{"guid": "45dd0362-29d6-42cc-a11c-ec415b335df4:aeb9cab6-54f8-4857-a146-4a6b8433723a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1523010109.1", "spisova_znacka": "4Tos/36/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Tos/36/2025 z 3. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 3. júla 2025, sp. zn. 4Tos/36/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1523010109.1", "identifikacne_cislo": "1523010109", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Karol Kováč", "sudca_id": 417, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-kovac-417", "datum_vydania": "2025-07-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aeb9cab6-54f8-4857-a146-4a6b8433723a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1523010109.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1523010109.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1523010109.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Tos/36/2025\n1523010109\n03. 07. 2025\nJUDr. Karol Kováč\nECLI:SK:KSBA:2025:1523010109.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kováča a sudcov\nMgr. Michala Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného T. N., pre prečin\nzvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o sťažnosti poškodeného JUDr.\nD. U. proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I z 24.09.2024, sp. zn. B5-4T/18/2023, na neverejnom\nzasadnutí konanom dňa 03. júla 2025, takto\nrozhodol:\nPodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť poškodeného JUDr. D. U., nar.\nXX.XX.XXXX, zamieta.\nodôvodnenie:\nUznesením z 24.09.2024, sp. zn. B5-4T/18/2023, Mestský súd Bratislava I podľa § 290 ods. 1 Trestného\nporiadku s poukazom na § 281 ods. 1 Trestného poriadku a s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku trestné stíhanie obžalovaného T. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania\nveriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia uznesenia, ktorého\nsa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že\nako podpredseda predstavenstva spol. V., ktorý za spoločnosť V. uzatváral zmluvy, v stave a období\nplatobnej neschopnosti spoločnosti zmaril uspokojenie pohľadávok veriteľa JUDr. D. U., advokáta, so\nsídlom E. č. 6, B., vzniknutých na základe neuhradenej faktúry č. 7/2012 so splatnosťou dňa 31.01.2013\nvystavenej na sumu 22.101,69 eur, neuhradenej faktúry č. 2/2013 so splatnosťou dňa 15.02.2013\nvystavenej na sumu 522.730,54 eur, neuhradenej faktúry č. 8/2012 so splatnosťou dňa 31.01.2013\nvystavenej na sumu 28.295,45 eur a tým, že po splatnosti pohľadávok JUDr. D. U. predal časť podniku\nna základe Zmluvy o predaji častí podniku zo dňa 18.12.2017 uzavretej medzi majetkovo a personálne\nspriaznenou spol. V. za predajnú cenu 715.000,- eur, pričom finančné prostriedky získané z predaja\nčastí podniku nepoužil na pomerné uspokojenie splatných pohľadávok JUDr. D. U., ale tieto finančné\nprostriedky použil na uspokojenie iných svojich veriteľov a to spol. U., s. r. o. a spol. C.. spôsobom,\nže finančné prostriedky získané z predaja časti podniku nezaplatil ani na účet a ani v hotovosti danej\nspol. C., ale uzavrel ako podpredseda predstavenstva spol. V. so spol. U. a so spol. C. Q.. Dohodu o\nvysporiadaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 29.12.2017, ktorou pohľadávku postúpil na spol. U., na\nzáklade ktorej sa spol. U. stala novým veriteľom, pričom výšku odplaty bola spol. U.. ako postupník\npovinná uhradiť spol. V.. ako postupcovi spol. V. bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet avšak\npohľadávka spol. V. voči spol. U.. zanikla na základe vyššie uvedenej dohody o vysporiadaní záväzkov\na pohľadávok zo dňa 29.12.2017, pričom na základe znaleckého dokazovania z odboru ekonómia a\nmanažment bolo zistené, že pri zachovaní zásady pomerného a rovnomerného uspokojovania mala\nspol. V.. uhradiť svojim veriteľom pohľadávky vo výške 13,54 % z celkovej hodnoty ich splatných\npohľadávok k tomuto dňu, teda poškodenému JUDr. D. U. z jeho celkovej výšky splatných pohľadávok\nvo výške 503.993,48 eur malo byť uhradených 68.230,- eur, teda obvinený v období uzavretia Zmluvy\no predaji časti podniku v dátume 18.12.2017 do dátumu dohody o vzájomnom vysporiadaní záväzkov a\n\npohľadávok 29.12.2017 uprednostnil a uspokojil iných svojich veriteľov a nie poškodeného JUDr. D. U.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, B., čím mu spôsobil škodu vo výške 68.230,- eur,\nzastavil, nakoľko trestné stíhanie je neprípustné, lebo je premlčané.\nPodľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného JUDr. D. U. s nárokom na náhradu\nškody na civilný proces.\nProti tomuto uzneseniu podal poškodený JUDr. D. U. písomným podaním doručeným mestskému súdu\ndňa 30.10.2024 sťažnosť.\nV odôvodnení podanej sťažnosti uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom vyslovil\nprotiústavnosť prechodného ustanovenia uvedeného v § 438k bod 5 z. č. 40/2024 Z. z. (v zmysle,\nktorého sa malo trestné stíhanie, ktorého premlčanie bolo prerušené z dôvodov podľa § 87 ods. 3 pred\n15.03.2024, považovať za premlčané, ak dôvody prerušenia premlčania tohto trestného stíhania prvýkrát\nnastali až po uplynutí premlčacej doby tohto trestného stíhania určenej podľa tohto zákona v znení\núčinnom od 15.03.2024), na základe čoho kratšie premlčacie lehoty prijaté aktuálnou novelou Trestného\nzákona sa netýkajú prejednávanej veci, nakoľko v čase prijatia novely bola trestná vec v štádiu podania\nobžaloby a teda v čase platnosti dlhších premlčacích dôb. Vzhľadom na protiústavnosť prechodného\nustanovenia § 438k bod 5 z. č. 40/2024 Z. z. toto nikdy nenadobudlo účinnosť a nová právna úprava\nsa netýka prípadov, v ktorých už bolo vznesené obvinenie a pokračuje sa v trestnom stíhaní. Na\nzáklade vyššie uvedeného v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03.07.2024,\nsp. zn. PL. ÚS 3/2024, aplikácia kratšej premlčacej doby na základe novely Trestného zákona č.\n40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024 pri prečine zvýhodňovania veriteľa, pre ktorý bolo obžalovanému\nvznesené obvinenie, neprichádza do úvahy a vo veci je tak nutné aplikovať právnu úpravu premlčania\ntrestného stíhania účinnú v čase spáchania skutku. Pokiaľ je v premlčacej dobe vznesené obvinenie\nkonkrétnej osobe za spáchanie tohto skutku a toto obvinenie zostalo v platnosti, potom spôsobuje\nprerušenie plynutia premlčacej doby a premlčacia doba začne plynúť celá odznova (§ 87 ods. 4\nTrestného zákona). Ak by však v premlčacej dobe nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, trestné\nstíhanie je márnym uplynutím premlčacej doby neprípustné a musí byť zastavené, čo však evidentne\nnie je prípad prejednávanej veci. Procesné úkony sa vždy vykonávajú a posudzujú podľa Trestného\nporiadku účinného v čase, kedy boli tieto úkony vykonané, pričom platí to, že pokiaľ boli procesné\núkony vykonané spôsobom, ktorý zodpovedal zákonnej úprave, ich účinky zostanú zachované. Ak v\npredmetnej prejednávanej veci došlo k vzneseniu obvinenia v priebehu zákonom stanovenej premlčacej\ndobe (v danej veci po štyroch rokoch od spáchania skutku pre trestný čin s premlčacou dobou päť rokov)\ndošlo aj k prerušeniu premlčania trestného stíhania a neskoršia, pre obžalovaného priaznivejšia, zmena\nTrestného zákona a skrátenie premlčacej doby pri trestnom čine, ktorý sa mu kladie za vinu, na tom nič\nnemôže zmeniť, pretože pôsobí až do budúcnosti. Ustanovenie o časovej pôsobnosti Trestných zákonov\n(§ 2 ods. 1 Trestného zákona) nemožno vykladať tak široko, aby sa s odkazom na toto ustanovenie\nspätne anulovali účinky procesných úkonov uvedených v § 87 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré\nboli riadne vykonané za účinnosti skoršieho znenia Trestného zákona (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 6Tdo/584/2004). V predmetnej veci tak jednoznačne nedošlo k premlčaniu\ntrestného stíhania a trestné stíhanie musí pokračovať ďalej. Nová, kratšia a pre páchateľa priaznivejšia\npremlčacia doba, ktorá bola zavedená novelou Trestného zákona sa uplatní iba do budúcnosti, t. j. iba k\ndobe, ktorá plynie odo dňa nadobudnutia účinnosti novely Trestného zákona. Ďalej doplnil, že v súvislosti\ns výzvou súdu v podaní z 08.03.2023, uviedol, že podaniami z 24.11.2022 a 28.11.2022 vzhľadom\nna obsah jemu zaslaných listín z vyšetrovacieho spisu navrhol doplnenie vyšetrovania a navrhol v\ntomto smere vykonať ďalšie dôkazy. Vyšetrovateľom však bol následne upovedomený, že ním uvedené\nskutočnosti by znamenali ďalšie rozsiahle dokazovanie a nemuseli by viesť k zmene skutkového\nstavu a tak na ne nebude prihliadať v súlade s pokynom dozorujúceho prokurátora. Ako poškodený\npovažoval za neprijateľné, aby sa orgány činné v trestnom konaní nezaoberali skutočnosťami, na\nktoré opakovanie v priebehu vyšetrovania poukazoval a ktoré podľa jeho názoru zakladali odôvodnené\npodozrenie, že obžalovaný kontinuálne pokračuje v konaní, ktoré je možné chápať ako zvýhodňovanie\njemu spriaznených veriteľov a to v čase platobnej neschopnosti spoločnosti V., ktorej je štatutárom. Ako\npoškodený tak predmetné návrhy na vykonanie dôkazov uplatnil už v rámci prípravného konania a z\ntohto dôvodu v reakcii na vyššie uvedenú výzvu súdu uviedol, že zotrváva na názore, že dokazovanie\nje potrebné rozšíriť o skutočnosti, ktoré nie sú viazané len na uzavretie Zmluvy o predaji časti podniku\ndňa 18.12.2017, ale aj na ďalšie konanie obvineného za obdobie rokov 2018 až 2023, ktoré by mohlo\n\nnapĺňať skutkovú podstatu zločinu zvýhodňovania veriteľa, ktorým mohol byť ako veriteľ poškodený,\nčo v tej dobe mohlo viesť k prekvalifikácii skutku vzhľadom na výšku spôsobenej škody z prečinu\nna zločin zvýhodňovania veriteľa. Ako bolo možné vyvodiť zo znaleckého posudku, minimálne za\nobdobia 2018 a 2019 spoločnosť V. a. s. opäť použila jej príjmy na krytie jej dlhov voči personálne a\nmajetkovo prepojenej spoločnosti C. Q.. Ako vyplýva z predmetného majetkového profilu spoločnosti\nV.., táto na základe daňových priznaní k dani príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019\ndosiahla z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti príjem vo výške 187.300,11 eur a za rok 2020\npríjem vo výške 187.281,25 eur. Z verejne dostupnej účtovnej závierky spoločnosti V.. vyplývalo, že jej\npríjmy z hospodárskej a finančnej činnosti za rok 2021 boli vo výške 208.672,- eur. K týmto príjmom z\nhospodárskej a finančnej činnosti spoločnosti V.. s. za obdobie rokov 2019 až 2021 v celkovej sume\n583.253,25 eur je potrebné pripočítať aj príjmy, ktoré dosiahla v priebehu roku 2022. Na základe\nuvedeného bolo možné odôvodnene predpokladať, že tieto príjmy tvorili výlučne príjmy z vymožených\nexekúcií vedených v prospech spoločnosti V.. na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. D. B.,\nnakoľko táto spoločnosť dlhodobo nevyvíjala a nevyvíja žiadnu obchodnú činnosť. Logickou a legitímnou\notázkou tak ostalo, na aký účel spoločnosť V., ktorá bola podľa znaleckého posudku č. 2/2021 súdnej\nznalkyne JUDr. I.. V. C. zo 14.01.2021 vypracovaného v priebehu trestného konania v úpadku a platobne\nneschopná použila jej príjmy z hospodárskej a finančnej činnosti za roky 2019 až 2022. V tomto období\nbola spoločnosť V.. povinná zo svojich príjmov uspokojovať jej veriteľov pomerne a rovnomerne, čo\nsa podľa jeho názoru opätovne nestalo. Naďalej zotrváva na názore, že povinnosťou orgánov činných\nv trestnom konaní bolo zaoberať sa aj konaním obžalovaného po uzavretí Zmluvy o predaji časti\npodniku z 18.12.2017 t. j. konaním, ktoré ho mohlo naďalej ako veriteľa znevýhodňovať v porovnaní\ns inými veriteľmi, ktorých spoločnosť V.. evidentne uspokojovala po splatnosti ním vystavených faktúr\na v čase jej platobnej neschopnosti a úpadku preukázanej znaleckým dokazovaním, pričom na toto\nkonanie opätovne v priebehu vyšetrovania poukazoval. Ak teda spoločnosť V. v zastúpení obžalovaného\npoužila prostriedky z jej príjmov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti za roky 2018 až 2022\nna uspokojovanie jej spriaznených veriteľov, mala z týchto plnení pomerne uspokojovať aj jeho ako jej\nďalšieho veriteľa a nie len spriaznených veriteľov. Takýmto konaním aj po uzavretí Zmluvy o predaji časti\npodniku dňa 18.12.2017 podľa jeho názoru pokračovala spoločnosť V., a. s., za ktorú koná ako štatutár\nobžalovaný, vo zvýhodňovaní jej spriaznených veriteľov na jeho úkor, pričom toto konanie pokračovalo\naj po vznesení obvinenia voči štatutárovi tejto spoločnosti. Taktiež navrhol aby predmetom preskúmania\nznalca bol aj rok 2023. Žiadny z požadovaných dôkazov nebol v rámci prípravného konania vykonaný\na tak navrhol aby boli tieto dôkazy vykonané súdom. Na základe výzvy súdu v súlade s § 240 ods. 3\nTrestného poriadku oznámil súdu a ostatným stranám vyššie uvedené návrhy na vykonanie dôkazov.\nObžalovaný kontinuálne pokračoval v trestnej činnosti od roku 2017, t. j. uzavretím Zmluvy o predaji časti\npodniku z 18.12.2017 a pokračoval v nej aj v rokoch 2018, 2019, 2020, 2021, 2022 a 2023. Nakoľko je\ntoho názoru, že obžalovaný spáchal pokračujúci trestný čin zvýhodňovania veriteľa a to od roku 2017 až\ndo súčasnosti, nemohlo tak dôjsť k premlčaniu trestného stíhania. Na základe uvedených skutočností\nje toho názoru, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení trestného stíhania z dôvodu\npremlčania trestného stíhania je rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a\nnavrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nDňa 14.05.2025 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie obžalovaného T. N. k sťažnosti poškodeného.\nObžalovaný k uplatneniu premlčacej doby podľa novšej právnej úpravy uviedol, že podľa stanoviska\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.11.2024, sp. zn. Tpj/129/2024, z ustanovenia § 2 ods. 1\nTrestného zákona pri jeho výklade v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, vyplýva povinnosť\nposúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než\nzákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný. Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného\nstíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako\ndôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného\nstíhania podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 ods.\n4 Trestného zákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim\nprerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej a teda pre\npáchateľa priaznivejšej premlčacej dobe. To ale naplatí pri trestných činoch taxatívne vypočítaných\nv § 87 ods. 7 Trestného zákona, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov\nEurópskej únie, keďže toto zákonné ustanovenie v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nreflektuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie; takáto osobitná úprava (lex specialis) nemá širší\npresah a nemení obsah a rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania, a to ani v kontexte § 2\nods. 1 Trestného zákona (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Z predmetného zjednocujúceho\n\nstanoviska najvyššieho súdu vyplýva, že nové (kratšie) premlčacie doby sa budú uplatňovať aj spätne\na teda ak nebolo vznesené obvinenie v tejto novej (kratšej) premlčacej dobe, bude trestné stíhanie\npremlčané. Zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu len potvrdilo správnosť rozhodnutia súdu o\nzastavení trestného stíhania. Čo sa týka úvah poškodeného o prípadnej existencii pokračovacieho\ntrestného činu, z teoretického hľadiska je potrebné uviesť, že jednotlivé čiastkové útoky musí spájať\nblízka súvislosť v čase. Touto súvislosťou sú dni, týždne, veľmi výnimočne mesiace (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tz/32/2005 publikované ako ZSP č. 61/2006), no\nnie však roky. Vo zvyšku obžalovaný považuje sťažnosť poškodeného za irelevantnú vzhľadom na\nvymedzený predmet vzneseného obvinenia a podanej obžaloby. Na základe týchto skutočností a\ndôvodov obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave sťažnosť poškodeného proti napadnutému\nuzneseniu zamietol.\nPodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.\nPodľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností\nodôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného\nstíhania podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.\nPodľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,\nže je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.\nPodľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté,\nnemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.\nPodľa § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trestnosť činu zaniká uplynutím\npremlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch.\nPremlčanie trestného stíhania vychádza z jednoduchej premisy, že uplynutím kvalifikovaného časového\nobdobia zaniká potreba štátu represívne reagovať na trestnoprávne konanie páchateľa. Od momentu\nspáchania trestného činu sa dostávajú do konfliktu dva spoločenské záujmy. Na jednej strane stojí\nvšeobecný záujem štátu na potrestaní páchateľa, na strane druhej subjektívny záujem páchateľa na jeho\nprávnej istote. V priebehu času dochádza k oslabovaniu všeobecného záujmu a naopak, k posilňovaniu\nsubjektívneho záujmu - teda k posilňovaniu práva páchateľa na právnu istotu na úkor trestného postihu\nzo strany štátu.\nĎalším argumentom v prospech inštitútu premlčania je postupné oslabovanie generálnej a individuálnej\nprevencie trestu. Postupom času dochádza k oslabeniu vplyvu trestného činu na spoločnosť. Vo vzťahu\nk páchateľovi možno zase dôvodne predpokladať, že ak v období po spáchaní skutku nespácha žiadny\nďalší trestný čin, došlo u neho k náprave aj bez zásahu štátu.\nTretím, čisto praktickým dôvodom na zavedenie premlčania je komplikácia dokazovania trestných\nčinov po dlhšom čase. Dochádza k strate alebo znehodnoteniu dôkazov, svedkovia zabúdajú vnímané\nokolnosti prípadu a začať (obnoviť) vyšetrovanie po rokoch môže byť nielen ťažkopádne, ale aj\nneefektívne. Vedenie trestného stíhania za takýchto okolností by mohlo viesť k frustrácii nielen orgánov\nčinných v trestnom konaní, ale aj verejnosti.\nZ uvedených dôvodov možno premlčanie trestného stíhania vnímať ako určitý akt legislatívnej milosti,\nktorý vyjadruje rozhodnutie zákonodarcu, že účel trestného práva a trestného konania možno v\nkonkrétnych prípadoch naplniť aj tým, že zanikne právo štátu stíhať páchateľa.\nKrajský súd v Bratislave primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť sťažnosti podanej oprávnenou\nosobou a následne v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nnapadnutých výrokov uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. V rámci\ntohto postupu dospel sťažnostný súd k záveru, že sťažnosť poškodeného nie je dôvodná.\nSťažnostný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že súd prvého stupňa sa otázkou\npremlčania trestného stíhania obžalovaného zaoberal mimo rámca hlavného pojednávania, a to\nna základe podnetu obžalovaného doručeného dňa 23.09.2024. V rámci posudzovania dôvodnosti\nďalšieho vedenia trestného stíhania súd v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými normami\n\nvyhodnotil všetky relevantné skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu, vrátane časového\npriebehu skutku a ďalších rozhodujúcich okolností významných pre posúdenie plynutia premlčacej doby.\nSúd všetky zistené relevantné skutočnosti náležite právne posúdil a svoje závery o márnom uplynutí\npremlčacej doby vyjadril vecne a v súlade s požiadavkami na zákonnosť a odôvodnenosť súdneho\nrozhodnutia.\nPo preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu sťažnostný súd v súlade s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia konštatuje, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného\nzboru v Bratislave V zo 04.02.2021, ČVS: ORP-967/4-VYS-BA-2018, bolo T. N. vznesené obvinenie pre\nvyššie opísaný skutok právne kvalifikovaný ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods.\n2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.\nSúd prvého stupňa ďalej správne na základe opisu skutku kladeného za vinu obžalovanému ustálil, že\ntrestný čin bol dokonaný dňa 29.12.2017, kedy došlo k prevodu finančných prostriedkov nadobudnutých\nna základe zmluvy o predaji časti podniku na spoločnosť U., s r. o.\nKrajský súd sa stotožnil so závermi mestského súdu, že trestnosť konania obžalovaného a jeho právnu\nkvalifikáciu je potrebné v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona posudzovať podľa aktuálne účinnej právnej\núpravy. Novelou č. 40/2024 Z. z., účinnou od 06.08.2024, došlo okrem iného k zmene zákonnej trestnej\nsadzby ustanovenej pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona.\nNová právna norma upravuje trestnú sadzbu za žalovaný trestný čin až do výmery dvoch rokov, zatiaľ čo\npredchádzajúce znenie zákona stanovovalo prísnejšiu trestnú sadzbu v rozpätí od šiestich mesiacov do\ntroch rokov. V prejednávanej veci to znamená, že nová právna úprava je pre obžalovaného priaznivejšia,\na to jednak z hľadiska individualizácie prípadne ukladanej sankcie, ako aj pri určení dĺžky doby rozhodnej\nna účely premlčania trestného stíhania.\nPodľa aplikovanej zákonnej úpravy premlčanie trestného stíhania vedeného pre skutok kvalifikovaný\nako prečin s hornou hranicou trestnej sadzby až dva roky nastane podľa § 87 ods. 1 písm. e)\nTrestného zákona účinného od 06.08.2024 po márnom uplynutí doby troch rokov od spáchania skutku.\nPlynutie premlčacej doby by pritom v zmysle § 87 ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od\n06.08.2024 prerušila skutočnosť, že v čase od spáchania skutku do uplynutia premlčacej doby by došlo\nk vzneseniu obvinenia pre žalovaný skutok, ako aj každým po ňom nasledujúcim úkonom konajúceho\norgánu smerujúcim k trestnému stíhaniu páchateľa. Ďalším dôvodom prerušenia trestného stíhania\nby v zmysle § 87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 bol fakt, že páchateľ\nspáchal v priebehu plynutia premlčacej doby trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest rovnaký alebo\nprísnejší. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že obvinený nemá povinnosť uplatniť námietku premlčania,\nale povinnosť vyhodnocovať premlčanie a aplikovať ustanovenie o neprípustnosti trestného stíhania má\nsúd počas celého trestného konania aj bez návrhu.\nV nadväznosti na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne ustálil, že trojročná premlčacia doba\npodľa § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, začala plynúť dňom nasledujúcim\npo dokonaní skutku a uplynula už dňa 29.12.2020. Hoci uznesenie o vznesení obvinenia pre žalovaný\nskutok bolo vydané dňa 04.02.2021 v čase, kedy podľa dovtedajšej právnej úpravy premlčacia doba\nešte neuplynula, v dôsledku neskoršej zmeny zákona v prospech páchateľa už tomuto úkonu nemožno\npriznať účinok prerušenia plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na retroaktívne uplatnenie priaznivejšej\nprávnej úpravy je totiž zrejmé, že premlčacia doba už v čase vydania tohto uznesenia de iure uplynula\na trestné stíhanie páchateľa po tomto čase je spätne nutné vyhodnotiť ako neprípustné podľa § 9 ods.\n1 písm. a) Trestného poriadku.\nMestský súd ďalej dospel k správnemu záveru aj v rozsahu zistenia, že z odpisu registra trestov vo\nvzťahu k obžalovanému nevyplynul žiadny nový záznam, na ktorý by bolo nutné prihliadať v zmysle §\n87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti trestnosť činu zanikla uplynutím trojročnej premlčacej doby\ndňa 29.12.2020 a právny záver súdu prvého stupňa o neprípustnosti ďalšieho vedenia trestného stíhania\nobžalovaného T. N. je vecne správny. Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania bolo vydané v súlade\nso zabezpečenými listinnými podkladmi a súd v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 168 Trestného\n\nporiadku per analogiam vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové\nzistenia a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení.\nZ uvedeného dôvodu mestský súd postupoval správne aj v tom smere, že poškodeného podľa § 281 ods.\n3 Trestného poriadku obligatórne odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nPokiaľ ide o námietku poškodeného, že nová a pre páchateľa priaznivejšia premlčacia doba sa má\nuplatniť len do budúcnosti (teda na dobu plynúcu až od nadobudnutia účinnosti novely Trestného\nzákona), krajský súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.11.2024, sp.\nzn. Tpj/129/2024, ktorým bol zjednotený výklad § 2 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 87 ods. 3\nTrestného zákona v súvislosti so skrátením premlčacej doby trestného stíhania. Podľa tohto stanoviska\nnajvyššieho súdu imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade\nskrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej\nčasti zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa § 87\nods. 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 ods. 4 Trestného\nzákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie\npremlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej a teda pre páchateľa\npriaznivejšej premlčacej dobe. Súd preto námietky o neprípustnom spätnom posudzovaní prerušenia\nplynutia premlčacej doby (v jej skrátenej verzii) vyhodnotil ako nedôvodné.\nSúd ďalej vyhodnotil ako neopodstatnenú aj námietku poškodeného, podľa ktorej sa orgány činné v\ntrestnom konaní a súd mali zaoberať tvrdeným pokračovaním obžalovaného v páchaní trestnej činnosti\naj po dátume 29.12.2017, ktoré je podľa poškodeného nutné rovnako chápať ako zvýhodňovanie\nspriaznených veriteľov.\nPo preskúmaní obsahu spisového materiálu súd zistil, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo\nobžalovanému doručené až dňa 26.04.2021. Ak by sa teda v priebehu konania vykonaným dokazovaním\nzistilo, že obžalovaný pokračoval v rovnakom konaní po dátume 29.12.2017 až do dňa 26.04.2021,\ntoto konanie by sa podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona považovalo za súčasť spáchaného skutku,\nbolo by ho možné potenciálne zahrnúť do jeho opisu a súčasne riadne prejednať v rámci toho istého\ntrestného konania. Zásada zachovania totožnosti skutku teda nie je porušená, ak sa preukáže, že osoba\npokračovala v totožnom konaní na rovnakom skutkovom základe.\nTotožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní\npáchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného\npráva. Z hľadiska tohto pravidla preto podstata skutku spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti\nvo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a v príčinnej súvislosti s ktorou vznikol\nnásledok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým\nbol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné. Stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu\n(na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Rozšírenie časového rámca\nskutku mimo obžaloby je preto možné len pri zachovaní jeho totožnosti. Pokiaľ ide o nový skutok, je\npotrebné vrátiť vec do prípravného konania. Ak sa tak nestane, súd sa týmto neskorším skutkom nesmie\nzaoberať.\nSkutok opísaný v obžalobe je v prejednávanej veci vymedzený ako jednorazové konanie spočívajúce\nv nadobudnutí finančných prostriedkov spoločnosťou V. na základe právneho úkonu - zmluvy o predaji\npodniku z 18.12.2017 a ich následného použitia v rozpore so zákonom (s príslušnými pravidlami\nuspokojovania veriteľov), čím vznikla sťažovateľovi škoda. Poškodený v sťažnosti namieta odmietnutie\nvykonania dôkazov týkajúcich sa hospodárenia a nakladania s finančnými prostriedkami spoločnosti\nV., ktoré sa týkajú obdobia po dokonaní skutku dňa 29.12.2017 a ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia\ns právnymi úkonmi spočívajúcimi v predaji časti podniku a následnému použitiu takto nadobudnutých\nfinančných prostriedkov. Z hľadiska skutkovej totožnosti je však potrebné striktne oddeliť skutok uvedený\nv obžalobe (uzavretie zmluvy 18.12.2017 a následné použitie získaných finančných prostriedkov\nako jednorazové konanie) od akýchkoľvek ďalších možných právnych alebo ekonomických krokov\nspoločnosti, ktoré sa udiali neskôr. Vykonanie navrhovaného dokazovania by preto neviedlo k doplneniu\ndôkazov v tomto trestnom stíhaní, pretože takto potenciálne získané dôkazy by sa netýkali skutku,\nktorý je predmetom obžaloby. Skutočnosti zistené navrhovaným dôkazom by mohli smerovať len k\n\nnadobudnutiu podozrenia zo spáchania nového skutku, teda podozrenia zo spáchania iného trestného\nčinu alebo z pokračovania v trestnej činnosti mimo rámec obžaloby.\nKeďže sťažnostný súd nezistil dôvody pre zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia a toto považuje\nza vecne správne a zákonné, sťažnosť poškodeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nako nedôvodnú zamietol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/18/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841"}], "citovane_v": []}