{"guid": "058825eb-eea2-4bd2-a819-d1bd8516688d:96998745-8435-43db-a6fd-7f0bd3402b36", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1516210240.2", "spisova_znacka": "7Co/142/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/142/2023 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 7Co/142/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1516210240.2", "identifikacne_cislo": "1516210240", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/96998745-8435-43db-a6fd-7f0bd3402b36", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1516210240.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1516210240.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1516210240.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/142/2023\n1516210240\n30. 04. 2025\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1516210240.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu\nJUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom D. XX, E., zastúpeného: Okenica & Co. s.r.o., IČO: 36 866 512, so sídlom Pražská 11, Bratislava\nproti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, IČO: 00 166 448, so\nsídlom Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava V zo dňa 6.7.2023, č.k. B5-6C/184/2016-265, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, v ktorej prvoinštančný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 139,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 139,43 eur od\n10.5.2016 do zaplatenia m e n í tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta.\nV zostávajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,34%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4\n189,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 189,78 eur od 10.5.2016 do\nzaplatenia, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške, ktorá bude určená súdom samostatným\nuznesením vydaným po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Opravným uznesením zo dňa 6.7.2023, č.k.\nB5-6C/184/2016-297 súd prvej inštancie opravil nesprávne uvedené číslo rozsudku.\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, § 1 písm. a), § 3 ods. 1\npísm. a), § 3 ods. 2, § 5 ods. 1, 3, § 6 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18\nods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a\no zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 12 ods. 3 písm. a) (účinného od\n1.6.2010 do 30.6.2013 aj od 1.7.2013 do 28.2.2017), § 12 ods. 6 (účinného od 1.6.2010 do 30.6.2013\naj od 1.7.2013 do 28.2.2017), § 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 (účinného od 1.6.2010 do 30.6.2013\na účinného od 1.7.2013 do 28.2.2017), § 20 (účinného od 1.6.2010 do 30.6.2013 aj od 1.7.2013 do\n28.2.2017) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb (ďalej len „vyhláška“), § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“) a § 119 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok\n(ďalej len „Trestný poriadok“) a vecne tým, že vychádzajúc z objektívnej zodpovednosti štátu, ktorej sa\nnemôže zbaviť, pri súčasnom uplatnení rozhodujúceho kritéria zákonnosti konania vedeného orgánom\nverejnej moci, ktorým je výsledok tohto konania a aplikácie príslušnej judikatúry v otázke náhrady škody\n\nv prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby (I. ÚS 395/2016-26) dospel k záveru, že pokiaľ\nide o zodpovednosť štátu v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu, mal preukázané, že boli splnené\nzákonom predpísané predpoklady vzniku zodpovednosti. Uviedol, že v predmetnej veci bolo žalobcovi\nvznesené obvinenie uznesením ČVS:ORP-1450/1-OVK-B5-2008 zo dňa 14.2.2011 pre prečin ublíženia\nna zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného\nzákona, proti ktorému podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry\nv Bratislave zo dňa 1.3.2011, č.k. 1Kpt 186/11-4 zamietnutá ako nedôvodná. Následne rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava V zo dňa 20.3.2014, č.k. 5T 45/2013-697 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 4To/129/2014 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, na základe čoho súd prvej\ninštancie vyvodil, že je potrebné posudzovať ako nezákonný zásah štátu voči žalobcovi už uznesenie\no vznesení obvinenia, pretože trestné stíhanie voči žalobcovi nemalo byť vôbec začaté a uvedené\nrozhodnutie je nezákonným rozhodnutím. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca v konaní preukázal\nvznik škody pozostávajúci z účelne vynaloženého hotového výdavku vo výške 1 752,90 eur v súvislosti\ns vypracovaním znaleckého posudku v trestnom konaní, ktorého výška vyplýva z vyúčtovania sumy\nznalečného znalcom A. F. A. a zároveň mal za dostatočne preukázanú úhradu daného hotového výdavku\nv sume 1 752,90 eur, a to nielen potvrdením č. 2285131 vystaveným znalcom na uvedenú sumu, ale\ni čestným prehlásením od súdneho znalca zo dňa 25.11.2014, v ktorom potvrdil prevzatie predmetnej\nsumy od žalobcu dňa 23.2.2012 za vypracovanie predmetného znaleckého posudku. Zároveň súd prvej\ninštancie vyhodnotil daný výdavok za účelne vynaložený, keď jednoznačne z obsahu trestného spisu i zo\nsamotného odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 5T 45/2013-697 zo dňa 20.3.2014\nvyplýva, že predmetný posudok v spojení s výpoveďou znalca A. F. A. v trestnom konaní patrili do okruhu\ndôkazov, na ktoré súd pri rozhodovaní prihliadal. Ďalej si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo\nvýške vynaložených trov konania za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, a to v sume tarifnej\nodmeny advokáta v zmysle vyhlášky, ktoré boli obhajcom vykonané a žalobcovi vyúčtované faktúrou\nč. XXXXX zo dňa 27.7.2015, špecifikované vo vyúčtovaní zo dňa 27.7.2015, ktoré žalobca v zmysle\npokladničného dokladu vystaveného dňa 28.7.2015 v sume 2 436,84 eur uhradil. Súd prvej inštancie sa\nprioritne vysporiadal s vyhodnotením preukázania vykonania namietaných konkrétnych úkonov právnej\nslužby účtovaných advokátom v trestnom konaní vrátane preukázania ich účelnosti, dĺžky ich trvania a\nsúladnosti s ustanoveniami vyhlášky, a to konkrétne úkonov právnej služby označených vo vyúčtovaní\nako porada s klientom (pod bodom 3., 10. a 23.), naštudovanie a kopírovanie spisov (pod bodom 2.),\npribratie znalca (pod bodom 7.) a naštudovanie znaleckých posudkov (pod bodom 21.). Konštatoval,\nže predmetné úkony právnej služby boli vykonané v období od 17.3.2011 do 11.4.2013, teda v čase\núčinnosti vyhlášky od 1.6.2010 do 30.6.2013 (okrem bodu 23. vo vyúčtovaní), ktorá sa v zmysle vyššie\ncitovaného § 20 vyhlášky aplikuje („ za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia\núčinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov“).\n3. Úkon právnej služby v bode 2. vyúčtovania označený ako „Naštudovanie a kopírovanie spisov na\nOKR OR PZ Bratislava 5 dňa 18.3.2011“ súd prvej inštancie vyhodnotil vzhľadom na časovú súvislosť\ns prevzatím právneho zastúpenia dňa 17.3.2011 za účelný, pričom zohľadnil okrem iného skutočnosť,\nže trestnom konaní žalobca nemusel disponovať celým obsahom spisu a je bežnou praxou právnych\nzástupcov oboznámiť sa s obsahom spisu, či už na súde alebo pred iným orgánom práve po prevzatí\nprávneho zastúpenia. Zároveň nepovažoval za nedôvodné vyhotovenie kópie daného spisu pre potreby\nriadneho zastúpenia klienta (inak by to súd vyhodnotil napr. pri opakovanom vyhotovení fotokópii celého\nspisu po zmene právneho zástupcu). V konaní bolo doloženým Záznamom o nazretí do vyšetrovacieho\nspisu preukázané vykonanie daného úkonu i jeho dĺžka v rozsahu 2 hodín. Čo do subsumovania daného\núkonu právnej služby pod § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky daný úkon posúdil ako účasť pri oboznámení\nsa s výsledkami vyšetrovania, za ktorý náleží odmena v rozsahu základnej tarifnej odmeny, ktorá bola v\nroku 2011 vo výške 61,75 eur. Naviac zdôraznil, že v zmysle §14 ods. 8 vyhlášky za úkony, ktoré nie sú\nuvedené v ods. 1 až 3 patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie, čo\nv danom prípade bolo taktiež splnené. Uzavrel, že odmena v rozsahu základnej tarifnej odmeny spolu\ns paušálnou náhradou v sume 7,41 eur bola vyúčtovaná dôvodne.\n4. Vo vzťahu k bodu č. 3. „Porada s klientom po naštudovaní spisov a znaleckých posudkov\nzabezpečených vyšetrovateľom PZ dňa 24.5.2011“, ktorý bol vyúčtovaný v zmysle § 14 ods. 2 psím. a)\na § 16 ods. 3 vyhlášky ako ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, súd\nprvej inštancie uviedol, že uskutočnenie i dĺžku trvania daného úkonu žalobca preukázal Záznamom\nzvoleného obhajcu o ďalšej porade s klientom zo dňa 24.5.2011, na ktorom sú podpísaní obhajca i\nžalobca, a z ktorého prvoinštančný súd zistil, že daná porada trvala od 14.20 hod do 15.50 hod, preto\nvyhodnotil daný úkon právnej služby ako účelný a jeho rozsah za dôvodný vzhľadom na potrebu porady\n\nobhajcu so žalobcom po naštudovaní vyšetrovacieho spisu a znaleckých posudkov. Zároveň za daný\núkon právnej služby v súlade s vyhláškou patrila obhajcovi odmena, tak ako si ju správne vyúčtoval v\nrozsahu 2/3 podľa § 14 ods. 2 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 41,17 eur spolu s paušálnou\nnáhradou vo výške 7,41 eur.\n5. Uskutočnenie úkonu vyúčtovaného v bode 7. vyúčtovania - „Pribratie znalca A. A. do konania\nobhajcom na trovy obhajoby - klienta dňa 9.1.2012“ podľa záveru prvoinštančného súdu žalobca\npreukázal Žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku podľa § 44 ods. 6 Trestného poriadku zo dňa\n9.1.2012, z ktorého listinného dôkazu súd prvej inštancie zistil, že obhajca žalobcu v súlade s § 144\nTrestného konania zabezpečil vyhotovenie znaleckého posudku pre účely trestného konania (na rozdiel\nod právneho úkonu v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky, ktorý sa týka „iba“ návrhu na zabezpečenie\ndôkazu, nie samotného úkonu právnej služby, na základe ktorého strana predloží v trestnom konaní\ndôkaz). Súd prvej inštancie vyhodnotil daný úkon právnej služby za účelný, keď i z daného dôkazu ako\ni výsluchu znalca A. A. súd v trestnom konaní pri rozhodovaní vychádzal. Vyvodil, že skutočnosť, že\nobhajca pri vyúčtovaní daný právny úkon označil namiesto písmena f) písmenom e), nemôže mať za\nnásledok nepriznanie náhrady škody za daný úkon právnej služby v zmysle § 18 ods. 1, 3 zákona č.\n514/2003 Z.z., nakoľko daný úkon právnej služby bol uskutočnený účelne a tarifná odmena advokáta je\nza úkon „vypracovanie listiny o právnom úkone“ v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky vo výške základnej\ntarifnej odmeny 63,58 eur spolu s paušálom v sume 7,41 eur, teda bola vyúčtovaná dôvodne.\n6. K úkonu právnej služby vo vyúčtovaní pod poradovým číslom 10. „Porada s klientom po výsluchoch\nznalcov dňa 30.3.2012“ súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie a dĺžka (v čase od 16.10 hod do 18.00\nhod) daného úkonu boli preukázané žalobcom Záznamom zvoleného obhajcu o ďalšej porade s klientom\nzo dňa 30.3.2012, zároveň z obsahu trestného spisu vyplýva, že danému úkonu predchádzali v mesiaci\nmarec výsluchy znalcov (dňa 13.3.2012 - výsluch znalca A. G. a dňa 29.3.2012 - výsluch znalca A. A.), z\nčoho možno vyvodiť účelnosť a dôvodnosť daného úkonu právnej služby, keď i z argumentácie žalobcu\nvyplýva, že bolo potrebné preštudovať závery vykonaných výsluchov a to nielen z hľadiska obhajoby\nžalobcu, ale i z dôvodu zložitosti medicínskej stránky konania. Vo vzťahu k porade od predchádzajúceho\núkonu žalobcu došlo k zmene skutkového stavu, boli predložené nové dôkazy (výsluchy znalcov).\nObhajca si vzhľadom na uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie správne vyúčtoval v súlade s\nvyhláškou v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky sumu 2/3 úkonu vo výške 42,39 eur a\npaušálnu náhradu v sume 7,63 eur.\n7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úkon právnej služby pod bodom č. 21. „Naštudovanie\nznaleckých posudkov zabezpečených obhajcami A. E. - od znalca A. A. a A. C. od znalca A. B. - príprava\nna HP dňa 11.4.2013“, ktorého uskutočnenie ako i dĺžku daného úkonu žalobca preukázal záznamom\nobhajcu o ďalšej porade s klientom k naštudovaniu znaleckých posudkov zo dňa 11.4.2013, možno\ntaktiež vyhodnotiť ako časovo a vecne nadväzujúci účelný úkon právnej služby, ktorého dôvodnosť\nozrejmil žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 12.1.2022, s ktorou argumentáciou sa\nprvoinštančný súd stotožnil, keď mal za to, že z nej jednoznačne vyplýva nevyhnutnosť po skončení\nvyšetrovania naštudovanie predložených znaleckých posudkov obhajcom A. E. (od znalca A. A.) a\nobhajcom A. C. (od znalca A. B.). Poukázal na argumentáciu žalobcu, v ktorej zdôraznil, že nie je\nosobou právne vzdelanou a povinnosťou obhajcu je vzniknuté skutočnosti vysvetľovať svojmu klientovi\ndo najmenšieho detailu tak, aby boli klientovi zrejmé. Súčasne je potrebné, aby klient ako medicínsky\nvzdelaná osoba ozrejmil svojmu obhajcovi do najmenšieho detailu všetky skutočnosti vyplývajúce z\nmedicínskej stránky pri vyššie uvedených predložených znaleckých posudkoch. Súd prvej inštancie mal\nza to, že správne mal obhajca vo vyúčtovaní aplikovať § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky (prípadne v spojení\ns § 14 ods. 8 vyhlášky), za ktorú by mu rovnako patrila odmena vo výške základnej tarifnej odmeny ako\nsi ju vyčíslil vo vyúčtovaní v sume 65,08 eur spolu s paušálnou náhradou v sume 7,81 eur.\n8. Vyúčtovaný úkon právnej služby označený bodom 23. ako „Porada s klientom pred prvým\npojednávaním dňa 24.9.2013“ prvoinštančný súd vyhodnotil ako preukázaný čo do jeho uskutočnenia i\ndĺžky trvania, a to Záznamom o porade s klientom pred prvým pojednávaním zo dňa 24.9.2013 (trvanie\nod 15.40 hod do 17.05 hod). Vzhľadom na dátum hlavného pojednávania konaného dňa 26.9.2013\nposúdil daný úkon právnej služby ako dôvodný vzhľadom na potrebu zvolenia postupu obhajoby žalobcu,\nkeďže daná porada sa uskutočnila bezprostredne pred dátumom hlavného pojednávania. Súd prvej\ninštancie konštatoval, že obhajca správne vyúčtoval daný úkon v zmysle § 14 ods. 2 psím. a) a\nustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 38,63 eur + 7,81 eur.\n\n9. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalovaná v záverečnom prednese namietala nesprávnosť\nvyúčtovania odmeny a náhrad advokáta vo vyúčtovaní v bodoch 1. až 22., následne v bode 28., z\ndôvodu, že advokát pri vyúčtovaní odmeny vychádzal z vyhlášky resp. zle subsumoval uskutočnené\nprávne úkony s § 1 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013. Vzhľadom k tomu, že daná procesná\nobrana spočívajúca v popretí skutkových tvrdení bola iba v rovine všeobecnej, bez uvedenia konkrétnej\nsprávnej výšky odmeny obhajcu, bez uvedenia správneho subsumovania úkonov právnej služby, súd\nprvej inštancie popretie skutkových tvrdení žalovanou vyhodnotil ako neúčinné. Napriek uvedenému pre\núplnosť poukázal na vyhodnotenie úkonov právnej služby v odôvodnení rozsudku (t.j. úkonov pod číslom\npod číslom 2, 3, 7, 10, 21, 23) a k ostatným namietaným úkonom právnej služby, ktoré boli označené\npod číslami 1., 4., 5., 6., 8., 9., 11.-20., 22., 28. s tým, že z obsahu trestného spisu mal ich vznik a\ndĺžku ich trvania za preukázané a zároveň výška odmeny za predmetné úkony bola uplatnená v súlade\ns vyhláškou účinnou v čase ich uskutočnenia (§ 22 vyhlášky). Súd prvej inštancie skúmal v zmysle\n§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., či bola správne vypočítaná odmena za jednotlivé úkony právnej\nslužby v zmysle tarify, pričom dospel k záveru, že úkony obhajcu v trestnom konaní si žalobca uplatnil\na vyčíslil v správnej výške tak ako ich špecifikoval v žalobe ako i v žiadosti o predbežné prerokovanie\njeho nároku. Pre úplnosť prvoinštančný súd uviedol, že samotné ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č.\n514/2003 nekladie za podmienku správne subsumovanie uskutočnených úkonov právnej služby, ale\nšpecifikuje náhradu škody, ktorá zahŕňa náhradu účelne vynaložených trov konania, súčasťou ktorých\nsú aj trovy právneho zastúpenia, pri ktorých sa vychádza z tarifnej odmeny, teda nie odmeny zmluvnej.\nV prípade, ak by aj obhajca nesprávne označil ustanovenie, z ktorého pri vyčíslení odmeny vychádzal\n(napr. nesprávne označenie písmena v § 14) , avšak daný úkon bol účelným úkonom právnej služby, za\nktorý patrí odmena v zmysle vyhlášky v rovnakej výške akú obhajca číselne správne vyjadril, nemôže byť\nna ťarchu žalobcu nesprávne označenie ustanovenia vyhlášky, pokiaľ odmena bola vyčíslená za daný\núkon právnej služby v súlade s tarifnou odmenou. Naviac je potrebné prihliadnuť na samotné znenie §\n14 ods. 8 vyhlášky, ktorý má na zreteli i úkony právnej služby nešpecifikované v ods. 1 až 3 a uvádza, že\nodmena za iné úkony právnej služby patrí ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.\nSúd prvej inštancie prepočítal uplatnený nárok žalobcu - výšku škody spočívajúcu v trovách obhajoby\nv súlade s vyhláškou (§ 12 a § 14, § 16), pričom vychádzal z § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 12\nods. 6 vyhlášky, a to z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/12 výpočtového základu\n(žalobca bol stíhaný pre prečin), ktorý bol stanovený Štatistickým úradom SR v roku 2009 v sume 57,95\neur, v roku 2010 v sume 60,11 eur, v roku 2011 v sume 61,75 eur, v roku 2012 v sume 63,58 eur, v roku\n2013 v sume 65,08 eur, v roku 2014 v sume 67 eur a v roku 2015 v sume 69,91 eur. Výška paušálnej\nnáhrady v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky bola v roku 2009 v sume 6,95 eur, v roku 2010 v sume 7,21 eur,\nv roku 2011 v sume 7,41 eur, v roku 2012 v sume 7,63 eur, v roku 2013 v sume 7,81 eur, v roku 2014 v\nsume 8,04 eur a v roku 2015 v sume 8,39 eur a dospel k záveru, že úkony obhajcu v trestnom konaní\nsi žalobca uplatnil a vyčíslil v správnej výške 2 436,85 eur tak ako ich špecifikoval v žalobe ako aj v\nžiadosti o predbežné prerokovanie jeho nároku.\n10. Na základe vyššie uvedeného prvoinštančný súd dospel k záveru, že podmienky kladené zákonom\npre priznanie nároku na náhradu škody (nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím a vznikom škody, výšku škody) boli kumulatívne splnené a žalobe bolo\nmožné v celom rozsahu vyhovieť. Uzavrel, že žalobcovi vznikla škoda z dôvodu vzniku a úhrady\ntrov konania za obhajobu splnomocneným právnym zástupcom vo výške 2 436,85 eur ako i z dôvodu\núčelne vynaložených a uhradených hotových výdavkov v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku\nv trestnom konaní v sume 1 752,90 eur, na základe čoho zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej\nsumy z titulu náhrady škody v celkovej výške 4 189,75 eur.\n11. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi zo sumy 4 189,75 eur aj úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne\nod 10.5.2016 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí 6-mesačnej lehoty na\npredbežné prerokovania nároku žalobcu.\n12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a priznal procesne úspešnému žalobcovi proti žalovanej\nnárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania ) v rozsahu jeho procesného\núspechu, t.j. 100%.\n13. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\n\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nevysporiadal s argumentáciou\nžalovanej týkajúcej sa výšky uplatnenej náhrady škody, pričom žalovaná namietala viaceré úkony, ktoré\nžalobca uplatnil ako náhradu škody, že nejde o úkony právnej služby v trestnom konaní podľa vyhlášky\na ich subsumovanie obhajcom žalobcu pod jednotlivé ustanovenia vyhlášky je nedôvodné, nesprávne\na rozporné s vyhláškou. Žalovaná in concreto namietala vyúčtovanie odmeny a náhrad advokáta pri\nposkytovaní právnych služieb, faktúru č. 01015, vystavenú H. I. J. dňa 27.7.2015. Mala za to, že v\npredmetnej faktúre sú nesprávne vyúčtované úkony právnej služby za roky 2011 a 2012 (body 1. až\n17.) a za rok 2013 (body 18. až 22.) a za rok 2014 (bod č. 28.). Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky v znení\núčinnom od 1.6.2010 do 30.6.2023 platí, že výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho\nkalendárneho roka s tým, že výpočtovým základom pre rok 2010 bola suma 721,40 eur, pre rok 2011\nsuma 741 eur a pre rok 2012 suma 763 eur. Žalovaná poukázala na znenie § 12 ods. 3 písm. a)\nvyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ako do 30.6.2023, tak aj od 1.7.2023, podľa ktorého pri\nobhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého\nhorná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu. Konštatovala, že jedna\ndvanástina výpočtového základu predstavovala v roku 2011 (za rok 2010) sumu 60,11 eur, v roku\n2012 (za rok 2011) sumu 61,75 eur a v roku 2013, do 30.6.2013, (za rok 2012) sumu 63,58 eur.\nŽalovaná namietala, že naproti vyššie uvedenému si obhajca žalobcu za roky 2011 až do 30.6.2013\núčtoval sumu za aktuálny kalendárny rok, v ktorom boli úkony právnej služby vykonané, a nie za prvý\npolrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ako to normuje vyhláška v znení účinnom do 30.6.2013 v\nustanovení § 1 ods. 3 a s predmetnou skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Ako\npríklad uviedla bod 1. vyúčtovania Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa\n17.3.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) 1x úkon - 61,75 eur a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) - 7,41\neur. Obhajca žalobcu mal namiesto sumy 61,75 eur účtovať sumu 60,11 eur. Všetky nasledujúce body\nvyúčtovania až do bodu 21. sú podľa názoru žalovanej totožne nesprávne vyúčtované, na skutočnosť\nktorú poukázala na pojednávaní konanom dňa 15.6.2023, čo však konajúca sudkyňa považovala za\nneúčinný prostriedok procesnej obrany v rovine všeobecnej, s čím sa žalovaná nestotožnila. Žalovaná\nďalej namietala, že niektoré úkony právnej služby, okrem toho, že vychádzali z nesprávneho výpočtu,\nnemali byť vôbec vyúčtované (body 2., 3., 7., 21., 22. a 28.) a nešlo o úkony právnej služby. Poukázala\nna znenie § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013 a znenie § 18 ods. 1 zákona č.\n514/2003 Z.z., v zmysle ktorého náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,\nktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody\nalebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie\nzastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Zároveň konštatovala, že v zmysle §\n18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,\nktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná\nodmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody pred príslušným orgánom. K bodu 2. vyúčtovania Naštudovanie a kopírovanie spisov na OKP\nOR PZ Bratislava 5 dňa 18.3.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) 1x úkon - 61,75 eur a (§ 16 ods.\n3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 7,41 Eur žalovaná uviedla, že tento úkon je v rozpore s vyhláškou,\nnakoľko nejde o účasť pri vyšetrovacom úkone ani pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania (§\n208 Tr. por.). Predmetný úkon, teda štúdium a kopírovanie spisov nemožno podľa názoru žalovanej\nv žiadnom prípade subsumovať pod § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky s tým, že predmetný úkon mohol\nbyť maximálne súčasťou bodu č. 1. vyúčtovania v rámci prevzatia a prípravy obhajoby a prvej porady\ns klientom. Argumentáciu súdu prvej inštancie, že predmetný úkon je možné subsumovať pod § 14\nods. 1 písm. c) vyhlášky považovala žalovaná za zjavne nesprávny, nakoľko v danom prípade nešlo o\noboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania. K bodu 3. vyúčtovania Porada s klientom po naštudovaní\nspisov a znaleckých posudkov zabezpečených vyšetrovateľom PZ dňa 24.05.2011 (§ 14 ods. 2 písm.\na) vyhlášky) žalovaná uviedla, že tento považuje taktiež za neúčelný. V tejto súvislosti poukázala na\nskutočnosť, že obhajca žalobcu mal spisy študovať a kopírovať dňa 18.3.2011 a teda považovala za\nneúčelné a nadbytočné robiť poradu s klientom po vyše 2 mesiacoch po predmetnom úkone, s čím\nsa však konajúci súd nevysporiadal a uviedol, že predmetnú poradu možno považovať za účelnú,\ns čím sa nemožno stotožniť. K tomuto bodu žalovaná taktiež poukázala na uznesenie Krajského\nsúdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2018, sp. zn. 11S/42/2017, v zmysle ktorého „Ak právny zástupca\nžalobcu súdu predložil záznam o tom, že sa uskutočnila porada so žalobcom, v tomto smere súd\n\npoukazuje na to, že účelnosť a dôvodnosť tohto úkonu je potrebné hodnotiť v závislosti od toho, či sa v\npriebehu konania pred súdom objavili také nové a závažné skutočnosti, pre ktoré by bolo uskutočnenie\npredmetného úkonu nevyhnutné. Vo vzťahu k porade od predchádzajúceho úkonu žalobcu nedošlo k\nzmene skutkového či právneho stavu, neboli predložené nové dôkazy, nenastala zmena procesného\npostupu strán v konaní. V danej veci tak nemožno poradu s klientom hodnotiť ako úkon nevyhnutný, a\nteda ani uplatnenú odmenu za tento úkon nemožno považovať za dôvodne vynaložené trovy, ktoré by\nmal byť povinný znášať žalovaný. Príprava na pojednávanie bez zmeny skutkového stavu, bez potreby\nprejednať nové skutočnosti, či prípadnú zmenu procesného postupu, bez toho, aby zo strany žalovaného\ndošlo k zmene procesnej stratégie, či k zmene jeho postoja, sa súdu nejaví ako úkon potrebný v\nsúvislosti s predmetom konania, ktorým sú právne otázky súvisiace so súdnym prieskumom zákonnosti\nprávoplatného správneho rozhodnutia.“ Žalovaná poukázala na to, že od prevzatia a prípravy zastúpenia\nvrátane prvej porady s klientom v danej veci nemohlo v žiadnom prípade prísť k zmene skutkového\nči právneho stavu, neboli predložené nové dôkazy a nenastala ani zmena procesného postupu strán\nv konaní. Predmetný úkon je tak podľa jej názoru zjavne neúčelný. K bodu 7. vyúčtovania Pribratie\nznalca A. A. do konania obhajcom na trovy obhajoby - klienta dňa 9.1.2012 (§ 14 ods. 1 písm. e)\nvyhlášky) žalovaná namietala, že subsumovanie predmetného úkonu pod § 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky\nje podľa jej názoru zjavne nesprávne, nakoľko nešlo o návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,\nmimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona a aj keby došlo k omylu, ako\nto tvrdí súd prvej inštancie, že obhajca obvineného mal predmetný úkon právnej služby subsumovať\npod písm. f) vyhlášky, podľa názoru žalovanej ani táto argumentácia neobstojí, nakoľko nejde v žiadnom\nprípade o vypracovanie listiny o právnom úkone. K bodu 21. vyúčtovania Naštudovanie znaleckých\nposudkov zabezpečených obhajcami A. E. - od znalca A. A. a A. C. od znalca A. B. - príprava na HP dňa\n11.4.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) žalovaná uviedla, že tento úkon taktiež považuje za rozporný\ns vyhláškou. Obhajca žalobcu predmetný úkon subsumoval pod § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, čo však\nje písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. Štúdium znaleckých posudkov a prípravu na\npojednávanie nemožno považovať v žiadnom prípade za písomné podanie na súd. Rovnako poukázala\nna to, že prvé pojednávanie vo veci sa konalo až dňa 26.9.2013, teda viac ako 2 mesiace po vyúčtovanej\npríprave na hlavné pojednávanie. Vo vzťahu k bodu 22. vyúčtovania Spracovanie a podanie návrhov na\nvykonanie dôkazov na HP dňa 10.7.2023 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 57,95 eur žalovaná uviedla,\nže predmetný úkon právnej služby je zjavne nesprávne subsumovaný pod § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky\na teda je uplatnený v rozpore s vyhláškou. Spracovanie a podanie návrhov na súd nemožno podľa\njej názoru považovať za účasť pri vyšetrovacích úkonoch a pod. V súvislosti s bodom 28. vyúčtovania\nPísomné spracovanie záverečnej reči obhajcu na žiadosť súdu dňa 19.3.2014 (§ 14 ods. 1 písm. e)\nvyhlášky) žalovaná namietala, že písomné spracovanie záverečnej reči nie je možné subsumovať pod\n§ 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky účinnej od 1.7.2013 (vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej\npodstatné prepracovanie), nakoľko zhmotnenie záverečnej reči „na papier“ určite nemožno považovať za\nvypracovanie listiny o právnom úkone, záverečná reč nie je právny úkon. Na tejto skutočnosti nemení nič\nani to, že písomnú formu záverečnej reči žiadal konajúci súd. Súd prvej inštancie uviedol, že „prepočítal“\nodmenu vypočítanú obhajcom žalobcu podľa tarifnej odmeny, avšak podľa žalovanej opätovne dospel k\nnesprávnym záverom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu (súd prvej inštancie úplne opomenul\naplikovať ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2013). Z vyššie uvedených\ndôvodov mala žalovaná za to, že súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu škody žalobcovi v plnej\nvýške napriek tomu, že jej základ a výška bola uplatnená v zrejmom rozpore s vyhláškou č. 655/2004\nZ.z. a zákonom č. 514/2003 Z.z. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd postupom\npodľa § 390 C.s.p. sám rozhodol vo veci a zákonným spôsobom určil výšku škody, resp. podľa § 388\nC.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie.\n14. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 25.8.2023, v ktorom uviedol, že sa\npridržiava všetkých ním doposiaľ vykonaných písomných aj ústnych vyjadrení a v plnom rozsahu sa\nstotožnil s názorom konajúceho súdu uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku. Mal za to,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. a II. vecne správne, konajúci súd vec správne\nprávne posúdil, dospel k správnym právnym a skutkovým záverom a pri rozhodovaní bral zreteľ na\nvšetky dôkazy predložené sporovými stranami. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa\nnevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcej sa výšky uplatnenej škody, žalobca uviedol, že žalovaná\npočas celého súdneho konania namietala iba preukázanie uskutočnenia úkonov právnej služby (porady\ns klientom), ich dĺžku a súladnosť s vyhláškou, taktiež namietala pribratie znalca, naštudovanie a\nkopírovanie spisu a naštudovanie znaleckých posudkov, ktoré nepovažovala za úkony právnej služby\nv trestnom konaní v zmysle vyhlášky. Súčasne ich subsumovanie obhajcom žalobcu pod jednotlivé\n\nustanovenia vyhlášky považovala za nedôvodné, nesprávne a rozporné s ňou. Žalobca poukázal na to,\nže žalovaná až na poslednom pojednávaní, konanom dňa 15.6.2023 namietala výšku údajne nesprávne\nvyúčtovaných odmien a náhrad advokáta pri poskytovaní právnych služieb uvedených vo faktúre č.\n01015 vystavenú H. I. J. zo dňa 27.7.2015, a to konkrétne nesprávne vyúčtovanie úkonov právnej služby\nza roky 2011 a 2012 (body 1. až 17.) a za rok 2013 (body 18. až 22.) a za rok 2014 (bod 28.), a to z\ndôvodu, že advokát pri vyúčtovaní odmeny vychádzal z vyhlášky, resp. zle subsumoval uskutočnené\nprávne úkony s § 1 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013. Žalobca zároveň poukázal na\nskutočnosť, že žalovaná namietala správnosť výšky vyúčtovaných odmien a náhrad obhajcom výlučne\nin abstracto, bez uvedenia konkrétnej výšky a teda bez konkretizovania, resp. špecifikácie údajnej chyby\nv počítaní a uplatnení výšky v znení vyhlášky účinnom do 30.6.2013 obhajcom. Prízvukoval žalovanej\nkoncentráciu konania a skutočnosť, že súd prvej inštancie nemôže suplovať povinnosť žalovanej pri\npreukazovaní svojho tvrdenia. Uviedol, že v civilnom sporovom konaní nie je možné, aby konajúci súd\nsám aktívne spochybňoval skutkové tvrdenia protistrany a vyhľadával dôkazy v prospech žalovanej.\nŽalobca taktiež žalovanej prízvukoval článok 6 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého: „Strany sporu majú v\nkonaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú\nochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.“ Je preto\npovinnosťou žalovanej predkladať konkrétne dôkazy na podporu svojich tvrdení, aby uniesla dôkazné\nbremeno procesného útoku a procesnej obrany. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na znenie § 153\nC.s.p. Zároveň upriamil pozornosť na znenie § 1 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013,\npodľa ktorého výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len\n„výpočtový základ“). Uviedol, že výpočtovým základom pre rok 2010 bola suma 721,40 eur, pre rok\n2011 suma 741 eur a pre rok 2012 suma 763 eur. Poukázal aj na § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky v\nznení účinnom do 30.6.2013 aj v znení účinnom od 1.7.2013, podľa ktorého pri obhajobe v trestnom\nkonaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica\nneprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu. Jedna dvanástina výpočtového základu\npredstavovala v roku 2011 (za rok 2010) sumu 60,11 eur, v roku 2012 (za rok 2011) sumu 61,75\neur a v roku 2013, do 30.6.2013 (za rok 2012) sumu 63,58 eur. Žalobca ozrejmil, že výpočtový\nzáklad je stanovený ako priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka, t.j. v hodnote 741 eur, z čoho jedna dvanástina výpočtového\nzákladu počítaná v roku 2011 predstavuje hodnotu 61,75 eur, teda použitím elementárnej logiky je\nzrejmé, že použitím výpočtového základu v hodnote 741 eur, z toho jedna dvanástina predstavuje 61,75\neur, jedná sa o hodnoty priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za prvý polrok predchádzajúceho\nkalendárneho roka, teda roka 2010. Ak by žalobca uplatnil výpočtový základ za rok 2010, ako tvrdí\nžalovaná, jednalo by sa o priemernú mesačnú mzdu zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka, teda za rok 2009. Podľa tvrdenia žalovanej mal teda obhajca\nžalobcu použiť výpočtový základ pre rok 2010, ktorého priemerná mesačná mzda zamestnanca bola\nza prvý polrok roka 2009. Žalobca uviedol, že samotné ustanovenie § 1 ods. 3 vyhlášky v znení\núčinnom do 30.6.2013 hovorí o priemernej mesačnej mzde, ktorá vychádza z údajov Štatistického úradu\nSlovenskej republiky a jednoznačne uvádza pojem prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.\nTeda v roku 2011 bol výpočtovým základom prvý polrok roku 2010. Je teda podľa názoru žalobcu\nnepopierateľné, že obhajca žalobcu čo do výšky vyúčtoval a určil výpočtový základ správne. Pokiaľ\nide o žalovanou namietanú účelnosť úkonov, žalobca uviedol, že účelnosť sa v zásade dá stotožniť s\nnevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom\nna právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti\nza účelne vynaložené trovy považujú. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 18 ods. 2 zákona č.\n586/2003 Z.z. Podľa názoru žalobcu nie je na mieste námietka žalovanej o neúčelnosti a nepreukázaní\nvykonania predmetného úkonu právnej služby. Všetky žalovanou namietané úkony vykonané advokátom\nJUDr. Vladimírom Štefekom boli podľa názoru žalobcu účelné, nevyhnutné a bola nimi sledovaná\nprocesná ochrana proti tvrdenému nároku, čoho dôkazom je i skutočnosť, že žalobca bol spod obžaloby\noslobodený. Neuskutočnením ktoréhokoľvek z rozporovaných úkonov zvoleného obhajcu by nebolo\nmožné vykonať žiadny ďalší úkon zvoleného obhajcu, čím by sa porušilo základné právo na súdnu\nochranu. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie a doplnenie do konania zo dňa 12.1.2022,\nv ktorom jednoznačne preukázal účelnosť všetkých namietaných uskutočnených úkonov zvoleného\nobhajcu v trestnom konaní. K namietanému bodu č. 2. vyúčtovania (Naštudovanie a kopírovanie spisov\nna OKR OR PZ Bratislava 5 dňa 18.3.2011) žalobca uviedol, že zvolený obhajca prevzal plnomocenstvo\n\nna obhajobu žalobcu v trestnom konaní dňa 17.3.2011, je teda nepopierateľné, že bolo povinnosťou\nzvoleného obhajcu, aby sa oboznámil so skutočnosťami uvádzanými vo vyšetrovacom spise. Tvrdil,\nže bez nahliadnutia a vyhotovenia si kópií z vyšetrovacieho spisu by nebol splnený účel obhajoby\nžalobcu zo strany zvoleného obhajcu a neuskutočnením predmetného úkonu by nebolo možné vykonať\nžiadny ďalší úkon zvoleného obhajcu, čím by sa porušilo základné právo na súdnu ochranu. Uviedol,\nže bez kompletnej spisovej dokumentácie predmetného vyšetrovacieho konania by zo strany zvoleného\nobhajcu nebolo možné chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Žalobca preto považoval za\nsprávne aplikované ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky a podľa jeho názoru ho nemožno\npovažovať za nedôvodné. Žalobca zároveň poukázal na § 14 ods. 8 vyhlášky v znení účinnom do\n30.6.2013, podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena\nako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. K namietanému bodu č. 3. vyúčtovania\n(Porada s klientom po naštudovaní spisov a znaleckých posudkov zabezpečených vyšetrovateľom PZ\ndňa 24.5.2011) žalobca uviedol, že bolo potrebné zo strany zvoleného obhajcu oboznámiť sa s celým\nvyšetrovacím spisom vrátane znaleckých posudkov a zistené skutočnosti prejsť s klientom. Tvrdil, že\nbolo nevyhnutné, aby žalobca so zvoleným obhajcom dopodrobna preštudovali každú jednu listinu,\nči znalecký posudok, ktorý bol obsahom vyšetrovacieho spisu. Nakoľko sa jednalo o tak zložitý a\nnáročný medicínsky zameraný prípad, že žalobca a taktiež i samotný advokát považovali úkon porady\npo naštudovaní spisov a znaleckých posudkov za jednoznačne účelný a predovšetkým nevyhnutný pre\nzvolenie najvhodnejšieho postupu obhajoby žalobcu. Žalobca bol toho názoru, k akému dospel aj súd\nprvej inštancie v predmetnom sporovom konaní po vykonaní dokazovania, že zvolený obhajca správne\naplikoval § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Vo vzťahu k bodu č. 7. vyúčtovania (Pribratie znalca A. A.\ndo konania obhajcom na trovy obhajoby – klienta dňa 9.1.2012) sa žalobca vyjadril tak, že predmetný\núkon je jednoznačne účelne vynaložený a vypracovaný znalecký posudok A. A. bol pre trestné konanie\nrelevantný, nakoľko súd v trestnom konaní čerpal z uvedeného znaleckého posudku, a súčasne naň\ntrestný súd poukázal v samotnom oslobodzujúcom rozsudku, a teda viedol k oslobodeniu žalobcu s\npod obžaloby. Podľa názoru žalobcu predmetný úkon zvoleného obhajcu bol riadne vykonaný, účelný,\nnevyhnutný a bola ním sledovaná procesná ochrana žalobcu v trestnom konaní. V tejto súvislosti\npoukázal na § 119 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého dôkazy môžu obstarávať aj strany na\nvlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne\nvynaložené náklady obvinenému štát. Žalobca považoval za zrejmé, že ak by aj zvolený obhajca pri\nvyúčtovaní právny úkon označil namiesto ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f), písmenom e) vyhlášky,\nnemôže to mať automaticky za následok označenie predmetného úkonu za vynaložený neúčelne.\nVýsledok úkonu Pribratia znalca do konania je podľa názoru žalobcu jednoznačný, účelný a preukázaný\npriamo v trestnom rozsudku. Žalobca taktiež prízvukoval § 14 ods. 8 vyhlášky v znení účinnom do\n30.6.2013, podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena\nako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Vo vzťahu k namietanému bodu č. 21.\nvyúčtovania (Naštudovanie znaleckých posudkov zabezpečených obhajcami A. E. – od znalca A. A. a\nA. C. od znalca A. B. – príprava na HP dňa 11.4.2013) žalobca uviedol, že bolo preukázané, že dňa\n9.4.2013 sa uskutočnilo preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania zvoleným obhajcom podľa §\n208 Trestného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplynulo doplnenie dokazovania, a to pripojením k\nvyšetrovaciemu spisu vyšetrovací spis týkajúci sa dopravnej nehody poškodeného p. K. vedeného na\nOKP OR PZ v Bratislave V, pod ČVS: ORP-1000/1-OVK-B5-2007, aby sa ozrejmili skutočnosti, akým\nspôsobom došlo k dopravnej nehode poškodeného p. K.. Súčasne zvolený obhajca žalobcu taktiež\nnavrhol doplnenie dokazovania vypočutím členov záchrannej služby, ktorá poškodeného p. K. previezla\npo dopravnej nehode na centrálny príjem do nemocnice na Antolskej. Vyšetrovateľ návrhu č. 1 vyhovel\na návrhu č. 2 nevyhovel a považoval ho za nepotrebný. Taktiež z preštudovania spisu po skončení\nvyšetrovania bolo jednoznačne nevyhnutné naštudovanie predložených znaleckých posudkov obhajcom\nA. E. (od znalca A. A.) a obhajcom A. C. (od znalca A. B.). Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že\nsa jednalo o náročný, zložitý a odborný medicínsky prípad. Hoci možno nedopatrením zvolený obhajca\nvo vyúčtovaní aplikoval § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky namiesto aplikácie § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky,\nprípadne v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky, opätovne to podľa názoru žalobcu nemôže automaticky\nzakladať a považovať predmetný úkon zvoleného obhajcu za úkon vynaložený neúčelne, prípadne\nrozporný. Predmetný úkon bol uskutočnený riadne, čo aj žalobca preukázal Záznamom zvoleného\nobhajcu o ďalšej porade s klientom k naštudovaniu znaleckých posudkov zo dňa 11.4.2013 vo vyjadrení\nzo dňa 12.1.2022. V tejto súvislosti opätovne poukázal na znenie § 14 ods. 8 vyhlášky. V súvislosti s\nbodom č. 22. vyúčtovania (Spracovanie a podanie návrhov na vykonanie dôkazov na HP dňa 10.7.2013)\nžalobca uviedol, že tvrdenie žalovanej pri rozporovaní predmetného uskutočneného úkonu zvoleným\nobhajcom žalobcu nie je nijakým spôsobom preukázané. Žalovaná in abstracto tvrdila, že zvolený\n\nobhajca žalobcu nesprávne subsumoval predmetný úkon pod § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, a je teda\nuplatnený údajne v rozpore s vyhláškou, avšak žalovaná už in concreto neuviedla, ktoré údajne správne\nustanovenie vyhlášky mal zvolený obhajca žalobcu aplikovať, v akej výške malo byť správne aplikované\nto-ktoré ustanovene vyhlášky, ani výšku náhrady hotových výdavkov, prípadne určenie správneho\nustanovenia vyhlášky. K namietanému bodu č. 28. vyúčtovania (Písomné spracovanie záverečnej reči\nobhajcu na žiadosť súdu dňa 19.03.2014) žalobca uviedol, že písomné spracovanie záverečnej reči bolo\nna výslovnú žiadosť konajúceho súdu. Tvrdil, že v prípade, ak si konajúci trestný súd vyžiada uskutočniť\npísomné spracovanie záverečnej reči, je použitím elementárnej logiky zrejmé, že sa jedná o právny\núkon písomného podania na súd. Hoci sa môže žalovanej javiť zhmotnenie záverečnej reči „na papier“\nza úkon, ktorý nie je právnym úkonom, tento zvolený obhajca uskutočnil na žiadosť konajúceho súdu.\nV danom prípade sa nanajvýš môže opätovne jednať o aplikáciu nesprávneho ustanovenia vyhlášky,\navšak na písomné podanie na súd možno aplikovať ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, za\nktoré patrí odmena zvolenému obhajcovi žalobcu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny spoločne\npaušálnou náhradou v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky tak, ako v správnej výške uplatnil zvolený obhajca\nžalobcu vo svojom vyúčtovaní. Na základe uvedeného mal žalobca za jednoznačne preukázané, že\nmu vznikla škoda uhradením trov trestného konania za jeho obhajobu zvolenému obhajcovi a výška\nškody bola nepochybne preukázaná riadne predloženými dôkazmi i všetkými uskutočnenými písomnými\naj ústnymi vyjadreniami v predmetnom sporovom konaní. Žalobca riadne uniesol dôkazné bremeno čo\nsa týka preukázania vzniku a výšky škody a aj príčinnej súvislosti medzi nimi. Žalobca poukázal na\nskutočnosť, že žalovaná síce namietala aplikáciu ustanovení vyhlášky v predmetnom konaní, konkrétne\nza rok 2011 a 2012 v bodoch 1. až 17. vyúčtovania, za rok 2013 v bodoch 18. až 22. vyúčtovania\na za rok 2014 v bode 28., avšak opätovne jednoznačne a preukázateľne nevyčíslila pri tom-ktorom\nnamietanom uskutočnenom úkone právnej služby zvoleného obhajcu žalobcu uvedeného vo vyúčtovaní\njeho jednotlivú výšku spoločne s výškou režijného paušálu. Vykonala tak výlučne v bode 1. vyúčtovania,\na to iba ako príklad, hoci žalobca má za to, že zvolený obhajca uplatnil aj v bode 1. vyúčtovania\nsprávnu výšku za úkon právnej služby a režijného paušálu. Skutočnosť, že žalovaná iba uviedla, že\nzvolený obhajca žalobcu vo vyúčtovaní aplikoval údajne nesprávnu výšku výpočtového základu a 1/12\nvýpočtového základu v zmysle vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013, ako aj od 1.7.2013, nemožno\npodľa názoru žalobcu v žiadnom prípade považovať za preukázanie údajne nesprávnej uplatnenej výšky\núkonu právnej služby, ani režijného paušálu. Žalobca opätovne prízvukoval koncentráciu konania, a\nskutočnosť, že súd nemôže suplovať povinnosť žalovanej pri preukazovaní svojho tvrdenia. Poukázal na\nnález Ústavného súdu SR zo dňa 8.4.2010, č.k. IV. ÚS 24/2010-39, v zmysle ktorého: „Podľa doterajšej\njudikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\naj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). V čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje\nzákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania\nobsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu\nnaplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré\nupravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a\núčelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní\nsvoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov\nkonania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie\nv konaní (m. m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 82/09). Súčasťou trov konania je aj odmena za\nzastupovanie, ak je zástupcom advokát (§ 137 OSP).“ Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania\na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100%.\n15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vo veci nariadil pojednávanie\nna deň 30.4.2025, na ktorom zopakoval dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o odvolaní\na dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.\n16. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu\nspôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.\n17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,\npri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.\n\n18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.\n19. Podľa § 5 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto\nkonaní. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom\nkonaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.\n20. Podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,\nktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\nSúd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1\nmožno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok\npodľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného\nzreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na\nprávoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené\nalebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané\nv konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo\nzrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\n21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n22. Podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne\nvynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a\ninom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie\nzrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.\nSúčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové\nvýdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania\nnie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.\n23. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013 a s účinnosťou od\n1.7.2013 do 28.2.2017) pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia\nslobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.\n24. Podľa § 12 ods. 6 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013 a s účinnosťou od 1.7.2013 do\n28.2.2017) na zmenu kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní sa neprihliada.\n25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške základnej\nsadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:\na) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,\nb) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,\nc) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo\nza konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a\nto za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných\npočas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena\nza každé dve skončené hodiny,\nd) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,\ne) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti\npre porušenie zákona,\nf) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.\n26. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške dvoch tretín\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:\na) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo\nrokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením\npríslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,\n\nb) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.\n27. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške jednej\npolovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:\na) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na\nzabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,\nb) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,\nc) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na\nobnovu konania,\nd) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,\ne) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,\nvyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k\ntakému odvolaniu.\n28. Podľa § 14 ods. 4 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške jednej tretiny\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:\na) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu,\nb) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu.\n29. Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške jednej štvrtiny\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:\na) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu\nrozhodnutia o plnení v splátkach,\nb) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo\nzastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.\n30. Podľa § 14 ods. 6 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) ak po poslednej porade alebo\nrokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k\ninému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.\n31. Podľa § 14 ods. 7 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) ak bola súdom schválená\ndohoda o vine a treste pred podaním obžaloby, patrí advokátovi okrem odmeny za úkony podľa odsekov\n1 a 2 aj odmena vo výške 4-násobku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.\n32. Podľa § 14 ods. 8 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) za úkony právnej služby, ktoré\nnie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom\nnajbližšie.\n33. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške základnej\nsadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:\na) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,\nb) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,\nc) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo\nna konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a\nto za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných\npočas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena\nza každé dve skončené hodiny,\nd) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,\ne) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.\n34. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške dvoch tretín\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:\na) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo\nrokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením\npríslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,\nb) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.\n\n35. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške jednej\npolovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:\na) návrh na zabezpečenie dôkazu,\nb) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,\nc) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, okrem návrhu na obnovu\nkonania,\nd) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.\n36. Podľa § 14 ods. 4 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške jednej tretiny\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:\na) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,\nb) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina.\n37. Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške jednej štvrtiny\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:\na) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu\nrozhodnutia o plnení v splátkach,\nb) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo\nzastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.\n38. Podľa § 14 ods. 6 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) ak po poslednej porade alebo\nrokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k\ninému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.\n39. Podľa § 14 ods. 7 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) ak bola súdom schválená\ndohoda o vine a treste pred podaním obžaloby, patrí obhajcovi okrem odmeny za úkony podľa odsekov\n1 a 2 aj odmena vo výške štvornásobku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.\n40. Podľa § 14 ods. 8 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) za úkony právnej služby, ktoré\nnie sú uvedené v odsekoch 1 až 5, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom\nnajbližšie.\n41. Podľa § § 20 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013 a s účinnosťou od 1.7.2013 do\n28.2.2017) za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí\nadvokátovi odmena podľa doterajších predpisov.\n42. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať\ns odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom\na dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb.\n43. Podľa § 119 ods. 4 Trestného poriadku dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V\nprípade oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady\nobvinenému štát.\n44. Otázkou existencie nezákonného rozhodnutia sa odvolací súd zaoberal už vo svojom v poradí prvom\nrozhodnutí (uznesenie zo dňa 28.10.2020, č.k. 7Co/96/2018-189, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej\ninštancie a vec vrátil na ďalšie konanie), v ktorom na základe ustálenej judikatúry vyslovil, že keď došlo\nk zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť\nzačaté, preto nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom zákonnosti\nzačatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Na základe uvedeného\npotom konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým\nje uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi vydané dňa 14.2.2011 Okresným riaditeľstvom PZ\nv Bratislave 5, Odbor kriminálnej polície, I. oddelenie všeobecnej kriminality, č. ČVS:ORP-1450/1-\n\nOVK-B5-2008, keďže žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.3.2014, č.k.\n5T/45/2013-697 spod obžaloby oslobodený.\n45. Pokiaľ ide o uplatňovanú náhradu škody, túto tvorili náklady súvisiace s vypracovaním znaleckého\nposudku v trestnom konaní v sume 1 752,90 eur a trovy obhajoby v trestnom konaní v sume 2 436,85\neur spolu s úrokom z omeškania.\n46. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne vyhodnotenie jej námietok súdom prvej inštancie,\ntýkajúcich sa jednak neúčelnosti (opodstatnenosti) účtovaných úkonov právnej služby za roky 2011 (bod\n2. a 3.), za rok 2012 (bod 7.), za rok 2013 (bod 21. a 22.) a za rok 2014 (bod 28.) ako aj nesprávnej\nvýšky účtovaných úkonov právnej služby (bod 1. až 21.).\n47. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že argumentácii žalovanej je možné\nčiastočne priznať úspech, a to v nepreukázaní vzniku škody spočívajúcej v uplatnenej odmene a náhrade\nadvokáta pri poskytovaní právnych služieb vyúčtovanej pod bodom 2. a 3. a čiastočne pod bodom 21.\n48. Pri preskúmaní nároku žalobcu na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených trovách obhajoby\nodvolací súd vychádzal aj zo záverov uvedených v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 13.12.2011,\nsp.zn. III. ÚS/557/2011, v zmysle ktorých: „Najvyšší súd v tejto súvislosti v súlade s rozhodnutím\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 78/03 dáva do pozornosti, že trovy\nvynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom\nk predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku\nalebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s\nnevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom\nna právnu pomoc v zmysle dotknutého článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho\nzastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné\nvynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok\nna náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov\ntreba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy právnej pomoci... Ústavný súd skúmal, či otázka\nposúdenia účelnosti hotových výdavkov a celkovo trov konania najvyšším súdom nevykazuje extrémne\nvybočenie z pravidiel upravujúcich rozhodovanie o trovách konania, čím by nadobudla táto otázka\nústavnoprávny rozmer. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania,\npričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na\nuplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium\npre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Táto otázka je vecou úvahy súdu, ktoré však musí\nbyť vždy odôvodnené. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti dospel k záveru, že rozhodnutie o trovách\nkonania nevykazuje znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti a že najvyšší súd uplatnil zákonom daný priestor\npre uváženie účelnosti trov konania, ktoré je ústavne akceptovateľné, a nezasiahol do podstavy a zmyslu\nzákladného práva na spravodlivé súdne konanie.“\n49. Pokiaľ ide o úkon právnej služby označený ako „2. Naštudovanie a kopírovanie spisov na OKP\nOR PZ Bratislava 5 dňa 18.3.2011“ odvolací súd dospel k záveru, že štúdium a vyhotovovanie kópií z\nvyšetrovacieho spisu je súčasťou úkonu právnej služby označený vo vyhláške ako prevzatie a príprava\nzastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky). Z ustanovenia\n§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že advokátovi patrí odmena za úkon právnej pomoci spočívajúci v\nprevzatí a príprave zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom. Zmyslom tohto úkonu je\nposkytnúť advokátovi možnosť oboznámiť sa s vecou v záujme toho, aby, pokiaľ ide o trestné konanie,\nmohol v jeho ďalšom priebehu dôsledne uplatniť právo obvineného (obžalovaného, odsúdeného).\nTo predpokladá vykonanie úkonov (napr. štúdium spisu, porada s klientom a pod.) smerujúcich k\noboznámeniu sa s okolnosťami, ktoré sú v konkrétnom prípade predmetom obhajoby. Odvolací súd\npreto nepovažoval úkon právnej služby spočívajúci v naštudovaní a kopírovaní spisov dňa 18.3.2011\nnasledujúci bezprostredne za úkonom spočívajúcim v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej\nporady s klientom vykonaným dňa 17.3.2011 za účelne vynaložený v súvislosti s obhajobou žalobcu.\n50. V nadväznosti na záver o neúčelnosti úkonu právnej služby vyúčtovaný pod bodom 2. je nutné\npovažovať za neúčelný aj úkon právnej služby označený ako „3. Porada s klientom po naštudovaní\nspisov a znaleckých posudkov zabezpečených vyšetrovateľom PZ dňa 24.5.2011“, a to z dôvodu podľa §\n14 ods. 6 vyhlášky, v zmysle ktorého ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou\n\nnasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena\nza túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že\nmedzi úkonom 1. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom) a úkonom 3. (porada\ns klientom po naštudovaní spisov a znaleckých posudkov) nedošlo k inému úkonu právnej služby (pri\nzohľadnení neúčelnosti úkonu právnej služby vyúčtovaného pod bodom 2.).\n51. Aj v prípade úkonu právnej služby označenom ako „21. Naštudovanie znaleckých posudkov\nzabezpečených obhajcami A. E. – od znalca A. A. a A. C. od znalca A. B. – príprava na HP dňa 11.4.2013“\ntento nemožno považovať za samostatný úkon právnej služby, a to ani podľa § 14 ods. 1 písm. b)\nvyhlášky (písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej) a ani podľa § 14 ods. 1 písm. c)\nvyhlášky (účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania\nalebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o\nzmieri). Z vyúčtovania odmeny je zrejmé, že tomuto úkonu právnej služby predchádzal úkon spočívajúci\nv preštudovaní spisov po skončení vyšetrovania zo dňa 9.4.2013, z ktorého vyhotoveného záznamu vo\nvyšetrovacom spise vyplýva, že žalobca (ako obvinený) a jeho obhajca okrem iného navrhli zastaviť\ntrestné stíhanie žalobcu s ohľadom na závery znaleckých posudkov A. A., A. A. a A. B.. Z uvedeného\nmožno vyvodiť, že so znaleckými posudkami A. A. a A. B. sa obhajca oboznámil v súvislosti s úkonom\nspočívajúcim v preštudovaní spisov po skončení vyšetrovania dňa 9.4.2013. Odvolací súd dospel k\nzáveru, že ďalší úkon právnej služby (bod 21.) spočívajúci v naštudovaní znaleckých posudkov preto\nnemožno považovať za účelný a opodstatnený. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že v tento\ndeň bola vykonaná ďalšia porada s klientom, ktorú skutočnosť žalobca preukázal záznamom z porady s\nklientom (č.l. 212), za ktorý úkon patrí odmena advokátovi vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny\npodľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že účtovanie\nodmeny za tento úkon bol dôvodný čo do výšky 43,39 eur (plus náhrada hotových výdavkov v sume\n7,81 eur) a v tejto výške je aj opodstatnený nárok žalobcu na náhradu škody.\n52. Vo vzťahu k ostatným úkonom odvolací súd nevzhliadol ich neúčelnosť a považoval ich za riadne\nuplatnené a opodstatnené. V prípade úkonu právnej služby, ktorý je vo vyúčtovaní odmeny označený\nako „7. Pribratie znalca A. A. do konania obhajcom na trovy obhajoby – klienta dňa 9.1.2012“ možno\ntento úkon podradiť pod úkon „vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie“\nv zmysle § 14 ods. 1 písm. f) vyhlášky v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky. Je potrebné upriamiť pozornosť\nna to, že úkon spočívajúci v žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku si vyžaduje vypracovanie\nkvalifikovaného zadania predmetu znaleckého skúmania, príp. zadanie kvalifikovaných otázok znalcovi,\na aj z tohto pohľadu potom bolo nutné považovať tento úkon právnej služby za opodstatnený a účelný. V\nsúvislosti s úkonom právnej služby označeným ako „22. Spracovanie a podanie návrhov na vykonanie\ndôkazov na HP dňa 10.7.2013“ a s úkonom právnej služby označeným ako „28. Písomné spracovanie\nzáverečnej reči obhajcu na žiadosť súdu dňa 19.3.2014“ možno jednoznačne konštatovať, že ide o úkony\nprávnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky (písomné podanie na súd). Je bez významu, že vo\nvyúčtovaní odmeny advokáta boli jednotlivé úkony právnej služby prípadne nesprávne subsumované\npod ustanovenia vyhlášky, keď žalobca nepochybne preukázal úbytok na svojom majetku v uplatnenej\nvýške, za súčasného preukázania vykonania úkonov právnej služby.\n53. Pokiaľ žalovaná namietala nesprávny výpočet odmeny a náhrady nákladov v dôsledku použitia\nnesprávneho výpočtového základu, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že\nžalovaná neúčinne poprela skutkové tvrdenia žalobcu, keď iba vo všeobecnej rovine namietala\nnesprávny výpočet odmeny a náhrady nákladov bez uvedenia vlastných skutkových tvrdení. Ak žalovaná\nšpecifikovala svoje námietky v tomto smere v podanom odvolaní, na tieto skutkové tvrdenia odvolací\nsúd nemohol prihliadať, keďže ide o tzv. neprípustnú novotu v zmysle § 366 C.s.p. Napriek uvedenému\nodvolací súd konštatuje, že odmena advokáta bola vypočítaná v súlade s vyhláškou, keď tarifná odmena\nza úkony právnej služby do 30.6.2013 vychádzala z výpočtového základu, ktorým bola priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho\nkalendárneho roka (t.j., za rok 2011 v sume 741 eur, za rok 2012 v sume 763 eur a za rok 2013\ndo 30.6.2013 v sume 781 eur) a tarifná odmena za úkon právnej služby od 1.7.2013 vychádzala z\nvýpočtového základu, ktorým bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový\nzáklad podľa § 1 ods. 3 vyhlášky. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že hoci žalovaná odvolaním napadla\nprvoinštančný rozsudok v celom rozsahu, v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne odvolacie námietky\nvo vzťahu k uplatnenej škode spočívajúcej v úhrade odmeny znalcovi za vypracovanie znaleckého\n\nposudku, preto sa odvolací súd nezaoberal opodstatnenosťou tohto uplatneného nároku. Zhrnúc vyššie\nuvedené považoval odvolací súd za opodstatnený nárok na náhradu škody vo výške 4 050,32 eur (spolu\ns príslušenstvom), keď nárok vo výške 139,43 eur, ktorý tvoril odmenu advokáta za úkon 2. v sume\n69,16 eur, za úkon 3. v sume 48,58 eur a za časť úkonu 21. v sume 21,69 eur vyhodnotil odvolací súd\nako nedôvodný (spolu s príslušenstvom).\n54. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým prvoinštančný súd\nuložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 139,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n5% ročne zo sumy 139,43 eur od 10.5.2016 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol a\nv zostávajúcej časti (o zaplatenie 4 050,32 eur spolu s príslušenstvom) rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil.\n55. O trovách konania (celých) odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a\n2 C.s.p. podľa pomeru úspechu a neúspechu sporových strán. Žalobca mal v spore úspech v sume 4\n050,32 eur, t.j. 96,67%, žalovaný mal úspech v sume 139,43 eur, t.j. 3,33%, teda čistý úspech žalobcu\nje 93,34%. Na základe uvedeného odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 93,34%.\n56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/184/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e35f76f-2c13-49b6-8d58-3bd3a627d23c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2"}, {"guid": "ussr:0d48a8a1-2ec0-49f5-bc26-396a7f13a35c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d48a8a1-2ec0-49f5-bc26-396a7f13a35c"}, {"guid": "ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 82/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 82/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": [{"guid": "95b0b7fc-7df8-42bb-b8d6-33e6a2a5b800:c0511ea9-b9bb-4b59-b0d9-b0eb5e053db0", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2025:5622203037.9", "spisova_znacka": "4C/57/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/57/2022 z 29. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5622203037.9"}]}