{"guid": "4c0995e7-a226-4e62-9a6f-a5a77296e7a6:60076378-df03-4053-aaa6-72dd070e5ad2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1521202888.2", "spisova_znacka": "2Co/47/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/47/2024 z 15. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. januára 2025, sp. zn. 2Co/47/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1521202888.2", "identifikacne_cislo": "1521202888", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2025-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "nazov": "§ 454 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-454"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-454"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60076378-df03-4053-aaa6-72dd070e5ad2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1521202888.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1521202888.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1521202888.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/47/2024\n1521202888\n15. 01. 2025\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2025:1521202888.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v sporovej veci žalobkyne: N. K., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXX, C., zastúpená JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so sídlom\nNámestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanej: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. XXXX/XX, K.,\no zaplatenie 2.232,24 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k.\n12C/62/2021-118, zo dňa 09.06.2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 12C/62/2021-118 zo dňa 09.06.2023, p\notvrdzuje.\nII. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 09.06.2023, č.k. 12C/62/2021-118 rozhodol tak, že\nžalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.07.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej\nzaplatenia 2.232,24 eur, z titulu bezdôvodného obohatenia. Na základe vykonaného dokazovania súd\nprvej inštancie zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej vydania bezdôvodného\nobohatenia v sume 2.232,24 eur, z dôvodu, že napriek skutočnosti, že žalovaná už predčasne splatila\nhypotekárny úver, na splácanie ktorého jej žalobkyňa mala mesačne posielať finančné prostriedky, a\nto v mesiaci 01/2018, túto skutočnosť žalovaná žalobkyni neoznámila a táto ďalej žalovanej posielala\nvýšku mesačných splátok úveru až do mesiaca 06/2021. Medzi stranami konania nebolo sporné, že\nžalobkyňa\na žalovaná spoločne ako kupujúce dňa 07.11.2006 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe\nktorej nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. C.. Sporné\nnebolo ani to, že časť kúpnej ceny 177.500,- Sk uhradila žalobkyňa pri podpise kúpnej zmluvy a časť\nkúpnej ceny 200.000,- Sk bola financovaná prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý\nžalovanej. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že tento úver bol zo strany žalovanej predčasne\nsplatený v mesiaci január 2018. Sporné medzi stranami zostalo, či sa žalovaná na úkor žalobkyne\nbezdôvodne obohatila, ak jej žalobkyňa od roku 2007 do 06/2021 posielala na účet finančné prostriedky\nzodpovedajúce jednotlivým mesačným splátkam úveru, a to pred termínom ich splatnosti, a to aj po tom,\nako žalovaná hypotekárny úver predčasne splatila, o čom žalobkyňu neinformovala. Sporným medzi\nstranami zostal aj účel mesačných platieb zo strany žalobkyne, keď žalovaná poprela, že tieto prostriedky\nmali slúžiť na úhradu mesačných splátok úveru.\n\n3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456, § 488,\n§ 489\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) a dospel k\nzáveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. V danom prípade sa podľa názoru súdu prvej inštancie\nžalobkyni nepodarilo spoľahlivo preukázať to, že mesačné platby, ktoré posielala na účet žalovanej\nmali skutočne slúžiť ako „preddavky“ mesačných splátok hypotekárneho úveru. Žalobkyňa súdu prvej\ninštancie uvádzala, že výšku mesačnej splátky, ktorú mala posielať žalovanej sa dozvedela od žalovanej,\nktorá jej mala túto sumu oznámiť SMS správou. Uvedené podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa nijakým\nspôsobom nepreukázala. Súd prvej inštancie dôvodil, že platby, ktoré žalobkyňa žalovanej posielala\nmali síce všetky rovnaký variabilný symbol, čo vyplýva z predložených výpisov z účtu žalobkyne, tento\nvariabilný symbol však nekorešponduje s číslom úverovej zmluvy, a ani iné platobné údaje jednotlivých\nplatieb nemajú žiadnu preukázateľnú referenciu na úverovú zmluvu. Obdobne výška splátok, ktoré mala\nžalobkyňa podľa vlastných slov žalovanej posielať nekorešponduje s výškou splátky, ktorú žalovaná\nhradila, ako to vyplýva z výpisov z jej úverového účtu, ktorý predložila do konania dňa 24.05.2023, kde\nje zrejmé, že mesačná splátka úveru prestavovala sumu 36,04 eur. Žalobkyňa pritom tvrdila, že od roku\n2007 bola splátka úveru 46,89 eur mesačne, pričom v ďalšom období mala splátka už len stúpať. Podľa\nnázoru súdu prvej inštancie teda nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že mesačné čiastky, ktoré\nžalobkyňa zasielala v rozhodnom období žalovanej mali skutočne slúžiť ako preddavky na splácanie\nhypotekárneho úveru. Keby však súd prvej inštancie aj pripustil, že peňažné prostriedky, ktoré žalobkyňa\nzasielala žalovanej mali skutočne slúžiť ako preddavky na splácanie hypotekárneho úveru Z. K., Q..A..,\npodľa názoru súdu prvej inštancie neboli v danom prípade splnené zákonné predpoklady pre vznik\nbezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie odôvodňoval, že podstatou bezdôvodného obohatenia je\nvznik istej majetkovej výhody na úkor iného, ktorý vznikol bez relevantného právneho dôvodu. V danom\nprípade sa malo jednať o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, kedy mal majetkový prospech\nžalovanej vzniknúť z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd prvej inštancie zopakoval, že\nv konaní\nbolo nesporné, že žalovaná hypotekárny úver predčasne splatila v mesiaci 01/2018, o čom sa žalobkyňa\nmala dozvedieť až v mesiaci 06/2021, pričom jej za obdobie od 01/2018 až do 06/2021 naďalej posielala\npreddavky na mesačné splátky úveru napriek tomu, že tento úver bol už predčasne splatený. Súd prvej\ninštancie uviedol, že ak by aj pripustil, že prostriedky, ktoré mala žalobkyňa mesačne posielať žalovanej\nmali slúžiť ako preddavky na splátky úveru, nemožno konštatovať, že na strane žalovanej došlo v\nrozhodnom období (01/2018-06/2021) k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Považoval za\npotrebné pripomenúť, že žalobkyňa nebola účastníkom zmluvy o hypotekárnom úvere, čo jasne vyplýva\nzo zmluvy ako aj z jej výpovede v konaní pred súdom, dôvodom jej záväzku plniť nebola úverová zmluva.\nSúd prvej inštancie skonštatoval, že zánik úverovej zmluvy predčasným splatením preto neznamenal pre\nžalobkyňu odpadnutie právneho dôvodu, ako to prezentovala v podanej žalobe. Dôvodom jej záväzku\nbola podľa jej vlastných slov dohoda so žalovanou, že jej bude mesačne uhrádzať každú jednotlivú\nsplátku úveru vo výške mesačnej splátky. Žalobkyňa však neuviedla žiadne ďalšie podrobnosti tejto\nústnej dohody. Súdu prvej inštancie nebolo známe do akej doby mala žalobkyňa plniť žalovanej, do\nakej výšky mala žalobkyňa plniť žalovanej, ani to, či na povinnosť žalobkyne plniť malo mať vplyv\npredčasné splatenie úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade nebol preukázaný vznik\nmajetkovej nerovnováhy medzi stranami sporu. Uvedené odôvodnil, že ak bola medzi stranami sporu\nuzatvorená dohoda, že žalobkyňa bude plniť žalovanej pravidelné mesačné splátky úveru, jednalo sa\no dohodu medzi stranami sporu, na ktorú nemohlo mať vplyv predčasné splatenie úveru zo strany\nžalovanej. Ak by totiž žalovaná predčasne úver nesplatila, zmluva o úvere by naďalej trvala a zostala\nby v platnosti až do roku 2036, keďže z jej textu vyplýva, že hypotekárny úver bol poskytnutý v roku\n2006 na obdobie 30 rokov. Žalobkyňa by tak v zmysle dohody so žalovanou za týchto okolností naďalej\nposkytovala žalovanej preddavky na jednotlivé splátky úveru a to až do roku 2036. Ak žalovaná v\nmesiaci 01/2018 zaplatila 5.668,13 eur z vlastných prostriedkov, čím hypotekárny úver predčasne\nsplatila, nezískala na úkor žalobkyne majetkovú výhodu. Súd prvej inštancie zopakoval, že právny dôvod\nna plnenie nebola pre žalobkyňu zmluva o úvere, ale dohoda so žalovanou, že bude splátky úveru\nžalovanej mesačne uhrádzať. Majetkový prospech na úkor žalobkyne mohol žalovanej vzniknúť len\nza predpokladu, ak by žalobkyňa žalovanej v rozpore s dohodou zaplatila väčšiu sumu, než sumu,\nktorú bolo potrebné banke z úverovej zmluvy zaplatiť. Uvedené však žalobkyňa súdu prvej inštancie\nnijako nepreukázala a uvedené ani netvrdila. Ak teda žalobkyňa na základe dohody so žalovanou, plnila\nžalovanej mesačné splátky úverovej zmluvy a tieto mala plniť zrejme až do preplatenia celého úveru (súd\nprvej inštancie uvedené len predpokladal, keďže žiadne ďalšie detaily dohody medzi stranami sporu mu\nneboli známe), na záväzku žalobkyne voči žalovanej nezmenila nič skutočnosť, že žalovaná hypotekárny\núver predčasne splatila. Žalovaná predčasným splatením úveru nemohla nadobudnúť na úkor žalobkyne\nmajetkový prospech, čo znamená, že v danom prípade nebol splnený už prvý základný predpoklad pre\n\nvznik bezdôvodného obohatenia, keď sa majetkový prírastok jedného subjektu žiadnym spôsobom v\nurčitej peniazmi vyjadriteľnej miere neprejavil v majetkovej sfére iného subjektu. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku\nI. rozsudku a žalobu žalobkyne zamietol. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, podľa § 255\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), by\nmala mať žalovaná ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Keďže\nvšak žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol tak, že nárok na náhradu\ntrov konania jej nepriznal.\n4. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, a to z\ndôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1), písm. f), g) a h) CSP. Žalobkyňa v odvolaní opätovne\nopísala dôvody, pre ktoré podala žalobu. Zopakovala, že žalovaná jej v roku 2007 oznámila, že úver\nnebude splácať. Úhrady musela realizovať po celú dobu existencie záložného práva na nehnuteľnosť,\na to bez ohľadu na to, že bola v určenom čase poberateľkou sociálnych dávok a neskôr minimálneho\ndôchodku. Uviedla, že ich vzťahy boli vážne narušené, čo potvrdila podľa nej žalovaná aj tým, že sa\nodmietla zúčastniť na súdom vytýčených pojednávaniach pod rôznymi zámienkami. Ďalej zopakovala,\nže celú dobu hradila predmetné sumy na účet žalovanej len z dôvodu obavy, že príde o strechu na\nhlavou, nakoľko na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech banky. Z uvedeného dôvodu\nhradila splátky, ktoré jej žalovaná uviedla, že jej má hradiť. Nemala možnosť preveriť si v banke, resp. u\nnej, že tieto splátky nezodpovedajú splátkam úveru ani to, či spláca uvedenú sumu nad rámec splátky\núveru. Išlo o direktívu zo strany žalovanej, že to má takto hradiť, ak nechce o nehnuteľnosť prísť. Podľa\nžalobkyne skutočnosť, že bol uvedený vždy rovnaký variabilný symbol ako aj to, že sa splátky v závislosti\nod úrokovej sadzby menili dokazuje, že nemohlo ísť o iné. Žalobkyňa argumentovala, že variabilný\nsymbol si určila žalovaná a ten slúžil asi pre jej ďalší postup. Podľa žalobkyne, žalovaná žiadnym\nspôsobom nepreukázala, že predmetnú sumu, ktorú jej zasielala nepoužila na splatenie úveru. Dodala,\nže ak by mala znalosť, že prišlo k zrušeniu záložného práva, tak by už úhrady nevykonávala. Žalobkyňa\ntrvala na tom, že fakticky splatila úver a tým aj kúpnu cenu za nehnuteľnosti za žalovanú, pritom na\nliste vlastníctva je stále uvedená iba ako podielová spoluvlastníčka\nv rozsahu 1. Zopakovala,\nže skutočnosť, že bol úver predčasne splatený sa dozvedela až na pojednávaní. V tejto súvislosti\nargumentovala tým, že keďže splácanie úveru bola povinnosť žalovanej, ona nebola žiadnym spôsobom\nzaviazaná z tohto úveru. Predčasné splatenie bola záležitosť a povinnosť len žalovanej. Žalovaná však\ni napriek tomu, že nemala už od mesiaca 07/2018 povinnosť hradiť preddavky od nej úhradu čerpala.\nŽalobkyňa sa domnievala, že preukázala kauzálnu väzbu medzi obohatením a majetkovým prospechom\nžalovanej\na úbytkom na jej strane vo výške, ktorú od žalovanej žalobou požaduje. Na základe\nuvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a priznal jej nárok na náhradu trov konania.\n5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zopakovala jej argumentáciu z konania pred súdom\nprvej inštancie. Následne opätovne poprela tvrdenie žalobkyne, že po celú dobu musela uhrádzať\nsplátky sama, keďže po celú dobu splácala splátky žalovaná zo svojho účtu. K tvrdeniu žalobkyne,\nže sa odmietala zúčastniť na súdnych pojednávaniach žalovaná uviedla, že svoju neúčasť na každom\npojednávaní ospravedlnila, keďže bola viac ako rok\nPN vo veľmi vážnom stave, kde jej šanca na\nprežitie bola 50 %. Čo sa týka toho, že žalobkyni neoznámila, že hypotéku vyplatila, žalovaná nevidela\ndôvod jej to oznamovať.\nK argumentácii žalobkyne, že bola nútená za ňu hradiť hypotéku,\nlebo by prišla o strechu nad hlavou, žalovaná uviedla, že keď požiadala žalobkyňu, aby si prepísala\nhypotéku na seba, lebo aj ona potrebuje s dcérou niekde žiť, keďže žalobkyňa im bránila bývať v dome,\ntak sa jej žalobkyňa vysmiala do očí. Žalovanej teda neostávalo nič iné, len platiť si drahý podnájom\na vyplatiť poslednú predčasnú splátku. Ďalej žalovaná argumentovala tým, že jej nie je známe ako\nžalobkyňa vypočítala výšku splátok hypotéky. Uviedla, že žalobkyňa sa sama rozhodla jej posielať sumu\nvo výške 53,- eur mesačne, čo brala ako kompenzáciu nájmu jej polovičného podielu celého majetku,\nktorý užívala celé roky žalobkyňa sama. V závere vyjadrenia žalovaná zhrnula, že sa so žalobkyňou\nsnažila aj dohodnúť na predaji nehnuteľnosti\na vyplatení jednotlivých podielov na základe\nznaleckých posudkov, avšak neúspešne. Následne žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa celé roky od\nroku 2007 býva sama, nijako ju neobmedzuje, neobťažuje a nekontaktuje. Zhrnula, že v žiadnom prípade\nju nikdy nechcela pripraviť o strechu nad hlavou, avšak o strechu nad hlavou ju pripravila naopak ona.\n6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej naďalej trvala na podanom odvolaní\na s vyjadrením\nžalovanej nesúhlasila. Namietala, že žalovaná až v poslednom jej vyjadrení prvý raz píše o údajných\n\ndôvodoch jej platieb v prospech jej účtu. Uviedla, že ide\no vyjadrenie, ktoré bolo podané až\npo odvolaní. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná dovtedy nijako nevysvetľovala dôvod,\nprečo by jej platila 12 rokov pravidelne každý mesiac, rovnakú sumu s rovnakým variabilným symbolom.\nV tomto smere poukázala na právny názor dovolacieho súdu publikovaný pod č. R77/2011 v zmysle\nktorého, ak je určitú skutočnosť možné preukázať len na základe nepriamych dôkazov je pre záver o jej\npreukázaní dostačujúce, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti\npripustiť. Nepriame dôkazy totiž nemusia mať až takú dôkaznú silu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver,\nku ktorému súd dospel, no je postačuje, že s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru vedú.\nNavyše to, že žalovaná nevedela nijako vysvetliť predmetné plnenie je podľa žalobkyne v zmysle CSP\nnevyhnutné chápať ako neuvedie vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach a tým je v\nzmysle ustanovenia\n§ 151 ods. 2 CSP neúčinné aj popretie skutkových tvrdení žalovanou.\nŽalobkyňa mala za to, že ak žalovaná uviedla, že peniaze jej neposielala na úhradu dlhu, mala povinnosť\nuviesť dôvod z akého tak mala robiť, pričom keďže ten nikdy v relevantnom čase neuviedla, mal súd\nprvej inštancie jej skutkové tvrdenie o dôvode platby v zmysle zákona brať ako nesporné. Navyše\nuviedla, že sa nie vlastnou vinou, ocitla v dôkaznej tiesni. V dobrej viere uhrádzala sumu, o ktorú ju\nžalovaná požiadala v sms správe a pritom používala ten variabilný symbol, ktorý jej žalovaná uviedla.\nĎalej argumentovala, že podrobnosti k platbám jej napísala ešte\nv roku 2006, pričom nie je možné,\naby predmetnú sms správu mala ešte aj teraz (t.j. po\n17 rokoch mala). Žalobkyňa ďalej mala\nza to, že okrem uvedeného, súd prvej inštancie veľmi striktne vnímal sumu, ktorú žalovanej uhrádzala,\npoukázal totiž na to, že jej výška nekorešpondovala so samotnými splátkami úveru. V tomto smere znova\npoukázala na slová samotnej žalovanej, ktorá v jednom svojom liste (zo dňa 29.07.2021) napísala: „K\nhypotéke na kúpu domu bol použitý ešte úver na dofinancovanie hypotéky a úver na opravu domu. Takže\nspolu tri úvery.“ V nadväznosti na uvedené žalobkyňa argumentovala, že žalovaná nakoniec sama úver\nod Č., Q.. A.. (úver na opravu, ako ho sama nazvala) doručila do konania. Účelovo však nepredložila tretí\núver, hoci v prípade tých ostatných konala iniciatívne a práve tento tretí úver mohol predstavovať rozdiel\nmedzi splátkou podľa úveru\na tou podľa pokynov žalovanej. A pravdepodobne mohol byť aj tým\nčíslom, ktoré mala používať pri úhrade v prospech žalovanej. Nakoniec aj podľa žalovanej sa viazal na\nten hypotekárny. S ohľadom na ustanovenie § 151 CSP je však uvedené podľa žalobkyne irelevantné,\nkeďže žalovaná skutkové tvrdenia o splácaní úveru nikdy účinne nepoprela.\n7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zopakovala, že v predmetnom dome bola naposledy v\nlete 2007, od vtedy nevidela ani svoj dom, ani žalobkyňu, keďže ju odmieta pustiť do domu a komunikovať\ns ňou. Zdôraznila, že všetky doklady týkajúce sa hypotéky, úveru, trestné oznámenie na žalovanú, všetky\ndoklady z banky, ktoré súd prvej inštancie chcel, zdokladovala. Zopakovala, že sumu, ktorú jej žalobkyňa\nposielala na účet, brala ako jej formu nájmu alebo kompenzáciu za užívanie jej podielu nehnuteľnosti,\nkeďže ju obývala sama. Znova uviedla, že hypotéku žalobkyňa odmietla prevziať na seba a aj ju pustiť\ndo nehnuteľnosti, aby ju užívala aj s dcérou. Tým bránila žalovanej celé roky, aby si mohla zobrať ďalšiu\nhypotéku, pre seba a svoju dcéru. Žalovaná uviedla, že žalobkyni nikdy žiadne inštrukcie cez sms správy\nnedávala, nakoľko jej telefónne číslo ani nemala. To, že žalobkyňu nenazýva matka, je podľa nej len\nodpoveď na to, že ju ona nenazvala nikdy dcérou. Tiež dodala, že momentálne je po veľmi vážnej dlhej\nchorobe, kde bojovala o život, nezamestnaná na invalidnom dôchodku a na Slovensku nevlastní žiadnu\ninú nehnuteľnosť.\n8. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo uplatnené včas, preskúmal napadnutý rozsudok\nv zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel\nk záveru, že odvolanie\nžalobkyne nie je dôvodné.\n9. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie pričom pre\ndanú vec považoval za rozhodujúce, že žalobkyňa a žalovaná spoločne, na základe kúpnej zmluvy zo\ndňa 07.11.2006 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. C.. Časť\nkúpnej ceny 177.500,- Sk zaplatila žalobkyňa pri podpise kúpnej zmluvy a časť kúpnej ceny 200.000,- Sk\nbola financovaná prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý bol veriteľom Z. Ú. K., Q..A.. poskytnutý\nžalovanej, ktorá sa úverovú istinu zaviazala splatiť podľa podmienok úverovej zmluvy zo dňa 31.08.2006\nmesačnými splátkami s lehotou splatnosti 30 rokov. Žalovaná celú úverovú istinu v zostatku dlhu vo\nvýške 5.668,13 eur splatila predčasne ku dňu 11.01.2018. Od roku 2007 poukazovala žalobkyňa na\nbankový účet žalovanej istinu vo výške, ktorá mala pokryť istinu splátky predmetného úveru.\n\n10. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v období od januára 2018 do júna 2021\nbola z bankového účtu žalobkyne na bankový účet žalovanej poukázaná istina spolu 2.232,24 eur.\nŽalobkyňa v žalobe a počas konania tvrdila, že medzi ňou a žalovanou existoval záväzkový právny vzťah\n- dohoda, na základe ktorej sa zaviazala platiť žalovanej každý mesiac počnúc rokom 2007 istinu, ktorú\nmala žalovaná používať na úhradu mesačných splátok úveru. Žalobkyňa teda tvrdila, že v súvislosti\ns úverovým vzťahom žalovanej ako dlžníčky voči veriteľovi Z. Ú. K., Q..A.. mala titulom dohody so\nžalovanou povinnosť voči žalovanej plniť peňažnú istinu a tým, že úverový záväzok žalovanej v januári\n2018 zanikol, odpadol dôvod jej plnenia voči žalovanej, čo je jedna zo skutkových podstát bezdôvodného\nobohatenia. Z obsahu odvolania žalobkyne je zrejmý jej nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie\nspojený s vysporiadaním sa s otázkou rozloženia dôkazného bremena strán sporu k existencii právneho\ndôvodu oprávňujúceho príjemcu peňažného plnenia si toto plnenie ponechať.\n11. Právna úprava tzv. dôkaznej povinnosti ukladá stranám sporu, aby k opísaniu rozhodujúcich\nskutočností označili dôkazy (§ 132 CSP). Nesplnenie tejto povinnosti stíha stranu konania nepriaznivým\nnásledkom v podobe neúspechu v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré\nkonkrétne musí strana sporu preukázať, určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý\nje na sporný vzťah aplikovaný\na z ktorého tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena,\nteda kto zo strán sporu je povinný určené skutočnosti preukázať.\n12. Posúdenie, či medzi stranami sporu ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia\npodmienok skutkovej podstaty ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., podľa ktorého ten, kto sa na úkor\niného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením\nz neplatného právneho úkonu alebo\nplnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\nTýmito podmienkami, sú jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j. že mu bolo\nplnené a ďalej, že na získanie tohto majetkového prospechu chýbal na jeho strane právny dôvod. Pri\nnaplnení oboch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho,\nna úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 Obč. zák.). V okolnostiach\ntejto veci uvedené znamená, že žalobkyňu, ktorá uplatňuje nárok na vrátenie peňažnej istiny, o ktorej\ntvrdí, že ju odovzdala žalovanej, ťaží dôkazné bremeno o odovzdaní spornej istiny a na žalovanej potom\nbolo, aby tvrdila a preukazovala existenciu právneho dôvodu, na základe ktorého si mohla prevzaté\npeňažné prostriedky ponechať. Dôkazné bremeno týkajúce sa určitých skutočností totiž leží na tej strane\nsporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Teda ide o tú\nstranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak v okolnostiach tejto veci súd prvej inštancie\nvychádzal zo (medzi stranami konania nesporného) skutkového zistenia, že žalobkyňa žalovanej v\nobdobí od januára 2018 do júna 2021 zaplatila istinu 2.232,24 eur bez toho, aby bolo možné presvedčivo\nuzavrieť z akého právneho dôvodu peniaze boli poskytnuté, (skutková verzia žalobkyne, že išlo o splátky\núverového dlhu, boli žalovanou spochybnené), potom dôkazné bremeno na preukázanie právneho\ndôvodu oprávňujúceho žalovanú si prijaté plnenie ponechať zaťažovalo žalovanú a súd prvej inštancie\nnesprávne dôkazné bremeno preniesol na stranu žalobkyne (bod 14 odôvodnenia rozsudku súdu prvej\ninštancie). Avšak táto nesprávnosť vzhľadom na doplňujúci záver súdu prvej inštancie k oprávnenosti\nnároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola rozhodujúcou. Ak totiž žalobkyňa počas\ncelého konania tvrdila, že medzi ňou a žalovanou bola uzavretá zmluva, na základe ktorej sa zaviazala\nplniť žalovanej ako dlžníčke z hypotekárneho úveru splátky úveru\n(z prostriedkov úveru bola\nzaplatená časť kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu), potom\nžalovaná istina, ako správne argumentuje súd prvej inštancie, bola plnením dohodnutého záväzku, ktorý\nna seba žalobkyňa vedome zobrala. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením\nz právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, kedy k okamihu poskytnutia plnenia existoval\nprávny dôvod plnenia, ktorý však následne stratil právne účinky (odpadol). Tým, že sa žalobkyňa\nzaviazala vedome platiť predmetný úver, potom ak pri výške úverového dlhu 5.668,13 eur ku dňu\n11.01.2018, na tento úverový dlh v období od januára 2018 do júna 2021 zaplatila žalovanú istinu\n2.232,24 eur, robila tak na základe právneho dôvodu, pretože ku dňu 11.01.2018 síce jednorázovým\nplnením žalovanej voči Z. Ú. K., Q..A.. zanikol úverový záväzok žalovanej voči úverovému veriteľovi,\nale týmto plnením neodpadol dôvod na ktorom žalobkyňa postavila svoju žalobu a síce, že prijala na\nseba voči žalovanej záväzok uhrádzať splátky úveru. To pri absencii tvrdenia o tom, aká mala byť doba/\ndĺžka trvania žalobkyňou prezentovanej dohody a o tom, ako mali byť vysporiadané práva a povinnosti\npo skončení dohody, za situácie, že do okamihu, kedy žalobkyňa prestala poukazovať žalovanej splátky,\nnič nenasvedčovalo tomu, že sa necíti byť touto dohodou viazaná, a že nehnuteľnosť (rodinný dom)\n\ntakmer od počiatku užívala výlučne ona sama znamená, že v podstate prijala na seba záväzok zaplatiť\núverový dlh. Dodatočná argumentácia žalobkyne, že dohodu so žalovanou uzavrela len z obavy pred\nvýkonom záložného práva, v prípade nesplácania úveru žalovanou, vyznieva nepresvedčivo, pretože pri\ntak vážne narušených vzťahoch, aké majú medzi sebou žalobkyňa a žalovaná, nemohla mať žalobkyňa\nistotu, či žalovaná splátky na zaplatenie úverové dlhu skutočne použije, eventuálne žalobkyňa mohla\ntieto platiť aj priamo veriteľovi. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, že úverový právny vzťah medzi\nžalovanou\na Z. Ú. K., Q..A.., je vzťahom odlišným od žalobkyňou prezentovaného právneho\nvzťahu žalobkyne a žalovanej, z ktorej majetkovú výhodu mohla žalovaná získať, len keby od žalobkyne\nv rozpore s dohodou prijala plnenie prevyšujúce plnenie, ktoré ako dlžník mala zaplatiť Z. Ú. K., Q..A..\ntitulom úverového dlhu.\nV podrobnostiach odvolací súd odkazuje na právny záver súdu\nprvej inštancie (bod 16 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) s ktorým sa stotožňuje.\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387\nodsek 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.\n14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1\nv\nspojení s § 262 odsek 1 CSP. Plne úspešnej žalovanej náhradu trov odvolací súd nepriznal, pretože\njej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli,\nje v súlade s článkom 17 základných zásad Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje procesnú\nekonómiu súdneho konania, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/14/2018).\n15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch\ns ochranou slabšej\nstrany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky\na výška príslušenstva\nv čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nv konaní došlo k vade\nuvedenej v tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}