{"guid": "be0e2f65-08a8-4dad-b2bc-da66a2bab72f:e81ef2cc-6278-42cc-ba19-ec8d7c27a91c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1520201557.3", "spisova_znacka": "5Co/57/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/57/2024 z 17. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. júna 2025, sp. zn. 5Co/57/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1520201557.3", "identifikacne_cislo": "1520201557", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Janka Richterová", "sudca_id": 227, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-richterova-227", "datum_vydania": "2025-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e81ef2cc-6278-42cc-ba19-ec8d7c27a91c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1520201557.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1520201557.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1520201557.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/57/2024\n1520201557\n17. 06. 2025\nJUDr Janka Richterová\nECLI:SK:KSBA:2025:1520201557.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov\nJUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: Mestská časť Bratislava - Petržalka, IČO:\n00 603 201, proti žalovaným: X/ O. D., R.. XX.XX.XXXX, D. D., F. Č.. X O. X/ S.Q. D., R.. XX.XX.XXXX,\nD. D., F. Č.. X, zastúpeného MICHALIČKA advokáti, s.r.o., so sídlom v Trnave, Halenárska č. 18, o\nprechod vlastníctva bytu a i., na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV\nzo dňa 23. januára 2024 č. k. B5-42C/16/2020-120, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a určil, že k prechodu nájmu bytu č.XXX v\nbytovom dome C. D., na B. K. Č.. XX U. O. N., zomrelej dňa XX.XX.XXXX na žalovaných 1/ a 2/ nedošlo\n(výrok I.). Žalovaným uložil povinnosť vypratať a odovzdať byt žalobcovi (výrok II.). Napokon žalobcovi\npriznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2.V odôvodnení uviedol, že žalobca preukázal, že žalovaná 1/, dcéra zomrelej nájomníčky, nesplnila\nzákonné podmienky pre prechod nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 OZ, keďže má vlastný byt a\nnepreukázala, že v deň smrti žila s nájomníčkou v spoločnej domácnosti. Žalovaný 2/, vnuk zomrelej\nnájomníčky, nepreukázal, že v deň smrti starej matky žil s ňou v spoločnej domácnosti. Obranu\nžalovaného 2/ považoval za účelovú, keď jednak samotný žalovaný 2/ v úradnom zázname zo dňa\n03.02.2020 na miestnom úrade potvrdil, že býva u svojich rodičov na F. X C. D., jednak by bolo prakticky\nnemožné, aby zdieľal spoločnú domácnosť so starou matkou v malej garzónke, túto opatroval, pričom\npre onkologické ochorenie jej zdravotný stav nebol priaznivý a popri tom pracoval a staral sa ešte aj o\nsvojho postihnutého syna. Svedkyne O. K. O. R. F. podľa záverov súdu nepotvrdili, že žalovaný 2/ v byte\nso starou matkou býval, len potvrdili, že občas pomáhal matke s opaterou starej matky.\n3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie výlučne žalovaný 2/. Z dôvodu nesprávnych skutkových\nzistení a nesprávneho právneho posúdenia žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s hodnotením výpovede svedkyne O. K., ktorá vo svojom\nvýsluchu uviedla, že vie o tom, že v noci tam prespával na matraci, na chodbe pri kúpeľni, teda uvedená\nsvedkyňa potvrdila, že žalovaný 2/ žil v byte so starou matkou, v dôsledku čoho splnil podmienky\nprechodu nájmu podľa § 706 ods. 1 OZ. Tvrdil, že išlo o jednoizbový byt plnohodnotne vybavený, v\nktorom bol dostatok priestoru pre žitie dvoch dospelých osôb. Žalovaný sa o starú matku staral po\npríchode z práce, pokiaľ bol v práci, ležiacej starej matke starostlivosť zabezpečovala jeho matka,\n\nžalovaná 1/. Vytkol súdu, že k záveru o nemožnosti zdieľania bytu dvoma dospelými osobami nevykonal\nžiadne dokazovanie ide len o nepreskúmateľnú domnienku súdu.\n4. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že predmetom sporu je\ngarsónka v dome osobitného určenia o obytnej ploche 19,38 m2. Pre bezvládnosť zosnulej nájomníčky\nso starostlivosťou striedavo pomáhali žalovaná 1/ a žalovaný 2, čo aj bolo preukázané svedeckými\nvýpoveďami. Žalovaní nikdy neoznamovali prenajímateľovi, že byt užívajú spoločne s nájomníčkou,\ndokonca ani neoznámili úmrtie nájomníčky. Tvrdil tiež, že hoci žalovaný 2/ sa snažil súd presvedčiť o\nexistencii spoločnej domácnosti so starou matkou, nepredložil ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy,\ns výnimkou výsluchu dvoch svedkýň. Garsónka bola pridelená nájomníčke ako jedinej osobe, a to na\nzáklade splnenia osobitných sociálnych kritérií a požiadaviek vzhľadom na charakter bytového domu\nako domu osobitného určenia, ktoré žalovaný 2/ nespĺňa. U žalovaného 2/ ide o dospelú zárobkovo\nspôsobilú a činnú osobu, ktorá má vlastnú rodinu, ktorá sa bez vedomia a súhlasu žalobcu neoprávnene\nzdržiavala v byte. Poukázal na úradný záznam z vyjadrenia O. K. dňa 07.02.2020, z ktorého vyplýva,\nže o zomrelú nájomníčku sa starala jej dcéra a občas žalovaný 2/. Svedkyňa nevedela uviesť, kto v\nbyte býva po smrti nájomníčky, predpokladala, že nikto. Na pojednávaní, konanom o tri roky, uvedená\nsvedkyňa uviedla, že žalovaný 2/ v byte nebýval a pomáhal matke len pri starostlivosti o starú matku,\nniekedy tam aj prespával, keď bolo veľmi zle. Svedkyňa F. neuviedla žiadne významné skutočnosti.\n5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 2/ v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379\na 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.\n6. Súd prvej inštancie v spore iniciovanom prenajímateľom bytu podľa § 706 ods. 2 OZ vykonal\ndokazovanie podľa návrhov strán sporu, dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej\nsúvislosti, jeho skutkové závery sú založené na vykonaných dôkazoch, závery v relevantnej otázke\nexistencie spoločnej domácnosti nájomcu a dcéry alebo vnuka v deň smrti nájomcu a nesplnenia\nzákonných podmienok pre prechod podľa § 706 ods. 1 OZ riadne odôvodnil.\n7. § Podľa § 706 ods. 1) OZ ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú\nsa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním\nžili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami)\nsa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní\nvýživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.\n8. Podľa § 706 ods. 2) OZ ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu\nbytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr\nvšak v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu\nbytu nedošlo.\n9. Prechod práva nájmu bytu nastáva priamo zo zákona a na prechod práva sa nevyžaduje žiadna\ndohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo z osoby pôvodného nájomcu a prenajímateľom.\nNajmä netreba uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Osoba, na ktorú prešlo právo nájmu, vstupuje zo zákona\ndo všetkých práv a povinností spojených s nájmom bytu, vstupuje teda do nájomnej zmluvy. Ak má\nprenajímateľ pochybnosti, či sú splnené podmienky prechodu nájmu na iného nájomcu, v určených\nprekluzívnych lehotách sa môže žalobou na súde domáhať, aby vyslovil, že k prechodu nájmu určitého\nbytu po nájomcovi v zmysle § 706 OZ nedošlo na tretiu osobu. V súdnom spore ho zaťažuje povinnosť\ntvrdiť, že žalovaný nesplnil podmienky prechodu nájmu, t. j., že sa nestaral o spoločnú domácnosť\nzomretého nájomcu ani naňho nebol odkázaný výživou. Naproti tomu žalovaný môže pre seba privodiť\npriaznivý výsledok sporu, ak preukáže, že podmienky prechodu nájmu splnil.\n10. Žalobca preukazoval svoje tvrdenia o absencii starostlivosti o spoločnú domácnosť žalovaným 2/\nvykonaným šetrením pred podaním žaloby, ako aj výsluchom svedkyne O. K. pred súdom. Žalovaný 2/\ntvrdil, že výpoveďou tejto svedkyne preukázal, že v byte býval, keďže svedkyňa uviedla, že „poobede\ntam chodieval“ a „ veľmi často sa stávalo, že v noci museli pre babičku volať sanitku a viem o tom, že v\nnoci tam prespával žalovaný 2/, mal tam na chodbe matrac pri kúpeľni, pretože stará pani potrebovala\npomoc.“\n\n11. Pojem \"spoločná domácnosť\" je potrebné chápať tak, že spoločnú domácnosť vedú tí, ktorí spolu\ntrvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužitie sa považuje právom za trvalé,\nak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na\nprechodnú dobu (napr. R 34/1982). Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie (R\n12/1968).\n12. Predmetom dokazovania bola otázka, či sa žalovaný 2/ ako rozvedený zamestnaný muž s trvalým\npobytom na adrese svojich rodičov na F. B. vo veku okolo 40 rokov s jedným postihnutým dieťaťom,\nzvereným do starostlivosti matky, avšak víkendy tráviace s otcom, staral o spoločnú domácnosť starej\nmatky (nevládnej), do bytu ktorej každodenne prichádzala matka žalovaného 2/, už dôchodkyňa.\n13. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich\npravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za\nkonania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi\npredpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje\nsa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých\ndôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov\n(I. ÚS 97/97).\n14. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti alebo\nnepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou\nvnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva,\nže na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie\nvykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. výsledok hodnotenia\ndôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\ndokazovania nevyplynuli, alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie\nje ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi (porovnaj napr. 4 Cdo/358/2014).\n15. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať\ntaký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 CSP,\npretože súd vychádzal zo skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov alebo tvrdení strán nevyplynuli\na ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pretože súd neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo za konania vyšli najavo, alebo pretože v hodnotení\ndôkazov, príp. tvrdení strán alebo poznatkov, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),\nzákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti je logický rozpor (porovnaj napr. NS ČR 21 Cdo\n65/2000, 21 Cdo 2682/2013, 3 Cdo/204/2009)\n16. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením dôkazov tak, ako ich vykonal súd prvej inštancie,\nkeď výsledok hodnotenia dôkazov, vrátane výpovede svedkyne K., zodpovedá pravidlám logického\nmyslenia, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a neopomenul žiadne rozhodné\nskutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo.\n17. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k relevantnému záveru o tom, že z výpovede\nsvedkyne K. nemožno vyvodiť, že v čase smrti žalovaný 2/ žil v spoločnej domácnosti so svojou\nstarou matkou. Hodnotenie tohto dôkazu je v logickej jednote s tvrdeniami svedkyne na pojednávaní,\nkeď na otázku žalobcu jednoznačne uviedla, že žalovaný 2/ v byte nebýval, v noci tam prespával z\ndôvodu starostlivosti, (len) keď bolo veľmi zle a museli v noci volať sanitku. Svedkyňa uviedla tiež, že\nžalovaný 2/ prišiel a pomohol svojej mame a odišiel a cez víkend prišiel aj so svojím synom a potom\nodišli. S prihliadnutím na výpoveď svedkyne na súde a konzistentne i u žalobcu pred začatím sporu\nvýpoveď bola vyhodnotená súdom prvej inštancie spoločná domácnosť. Za okolností, že 1/ išlo o malú\ngarsónku (19 m2), že 2/ o nájomníčku sa starala jej dcéra, matka žalovaného 2/, už starobná dôchodkyňa\na 3/ osoba rovnakého pohlavia s nájomníčkou, 4/ žalovaný 2/ neoznámil prenajímateľovi, že žije v\nspoločnej domácnosti so starou matkou, 5/ navyše v dome so sociálnym pracovníkom (DOS), teda v\ndome osobitného určenia, kedy prechod nájmu ani neprichádza do úvahy?, 6/ nevedomosť sociálnej\npracovníčky F. o žalovanom 2/, 7/ na rovnakom poschodí byt sestry zomrelej nájomníčky K. Č., zistenia\n\nžalobcu pred začatím sporu od svedkyne K. a R.. F., súd túto výpoveď vyhodnotil riadne a v logickom\nkontexte týchto ďalších zistení.\n18. Za tohto stavu súd prvej inštancie v súlade s hmotným právom (§ 126 a § 706 OZ) celkom správne\nžalobe vyhovel.\n19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387\nods. 1 CSP).\n20. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nevznikli žiadne trov, preto mu súd ich náhradu nepriznal\n(§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).\n21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody/ ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42C/16/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}