{"guid": "71a9d08b-a9b6-47f9-8e64-4364fc8c2ec4:4c479dc0-19cb-42c8-80ba-3d74aa447852", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1615208342.2", "spisova_znacka": "5Co/136/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/136/2025 z 9. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2025, sp. zn. 5Co/136/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1615208342.2", "identifikacne_cislo": "1615208342", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2025-12-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c479dc0-19cb-42c8-80ba-3d74aa447852", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1615208342.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1615208342.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1615208342.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/136/2025\n1615208342\n09. 12. 2025\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2025:1615208342.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov\nsenátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v sporovej veci žalobcu: Slovenská kancelária\npoisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, zast. Advokátskou\nkanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovaným: X/ W.\nQ., naT.. XX.XX.XXXX, C. W. H. XXXX/XX, XXX XX A., D. Š. R., B..T..Y.., Q. XXXXX/XC, XXX XX A., X/\nH. Y., N.. XX.XX.XXXX, C. W. V. XXX/XX, XXX XX B., zast. opatrovníkom Mgr. Svetlana Holíková, nar.\n07.06.1972, trvale pobytom Púpavova 678/20, 841 04 Bratislava, právne zast. Advokátskou kanceláriou\nHRADSKÝ s.r.o. so sídlom Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 41.282,13 eur s\npríslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 08. septembra\n2022, č.k. 5C/1184/2015-246 v znení dopĺňacieho rozsudku rovnakého súdu zo dňa 04. septembra 2025,\nč.k. 5C/1184/2015-361 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti\npotvrdzuje.\nŽalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1/Rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania voči žalovanej 1/ (výrok I.) a zároveň\nzamietol žalobu voči žalovanému 2/ (výrok II.). Žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal\n(výrok IV.) a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania priznal, a to v rozsahu 100% (výrok III.).\nDopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.09.2025, č.k. 5C/1184/2015-361 rozhodol o zastavení konania v časti\nzaplatenia sumy 1.643,35 Eur.\n2/Žalobou zo dňa 20.07.2015 sa žalobca domáhal titulom regresného práva voči žalovanej 1/ a voči\nžalovanému 2/ zaplatenia sumy 41.282,13 Eur, ktorú vyčíslil ako poskytnuté plnenie za bolestné vo\nvýške 8.957,38 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30.729,69 Eur na základe uzavretého\nsúdneho zmieru v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 6C/165/2005, náhrady trov\nštátu vo výške 404,45 Eur a uhradeného súdneho poplatku vo výške 1.190,61 Eur, na ktorých zaplatenie\nbol v predmetnom súdnom konaní zaviazaný. Súdny zmier bol uzavretý s poškodeným z dopravnej\nnehody K. A. zo dňa 08.12.2003. Počas tejto dopravnej nehody utrpel poškodený ako spolucestujúci\nv motorovom vozidle zn. S., Z.: A.-XXX A. ujmu na zdraví. Keďže predmetné vozidlo nebolo v čase\ndopravnej nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o PZP, žalobcovi vznikla povinnosť v zmysle § 24\nods. 2 zákona o PZP poskytnúť poškodenému plnenie z poistného garančného fondu. Vzhľadom na\nzodpovednosť žalovanej 1/ ako prevádzateľa motorového vozidla zn. S., Z.: A.-XXX A. podľa ust. § 427\na nasl. Občianskeho zákonníka a zodpovednosť žalovaného 2/ ako vodiča predmetného motorového\nvozidla podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa žalobca rozhodol iniciovať súdne konanie\nvoči nim, aby sa domohol svojho regresného práva podľa ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP.\n\n3/Po podaní žaloby došlo k jej čiastočnému späťvzatiu vzhľadom na čiastočné plnenie poskytnuté zo\nstrany žalovanej 1/ vo výške 1.643,35 Eur. Žalobca preto žiadal konanie v časti o zaplatenie 1.643,35\nEur zastaviť a zaviazať žalovaných k povinnosti uhradenia 39.638,78 Eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 5,05% ročne zo sumy 41.282,13 Eur od 19.06.2015 do 20.03.2017 a 5 % ročne zo sumy\n39.638,78 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia.\n4/Žalovaná 1/ v súdnom konaní oznámila, že voči nej bolo dňa 10.11.2015 iniciované konkurzné konanie\na následne bol uznesením zo dňa 23.11.2015 vyhlásený aj konkurz na jej majetok. Dňa 30.11.2017 bola\nuznesením Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 2K/48/2015 oddlžená, a preto žiadala, aby bolo voči\nnej prebiehajúce súdne konanie vedené Okresným súdom Malacky zastavené. Súd prvej inštancie v\nzmysle ustanovení § 166 ods. 1, § 167a ods. 3, § 167b ods. 1, § 167e ods. 1, § 166a ods. 1, § 167e\nods. 1, § 206f ods. 1, 2, 3 zákona č. 5/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení\nkonania voči žalovanej 1/.\n5/Žalovaný 2/ zastúpený procesným opatrovníkom V.. B. S., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX/XX,\nA. z dôvodu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím Okresného súdu Malacky,\nsp. zn. 34Ps/8/2020, uplatnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania voči\nvymáhanému nároku. Podľa jeho názoru nastala právoplatnosť uznesenia o schválení zmieru medzi\nžalobcom a poškodeným vo vzťahu k výroku I. dňa 19.04.2013 a vo vzťahu k výroku II. (náhrada trov\nkonania) dňa 07.05.2013. Žalobca žalobu doručil súdu až dňa 27.07.2015, čo bolo po uplynutí dvojročnej\nsubjektívnej premlčacej doby. Zároveň sa nestotožnil s právnym názorom o zodpovednosti žalovanej 1/\npodľa § 427 Občianskeho zákonníka a žalovaným 2/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal\nza to, že medzi uvedenými ustanoveniami je vzťah lex specialis derogat legi generali a zodpovednosť\npodľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka užšie vymedzuje špecifické zodpovednostné vzťahy.\nVodič motorového vozidla nie je prevádzateľom v zmysle ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a\nzodpovednosť by uňho vznikla len za splnenia podmienok podľa ust. § 430 Občianskeho zákonníka,\nktoré v danom prípade splnené neboli. Zároveň uviedol, že ust. § 24 ods. 2 písm. b) v spojení s § 24\nods. 7 a § 3 ods. 1 zákona o PZP v účinnom znení ustanovujú, že kancelária poskytne plnenie za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, z\nčoho je zrejmé, že ide o prevádzateľa v zmysle ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie o vodiča.\nPoukázal taktiež na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti právnickej osoby alebo\nfyzickej osoby za škodu spôsobenú tými, ktorú na činnosť, pri ktorej škoda vznikla použili. Tieto použité\nosoby v zmysle uvedeného ustanovenia sami za škodu nezodpovedajú v zmysle občianskoprávnych\npredpisov. Žalovaný 2/ uviedol, že v čase dopravnej nehody bol ako zamestnanec spoločnosti TALSET, spol. s.r.o. so sídlom Hattalova 12, Bratislava, IČO: 31 333 478, v ktorej zastával funkciu\nvýkonného riaditeľa, konateľa a spoločníka vyslaný na pracovnú cestu. Z oznámenia Sociálnej poisťovne\nzo dňa 07.07.2004, v ktorom bolo vyrozumenie zamestnávateľovi k pracovnému úrazu žalovaného 2/\nzo dňa 08.12.2003 vyplynulo, že sa jednalo o pracovnú cestu a k dopravnej nehode došlo pri plnení\npracovných úloh. Z uvedeného dôvodu žalovaný 2/ nemohol byť v terajšom súdnom konaní pasívne\nvecne legitimovaný. Vozidlo, ktoré bolo účastné pri dopravnej nehode bolo navyše poistené, keďže\nžalovaná 1/ uzavrela poistnú zmluvu v Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a uhradila poistné v plnej\nvýške. O uvedenom predložil žalovaný 2/ doklad o úhrade zo dňa 02.09.2003. Ďalšie podklady nemal\nmožnosť predložiť, keďže nebol poistníkom zmluvy, ale len zamestnancom spoločnosti, ktorá ho vyslala\nna pracovnú cestu. Zároveň namietol, že súdny zmier uzatvorený medzi poškodeným a žalobcom v\nsúdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II bol uzatvorený v rozpore s právnymi predpismi\na nie je preňho, ako ani pre konajúci súd záväzný. Ďalej namietol, že žiadnym spôsobom neporušil svoju\nzákonnú alebo zmluvnú povinnosť v deň dopravnej nehody rovnako ako ani žalovaná 1/. Neexistuje\nžiadne rozhodnutie v trestnom alebo inom konaní o porušení právnej povinnosti žalovaného 2/. V\nsúdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava II nemal možnosť byť ani vedľajším účastníkom\nkonania a žalobca bol v spore absolútne pasívny. Žalovaný 2/ nevidel pre vznik jeho zodpovednosti\nsplnenie všetkých predpokladov, keďže nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného 2/\nako ani príčinná súvislosť. Vzhľadom na uzavretie zmieru bolo povinnosťou žalobcu preukázať splnenie\nvšetkých predpokladov, čo sa nestalo. Prípadné vyhovenie žalobe by bolo v hrubom rozpore s dobrými\nmravmi, keďže od dopravnej nehody uplynulo takmer 20 rokov a v občianskom práve platí zásada\n„neskorá spravodlivosť, žiadna spravodlivosť“. Žalovaný 2/ má od momentu dopravnej nehody taktiež\nzdravotné problémy, trpí duševnou poruchou, pridruženými ochoreniami. Jeho finančná situácia ako\ninvalidného dôchodcu je zlá rovnako ako jeho manželky dôchodkyne, ktorá je nútená si privyrábať, aby\nmali na základné prežitie.\n6/Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol okrem výroku o zastavení konania voči\nžalovanej 1/ aj o zamietnutí žaloby. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1,\n\nods. 2, § 427 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm.\nb) a ods. 7 zákona o PZP, § 88a zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách\nplatného a účinného ku dňu 14.08.2003 a o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 tak, že úspešnému žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100% a žalovanej 1/nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia\npoukázal na zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky\npodľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorým bola žalovaná 1/. Ustanovenie § 24 ods. 2 písm.\nb) zákona o PZP upravuje povinnosť kancelárie (žalobcu) poskytnúť plnenie z poistného garančného\nfondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia\nzodpovednosti. Súd prvej inštancie vyložil toto ustanovenie tak, že osobou bez poistenia zodpovednosti\nmôže byť len osoba prevádzateľa v zmysle ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá mala\npovinnosť vozidlo poistiť a zodpovedala za jeho prevádzku a nie osoba vodiča. Vodičovi motorového\nvozidla, ktorý zároveň nie je prevádzateľom v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka potom nesvedčí\npasívna vecná legitimácia. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 2/ nezodpovedal\nza škodu spôsobenú dopravnou nehodou, keďže bol zamestnancom spoločnosti T-ALSET, spol. s.r.o.,\nv ktorej zastával funkciu výkonného riaditeľa a zároveň bol konateľom a spoločníkom a zo správy\nSociálnej poisťovne, a.s. vyplynulo, že v čase dopravnej nehody bol na pracovnej ceste. Na základe\npreukázaného pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a žalovaným 2/ a skutočnosti, že\nk udalosti došlo pri plnení pracovných úloh bola založená zodpovednosť spoločnosti T-ALSET, spol.\ns.r.o. v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia\nžalovaný 2/ nezodpovedá za škodu, ale zodpovedným subjektom je práve spoločnosť T-ALSET, spol.\ns.r.o., voči ktorej však žaloba podaná nebola. Ako právne irelevantné posúdil otázku vlastníctva alebo\ndržby motorového vozidla, ktoré bolo žalovanému 2/ poskytnuté na pracovnú cestu. Súd prvej inštancie\nzároveň konštatoval, že žalovaný 2/ v súdnom konaní preukázal potvrdením o úhrade poistného v\nprospech bankového účtu poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 02.09.2003, že poistné\nbolo uhradené a nemohlo, preto dôjsť k stornu poistnej zmluvy z dôvodu neuhradenia poistného dňa\n16.09.2003. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 2/, ktorý existenciu poistnej\nzmluvy vyvodzoval už len zo samotnej skutočnosti, že dňa 14.08.2003 došlo Okresným dopravným\ninšpektorátom k vykonaniu zmeny v evidencii vozidiel na žalovaného 1/, ktorá by nemohla byť vykonaná\nbez splnenia zákonnej požiadavky uzavretého povinného zmluvného poistenia pre prípad zodpovednosti\nza škodu. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2/ nebol poistníkom poistnej zmluvy\nnemožno od neho požadovať, aby predložil ďalšie údaje o poistení motorového vozidla. Vo vzťahu k\nuzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 6C/165/2005, ktorým bol schválený súdny zmier medzi\nžalobcom a poškodeným uviedol, že výrok právoplatného rozhodnutia je pre súd záväzný len pokiaľ\nide o otázku ako bolo rozhodnuté medzi účastníkmi konania (stranami sporu). Ak však súd koná s\nniekým, kto nebol účastníkom právoplatne skončeného konania, ktoré bolo rozhodnutého zmierom,\nmôže si nastolenú otázku jeho záväznosti posúdiť aj inak. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní\nbolo potrebné tvrdiť a preukázať všetky prvky zodpovednostného vzťahu voči žalovanému 2/. Vzhľadom\nna obmedzenie spôsobilosti žalovaného 2/ a jeho vážny zdravotný stav (duševnú poruchu) bolo\nvylúčené, aby žalovaný 2/ mohol preukázať svoju nevinu. Vina za spôsobenie dopravnej nehody nebola\nžalovanému 2/ preukázaná ani v trestnoprávnej, ani v občianskoprávnej rovine, z čoho súd vyvodil záver,\nže nemožno preto hovoriť o protiprávnom konaní žalovaného 2/. Žalobca ani neuviedol, akým konaním\nalebo opomenutím konania malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti žalovaného 2/ a súd existenciu\nprotiprávneho úkonu - porušenia právnej povinnosti nemal v konaní za preukázanú. Z vyššie uvedených\nvšetkých dôvodov žalobu zamietol.\n7/Proti výroku II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z odvolacích\ndôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. Odvolateľ\nnesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca ako Slovenská kancelária\npoisťovateľov poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie len za osobu bez poistenia\nzodpovednosti, nie však za vodiča. Poukázal na judikatúru, vrátane rozhodnutia R54/2017, v ktorej\nbola riešené uvedená situácia a podľa ktorej vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzatvorená\npoistná zmluva a ktorý nie je prevádzkovateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne\nvecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z\npoistného garančného fondu. Ďalej nesúhlasil ani s právnym názorom o zodpovednosti spoločnosti TALSET, spol. s.r.o. a konštatovaní pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným 2/ a touto spoločnosťou.\nDržiteľom a vlastníkom vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bola žalovaná 1/, a to\nod 14.08.2003 a nie spoločnosť T-ALSET, spol. s.r.o. Tá bola držiteľom len do 13.08.2003, teda\nprávne vzťahy žalovaného 2/ a spoločnosti sú bez právneho významu, nejednalo sa o pracovnú cestu\n\nžalovaného 2/ alebo tejto spoločnosti vo vzťahu k žalovanej 1/. Keďže nebol preukázaný žiadny vzťah\nzaložený napríklad zmluvou o prenájme dopravného prostriedku, medzi držiteľom a vlastníkom vozidla\na spoločnosťou T-ALSET, spol. s.r.o. nie je možné ani uvažovať o použití ust. § 420 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Pre aplikáciu ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné kumulatívne\nsplnenie predpokladov a) škoda bola protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická alebo fyzická osoba\npri svojej činnosti použila, b) ku škode došlo pri činnosti (plnení úloh) právnickej alebo fyzickej osoby.\nZásadným kritériom pre záver, či bola škoda spôsobená v rámci činnosti zamestnávateľa je miestny,\nčasový a predovšetkým vecný (vnútorný, účelový) vzťah činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená,\nk prevádzkovej (obchodnej) činnosti zamestnávateľa. Odvolateľ namietol, že zistený skutkový stav\nnepostačoval na vyslovenie záveru, že je možné aplikovať ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Zároveň nebolo preukázané, že by došlo k vykonávaniu akejkoľvek činnosti v prospech tretej\nosoby, čo je taktiež podmienkou možnej aplikácie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nIba jednoduché konštatovanie zamestnaneckého pomeru bez skúmania splnenia ďalších podmienok\nnepostačuje pre aplikáciu predmetného ustanovenia. Odvolateľ sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej\ninštancie týkajúcim sa platne uzavretej poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie svoj záver založil len na\nprávnej domnienke, resp. prezumpcie o uzatvorení poistnej zmluvy, ktorú odvodil od správnoprávnych\npredpisov. V konaní predložil dôkazy preukazujúce, že poistná zmluva uzatvorená ku dňu dopravnej\nnehody nebola. Dôkazné bremeno preukázania existencie poistnej zmluvy a uhradeného poistného\nznáša žalovaný a nie žalobca, ak uvedené nepreukáže, dôkazné bremeno neuniesol. Odvolateľ zároveň\nnamietol doklad o úhrade poistného, keďže poisťovňa Allianz SP, a.s. žiadnu úhradu neeviduje a\njedinú platbu evidovala dňa 08.12.2003 pod iným variabilným symbolom. K záverom o nepreukázaní\nporušenia právnej povinnosti žalovaného 2/ uviedol, že plné zavinenie za dopravnú nehodu bolo\npripísané žalovanému 2/, ktorý sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej\npremávke a neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky. To, že voči\nžalovanému 2/ sa muselo prerušiť trestné konanie z dôvodu jeho zdravotného stavu ešte nemá vplyv\nna jeho občianskoprávnu zodpovednosť. Zároveň odkázal na dikciu ustanovenia § 415 ods. 1 a § 420\nObčianskeho zákonníka ako aj na súdnu prax, ktorá uvedené využíva na objektivizovanie zodpovednosti\nškodcu. I nesplnenie prevenčnej povinnosti zakladá všeobecnú zodpovednosť za škodu. V závere\npoukázal na pochybenie súdu, ktorý v rozsudku nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa\n12.10.2020. Odvolateľ z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vo výroku II. zmenil tak, že žalobe vyhovie a konanie v časti o zaplatenie 1.643,35 Eur\nzastaví. Zároveň zmenil aj výrok III. tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov\nprvoinštančného konania v rozsahu 100%. V prípade, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie\nnezmení, rozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho\nkonania.\n8/K odvolaniu sa vyjadril žalovaný 2/. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii podľa zákona o PZP\nuviedol, že síce väčšinová judikatúra dáva za pravdu žalobcovi, ale len za predpokladu, že žalobca\nunesie dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým zodpovednostným prvkom, čo sa nestalo. Nesúhlasil\nani s námietkou voči použitiu ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ bol v čase nehody\nako zamestnanec na pracovnej ceste do Levoče, a to na pracovné stretnutie za účelom nadviazania\npotenciálnej obchodnej spolupráce. Pracovný pomer preukázalo potvrdenie zo Sociálnej poisťovne\nzo dňa 21.07.2022. Z vyrozumenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.07.2004 vyplynulo, že zranenia\nžalovaného 2/ pri dopravnej nehode boli pracovným úrazom nahláseným zamestnávateľom. Žalovaný\nposkytol súdu prvej inštancie všetky dôkazy na preukázanie, že k dopravnej nehode došlo pri plnení\npracovných úloh pre zamestnávateľa. Ako právne bezvýznamnú považuje námietku o vlastníctve, držbe\nmotorového vozidla. Ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezakladá žiadnu podmienku\nvlastníckeho práva k použitému prostriedku pri prevádzkovej činnosti. Žalobca nepreukázal ani, že\ndošlo k excesu, prvý krát uvedené namietal až v odvolacom konaní. Vo vzťahu k poisteniu motorového\nvozidla vyjadril nesúhlas s názorom, že by mal preukazovať existenciu poistnej zmluvy, keď nebol\nvlastníkom vozidla on ani jeho zamestnávateľ. V konaní preukázal aj, že poistné bolo uhradené vkladom\nvo VÚB banke, a.s. v pobočke Aupark dňa 02.09.2003, a to vo výške 2.565,- SK na účet patriaci\npoisťovni Allianz. Rovnako preukázal, že 14.08.2003 bola zo strany žalovanej 1/ predložená Okresnému\ndopravnému inšpektorátu nová poistná zmluva (alebo aspoň potvrdenie o jej uzavretí), na základe\nktorej bola zapísaná zmena majiteľa v technickom preukaze. Doklad o zaplatení poistného potvrdzuje,\nže poistná zmluva bola uzatvorená devätnásty deň po prepise vozidla. Je preto vylúčené, aby bola\nzmluva stornovaná alebo aby zanikla pre neplatenie. Žalovaný 2/ poukázal na judikatúru k prezumpcii\nsprávnosti správneho aktu. Vo vzťahu k jednotlivým prvkom zodpovednostného vzťahu uviedol, že\n\nzo zmieru uzavretého medzi žalobcom a poškodeným ako ani z uznesenia o vznesení obvinenia\nnemožno vyvodiť záver o zodpovednosti žalovaného 2/. Ten nemal vedomosť o súdnom konaní medzi\npoškodeným a žalobcom a nemohol doň vstúpiť ako intervenient. Trestné konanie bolo prerušené.\nŽalobcovi sa nepodarilo preukázať všetky prvky zodpovednostného vzťahu. Žalovaný 2/ poukázal aj na\nrýchle zotavenie poškodeného, čo žalobca vôbec nenamietal v súdnom konaní, práve naopak súhlasil\nso zmierom, na ktorý podľa žalovaného 2/ neboli splnené predpoklady. V závere poukázal na svoju\nzáverečnú reč z prvoinštančného konania a navrhol rozsudok súdu, po doplnení výroku o zastavení\nkonania v časti 1.643,35 Eur, potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.\n9/V odvolacej replike odvolateľ zotrval na svojich doterajších argumentoch prezentovaných vo svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach vrátane odvolania. S vyjadrením žalovaného 2/ vyjadril nesúhlasil a\nžiadal rozsudok zmeniť v zmysle svojho odvolacieho návrhu alebo ho zrušiť a vec vrátiť na nové konanie\nsúdu prvej inštancie.\n10/V odvolacej duplike žalovaný 2/ zotrval na svojej argumentácii v odvolacom konaní a navrhol, po\ndoplnení rozsudku o výrok o zastavení konania v časti 1.643,35 Eur, rozsudok potvrdiť ako vecne\nsprávny.\n11/Odvolací súd, po doplnení rozsudku súdom prvej inštancie o výrok o zastavení konania v časti\nzaplatenia sumy 1.643,35 Eur, vec preskúmal v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. je vecne správne. Odvolací súd k uvedenému záveru\ndospel na základe nasledujúcich dôvodov.\n12/Žalobca svoj žalobný nárok odvodil od ustanovení § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 a 7 zákona o PZP. Z\nvyjadrenia poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. mal za to, že motorové vozidlo účastné na\ndopravnej nehode dňa 08.12.2003, zn. S., Z.: A.-XXX A. nemalo povinné zmluvné poistenie pre prípad\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu v zmysle\nustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poskytol poistné plnenie z poistného garančného fondu\na následne mu vzniklo v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP regresné právo proti tomu, kto\nzodpovedal za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nemal poistenie zodpovednosti. Z\nvykonaného dokazovania mal však súd prvej inštancie za preukázané, že poistná zmluva na predmetné\nmotorové vozidlo bola uzatvorená, keďže bez nej by nedošlo ku zmene v evidencii vozidiel príslušným\nOkresným dopravným inšpektorátom, keďže príslušná legislatíva vyžadovala predloženie dokladu,\nktorým by sa potvrdilo povinné zmluvné poistenie vozidla. Zároveň mal za preukázané, že k stornu\npoistnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia prvého poistného nemohlo dôjsť, keďže žalovaný 2/ predložil\ndoklad o úhrade prvého poistného na zmluvu č. 8011671792 zo dňa 02.09.2003 (listinný dôkaz potvrdenie o hotovostnom vklade v prospech účtu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. pod pôvodným\nvariabilným symbolom k poistnej zmluve a vo výške prvého poistného na pobočke Všeobecnej úverovej\nbanky, a.s. zo dňa 02.09.2003 - č.l. 136). Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. odmietla vstúpiť do konania\nako intervenient a vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2022 uviedla, že vzhľadom na archivačnú dobu\nnedisponuje už listinami viažucimi sa k poisteniu predmetného motorového vozidla. Zároveň uviedla,\nže úhradu poistného zo dňa 02.09.2003 neeviduje a v systéme eviduje len úhradu zo dňa dopravnej\nnehody 08.12.2003, k čomu priložila náhľad obrazovky s výsledkom vyhľadávania.\n13/Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné vyriešiť predbežne otázku existencie poistenia v čase\ndopravnej nehody. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z prezumpcie\nsprávnosti aktov správnych orgánov, túto otázku predbežne vyriešil tak, že v konaní bolo preukázané,\nže poistná zmluva na predmetné motorové vozidlo musela existovať ku dňu zmeny evidencie majiteľa\nvozidla, k jej stornu z dôvodu nezaplatenia prvého poistného dňa 16.09.2003 nemohlo dôjsť, keďže\nžalovaný 2/ predložil doklad o úhrade poistného zo dňa 02.09.2003 v prospech správneho čísla\núčtu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. v správnej výške a so správnym variabilným symbolom,\nktorý korešpondoval pôvodnému variabilnému symbolu k predmetnej poistnej zmluve. Odvolací súd si\ndovolil doplniť, že o existencii poistnej zmluvy nesvedčil pritom len fakt, že došlo zo strany Okresného\ndopravného inšpektorátu k zaevidovaniu zmeny v evidencii vozidiel (na čo bolo potrebné preukázanie\npoistenia), ale aj samotné vyjadrenie poisťovne Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá konštatovala\nstorno poistnej zmluvy č. 8011671792 z dôvodu nezaplatenia prvého poistného. Z uvedeného vyplýva,\nže poistenie zodpovednosti za škodu vzniklo a k jeho stornu malo dôjsť nezaplatením prvého poistného.\n\nKeďže však podmienky pre storno poistnej zmluvy neboli splnené, poistné bolo uhradené včas, nemohlo\ndôjsť k jej stornu. Vzhľadom na skutočnosť, že poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. nevedela\nposkytnúť iné zdôvodnenie, prečo malo dôjsť k zániku poistnej zmluvy, ako ani nemala záujem vstúpiť\nako intervenient do konania, odvolací súd dospel zhodne s názorom súdu prvej inštancie k záveru, že\npoistná zmluva v čase dopravnej nehody bola riadne uzatvorená a poisťovňa bola povinná poskytnúť\npoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla predmetnému vozidlu\nzn. S., Z.: A.-XXX A.. Zároveň bolo potrebné zdôrazniť, že súdne konanie vedené na Okresnom súde\nBratislava II., sp. zn. 6C/165/2005, v ktorom bol uzavretý súdny zmier podľa § 99 Občianskeho súdneho\nporiadku bolo vedené medzi žalobcom a poškodeným dopravnej nehody. Žalovaný 2/ nebol účastníkom\ntohto súdneho konania ako ani vedľajším účastníkom, a preto nemohol výsledok tohto konania ovplyvniť\npredložením dôkazu - potvrdenia o uhradení poistného, čím by spochybniť pasívnu vecnú legitimáciu\nSlovenskej kancelárie poisťovateľov. Preto nemožno v terajšom konaní ignorovať dôkaz, ktorý ním bol\npredložený a bolo nevyhnutné zo strany súdu vyriešiť otázku existencie poistenia v čase dopravnej\nnehody.\n14/Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobcovi nesvedčila v konaní aktívna vecná\nlegitimácia pre podanie žaloby. Ustanovenie § 24 ods. 7 v spojení s ustanovením § 24 ods. 2 zákona o\nPZP jasne ustanovujú, že Slovenská kancelária poisťovateľov (žalobca) má regresné právo proti tomu,\nkto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nemá poistenie zodpovednosti.\nZa osobu bez poistenia zodpovednosti súdna prax považuje osobu, ktorá zodpovedá za škodu\nspôsobenú prevádzkou vozidla, na ktorého prevádzku nie je v čase vzniku škodovej udalosti uzavreté\npoistenie zodpovednosti podľa zákona o PZP (R 54/2017). Keďže k stornu poistnej zmluvy nemohlo dôjsť\nz dôvodu nezaplatenia prvého poistného a v konaní nebol preukázaný ani iný dôvod, pre ktorý by poistná\nzmluva nemala byť riadne uzavretá, nemožno konštatovať, že poisťovňa nemala povinnosť poskytnúť\npoistenie predmetnému vozidlu a žeby vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody poistené. Z uvedeného\ndôvodu neboli splnené predpoklady pre poskytnutie poistného plnenia z poistného garančného fondu\na rovnako neboli splnené predpoklady pre uplatnenie regresného práva voči žalovaným. Odvolací\nsúd zároveň uvádza, že žalovaný 2/ predložením dôkazu o úhrade poistného dostatočným spôsobom\npreukázal, že poisťovňa nemohla poistnú zmluvu stornovať z dôvodu nezaplateného poistného. Náhľad\nobrazovky, ktorý doložila do konania poisťovňa, nijakým spôsobom dôkaz žalovaného 2/ nevyvracia,\nkeďže z uvedeného nevyplýva, že by platba nebola uhradená dňa 02.09.2003. Jedná sa len o náhľad\nobrazovky interného systému poisťovne, žiaden dôkaz o neskoršom pripísaní na účet poisťovne\n(napríklad výpis z účtu poisťovne) predložený nebol. Zároveň nie je možné spravodlivo požadovať od\nžalovaného 2/, aby preukazoval existenciu poistnej zmluvy inými dokladmi, keď on sám nebol vlastníkom\nvozidla a ani poistníkom na poistnej zmluve. Vzhľadom na vyššie uvedené musel odvolací súd vyhodnotiť\nrozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správne.\n15/Čo sa týka ďalších odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd ich síce vzhliadol čiastočne dôvodné,\nale na vecnú správnosť napadnutých výrokov vplyv nemali, a preto sa nimi bližšie vo svojom rozhodnutí\nďalej nezaoberal. Súd nemusí dať odpoveď na každú otázku nastolenú stranou sporu. Povinnosťou súdu\nje vysporiadať sa s otázkami, ktoré majú podstatný vplyv na skutkové a právne posúdenie veci (porovnaj\nnapríklad m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti\nSlovenskej republike/sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS\n361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).\n16/Vo vzťahu k napadnutému výroku III. rozhodnutia musel rovnako konštatovať jeho vecnú správnosť.\nŽalovaný 2/ mal v konaní plný procesný úspech, a preto v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n1 Civilného sporového poriadku mu súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\n17/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav\nveci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185\nCivilného sporového poriadku) z hľadiska opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania\nsprávne zhodnotil (§ 191 Civilného sporového poriadku), správne predbežne posúdil otázku dôležitú\npre rozhodnutie vo veci samej a jeho rozhodnutie bolo vecne správne. Krajský súd z dôvodu vecnej\nsprávnosti napadnutých výrokov rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutom\nodvolaním v zmysle ustanovenia § 387 Civilného sporového poriadku.\n\n18/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V odvolacom\nkonaní úspešnému žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n19/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/1184/2015", "guid": "31aa5a2a-11ee-4f8e-a5d8-ccfbbc10aadf:79524a60-f50a-4f80-a78c-220eadb00382", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "04043591-c838-4fc8-8cbe-6603c888d275:ffb4c453-e9fa-4864-9d18-cc04e908cfc6", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Ps/8/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34Ps/8/2020 z 1. 10. 2020", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-10-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/04043591-c838-4fc8-8cbe-6603c888d275:ffb4c453-e9fa-4864-9d18-cc04e908cfc6"}], "citovane_v": []}