{"guid": "407e2fef-801b-4518-ae89-08fc031b3c62:dd2b5d75-dcce-4437-87a7-20717deafc43", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1522201804.1", "spisova_znacka": "3Co/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/27/2024 z 30. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2025, sp. zn. 3Co/27/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1522201804.1", "identifikacne_cislo": "1522201804", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527", "nazov": "zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd2b5d75-dcce-4437-87a7-20717deafc43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1522201804.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1522201804.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1522201804.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/27/2024\n1522201804\n30. 01. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:1522201804.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X./. R.. W.L. I., I.. XX.XX.XXXX,\nZ. I. X., X./. Y. I., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. X., proti žalovaným: X./. S. N. M., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, B.\nX, Z., zast. F. N. L. Y., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, B. X, Z., X./. F. M. M..L..T.., R.: XX XXX XXX, N. XX,\nZ., zastúpený F. N. - W. B. M..L..T.., R.: XX XXX XXX, N. XX, Z., X./. S. M. R. Y., M..L..T.., R.: XX XXX\nXXX, B. X, Z., zast. F. N. L. Y., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, B. X, Z., o určenie neplatnosti dobrovoľnej\ndražby, na odvolanie žalobcov 1./ a 2./ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28.09.2023,\nč. k. B5-12C/13/2022-346, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaným 1./, 2./ a 3./ p r i z n á v a proti žalobcom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1./ a 2./ domáhali\nurčenia neplatnosti dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX navrhnutej žalovaným 1./ ako veriteľom a\nvykonanej žalovaným 2./ ako dražobníkom, ktorej vydražiteľom bol žalovaný 3./, a na základe ktorej\ndošlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v evidencii Okresného úradu Senec,\nkatastrálneho odboru na LV č. XXXX, a to rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na parcele reg.\nC č. XXX/XX, prístavbe k rodinnému domu so súp. č. XXXX postavenej na parcele reg. C č. XXX/XXX,\npozemku s parc. č. XXX/XX o výmere 98 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 23 m2, parc. č. XXX/XX o\nvýmere 413 m2, parc. č. XXX/XXX o výmere 97 m2.\n2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 52, § 53 ods. 9, 10, § 54a, § 100, § 101, § 103,\n§\n151b, § 151d ods. 3, § 151e ods. 2, § 151j ods. 1, 2, § 151l ods. 1, 3, 4, § 151m ods. 1, 9, § 524,\n§ 526 ods. 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase\n(ďalej len „OZ“), ďalej § 3 ods. 1, 5, 6 zák. č. 527/2002 Z. z., § 5 ods. 4, 5, 6, 7,§ 7 ods. 2, § 11\nods. 1, 2, 3 a 4, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, § 13 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 3, § 21 ods. 2\nzák.\nč. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a\nnotárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o dobrovoľných dražbách“) a vykonané\ndokazovanie odôvodnil nesplnením zákonných podmienok pre záver o neplatnosti dobrovoľnej dražby.\nV konaní označil za nesporné, že žalobcovia 1./ a 2./ ako dlžníci uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou\nako veriteľom dňa 08.02.2010 Zmluvu o splátkovom úvere\nč. XXXXXXXXXX a\ndňa 10.06.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých im boli poskytnuté\nfinančné prostriedky 250.000 eur a 100.000 eur. Sporným tiež nebolo, že žalobcovia 1./ a 2./ poskytnuté\núvery v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok riadne nesplácali, v dôsledku čoho došlo ku dňu\n\n27.07.2016 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti oboch poskytnutých úverov. Strany nerozporovali, že\nosobitnými zmluvami uzatvorenými v rovnaké dni ako zmluvy o úveroch, boli v prospech Slovenskej\nsporiteľne zriadené záložné práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcim sa\nv obci I. X., ktorých bezpodielovými vlastníkmi boli žalobcovia 1./ a 2./. Po vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti úverov vykonala Slovenská sporiteľňa v roku 2018 v rámci výkonu záložného práva neúspešnú\ndobrovoľnú dražbu nehnuteľností a následne postúpila pohľadávku z úverových zmlúv na žalovaného\n1./. Obdobne nebolo sporné, že žalovaný 1./ vykonal celkovo tri dobrovoľné dražby, pričom úspešná\nbola až dražba konaná dňa 08.03.2022, na ktorej došlo k vydraženiu predmetu zálohu žalovaným 3./\nu žalovaného 2./ ako dražobníka. V konaní spornou bola otázka možnosti výkonu záložného práva\nžalovaným 1./ z dôvodu žalobcami 1./ a 2./ namietaného premlčania a neplatnosti záložnej zmluvy\na tiež platnosť dobrovoľnej dražby z viacerých žalobcami označených dôvodov. Žalobcovia 1./ a 2./\ntiež namietali výšku pohľadávky, ktorou mal po postúpení disponovať žalovaný 1./, ako aj to, že po\nvydražení mali stále zostať v omeškaní so zaplatením viac ako 200.000 eur. V teoretickej rovine súd\nprvej inštancie poukázal na to, že podstatou súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby je\npreskúmanie zákonnosti a bezvadnosti priebehu dobrovoľnej dražby v zmysle zákona o dobrovoľných\ndražbách, ak porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách malo vplyv na práva dotknutej\nosoby (žalobcov). Na naplnenie predpokladu vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nepostačuje\nteda samotné porušenie zákona, ale toto porušenie zákona musí nepriaznivým spôsobom ovplyvniť\npráva dotknutej osoby, v danom prípade žalobcov. Súd preskúmava tiež platnosť záložnej zmluvy.\n3. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalobcami 1./ a 2./ vznesenú námietku premlčania. V tejto súvislosti\npoukázal na to, že žalobcovia si nesporne svoje povinnosti z úverových zmlúv riadne neplnili a posledné\nsplátky zaplatili dňa 26.02.2015 a splátky splatné od 15.03.2015 už neuhradili. Slovenská sporiteľňa\nnásledne vyhlásila mimoriadnu splatnosť obidvoch úverov dňa 27.07.2016, čím využila svoje oprávnenie\npodľa § 565 OZ a bodu 6.32 písm. d) žalobcami predložených produktových obchodných podmienok\nkorešpondujúceho s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak ide o plnenie zo\nspotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565\nnajskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil\nspotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Slovenská sporiteľňa tak mohla\npristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverov najskôr až v čase, kedy boli žalobcovia ako dlžníci\nv omeškaní tri mesiace so zaplatením určitej splátky. Konštatoval, že zákon v tomto smere výslovne\nurčuje len najskorší možný moment vyhlásenia predčasnej splatnosti a je preto na veriteľovi, kedy svoje\noprávnenie využije, a či ho vôbec využije alebo nie. Zákon neukladá veriteľovi, že toto právo musí\nuplatniť hneď pri omeškaní s plnením prvej splatnej splátky. Veriteľ má možnosť toto právo uplatniť\nľubovoľne podľa uváženia so splatnosťou ktorejkoľvek splátky za splnenia podmienok § 53 ods. 9 v\nspojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho\nzákonníka je potom viazaný na moment, kedy bolo využité právo podľa § 565. Slovenská sporiteľňa\nvyhlásila predčasnú splatnosť ku dňu 27.07.2016. Je nesporné, že v tom čase boli žalobcovia viac ako\ntri mesiace v omeškaní so splatnosťou splátok splatných dňa 15.04.2016. Premlčacia doba by v takomto\nprípade mala začať plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením\nsplátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, ako to vyplýva z Uznesenia Najvyššieho súdu\nSR z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020. Začala by teda plynúť dňom 16.07.2016 a uplynula\nby dňa 16.07.2019. K premlčaniu záložného práva uviedol, že toto sa nepremlčí skôr ako zabezpečená\npohľadávka. Za nepodstatné označil, že žalobcovia 1./ a 2./ nezaplatili už aj splátky splatné skôr (ako\nsami uviedli od 15.03.2015). Slovenská sporiteľňa začala záložné právo vykonávať oznámením o výkone\nzáložného práva zo dňa 13.02.2017 a žalobcovia 1./ a 2./ sami uviedli (a vyplýva to aj z nimi priloženého\nvýpisu z LV č. XXXX), že v roku 2018 bola na základe návrhu Slovenskej sporiteľne ako vtedajšieho\nzáložného veriteľa realizovaná (neúspešná) dobrovoľná dražba. Z uvedeného vyvodil, že záložný veriteľ\nriadne, pred uplynutím premlčacej lehoty k zabezpečenej pohľadávke, začal vykonávať svoje záložné\nprávo. Následne postúpením pohľadávok z úverových zmlúv na žalovaného 1./ došlo k singulárnej\nsukcesii, keď do práv a povinností pôvodného veriteľa, teda aj práv vyplývajúcich zo zabezpečenia\npostúpených pohľadávok, vstúpil žalovaný 1./ a nadobudol tak právne postavenie záložného veriteľa vo\nvzťahu k záložnému právu, ktorého výkon začal ešte jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa.\nAk žalovaný 1./ oznámil žalobcom 1./ a 2./ listami zo dňa 27.03.2019, že začína výkon záložného práva,\nbol toho názoru, že nešlo o nové začatie jeho výkonu, nakoľko výkon záložného práva začatý jeho\nprávnym predchodcom nebol nikdy skončený (jeho vykonaním) a postúpením pohľadávky sa výkon\nzáložného práva nezastavil. Žalovaný 1./ vo výkone záložného práva pokračoval iniciovaním dobrovoľnej\ndražby, až napokon boli nehnuteľnosti vydražené dňa 08.03.2022. Nakoľko k začatiu výkonu záložného\n\npráva pôvodným veriteľom došlo ešte počas plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k zabezpečenej\npohľadávke, v jeho výkone pôvodný veriteľ riadne pokračoval a pokračoval v tomto výkone aj jeho\nprávny nástupca, dospel k záveru, že záložné právo nemohlo byť premlčané, aj keby premlčacia\nlehota k samotnej pohľadávke už uplynula. Na uvedenom podľa súdu nič nemení ani tá skutočnosť,\nže v období od 24.02.2020 do 25.05.2020 bol pre žalovaného 1./ znemožnený výkon záložného\npráva v dôsledku neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k.\n7Csp/12/2020-194, ktoré však bolo následne uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.02.2020,\nč. k. 15CoCsp/13/2020-237 zrušené. Po jeho zrušení žalovaný 1./ nezačal nanovo výkon záložného\npráva, ale len pokračoval vo výkone, ktorý začal ešte jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa. Ak\nk začatiu výkonu záložného práva došlo ešte v roku 2018, a teda v čase pred uplynutím premlčacej doby,\nbolo v ňom po celú dobu od začatia výkonu riadne pokračované až dokým neprišlo k jeho vykonaniu\ndňa 08.03.2022 a k premlčaniu výkonu záložného práva tak nedošlo.\n4. V ďalšom sa vysporiadaval s konkrétnymi námietkami žalobcov 1./ a 2./, ktorými odôvodňovali\nneplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ namietali výkon záložného\npráva a uskutočnenie dobrovoľnej dražby počas prebiehajúceho súdneho konania vedeného na\nbýv. Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 7Csp/12/2020, v ktorom rovnako vzniesli námietky\npremlčania dlžnej pohľadávky a výkonu záložného práva, uviedol, že uvedené nespôsobuje neplatnosť\ndobrovoľnej dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách nestanovuje podmienku judikovania pohľadávky\npre jej uspokojenie v rámci dobrovoľnej dražby. Jedinými zákonnými podmienkami v prípade, ak je\nnavrhovateľom dražby záložný veriteľ, sú, aby pohľadávka bola pravá, v určenej výške, a aby bola\nsplatná. Uvedené preukazuje navrhovateľ dražby vyhlásením adresovaným dražobníkovi, ktoré musí byť\nprílohou Zmluvy o vykonaní dražby a žalovaný 1./ splnenie uvedenej podmienky preukázal vyhlásením\nzo dňa 27.01.2022. Vykonanie dobrovoľnej dražby v čase prebiehajúceho súdneho konania, v ktorom\nsa rieši otázka, ktorá by mohla mať vplyv na oprávnenie záložného veriteľa vykonať dobrovoľnú dražbu,\ntak nemá podľa názoru súdu vplyv na samotnú možnosť dobrovoľnú dražbu vykonať a právnym\nprostriedkom ochrany v prípade, ak by takéto súdne konanie skončilo v neprospech záložného veriteľa,\nje potom žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Pokiaľ žalobcovia 1./ a 2./ požadovali, aby súd\nprihliadol na to, že konanie sp. zn. 7Csp/12/2020 stále prebieha uviedol, že v danom prípade by do úvahy\npripadalo len prerušenie tohto konania podľa ustanovenia § 164 CSP, v zmysle ktorého súd fakultatívne\nmôže (a nemusí) konanie prerušiť, ak prebieha súdne konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať\nvýznam pre rozhodnutie súdu. Predmetom tohto súdneho konania bola neplatnosť dobrovoľnej dražby,\nktorá bola namietaná z viacerých dôvodov, pričom súd v konaní podroboval priebeh dobrovoľnej dražby\naj zákonnému prieskumu a skúmal aj platnosť záložnej zmluvy. V konaní sp. zn. 7Csp/12/2020 sa riešila\nlen otázka premlčania pohľadávky a záložného práva a obdobné námietky boli vznesené aj v konaní sp.\nzn. 12C/13/2020. Za hospodárnejšie v danom prípade považoval vysporiadať sa s uvedenými otázkami\nsám, a preto nepovažoval za potrebné konanie z uvedeného dôvodu prerušiť.\n5. K námietke kapitálového prepojenia žalovaného 3./ ako vydražiteľa a žalovaného 1./ ako navrhovateľa\ndražby, ktoré by podľa žalobcov 1./ a 2./ malo preukazovať nekalý úmysel a účelové konanie dražby\npre zhoršenie ich právneho postavenia uviedol, že samotná skutočnosť, či bol navrhovateľ dražby\na vydražiteľ v akomkoľvek majetkovom či inom obchodno-právnom prepojení, nemá sama o sebe\nžiadny súvis s tým, či dražba prebehla alebo neprebehla v súlade so zákonom. Poukázal na to, že\nz notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby aj zo zoznamu účastníkov dražby vyplýva, že\nna dražbe konanej dňa 08.03.2022, na ktorej došlo k vydraženiu nehnuteľností, sa zúčastnili dvaja\ndražitelia, a preto bol zachovaný konkurenčný prvok dražby aj prvok kontroly ďalším zúčastneným\nsubjektom o férovom priebehu dražby. To, že žiadny z dražiteľov neurobil na dobrovoľnej dražbe ani\nnajnižšie podanie a musela sa po dohode navrhovateľa dražby a dražobníka znižovať vyvolávacia\ncena predmetu dražby nepreukazuje podľa súdu, že išlo o účelové konanie. Druhý dražobník, ktorý bol\nna dražbe prítomný a riadne zložil aj dražobnú zábezpeku neurobil ani znížené najnižšie podanie. K\nzníženiu vyvolávacej ceny na dražbe tak došlo v dôsledku správania oboch dražiteľov počas dražby,\nteda aj toho účastníka, ktorý žiadne majetkové či iné prepojenie na navrhovateľa dražby, dražobníka či\nvydražiteľa nemal. Nemožno preto hovoriť o koordinovanom a účelovom postupe s cieľom umelo znížiť\nhodnotu draženého predmetu. Naviac doplnil, že ust. § 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré presne\nvymenúva subjekty, ktoré nemôžu byť účastníkom dražby, nijako neobmedzuje existenciu vzájomných\nvzťahov medzi navrhovateľom dražby a vydražiteľom.\n\n6. Neprisvedčil ani námietke žalobcov 1./ a 2./, že podľa § 17 ods. 5 zák. o dobrovoľných dražbách\nnebola o konaní dražby informovaná obchodná spoločnosť Y., M..L..T.., ktorá mala sídlo v draženej\nnehnuteľnosti. Uviedol, že aj keď žalovaní v konaní nepreukázali zaslanie oznámenia o dražbe priamo\nuvedenej spoločnosti, oznámenie o dražbe bolo zaslané žalobcom 1./ a 2./, ktorí podľa lustrácie v\nObchodnom registri vždy boli jedinými spoločníkmi a konateľmi uvedenej spoločnosti. Ak teda dražobník\noznámil konanie dražby v zákonnej lehote priamo im, čo žalobcovia nijako nerozporovali, bolo možné\nkonštatovať, že tým bola splnená aj oznamovacia povinnosť pre spoločnosť, ktorá mala v danej\nnehnuteľnosti sídlo, keďže oprávnenými konať za spoločnosť, a teda aj prijímať všetky písomnosti, sú\nžalobcovia 1./ a 2./ ako jej konatelia.\n7. Za relevantnú v zmysle § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách nepovažoval ani námietku, že\nzáložný veriteľ ani dražobník neinformovali záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti o tom, že\nk domu nie je zriadená prístupová cesta, resp. prístup vedie len cez parcelu č. 164/51, ktorá je v\nspoluvlastníckom podiele viacerých vlastníkov a na prístupovú cestu nebolo zriadené záložné právo,\nnebola predmetom dražby a nebolo zriadené ani právo prechodu a prejazdu. Za povinnosť predovšetkým\nvlastníka predmetu dražby označil oznámiť dražobníkovi všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe o\nstave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby (§13a zákona č\n527/2002 Z. z.). V konaní bolo preukázané, že uvedená skutočnosť bola viackrát oznámená samotnými\nžalobcami 1./ a 2./ aj pri obhliadke predmetu dražby záujemcom o dražbu, ako uviedli na pojednávaní dňa\n28.09.2023, a bola uvedená aj počas konania dražby dňa 08.03.2022, čo vyplýva z notárskej zápisnice\no priebehu dobrovoľnej dražby. Počas priebehu dražby licitátor konštatoval, že mu bol doručený list\n„Vyslovenie námietky k dražbe č. XXX/XXXX“ obsahujúci námietku neexistencie prístupovej cesty,\nktorého obsah nahlas prečítal, a ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice. Naviac je na\nkaždom účastníkovi dražby zvážiť si, či predmet dražby, ku ktorému nie je zriadená prístupová cesta,\nvydraží alebo nie. Samotná neexistencia prístupovej cesty neznamená, že takáto nehnuteľnosť nie je\nspôsobilým predmetom dražby, je to skutočnosť, o ktorej majú byť informovaní predovšetkým dražobník\na záujemcovia o vydraženie takéhoto predmetu dražby a len oni by v prípade, ak by o takejto skutočnosti\ninformovaní neboli, mohli byť dotknutí na svojich právach. V konaní však bolo preukázané, že tieto\nsubjekty o stave predmetu dražby vedomosť mali.\n8. K námietke nezohľadnenia pripomienok k znaleckému posudku k draženej nehnuteľnosti, keď táto\nbola vydražená ani nie za 1/3 priemernej ceny nehnuteľností v bratislavskom kraji a znalecký posudok\nmal podľa žalobcov znehodnotiť skutočnú trhovú cenu nehnuteľnosti, poukázal na to, že podľa § 12\nzák. o dobrovoľných dražbách cena nehnuteľnosti musí byť ohodnotená znaleckým posudkom, ktorý\nnesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov a dražobník ho musí zaslať vlastníkovi\npredmetu dražby najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník je potom oprávnený vzniesť\nu dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký\nposudok iným znalcom. V danom prípade bolo pritom nesporné, že predmet dražby, ktorá sa konala\ndňa 08.03.2022, bol ohodnotený znaleckým posudkom č. 12/2022 zo dňa 22.01.2022, vyhotoveným\nznalcom\nR.. G. I.. Cena predmetu dražby bola stanovená na sumu 302.000 eur.\nŽalobcovia 1./ a 2./ žiadnym spôsobom nepreukázali a ani netvrdili, že by voči uvedenému znaleckému\nposudku, ktorý ohodnotil predmet dražby na účely konania dobrovoľnej dražby dňa 08.03.2022, vzniesli\nakékoľvek námietky, prípadne, že by nemali možnosť sa s týmto znaleckým posudkom, ktorý v deň\nkonania dražby nebol starší ako šesť mesiacov, včas oboznámiť. Žalobcovia síce vzniesli námietky voči\nznaleckému posudku, avšak voči znaleckému posudku\nč. 192/2021, zo dňa 03.12.2021, ktorý\nvypracovala znalkyňa R.. Y. W.. Dražobník na základe uvedených námietok a v súlade so zákonom dal\nzhotoviť nový znalecký posudok. Vo vzťahu k námietke žalobcov ohľadne ohodnotenia nehnuteľnosti,\ndal do pozornosti, že z notárskej zápisnice o priebehu dražby, ako aj z oznámenia o dražbe vyplýva,\nže znalcovi nebol umožnený prístup do predmetu dražby za účelom vykonania znaleckého posudku.\nOhodnotenie nehnuteľnosti tak znalec musel vykonať podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách\nz dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii. Znemožnenie prístupu do nehnuteľnosti pritom\npotvrdili aj samotní žalobcovia 1./ a 2./ v liste zo dňa 25.10.2021 adresovanom dražobníkovi, ako aj\nna pojednávaní dňa 28.09.2023. Vydraženie nehnuteľnosti za nižšiu cenu než žalobcovia očakávali\nbolo tiež dôsledkom tých skutočností, že k nehnuteľnosti nie je zriadená prístupová cesta, čo nesporne\nznižuje jej hodnotu, ako aj toho, že pri dobrovoľnej dražbe nebolo urobené ani najnižšie podanie, a\npreto toto muselo byť znížené. Za nepravdivé preto vyhodnotil tvrdenie žalobcov, že k zníženiu hodnoty\nnehnuteľnosti došlo na podklade znaleckého posudku.\n\n9. Prvoinštančný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov 1./ a 2./, že nebola určená výška\npohľadávok ku dňu postúpenia pohľadávky, že pohľadávka bola nesprávnym spôsobom úročená aj po\nvyhlásení mimoriadnej splatnosti, ako aj že žalovaný 1./ neinformoval žalobcov o výške postúpených\npohľadávok bezodkladne. Uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverov došlo nesporne z\ndôvodu ich riadneho nesplácania žalobcami. Jednalo sa o splátkové úvery v značných sumách a to\n250.000 eur a 100.000 eur. Už v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti oboch úverov Slovenská\nsporiteľňa dňa 27.07.2016 informovala žalobcov o výške pohľadávok zo zmlúv v sumách 230.983,52\neura a 97.285,59 eura. Banka zároveň žalobcov upozornila, že uvedené pohľadávky sú ďalej úročené\na o výške dlžnej sumy žalobcov následne informoval aj žalovaný 1./ oznámením zo dňa 06.08.2019,\nv rámci ktorého žalobcom rozpísal dlžnú sumu na istine aj príslušenstve a pripojil k nemu aj prílohu\nzo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, z ktorej jasne vyplývala\nvýška dlžnej sumy v čase postúpenia pohľadávky. K otázke ďalšieho úročenia pohľadávok uviedol, že\npokiaľ sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu, priznáva samotný Občiansky zákonník\nv ustanovení § 517 ods. 2, veriteľovi popri plnení aj právo na úrok z omeškania v zákonom stanovenej\nvýške. Na toto plnenie má veriteľ nárok až do zaplatenia celého dlhu. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, zdôraznil\nprávny záver judikatúry, že veriteľovi by mal patriť aj po zosplatnení dlhu zmluvný úrok v takej výške, akú\nby pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (k uvedenému pozri aj rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 5Cdo/42/2020 alebo rozhodnutie NSSR sp. zn. 7Cdo/172/2020). Vysvetlil, že ak dlh žalobcov\npredstavoval k momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov určitú čiastku, neznamená to, že\ntáto už ďalej nemohla narastať v dôsledku pretrvávajúceho omeškania s plnením žalobcov. Uvedené\nskutočnosti však pre účely konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby nevyhodnotil ako rozhodujúce.\nAby mohla dobrovoľná dražba prebehnúť je podstatným, aby bola pohľadávka pravá, aby bola určená\njej výška, a aby bola splatná. Určenie výšky pohľadávky však neznamená, že táto výška sa nemôže\nmeniť a narastať na príslušenstve, v dôsledku pretrvávajúceho omeškania. Naviac pre posúdenie\nrelevantnej výšky do akej sa zabezpečuje pohľadávka záložným právom slúži najmä zmluva o zriadení\nzáložného práva, ktorej podstatnou náležitosťou je určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka\nzabezpečuje, čo v danom prípade bolo splnené (pozri čl. I bod 4 záložnej zmluvy zo dňa 10.06.2011).\nPokiaľ sa žalobcovia 1./ a 2./ domnievali, že výkonom záložného práva mala byť uspokojená celá\npohľadávka žalovaného 1./ a tento nemá mať nárok na doplatenie ďalšej peňažnej sumy, ako to vyplýva\nzo správy o výkone záložného práva zo dňa 09.06.2022, v ktorej žalovaný 1./ uviedol žalobcom, že\nvýťažok z dražby pokryl len časť dlžnej sumy a naďalej ich dlh predstavuje sumu 201.177,33 eura,\nuviedol, že toto by malo byť predmetom skúmania samostatného súdneho konania, kde by sa žalovaný\ndomáhal zaplatenia peňažnej čiastky, ktorú tvrdí, že mu žalobcovia ešte dlžia. Uvedené však žiadnym\nspôsobom nespôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Na posúdenie platnosti dobrovoľnej dražby\npodľa súdu tiež nemali vplyv ďalšie námietky žalobcov, že Slovenská sporiteľňa zadala do registra\nbankových informácií nesprávnu informáciu, že žalovaný 1./ zaslal vyčíslenie pohľadávok až v deň, keď\nbol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľnosti, a preto sa\ntýmito s poukazom na zásadu hospodárnosti nezaoberal.\n10. Záverom sa súd prvej inštancie zameral na skúmanie platnosti záložnej zmluvy ako aj dodržanie\nzákonného postupu a zákonných povinností podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách za\núčelom posúdenia, či mohlo niektoré porušenie zákona nepriaznivo ovplyvniť práva dotknutých osôb,\nteda žalobcov. Záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcov vzniklo v prospech Slovenskej sporiteľne,\nna podklade záložných zmlúv zo dňa 08.02.2010 a 10.06.2021, pričom zmluva zo dňa 10.06.2021\n(pozn. odvolacieho súdu z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa malo jednať\no zmluvu zo dňa 10.06.2011) už zriaďovala záložné právo na zabezpečenie pohľadávok z obidvoch\nzmlúv č. XXXXXXXXXX aj č. XXXXXXXXXX. V uvedenej zmluve bola riadne určená pohľadávka,\nktorá sa záložným právom zabezpečovala, riadne popísaný záloh, spôsob výkonu záložného práva\na bola určená aj najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečovala. Uvedené záložné\nprávo následne aj riadne vzniklo, čo vyplynulo z predloženého výpisu z LV č. XXXX. Návrh na vklad\nzáložného práva podala Slovenská sporiteľňa ako záložný veriteľ na vtedajšiu Správu katastra Senec\ndňa 13.06.2011. Uvedená zmluva teda obsahovala všetky zákonné náležitosti a bola riadne podpísaná\noboma zmluvnými stranami. Súd v nej nevzhliadol žiadny zákonný alebo iný dôvod jej neplatnosti. Pokiaľ\nide o začatie výkonu záložného práva, toto zasielala Slovenská sporiteľňa žalobcom ako vlastníkom ako\naj Okresnému úradu Senec - katastrálny odbor dňa 13.02.2017. Banka v oznámení špecifikovala, že\nvykoná záložné právo predajom na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Obdobne bola\nzachovaná aj zákonná lehota uvedená v § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predať\nzáloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ\n\nnajskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Žalobcovia pritom sami\nuviedli, že Slovenská sporiteľňa vykonala neúspešnú dobrovoľnú dražbu až v roku 2018. Po postúpení\npohľadávky prešli na žalovaného 1./ aj všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou (§ 524 ods. 2\nObčianskeho zákonníka), teda aj práva záložného veriteľa.\n11. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmet dražby bolo možné dražiť a na\nnehnuteľnosti neviazlo žiadne právo, pre ktoré by nehnuteľnosť nemohla byť dražená. Miesto, dátum\na čas začatia dražby boli podľa názoru prvoinštančného súdu určené tak, aby nebola obmedzená\nmožnosť účasti na dražbe. Z predloženého LV č. XXXX vyplynulo, že oznámenie o dražbe č. XXX/\nXXXX bolo zaslané príslušnému Okresnému úradu a bolo zapísané ako poznámka v liste vlastníctva\na lustráciou Obchodného vestníka súd zistil, že oznámenie o dražbe bolo zverejnené aj v Obchodnom\nvestníku č. 26/2022 dňa 08.02.2022. O konaní dražby boli oboznámení aj žalobcovia, ktorí sa dražby\naj osobne zúčastnili. Predmet dražby bol riadne ohodnotený znaleckým posudkom a boli vykonané dve\nobhliadky predmetu dražby dňa 18.02.2022 a 03.03.2022. Na dražbe dňa 08.03.2022 sa zúčastnili dvaja\nzáujemcovia, ktorí zložili v stanovenej lehote dražobnú zábezpeku a vychádzajúc z obsahu notárskej\nzápisnice, bol dodržaný aj priebeh dražby podľa § 20 zákona o dobrovoľných dražbách. Následne bola\nnehnuteľnosť vydražená po znížení najnižšieho podania, ku ktorému došlo z dôvodu, že ani jeden\nzáujemca neurobil po výzve licitátora ani najnižšie podanie. Po vydražení nehnuteľnosti žalobcovia\nobdržali písomnú správu o výkone záložného práva podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, a\nto listom zo dňa 09.06.2022. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli naplnené\npredpoklady ust. § 21 zák. o dobrovoľných dražbách pre konštatovanie neplatnosti označenej dražby.\nZáložná zmluva bola platne uzatvorená, obsahovala všetky zákonné náležitosti a zriaďovala záložné\nprávo na nehnuteľnosť, ktorá mohla byť postihnutá jeho výkonom. Obdobne v súlade so zákonom došlo\naj k výkonu záložného práva a súd nevzhliadol existenciu takých skutočností, na základe ktorých by bolo\nmožné konštatovať porušenie práv dotknutých osôb, v dôsledku čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol\na v konaní plne úspešným žalovaným 1./ až 3./ podľa zásady úspechu v konaní vyjadrenej v ust. § 255\nods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n12. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1./ a 2./, ktorí z odvolacích\ndôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP žiadali napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie. S poukazom skutočnosť, že doposiaľ, t. j. viac\nako štyri roky, nebolo rozhodnuté o žalobe žalobcov 1./ a 2./ vedenej pod\nsp. zn.\n7Csp/12/2020, ktorou sa domáhali určenia, že sporné zabezpečené pohľadávky, ako aj záložné práva\nich zabezpečujúce sú premlčané, ďalej určenia neexistencie označených pohľadávok a záložného\npráva k nim a nemožnosti začatia výkonu premlčaného, neexistujúceho záložného práva a skôr sa\nrozhodlo o neplatnosti dobrovoľnej dražby (18 mesiacov po podaní žaloby) namietali neprimeranosť\ndĺžky konaní majúcu za následok odopretie a zmeškanie spravodlivosti, zhoršenie právnej pozície\nžalobcov v postavení spotrebiteľov v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Za nesprávny právny záver označili konštatovanie súdu, že záložné právo\nk draženým nehnuteľnostiam vzniklo na základe záložných zmlúv zo dňa 08.02.2010 a 10.06.2021 s\ntým, že záložná zmluva zo dňa 10.06.2021 už zriaďovala záložné právo na zabezpečenie pohľadávok z\nobidvoch úverových zmlúv, nakoľko žiadna záložná zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou ako záložným\nveriteľom a žalobcami ako záložcami zo dňa 10.06.2021 neexistuje. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1./\na 2./ nemali dostatočný priestor na vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 28.09.2023, keď ich prednes\nbol zo strany súdu prerušený so slovami „súd má svoj názor na vec“, sa považovali za potrebné vyjadriť k\npremlčaniu zabezpečených pohľadávok a záložného práva, ktoré súd prvej inštancie nesprávne právne\nposúdil, keď konštatoval, že k premlčaniu nedošlo nezohľadniac ust. § 54a OZ. Citujúc dôvodovú správu\nk zák. č. 343/2018 Z. z., ktorou bolo predmetné ustanovenie zavedené do OZ, poukázali na základný\ncieľ tohto ustanovenia, ktorým bolo vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských\nzmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami\nštátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku\nčoho by mohla byť oslabená jeho pozícia. Uviedli, že v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX\nzo dňa 08.02.2010 a v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2011 sa s veriteľom\ndohodli na plnení dlhu v splátkach. V takomto prípade môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len plnenie\npríslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou na základe dohody účastníkov alebo rozhodnutia súdu či\nuznania práva. Každá zo splátok pritom predstavuje samostatné plnenie a plynie pre ňu samostatná\ntrojročná premlčacia doba podľa § 103 veta prvá v spojení s § 101 OZ. S odkazom na ust. § 565 OZ\n\nupravujúce zosplatnenie celého dlhu uviedli, že pokiaľ veriteľ právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky\nnaraz využije so značným časovým odstupom od splatnosti omeškanej splátky, vystavuje sa riziku, že\nčasť premlčacej doby je v dôsledku jeho pasivity konzumovaná. V takomto prípade veriteľ „vstupuje“ do\npremlčacej doby, ktorá už začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie omeškanej\nsplátky, ale aj celého dlhu. S odkazom na osobitnú úpravu zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy v\nust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s\n§ 103 veta druhá OZ vyslovili názor, že pri zosplatnení dlhu by mala\npremlčacia doba plynúť od splatnosti prvej omeškanej splátky, ktorá nebola uhradená, čo je podľa nich\nlogický dôsledok zásady upravenej v § 101 OZ, podľa ktorej je relevantné posúdenie toho, kedy sa právo\nmohlo vykonať prvýkrát. Zákonodarca jasne v § 103 veta druhá OZ uviedol odkedy plynie premlčacia\ndoba pri zosplatnení úveru, t. j. odo dňa nesplnenej splátky. Účelom pritom je, aby veriteľ pri omeškaní\nnebol pasívny, a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Premlčacia doba rozhodne nemôže\nplynúť od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také neuvádza. Záver o tom, že\npremlčacia doba podľa § 103 OZ pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky pritom\nvyplýva z viacerých žalobe označených rozhodnutí. Z predložených výpisov k splátkovému úveru č.\nXXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2010 a k splátkovému úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2011 a\npotvrdení o vklade na účty týchto úverov pritom vyplýva, že posledné úverové splátky boli realizované\ndňa 26.02.2015 k predpísaným splátkam k 15.02.2015 a nezaplateným skorším splátkam, a to konkrétne\n18.660 eur k úveru\nč. XXXXXXXXXX a 7.543 eur k úveru č. XXXXXXXXXX. Dňa\n15.03.2015 boli splatné ďalšie splátky k predmetným úverom a v súlade s Produktovými podmienkami\npre hypotekárne a splátkové úvery M. M., F..M.. s účinnosťou od 01.01.2015 mohla banka okrem iného\nvyhlásiť mimoriadnu splatnosť úverov už dňa 16.06.2015. Napriek tomu však bola nečinná, aby mohla\npohľadávky čo najdlhšie úročiť vysokou úrokovou sadzbou, riadnym úrokom, úrokom z omeškania a\nžiadať rôzne poplatky. Slovenská M., F..M.. až 16 mesiacov po tom, čo neboli uhradené splátky úverov\nz 15.03.2015 vyhlásila k 27.07.2016 mimoriadnu splatnosť oboch pohľadávok z označených úverových\nzmlúv, pričom pohľadávky ďalej úročí riadnym úrokom, zmluvným úrokom z omeškania, úrokom z\nomeškania a zaťažuje úver rôznymi poplatkami. S odkazom na uvedené pre posúdenie začiatku plynutia\ntrojročnej premlčacej doby žalobcovia 1./ a 2./ označili za rozhodný deň splatnosti omeškanej splátky,\npre ktorú veriteľ vyhlásil splatnosť celého dlhu, v danom prípade pre omeškanie so splátkou splatnou\ndňa 15.03.2015. Nasledujúci deň je tak podľa žalobcov 1./ a 2./ potrebné považovať za deň, kedy začala\nplynúť trojročná premlčania doba a posledný deň, kedy mohol veriteľ uplatniť svoje práva uplynul dňa\n16.03.2018.\n13. V ďalšom žalobcovia 1./ a 2./ poukázali na to, že k predmetným pohľadávkam boli medzi nimi a\nSlovenská M., F..M.. ako záložným veriteľom uzatvorené dve záložné zmluvy, a to zo dňa 08.02.2010 a\nzo dňa 10.06.2011. Pre účely Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy\nzo dňa 08.02.2010 sa podľa jej časti I. písm. a) zabezpečovanou pohľadávkou rozumie pohľadávka,\nktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2010 v znení jej neskorších\nzmien a dodatkov uzatvorenej podľa\n§ 151a a nasl. OZ medzi žalobcami 1./ a 2./ ako záložcami\n(dlžníkmi) a záložným veriteľom. Podľa časti II, čl. II. ods. 3 písm. c) zmluvy záložné právo zaniká\nokamihom, keď nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa zákona alebo\nzmluvy o záložnom práve. Pre účely Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej\nzmluvy zo dňa 10.06.2011 uzatvorenej podľa § 151a a nasl. OZ sa zabezpečovanou pohľadávkou\nveriteľa rozumie pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa\n10.06.2011 v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi žalobcami 1./ a 2./ ako záložcami\na dlžníkmi) a záložným veriteľom. Rovnako podľa časti II, čl. II. ods. 3 písm. c) zmluvy záložné právo\nzaniká okamihom, keď nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa zákona\nalebo zmluvy o záložnom práve. Pohľadávky z oboch zmlúv boli pritom premlčané do 16.03.2018. S\nodkazom na ust. § 151md ods. 1 písm. a) OZ uzavreli, že posledný deň trojročnej premlčacej doby,\npočas ktorej veriteľ mohol uplatniť svoje práva z oboch záložných zmlúv uplynul dňa 16.03.2018.\nTýmto dňom sú podľa nich záložné práva premlčané a po vznesení námietky premlčania zostávajú v\npodobe naturálneho záväzku nerealizovateľné. Uvedený záver prezentoval aj NS ČR v rozsudku zo dňa\n21.10.2010, sp. zn. 21Cdo/2185/2009, či Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 20.02.2020,\nsp. zn. 41Co/80/2019, v ktorom uviedol, že „záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa\npremlčania) zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože\nje nerealizovateľné“.\n14. V ďalšom žalobcovia odkazujúc na § 525 ods. 2 OZ namietali, že pre premlčanie zabezpečených\npohľadávok a záložných práv k týmto pohľadávkam dňom 16.03.2018 nebolo možné tieto pohľadávky\n\ns príslušenstvom postúpiť na žalovaného 1./ a takéto postúpenie odporovalo zákonu a dohode so\nžalobcami. Vyslovili názor, že námietku premlčania zabezpečených pohľadávok a záložného práva k\ntýmto pohľadávkam vzniesli včas (30.09.2019), s riadnym odôvodnením spochybniac súčasne platnosť\nzáložných zmlúv. Zdôraznili, že nikto, najmä nie spotrebiteľ, nemôže doplácať na skutočnosť, že\nsúdy si rozdielne vysvetľujú dátum splátky, od ktorej začína plynúť doba zabezpečenej pohľadávky\na následne aj premlčanie záložného práva, ktoré sa od toho odvíja. Poukázali na to, že žalovaný\n1./ uzatvoril s dražobníkom (žalovaný 2./) Zmluvu o vykonaní dražby dňa 24.07.2019, t. j. v čase,\nkedy boli zabezpečené pohľadávky a záložné práva k týmto pohľadávkam premlčané nielen podľa\ntvrdenia žalobcov (16.03.2018), ale aj podľa prvoinštančného súdu (16.07.2019). Dňa 06.08.2019 tak\nbol vykonaný zápis údajov do katastra Okresným úradom Senec na základe listiny č. P-389/2019, teda\nna základe premlčaného, neexistujúceho záložného práva prebehla dňa 08.03.2022 dražba podľa zák.\nč. 527/2002 Z. z.\n15. Záverom žalobcovia 1./ a 2./ namietali trojnásobnú zmenu zákonných sudcov v konaní, keď návrh\nbol podľa potvrdenia o pridelení veci prijatý dňa 23.03.2022 pod sp. zn. 12C/13/2022 a pridelený na\nrozhodnutie sudkyni W.. E. Y.. Pri telefonickom poverovaní stavu konania dňa 25.01.2023 im bola\noznámená zmena zákonného sudcu a pridelenie veci V.. W.. Na predvolaní na pojednávanie na deň\n28.09.2023 zo dňa 04.09.2023 už bol ako sudca uvedený W.. O. K., ktorý aj pojednával. K trojvýmene\nsudcov v konaní prišlo bez akéhokoľvek oznámenia, čím nebola vylúčená možnosť ovplyvňovania\npridelenej veci, označili ju za nedôveryhodnú a vzbudzujúcu pochybnosti, a to najmä z posledných\nslov sudcu „máte tam (dal som tam) aj exekučné právo“, čo predtým nebolo na pojednávaní ani raz\nspomenuté. Pochybnosti o zaujatosti W.. K. sa znásobili v kontexte toho, že vykonával prax v advokátskej\na správcovskej kancelárii V.. O. K., B.., t. j. u jeho blízkej osoby, ktorá je konkurzným správcom a pohybuje\nsa v prostredí, v ktorom žalovaní.\n16. Žalovaní 1./ a 3./ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa stotožňujú s napadnutým rozsudkom a ako\nvecne správny ho preto navrhli potvrdiť za súčasného priznania nároku na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. Úvodom označili námietky vzťahujúce sa ku konaniu sp. zn. 7Csp/12/2020 za\nnedôvodné a nevzťahujúce sa k meritu veci, pričom je neprípustné, aby žalobcovia namietali porušenie\npráva na spravodlivý proces s odkazom na údajné prieťahy v inom konaní. Napriek zjavnej nedôvodnosti\npoukázali na to, že predmetné konanie sp. zn. 7Csp/12/2020 nie je právoplatne skončené výlučne\nz dôvodu žalobcami podaného odvolania voči rozsudku, ktorým bola ich žaloba zamietnutá, a teda\nani v len v tomto smere nemožno namietať, že by išlo o akékoľvek porušenie práva na spravodlivý\nsúdny proces, či už z dôvodu prieťahov v inom súdnom konaní alebo akéhokoľvek postupu konajúceho\nsúdu. Vo vzťahu k premlčaniu samotnej pohľadávky a záložného práva uviedli, že sa v celom rozsahu\npridržiavajú svojich doterajších vyjadrení v konaní. Osobitne poukázali na zjavné nesprávne posúdenie\npremlčania záložného práva, ktoré žalobcovia napádajú, nakoľko v žiadnom smere nerozlišujú plynutie\npremlčacej doby samostatnej pohľadávky a záložného práva, a to aj s odkazom na ust. § 103 OZ,\nkeďže záložné právo v žiadnom prípade nepredstavuje plnenie v splátkach, a teda uvedené ustanovenie\nzákona nemožno aplikovať na premlčaciu dobu výkonu záložného práva a rovnako nemožno opomínať\nani skutočnosť, že zákon neumožňuje výkon záložného práva pre nesplatnú pohľadávku. Vo vzťahu\nk argumentácii, že premlčaním nároku žalovaného 1./ jeho pohľadávka zanikla uviedli, že základným\nznakom premlčania je to, že po uplynutí premlčacej doby a po jej namietnutí dlžníkom nie je možné\npremlčané právo priznať. Neznamená to však, že právo prestalo existovať, iba sa mení na tzv. naturálnu\nobligáciu. Ak dlžník svoj premlčaný dlh napriek premlčaniu splní, veriteľ nie je povinný toto plnenie\ndlžníkovi vrátiť, keďže v zmysle § 455 ods. 1 OZ splnenie pohľadávky nie je bezdôvodné obohatenie\na ust. § 54a OZ výslovne upravuje výnimku pre vymoženie pohľadávky výkonom záložného práva.\nNemožno sa preto stotožniť s názorom žalobcov 1./ a 2./, ktorí svoj nárok odvodzujú od zániku\npohľadávky z dôvodu jej premlčania. Prijatím záveru žalobcov by v prípade dobrovoľného plnenia\npremlčanej pohľadávky došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 1./ v rozpore s §\n455 ods. 1 OZ. Žalobcovia tak priznávajú účinky preklúzie (zániku pohľadávky) premlčaniu, s čím sa\nnemožno v žiadnom prípade stotožniť. Aj napriek zneniu ust. § 54a OZ, ktorým argumentujú samotní\nžalobcovia, dochádza z ich strany k odmietaniu druhej časti prvej vety predmetného ustanovenia, a to\n„ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté“. Práve na základe uvedeného ustanovenia (§ 151j ods. 2 OZ)\nje námietka premlčania výkonu záložného práva žalobcov nedôvodná. Z obsahu odvolania vyplýva, že\nžalobcovia aplikujú na predmetnú vec len tie časti právnych predpisov, ktoré im sú na prospech bez\nohľadu na význam či znenie celého právneho predpisu. Vo vzťahu k námietke žalobcov 1./ a 2./, že\nžiadna záložná zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou a žalobcami zo dňa 10.06.2021 neexistuje uviedli,\n\nže sa jedná len o chybu v písaní, nakoľko je zrejmé, že súd mal na mysli záložnú zmluvu z 10.06.2011,\nktorú do konania predložili samotní žalobcovia.\n17. Žalovaný 2./ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako ako žalovaní 1./ a 3./ navrhol napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. Uviedol, že z konania žalobcov 1./ a 2./ tak počas súdneho konania, ako aj\npočas celého dražobného procesu je zrejmé, že vykonávajú úkony a podania s cieľom spôsobiť prieťahy\na znemožniť tak výkon záložného práva a nakoniec žalovanému 3./ znemožniť užívanie nehnuteľnosti,\nza ktorú uhradil cenu dosiahnutú vydražením, pričom žalobcovia vo vzťahu k riadnej úhrade pohľadávky\na splneniu si záväzku vrátiť požičané peniaze už roky nevykonali žiadne kroky. Súd prvej inštancie sa\ndostatočne vysporiadal so všetkými žalobcami namietanými skutočnosťami, pričom svoje rozhodnutie\nvyčerpávajúco a zrozumiteľne zdôvodnil. V odvolaní žalobcovia opakujú svoju argumentáciu, ktorú už\nprezentovali pred prvoinštančným súdom, a na ktorú súd poskytol presvedčivú odpoveď, a to najmä\npokiaľ sa týka otázky premlčania, s ktorou sa vysporiadal nielen sám, ale s touto otázkou sa vysporiadal\naj Okresný súd Bratislava V konaní vedenom pod sp. zn. 7Csp/12/2020. Z uvedeného dôvodu nebol\nani daný žiaden dôvod na prerušenie konania, nakoľko sa nejednalo o prípad, ktorý predpokladá § 162\nods. 1 psím. a) CSP.\n18. Žalobcovia 1./ a 2./ v odvolacej replike opätovne poukázali na prebiehajúce konanie sp. zn.\n7Csp/12/2020, ktoré ak by bolo právoplatne ukončené, nemuselo by prísť k dobrovoľnej dražbe,\na tým, že účelovo prebehla dobrovoľná dražba k nehnuteľnostiam a súdne konanie vedené na\nMestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-12C/13/2022 predchádzalo súdnemu konaniu vo veci\nsamej vedenému pod sp. zn. 7Csp/12/2020, zhoršilo právnu pozíciu žalobcov. Za zavádzajúce označili\ntvrdenie žalovaných, že nerozlišujú medzi plynutím premlčacej doby samotnej pohľadávky a záložného\npráva. V odvolaní proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-12C/13/2022 uviedli, že nie\nje možné posudzovať záložné zmluvy, premlčanie záložného práva k zabezpečenej pohľadávke skôr\nako premlčanie pohľadávky, ku ktorej je zriadené záložné právo. Podrobne odôvodňovali premlčanie\nmajúc za to, že dňom 16.03.2018 sú zabezpečené pohľadávky a záložné práva z uvedených záložných\nzmlúv k týmto pohľadávkam premlčané, predmetné pohľadávky spolu s príslušenstvom a právami z\nakéhokoľvek zabezpečenia podľa § 525 ods. 2 OZ bolo nemožné postúpiť na žalovaného 1./ na základe\nZmluvy o postúpení pohľadávok č. 1061/2018/CE uzatvorenej dňa 17.12.2018. Uviedli, že žalovaný 1./\npokračuje v navyšovaní pohľadávky aj 9 rokov od poslednej zaplatenej splátky dňa 15.03.2015. Nie je\ntak pravdou, že žalobcovia vykonávajú prieťahy, ale zákonnou cestou obhajujú svoje práva. Záverom\ndoplnili požiadavku, aby súd pri určení trov konania zohľadnil, že žalobca 1./ je v predčasnom starobnom\ndôchodku a žalobca 2./ v invalidnom dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o\nviac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ŤZP a majú jedno nezaopatrené dieťa.\n19. Žalovaní 1./ až 3./ v súdom stanovenej lehote odvolaciu dupliku nedoručili.\n20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok\nsúdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalobcov 1./ a 2./ bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcov 1./ a 2./ nie je dôvodné.\n21. Podľa § 54a veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „OZ“) premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť;\nustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.\n22. Podľa § 151j ods. 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,\nmôže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená\npohľadávka je premlčaná.\n23. Podanou žalobou sa žalobcovia 1./ a 2./ podľa § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách domáhali\nvyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX realizovanej žalovaným 2./ ako dražobníkom\nna návrh žalovaného 1./ ako navrhovateľa dražby a záložného veriteľa, a to na základe presne\nvymedzených dôvodov. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a dôslednom rozbore všetkých\nžalobcami 1./ a 2./ označených námietok dospel k záveru, že vo veci neboli splnené podmienky pre\n\nvyhlásenie dražby za neplatnú. V odvolacom konaní žalobcovia 1./ a 2./ odvolacie dôvody označili\nodkazom na § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP dôvodiac porušením práva na spravodlivé súdne\nkonanie v dôsledku neprimeranej dĺžky (iného) súdneho konania, nesprávnym skutkovým záverom vo\nvzťahu k existencii záložnej zmluvy datovanej dňom 10.06.2021, nesprávnymi právnymi závermi vo\nvzťahu k posúdeniu premlčania záložným právom zabezpečených peňažných pohľadávok z úverových\nzmlúv a samotného výkonu záložného práva akou aj opakovanou výmenou zákonných sudcov v konaní,\nktorú označili za nedôveryhodnú. Odhliadnuc od paragrafového vymedzenia odvolacích dôvodov, z\nobsahu odvolacej argumentácie, ktorý je pre vymedzenie odvolacieho prieskumu rozhodujúci (§ 124 ods.\n1 CSP), je zrejmé, že žalobcovia 1./ a 2./ v odvolaní nekonkretizovali žiadne skutočnosti, ktoré by bolo\nmožné subsumovať pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. a) CSP (nesplnenie procesných\npodmienok pre konanie), a ktorého naplnením sa z uvedeného dôvodu odvolací súd nezaoberal.\n24. K nesprávnemu procesnému postupu prvoinštančného súdu v intenzite zakladajúcej porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) namietanému s poukazom na neprimeranú\ndĺžku konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-7Csp/12/2020 odvolací súd\nuvádza, že prípadné prieťahy v súdnom konaní vo všeobecnosti nemôžu zakladať relevanciu tohto\nodvolacieho dôvodu a mať z pohľadu odvolacieho prieskumu za následok vplyv na vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Naviac je potrebné uviesť, že žalobcovia 1./ a 2./ nemôžu namietať existenciu\nprieťahov v inom súdnom konaní, ako správne uvádzali žalovaní 1./ a 3./ vo vyjadrení k odvolaniu.\n25. Pokiaľ žalobcovia 1./ a 2./ v odvolaní namietali nesprávny záver súdu o existencii záložnej zmluvy\nmedzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom a žalobcami 1./ a 2./ ako záložcami a\núverovými dlžníkmi zo dňa 10.06.2021, odvolací súd uvádza, že žalobcom z obsahu odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia muselo byť zrejmé, že sa jedná len o zrejmú chybu v písaní dátumu, ku ktorej\ndošlo len na jednom mieste odôvodnenia, keď súd prvej inštancie namiesto dátumu 10.06.2011 v\nods. 24. odôvodnenia uviedol dátum 10.06.2021, a preto sa nejedná o nesprávny skutkový záver\nprvoinštančného súdu.\n26. Vzhľadom na početnosť dôvodov, ktorými sa žalobcovia 1./ a 2./ snažili obhájiť záver o neplatnosti\ndobrovoľnej dražby sa prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí vysporiadaval s viacerými právnymi\notázkami. Odvolací prieskum však odvolatelia obmedzili len na nesprávny právny záver vo vzťahu k\nspornej otázke premlčania zabezpečenej pohľadávky a výkonu záložného práva, čím je odvolací súd\nviazaný (§ 380 ods. 1 CSP).\n27. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 101, § 103 v spojení s § 565 OZ vyhodnotil námietku premlčania\nako nedôvodnú a s týmto záverom rešpektujúcim právnoteoretické východiská a aktuálne závery\nrozhodovacej praxe sa odvolací súd plne stotožňuje. Pokiaľ žalobcovia 1./ a 2./ namietali premlčanie\nzabezpečenej pohľadávky je potrebné zdôrazniť, že podľa § 151j ods. 2 OZ sa záložný veriteľ môže\nuspokojiť alebo domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná\na na uvedené ustanovenie nemá vplyv ani\n§ 54a OZ, na ktorý v odvolaní žalobcovia 1./ a\n2./ poukazovali, a ktorý expressis verbis (výslovne) upravuje, že nemožnosť vymáhania premlčaného\npráva zo spotrebiteľskej zmluvy sa nedotýka ust. § 151j ods. 2 OZ, na čo zrejme účelovo nereflektovali.\nInými slovami povedané, ani v prípade, že by v čase začatia výkonu záložného práva boli pohľadávky\nz úverových zmlúv uzatvorených medzi žalobcami 1./ a 2./ a právnym predchodcom žalovaného 1./\n(Slovenská M., F..M..) premlčané, uvedené by nebránilo výkonu záložného práva predajom zálohu na\ndobrovoľnej dražbe. Posudzovanie otázky premlčania je tak v danom prípade zaujímavé len vo vzťahu\nk zásade, že záložné právo sa nemôže premlčať skôr ako zabezpečená pohľadávka.\n28. Žalobcovia 1./ a 2./ nesúhlasili s prvoinštančným súdom, keď počiatok premlčacej doby určil na\nprvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie\nktorej sa stal splatným celý dlh, a za ktorú označil splátku splatnú 15.04.2016 majúc za to, že\npremlčacia doba začala plynúť 16.03.2015, t. j. od splatnosti najstaršej neuhradenej splátky. Tento záver\nprvoinštančného súdu však plne korešponduje s právnou vetou rozhodnutia NS SR publikovaného\nv Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023 (sp. zn. 7Cdo/268/2020), na ktoré\nprvoinštančný súd poukázal a ďalších na neho nadväzujúcich (napr. uznesenie NS SR zo dňa 30.\nnovembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, zo dňa 15.12. 2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021, zo dňa 23.05.2023,\nsp. zn. 1Cdo/143/2022). Správne konštatoval, že zákon v prípade spotrebiteľských zmlúv stanovuje\nprísnejšie podmienky pre uplatnenie práva na zosplatenie dlhu hradeného v splátkach vyplývajúce z\n\nosobitného ust. § 53 ods. 9 OZ, avšak veriteľovi neukladá povinnosť dlh zosplatniť hneď pri omeškaní\ns úhradou prvej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace. Zákonodarca v\nzáujme ochrany spotrebiteľa stanovil najskorší moment, kedy môže dôjsť k vyhláseniu zosplatneniu\ncelého dlhu pôvodne hradeného v splátkach, avšak veriteľa neobmedzuje v tom, aby predčasnú\nsplatnosť úveru vyhlásil neskôr za predpokladu splnenia zvyšných podmienok, čo môže byť na prospech\nspotrebiteľov postihnutých krátkodobým poklesom príjmu majúcich vôľu pokračovať v riadnom plnení\nsvojich záväzkov. Možno tiež doplniť, že ust. § 103 OZ viaže premlčanie na zročnosť tej splátky,\npre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh, t. j. konkrétnej neuhradenej splátky, ktorá vyvolala\nzosplatnenie dlhu a v danom prípade veriteľ nepristúpil k zosplatneniu už po omeškaní s úhradou\nprvej omeškanej splátky, od ktorej odvodzovali premlčanie žalobcovia 1./ a 2./. Opozitný právny názor\nžalobcovia 1./ a 2./ spájali s už prekonaným záverom o tom, že veriteľovi patria zmluvné úroky pri\núvere len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, čo novšia súdna prax prelomila konštatujúc, že veriteľovi\npatrí zmluvný úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí\n(napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020, sp. zn. 7Cdo/172/2020, ktoré rovnako súd prvej\ninštancie dal do povedomia žalobcov 1./ a 2./). Súd prvej inštancie potom celkom správne určil počiatok\na koniec plynutia premlčacej doby vo vzťahu k pohľadávkam z úverových zmlúv, keď uzavrel, že\npremlčacia doba plynula od 16.07.2016 do 16.07.2019. Žalobcovia 1./ a 2./ v odvolaní neopodstatnene\nnamietajú, že premlčacia doba nemôže plynúť od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keď takýto\nzáver prvoinštančným súdom vyslovený nebol. Z uvedeného potom vyplýva, že výkon záložného práva\nby nemohol byť premlčaný pred 16.07.2019. K výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa\ndošlo podľa vykonaných dôkazov dňa 13.02.2017 (oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. o začatí\nvýkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe - č. l. 196), t. j. ešte pred premlčaním\nzabezpečenej pohľadávky, čo potvrdzuje aj v konaní nesporné neúspešné uskutočnenie dobrovoľnej\ndražby ešte v roku 2018. Správne súd prvej inštancie v ďalšom konštatoval, že v realizácii výkonu\nzáložného práva pokračoval žalovaný 1./, na ktorého prešla postúpená pohľadávka s príslušenstvom\na zabezpečením na základe zmluvy o postúpení uzatvorenej dňa 17.12.2018 medzi ako postupcom a\nžalovaným 1./ ako postupníkom. Z princípov singulárnej sukcesie, z ktorej vyplýva, že žalovaný 1./ vstúpil\ndo práv a povinností pôvodného veriteľa vrátane zabezpečenia postupovaných pohľadávok, vyvodil ďalší\nsprávny záver, že pokiaľ žalovaný 1./ listom zo dňa 27.03.2019 oznamoval začatie výkonu záložného\npráva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe (čo vyplýva z reakcie žalobcov 1./ a 2./ zo dňa\n15.05.2019), nejedná sa o nový výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe,\nale len o riadne pokračovanie vo výkone záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej\ndražbe právnym nástupcom pôvodného záložného veriteľa. Uvedený krok zo strany žalovaného 1./\nmožno hodnotiť ako nadbytočný a nemajúci vplyv na riešenie otázky premlčania výkonu záložného\npráva. Hodno uviesť, že aj v prípade opačného záveru, t. j. v prípade začatia výkonu záložného\npráva predajom na dobrovoľnej dražbe oznámením zo dňa 27.03.2019, ktoré podľa nepopretých\ntvrdení žalobcov malo byť doručené dňa 15.05.2019, by nebolo možné konštatovať premlčanie výkonu\nzáložného práva, keďže premlčacia doba vo vzťahu k zabezpečovaným pohľadávkam uplynula až\n16.07.2019 a ako už odvolací súd uviedol z akcesority záložného práva vyplýva, že záložné právo sa\nnemohlo premlčať skôr ako zabezpečené pohľadávky (napr. rozsudok NS SR zo dňa 25.04.2012, sp.\nzn. 1Cdo/71/2010). Nič nemožno vytknúť ani správnemu konštatovaniu prvoinštančného súdu, že na\nplynutie premlčania nemala vplyv skutočnosť, že v čase od 24.02.2020 do 25.05.2020 bolo žalovanému\n1./ súdom nariadeným neodkladným opatrením znemožnené v riadnom výkone záložného práva.\n29. Okrajovo odvolací súd tiež dopĺňa, že pre samotný výkon záložného práva je z pohľadu premlčania\nrozhodujúci okamih, kedy sa záložný veriteľ mohol prvýkrát uspokojiť z predmetu záložného práva (§\n101 OZ). Nakoľko výkon záložného práva je v zmysle § 151j OZ viazaný na splatnosť zabezpečovanej\npohľadávky, začiatok premlčania záložného práva je spojený s momentom splatnosti pohľadávky, kedy\nzáložný veriteľ môže po prvýkrát pristúpiť k uspokojeniu svojho práva (začať s výkonom záložného\npráva). Jedná sa o časový okamih, kedy sa subjektívne právo záložného veriteľa (veriteľa v obligačnom\nvzťahu) mení na nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorej splnenie je žalovateľné na súde. Veriteľ sa\nvšak namiesto podania žaloby na plnenie môže rozhodnúť pre iniciovanie výkonu záložného práva\nzabezpečujúceho peňažnú pohľadávku a uspokojiť tak pohľadávku z predmetu zálohu. V danom prípade\nsa celý dlh stal splatným dňa 27.07.2016, t. j. dňom 28.07.2016 boli žalobcovia 1./ a 2./ v omeškaní s\núhradou splatnej pohľadávky a záložný veriteľ sa mohol uspokojiť z predmetu zálohu a výkon záložného\npráva mal začať najneskôr 28.07.2019. Nakoľko v danom prípade došlo k výkonu záložného práva\nskôr, toto nemohlo byť premlčané. Opomenúť tiež nemožno skutočnosť, že počas dražobného konania\nneplynie premlčacia doba záložného práva a táto spočíva (viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 30.11.2022,\n\nsp. zn. 5Cdo/64/2020). Pokiaľ by preto bolo snahou žalobcov 1./ a 2./ nazerať na oznámenie o výkone\nzáložného práva zo dňa 27.03.2019 (doručené im 25.05.2019) ako na nový výkon záložného práva\n(s čím sa odvolací súd nestotožňuje) a počítať plynutie premlčania od splatnosti úverov 16.06.2015\n(vychádzajúc z najstaršej omeškanej splátky, ktorá by vyvolala zosplatnenie), premlčacia doba by v\ndôsledku spočívania premlčania od oznámenia o začatí výkonu záložného z 13.02.2017 do neúspešnej\ndražby v roku 2018, nebola uplynutá ani na základe ich výpočtu.\n30. Celkom nezmyselne až absurdne v snahe obhájiť dôvodnosť žaloby žalobcovia 1./ a 2./ odkazom na\nzáložné zmluvy a § 151md ods. 1 psím. a) OZ z nimi tvrdeného premlčania zabezpečených pohľadávok\nvyvodzovali zánik záložného práva nereflektujúc pritom na to, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky\nneznamená jej zánik, len oslabenie jej vymáhateľnosti a tiež skutočnosť, že premlčanie pohľadávky\nnebráni výkonu záložného práva (§ 151j ods. 2 OZ). Pokiaľ preto aj citovali právne závery rozhodnutí\nsúdov, v zmysle ktorých po dovolaní sa premlčania ostáva záložné právo v podobe naturálnej obligácie a\nje ďalej nerealizovateľné, je potrebné uviesť, že uvedené platí len v prípade úspešne uplatnenej námietky\npremlčania, k čomu v posudzovanom prípade nedošlo. Pre nesprávny záver žalobcov o premlčaní\nzabezpečovaných pohľadávok neobstojí ani ich argumentácia o nemožnosti postúpiť sporné pohľadávky\nna žalovaného 1./. Prisvedčiť žalobcom 1./ a 2./ nemožno ani pokiaľ premlčanie výkonu záložného práva\nvyvodzovali z okamihu uzatvorenia zmluvy o vykonaní dražby medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./\n(24.07.2019), ktorý je pre posúdenie premlčania celkom irelevantný.\n31. K poukazu na to, že ako spotrebitelia by nemali doplácať na rozdielny výklad súdov v otázke plynutia\npremlčania pri zosplatnení úveru možno uviesť len to, že skutočnosti, ktoré žalobcovia 1./ a 2./ namietajú,\na ktorým sa bránia, sú následkom neplnenia ich zmluvných povinností.\n32. Zhrnúc uvedené z argumentácie žalobcov 1./ a 2./ je zrejmé, že nerozumejú ust. § 54a OZ,\nv súvislosti s otázkou premlčania nerozlišujú medzi zabezpečenou pohľadávkou, ktorá pre účely\nvýkonu dobrovoľnej dražby nemusí byť judikovaná a záložným právom, ako aj rozdiel medzi zánikom\na premlčaním pohľadávky a tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní\nprezentovali jednostranný a subjektívny výklad plynutia premlčacej doby, ktorý nemá oporu v platnej\nprávnej úprave a je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít, čo sa\nodzrkadlilo aj v odkaze na staršie rozhodnutia iných odvolacích súdov.\n33. Pokiaľ sa žalobcovia 1./ a 2./ okrajovo v súvislosti s prezentovaním argumentácie o premlčaní\nzabezpečenej pohľadávky a výkonu záložného práva zmienili, že nemali na to dostatočný priestor na\npojednávaní konanom dňa 28.09.2023 odvolací súd po vypočutí zvukového záznamu z predmetného\npojednávania konštatuje, že na pojednávaní bol žalobcom 1./ a 2./ poskytnutý veľkorysý priestor na\nvyjadrenie a reakcie k prednesom protistrany a opačný záver nemožno vyvodiť len zo skutočnosti,\nže súd, ktorého úlohou je vedenie a manažovanie pojednávania v intenciách Civilného súdneho\nporiadku a v súlade so zásadou hospodárnosti a snahou rozhodnúť vec na jednom pojednávaní,\nsprávne pri prednese žaloby žalobcov 1./ a 2./ upozornil, že sa majú obmedziť na prednes podstatného\nobsahu žaloby a prípadné doplnenie toho, čo v nej nebolo uvedené. Prednes celého znenia žaloby\na referovanie okolností nemajúcich vplyv na posudzovanú vec je nadbytočný a nezodpovedá nielen\nzásade hospodárnosti konania, ale ani ust. § 181 CSP.\n34. Neopodstatnená je aj námietka opakovanej zmeny zákonných sudcov v konaní, ktorá mala u\nžalobcov 1./ a 2./ vzbudiť pochybnosti o možnom ovplyvňovaní pridelenia veci a v nadväznosti na\nosobu posledného zákonného sudcu, ktorý vo veci rozhodol (W.. O. K.), vyslovili aj pochybnosti o jeho\nnezaujatosti v kontexte toho, že v minulosti vykonával prax v advokátskej kancelárii V.. O. K., B., ktorý\nje aj konkurzným správcom a pohybuje sa v prostredí, v ktorom sa pohybujú aj žalovaní. Z obsahu\nsúdneho spisu vyplýva, že vec bola dňa 23.03.2022 náhodným výberom pridelená zákonnej sudkyni\nW.. E. Y., následne došlo k zmene zákonného sudcu dňa 06.09.2022, kedy bola vec pridelená V.. W.\nW., B.. a dňa 15.12.2022 došlo k poslednej zmene zákonného sudcu v dôsledku pridelenia veci W..\nO. K.. Všetky označené zmeny sú deklarované potvrdeniami podateľne o pridelení veci označeným\nsudcom obsiahnutými v súdnom spise a vykonané na základe dodatkov k Rozvrhu práce Okresného\nsúdu Bratislava V pre rok 2022. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že právo na zákonného sudcu\nnie je absolútne a aj v zmysle judikatúry ÚS SR nemožno obsah tohto práva interpretovať tak extenzívne,\naby sa spájalo s osobou jedného sudcu. Uskutočnenie zmien v pridelení veci zákonnému sudcovi pritom\n\npriamo predpokladá ust. § 54 zák. č. 757/2004 Z. z. a praktické potreby organizácie práce na súde\n(dlhodobá neprítomnosť zákonného sudcu v práci, materská/ rodičovská dovolenka, dočasné pridelenie,\nvylúčenie zákonného sudcu, výrazná nerovnomerná zaťaženosť súdnych oddelení atď.) a žalobcovia\n1./ a 2./ si tieto zmeny mali možnosť preveriť nazretím do súdneho spisu a evidenčných pomôcok (§ 51\nods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), prípadne podaním\nžiadosti o poskytnutie informácie adresovanej konajúcemu súdu. Zákon ani vyhl. č. 543/2005 Z. z. o\nSpravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy\npritom nepredpisuje pri zmene zákonného sudcu v priebehu súdneho konania povinnosť o tom písomne\ninformovať sporové strany a o tejto skutočnosti sa najčastejšie dozvedia v súvislosti s prvým procesným\núkonom novým zákonného sudcu. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu nezistil žiadne skutočnosti,\nktoré by mohli viesť k záveru o možnom ovplyvňovaní pridelenia veci konkrétnemu sudcovi. Vo vzťahu k\nspochybňovaniu zaujatosti zákonného sudcu W.. O. K., ktoré by mohlo zakladať odvolací dôvod uvedený\nv § 365 ods. 1 písm. c) CSP (rozhodnutie veci vylúčeným sudcom) odvolací súd uvádza, že žalobcovia\n1./ a 2./ nevyužili procesné prostriedky, ktoré im za týmto účelom priznáva Civilný sporový poriadok a\npo tom, ako sa dozvedeli o tom, že vec prejednáva W.. K., resp. o jeho advokátskej praxi, nepodali\nvoči nemu v zákonnej lehote námietku zaujatosti obsahujúcu všetky zákonné náležitosti (§ 52 a nasl.\nCSP). Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd je toho názoru, že nimi uvádzané skutočnosti nemôžu\nsamy o sebe zakladať legitímny dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, resp.\nz objektívneho hľadiska vyvolať zdanie o jeho zaujatosti.\n35. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že konanie vedené na Mestskom súde\nBratislava IV sp. zn. B5-7Csp/12/2020, na ktoré žalobcovia 1./ a 2./ opakovane v konaní poukazovali,\na vedenie ktorého nebolo prekážkou pre rozhodnutie súdu v danej veci, bolo medzičasom právoplatne\nskončené, keď Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.11.2023, č. k. 8CoCsp/37/2022-458\npotvrdil rozsudok býv. Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.04.2022, č. k. 7Csp/12/2020-366, ktorým\nbola žaloba žalobcov 1./ a 2./ zamietnutá. Neobstojí preto ani účelová argumentácia žalobcov 1./ a\n2./, v ktorej poukazovali na to, že pokiaľ by žalovaní 1./ a 2./ počkali na výsledok tohto konania,\nnemuselo by dôjsť k nelegitímnemu vydraženiu nehnuteľnosti a zo strany prvoinštančného súdu nedošlo\nk rozdielnemu posúdeniu otázky premlčania záložného práva a zabezpečenej pohľadávky.\n36. Pokiaľ žalobcovia 1./ a 2./ prvýkrát vo vyjadrení k odvolaniu protistrany vzniesli požiadavku na\nzohľadnenie toho, že sú poberateľmi dôchodku a majú jedno nezaopatrené dieťa odvolací súd uvádza,\nže správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania nebola v zákonom\nstanovenej odvolacej lehote žalobcami 1./ a 2./ napadnutá, čo v zmysle § 365 ods. 3 CSP vytvára\nprekážku pre posudzovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov\nkonania.\n37. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil všetky žalobcami 1./ a\n2./ namietané odvolacie dôvody, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §\n387 ods. 1 CSP potvrdil.\n38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešným žalovaným 1./, 2./ a 3./ priznal voči neúspešným žalobcom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. Nakoľko tvrdenia žalobcov 1./ a 2./ o tom, že súd dôchodcovia\na majú nezaopatrené dieťa zostali len v rovine subjektívnych a ničím nepodložených tvrdení a samy\no sebe ani nemôžu bez ďalšieho zakladať dôvod pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov\nkonania podľa § 257 CSP, odvolací súd na ne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho\nkonania neprihliadol.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\n\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/13/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "b7b37196-8886-4332-a687-29d1ef5f81cd:d0c52517-57c9-4b4d-b750-cd46097ae7aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 419, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1"}, {"guid": "f8a1090c-3d49-4788-acbb-6de2fa017838:96f7da07-874b-4a0b-b5d5-d62352c0cef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1", "spisova_znacka": "5Cdo/42/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 15. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1"}, {"guid": "3dc73a64-2c5c-4126-a800-11cda2f7f57b:377fe1fd-ca8f-4a31-b133-21c6d489d68e", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/37/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoCsp/37/2022 z 28. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3dc73a64-2c5c-4126-a800-11cda2f7f57b:377fe1fd-ca8f-4a31-b133-21c6d489d68e"}, {"guid": "231bfb84-d3c7-4d82-9893-f00832d70338:ba54ed19-6728-47f7-8d4c-5b449ac50982", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6216200328.2", "spisova_znacka": "15CoCsp/13/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/13/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6216200328.2"}, {"guid": "0d74f9e7-a68b-49db-9558-fb56d9957d7a:1d9b4b36-5542-4ba4-8bca-d1761e815723", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6716210949.4", "spisova_znacka": "41Co/80/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/80/2019 z 19. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-02-19", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6716210949.4"}, {"guid": "a8c5331f-2565-4863-b51e-1b28f1a5b066:93ff6ae1-fbd1-489f-9567-e0cb2ae98962", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/12/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Csp/12/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8c5331f-2565-4863-b51e-1b28f1a5b066:93ff6ae1-fbd1-489f-9567-e0cb2ae98962"}], "citovane_v": []}