P.-T.-H.-K.-S.-B.-L.-na-X.-W.; V.:/..J..U.-B.-H.-L.-P.-J.-D.U.-Y.-P.-O.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-H.-T.-W.-Q.-na-Y.-P.-Z.-Y.-W.-B.-H.-Z.-I.-T.; V.:/..J..U.-D.-P.-B.-U.-L.-Z.-O.U.-L.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-J.-Z.-L.-P.-H.S.-J.-W.-N.-H.-T.-T.. Žalovaný k tomu dodal, že podľa jeho názoru,\nale aj súdnej praxe, vrátane ESĽP, za osoby verejného záujmu je možné považovať aj známych\npodnikateľov. Uvedené platí o to viac, pokiaľ je potrebné informovať verejnosť o činnosti takéhoto\npodnikateľa v súvislosti s témami verejného záujmu.\n17/ K otázke ČO ? žalovaný uviedol, že predmet Článku je potrebné podľa neho subsumovať pod tému\nverejného záujmu. V zmysle súdnej praxe Ústavného súdu Českej republiky sa za verejnú vec považuje\nvšetko, čo na seba púta pozornosť, teda : „Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych inštitúcií,\nako aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, t.j. napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov\nalebo kandidátov či čakateľov na tieto funkcie; vecou verejnou je aj umenie vrátane novinárskych aktivít\na showbiznisu a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu\nbyť verejne posudzované.“ Článok vo svojom celku informoval hlavne o nasledovných skutočnostiach,\nktorých pravdivý skutkový podklad je daný\n( keďže žalobca neoznačil výroky, ktoré v návrhu\nnapádal, žalovaný sa z právnej opatrnosti vyjadrí k hlavným témam/výrokom obsiahnutým v Článku ) :\n18/ „Spoločnosť Omnium ( žalobca ) vykazuje alarmujúce podobnosti s obchodným modelom Arcy\na personálne prepojenia naznačujú, že nejde o náhodu.“ Žalobca do konania predložil dva výpisy z\nobchodného registra ( Arca Capital, a.s. a OMNIUM CAPITAL, o.c.p., a.s. ), ktoré mali preukazovať,\nže spoločnosť Arca nie je majetkovo a ani personálne prepojená so žalobcom. V Článku však žiadne\ninformácie o majetkovom prepojení týchto dvoch spoločností neodzneli, hoci sa za mne musel žalovaný\nžalobcovi dokonca aj ospravedlniť. Na okraj žalovaný poznamenal, že do finančnej skupiny Arca patria\naj iné spoločnosti ako len Arca Capital Slovakia ( Arca Investments a.s. je materská spoločnosť ).\nČo sa týka personálneho prepojenia spoločnosti Arca a žalobcu, tak autor Článku nemal na mysli\nprepojenie prostredníctvom identických štatutárnych orgánov a vlastníkov týchto dvoch spoločností, ale\nprepojenia väčšieho významu, o ktorých informovali aj mnohé iné médiá. Personálnym prepojením sa\nteda poukazovalo na prepojenia predstaviteľov žalobcu ( T. P. - predseda predstavenstva a L. U. - člen\ndozornej rady ) ktorí boli významne zapojení do distribúcie zmeniek spoločnosti Arca, ktorá sa neskôr\nukázala ako údajne podvodná spoločnosť, kvôli ktorej prišli ľudia o finančné úspory. T. P. sa dokonca\naj na vlastnej stránke A..T..S. ( ktorá dnes už nie je aktívna ), prezentoval tým že sa ako finančník\npozná s bývalým spoluvlastníkom a zakladateľom Arcy L. W.. Na tejto stránke mal aj fotografiu, na ktorej\nsedí a diskutuje spolu s G. P. z Arcy. Žalovaný dodal, že v prílohe predkladá aj odpoveď Národného\noperačného centra Policajného prezídia ČR na žiadosť KRPZ v Trnave, v zmysle ktorého sú práve T. P.\na L. U. záujmovými osobami, ktoré sú policajnými orgánmi ČR preverované v súvislosti so slovenskou\nspoločnosťou Arca Investments. Žalovaný súdu predkladá aj video, z ktorého je vidieť zásah kukláčov\npriamo v sídle žalobcu; video potvrdzuje aj následne zverejnený status p. L. K. X. na sociálnej sieti K.,\n\nv ktorom bol tento zásah bližšie opísaný ako zásah súvisiaci s údajne podvodnou činnosťou žalobcu.\nPredmetné doklady\n( Odpoveď a video ) boli žalovanému doručené od zdroja informácií, ktorý\nje chránený podľa § 6 zákona č. 265/2022 Z.z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a\naudiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n19/ „Medzi najznámejšie obete praktík spoločnosti Arca Investments patrí slovenský herec T. W..“ T.\nW., ktorý bol obeťou podvodov spoločnosti Arca, o tejto téme verejne diskutoval v médiách a snažil sa\nupozorniť verejnosť, aby chránila svoje investície a aby sa vyvarovala podobných chýb pri investovaní.\n20/ „Podľa viacerých dôveryhodných zdrojov vrátane U., J. B. a oficiálnych obchodných registrov bol P.\nvýznamne zapojený do distribúcie zmeniek Arca Capital, ktoré sa neskôr ukázali ako problematické.“\nZdroj citovanej informácie vychádza priamo z textu Článku, pričom je ním napr. J. B.. Predstaviteľ\nžalobcu, p. T. P., bol zapojený do distribúcie zmeniek spoločnosti Arca, za uvedené bral odplatu\na k tejto téme sa dokonca aj sám vyjadroval ( V.:/..J..U.-L.-T.-Q.-za-L.-P.-T.-H.-K.-S.-B.S.-L.-na-X.W.; V.:/..J..U.-B.-H.-L.-P.-J.-D.-U.-Y.-P.-O.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-H.-T.-W.-Q.-na-Y.-P.-Z.-Y.-W.-B.-H.-Z.B.-I.T.; V.:/..J..U.-D.-P.-B.-U.-L.-Z.-O.-U.-L.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-J.-Z.-L.-P.-H.-J.-W.-N.-H.-T.-T..\n21/ „P. meno sa objavuje v sieti firiem, ako je Triflex Consulting s.r.o., kde pôsobil ako konateľ a spoločník,\na Private Consulting Group s.r.o., ktorá je momentálne v likvidácii a bola predtým prepojená na L.\nU.. Ďalšou firmou je Median Analytics s.r.o., kde mal v minulosti podiel L. U., pričom neskôr došlo k\nprepisu na osobu z Maďarska. V mediálnych výstupoch sa spomína aj spoločnosť SEPVAM s.r.o. ako\nsprostredkovateľ kontroverzných zmeniek.“ Žalovaný k uvedenému výroku uviedol, že jeho pravdivý\nskutkový podklad vyplýva priamo z obchodných registrov a verejne dostupných zdrojov : v spoločnosti\nPRIVATE CONSULTING GROUP, s.r.o., figuroval T. P. ako spoločník ( aj ako konateľ ) spolu s firmou\nArca Investments, a.s. Ďalej v spoločnosti Triflex Consulting s.r.o. figuroval T. P. ako spoločník ( aj ako\nkonateľ ); v spoločnosti Median Analytics s.r.o. bol konateľ a taktiež spoločník L. U., pričom v r. 2021 došlo\nk prepisu na osobu z Maďarska a to konkrétne na J. X., čo dokladuje výpismi z obchodného registra. V\nmediálnych výstupoch sa spomína aj spoločnosť SEPVAM s.r.o. ako sprostredkovateľ kontroverzných\nzmeniek ( V.:/..J..U.-L.-T.-Q.-za-L.-P.-T.-H.-K.-S.-B.-L.-na-X.-W.; V.:/..U..U.-H.-B.-Y.-H.-X.-H.-S.-U.-B.-T.Y.-L.-C..V..\n22/ „Zápasník H. P. aktívne propaguje produkty Omnium Capital, bez toho, aby komunikoval riziká\nspojené s investíciami.“ Aj tieto tvrdenia sa zakladajú na pravdivých skutočnostiach, nakoľko H. P. na\nsvojich sociálnych sieťach skutočne propaguje/robí reklamu žalobcovi, dokonca ho vo svojom videu aj\npriamo označil. V týchto príspevkoch však nie sú uvedené žiadne riziká týkajúce sa investovania.\n23/ „T. P. je oficiálne spojený s viacerými firmami, ktoré v minulosti získavali finančné prostriedky od\nklientov pre pochybné brokerské služby. Na internetových fórach sa jeho meno opakovane spomína v\nsúvislosti so schémou falošného obchodovania.“ Pravdivý skutkový podklad výroku vyplýva z dôkazov,\nv ktorých bežní ľudia spomínajú meno T. P. :V.:/..K..S.; V.:/..U..L.?O.;V.:/..U..L.?O..\n24/ „Zaujímavosťou je aj politické prepojenie - podľa verejne dostupných informácií daroval P. 26.\nseptembra 2022 sumu 5.000 eur politickej strane KDH, čo vyvoláva otázky o možnej snahe získať\npolitický vplyv a ochranu.“ Pravdivosť uvedeného výroku vyplýva z verejne dostupného zoznamu darcov\nKDH : V.:/..U.-S. C. L.-na S. W. XXXX-X.L..\n25/ „Podľa našich informácií boli na Národnú banku Slovenska podané podnety na prešetrenie\nčinnosti spoločnosti Omnium a jej prepojenia na osoby spojené s minulosťou Arca Capital.“ Pravdivosť\nuvedeného výroku vyplýva z dokladov, ktorými žalovaný disponuje a to konkrétne z Oznámenia NBS\no prijatí podania zo dňa 26. 3. 2025. Pripravuje sa tiež podanie pre Českú národnú banku, keďže\nniektoré aktivity presahujú aj do Českej republiky. NBS sa k prebiehajúcemu vyšetrovaniu zatiaľ oficiálne\nnevyjadrila, čo je v súlade s jej štandardnými postupmi. Presah aktivít žalobcu na územie Českej\nrepubliky vyplýva aj zo spomenutej odpovede Národného operačného centra Policajného prezídia\nČeskej republiky na žiadosť KRPZ v Trnave, v zmysle ktorej sú práve T. P. a L. U. záujmovými osobami,\nktoré sú policajnými orgánmi v Českej republike preverované v súvislosti so slovenskou spoločnosťou\nArca Investments.\n26/ K otázke AKO ?, žalovaný poukazoval na to, že žalobca v návrhu neuviedol, ktoré konkrétne výroky\nv Článku považuje za „nepravdivé“, ale en bloc označil za „nepravdivý“ celý Článok, hoci sa ho tento z\nprevažnej časti ani len netýkal, ale týkal sa spoločnosti Arca. Napriek uvedenému súd vyhovel návrhu\nžalobcu v plnom rozsahu, keď sa nezaoberal charakterom jednotlivých výrokov z pohľadu skutkových\ntvrdení/hodnotiacich úsudkov. V tomto kontexte poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nII. ÚS 189/2010 zo dňa 13. 1. 2011, v ktorom Ústavný súd SR judikoval, že „v prípade ochrany osobnosti\nv súvislosti s výrokmi uverejnenými v printových médiách je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré\nkonkrétne výroky považuje za zásah do osobnostných práv. Bez jednoznačného vymedzenia týchto\nvýrokov nie je žaloba spôsobilým predmetom súdneho konania. Pokiaľ všeobecný súd i napriek tomu\n\no žalobe meritórne koná a rozhodne, poskytne tým súdnu ochranu niekomu, kto o ňu predpísaným\nspôsobom nepožiadal. Naopak, zároveň porušuje základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka\nkonania ( žalovaného ), keďže tento pre nejasnosť predmetu konania nemá možnosť účinne sa žalobe\nbrániť.“ Žalovaný ďalej upriamil pozornosť na rozdielnu povahu skutkového tvrdenia a hodnotiaceho\núsudku; keďže žalobca v návrhu nedefinoval výroky, ktoré napáda, žalovaný má za to, že návrhu\nnemohlo byť už len z tohto dôvodu vyhovené.\n27/ K otázke KEDY ?, žalovaný uviedol, že Článok zverejnil krátko po tom, ako obdržal od svojho zdroja\nOznámenie NBS o prijatí podania zo dňa 26. 3. 2025 a Podnet na preverenie činnosti spoločnosti\nOMNIUM CAPIZAL, o.c.p., a.s. na území Českej republiky zo dňa 26. 3. 2025, resp. krátko po tom ako\nzozbieral a sám preveril všetky potrebné informácie uverejnené v Článku.\n28/ K otázke KDE ?, žalovaný uviedol, že v prípade tohto kritéria ide o priestor, v ktorom došlo k\nzverejneniu informácií, pričom „vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje,\ntým vyššia je ochrana osobnostných práv....ak je ich autorom novinár, tak jeho privilegované postavenie\ndo určitej miery neutralizuje kritérium miesta ich zaznenia.“ ( Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n302/2010 zo dňa 7. 7. 2011 ).\n29/ Vo vzťahu k povinnosti ospravedlniť sa žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nebolo možné\ntakémuto návrhu žalobcu vyhovieť, nakoľko domáhať sa primeraného zadosťučinenia, či už formou\nospravedlnenia alebo peňažnou formou, je možné v zásade len v konaní vo veci samej a nie v konaní\no nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa riadi osobitnými a špecifickými pravidlami, resp. ak by\naj bolo možné poskytnúť primerané zadosťučinenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, tak\nlen v prípadoch absolútne zjavných zásadných pochybení a zásahov, čo v predmetnom prípade bez\nakýchkoľvek pochybností nebolo. Okrem toho, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia nikde\nnezdôvodnil, na základe akých skutočností a prečo priznal žalovanému morálne zadosťučinenie a prečo\npráve takáto forma „bezodkladnej úpravy pomerov“ bola podľa súdu potrebná.\n30/ Už z povahy veci je evidentné, že požiadavka na uverejnenie ospravedlnenia za údajný zásah\ndo osobnostných práv v sebe nenesie ani prvok naliehavosti a ani prvok nevyhnutnosti, čo si naopak\nvyžaduje úprava pomerov formou neodkladného opatrenia. Žalobca potrebu vydania neodkladného\nopatrenia odôvodňoval aj tým, že aj iné médiá zverejňovali na základe Článku informácie o žalobcovi;\nžalovaný však za obsah článkov vydávaných inými médiami nezodpovedá. V prípade neodkladného\nopatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza\nz obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby bolo\nmožné žalobcovi priznať akékoľvek primerané zadosťučinenie a teda aj ospravedlnenie, ktoré slúži ako\nsatisfakcia za spôsobenú nemajetkovú ujmu, musí sa v konaní vykonať riadne dokazovanie a žalobca\nmusí v konaní preukázať všetky hmotným právom predpokladané aspekty pre priznanie zadosťučinenia.\nV danom prípade žalobca nedoložil jediný dôkaz, ktorým by preukazoval akúkoľvek ujmu, hoci návrh\npodal po vyše mesiaci od zverejnenia Článku.\n31/ Žalovaný je tiež názoru, že uloženie povinnosti žalovanému uverejniť ospravedlnenie nebolo\nprimerané a žalobcovi prinieslo nespravodlivú výhodu v tom, že dosiahol zadosťučinenie tým, že obišiel\nriadne konanie vo veci samej s riadnym dokazovaním. Okrem toho žalovaný ospravedlnenie zverejnil,\nčím mu vznikla škoda nie len v tom, že musel uhradiť náklady na jeho zverejnenie, ale aj škoda v\nnemajetkovej podobe, keďže ho ospravedlnenie vykreslilo ako klamára, ktorý si neoveruje skutočnosti,\nktoré zverejňuje, čo nie je pravda. V neposlednom rade súd vytvoril nezvratnú situáciu, kedy žalovaný na\npodklade uznesenia ospravedlnenie uverejnil; uvedený stav nemožno vziať späť, naproti tomu, keby mal\nžalovaný povinnosť len odstrániť Článok ( ani na to však podmienky splnené neboli ). Odstránený článok\nmožno zverejniť znovu, avšak ospravedlnenie, ktoré už bolo zverejnené, nemožno „vziať späť“. Svojím\nuznesením súd prvej inštancie rozhodol ( osobitne vo vzťahu k ospravedlneniu ) rovnakými výrokmi,\nakoby rozhodol rozsudkom vo veci samej, hoci na to neboli splnené predpoklady.\n32/ Samotné znenie ospravedlnenia je naformulované nesprávne materiálne aj formálne. Článok\nneobsahoval žiadny výrok, ktorý by tvrdil, že žalobca „vykonáva podvodné praktiky“ a ani žiadny výrok,\nktorý by tvrdil, že žalobca je „majetkovo prepojený so spoločnosťou Arca Capital a.s.“ Žalovaný sa teda\nžalobcovi ospravedlnil za niečo, čo v Článku ani len neodznelo. Keďže žalobca v návrhu nedefinoval\nsporné výroky a súd sa ich pravdivosťou ani len nezaoberal, v žiadnom prípade nemohol súd takému\nnávrhu žalobcu vyhovieť. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na obsah rozhodnutia II.ÚS 340/09 zo dňa\n18. 9. 2012, v ktorom Ústavný súd uviedol : „Funkciou ( účelom ) je upútať a zaujať čitateľa, aby si článok\nprečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok.\nVychádzajúc z tejto funkcie titulku, možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo\nvšeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce\nvyjadrovacie prostriedky, a to najmä vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu.....novinárom sa dokonca\n\numožňuje používať určitú mieru preháňania a provokácie......zároveň treba tiež zdôrazniť, že izolovaným\nposudzovaním titulku spravidla nemožno hodnoverne dôjsť k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je\npravdivé alebo naopak nepravdivé.“\n33/ Žalovaný v odvolaní osobitne poukazoval na to, že žalobca pripojil na preukázanie svojich tvrdení o\n„nepravdivosti Článku“ v podstate dva výpisy z obchodného registra, ktorými preukazoval to, že žalobca\nnie je majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s. Článok však\nneobsahoval informácie o tom, že tieto spoločnosti sú majetkovo prepojené; a ako už žalovaný uviedol v\ntexte vyššie, personálnym prepojením spoločnosti Arca a žalobcu sa myslelo prepojenie predstaviteľov\nžalobcu ( T. P., L. U. ), ktorí boli významne zapojení do distribúcie zmeniek spoločnosti Arca, t.j. uvedené\nprepojenia nebolo možné výpisom z Obchodného registra SR nijako dokázať alebo vyvrátiť. Naopak,\nžalovaný personálne prepojenia medzi spoločnosťou Arca a žalobcom preukázal. Súd prvej inštancie sa\nnielen že nezaoberal obsahom Článku a dôkazmi predloženými žalobcom, ale ani znením samotného\nospravedlnenia, ktoré s Článkom nemá žiadny súvis.\n34/ Súd prvej inštancie vo výroku I napadnutého uznesenia uložil žalovanému povinnosť „zdržať sa\nšírenia nepravdivých informácií o žalobcovi“, ktorý výrok označil žalovaný za neurčitý a z ktorého\nnie je zrejmé, šírenia akých konkrétnych informácií sa má žalovaný zdržať. Ak sa pod „nepravdivými\ninformáciami“ myslia informácie uverejnené v Článku, potom žalovaný uvádza, že tieto sú pravdivé,\nčo žalovaný v rámci svojho odvolania aj riadne preukázal. Súd sa mal tiež zaoberať posudzovaním\ntoho, či uložením povinnosti „zdržať sa“ šírenia informácií do budúcnosti, nedôjde k obmedzeniu slobody\nprejavu, ktorá môže predstavovať cenzúru.\n35/ Záverom žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď\nv rozhodnutí neposkytol základné odpovede na otázky, prečo vôbec vydal neodkladné opatrenie, aké\nvýroky Článku považoval súd za „klamlivé“ a z akých dôkazov vyvodil svoje závery a pod.\n36/ Na odvolanie žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie ( č.l. 182 až 191 spisu ), v ktorom\noznačil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, riadne odôvodnené, vychádzajúce\nz osvedčeného skutkového stavu. Žalobca zdôraznil, že je obchodníkom s cennými papiermi, na\nzáklade riadne udeleného povolenia NBS a spoločnosť Arca bola klasickou spoločnosťou s ručením\nobmedzeným, pričom táto informácia je celkom jasne vyvoditeľná z verejných registrov, ktoré mal\nžalovaný k dispozícii a z ktorých pri tvorbe článku údajne čerpal. Túto informáciu žalovaný zrejme\nzámerne zamlčuje a vyvoláva v čitateľoch dojem rovnakosti uvedených subjektov, s rovnakým\nvýsledkom pre koncových spotrebiteľov, teda že musia zaručene prísť o svoje investície. Teda nesporne\na hlavne nepodložene zasahuje do dobrej povesti žalobcu. Žalobca nikdy nepredával zmenky či už\nvlastné alebo sprostredkovane, čo bolo naopak hlavnou náplňou činnosti spoločnosti Arca. Žalobca\ntiež nikdy nevyberal investície do vlastných projektov ( stavby nehnuteľností, elektrární a pod. ).\nAkákoľvek podobnosť medzi spoločnosťou Arca a žalobcom je absolútne vymyslená a nepodložená,\npreto zverejnenie článku, ktorý hovorí o rovnakej či podobnej činnosti spoločnosti a praktikách je v\nrozpore so spoločnosťou, s jediným úmyslom privodiť žalobcovi škodu a zasiahnuť do jeho dobrej\npovesti. Celý článok je v kontexte prepojenia žalobcu a jeho zástupcov so spoločnosťou Arca, ktorá je v\nmédiách dlhodobo označovaná ako podvodnícka spoločnosť, čím žalovaný úmyselne vzbudzuje dojem,\nže konanie žalobcu a jeho obchodné aktivity sú rovnaké alebo prinajmenšom podobné ako u spoločnosti\nArca Capital, čo je nepodložená fabulácia.\n37/ Žalovaný žiadnym spôsobom nijako nepreveroval informácie pred ich uverejnením a zrejme ich len\nprijal od oznamovateľa, a tieto nepravdivé informácie bez ďalšieho zverejnil. U predmetného článku nie\nje uvedený autor ani zdroj ( informátor ). Spoločnosť žalobcu ani osoby zmienené v článku T. P. a L. U.\nnie sú a nikdy neboli personálne ani majetkovo prepojené so spoločnosťou Arca Capital, a nepravdivé\ninformácie uvedené v predmetnom článku sú spôsobilé značnou mierou poškodiť dobrú povesť žalobcu\na spôsobiť mu vážnu ujmu a škodu. Zverejnené nepravdivé a nepodložené informácie sú v článku\npodsúvané čitateľovi s cieľom poškodiť žalobcu pred konkurenciou.\n38/ Zavádzajúce je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca mal možnosť sa k článku vyjadriť - žalovaný\nzaslal žalobcovi otázky emailom vo štvrtok dňa 10. 4. 2025 o 21.34 hod. ( evidentne po pracovnej\ndobe ) s výzvou na ich zodpovedanie a v piatok 11. 4. 2025 ráno o 5.45 hod. ( pred začiatkom\npracovnej doby ) už žalovaný zverejnil článok. Test proporcionality podľa názoru žalobcu nie je a ani\nnemá byť predmetom konania o neodkladnom opatrení, keď charakter tohto konania je ovplyvnený\nzásadou osvedčenia skutočností, pričom žalobca nesporne osvedčil, že uvedený článok je poškodzujúci\ndobrú povesť žalobcu, nakoľko sú v ňom uvádzané dezinterpretované, nepravdivé a nepodložené\ninformácie o žalobcovi sledujúce jediný cieľ, zdiskreditovať žalobcu. Sloboda prejavu nie je bezmedzná,\ni keď je garantovaná ako prejav demokratického zriadenia; je však neprípustné, aby základné právo\nslobody prejavu nedôvodne významne zasahovalo do iných základných práv ostatných subjektov. Určitá\n\nmiera preháňania, ktorou argumentuje žalovaný, nemôže byť zamieňaná s fabulovaním a uvádzaním\nzavádzajúcich, nepodložených a klamlivých informácií novinárom či vydavateľom.\n39/ Povinnosť novinára overovať získané informácie patrí medzi základné zásady profesionálnej\nžurnalistiky.\nPreverovanie informácií je v novinárskej praxi kľúčový prvok na zabezpečenie\ndôveryhodnosti a objektivity poskytovanej informácie. Najmä etický kódex novinára Slovenského\nsyndikátu novinárov v čl. III, odstavec 1 uvádza, že novinár je povinný dôsledne si overiť každú\ninformáciu, ktorú zverejní, a to spravidla z dvoch navzájom nezávislých zdrojov a ďalej v čl. II\nodstavec 2 sa zameriava na povinnosť novinára, dôsledne overovať fakty a považuje túto povinnosť za\njednu zo základných zásad práce novinára ( spolu s nestrannosťou, objektivitou, pravdivosťou atď. ).\nInformácie zverejnené v spornom článku predstavujú nedodržanie všetkých vyššie opísaných zásad\npráce novinára.\n40/ Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného o tom, že je predmet článku potrebné subsumovať pod\ntému verejného záujmu, a to ani rozšíreným výkladom pojmu ochrana verejného záujmu; žalobcova\nčinnosť nemá významný vplyv na spoločnosť alebo jej záujmy. Ide o súkromného podnikateľa,\nobchodníka s cennými papiermi, preto snaha podradiť ho pod osobu verejného záujmu je nedôvodná a\núčelová. Podľa názoru žalobcu ani jedno z tvrdení v článku nemá pravdivý skutkový podklad.\n41/ Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil odpoveď Národného operačného centra Policajného\nprezídia Českej republiky, v zmysle ktorého sú osoby T. P. a L. U. záujmovými osobami, ktoré sú\npolicajnými orgánmi ČR preverované v súvislosti so spoločnosťou Arca Investments. Z poverenia T. P.\na L. U. žalobca odvolaciemu súdu predkladá informáciu, že obaja menovaní boli vypočutí v právnom\npostavení svedka orgánmi činnými v trestnom konaní vo veci spoločnosti Arca Investments, rovnako ak\nďalších cca 50 osôb. Postavenie oboch menovaných nemalo žiaden mimoriadne zásadný význam pre\nvedené vyšetrovanie a od doby ich prvého a jediného výsluchu v r. 2022 neboli vo veci políciou ČR a\nani políciou SR kontaktovaní. Žalovaný súdu predložil aj video, z ktorého má byť vidieť zásah kukláčov\nv sídle žalobcu, k tejto informácii žalobca uviedol, že v sídle spoločnosti žalobcu nikdy nezasahovali\nšpeciálne zložky PZ SR.\n42/ V prípade činnosti H. P., ktorý podľa žalovaného aktívne propaguje produkty Omnium Capital, bez\ntoho, aby komunikoval riziká spojené s investovaním, žalobca uviedol, že aktivitu H. P. vyhodnotila NBS\npo šetrení ako konanie neodporujúce regulatíve, a teda zistila, že p. P. nepropagoval svojím konaním\nprodukty žalobcu. Aj keby skutočne zo strany p. P. došlo k propagácii ( čo nedošlo ), nemohlo by to\nznamenať taký záver, že sa jedná o podvodné praktiky žalobcu.\n43/ Žalobca považuje za neprijateľné, aby žalovaný čerpal ako zdroj relevantných informácií sociálnu\nsieť K.. Zo strany žalovaného nebola v žiadnom prípade preukázaná naliehavosť a nevyhnutnosť\nochrany spoločnosti zverejnením informácií v inkriminovanom článku, nakoľko žalovaný disponoval\njediným podnetom od svojho zdroja, ktorý bol následne vyhodnotený ako nedôvodný. Žalobca navrhol\nodvolaciemu súdu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznal mu náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n44/ Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný odvolacou replikou ( č. l. 215 až 218 spisu ), v ktorej\nzopakoval a zotrval na svojich predošlých argumentoch a vyjadreniach.\n45/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. v celom rozsahu ), v zmysle\n§ 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je dôvodné.\n46/ Žalobca sa voči žalovanému domáhal formou nariadenia neodkladného opatrenia jednak uloženia\npovinnosti odstrániť z portálu A..L..sk a ostatných portálov prevádzkovaných žalovaným článok zo dňa\n11.04.2025 s názvom „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe\nosobnosti o státisíce\" a zdržať sa šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi, to všetko do troch dní\npo právoplatnosti uznesenia ( výrok I ), a rovnako formou neodkladného opatrenia aj povinnosti na\ninternetovom portáli A..L..sk zverejniť ospravedlnenie v znení, že článok zo dňa 11.04.2025 s názvom\n„Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce\"\nsa nezakladal na pravde, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazy, že žalobca vykonáva akékoľvek podvodné\npraktiky, ani že je majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Arca Capital a.s. ( výrok II ).\n47/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n48/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n49/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP je predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia\nešte pred rozhodnutím vo veci samej bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava,\nže exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie\n\nmusí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň\nako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov\nneodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP potom\npríkladmo ( t.j. nie taxatívne ) stanovuje prostriedky, ktorými môže súd poskytnúť dočasnú ochranu.\nV danom prípade žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov\nstrán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je\nprípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak\ntieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu\nnevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi\nstranami ( t.j. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). V konaní o nariadenie\nneodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,\nučiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti\na opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho\ndokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia\nna zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu\nsporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať\nprekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom\nneodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.\n50/ Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o\npotrebe nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, v záujme, aby dosiahol ochranný účel neodkladného\nopatrenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť ( t. j. nemusí tieto\nskutočnosti preukázať ), teda tieto sa musia javiť aspoň ako pravdepodobné. Osvedčenie ( na rozdiel od\ndokazovania ) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie\nskutočnosti ( t.j. nie všetky rozhodujúce skutočnosti ), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality\ntak, ako pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti\njaví ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda rozhoduje za situácie, kedy skutočný stav veci nie je\nešte náležite zistený a teda subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom\nnepochybné. Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia a zákonný účel tohto inštitútu je ďalej\nnevyhnutné, aby bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté pomerne rýchlo - v\nzmysle § 328 ods. 2 CSP v danom prípade v lehote 30 dní. Bolo už povedané v texte vyššie, že táto\npomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára podmienky pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd\nz objektívnych dôvodov nemôže vykonať. Preto súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nspravidla rozhoduje len na základe osvedčenia podstatných skutočností. Preskúmajúc spisový materiál\ndospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, keď návrhu žalobcu na\nnariadenie neodkladného opatrenia vyhovel\n( výroky I, II napadnutého uznesenia ).\n51/ Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že žalovaný svojím konaním\npoškodzuje jeho dobrú povesť v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák. Návrhom na nariadenie neodkladného\nopatrenia sa domáha voči žalovanému ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3\nObč. zák. na tom skutkovom základe, že žalovaný zverejnil na internete článok, obsah ktorého žalobca\npovažuje za nepravdivý a difamačný, a ktorý má potenciál spôsobiť mu ujmu.\n52/ Podľa § 19b ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obč. zák., právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť\nurčený pri ich zriadení. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde,\naby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať\nprimeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre\nneoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.\n53/ Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka je\nneoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne\nspôsobilý vyvolať ujmu na dobrej povesti. K porušeniu práva na dobrú povesť môže dôjsť\nslovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej ( zneucťujúcej, znevažujúcej,\ndehonestujúcej, diskreditačnej ) povahy; ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, je nutné pri\nskúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo o\nhodnotiaci úsudok ( kritiku ), nakoľko podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.\n54/ Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby\nchránené v zmysle § 19b ods. 2, ods. 3 Obč. zák.; môže ním byť aj kritika, v prípade, že presiahla\nrámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej\n\nosoby je založená na objektívnom princípe, t.j. nevyžaduje sa aj zavinenie pôvodcu neoprávneného\nzásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví ( spočíva\nna ňom dôkazné bremeno ) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé\n( tzv. dôkaz pravdy ). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; kým\nexistenciu faktov možno preukázať, tak otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy.\nHoci hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať\nz dostatočného faktického základu. Kým teda skutkové tvrdenia predstavujú fakty, ktorých pravdivosť\nalebo nepravdivosť môže byť predmetom dokazovania, tak hodnotiaci úsudok dôkaz o nepravdivosti\nnepripúšťa, nakoľko ide o subjektívne vyjadrenie názoru. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že\nsloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo, resp.\nsú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj na tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát\nalebo časť obyvateľstva. To je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých\nnemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (rozsudok ESĽP Handyside v. Spojené kráľovstvo zo\n7. decembra 1976). Pri vyjadrení negatívneho postoja (informácií, myšlienok), teda pri kritike, treba\nrozlišovať medzi oprávnenou kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi treba vidieť v\nrozhodujúcom hľadisku pravdivosti, hodnovernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa konkrétnym prejavom\nsleduje. Zákonná ochrana je daná len vtedy, ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu\nskresľujúce. Kritika nie je neoprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúce sa o\npravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú), a ak je primeraná\nobsahom aj formou (R 103/1967). Posudzovaním oprávnenosti kritiky sa v početných rozhodnutiach\nzaoberal i ESĽP (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Barford v. Dánsko z 22. februára. 1989, rozhodnutie\nESĽP vo veci Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, rozhodnutie ESĽP vo veci De Haes\na Gijels v. Belgicko z 24. februára 1997, rozhodnutie ESĽP vo veci Schöpfer v. Švajčiarsko z 20. mája\n1998, rozhodnutie ESĽP vo veci Perna v. Taliansko z 25. júla 2001, rozhodnutie ESĽP vo veci Nikula v.\nFínsko z 21. marca 2002, rozhodnutie ESĽP vo veci Steur v. Holandsko z 28. októbra 2003, rozhodnutie\nESĽP vo veci Veraart v. Holandsko z 30. novembra 2006), pričom dospel k záveru, že ak sa vychádza\nz nepravdivých premís, ktorých výsledkom je znevažujúci hodnotiaci úsudok, je potrebné takúto kritiku\nkvalifikovať ako neprípustnú. Z rovnakého dôvodu nie je prípustná ani kritika, ktorá nemá faktografický,\nskutkový základ. Kritika by sa mala vyvarovať výlučne všeobecných súdov, ktoré nie sú podporené\nkonkrétnymi argumentmi. V prípade, keď má nejaké vyjadrenie podobu hodnotiaceho úsudku, môže\njeho prípustnosť závisieť od toho, či pre tento úsudok existuje dostatočný faktický podklad, pretože i\nhodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek faktického podkladu môže byť prehnaný (napr. rozhodnutie ESĽP\nvo veci De Haes a Gijels v. Belgicko z 24. februára 1997, rozhodnutie ESĽP vo veci Feldek v. Slovenská\nrepublika z 12. júla 2001).\n55/ Samotné uverejnenie nepravdivého údaju, dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby, zakladá\nspravidla neoprávnený zásah do takejto dobrej povesti; avšak nie každé zverejnenie nepravdivého údaju\nmusí automaticky znamenať takýto zásah - ten je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu\ndo takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.\n56/ Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n57/ Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,\nobrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez\nohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.\n58/ Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na\nslobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo\nmyšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.\n59/ Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, výkon týchto\nslobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam,\nobmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku\ndôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\n60/ Prejednávaná právna vec je typickým prípadom, kedy sa v rámci rozhodovania súdu o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia dostala do kolízie sloboda prejavu, právo na informácie na jednej\nstrane a ochrana dobrej povesti ( právnickej osoby ) na strane druhej. Napriek rôznorodosti judikatúry\nmožno vysledovať niekoľko základných orientačných kritérií, ktoré zvyknú byť tradične zohľadňované\npri riešení otázky ochrany osobnostných práv v strete so slobodou prejavu. Ich posúdením možno\nuzavrieť, či bude daná prednosť ochrane slobody prejavu alebo naopak osobnostným právam. Na tento\núčel judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR využíva test proporcionality\n\nzaložený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade\n„hovorí“, resp. uverejnil informáciu ( napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18.\n4. 2013 ). Nutno skonštatovať, že súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení\nspomínaný test proporcionality na danú vec nepoužil, hoci mal; bez ohľadu na to, že rozhodoval v konaní\no neodkladnom opatrení.\n61/ V prípade výroku I uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť odstrániť z portálu A..L..sk a\n„ostatných portálov prevádzkovaných žalovaným“ sporný článok a tiež sa zdržať „šírenia nepravdivých\ninformácií o žalobcovi“. Tento žalobcom naformulovaný výrok obsahuje okrem špecifikovaného portálu\nA..L..sk ďalej už len všeobecne určené „ostatné portály prevádzkované žalovaným“, čo odporuje\npožiadavke vymedziť uložené povinnosti žalovanej strane natoľko konkrétne, aby nedochádzalo pri či\nuž dobrovoľnom alebo nútenom výkone ( v prípade právoplatne ) uloženej povinnosti k pochybnostiam\nči sporom, na čo všetko sa vlastne súdom uložená povinnosť vzťahuje. Povinnosť zákazu „šírenia\nnepravdivých informácií o žalobcovi“ v tomto výroku je obdobne formulovaná príliš všeobecne, ale\npredovšetkým, takáto formulácia naráža na problém možnej cenzúry, ktorá v podmienkach nášho\nprávneho poriadku nie je dovolená. Uloženie takejto povinnosti zdržať sa zverejňovania informácií tak,\nako to navrhoval žalobca, by neprimerane zasahovalo do práva žalovaného na slobodu prejavu a práva\nna informácie v zmysle čl. 26 ods. 2 Ústavy SR. Obrana proti zverejňovaniu prípadných nevhodných\ntextov, príspevkov či informácií a pod. by nemala spočívať v zákazoch, keď Občiansky zákonník má k\ndispozícii prostriedky na ochranu proti zneužívaniu slobody slova a práva na informácie - ich zmyslom je\npostihovať excesy z práva na slobodu slova, slobodu prejavu či práva na informácie, ale nie ustanovovať\nzákazy. Odvolací súd preto aj túto časť napadnutého výroku I uznesenia súdu prvej inštancie, týkajúci\nsa uloženia povinnosti zdržať sa „šírenia nepravdivých informácií“ do budúcna posúdil ako vecne\nnesprávnu.\n62/ Ďalej sa žalobca - navrhovateľ neodkladného opatrenia proti žalovanému domáhal výrokom II\ntiež priznania morálneho zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia; súd prvého stupňa\nvychádzal zo správneho záveru, že názov a dobrá povesť právnickej osoby sú obdobou mena a cti\nfyzickej osoby, a ako také patria k primárnym individualizujúcim znakom každej právnickej osoby. V\nprípade neoprávneného zásahu do názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby ochranu proti takýmto\nzásahom poskytuje súd, ktorého úlohou je posúdiť, či neoprávnený zásah je objektívne spôsobilý\nprivodiť právnickej osobe ujmu na chránených nemateriálnych hodnotách. Povinnosť tvrdenia, dôkazná\npovinnosť a dôkazné bremeno ohľadom objektívne spôsobilého zásahu do dobrej povesti, zaťažuje\ndotknutú právnickú osobu - tu žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia.\n63/ Vo výroku II napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uverejniť\nna internetovom portáli A..L..sk ospravedlnenie s konkrétnym textom. Aj túto časť rozhodnutia súdu\nprvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako po vecnej stránke nesprávnu. Súd takúto povinnosť uložil\nžalovanému vo forme neodkladného opatrenia; avšak zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a ani z ostatného obsahu spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré\nby osvedčovali naliehavosti a potrebe úpravy pomerov strán navrhovaným spôsobom. Žalobca ničím\nneosvedčil, že je bezodkladne potrebné, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené, a prečo by nemalo\nprebehnúť riadne konanie o ochranu dobrej povesti právnickej osoby s riadne vykonaným dokazovaním.\nAko už uviedol odvolací súd v texte vyššie, predmetný spor je typickým sporom, v ktorom sa do\nkolízie dostalo právo na slobodu prejavu s právom na ochranu dobrej povesti, ktoré práva sú navzájom\nplne rovnocenné. Pri rozhodovaní, ochrane ktorého práva má dať súd v konkrétnom spore prednosť,\nsúdna prax používa už spomínaný test proporcionality. V prípade difamačných sporov je možné až po\nvykonaní dokazovania posúdiť, či zverejnené informácie sú alebo nie sú pravdivé a či sú alebo nie\nsú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu. Vykonávanie dokazovania v konaní o nariadenie\nneodkladného opatrenia má svoje limity ( v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP súd spravidla rozhoduje bez\nvýsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ). Potom nariadenie neodkladného opatrenia\nnavrhovanej povahy bude prípustné skôr výnimočne, keď pôjde napr. o prípady výrokov nenávistných,\npodnecujúcich k násiliu, netolerantných, t.j. takých, ktoré by aj v podmienkach konania o neodkladnom\nopatrení viedli k presvedčivému záveru o vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej či nemajetkovej ujme,\nt.j. vyžadovali by si bez akýchkoľvek väčších pochybností okamžitý zásah súdu. Z obsahu odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia ( jeho výroku II ) však plynie, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil\nna záveroch založených na teste proporcionality kolidujúcich práv na slobodu prejavu a ochranu\ndobrej povesti. Ako už ale odvolací súd uviedol, na dôkladné vykonanie testu proporcionality jednak\nnie je v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení potrebný časový priestor a jednak vykonávanie\nsamotného dokazovania naráža na limity právnej úpravy konania o neodkladnom opatrení ( § 329 ods.\n\n1 CSP ). Osobitne vo vzťahu k navrhovanému ospravedlneniu by až vykonanie riadneho dokazovania\na testu proporcionality umožnilo súdu rozhodnúť, či došlo k zverejneniu pravdivých alebo nepravdivých\ninformácií a či tieto boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu, a teda či je priznanie práva na\nospravedlnenie žalobcovi dôvodné.\n64/ Odvolací súd tak dospel k odlišným záverom, než súd prvej inštancie; keď odvolací súd je názoru,\nže v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia napadnutým\nuznesením súdu prvej inštancie, a preto toto uznesenie v jeho výrokoch I, II zmenil tak, že návrh žalobcu\nna nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( § 388 CSP ).\n65/ O trovách celého ( prvoinštančného aj odvolacieho konania ) rozhodol odvolací súd podľa\n§ 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému\npriznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.\n66/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0\n(§\n3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP ).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods.2 CSP ).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa( § 429 ods.2 CSP ).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 168/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d4047649-8a02-4f1b-a492-ccc4161aadc0", "datum": "2026-03-24", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/29/2025", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 340/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc"}, {"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2010 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511"}, {"guid": "ussr:c56f7b11-1880-4050-ae93-d7162a286170", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 189/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 189/2010 z 13. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-13", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c56f7b11-1880-4050-ae93-d7162a286170"}, {"guid": "ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/09 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}], "citovane_v": []}