{"guid": "b6354afa-fbe1-4bba-8ec2-b70d1ae75835:8bd2a2b0-3262-45cf-82c0-da27dd3d8a25", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1610205886.2", "spisova_znacka": "18CoEk/6/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoEk/6/2025 z 30. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2025, sp. zn. 18CoEk/6/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1610205886.2", "identifikacne_cislo": "1610205886", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2025-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bd2a2b0-3262-45cf-82c0-da27dd3d8a25", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1610205886.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1610205886.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1610205886.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n18CoEk/6/2025\n1610205886\n30. 05. 2025\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2025:1610205886.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 49,77 Eur\nistiny s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom,\nExekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 8029/10, na odvolanie\noprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/3138/2010-56 zo dňa 14.10.2024,\npomerom hlasov 2 : 1, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky 23Er/3138/2010-56 zo dňa 14.10.2024,\nv napadnutej časti I. výroku p o t v r d z u j e .\nII. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), s poukazom na ust. § 39\nods. 4, § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), §\n52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, A) rozhodol o zastavení exekúcie a B)\noprávnenému uložil povinnosť do 15 dní zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83\nEur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, na\nktorej je založený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02183/10 zo dňa 14.04.2010,\nvydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., ako\ni k záveru, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa voči spotrebiteľovi uplatňoval nárok zo zmenky\nnebolo prihliadnuté na zákonné obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky.\n1.1 Poukázal na to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok\nposkytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ) nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovskú doložku si povinný\nosobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.\nMohol len úverovú zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam,\nteda aj rozhodcovskému konaniu. Z vyššie citovaného čl. 18 VPPÚ ďalej vyplýva, že všetky spory\nmali byť riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom Slovenskej\nrepubliky v závislosti od toho, či žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom alebo\nvšeobecnom súde. Takýmto spôsobom sa povinný bez individuálneho prerokovania ešte pred vznikom\nakéhokoľvek sporu s oprávneným vopred vzdal reálne uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom.\nI keď sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že bude na žalobcovi ( t.j. veriteľovi alebo dlžníkovi), aby zvolil\nprejednanie sporu buď pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, zo samej podstaty\nveci a povahy zmluvy o úvere vyplýva, že to bude práve veriteľ, ktorý bude túto voľbu uskutočňovať\na ktorý zvolí rozhodcovské konanie. Tým, že rozhodcovská doložka s takýmto obsahom a dôsledkami\n\nbola v okolnostiach uzatvárania zmluvy spotrebiteľovi nanútená, získal dodávateľ neprimeranú výhodu\nv tom, že sám bude určovať, kto rozhodne spor so spotrebiteľom. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 OZ spôsobuje jej\nabsolútnu neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu\nna konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na\nzáklade neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, lebo ide o nulitný\nprávny akt. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na\nzastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že oprávneného\nzaviazal povinnosťou náhrady trov exekúcie súdneho exekútora s poukazom na aplikáciu § 203 ods.\n1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\nv znení neskorších noviel (ďalej aj „EP“), nakoľko tento zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil\nexekučný titul , ktorý bol nespôsobilý a teda nevykonateľný.\n2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote oprávnený. Z obsahu odvolania vyplýva,\nže toto smeruje len voči I. výroku o zastavení exekúcie. Ako odvolacie dôvody uviedol nesprávne právne\nposúdenie veci a nesprávne skutkové závery vyvodené súdom prvej inštancie. V odvolacej argumentácii\npoukázal na to, že zmluva účastníkov z prejednávanej veci nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale\nbežnou tzv. obchodnoprávnou úverovou zmluvou majúcou sa riadiť úpravou v Obch. z. (Obchodnom\nzákonníku č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Exekučný súd pri preskúmaní\nexekučného titulu nesprávne vyhodnotil, že povinný je spotrebiteľ, čím porušil právo oprávneného\nna súdnu ochranu. V odvolacej argumentácii uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl.\nObchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu\nspotrebiteľa preto nie je možná. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym záverom exekučného súdu\no neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprimeranej zmluvnej podmienky. Poukázal na to, že povinný\nuzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VPPÚ a priamo na prednej\nstrane zmluvy je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so VPPÚ a nemá k nim žiadne výhrady\na zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp.\nobojstranne. Preto je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju\nvôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným\npísmom, pričom z nej na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom\na veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo súdom všeobecným. Povinný mal teda kedykoľvek\nprávo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Odvolateľ na svoju obranu\nuviedol i to, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere\nnezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Oprávnený má z uvedeného preukázateľne za to, že\npredmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými\nv čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.\nNavrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil prvoinštančnému súdu na\nďalšie konanie a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.\n4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 zákona NR SR č. 160/2015 Z.\nz., Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia\nv medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti I. výroku vecne správne.\n5. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že prvoinštančný súd v prebiehajúcom exekučnom\nkonaní, nachádzajúcom sa v štádiu po vydaní poverenia, posudzoval otázku prípustnosti exekúcie\ndvomi samostatnými a vzájomne nezávislými kritériami a to cez existenciu neprípustných podmienok\ndefinovaných § 57 ods. 1 písm. m) EP a cez kritérium platnosti rozhodcovskej doložky zakladajúcej\nprávomoc titulového súdu (materiálna vykonateľnosť exekučného titulu).\n6. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n7. Odvolateľ v podanom odvolaní označil naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov § 365 ods. 1\npísm. f), h) CSP v neexistencii spotrebiteľského vzťahu účastníkov a v nesprávnosti právneho záveru\n\nexekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Právne\na skutkové závery exekučného súdu vo vzťahu k aplikácii § 57 ods. 1 písm. m) EP odvolateľ nespochybnil\na neboli predmetom odvolania.\n8. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a ich vymedzením, tak ako boli uvedené v odvolaní,\npreto preskúmal správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska odvolateľom spochybňovanej\nsprávnosti právneho záveru a podstatných úvah exekučného súdu o spotrebiteľskom vzťahu účastníkov,\nna ktorých rozhodnutie spočíva a dospel k záveru, že v ich posúdení sa s napadnutým rozhodnutím\nstotožňuje a považuje ho za vecne správne. Hoci posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je exekučný\nsúd povinný primárne riešiť už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia,\nustálená súdna prax je jednotná v právnom názore, že existenciu podmienok prípustnosti exekúcie,\nvrátane podmienky spôsobilosti a vykonateľnosti exekučného titulu, je exekučný súd oprávnený skúmať\npočas celého exekučného konania, v ktoromkoľvek jeho štádiu.\n9. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 22.12.\n2008 správne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia\n§ 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Niet pochýb o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané\nmedzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom (akou je aj povinný) spĺňajú všeobecnú\npožiadavku spotrebiteľského vzťahu a uzavreté zmluvy majú povahu zmlúv spotrebiteľských.Odvolacia\nargumentácia oprávneného, že predmetná zmluva má charakter absolútneho obchodu, preto nie je\ndôvodná.\n10. Skutkový a právny záver exekučného súdu, že záväzkový vzťah zmluvných strán (oprávneného\na povinného) je vzťahom spotrebiteľským, odvolací súd považuje za správny a stotožňuje sa s ním.\n11. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom exekučného súdu i v otázke\nposúdenia rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka zapracovaná v čl. 18 VPPÚ je koncipovaná\nv neprospech spotrebiteľa a nemá povahu individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Svojou\npovahou výrazne obmedzuje a v praxi reálne vylučuje právo spotrebiteľa domáhať v sporoch z úverovej\nzmluvy ochrany na všeobecnom súde.\n12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n13. Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity\ntitulového súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt\nnulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak\nto má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M\nCdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011).\n14. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský\nrozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu/doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu.\nAk je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným\nexekučným titulom.\n15. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ\nC-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že „ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený\nvýkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj\nbez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného\nporiadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom\n6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami\npotrebnými na tento účel“.\n16. Pozornosť upriamuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom\nzaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského\n\nsúdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia\nZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov\nrozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta\nklasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sund“ (právo patrí bdelým). Tento princíp\nale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.\nTo znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť\nspochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom\nkonaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej\nzmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere je konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku\nso zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný\nsúd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (Obdobne aj uznesenie NS SR vo\nveci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10\nzo dňa 1.11.2011 a ďalšie).\n17. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 v znení k 22.12.2008 (ku dňu uzavretia\nzmluvy) ustanovil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len\n\"neprijateľná podmienka\").\n18. Podľa § 53 ods. 2 OZ v cit. znení, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú\ntaké, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich\nobsah. Príkladný výpočet neprijateľných podmienok obsahoval § 53 ods. 4 OZ v cit. znení. V zmysle ust.\n§ 53 ods. 5 OZ, je neprijateľná podmienka absolútne neplatná.\n19. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ\npodľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia\nrozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych\npredpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa\nv čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán.\n20. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby\nju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok\nSúdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom).\n21. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc\nrozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi\núčastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil\nprejednanie sporu so spotrebiteľom (povinným) v rozhodcovskom konaní.\n22. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve účastníkov, ako aj o nedostatku\njej individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na základe tejto zmluvy\nnesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami\na povinnosťami spotrebiteľa.\n23. Zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť\nspotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných\nprostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom\nslužby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie\na či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j., či\nrozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa,\nalebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia\ntejto skutočnosti spotrebiteľom.\n24. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri\nrešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a\npovinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovská zmluvy alebo\n\ndoložky so zákonom, predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť\npráva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody),\naby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva\nsilnejšieho.\n25. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu\nexistuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,\nkeď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v\nrozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16).\n26. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,\nže zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom\nzmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti jeho I. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil\nako vecne správne.\n27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255\nods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nnakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil a ich vznik nevyplýva ani z obsahu spisu. Odvolací súd\nzastáva právny názor, že ani úprava CSP, ktorá súdu ukladá rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu\nnezbavuje účastníka konania povinnosti si tento nárok voči súdu uplatniť. Z výkladu ust. § 262 CSP\nnevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku úspešného účastníka výlučne len pozitívne a tento nárok\nmu priznať aj v prípade, ak nebol účastníkom neuplatnený. Odvolací súd má za to, že je nutné rozlišovať\nmedzi povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu (t.j. medzi zákonnou povinnosťou,\nsmerujúcou výlučne voči súdu, ktorou zákon súdu ukladá povinnosť konkrétneho procesného postupu)\na povinnosťou účastníka uplatniť si nárok na trovy konania (t.j. „oznámiť“ súdu svoj záujem o trovy ako\nprocesný nárok spojený s konkrétnym súdnym konaním). Odvolací súd má za to, že ak si účastník svoj\nnárok na náhradu trov neuplatní, je síce povinnosťou súdu o tomto nároku aj bez návrhu rozhodnúť,\navšak už nie je povinnosťou súdu tento nárok (o ktorý účastník neprejavil záujem) priznať. O trovách\nodvolacieho konania odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku\ntohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom\ndovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Er/3138/2010", "guid": "556b4b36-f3c3-4593-979a-c12c6aec208f:f043cd7f-98cf-4867-baa7-9821c1d4262a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638"}, {"guid": "ussr:01d93e06-c333-40b7-9531-08fee60f5a5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 413/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/2011 z 21. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-21", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d93e06-c333-40b7-9531-08fee60f5a5e"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}], "citovane_v": []}