{"guid": "00149229-ef7b-40f6-80ac-3129e655a6dd:15afd268-3b21-4965-b972-99df1e0c9687", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1617209479.2", "spisova_znacka": "6CoCsp/39/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoCsp/39/2022 z 19. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. marca 2025, sp. zn. 6CoCsp/39/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1617209479.2", "identifikacne_cislo": "1617209479", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Janáková", "sudca_id": 230, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-janakova-230", "datum_vydania": "2025-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15afd268-3b21-4965-b972-99df1e0c9687", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1617209479.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1617209479.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1617209479.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6CoCsp/39/2022\n1617209479\n19. 03. 2025\nJUDr. Renáta Janáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1617209479.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek\nsenátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: COFIDIS SA,\nzapísaného v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod č. XXX XXX XXX, Parc de la Haute\nBorne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúceho na\núzemí Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50 595\n628, Landererova 12, 811 09 Bratislava, zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181,\nSkuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: F. M., S.. XX.XX.XXXX, M.: A. XX/XXX, XXX\nXX P., o zaplatenie 351,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nMalacky č.k. 32Csp 197/2017-143 zo dňa 14. júla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 32Csp/197/2017-143 zo dňa\n14. júla 2022, p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 32Csp/197/2017-143 zo dňa 14. júla 2022 zamietol žalobu\nžalobcu (výrok I.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal\n(výrok II.).\n2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2017\ndomáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 351,67 eur s úrokmi vo výške 96,53\neur, úrokmi vo výške 19,12 % p.a. zo sumy 351,67 eur od 22.04.2016 do zaplatenia, úrokom z\nomeškania vo výške 25,49 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 351,67 eur od\n22.04.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že právny predchodca\nžalobcu, spoločnosť BANCO MAIS, S.A., Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon,\nPortugalsko, zapísaná v obchodnom registri v Lisabone pod č. XXXXXXXXX ( s ktorou sa spoločnosť\nžalobcu s účinnosťou od 01.12.2016 zlúčila ) a žalovaný, uzatvorili dňa 22.06.2011 Zmluvu o úvere č.\nXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť\nžalovanému úver vo výške 4.651,78 eur za účelom kúpy motorového vozidla Q. Q. G. + X.X XXV, pričom\nžalovaný bol povinný úver splácať v 60 splátkach po 122,98 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci v\nzmysle Zmluvy o úvere, resp. Finančného plánu, ktorý bol jej súčasťou, ktorý bol zabezpečený Zmluvou\no zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 22.06.2011 na motorové vozidlo Q. Q. G. + X.X\nXXV. Žalovaný uhradil zo Zmluvy 51 splátok, žiadnu ďalšiu splátku neuhradil, preto žalobca listom zo\ndňa 05.04.2016 upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia celého úveru.\nVzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil\núver vrátane jeho príslušenstva, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, za splatný a\n\noznámenie o tejto skutočnosti odoslal žalovanému listom zo dňa 13.04.2016. Úver a celé príslušenstvo\nspolu so všetkými platbami, ktoré sa k nemu vzťahujú, sa tak stali splatnými k 21.04.2016. Žalobca\nnásledne pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, pri ktorom dosiahol výťažok\n800,00 eur, avšak vznikli mu náklady vo výške 296,00 eur, ktoré sú tvorené odmenou za vypracovanie\nznaleckého posudku 83,00 eur, poplatkom za manuálne zaúčtovanie splátky 16,00 eur, províziou z\npredaja vozidla 72,00 eur a nákladmi na odhlásenie vozidla 125,00 eur. Žalovaný na podanú žalobu\nnijakým spôsobom nereagoval.\n3. V tomto spore Okresný súd Malacky rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 32Csp/197/2017-60,\nktorým žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie založil\nna závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti sporného úveru, v nadväznosti na absenciu zákonom\nvyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitostí týkajúcich sa výšky a\nkonkrétnej meny spotrebiteľského úveru a podmienok upravujúcich jeho čerpanie, a taktiež náležitosti\ntýkajúcej sa veličiny ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a celkovej čiastky, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť, pričom v zmluve je potrebné uviesť všetky predpoklady pre výpočet tejto veličiny\npoužité. V dôsledku toho žalobcovi vzniklo právo len na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré\nžalobca poskytol žalovanému, a ktoré mu žalovaný nevrátil, teda na rozdiel medzi poskytnutou sumou\núveru a uhradenými splátkami. Keďže v danom prípade nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý\núver vo výške 4.651,78 eur, a že žalovaný z neho uhradil 7.179,05 eur, a to bez započítania výťažku z\nvýkonu zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 800 eur, (žalovaný teda istinu úveru preplatil), súd\nžalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\n4. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave tento rozsudok súdu prvej inštancie po\njeho preskúmaní uznesením sp. zn. 6Co/188/2019 zo dňa 28.10.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,\nktorým bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý súdny proces vzhľadom na to, že súd prvej inštancie\npo doručení žaloby žalovanému (fikciou jej doručenia oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli\nsúdu) vykonal len jediný procesný úkon (oznámenie na úradnej tabuli a webovej stránke o verejnom\nvyhlásení napadnutého rozsudku dňa 29.04.2019 podľa § 297 písm. b) C.s.p.) napriek tomu, že z dôvodu\nprocesnej pasivity žalovaného mal súd prvej inštancie žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný, z\nktorého dôvodu nepovažoval za potrebné na ich preukázanie nariadiť pojednávanie, spochybnil súlad\npreskúmavanej zmluvy so zákonom, keď dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené\nv § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že\nžalobca nemal možnosť v súdnom procese účinne realizovať svoje procesné práva, nemal možnosť\nani dôvod produkovať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení a na odstránenie pochybností súdu.\nZároveň odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie naplnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1\npísm. b) C.s.p., keď žalobcovi nezabezpečil primeraný procesný priestor nariadením pojednávania, aby\nmohol skutkovo a dôkazne reagovať za predpokladu, že súd prvej inštancie považoval za potrebné\nposudzovať jednotlivé náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska ich súladu s § 9 zákona o\nspotrebiteľských úveroch.\n5. Následne v ďalšom konaní súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie dňa 23.05.2022 a\n14.07.2022, na ktoré sa sporové strany (resp. právny zástupca žalobcu) nedostavili. Žalobca vo vyjadrení\nz 20.05.2022 uviedol, že kúpna cena motorového vozidla vo výške 4.449 eur predstavuje celkovú\nsumu, za ktorú predajca vozidla odpredal žalovanému osobné motorové vozidlo. Zdôraznil, že žalobca\nneposkytol žalovanému úver na celú kúpnu cenu, ale len na jej zostávajúcu časť vo výške 3.559 eur,\nnakoľko žalovaný uhradil predajcovi vozidla časť kúpnej ceny vo výške 890 eur v hotovosti, ktorú\nskutočnosť žalobca preukázal faktúrou č. D. z 22.06.2011. Uviedol, že zostávajúca časť istiny úveru\n(4.651,78 eur - 3.559 eur) predstavoval započítaný jednorazový spracovateľský poplatok vo výške\n1.044,78 eur a poplatok za poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity\nvo výške 48 eur, ktoré boli na základe dohody žalovaného so žalobcom započítané do jednotlivých\nmesačných splátok, aby žalovaný tieto nemusel uhradiť jednorazovo, na základe čoho ich žalobca\npripočítal k poskytnutej istine úveru a danú celkovú výšku uviedol v čl. II individuálnych podmienok\núverovej zmluvy. Žalobca zotrval na argumentácii, že celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť,\npredstavuje sumu 7.258 eur uvedenú v čl. II individuálnych podmienok zmluvy, a ktorá je v súlade\ns § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Zdôraznil, že\nžalobca pri celkovej čiastke na úhradu uviedol aj celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským\núverom, ktorý údaj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy\n\nnepredstavoval zákonom požadovanú náležitosť, a preto bol názoru, že aj jeho prípadná absencia\nnemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. K ročnej percentuálnej miere\nnákladov vo výške 39,20 % žalobca uviedol, že vychádzal z prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.\nNa základe uvedeného zotrval na argumentácii, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a\nžalovaným spĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia\nzmluvy. Následne žalobca podaním z 11.07.2022 žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní\nvytýčenom dňa 14.07.2022 z dôvodu hospodárnosti konania a v záujme nenavyšovania trov konania\nvzhľadom na pasivitu žalovaného v priebehu procesu, ktorý sa k podanej žalobe nevyjadril a žalobcov\nuplatnený nárok nerozporoval ani čo do výšky, ani čo do dôvodu. Na základe uvedeného mal za to,\nže súd prvej inštancie mal vo veci dostatočný základ, na podklade ktorého mohol vo veci rozhodnúť.\nZ uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie konal v neprítomnosti žalobcu a jeho\nprávneho zástupcu a aby zaviazal žalovaného na úhradu sumy 351,67 eur s príslušenstvom a žalobcovi\nvoči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n6. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 14.07.2022, kde vec v neprítomnosti strán, z ktorých\nžalobca sa ospravedlnil, prejednal, oboznámil sa s podaniami žalobcu a ním predloženými listinnými\ndôkazmi, a to Zmluvou o úvere - individuálne podmienky č. XXXXX zo dňa 22.06.2011, Finančným\nplánom, Zmluvou o úvere - všeobecné podmienky, výpisom z obchodného registra žalobcu s úradným\nprekladom, Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 22.06.2011, Upozornením\nzo dňa 05.04.2016, Vyhlásením splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.04.2016,\nOznámením o výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 08.12.2016, Informáciou\no priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, vyúčtovaním odmeny znalca č.\nXX/XXXX zo dňa 02.09.2016, faktúrou č. D. zo dňa 28.10.2016, faktúrou č. D. zo dňa 15.11.2016,\ntabuľkou „Finančný plán“ s prehľadom splácania a účtovaných poplatkov a úrokov z omeškania, Kúpnou\nzmluvou č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2016, nepodpísanou kupujúcim, faktúrou č. D.,\na mal za preukázané, že spoločnosť BANCO MAIS, SA (následne pod obchodným menom BANCO\nCOFIDIS, SA zlúčená a absorbovaná spoločnosťou COFIDIS, SA) v postavení veriteľa dňa 22.06.2011\nuzatvorila so žalovaným v postavení dlžníka Zmluvu o úvere č. XXXXX. Vzhľadom na charakter a\nobsah uzatvorenej zmluvy túto konajúci súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto pri\nprejednávaní sporu aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných\núveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (22.06.2011), ako aj\nustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.). Jednalo sa o účelový\núver vo výške 4.651,78 eur, poskytnutý na kúpu vozidla značky Q. Q. G. + X.X XXV s ev. č. Z.-XXXDD\ns kúpnou cenou 4.449 eur. Istina úveru poskytnutého žalovanému predstavovala sumu 4.651,78 eur,\nktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 122,98 eur, pri dobe trvania zmluvy\ndo 20.06.2016. Ročná úroková sadzba bola určená hodnotou 19,12 %, jednorazový spracovateľský\npoplatok vo výške 1.044,78 eur, poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej invalidity vo\nvýške 48 eur, RPMN v rozsahu 39,20 %, priemerná hodnota RPMN 25 % a celková čiastka na úhradu\nčinila 7.258,80 eur. Žalovaný na daný úver uhradil spolu sumu 7.179,05 eur.\n7. Keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, súd prvej inštancie opätovne podrobil predloženú úverovú\nzmluvu kontrole z pohľadu splnenia obligatórnych zákonných náležitostí uvedených v ustanovení § 9\nods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.\n8. Súd prvej inštancie mal zo zmluvy o úvere preukázané, že kúpna cena vozidla značky Q. Q. G. + X.X\nXXV s ev. č. Z.-XXXDD vrátane DPH bola dohodnutá vo výške 4.449,00 eur, pričom v konaní nebolo\nsporné, že kúpna cena motorového vozidla vo výške 4.449,00 eur síce predstavovala celkovú sumu,\nza ktorú predajca vozidla odpredal žalovanému osobné motorové vozidlo, žalobca však neposkytoval\nžalovanému úver na celú kúpnu cenu, ale len na jej ostávajúcu časť vo výške 3.559,00 eur, nakoľko\nžalovaný uhradil predajcovi vozidla časť kúpnej ceny vo výške 890,00 eur v hotovosti, pričom ostávajúca\nčasť istiny úveru (4.651,78 eur - 3.559,00 eur) predstavuje započítaný jednorazový spracovateľský\npoplatok vo výške 1.044,78 eur a poplatok za poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a\núplnej trvalej invalidity vo výške 48,00 eur. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmluve o úvere nie\nje jasným a zrozumiteľným spôsobom uvedený spôsob poskytnutia úveru. Uviedol, že pokiaľ bol úver\nžalovanému poskytnutý tiež na úhradu „jednorazového spracovateľského poplatku“, potom mala byť\npríslušná suma žalovanému vyplatená tak, aby ju žalovaný mohol vracať žalobcovi splátkach, avšak\nžalovanému suma 1.092,78 eur vyplatená vôbec nebola, žalobca zaňho dodávateľovi vozidla vyplatil\nlen zvyšok kúpnej ceny vozidla vo výške 3.599 eur, ktorú skutočnosť mal preukázanú zo žalobcom\n\npredloženej faktúry č. D.. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že jednorazový spracovateľský poplatok bol\nuhradený započítaním, čo však zmluva vôbec neuvádza. Uzavrel, že Všeobecné podmienky zmluvy\nupravujú, akým spôsobom bude čerpaný úver v časti doplatku kúpnej ceny, v časti úhrady jednorazového\npoplatku to však vôbec uvedené nie je, nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že táto\nčasť úveru nebola vyplatená dodávateľovi vozidla v súlade s čl. 1 Všeobecných podmienok. Vzhľadom\nna to, že medzi stranami sporu nebolo v zmluve vôbec dohodnuté, ako bude dlžníkom čerpaný zvyšok\núveru v rozsahu prevyšujúcom sumu zvyšku dojednanej kúpnej ceny, súd prvej inštancie skonštatoval,\nže zmluva o úvere je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.\n9. Vo vzťahu k informácii o celkových nákladoch spotrebiteľa súd prvej inštancie poukázal na znenie\nzmluvy o úvere: „Celková čiastka na úhradu (celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským\núverom): 7.258,80 eur“. Uviedol, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa jedná o dve rozdielne\nkategórie informácií, kde podľa § 2 ods. g) zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so\nspotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek\ndruhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú\nveriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, a podľa § 2 písm. h) zákona sa celkovou čiastkou, ktorú\nmusí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov\nspotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa súdu prvej inštancie, zo zmluvy uzavretej\nso žalovaným nevyplýva, či tam uvedený číselný údaj predstavuje celkové náklady spotrebiteľa alebo\ncelkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť považoval súd\nprvej inštancie tento údaj za dohodnutý neplatne, t.j. platí, ako by v zmluve vôbec nebol uvedený. K\nargumentácii žalobcu, že tento v uzavretej zmluve v zátvorke uviedol, v akej výške boli celkové náklady\nspotrebiteľa, súd uviedol, že táto argumentácia sa nezakladá na pravde. Uviedol, že zmluva o úvere\nv kolónke „Celková čiastka na úhradu (celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom)“\nuvádza len jediný číselný údaj, a preto súd prvej inštancie zotrval na tom, že pre priemerného spotrebiteľa\nnie je zo zmluvy jednoznačne zistiteľné, aká je suma celkovej čiastky na úhradu, pretože v zmluve\nuvedený číselný údaj je nejednoznačne označený.\n10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ani matematicky nie je údaj o celkovej čiastke na úhradu\nuvedený správne, pretože súčin počtu splátok a dohodnutej výšky splátky je 7.378,80 eur, pričom v\nZmluve je uvedený údaj o 120 eur nižší. Skonštatoval, že spotrebiteľ tak nebol zo strany veriteľa pravdivo\ninformovaný o celkovej sume, ktorú má na úver zaplatiť. Uviedol, že aj s poukazom na prílohu zmluvy\nobsahujúcu „Finančný plán“ mal žalovaný uhradiť 60 x 122,98 eur, t.j. celkovo 7.378,80 eur, preto v\nzmluve uvedený údaj 7.258,80 eur, ktorú sumu mal žalovaný zaplatiť, je zjavne uvedený v nesprávnej\nvýške, čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie\nsa zaoberal aj predpokladmi pre výpočet RPMN a dospel k záveru o nesprávnom údaji o priemernej\nhodnote RPMN pre zodpovedajúci typ úveru, platnej ku dňu podpisu zmluvy. Uviedol, že v zmluve je\nRPMN vo výške 25,00 %, avšak pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške od 1.500 do 6.500\neur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov však k 31.03.2011 platila priemerná RPMN vo\nvýške 23,46 % a k 30.06.2011 vo výške 23,79 %. Na argumentáciu žalobcu, ktorý vychádzal z jemu v\npredmetnom čase dostupných informácií, súd prvej inštancie uviedol, že zdroj týchto informácií žalobca\nnijakým spôsobom neoznačil a nepreukázal, že by ním v zmluve uvedený údaj bol správny. Súd prvej\ninštancie preto skonštatoval, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. y)\nzákona o spotrebiteľských úveroch.\n11. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru o závažných nedostatkoch v dotknutej\núverovej zmluve (v prejednávanej veci zmluva o úvere neobsahovala dojednanie, ako bude dlžníkom\nčerpaný zvyšok úveru v rozsahu prevyšujúcom sumu zvyšku dojednanej kúpnej ceny, ako aj to, že\nzmluve absentoval údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa alebo celkovú čiastku, ktorú je povinný\nzaplatiť, v zmluve nebol matematicky správne uvedený údaj o celkovej čiastke na úhradu ako aj\nnesprávne uvedená výšku RPMN), čo má za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého\nspotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľovi (žalobcovi)\ntak vznikol nárok len na rozdiel medzi plneniami zo zmluvy, teda medzi poskytnutou výškou úveru a\nuhradenými splátkami, pričom v danom prípade bolo nesporné, že žalovanému bol poskytnutý úveru vo\nvýške 4.651.78 eur, na ktorý žalovaný uhradil celkovo sumu 7.179,05 eur, a to bez započítania výťažku\nz výkonu zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 800 eur, t.j. žalovaný zaplatil žalobcovi podstatne\nviac, ako bol podľa zmluvy povinný, pričom z jeho preplatku sú pokryté všetky súvisiace náklady žalobcu,\n\nako aj úroky z omeškania z omeškaných splátok, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobu žalobcu\nako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\n12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s §\n262 ods. 1 C.s.p. tak, že plne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal s poukazom na princíp\nhospodárnosti, keďže mu v spore žiadne trovy nevznikli.\n13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal\njeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a zároveň mu prizná voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania. Namietal, že zmluva o úvere č. XXXXX upravuje spôsob\nposkytnutia peňažných prostriedkov v čl. 1, Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, v zmysle ktorého\n„Dlžník týmto výslovne určuje a splnomocňuje veriteľa na vyplatenie istiny úveru v zmene dlžníka priamo\ndodávateľovi alebo predajcovi vozidiel dodávateľom“. Mal za to, že žalobca v postavení veriteľa zaslal\nfinancovanú čiastku priamo na účet predajcu vozidla - spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s.,\nIČO: 35 858 699. Ďalej namietal poskytnutie úveru na úhradu jednorazového spracovateľského poplatku.\nZdôraznil, že kúpna cena motorového vozidla predstavovala sumu vo výške 4.449 eur, pričom žalobca\nneposkytol žalovanému úver na celú kúpnu sumu, ale len na jej ostávajúcu časť vo výške 3.559 eur,\nnakoľko žalovaný uhradil predajcovi vozidla časť kúpnej ceny vo výške 890 eur v hotovosti. Uvedená\nskutočnosť bola žalobcom preukázaná a zostávajúca časť z celkovej istiny podľa žalobcu predstavovala\njednorazový spracovateľský poplatok vo výške 1.044,78 eur a poplatok za poistenie spôsobilosti splácať\núver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity vo výške 48 eur, ktoré boli na základe dohody žalovaného\nso žalobcom započítané do jednotlivých mesačných splátok a z uvedeného dôvodu ich žalobca pripočítal\nk poskytnutej istine úveru a ich celkovú výšku uviedol v čl. II Individuálnych podmienok úverovej zmluvy.\nPodľa žalobcu, k úhrade jednorazového spracovateľského poplatku tak nedošlo jeho započítaním, ale\nspracovateľský poplatok bol alikvótne rozpočítaný do jednotlivých mesačných splátok, kedy žalovaný\nuhrádzal v jednotlivých mesačných splátkach aj jednorazový spracovateľský poplatok. Mesačná splátka\nvo výške 122,98 eur okrem splátky istiny úveru, úroku, tak v sebe zahŕňala aj splátku spracovateľského\npoplatku, poistenia a poplatku za trvalý príkaz. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že v zmluve\no úvere je jasným a zrozumiteľným spôsobom upravený spôsob čerpania úveru v celej jeho výške.\nPoukázal tiež na čl. II. zmluvy o úvere č. XXXXX a Všeobecné podmienky, v ktorých sú upravené\npodmienky čerpania úveru medzi žalobcom a žalovaným. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením súdu\nprvej inštancie týkajúcej sa zmätočnej informácie o celkových nákladoch spotrebiteľa. Žalobca opätovne\npoukázal na dojednanie uvedené v čl. II individuálnych podmienok k zmluve o úvere, v ktorom je jasne\ndefinovaná celková čiastka, ktorú má žalovaný uhradiť žalobcovi v postavení veriteľa. Poznamenal, že\nv čase uzatvorenia zmluvy, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, údaj o celkovej čiastke na úhradu\na údaj o celkových nákladoch, nepredstavoval zákonom požadovanú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2\nzákona o spotrebiteľských úveroch, a teda ani ich absenciu zákonodarca nepostihuje bezúročnosťou\na bezpoplatkovosťou. Spochybnil aj právne posúdenie súdu prvej inštancie týkajúce sa matematicky\nnesprávne uvedenej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, rovnako aj nesprávny údaj o priemernej\nhodnote RPMN. Žalobca pri určení RPMN vychádzal z jemu dostupných informácií a registrov, ku\nktorým má ako bankový subjekt prístup, a preto bola v zmluve uvedená hodnota priemernej RPMN\nplatnej ku dňu podpisu predmetnej úverovej zmluvy. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie\nvychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil,\nkeď dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Zdôraznil, že žalovaný\nv priebehu celého konania ani raz žiadnym účinným spôsobom nepoprel žalobcov nárok, nesplnil si\nsvoju dôkaznú povinnosť, ani povinnosť tvrdení. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je nesprávne a nepreskúmateľné. Zároveň dodal, že Okresný súd Malacky pochybil, ak vo\nveci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe nesprávne zisteného skutkového stavu\nveci, nesprávne právne vec posúdil, dôsledkom čoho je napadnutý rozsudok nesprávny, nespravodlivý\na nezákonný.\n14. Iné podania strán sporu v rámci odvolacieho konania súdu neboli produkované.\n15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\n\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§\n387 ods. 2 C.s.p.).\n17. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené,\npričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v\ndostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol\na svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 C.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia súdu\nprvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených\ndôvodov sa Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia (387 ods. 2 C.s.p.).\n18. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že žalobca sa vo svojom odvolaní nestotožnil so skutkovými a\nprávnymi závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozhodnutí.\n19. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),\nani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s\njej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany\nsporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na\nvykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy\nvecou súdov (§ 185 ods. 1 C.s.p.), a nie strán sporu. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti, že právu\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá\npovinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i\nna relevantné argumenty strán. V danej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.\nPrávo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou;\nprípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto\nnie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane\npredstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n20. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý\nspotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere\nzmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §\n9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne\nročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.\n21. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho\nvzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona stanovuje základné náležitosti\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. j/ tohto zákona zmluva musí obsahovať\nročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na\nzáklade údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.\n22. V posudzovanom prípade sa odvolací súd v plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona\nč 129/2010 Z.z. Nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. zmluvy, ktorá sa uzatvára vo\nviacerých prípadoch v rovnakej podobe medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť\na spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy,\nnemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s návrhom\nzmluvy spočíva v alternatíve, že buď príjme návrh zmluvy ako celku alebo ho odmietne.\n\n23. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, z obsahu predloženej\núverovej zmluvy zo dňa 22.06.2011 vyplýva, že kúpna cena motorového vozidla bola vo výške 4.449\neur vrátane DPH, avšak žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na dobu určitú vo\nvýške 4.651,78 eur s tým, že sumu 890 eur uhradil žalovaný v hotovosti. Z bodu II. Dohodnutých\npodmienok úveru vyplýva, že výška každej mesačnej splátky je tvorená, prípadnou mesačnou splátkou\nPZP, prípadnou splátkou KASKO poistenia a trvalým príkazom mesačnej splátky. Z ďalšej časti úverovej\nzmluvy však už predmetný poplatok ako samostatná položka, resp. bližšia špecifikácia výšky tohto\npoplatku zrejmá nie je. Aj odvolací súd je toho názoru, že medzi stranami sporu nebol dojednaný spôsob,\nakým bude dlžník čerpať zvyšok úveru v rozsahu prevyšujúcom sumu zvyšku dojednanej kúpnej ceny.\nSúd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil, že údaj o celkovej čiastke na úhradu nie je v zmluve\nuvedený správne, pretože súčin počtu splátok a dohodnutej výšky splátky je suma vo výške 7.378,80\neur, pričom v Zmluve je uvedený údaj o 120,00 eur nižší. Spotrebiteľ tak nebol zo strany veriteľa pravdivo\ninformovaný o celkovej sume, ktorú má na úver zaplatiť. Aj s poukazom na prílohu Zmluvy obsahujúcu\n„Finančný plán“ je zjavné, že žalovaný mal uhradiť 60 x 122,98 eur, t.j. celkovo 7.378,80 eur, preto v\nZmluve uvedený údaj 7.258,80 eur (ktorý žalobca aj vo svojich vyjadreniach označuje za správny údaj o\ncelkovej čiastke, ktorú musí žalovaný zaplatiť) je celkom evidentne uvedený v nesprávnej výške. Zmluva\no úvere aj vo vzťahu k celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, odporuje ust. § 9 ods. 2 písm. j)\nZákona o SÚ. Uvedené napokon aj sám žalobca potvrdil vo svojom odvolaní namietajúc matematickú\nnesprávnosť celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, tvrdiac, že: „v tomto prípade čiastka 7258,80\neur predstavuje súčin 60 mesačných splátok a výšky mesačnej splátky 120,98 eur (mesačná splátka\n122,98 eur - 2 eurá poplatok za trvalý príkaz)“. Odvolací súd však uvádza, že údaj o poplatku za trvalý\npríkaz vo výške 2 eurá sa v zmluve nenachádza.\n24. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť k informácii o RPMN, že tento slúži totiž\nspotrebiteľovi ako významné orientačné kritérium pre porovnanie, pri výbere úverového produktu na\nfinančnom trhu medzi inými poskytovanými úvermi obdobného charakteru. Údaj o RPMN je teda\nindikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Jedná sa teda jednoznačne o náležitosť, ktorá\nmá podstatný vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku voči veriteľovi. V tejto súvislosti\nje nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície je vždy slabšou\nstranou zmluvného vzťahu. Je preto v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ak zákon č. 129/2010\nZ.z. absenciu údaja RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, (ako podstatného porušenia povinností\ndodávateľa), sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.\n25. V danej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako\nzákonnú náležitosť stanovenie RPMN, aj pri úvere uzavretej medzi stranami sporu musí byť v zmluve\nuvedený správny údaj o RPMN. V predmetnej zmluve uzavretej stranami sporu je však údaj o výške\nRPMN stanovený nesprávne, a teda v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. Odvolací\nsúd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že údaj RPMN uvedený v predmetnej úverovej\nzmluve nie je správny. Vzhľadom na to je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov, keď v úverovej\nzmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to . Odvolací\nsúd na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie o nesprávnom uvedení RMPN v spornej\nzmluve uvádza, že podľa zverejnených údajov pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške od\n1.500 do 6.500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov však k 31.03.2011 platila priemerná\nRPMN vo výške 23,46 % a k 30.06.2011 vo výške 23,79 %. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je\nuvedená RPMN vo výške 25 %, je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, nastáva dôsledok v\nzmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom\nžalovanému sa tak považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch\nza bezúročný a bezpoplatkov, z čoho vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru,\npoplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po\nodrátaní plnenia zo strany žalovaného.\n26. Odvolací súd poukazuje na § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa\nposkytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere\nneobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, pričom na naplnenie uvedenej sankcie\npostačuje, ak zmluva neobsahuje čo i len jednu z uvedených náležitostí. Preto nebolo potrebné sa\nzaoberať ďalšími odvolacími námietkami žalobcu. Totiž ani prípadné nesprávne závery súdu prvej\ninštancie o nesprávne uvedenej výške celkových nákladov by nemali vplyv na to, že úver je potrebné\n\npovažovať na bezúročný a bezpoplatkový. Inými slovami, bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného\núveru je spôsobená už nesprávnym uvedením výšky RPMN v úverovej zmluve.\n27. Na základe správneho právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného\nspotrebiteľského úveru, na ktorý žalobca v postavení veriteľa poskytol žalovanému sumu 4.651,78 eur,\nkeď žalovaný na tento úver zaplatil žalobcovi celkom sumu 7.179,05 eur, súd prvej inštancie následne\npreto vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n28. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách\nkonania, vo vzťahu ku ktorému žalobca neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý\nzároveň plne zodpovedá úvahe súdu prvej inštancie a zákonným ustanoveniam uvedeným v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane\nodvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu, keďže z obsahu spisového materiálu vyplýva,\nže žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s\nuplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\n\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32Csp/197/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "0fd4d8ed-f92f-4dd7-918b-d506f2919fd9:3af8f3c0-a1dc-4017-986c-616b5fd35a9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Csp/197/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 32Csp/197/2017 z 28. 11. 2019", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2019-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0fd4d8ed-f92f-4dd7-918b-d506f2919fd9:3af8f3c0-a1dc-4017-986c-616b5fd35a9d"}], "citovane_v": [{"guid": "9246ddc3-0d9c-4b3b-8e17-2fdfea7a018b:d6e4dff0-b266-4fca-aa41-1e261c0bc00c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:6121413932.2", "spisova_znacka": "21CoCsp/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/17/2024 z 30. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:6121413932.2"}]}