{"guid": "dfb20b18-fce4-476a-80b9-b9bef9d9a28a:f7874494-5791-4400-94f7-6e2596791989", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1517202965.2", "spisova_znacka": "34CoR/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 34CoR/1/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2025, sp. zn. 34CoR/1/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1517202965.2", "identifikacne_cislo": "1517202965", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7874494-5791-4400-94f7-6e2596791989", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1517202965.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1517202965.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1517202965.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n34CoR/1/2025\n1517202965\n25. 11. 2025\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2025:1517202965.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: v spore žalobcu: M. R.,\nnar. XX.XX.XXXX J. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8 82108\nBratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Tomášikova 28, 821 01\nBratislava IČO: 35 855 673, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava III č.k.: B5-29Cr/4/2017 zo dňa 19. marca 2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.: B5-29Cr/4/2017 zo\ndňa 19. marca 2024, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku\nsp. zn.: 1750/16 zo dňa 24.11.2016 vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave a žalovanému\nproti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 100%.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej\ninštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2017, doplnenou podaním zo\ndňa 06.04.2017, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn.: 1750/16 zo dňa 24.11.2016\nvydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave. V žalobe tvrdil, že rozhodcovský súd sa nezaoberal\njeho námietkami, a to hlavne podvodom pracovníka žalovaného s poistením pri zmluve na pracovný\npomer, hoci\no bol v tom čase živnostníkom, keď nastala poistná udalosť na\nzáklade chyby - podvodu zo strany žalovaného, bolo odmietnuté plnenie - poistenie faktúr, a tým pádom\nby nevznikol ani tento súdny spor, čo jej meritom veci a ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol už žalobnej\nodpovedi.\nJe presvedčený, že rozhodcovský súd aj v odôvodnení bol tendenčný, účelový,\nv prospech len žalovaného.3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že v rozhodcovskom konaní ani\njeden z účastníkov nie je spotrebiteľ, a preto rozhodcovský súd neaplikoval zákon č. 335/2014 Z. z. o\nspotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobca ani nepreukázal dôvody na podanie žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, nakoľko mal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská\nzmluva bola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, rozhodcovským súdom\nsa rozhodol spor, pre ktorý bola uzavretá rozhodcovská zmluva, rozhodcovský súd bol ustanovený a\nrozhodcovské konanie prebiehalo v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca\npodpísal zmluvy a ich dodatky so žalovaným a vyjadril svoj súhlas so znením zmluvy, vrátane toho,\nže bol oboznámený s obsahom zmluvy.\nV bode 4.13 oboch dodatkov k zmluve o poskytovaní\nverejných služieb, ktorý upravuje rozhodcovskú doložku, sú dve možnosti, a to buď súhlasím s dohodou\nalebo nesúhlasím s dohodou. Žalobca si vybral možnosť súhlasím s dohodou, takže on sám si zvolil\nmožnosť riešenia prípadných sporov medzi zmluvnými stranami na rozhodcovskom súde a bol schopný\n\novplyvniť túto časť zmluvy. Ohľadom tvrdení žalobcu týkajúcich sa poistenia faktúr uviedol, že žalovaný\nnie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy, je iba sprostredkovateľom, respektíve podáva prihlášky do\npoistenia.. V prípade vzniku poistnej udalosti túto žalobca musí nahlásiť poisťovni, ktorá následne\npristúpi k jej riešeniu. Sumu poistného 1,- euro mesačne žalovaný fakturoval žalobcovi v prospech tretej\nosoby spoločnosti I. poisťovňa a. s. Suma poistenia faktúr nebola predmetom žaloby uplatnenej na\nrozhodcovskom súde voči žalobcovi, žalovaný túto sumu nevymáha. Žalobca neuvádza v žalobe, ani v\ndoplnení žaloby, žiaden dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom\nkonaní a ani ho nepreukázal.4. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného (tzv. replike) a uviedol, že\nzo strany žalovaného nebola predložená aktuálna zmluva o poskytovaní služieb operátorom, kde je\nmerito veci tomto spore. Má za to, že zo strany žalovaného dokladanie tlačív ako zmluva o poskytovaní\nslužieb GSM je účelové, ďalej dodatky k zmluve sú síce už aktuálne, ale ich písomný obsah je absolútne\nvôbec nečitateľný, strašne malé písmená, čo je minimálne vysoko neetické. V častiach dodatkov je\ndopredu predtlačené „súhlasím s dohodou“ (rozhodcovský súd), všetko veľmi miniatúrnymi písmenami\na pri podpise ani zmienka o ničom v dodatkoch a prílohách od pracovníka žalovaného, preto o tom ani\nnevedel, jednoducho povedané postup žalovaného je vysoko nemorálny, neetický, priam zavádzajúci a\ntvrdí, že na Slovensku nie je ani jediný klient, ktorému by bolo všetko vysvetlené zrozumiteľne v medziach\nzákona a bez miniatúrnych, nečitateľných písmen, ktoré klienta neinformujú, ale zavádzajú. 5. Súd prvej\ninštancie uviedol, že rozhodcovský súd vydal dňa 24.11.2016 rozhodcovský rozsudok, v ktorom žalobe\nvyhovel, rozhodol o trovách a v treťom výroku rozhodol, že právomoc Rozhodcovského súdu v Bratislave\nzriadeného pri Asociácií pre rozhodcovského konanie rozhodnúť vo veci je daná. 6. Po právnej stránke\nsúd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 41 a §\n50 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - účinným od 01.07.2009 do 31.12.2009. 7.\nSúd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a za použitia citovaných ustanovení zákona\no rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.8. Žalobca v rozhodcovskom\nkonaní v procesnom postavení žalovaného podal proti žalovanému v postavení žalobcu žalobu o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku na bývalý Okresný súd Bratislava V ako kauzálne príslušný súd,\nčím je daná aktívna aj pasívna legitimácia strán sporu. 9. Medzi uzavretím rozhodcovskej zmluvy dňa\n31.05.2011 a 05.06.2013 a rozhodcovským konaním začatým dňa 27.04.2016 a skončený rozsudkom\nzo dňa 24.11.2016 došlo k zmene zákona o rozhodcovskom konaní a to zákonom č. 336/2014 Z.\nz. účinným od 01.01.2015. Prechodné ustanovenia uvedeného zákona neobsahujú akúkoľvek úpravu\npre rozhodcovské konanie (vrátane postupu) založené na rozhodcovskej zmluve uzavretej za skoršej\nprávnej úpravy. Preto predmetné rozhodcovské konanie vedené na rozhodcovskom súde a zároveň\ndôvody zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku sú dôvodmi upravenými zákonnou úpravou\nrozhodcovského konania účinného od 01.01.2015. 10. Nebolo sporné, že žalobca v rozhodcovskom\nkonaní v žalobnej odpovedi namietol právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd tejto námietke\nnevyhovel a poukázal na rozhodcovské doložky uvedené v Zmluve o pripojení č. I zo dňa 31.05.2011\na v Dodatkoch k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. I zo dňa 05.06.2013. Súd z jednotlivých\nrozhodcovských doložiek, na ktoré poukázal aj rozhodcovský súd, mal preukázané, že strany sporu sa\ndohodli na rozhodcovskej zmluve v podobe rozhodcovskej doložky podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2\nzákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že námietka právomoci,\nz dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy, podaná žalobcom nie je dôvodná.11. Ďalšie dôvody\nzrušenia rozhodcovského rozsudku sa týkali žalovaného nároku a to poistenia, odmietnutia poskytnutia\npoistného plnenia, ďalej použitie malých, nečitateľných písmen v uzavretých zmluvách medzi stranami a\nz uvedeného vyplýval nemorálny a neetický prístup žalovaného. Tieto dôvody nie sú dôvodmi zrušenia\nrozhodcovského rozsudku podľa citovaného § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní.\nSúd v konaní o tejto žalobe nevykonáva meritórny prieskum uplatneného nároku, nakoľko konanie o\nžalobe nie je odvolacím konaním a zákon o rozhodcovskom konaní neumožňuje všeobecnému súdu\nzisťovať skutkovú a vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. 12. Súd je obligatórne povinný skúmať\ndôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zák.\nč. 244/2002 Z. z. zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade arbitrability sporu súd konštatuje, že\npredmet sporu sporových strán, t. j. nárok týkajúci sa zmlúv o pripojení, bolo podľa platného práva\nmožné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z).\nŽalobca až pri svojom výsluchu uviedol, že pri uzatváraní zmlúv mal postavenie spotrebiteľa. Avšak\nz listinných dôkazov a to zo Zmluvy o pripojení č. I zo dňa 31.05.2011 a z Dodatkov k Zmluve o\nposkytovaní verejných služieb č. I zo dňa 05.06.2013 mal preukázané, že tieto zmluvy podpisoval\nv postavení fyzickej osoby podnikateľa. Ďalej ani v rozhodcovskom konaní žalobca netvrdil, že by\nzmluvy uzatváral ako spotrebiteľ. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku konštatoval, že ani\njedna zo strán sporu nie je spotrebiteľom a žalobca ani v žalobe o zrušenie tohto rozhodcovského\n\nrozsudku túto skutočnosť netvrdil. Nakoľko súd prvej inštancie z uzavretých zmlúv mal preukázané,\nže žalobca mal postavenie fyzickej osoby podnikateľa, dospel k záveru, že nie je spotrebiteľom podľa\n§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a nejednalo sa o spotrebiteľské rozhodcovské konanie. 13.\nVo vzťahu k skúmaniu porušenia verejného poriadku súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom\nrozhodcovskom spore žiadne porušenie verejného poriadku nezistil. 14. Vo vzťahu k ďalším námietkam\nžalobcu súd prvej inštancie poukázal na to, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky\nnastolené stranami sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu,\nuvádzaných stranami sporu Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale\naj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS\n115/2003).15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP; žalovaný mal\nproti žalobcovi plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom\no výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku\npodľa § 262 ods. 2 CSP. 16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nžalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie alebo\nho zmeniť a podanej žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok zrušiť. Odvolanie odôvodnil tým, že\nsúd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane sporu uskutočňovať\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že hoci ho súd prvej inštancie predvolal\nna pojednávanie k vypočutiu, kde bol ospravedlnený, ale nikde sa nezmienil, ani nereagoval na ďalšie\nnavrhované možnosti v časti postupu vo veci k jeho relevantným osobným skutočnostiam týkajúcich\nsa jeho záujmu vypovedať v konaní pred súdom. Súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy\na nebral do úvahy jeho námietky k meritu veci a k rozhodujúcim skutočnostiam. Celkovo mal za to,\nže neboli splnené procesné podmienky na konanie vo veci.17. Odvolací súd preskúmal rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č.\n160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné\na napadnutý rozsudok je vecne správny. 18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s\nobsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom\nodvolania žalobcu a s následnou odvolacou argumentáciou, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového\nstavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje\nrozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP náležitým a presvedčivým\nspôsobom odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup\nsúdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do\nvýrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade\nso zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného\ncharakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie\nzrozumiteľným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku formuloval svoje závery týkajúce sa\notázok podstatných pre rozhodnutie vo veci samej, v dôsledku čoho odvolací súd ako nedôvodnú\nvyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu. 19. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko\ndokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti\npodanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1750/16 zo dňa\n24.11.2016 vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave v právnej veci o zaplatenie sumy 757,44 eur\ns príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny za poskytovanie elektronických komunikačných služieb a\nzmluvnej pokuty a dospel k správnym skutkovým záverom, a to pokiaľ ide o obsah zmluvy o pripojení\nv znení jej dodatkov, ktorej sa predmetné rozhodcovské konanie týkalo, povahu zmluvných strán danej\nzmluvy, no tiež vo vzťahu k priebehu rozhodcovského konania a obsahu rozhodcovského rozsudku. Na\nich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené predpoklady na\nzrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002\nZ.z., o rozhodcovskom konaní, pretože žalobca v danom prípade nedisponoval právnym postavením\nspotrebiteľa, a teda nepožíva ani tomu zodpovedajúcu spotrebiteľskú ochranu, na ktorej bola postavená\npodstatná časť námietok žalobcu, pričom zároveň nebol naplnený žiadny z dôvodov na zrušenie\ndaného rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 4 zákona. Rozhodca sa totiž na základe\nnámietky žalobcu náležite vysporiadal s otázkou právomoci daný spor prejednať a vydať rozhodcovský\nrozsudok ako aj s námietkami žalobcu uvedenými v jeho žalobnej odpovedi, ktoré vyhodnotil ako\nneopodstatnené. Celkom správne súd prvej inštancie zdôraznil, že konanie o zrušenie rozhodcovského\n\nrozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho\nkonania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní musia byť\nnevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní\nsporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Práve spochybnenie\nsprávnosti právnych záverov rozhodcovského súdu je pritom dôvodom podania odvolania žalobcu. Za\ndaného stavu, keď súd prvej inštancie nezistil, že by bol naplnený ktorýkoľvek z dôvodov na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, správne dospel k\nzáveru, že podanú žalobu je nevyhnutné zamietnuť. Pre úplnosť sa žiada dodať, že všetky svoje úvahy,\nktoré ho viedli k tomuto záveru súd prvej inštancie zrozumiteľne, logicky a vnútorne konzistentne v\ndostatočnom rozsahu zhrnul v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepochybne spĺňa všetky\nnáležitosti odôvodnenia rozsudku v zmysle ust. § 220 C.s.p., a preto je nedôvodná odvolacia námietka\nžalobcu, že prvoinštančný súd nedostatočným odôvodnením svojho rozsudku zasiahol do jeho práva\nna spravodlivý proces. 20. Pokiaľ žalobca v odvolaní zotrváva na názore, že uvedenom zmluvnom\nvzťahu so žalovaným mal právne postavenie spotrebiteľa, odvolací súd opätovne uvádza, že súd prvej\ninštancie správne konštatoval, že takýmto postavením nedisponuje. V prípade žalobcu totiž išlo o\npostavenie fyzickej osoby - podnikateľa, čo napokon sám žalobca tvrdil aj v žalobnej odpovedi ako ja\nsamotnej žalobe v tomto konaní a uvedená skutočnosť vyplýva tak z obsahu zmlúv a dodatkov, ako aj z\njednotlivých faktúr, ktoré mu boli žalovaným vystavené za poskytované služby, na ktorých dokumentoch\nje žalobca jednoznačne identifikovaný pomocou identifikačného čísla (IČO), teda je celkom nepochybné,\nže v tomto prípade jednoznačne podnikateľský charakter záväzkového vzťahu strán sporu vylučuje\nmožnosť spotrebiteľského postavenia žalobcu. 21. Nedôvodné sú však tiež námietky žalobcu, že v\ndanej veci boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na skutočnosť,\nže rozhodcovský súd svojim rozsudkom rozhodol tendenčne, neeticky a v rozpore s dobrými mravmi.\nAko na to správne poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, konanie\npred všeobecným súdom o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu podľa zákona cˇ. 244/2002 Z. z.\nna rozhodcovské´ konanie nenadväzuje a nie je možné´ ho považovaťˇ za ďalšie opravne´ konanie.\nPredmetom takého konania všeobecného súdu nie je vecná´ správnosťˇ rozhodnutia rozhodcovského\nsúdu vo veci samej. Zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozsudku je\nv súdnom konaní´ o zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania všeobecného súdu\na tým otázkou skutkovou a následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe\nrozhodcovského súdu v rámci posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa\nzákona cˇ. 244/2002 Z. z. (por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo\ndňa 29.01.2020). Žalobca sa síce snaží ním namietaný rozpor rozhodcovského rozsudku a postup\nrozhodcovského súdu kvalifikovať ako procesné pochybenie rozhodcovského súdu, avšak táto jeho\nsnaha je zjavne účelová, keď hodnotenie súladu určitého správania (zmluvnej strany) s dobrými\nmravmi je výsledkom hmotnoprávneho posúdenia, ktoré nachádza odraz vo výroku rozhodnutia a\nnie otázka procesného postupu. Ani táto argumentácia žalobcu preto nemôže obstáť a privodiť pre\nneho priaznivejšie rozhodnutie v spore. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd\nzhodne so súdom prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o nepreukázaní skutkovej a právnej\nopodstatnenosti žalobcom tvrdených dôvodov na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku v\nzmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod 3 ZoRK. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie\nodvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také\nskutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej\ninštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z\nvykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po\nprávnej stránke. Pre úplnosť odvolací súd len dodáva, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského\nrozsudku z hmotnoprávneho hľadiska nespadá pod právomoc všeobecného súdu konajúceho o žalobe o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku. 23. O vzťahu k námietke žalobcu, že nebol prítomný na pojednávaní\na nebolo mu umožnené, aby bol vo veci vypočutý v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd\ndáva do pozornosti žalobcovi, že práve na základe jeho žiadosti zo dňa 31.03.2021, v ktorej požiadal súd\nprvej inštancie o vypočutie cestou dožiadaného súdu, bol dňa 15.11.2022 po zákonnom poučení podľa\n§ 150 a 203 CSP vypočutý na Okresnom súde v Prešove (dožiadaný súd). Následne bol predvolaný\nna pojednávanie nariadené na deň 19.03.2024 .Mestským súdom Bratislava III. Písomným podaním\ndoručeným súdu prvej inštancie dňa 29.02.2024 ospravedlnil zo zdravotných, osobných aj finančných\ndôvodov svoju neúčasť na pojednávaní (bez ich riadneho preukázania), pričom nepožiadal o odročenie\npojednávania z dôležitého dôvodu a opätovne uviedol, že v danej veci chce podľa potreby vypovedať\npred súdom v mieste svojho bydliska.\n\nVzhľadom na uvedené potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď vec v zmysle\n§\n180 CSP prejednal v neprítomnosti žalobcu (ktorý navyše už bol vo veci vypočutý dožiadaným súdom).\nPodľa ustálenej judikatúry pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný\nprocesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných\nmu v súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Po\npreskúmaní postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie\ntým, že neodročil pojednávanie podľa § 184 CSP a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,\nnedošlo k porušeniu práva žalobcu, keď na odročenie pojednávania neexistoval zákonný dôvod. Súd\nprvej inštancie svojím postupom neodňal žalobcovi ako strane sporu možnosť konať pred súdom a\npostupom súdu prvej inštancie preto nedošlo k porušeniu jeho právo na spravodlivý proces.24. Vo vzťahu\nk odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd\nuvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom\ngarantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu\nprostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich\ndiskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných\norgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom,\nje porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994).\nPojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie\nlen faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných\noprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014,\n3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba\nrozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú\nslúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto\nporušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho\nvzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť\niba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou\nuplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie\npri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a\nktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. 25. Odvolací súd zdôrazňuje, ako vyplýva aj z\njudikatúry ÚS SR, že iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\nPrincípu\npráva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu\nsúdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na\nspravodlivý\nproces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia\n(por. I. ÚS 105/06,\nIII. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018,\n4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018). 26. Záverom odvolací\nsúd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, v\nzmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno\nbrániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a\nhodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s\njeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.27. Vzhľadom na uvedené,\ndospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správne\nustáleného skutkového stavu, no najmä správneho právneho posúdenia veci a nakoľko ani žalobcom\n\nuplatňované odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na\nzáklade ktorých bola žaloba zamietnutá, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako\nvecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania\nrozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní\núspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom\nrozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 29.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2\nCSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cr/4/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}], "citovane_v": []}