{"guid": "72763333-01aa-493b-bdcb-45677826d90c:2ee2ae80-8f21-4226-8932-ad87c3d5a98e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1518201146.3", "spisova_znacka": "15Co/36/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/36/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 15Co/36/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1518201146.3", "identifikacne_cislo": "1518201146", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-32g.odsek-2", "nazov": "§ 32g ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-32g.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-32g"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-139", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-32g"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ee2ae80-8f21-4226-8932-ad87c3d5a98e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1518201146.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1518201146.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1518201146.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/36/2024\n1518201146\n28. 05. 2025\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2025:1518201146.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Y.. U. D. V. G. N. B. H. ,\nB. J. XX.X.XXXX, O. X. J. I., O.Á. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., IČO: 31\n390 633, Bratislava, Švabinského č. 21, zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., IČO: 50 289\n934, Bratislava, Tomášikova č. 10/B, za ktorú koná Mgr. Filip Lebovič, o vypratanie nehnuteľnosti, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č. k. B5-12\nC 8/2018-266, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č. k. B5-12 C 8/2018-266, p\no t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Rozsudkom zo dňa 21.11.2019, č. k. 12 C 8/2018-101 (v poradí prvým), súd prvej inštancie zamietol\nžalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vypratania nehnuteľnosti - priestorového výklenku, nachádzajúceho\nsa vedľa parkovacieho státia č. XX, v hromadnej garáži č. X-XX, nachádzajúcej sa na X p. polyfunkčného\ndomu súpisné č. XXXX, na P. ul. XX, XX, XX a XX v Bratislave, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, v\nkat. území Bratislava - L. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobu odôvodnil tým, že je v podiele 183/11533\nspoluvlastníkom uvedenej hromadnej garáže, žalovaný je spoluvlastníkom uvedeného nebytového\npriestoruv podiele 2644/11533. Spoluvlastníckemu podielu všetkých spoluvlastníkov tejto hromadnej\ngaráže zodpovedá dohodou určené miesto v garáži, v šírke zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho\npodielu. Spoluvlastníckemu podielu žalobcu zodpovedá znevýhodnený podiel garáže o šírke 1,83\nm, ktorý je využiteľný len na odstavenie motocyklu a nie je číslovaný, ide o výklenok, ktorý sa\nnachádza vedľa parkovacieho státia č. XX. Spoluvlastníckemu podielu žalovaného o šírke 26,44 m\nzodpovedajú plné parkovacie státia č. XX až XX. Žalobca požiadal žalovaného, aby príslušnú časť\ngaráže vypratal a sprístupnil, čo žalovaný odmietol s tým, že podľa zmluvy o prevode vlastníctva\nnebytového priestoru č. XX a spoluvlastníckeho podielu na garáži, mu ako kupujúcemu po dobu\ntrvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu č. XX, patrí aj bezplatné\nužívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m. Žalobca toto dojednanie považuje\nza dohodu o výpožičke, platnú len medzi pôvodným vlastníkom - spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o.\na žalovaným. Pôvodný vlastník ANDALEX II. s.r.o., vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo neplatí\nsprávcovi náklady služieb a správy garáže, previedol svoj spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci\npredmetnému výklenku na žalobcu. Dohodnutá doba bezodplatného užívania výklenku žalovaným je\nviazaná na okolnosť, o ktorej nie je isté, či vôbec niekedy nastane. Ak v zmluve o výpožičke nie je doba\ntrvania výpožičky dohodnutá, je vypožičiavateľ povinný vrátiť vec prvého dňa potom, ako bol na vrátenie\nvyzvaný.\n\n1.2. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný, poprel, že by predmet sporu užíval neoprávnene.\nŽalobca predloženými dokladmi preukázal existenciu spoluvlastníckeho práva k predmetu sporu,\npričom z predloženého výpisu z LV vyplýva, že spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe kúpnej\nzmluvy z 19.10.2017. Spoluvlastnícky podiel žalobcu však nebol žalovanému a zrejme ani ostatným\nspoluvlastníkom ponúknutý v rámci ich predkupného práva. Nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného\nvyplýva priamo z charakteru vindikačnej žaloby. Žalobou o vypratanie je možné sa domáhať vypratania\nvoči tretej osobe. Nie je to možné voči osobe, ktorá má k predmetu sporu vlastnícke právo. Žalovaný\nnadobudol do podielového spoluvlastníctva zmluvou zo dňa 16.11.2006, od pôvodného vlastníka\nANDALEX II. s.r.o., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2644/11533. Keďže ide o nebytový priestor - garáž,\nje obvyklé, že predávajúci buď určí nadobúdateľovi, na ktorých parkovacích státiach bude parkovať,\nalebo oboznámi nadobúdateľa, užívanie ktorých parkovacích státí prináleží jeho podielu. V tomto prípade\nstavebník a predávajúci ANADLEX určil v zmluve žalovanému, že spoluvlastníckemu podielu prináleží\nužívanie státí č. XX až XX a súčasne sa dohodli, že žalovanému po dobu trvania spoluvlastníckeho práva\npatrí bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m. Keďže je žalovaný\naj naďalej vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2644/11533, užíva výklenok oprávnene. Pri\nvzniku podielového spoluvlastníctva došlo medzi ANADLEX a žalovaným k dohode o úprave režimu\nužívania časti spoločnej nehnuteľnosti. Išlo o dohodu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V\nžiadnom prípade nemohlo ísť o zmluvu o výpožičke. Vlastník alebo spoluvlastník si nemôže vypožičať\nvlastnú vec. Každý nový spoluvlastník je povinný dohodu rešpektovať. Týchto skutočností si musí byť\nvedomý aj žalobca, keďže je manželom p. T. D., ktorá je spoločník a konateľom spoločností ANDALEX\nII. s.r.o., ako aj ANDALEX REALITY, s.r.o.\n1.3. Žalobca v replike uviedol, že pod dohodou o hospodárení so spoločnou vecou sa rozumie dohoda\nvlastníkov o celej veci, napr. jej údržbe, oprave, úprave, používaní či nakladaní, ktorou zmluvné strany\nako spoluvlastníci o spoločnej veci rozhodujú. V čl. IV.\nods. 4 a čl. XIV. ods. 3 zmluvy je podľa\nžalobcu dohoda o hospodárení so spoločnou vecou, podľa ktorej je so spoluvlastníckym podielom podľa\nzmluvy spojené užívanie len určených oddelených parkovacích státí č. XX až XX. Užívanie ostatných\ngarážových stojísk patrí ostatným spoluvlastníkom garáže. Tým sa v časti používania spoločnej veci\ndosiahla dohoda o užívaní spoločnej veci a o nakladaní s ňou. Pokiaľ ide o starostlivosť, údržbu a\nopravy, tie boli zmluvou zverené správcovi. Zmluvné strany sa dohodli tak, že nebudú ako podieloví\nspoluvlastníci uplatňovať svoje zákonné predkupné právo a navzájom si dali súhlas s prevodom ich\nspoluvlastníckych podielov na tretie osoby. S konkrétnym nadobudnutým spoluvlastníckym podielom na\nhromadnej garáži je spojené len užívanie jedinečného konkrétneho\na nezameniteľného\nparkovacieho státia. Preto je možné, aby medzi spoluvlastníkmi garáže vznikali aj dohody o ich prenájme\naj výpožičke. Dohodu o bezplatnom užívaní výklenku garáže uzavreli len dvaja spoluvlastníci hromadnej\ngaráže, týka sa konkrétneho vymedzeného miesta, ktoré vlastnícky ostalo spoločnosti ANDALEX a od\nnej miesto nadobudol žalobca. Dôvodom ukončenia užívania predmetného miesta je skutočnosť, že\nžalovaný miesto užíva v rozpore\ns účelom ako skladisko a aj to, že dlhodobo neplatí\nnáklady spojené s užívaním a prevádzkou jeho priestorov.\n2. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 30.11.2021, č. k.\n15\nCo 81/2020-178, zrušil uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol vecne aj právne správne. Z vykonaného\ndokazovania vyplynul záver, že žalovaný užíval výklenok o šírke 1,83 m oprávnene a naďalej ho aj užíva\noprávnene. Potvrdeniu napadnutého rozsudku na základe skutkových a právnych dôvodov uvedených\nv žalobe, v rozsudku po vykonanom dokazovaní, však bránila existencia skutočnosti uvedená v LV č.\nXXXX pre okres Bratislava V, obec X. - m. č. L., kat. územie L., v časti poznámka, spočívajúca v práve\nžalobcu užívať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m; P XXXX/XX. Táto skutočnosť vyvstala až v\nodvolacom konaní. Základom pre zápis tohto údaja na liste vlastníctva bola dohoda zo dňa 21.11.2019\nmajoritných spoluvlastníkov danej stavby. Nepochybne medzi nimi nebol žalovaný, hoci sa priamo jeho\ndotýka užívanie výklenku bez číselného označenia o šírke 1,83 m. O tejto skutočnosti sa žalovaný aj\nsúd dozvedel až v odvolacom konaní. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní,\nak naďalej bude žalobca na žalobe trvať, posúdi žalobu ako predčasne predloženú a ďalej bude konať\npodľa návrhu procesných strán na ďalší procesný postup. Až po odstránení spornosti, v prípade, že\nžalobca bude úspešný, ak sa strany nedohodnú, potom môže žalobca žiadať vypratať výklenok. Dovtedy\nje žalovaný oprávnený užívať spornú časť na základe platnej dohody, zmluvy zo dňa 16.11.2006.\n3.1. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.11.2023, č. k. B5-12 C\n8/2018-266 (v poradí druhým), ktorým žalobu žalobcu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil\n\nustanoveniami § 125 ods. 1, § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 13, ods. 14, § 20a ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 32g ods.\n1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č.\n182/1993 Z. z.“), § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).\nPokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobca po vrátení veci súdu prvej inštancie na podanej\nžalobe zotrval. Tvrdil, že dohoda\nz 21.11.2019 v čase pojednávania a rozhodovania súdu\nprvej inštancie bola v uvedený deň v procese podpisovania spoluvlastníkmi. Dohoda o užívaní spoločnej\nveci bola opakovaná\nv každej zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorú\nuzavieral stavebník ANDALEX ako majoritný spoluvlastník. V žiadnej z týchto zmlúv časovo po uzavretí\nso žalovaným sa neopakovala časť o užívaní sporného garážového stojiska žalovaným. Dohoda z\n21.11.2019 bola len potvrdením predchádzajúcich opakovaných dohôd, z ktorých viaceré plne vyhovujú\nnárokom na rozhodnutie majoritného spoluvlastníka. To nasvedčuje záveru, že súhlas ANDALEX s\ndočasným užívaním sporného garážového stojiska bol len dispozíciou s úžitkom medzi dvoma budúcimi\nspoluvlastníkmi. Nesprávny je záver odvolacieho súdu, že zákonodarca pre platnosť dohody o nakladaní\nso spoločnou vecou určoval a určuje písomnú formu dohody všetkých spoluvlastníkov garáže v dome.\nTo nezodpovedá zneniu § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorému vyhovuje dohoda z 21.11.2019.\nŽalobca má za to, že ustanovenie § 32b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. sa vzťahuje aj na sporný prípad.\nTejto požiadavke vyhovujú aj jednotlivé skôr uzavreté zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov, v\nktorých sa opakujú pasáže o dohode o rozdelení užívaní spoločnej garáže. Súd by mal posúdiť, či zmluva\no prevode spoluvlastníckeho podielu uzavretá medzi stavebníkom a žalovaným v časti čl. IV. posledný\nodsek, je naozaj dohodou, či rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou, ako to má na mysli § 139\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že dohoda o hospodárení so spoločnou vecou sa\nmá týkať veci ako celku a nie jej jednotlivej časti a žiadna dohoda\no hospodárení so\nspoločnou vecou nemôže založiť nárok jedného spoluvlastníka bezplatne bez náhrady užívať oddelenú\nčasť spoločnej veci. Podľa žalobcu by mal súd zvážiť, či zistenia\no tom, že žalovaný neplatí\nplatby za užívanie nebytových priestorov od roku 2012, nenasvedčujú podstatnú zmenu pomerov, ktorá\nodôvodňuje inú dohodu o užívaní spoločnej veci. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej\nsocialistickej republiky z 8.3.1973, Cpj 8/72, podľa ktorého v prípade podstatnej zmeny pomerov bude\nktorýkoľvek zo spoluvlastníkov oprávnený domáhať sa novej úpravy užívania spoločnej veci, ak nedošlo\nk novej dohode.\n3.2. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že pokiaľ ide o\npodiel žalobcu k nebytovému priestoru, nie je na ňom zapísaná v časti „iné údaje“ informácia o tom, že\nby s týmto spoluvlastníckym podielom malo byť spojené garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m, na\nčo sa žalobca odvolával.\n3.3.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 30.10.2006 uzatvorila spoločnosť\nANDALEX II. s.r.o., ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim Zmluvu\no\nprevode vlastníctva nebytového priestoru. Podľa čl. II. zmluvy sa jednalo o prevod nebytového\npriestoru v polyfunkčnom objekte ANDALEX na P. XX v Bratislave. Na žalovaného bol tiež prevedený\nspoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2644/11533 na garáži č. XX, nachádzajúcej sa na X p. polyfunkčného\nobjektu. Predávajúci nadobudol nehnuteľnosť výstavbou, na základe zmluvy o výstavbe z 30.9.2005.\nPodľa čl. IV. zmluvy, garáž č. XX má celkovú podlahovú plochu 1024,95 m2 a šírku na parkovanie\nvyužiteľných plôch 115,33 m2. Pozostáva z pojazdných plôch a XX číslovaných garážových státí. V\nzmysle uvedeného článku zmluvy sa strany dohodli, že predávanému spoluvlastníckemu podielu na\nspoločnej garáži\nč. XX zodpovedajú parkovacie státia č. XX až XX. V zmluve sa\nstrany tiež dohodli, že kupujúcemu po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúcemu\nparkovaciemu státiu č. XX patrí aj bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v\nšírke 1,83 m. Podľa čl. XIV. zmluvy kupujúci a predávajúci vzhľadom na povahu spoločných garáží\nprehlasujú, že nebudú ako podieloví spoluvlastníci uplatňovať svoje zákonné predkupné právo a\nnavzájom si týmto dávajú generálny neobmedzený trvalý a neodvolateľný predchádzajúci vzájomný\nsúhlas\nk prevodom ich spoluvlastníckych podielov na garáži č. XX na akékoľvek\niné tretie osoby. Zmluvné strany sa ďalej dohodli o rozdelení užívania spoločnej garáže tak, že so\nspoluvlastníckym podielom kupovaným podľa tejto zmluvy je spojené užívanie ňou určených státí.\nUžívanie ostatných parkovacích státí v garáži patrí ostatným spoluvlastníkom garáže. Kupujúci sa\npreto zaväzuje pri užívaní spoločnej garáže na parkovanie využívať výlučne len na neho pripadajúce\nparkovacie státie a je povinný rešpektovať rozdelenie parkovacích státí pripadajúcich na jednotlivé\nspoluvlastnícke podiely. Z predloženého projektu skutočného vyhotovenia vyplýva zakreslenie a rozmery\nparkovacích státí v spoločnej garáži\nv polyfunkčnom objekte.\nZ fotografie predloženej žalobcom vyplýva, že vyznačený priestor je zaprataný vecami. Z výpisu LV\n\nč. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec\nBA - m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 7.2.2018, vyplýva, že žalovaný je vlastníkom v\nspoluvlastníckom podiele 2644/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúceho sa vo vchode\nP. XX, na X p.,\nv polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. P. XX-XX v Bratislave.\nZ výpisu\nLV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre\nokres Bratislava V, obec BA - m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 7.2.2018 vyplýva, že žalobca\nje vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 183/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúceho\nsa vo vchode P. XX, na X p., v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. P. XX-XX v Bratislave. Dňa\n10.7.2018 vyzvala spoločnosť ANDALEX II. žalovaného na doplatenie nákladov spojených s prevádzkou\ngaráže. Dňa 23.7.2018 adresovala spoločnosť ANDALEX II. žalovanému odstúpenie od zmluvy o\nprevode vlastníctva nebytového priestoru. Dňa 31.7.2018 žalovaný vo svojom vyjadrení pre spoločnosť\nANDALEX II. uviedol, že odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné a neúčinné. Dňa 21.11.2019\nvyjadrili viacerí spoluvlastníci (podľa počtu podpisov 17) súhlas s dohodou podielových spoluvlastníkov\no užívaní garážových stojísk. V zmysle dohody spoluvlastníci vyhlásili, že súhlasia, aby sa spoluvlastník\ngaráže v podiele 183/11533, teda žalobca, domáhal na súde vo svojom mene a na svoj účet svojho\npráva držať, užívať a nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom zodpovedajúcim podľa zoznamu\ngarážových stojísk časti bez čísla šírky 1,83 m voči tým spoluvlastníkom garáže, ktorí mu toto právo\nodopierajú. Prehlásili, že neboli účastníkom žiadnej dohody o tom, že časť garáže, ktorá zodpovedá\nspoluvlastníckemu podielu pána D., by mala bezplatne užívať spoločnosť EMEL BRATISLAVA s.r.o.\nSúhlasili, aby každý vlastník mohol užívať svoje garážové stojisko, resp. miesto. Dňa 22.11.2019 žalobca\ndoručil na Okresný úrad Bratislava návrh na zápis poznámky na\nLV č. XXXX,\nk NP X-XX hromadná garáž na X p., pre kat. územie L., okres Bratislava, obec Bratislava m. č. L.. Z\nvýpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V,\nobec Ba - m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 24.9.2020, vyplýva, že žalobca je vlastníkom\nv spoluvlastníckom podiele 183/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúcom sa vo vchode\nP. XX, na X p. v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. P. XX-XX v Bratislave. V časti „Iné údaje“ je\nzapísaná poznámka „Garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m, P-XXXX/XX“. Z výpisu LV č. XXXX,\nvedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec Ba - pre m. č.\nL., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 23.10.2023, ktorý sa týka spoluvlastníckeho podielu žalobcu\nvyplýva, že k uvedenému dňu sa v časti „Iné údaje“ už poznámka o garážovom stojisku nenachádzala.\n3.3.2. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že mu nie je známe, kto podal návrh na opravu zápisu\nv poznámke vedenej na liste vlastníctva, má za to, že predložil všetky potrebné dôkazy a uviedol všetky\nskutočnosti preukazujúce právo užívania garážového stojiska bez čísla. Sporná časť kúpnej zmluvy,\nktorú súd posúdil ako dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, bola zrušená a nahradená novou\ndohodou. Garážové stojisko bez čísla nie je spoločnou vecou. Súd by mal zvážiť aj podstatnú zmenu\npomerov, keď žalovaný už 11 rokov neplatí do fondu za užívanie stojísk. Stojisko sa nachádza za bránou,\nžalobca sa k nemu nevie dostať. Pokiaľ žalovaný spochybnil dohodu zo dňa 21.11.2019, tá nemusí\nbyť uzatvorená za účasti všetkých spoluvlastníkov, postačuje, ak je uzatvorená za účasti majoritných\nspoluvlastníkov. K zmene zápisu na LV došlo na základe konania žalovaného. Žalobca navrhol vyžiadať\npodnet opravy zápisu na LV z katastra, ako aj kúpnu zmluvu s J. L.. Uvedenú zmluvu navrhoval vyžiadať\nuž v pôvodnom konaní, ale návrh bol zamietnutý. Pokiaľ ide o podnet na kataster, je to nová vec, s ktorou\nsa oboznámil len predchádzajúci deň pred pojednávaním. Skutočnosť, že dohoda nevyžaduje súhlas\nvšetkých spoluvlastníkov, ale stačí majoritná väčšina, bola zohľadnená aj pri uzatváraní ďalších zmlúv\nmedzi ANDALEX a ostatnými spoluvlastníkmi. Zápis na LV na základe dohody z roku 2019 bol vykonaný\nna základe pravdivých okolností a dôvody zmeny nie sú známe.\n3.3.3. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že poznámku zapísanú na LV prijal krajský súd ako novotu,\npre ktorú zrušil rozhodnutie okresného súdu. Tento dôvod však už odpadol. Dôvod výmazu poznámky\nnie je pre toto konanie relevantný. Dohoda zo dňa 21.11.2019 je neplatná a nespĺňa náležitosti zákona\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Užívacie právo žalovaného vychádza z platného právneho\núkonu. Táto dohoda nezanikla, ani nebola zmenená. Naopak k dohode z 21.11.2019 žalovaný nebol\nani prizvaný a nemal o nej vedomosť. Správanie žalobcu v priebehu sporového konania je v rozpore s\ndobrými mravmi. Žalobca si bol riadne vedomý znenia kúpnej zmluvy, keďže sa podieľal na jej príprave.\nPrvoinštančný súd by mal rozhodnúť v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Dôkazy navrhnuté\nžalobcom nemajú vplyv na predmet konania. Poukázal na zásadu koncentrácie konania. Podnet na\nkataster je irelevantný a žalobca si môže námietky uplatňovať v katastrálnom konaní alebo v správnom\nsúdnictve.\n3.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že nevykonal dokazovanie žalobcom predloženými tabuľkami, ktoré\nmajú preukazovať dlh žalovaného na nákladoch za správu nebytového priestoru za roky 2013 až 2019,\n\nkeďže z uvedených tabuliek nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzajú, kto túto tabuľku zhotovil\na ako dospel k uvedeným dlžným sumám. Navyše tento dôkaz nemal súvis s prejednávanou vecou.\nSúd tiež nevykonal dokazovanie predloženou Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu v garáži\nuzatvorenou medzi ANDALEX II.\na kupujúcou PhDr. J. L., CSc., keďže právny vzťah\nupravený touto zmluvou nemal žiadny vplyv na právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy medzi ANDALEX\nII.\na žalovaným. Súd tiež zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie podnetu, na základe\nktorého došlo k zmene zápisu na LV č. XXXX. Uvedené súd nepovažoval za hospodárne ani relevantné.\nSkúmať dôvody zmeny zápisu na liste vlastníctva by nemalo pre posúdenie danej veci žiadny význam.\n3.5.1. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu\nnie je dôvodná, preto je potrebné ju zamietnuť. Uviedol, že v predmetnej veci sa žalobca voči\nžalovanému domáhal vypratania nehnuteľnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril\nso spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. ako stavebníkom, dňa 30.10.2006 Zmluvu o prevode vlastníctva\nk nebytovému priestoru, na základe ktorej nadobudol do vlastníckeho práva aj spoluvlastnícky podiel\no veľkosti 2644/11533 v hromadnej garáži. Sporné tiež nebolo, že strany si dojednali v čl. IV. zmluvy,\nže žalovanému patrí po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu\nstátiu č. XX právo bezplatného užívania bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m.\nSporné nebolo ani to, že žalobca sa stal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2017 spoluvlastníkom\nv hromadnej garáži s podielom 183/11533. Sporné medzi stranami zostalo, či je žalovaný naďalej\noprávnený užívať výklenok o šírke 1,83 m predovšetkým preto, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky\npodiel 183/11533, ktorý zodpovedá rozmerom uvedenému výklenku, že spoločnosť ANDALEX II. s.r.o.\nodstúpila od zmluvy uzatvorenej so žalobcom a tiež, že na základe dohody zo dňa 21.11.2019 súhlasila\nmajoritná väčšina podielových spoluvlastníkov garáže, aby mohol žalobca užívať garážové státie bez\nčísla, ktoré zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.\n3.5.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci už bolo raz rozhodnuté rozsudkom zo dňa\n21.11.2019, č. k. 12 C 8/2018-101, v ktorom súd konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby a žalobu\nžalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021, č. k. 15 Co 81/2020-178,\nkonštatoval vecnú aj právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak uviedol, že potvrdeniu\nnapadnutého rozsudku bránila existencia poznámky na LV č. XXXX, spočívajúca v práve žalobcu užívať\ngarážové stojisko. Uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie, ak bude žalobca na žalobe ďalej trvať,\nposúdiť žalobu ako predčasne predloženú. Ďalej odvolací súd uviedol, že až po odstránení spornosti\nmôže žalobca žiadať vypratať výklenok o šírke 1,83 m. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom\nodvolacieho súdu vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.9.2022, aby uviedol, či na podanej žalobe naďalej\ntrvá. Žalobca súdu uviedol, že na podanej žalobe trvá.\n3.5.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, vrátane\nspoluvlastníckeho podielu v spoločných garážach a právne vzťahy s tým súvisiace upravuje zákon č.\n182/1993 Z. z. Uvedený zákon je lex specialis pre právnu úpravu vlastníckeho práva, ako vyplýva z\nObčianskeho zákonníka. Ako upravuje § 2 ods. 14, prípadne § 20a uvedeného zákona, hromadná\ngaráž umožňuje parkovanie viacerých vozidiel na garážových stojiskách, ktoré nie sú navzájom\nstavebne oddelené a sú len vyznačené na garážovej ploche. Garážové stojisko pritom predstavuje\nplošne vymedzenú časť garáže normatívne zodpovedajúcu určenému spoluvlastníckemu podielu na\nnebytovom priestore, ktorý je oprávnený výlučne užívať príslušný spoluvlastník garáže.\n3.5.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti,\nčo je vo svojej podstate vindikačná žaloba. Jedným z predpokladov úspešnosti takejto žaloby je\npreukázanie vlastníckeho práva. Žalobca síce preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele\n183/11533 v hromadnej garáži polyfunkčného domu na P. ul. XX-XX v Bratislave, čo nebolo v konaní\nani spochybňované, v dôsledku výmazu poznámky v časti „Iné údaje“ na LV č. XXXX, v časti, ktorá\nsa týkala žalobcu, a na ktorú poukazoval žalobca, sa v konaní stalo nepreukázaným, že jeho podielu\nmá zodpovedať práve uvedený výklenok vedľa parkovacieho státia č. XX, o ktorý v tomto konaní\nide. Keby však aj žalobca uvedené súdu bezpečne preukázal, nebol v danom prípade splnený druhý\npredpoklad, a síce, že vlastníkovi patrí ochrana len voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho\npráva. Žalobca však nepreukázal, že by žalovaný zasahoval do jeho spoluvlastníckeho podielu\nneoprávnene. Žalovaný uzatvoril zmluvu zo dňa 30.10.2006 priamo so stavebníkom. V zmluve bolo\njasne identifikované, že okrem parkovacích státí č. XX až XX, patrí žalovanému aj právo bezplatne užívať\nbezprostredne susediaci výklenok garáže v šírke 1,83 m, a to po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho\npráva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu č. XX. Žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k zániku,\nzmene či nahradeniu tejto pôvodnej dohody, resp., že by\nk uvedenému došlo na\nzáklade relevantných skutočností. Žalobca síce poukazoval, že spoločnosť ANDALEX II. odstúpila od\nzmluvy so žalovaným, nepreukázal však, že by sa tak stalo platne. Žalobca predložil do konania dohodu\n\nväčšinových vlastníkov zo dňa 21.11.2019. Podľa názoru súdu predložená dohoda nemohla vyvolať ňou\nzamýšľané účinky. Zákon\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyslovene\nupravuje, akým spôsobom sú spoluvlastníci oprávnení rozhodovať o otázkach týkajúcich sa vlastníctva\nbytov či nebytových priestorov. Spísanie dohody s vybranými (hoci aj majoritnými) spoluvlastníkmi\ntakouto nielenže nie je, ale javí sa ako konanie v rozpore s dobrými mravmi už len z toho dôvodu, že\nbola podpísaná iba vybranými spoluvlastníkmi. Stranou takejto dohody však nebol žalovaný, pritom sa\njednalo o dohodu, ktorá mala zasahovať do výkonu jeho oprávnení. Žalobca poukazoval, že uvedená\ndohoda vychádza z ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka,\nv zmysle\nktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti\npodielov. Uvedené však neznamená, že možno akéhokoľvek vlastníka vylúčiť z možnosti hlasovať o\ntakejto záležitosti a najmä súd prvej inštancie bol názoru, že uvedené ustanovenie nie je pre daný\nprípad aplikovateľné. Súd poukázal na to, že ako už uviedol a ako vyplýva aj z ustanovenia § 125 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo bytov a nebytových priestorov upravuje v prvom rade osobitný\nzákon a právna úprava\nv osobitnom zákone má prednosť pred aplikáciou\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Od 1.11.2018 zákonom č. 283/2018 Z. z. došlo k\nnovele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorým došlo k začleneniu právnej úpravy\nohľadne garážových stojísk do daného zákona. Z prechodných ustanovení pritom jasne vyplýva, že táto\nprávna úprava je aplikovateľná aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.11.2018. Zákon totiž upravuje\npodmienky dohody spoluvlastníkov garáže o užívaní konkrétneho garážového stojiska\nv\nustanovení § 32g ods. 2 za predpokladu, že k 1.11.2018 nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Že\ngarážové stojisko bez čísla nebolo k danému dátum zapísané v katastri nehnuteľností sporné medzi\nstranami nebolo. Zmeniť takýto stav teda bolo možné len výlučnou dohodou všetkých spoluvlastníkov,\nako vyplýva z daného zákonného ustanovenia. Na predmetnú zmenu tak nepostačuje dohoda väčšiny\nspoluvlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že dohoda zo dňa 21.11.2019, ktorú predložil žalobca, nebola\ndohodou kvalifikovanou a nemohla vyvolať želané právne účinky.\n3.5.5. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že ku dňu 23.10.2023 už nebola zapísaná poznámka v časti „Iné\núdaje“ na LV č. XXXX, ktorá bola dôvodom zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a\nz ktorej vyplývalo, že spoluvlastníckemu podielu žalobcu má pripadať garážové stojisko bez čísla o šírke\n1,83 m, súd prvej inštancie dôvodil, že uvedená poznámka nebola na danom liste vlastníctva zapísaná\nani v čase, keď súd rozhodoval o podanej žalobe, teda ani v deň pojednávania 14.11.2023. Výpis z listu\nvlastníctva je verejnou listinou, pri ktorej sa prezumuje jej správnosť, pokiaľ nie je preukázaný opak.\nŽalobca síce navrhoval, aby súd zabezpečil podnet, na základe ktorého došlo k zmene v zápise na\npredmetnom LV, uvedené však nebolo pre toto konanie relevantné. Pre súd bol rozhodujúci len aktuálny\nstav zapísaný na LV a nie to, ako a prečo došlo k zmenám v zápisoch. Odstránenie uvedenej poznámky\nvšak znamenalo odstránenie tej spornej skutočnosti, pre ktorú odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie a keďže v ďalšej časti sa odvolací súd stotožnil s právnymi aj vecnými závermi prvoinštančného\nsúdu, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná. Na základe uvedených skutočností a\nrešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, keď jediná skutočnosť, ktorá bránila v potvrdení rozhodnutia\nprvoinštančného súdu - poznámka zapísaná na LV č. XXXX, bola zo zápisu vymazaná, súd rozhodol\ntak, že žalobu žalobcu zamietol.\n3.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa\nktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalovaný\nv konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v\nplnom rozsahu.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné\nďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené\na konečne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nKonštatoval, že súd vymedzil predmet súdneho sporu v bode 14. svojho rozhodnutia. Podľa odvolateľa\ntoto vymedzenie predmetu sporu nie je úplné ani presné. Súd opomenul ako dôvod žaloby uviesť\npodstatnú zmenu pomerov a vec neposúdil komplexne ani s ohľadom na § 20a zákona č. 182/1993 Z. z.\nNesprávne tiež posúdil dohodu spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že\npožiadal žalovaného, aby vypratal a sprístupnil časť spoločnej hromadnej garáže, ktorá zodpovedá jeho\n\nspoluvlastníckemu podielu. Žalobca dojednanie o tom, že žalovanému ako kupujúcemu po dobu trvania\njeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu číslo XX patrí aj bezplatné užívanie\nbezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m, považoval za výpožičku a nie za dohodu\no užívaní spoločnej veci ako súd. Súd svoj úsudok, že ide o dohodu o užívaní spoločnej veci neustálil,\nneuviedol, kedy vznikla dohoda\no užívaní spoločnej veci (v čase uzavretia zmluvy o prevode\nvlastníctva nebytového priestoru nebol žalovaný spoluvlastník), ani aký bol jej obsah. Nevzal do úvahy,\nže dohodu o rozdelení užívania spoločnej veci podľa spoluvlastníckych podielov a im zodpovedajúcim\npodielom uzavrel v inej časti kúpnej zmluvy, nezaoberal sa úmyslami strán, ich slovným vyjadrením, ani\nzámerom poskytnúť užívanie bezplatne, čo je esenciou a obsahom výpožičky. Ak predmetom výpožičky\nmôže byť aj právo, užívanie a bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť takej dohody o výpožičke, by\nto nemalo bez náležitého zdôvodnenia viesť k záveru, že také dojednanie je preto dohodou o užívaní\nspoločnej veci. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný dlhodobo od roku 2012 neplatí príspevok\ndo fondu opráv, ani náklady služieb a správy spoločnej garáže. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný ani\nnepoprel a súd ho mal považovať za preukázané bez ďalšieho a mal z toho vychádzať. O nárokoch\nostatných spoluvlastníkov garáže voči žalovanému sú vedené viaceré súdne konania na príslušnom\nsúde (napr. sp. zn. 29 Cb 77/2017, sp. zn. 14 C 39/2019). Žalobca aj preto v tomto konaní rozšíril dôvody\nžaloby o dlhodobé neplatenia príspevku do fondu opráv a nákladov prevádzky a správy s poukazom na\nto, že ide o podstatnú zmenu pomerov. Pri takej zmene je žalobca oprávnený domáhať sa inej úpravy\nužívania spoločnej vec aj bez novej dohody a ak by nedošlo k dohode spoluvlastníkov, obrátiť sa na\nsúd. Podaná žaloba tomu vyhovuje, sprístupnenie a vypratanie časti spoločnej nehnuteľnosti, hoci z\niného právneho dôvodu. Súd mal preto posudzovať celú vec, ak teda vychádza z dohody o užívaní\nspoločnej veci, aj z hľadiska nároku žalobcu na úpravu užívania spoločnej veci z dôvodu podstatnej\nzmeny pomerov pre správanie žalovaného. A ak súd\n11-ročné neplatenie nákladov\ngaráže žalovaným nepovažuje za zmenu pomerov, mal by to vysvetliť. To sa nestalo. Žalobca predložil\ndo konania dohodu väčšinových vlastníkov zo dňa 21.11.2019. Súd nesprávne posudzoval dohodu zo\ndňa 21.11. 2019 za dohodu podľa § 20a zákona č. 182/1993 Z. z., resp. ju automaticky vyhodnotil ako\ndohodu bez právnych účinkov. Uvedená dohoda je dohodou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka\no hospodárení so spoločnou vecou. Ak súd vyčíta žalobcovi to, že žalovaný nedal k tejto dohode súhlas,\ntak nepostupoval správne. Dôvody, pre ktoré súdy judikujú, že k takej dohode sa majú vyjadriť všetci\nspoluvlastníci, je ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j hraničné uplatnenie normatívu\ndobrých mravov. Samotné ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka požiadavku na to, aby\nsa k dohode vyjadril aj spoluvlastník s opačným záujmom ako väčšinoví vlastníci, neobsahuje. Súd v\nabsencii súhlasu žalovaného k predloženej dohode videl rozpor\ns dobrými mravmi. Bližšie\nvšak nevysvetlil, akými úvahami sa pri tom riadil, tak ako mu to ukladá C.s.p. Súd zrejme vychádzal\nz nesprávneho predpokladu, že ak dohoda neobsahuje vyjadrenie žalovaného, nemá automaticky\nžiadne právne účinky. Súd nevzal do úvahy, že predmetnú dohodu žalobca predložil súdu až potom,\nčo oslovil ostatných spoluvlastníkov, okrem žalovaného a obsahuje dojednanie tých spoluvlastníkov,\nktorí s jej obsahom súhlasili. Žalobca dohodu nepredložil žalovanému z dôvodu, že je zrejmé, že má\nna vec iný názor a ten už skôr oznámil súdu aj žalobcovi. Preto požiadavka súdu, aby žalovaný dal k\ndohode vyjadrenie, inak nejde o dohodu väčšinových spoluvlastníkov, je nesprávna. Absencia súhlasu\nžalovaného s dohodou spoluvlastníkov nemá za následok rozpor dohody s dobrými mravmi. Trvanie na\ntakej požiadavke by umožňovalo žalovanému mariť rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov a bojkotovať\nurobenie právneho úkonu, na ktorom sa táto väčšina zhodla. Pokiaľ väčšina spoluvlastníkov prijala\nrozhodnutie urobiť určitý právny úkon v súvislosti\ns hospodárením so spoločnou vecou,\nnevyžaduje sa, aby tento právny úkon urobil (podpísal) aj prehlasovaný spoluvlastník, t. j žalovaný, ktorý\nsvoj postoj k veci už skôr jasne vyjadril\nv konaní. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj\ntým, že ku dňu 23.10.2023 už nebola zapísaná poznámka v časti „Iné údaje“ na LV č. XXXX, ktorá bola\njediným dôvodom, pre ktorý odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, z ktorej vyplývalo, že\nspoluvlastníckemu podielu žalobcu má pripadať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m. Ak bola táto\npoznámka z LV č. XXXX vymazaná, súd už viac nevidel dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia. Aj v\ntejto časti sa súd neriadil všetkými skutočnosťami, ktoré mohol a mal vziať do úvahy, a to ani obsahom\nsamotného LV, ani aplikáciou § 20a o výlučnom užívaní garážového stojiska a nasl. zákona\nč.\n182/1993 Z. z. na uvedený prípad. Súd si nevyjasnil, či predmetná hromadná garáž a právne vzťahy\nmedzi jej spoluvlastníkmi sa riadia Občianskym zákonníkom alebo už ustanoveniami § 20a zákona č.\n182/1993 Z. z. Podľa názoru žalobcu je vylúčené, aby k tomu istému nebytovému priestoru hromadnej\ngaráže niektorí spoluvlastníci mali postavenie výlučného užívateľa vybraných garážových stojísk podľa\n§ 20a zákona č. 182/1993 Z. z. a súčasne všetci mali len postavenie podielových spoluvlastníkov k\nostatným garážovým stojiskám tej istej garáže bez práva na ich výlučné užívanie. Na LV č. XXXX\n\npre k. ú. L. je k NP č. XX zapísané pre žalovaného (ale aj viacerých spoluvlastníkov) v poznámke\nparkovacie státia č. XX až XX. Ak sa totiž niektorý zo spoluvlastníkov tej istej garáže má považovať\nza výlučného užívateľa niektorých garážových stojísk, nemôže k ostatným stojiskám uplatňovať práva\npodielového spoluvlastníka podľa Občianskeho zákonníka. Dať do súladu tento rozpor je možné len\ntak, že súčasne, aj bez zápisu poznámky ku garážovému stojisku žalobcu bez čísla, ale aj k ostatným\ngarážovým stojiskám viacerých spoluvlastníkov bez patričnej poznámky, treba vychádzať z toho, že\nvýlučné užívanie garážových stojísk patrí všetkým spoluvlastníkom k tým stojiskám, ktoré zodpovedajú\nich spoluvlastníckym podielom. Ak by súd prišiel k týmto záverom, ktoré žalobca považuje za správne,\nmusel by podanej žalobe vyhovieť.\n5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Dôvodil, že svoje právo užívať predmetnú časť nebytového\npriestoru odvodzuje od dohody s pôvodným vlastníkom celého nebytového priestoru obsiahnutej v\nzmluve, ktorou bol spoluvlastnícky podiel na tomto nebytovom priestore (garáži) prevedený a v ktorej\nbol špecifikovaný rozsah nebytového priestoru, ktorý môže žalovaný ako jeho spoluvlastník užívať. Táto\nskutočnosť nie je sporná, potvrdil ju aj žalobca v žalobe. Takúto dohodu preto nie je možné bez súhlasu\nžalovaného zmeniť, o čo sa práve žalobca pokúša rôznymi úkonmi, vrátane uzatvorenia vyššie uvedenej\n„dohody spoluvlastníkov“ zo dňa 21.11.2019 a ostatnými vyššie uvedenými argumentmi. Predložená\ndohoda zo dňa 21.11.2019 je z pohľadu práva žalovaného na užívanie výklenku bezprostredne\nsusediaceho s garážovými stojiskami žalovaného bez právneho významu, nakoľko nemôže spôsobiť\nzánik užívacieho práva žalovaného vyplývajúceho z predtým uzatvorenej zmluvy\ns pôvodným\nvlastníkom celého nebytového priestoru. Poukázal aj na skutočnosť, že dohoda nespĺňa podmienky\nrozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\nnakoľko z dohody, ako aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že o dohode nehlasovali všetci spoluvlastníci.\nŽalovaný sa o existencii dohody dozvedel až zo žiadosti odvolacieho súdu o vyjadrenie sa k podaniu\nžalobcu doručeného súdu dňa 19.2.2020. Žalovanému ako jednému zo spoluvlastníkov predmetného\nnebytového priestoru nebola daná možnosť vyjadriť sa k tejto dohode a o nej hlasovať, čo je zrejmé\nz predloženého textu dohody, kde žalobca zrejme zámerne neuviedol žalovaného ako spoluvlastníka\nnebytového priestoru.\nZ datovania dohody je zrejmé, že k nej prišlo až na podklade v poradí\nprvého zamietavého rozhodnutia súdu vo veci samej. K dohode zo dňa 21.11.2019 už odvolací súd vo\nsvojom skoršom rozhodnutí v tejto veci zaujal jasné stanovisko, s ktorým sa žalovaný stotožňuje: „Ak\nju označil a predložil, s dátumom dňa 21.11.2019, až v odvolacom konaní, svedčí to o závere, že bola\nvyhotovená po rozhodnutí súdu prvej inštancie; takéto konanie nenasvedčuje konaniu žalobcu v súlade\ns dobrými mravmi (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka)“ (bod 16.3. uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). Žalovaný dôvodil, že pokiaľ by sme pripustili výklad, že je\nmožné takýmto spôsobom meniť rozsah užívania nebytového priestoru jednotlivými jeho spoluvlastníkmi\ndohodnutý v pôvodných zmluvách, na základe ktorých podiel na tomto priestore nadobudli, znamenalo\nby to, že ostatní spoluvlastníci by mohli ktorémukoľvek inému spoluvlastníkovi bez jeho účasti prakticky\n„odobrať“ jeho garážové stojisko, ktoré touto formou riadne nadobudol, čo považuje za neprípustné\na odporujúce účelu dohody o rozsahu užívania nebytového priestoru obsiahnutej v zmluve\ns\npôvodným vlastníkom nebytového priestoru. Podľa žalovaného je potrebné prihliadať na to, že v tomto\nprípade ide o špecifický typ podielového spoluvlastníctva - garáž, ktorá je jedným nebytovým priestorom,\nale obvykle vždy s určitým podielom je spojené právo užívania určitej konkrétnej plochy, čo sa špecifikuje\nv prvej nadobúdacej zmluve a toto právo sa berie ako trvalé a nemenné. K zápisu „iný údaj“, „garážové\nstojisko bez čísla o šírke 1,83 m, P-2193/19“, na liste vlastníctva žalovaný uviedol, že do účinnosti novely\nzákona č. 182/1993 Z. z. vykonanej zákonom č. 283/2018 Z. z. nebol na príslušnom liste vlastníctva\ntaktiež takýto údaj zapísaný. Poukázal na to, že žalobca sa vo svojom podaní zo dňa 22.11.2019\nadresovanom Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru (viď príloha vyjadrenia žalobcu zo dňa\n13.2.2023), odvolával práve na ustanovenia § 20a a § 32g ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., na základe\nktorého si dal vyššie uvedenú poznámku zapísať. Keď bola neskôr táto poznámka ako nesprávna\nvymazaná a aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda zo dňa 21.11.2019, ktorú predložil žalobca,\nnebola dohodou kvalifikovanou v zmysle uvedených ustanovení\na nemohla vyvolať\nželané právne účinky (bod 20. napadnutého rozsudku), žalovaný teraz účelovo tvrdí, že nešlo o dohodu,\nktorá by musela spĺňať uvedené náležitosti, ale o dohodu\no hospodárení so spoločnou\nvecou. Ďalej žalovaný poukázal na to, že odvolací súd k otázke oprávnenosti užívania predmetného\nvýklenku už uviedol: „Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva jeho (správny) záver,\nže žalovaný užíval výklenok o šírke 1,83 m dôvodne, oprávnene. Podľa právneho názoru odvolacieho\nsúdu tento žalovaný užíva naďalej dôvodne, oprávnene“ (bod 11. uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). „Naďalej platným a nespochybniteľným právnym úkonom\n\nsvedčiacim\nv prospech žalovaného a ním užívanie výklenku bez číselného označenia o šírke\n1,83 m nachádzajúci sa vedľa parkovacieho státia č. XX je predtým uzatvorená dohoda so spoločnosťou\nANDALEX II. s.r.o. ako stavebníkom a predávajúcim súčasne zo dňa 16.11.2006“ (bod 16.2. uznesenia\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). Po vrátení veci v novom\nkonaní nedošlo k žiadnej takej zmene skutkového alebo právneho stavu, ktorá by mohla mať za následok\nzmenu vyššie uvedeného posúdenia kľúčovej otázky oprávnenosti užívania výklenku žalovaným. Ďalej\nžalovaný poukázal na to, že odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí ako jediný dôvod\nvrátenia veci na nové konanie uviedol: „Potvrdeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie na\nzáklade skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobe, v rozsudku po vykonanom dokazovaní,\nvšak bránila existencia skutočnosti uvedená v LV č. XXXX, pre okres Bratislava V, Obec Bratislava - m. č.\nL., katastrálne územie L., v časti poznámka a spočívajúca v práve žalobcu užívať garážové stojisko bez\nčísla o šírke 1,83 m; P-XXXX/XX. Táto skutočnosť vyvstala až v odvolacom konaní“ (bod 14. uznesenia\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). Keďže medzičasom bola\npredmetná poznámka z katastra nehnuteľností vymazná a k žiadnej inej zmene skutkových a právnych\nokolností nedošlo, prakticky odpadol aj jediný dôvod, pre ktorý bola vec vrátená súdu prvej inštancie na\nnové konanie a rozhodnutie. Žalobca nijako nepreukázal, že by mal právo výlučného užívania tej časti\nnebytového priestoru, ktorej vypratania sa domáha podanou žalobou. Naopak, žalovaný právo takéhoto\nužívania jednoznačne preukázal, s čím sa už vo svojom skoršom rozhodnutí stotožnil aj odvolací súd,\npreto sú žalobcom uvádzané odvolacie námietky irelevantné. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n6.1. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že je rozdiel medzi čl. XIV. ods.\n3 Kúpnej zmluvy a čl. IV. ods. 4, ods. 5 Kúpnej zmluvy, tak v umiestnení, ako aj obsahu a význame\ndojednaní medzi účastníkmi. Kým čl. IV. ods. 4, ods. 5 Kúpnej zmluvy popisuje rozlohu garáže a definuje,\nktoré garážové stojiská zodpovedajú kupovaným spoluvlastníckym podielom, tak čl. XIV. ods. 3 Kúpnej\nzmluvy sleduje trvalé rozdelenie užívania spoločnej garáže podľa kupovaných podielov. Dispozícia s\nbezplatným užívaním jedného garážového stojiska bez čísla (miesto je vhodné na parkovanie motocykla)\nsa udiala medzi dvoma užívateľmi, a to na jednej strane užívateľom garážového stojiska č. XX a na druhej\nstrane užívateľom garážového stojiska bez čísla. Preto bolo dohodnuté bezplatné užívanie a aj tento\ndetail túto dispozíciu s užívaním jedného garážového stojiska odlišuje od dohody\no užívaní\nspoločnej veci ako celku. Táto dohoda nebola preto súčasťou dohody/rozhodnutia\no užívaní\nspoločnej veci. Aj preto sa dojednanie o užívaní garážového stojiska bez čísla už neobjavilo v žiadnej\nz nasledovných zmlúv, ktorými pôvodný vlastník v postavení majoritného spoluvlastníka prevádzal\nspoluvlastnícky podiel na ostatných kupujúcich.\n6.2. Podľa žalobcu, ak odvolací súd vníma dohodu ako porušenie dobrých mravov, tak súčasne nevníma\nkonanie žalovaného, ktorý na náklady garáže neprispieva od roku 2012, t. j. celkom 13 rokov. Tento\nprístup má podľa neho znaky ohýbania práva. Vytýkal odvolaciemu súdu, že nevyhodnotil obsah\nuvedenej dohody, z ktorej jednoznačne vyplýva, že jej účastníci neboli účastníkmi dohody o užívaní\ngarážového stojiska bez čísla a že súhlasia s tým, aby sa žalobca domáhal voči žalovanému svojho\npráva priamo a že súhlasia s jeho užívaním žalobcom. Ak žalovaný k dohode namieta, že k nej nedal\nsúhlas, tak jeho vyjadrenie, ani námietka nebola potrebná. Jeho postoj k veci je zrejmý a požiadavka\nna jeho súhlas k dohode je neakceptovateľná. Trvanie na takej požiadavke by umožňovalo žalovanému\nmariť rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov. Pokiaľ väčšina spoluvlastníkov prijala rozhodnutie urobiť\nurčitý právny úkon v súvislosti s hospodárením so spoločnou vecou, nevyžaduje sa, aby tento právny\núkon urobil (podpísal) aj prehlasovaný spoluvlastník, t. j žalovaný, ktorý svoj postoj k veci už skôr\njasne vyjadril v konaní. Poukázal na to, že dohoda o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139\nods. 2 Občianskeho zákonníka neobsahuje požiadavku na to, aby účastníkmi dohody boli všetci\nspoluvlastníkmi. Tiež neobsahuje požiadavku, aby k majoritnému rozhodnutiu pridali svoje súhlasné\nalebo nesúhlasné vyjadrenie všetci prehlasovaní spoluvlastníci. Taká požiadavka vyplýva len z § 3\nObčianskeho zákonníka a jeho aplikácia nie je automatická. Trvať na nej tam, kde spoluvlastníci\nodmietajú sa na spoločnom rozhodnutí zúčastniť a/alebo ho schváliť, či sa k nemu vyjadriť, je preto\nneakceptovateľná.\n6.3. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že ku dňu 23.10.2023 už nebola\nzapísaná poznámka v časti „Iné údaje“ na LV č. 3815, podľa žalobcu sa neriadil všetkými skutočnosťami,\nktoré mohol a mal vziať do úvahy. Nevyjasnil si, či predmetná hromadná garáž a právne vzťahy medzi\njej spoluvlastníkmi sa riadia Občianskym zákonníkom alebo ustanoveniami § 20a zákona č. 182/1993\nZ. z. V tomto smere žalobca zopakoval svoju námietku už uvedenú v odvolaní, že je vylúčené, aby k\ntomu istému nebytovému priestoru hromadnej garáže, niektorí spoluvlastníci mali postavenie výlučného\n\nužívateľa vybraných garážových stojísk podľa § 20a zákona č. 182/1993 Z. z. a ostatní\na\nsúčasne všetci, mali len postavenie podielových spoluvlastníkov k ostatným garážovým stojiskám tej\nistej garáže bez práva na ich výlučné užívanie. Na LV č. XXXX, pre k. ú. L., je k NP č. XX zapísané\npre žalovaného (ale aj viacerých spoluvlastníkov) v poznámke parkovacie státie č. XX až XX. Ak sa\nniektorý zo spoluvlastníkov tej istej garáže má považovať za výlučného užívateľa niektorých garážových\nstojísk, nemôže k ostatným stojiskám uplatňovať práva podielového spoluvlastníka podľa Občianskeho\nzákonníka. Dať do súladu tento rozpor je možné len tak, že výlučné užívanie garážových stojísk patrí\nvšetkým spoluvlastníkom k tým stojiskám, ktoré zodpovedajú ich spoluvlastníckym podielom. Ak by súd\nprišiel k týmto záverom, ktoré považuje za správne, musel by podanej žalobe vyhovieť.\n6.4. Podľa žalobcu žalovaný opomenul, že ani dohoda o užívaní spoločnej veci nemá doživotné trvanie\na jej zrušenie či zmena je dôvodné pri podstatnej zmene pomerov aj bez súhlasu žalovaného. Taká\npodstatná zmena pomerov nastala a žalobca sa jej domáha. Podstatná zmena pomerov spočíva v tom,\nže žalovaný neplatí ani služby a ani príspevky do fondu viac ako 13 rokov. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný\nnepoprel a súd ho mal považovať za preukázané.\nIde tak o podstatnú zmenu pomerov oproti pomerom v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Pri takej zmene je\nžalobca oprávnený domáhať sa inej úpravy užívania spoločnej vec aj bez novej dohody a ak by nedošlo\nk dohode spoluvlastníkov, obrátiť sa na súd. Podaná žaloba tomu vyhovuje, sprístupnenie a vyprataniu\nčasti spoločnej nehnuteľnosti, hoci z iného právneho dôvodu. Súd mal preto posudzovať celú vec aj\nz hľadiska nároku žalobcu na úpravu užívania spoločnej veci z dôvodu podstatnej zmeny pomerov.\nAk však súd 13-ročné neplatenie nákladov garáže žalovaným nepovažuje za zmenu pomerov, mal by\nvysvetliť prečo.\n7. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.\n8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 28. mája 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu\nupovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok\nsúdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a\nkeďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody\nneobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za\npotrebné uviesť ešte nasledovné.\n9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu\na z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie\nžiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým\nžalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky\naj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,\nz vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v\nsúlade s § 220\nods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie\nvysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie\nveci\na rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán,\nvyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery\nriadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil\nani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje\nžiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v\ncelom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii. obsiahnutej v odôvodnení\n\nnapadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú\npríslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací\nsúd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto\nprípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len\nk odvolacím námietkam žalobcu.\n13.1. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že v konaní rozšíril dôvody žaloby\no\ndlhodobé neplatenie príspevku do fondu opráv a nákladov prevádzky a správy s poukazom na to,\nže ide o podstatnú zmenu pomerov, na čo súd prvej inštancie neprihliadol. V súvislosti s uvedenou\nodvolacou námietkou odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 140 ods. 1, ods. 2 C.s.p., keď podľa ods.\n1 citovaného ustanovenia zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje\niné právo a podľa ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností\ntvrdených v žalobe. V žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 21.2.2018 sa žalobca domáhal voči\nžalovanému vypratania nehnuteľnosti označenej ako „výklenok nachádzajúci sa vedľa parkovacieho\nstátia č. XX v oddelenej časti hromadnej garáže č. X-XX, nachádzajúcej sa na 1. p. polyfunkčného domu\nsúpisné č. XXXX, na P. ul. XX, XX, XX a XX v Bratislave“ s následným odovzdaním a sprístupnením\nžalobcovi, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom spoluvlastníckeho\npodielu zodpovedajúceho predmetnému výklenku, žalovaný užíva výklenok titulom zmluvy o výpožičke,\nuzavretej medzi pôvodným vlastníkom ANDALEX II. s.r.o. a žalovaným, dohoda o dohodnutej dobe\ntrvania výpožičky nebola dostatočne určitá a vypožičiavateľ môže požadovať vrátenie veci kedykoľvek.\nNa takto podanej žalobe, jej skutkovom vymedzení a formulovanom petite žalobca zotrval v celom\nkonaní. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 (zápisnica na č. l. 262 a nasl. spisu) žalobca uviedol,\nže súd by mal zvážiť aj podstatnú zmenu pomerov, ktoré nastali, keďže žalovaný už 11 rokov neplatí do\nfondu opráv za užívanie jeho státí. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 140 C.s.p. je zmena\nžaloby dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním\na\npredmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. Vyššie uvedené\nvyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 14.11.2023 nemožno považovať za dispozitívny úkon žalobcu\nv zmysle zmeny žaloby, keď tento dal na zváženie súdu skutočnosť spočívajúcu podľa žalobcu v\npodstatnej zmene pomerov - neplatení úhrad do fondu opráv. Dispozitívny úkon žalobcu v zmysle §\n140 C.s.p. z predloženého spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu\nnámietku žalobcu považuje za nedôvodnú.\n13.2.1. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil dohodu spoluvlastníkov\npodľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, svoj úsudok, že ide o dohodu\no užívaní\nspoločnej veci neustálil, neuviedol kedy táto vznikla, ani aký bol obsah tejto dohody, poukázal na to, že\nv čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru nebol žalovaný spoluvlastník.\n13.2.2. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou považuje za potrebné pripomenúť,\nže dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci (č. k.\n12 C 8/2018-101, zo dňa 21.11.2019) bola existencia poznámky na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres\nBratislava V, Obec Bratislava - m. č. L., katastrálne územie L., spočívajúca v práve žalobcu užívať\ngarážové stojisko bez čísla o šírke\n1,83 m; P-XXXX/XX, ktorá skutočnosť vyvstala až\nv odvolacom konaní a ktorej základom zápisu bola dohoda majoritných spoluvlastníkov stavby zo dňa\n21.11.2019. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť platnosť tejto dohody, čo súd prvej inštancie aj\nrealizoval. V odôvodnení poukázal na to, že od 1.11.2018 bol zákonom č. 283/2018 Z. z. novelizovaný\nzákon\nč. 182/1993 Z. z., ktorou novelou došlo k začleneniu právnej úpravy\nohľadne garážových stojísk do daného zákona (§ 20a), pričom z prechodných ustanovení vyplýva, že\ntáto právna úprava je aplikovateľná aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.11.2018. V ustanovení\n§ 32g ods. 2 citovaného zákona (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2018)\nsú upravené podmienky dohody spoluvlastníkov garáže o užívaní konkrétneho garážového stojiska za\npredpokladu, že k 1.11.2018 toto stojisko spolu so spoluvlastníctvom garáže v dome nebolo zapísané v\nkatastri nehnuteľností tak, že sa zapíše do katastra nehnuteľností právo spoluvlastníka garáže v dome\nna výlučné užívanie určitého garážového stojiska na základe písomnej dohody všetkých spoluvlastníkov\ngaráže v dome, ktorou sa určí, ktorý spoluvlastník garáže v dome je oprávnený výlučne sám alebo\nspoločne s iným spoluvlastníkom garáže užívať určité garážové stojisko. Ako správne konštatoval súd\nprvej inštancie skutočnosť, že garážové stojisko bez čísla, ktorého vypratanie je predmetom sporu,\nnebolo k danému dátum zapísané\nv katastri nehnuteľností, sporným medzi stranami konania\nnie je. Zmeniť takýto stav, vzhľadom na ustanovenie § 32g ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. bolo možné\nlen výlučnou dohodou všetkých spoluvlastníkov. Na predmetnú zmenu tak nepostačuje dohoda väčšiny\nspoluvlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že dohoda z 21.11.2019, ktorú predložil žalobca, nebola dohodou\n\nkvalifikovanou a nemohla vyvolať želané právne účinky. S uvedeným odôvodnením rozhodnutia súdu\nprvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.\n13.2.3. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na to (rovnako ako aj v uznesení č. k.\n15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021), že pri uzavretí zmluvy o nadobudnutí vlastníctva nebytového\npriestoru medzi spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim\n(č. l. spisu 65 až 70), a teda pri vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti došlo medzi\nspoluvlastníkmi, spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. a žalovaným k dohode o úprave režimu užívania\nčasti spoločnej nehnuteľnosti - predmetu sporu. V zmysle dohody podielových spoluvlastníkov podľa\nustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (keďže ešte nebola prijatá zákonná úprava obsiahnutá\nv zákone\nč. 283/2018 Z. z.) sa vtedajší podieloví spoluvlastníci, spoločnosť ANDALEX\nII. s.r.o. a žalovaný, dohodli na režime užívania predmetu sporu tak, že tento bude počas trvania jeho\nspoluvlastníckeho vzťahu bezplatne užívať. Je teda zrejmé, že dohoda o užívaní výklenku, tak ako je\nuvedená v čl. IV. zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru medzi spoluvlastníkmi je dohodou\nupravujúcou hospodárenie so spoločnou vecou. Žalovaný je\nv zmysle tejto\ndohody tento výklenok oprávnený bezplatne využívať po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva.\nAko teda konštatoval odvolací už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.11.2021, č. k.\n15 Co 81/2020-178, naďalej platným a nespochybniteľným právnym úkonom svedčiacim v prospech\nžalovaného a ním užívania výklenku bez číselného označenia o šírke 1,83 m, nachádzajúci sa vedľa\nparkovacieho státia č. 30, je predtým uzatvorená dohoda so spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o., ako\nstavebníkom a predávajúcim súčasne, obsiahnutá v čl. IV. zmluvy o prevode vlastníctva nebytového\npriestoru. Ak aj\nv neskoršom období nastala zmena v spoluvlastníckych podieloch,\nžalobca nepreukázal, že by daná dohoda zanikla, resp. sa zmenila zákonným spôsobom.\n13.3. Argumentácia žalobcu, že v prípade bezplatného užívania dotknutého výklenku žalovaným ide o\nvýpožičku, nemá podľa odvolacieho súdu právne opodstatnenie. Zmluva\no výpožičke\n(§ 659 Občianskeho zákonníka) je zmluvou, ktorou požičiavateľ prenecháva vec vypožičiavateľovi na\ndočasné bezplatné užívanie. Podstatnými náležitosťami zmluvy\no výpožičke je\ndohoda o prenechaní veci na užívanie, určení doby užívania, bezodplatnosti užívania. Pri tejto zmluve\nide o vypožičanie veci určenej individuálne. Môže ísť pritom o veci zastupiteľné, ale ich individuálnosť\nbola určená vôľou účastníkov zmluvy. Na rozdiel od pôžičky pri vypožičaní odovzdaním veci nedochádza\nk zmene vlastníka. Keďže dotknutý výklenok je súčasťou nebytového priestoru - garáže č. 12, ktorá\nje v podielovom spoluvlastníctve podielových spoluvlastníkov, nemôže medzi spoluvlastníkmi dôjsť\nk výpožičke.\n13.4. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento\npriznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný bol v\nkonaní plne procesne úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255\nods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.).\n14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle\n§ 262 ods. 2 C.s.p. o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).\n:\nZuzana Gábrišová\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky procesnej obrany", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/8/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c87df467-cbc3-4ae0-b24a-5888aca13764:ca70222f-f28b-41ce-9d4c-b8150d73352b", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/81/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/81/2020 z 9. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-12-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c87df467-cbc3-4ae0-b24a-5888aca13764:ca70222f-f28b-41ce-9d4c-b8150d73352b"}, {"guid": "c0398a2a-1fa9-49c0-a09e-36e8546da068:6c557253-83f4-445d-9bd8-966e2861a81e", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Cb/77/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cb/77/2017 z 21. 6. 2017", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2017-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c0398a2a-1fa9-49c0-a09e-36e8546da068:6c557253-83f4-445d-9bd8-966e2861a81e"}], "citovane_v": [{"guid": "1004f905-1d86-4740-a922-2a58ff1134f3:34ee2122-df2e-42ee-a051-939cb62b9db4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6722202979.2", "spisova_znacka": "16Co/29/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/29/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6722202979.2"}]}