{"guid": "d6302c75-a155-47dd-bf6a-502462aac3aa:2f20df64-cde3-4784-b2ea-04dea9566e89", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1618201595.1", "spisova_znacka": "3Co/66/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/66/2024 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 3Co/66/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1618201595.1", "identifikacne_cislo": "1618201595", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f20df64-cde3-4784-b2ea-04dea9566e89", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1618201595.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1618201595.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1618201595.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/66/2024\n1618201595\n27. 02. 2025\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2025:1618201595.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a\nsudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobkyne: L. S., E. XX, J.,\nzastúpenej advokátkou D.. Ľ. J., H. X, E., proti žalovaným: X. D. J., H. T. X, J., X. I. H., A. X,\nJ., oboch zastúpených advokátom D.. Š. U., H.., D.U. X, T., o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 08.04.2024,\nč. k. 30C/52/2018-253, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v súvisiacom výroku\nV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.\nŽalobkyni priznáva proti žalovaným plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.04.2024, č. k. 30C/52/2018-253, zamietol návrh žalobkyne\nna prerušenie konania (výrok I.), zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a v 2.\nrade k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva\nčíslo XXXX, pre okres E., obec J., katastrálne územie J., ako parcela registra „L.“, parcelné číslo XXXX/\nXX, o výmere 10.000 m2, druh pozemku orná pôda a vyporiadal ho tak, že predmetnú nehnuteľnosť\nprikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok II.), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v\n1. rade náhradu za vyporiadaný podiel vo výške 7.500 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku\n(výrok III.), žalovanej v 2. rade náhradu za vyporiadaný podiel vo výške 7.500 eur, do 15 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku (výrok IV.), pričom žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania\n(výrok V.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24.05.2018\ndomáhala pôvodne len voči žalovanej v 1. rade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nk nehnuteľnosti parcela registra „L.“ č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 10.000 m2, zapísanej na liste\nvlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. (ďalej len „nehnuteľnosť“, „pozemok“ alebo „parcela“).\nDôvodila, že spolu so žalovanou v 1. rade a p. Rudolfom Rácom sú podielovými spoluvlastníkmi\npozemku, žalobkyňa v podiele 1/2, žalovaná 1. rade a p. S. S., každý v podiele 1/4. Žalobkyňa sa snažila\nvysporiadať spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti formou dohody o jeho zrušení a vysporiadaní, s ktorým\np. S. vyslovil súhlas, avšak žalovaná v 1. rade odmietla dohodu uzavrieť a rozdeliť parcelu na tri časti\npripadajúce do výlučného vlastníctva každého zo spoluvlastníkov, ktorá reálna deľba prichádzala do\núvahy. Parcela je totiž úzka a dlhá, preto ju žalobkyňa navrhla rozdeliť podľa počtu m2 horizontálne na\ntri časti tak, aby bolo zabezpečené zmysluplné využitie vzniknutých vlastníckych podielov a nevznikli tri\nešte užšie parcely, s tým, že ako spoluvlastník s najväčším podielom navrhla, aby jej pripadol diel od\n\nspodného okraja pôvodnej parcely o veľkosti 5.000 m2, ktorý tvorí polovicu parcely a potom následne\nďalšie dva rovnaké, menšie štvrtinové diely o veľkosti 2.500 m2, nadobudnú ostatní dvaja spoluvlastníci.\n3. Žalovaná v 1. rade sa zrušeniu podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou nebránila, avšak\ntrvala na tom, aby v spojení s vypracovaným geometrickým plánom mal každý z budúcich vlastníkov\nnovovzniknutých nehnuteľností k nim zabezpečený rovnaký prístup.\n4. Konajúci súd uznesením zo dňa 07.02.2022, č. k. 30C/52/2018-114, pripustil do konania na strane\nžalovaného I.K. H. ako žalovanú v 2. rade.\n5. V dôsledku zmeny právnej úpravy, keď nebolo možné drobenie pozemkov pod 3.000 m2, žalobkyňa\nnavrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku tak, že bude rozdelený na dve časti,\ns tým, že časť o výmere 5.000 m2 konajúci súd prikáže do jej výlučného vlastníctva a zvyšná časť,\nrovnako o výmere 5.000 m2, pripadne do podielového spoluvlastníctva žalovaných.\n6. Žalobkyňa podaním zo dňa 09.11.2023 navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie podľa § 162 ods.\n1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Dôvodila, že právna\núprava účinná do 31.08.2022 umožňovala reálne rozdelenie nehnuteľnosti v zmysle jej žaloby, keď až\nnovela zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\n(ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), vykonaná zákonom č. 257/2022 Z. z. toto znemožnila, pričom\nz ustanovenia § 29e citovaného zákona je zrejmé, že zákonodarca zjavne opomenul uviesť, okrem\niného, tiež súdne rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaniach,\nvedených na základe návrhov podaných na súd pred účinnosťou novely zákona č. 180/1995 Z. z.;\npodľa mienky žalobkyne pôsobil zákon č. 257/2002 Z. z. retroaktívne, avšak zároveň porušoval viaceré\natribúty práva na spravodlivý súdny proces, a preto v dôsledku príliš formalistického výkladu jeho\nustanovení jej bol odopieraný prístup k súdu, konkrétne možnosť efektívne hájiť práva a právom\nchránené záujmy. Apelujúc na ústavne konformný výklad ustanovení vzťahujúcich sa k zrušeniu a\nvyporiadaniu podielového spoluvlastníctva žalobkyňa dospela k záveru, že ustanovenia § 24 ods. 1 v\nspojení s § 23 ods. 1 a § 29e zákona č. 180/1995 Z. z. nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,\nústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej\nrepubliky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n7. Žalobkyňa zároveň navrhla vyporiadať zrušené spoluvlastníctvo k pozemku tak, že konajúci súd\nprikáže celú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva za náhradu určenú odborným vyjadrením znalca\nz odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy.\n8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, právne posúdil žalobu podľa § 136 ods. 1, ods.\n2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“), § 21 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 7, § 24 ods. 1,\n§ 29e\nzákona č. 180/1995 Z. z., § 186 ods. 2 C.s.p., konštatujúc, že medzi stranami nebolo sporné, že sú\npodielovými spoluvlastníčkami parcely, žalobkyňa s podielom o veľkosti 1/2 a každá zo žalovaných o\nveľkosti 1/4 z celku. Pred podaním žaloby a ani počas súdneho konania sa nedohodli na zrušení a\nvyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou, pričom žalobkyňa sa obrátila na súd z dôvodu, že\nuž ďalej nechcela zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu k nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo záväzného\nporadia a podmienok použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, konajúci\nsúd sa zaoberal v poradí prvým spôsobom, a to reálnym rozdelením pozemku medzi spoluvlastníkov\npodľa výšky ich podielov, prihliadajúc pritom nielen na súkromnoprávnu úpravu obsiahnutú v § 142 ods.\n2 Občianskom zákonníka, ale i na verejnoprávne predpisy.\n9. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce, pričom ide o\npoľnohospodársky pozemok - ornú pôdu, konajúci súd musel brať do úvahy zákonné obmedzenia, ktoré\nplatia v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov nachádzajúcich\nsa mimo zastavaného územia obce s tým, že v takom prípade je delenie prípustné, iba ak\nvznikne pozemok s výmerou väčšou ako 3.000 m2. V opačnom prípade je povinný rozhodnúť, že\npozemky nadobúdajú spoluvlastníci, pri ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie,\npričom rozhodne i o povinnosti vysporiadať sa s ostatnými spoluvlastníkmi. Prihliadajúc na celkovú\nvýmeru sporného pozemku, výšku spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov a zároveň\nrešpektujúc zákonné obmedzenia dospel konajúci súd k záveru, že v danom prípade neprichádza do\n\núvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti a vytvorením troch\nsamostatných parciel o výmere 5.000 m2, 2.500 m2 a 2.500 m2 podľa pôvodného návrhu žalobkyne.\nV danom prípade nebolo možné zrealizovať rozdelenie nehnuteľnosti ani v súlade so žalobkyňou\npredloženým Geometrickým plánom č. 14/2023, vyhotoveným dňa 20.02.2023 spoločnosťou G. J..S..Z..,\nzohľadňujúcim vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že parcela bude rozdelená na dve\nrovnaké časti s tým, že jedna časť pripadne do výlučného vlastníctva žalobkyne a druhá časť bude\nv podielovom spoluvlastníctve žalovaných, a to vzhľadom na zákonné obmedzenie podľa § 24 ods. 1\nzákona č. 180/1995 Z. z.; podľa neho ani na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely nesmie pripadať\nvýmera nižšia než 3.000 m2 (k tomu aj R 48/2008). Konajúci súd potom uzavrel, že reálne rozdelenie\nspornej nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov\nnie je možné.\n10. Pokiaľ v súvislosti s aplikáciou zákona č. 180/1995 Z. z. žalobkyňa navrhla prerušenie konania\npodľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p., súd prvej inštancie nepovažoval jej návrh za dôvodný a tento\nv súlade s § 162 ods. 3 C.s.p. zamietol. Nestotožnil sa s jej tvrdeniami dôvodiac, že o zrušení a\nvyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, ktorý má na vlastnícke vzťahy bývalých\nspoluvlastníkov konštitutívne účinky; aplikuje pritom právny predpis hmotnoprávneho charakteru účinný\nv čase jeho rozhodovania. Konajúci súd nepovažoval výklad príslušných ustanovení zákona č. 180/1995\nZ. z. za príliš formalistický, ani za nezohľadňujúci ich účel, vzťahujúci sa na zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva, keďže bol povinný prihliadať i na verejnoprávne predpisy a dbať,\naby rozdelenie nehnuteľnosti bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností na podklade súdneho\nrozhodnutia. Len samotná skutočnosť, že v dôsledku zmeny právnej úpravy, ku ktorej došlo v priebehu\nsúdneho konania, nie je možná reálna deľba nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych podielov,\no ktorý spôsob vyporiadania mala žalobkyňa primárne záujem, nemal za následok odopretie prístupu\nžalobkyne k súdu. Prerušiť konanie v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. možno pritom\nlen vtedy, ak ku záveru, že všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa veci je v rozpore s Ústavou\nSR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospeje súd,\na nie strana sporu.\n11. Súd prvej inštancie nezistil v konaní ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by\nnemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku, tak ako namietali žalované. Nestotožnil\nsa tak s ich tvrdením, že vysporiadanie spoluvlastníctva, či už prisúdením do vlastníctva alebo predajom\na rozdelením výťažku, silne poškodzuje niektorú zo spoluvlastníckych strán, najmä preto, že v danej\nlokalite mal v minulosti záujem investovať veľký investor, ktorý skupoval nehnuteľnosti; tento jeho zámer\nsa síce nepremietol do územno-plánovacej zmeny, avšak nehnuteľnosti sa nachádzali v reálnom dosahu\nvyporiadavaného pozemku a boli vykúpené, a preto podľa žalovaných nebolo možné vylúčiť, že v blízkej\nbudúcnosti sa investor objaví s modifikovaným zámerom, a to významným spôsobom môže zmeniť\nceny pozemkov v danej lokalite. Zdôrazňujúc, že rozhodujúcim bol stav v čase vyhlásenia rozhodnutia,\nkonajúci súd ozrejmil, že sporný pozemok je poľnohospodárskym pozemkom umiestneným mimo\nzastavaného územia obce, jedná sa o ornú pôdu, ktorá je aj v zmysle predloženej územno-plánovacej\ninformácie mesta J. zo dňa 26.06.2023 určená na poľnohospodárske využitie. Potenciálne zmeny\nspôsobu využitia pozemku v budúcnosti, deklarované žalovanými vo väzbe na prípadné navýšenie jeho\nceny, podľa jeho mienky nedosahovali kvalitu jedinečnosti a výnimočnosti konkrétneho prípadu ako\npodmienky pre postup v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n12. Súd prvej inštancie následne pristúpil k v poradí druhému spôsobu vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva, a to prikázaním spornej nehnuteľnosti jednému spoluvlastníkovi za náhradu. Pri úvahe\no tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov prikáže spornú nehnuteľnosť prihliadol na to, že žalobkyňa\nje spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 z celku, prejavila záujem o celú\nvec a zároveň preukázala, že disponuje finančnými prostriedkami v potrebnom objeme na vyplatenie\nprimeranej náhrady obidvom žalovaným. Naproti tomu, ani jedna zo žalovaných nepreukázala, že\nprechováva finančné prostriedky v dostatočnom objeme na vyplatenie primeranej náhrady zvyšným\ndvom spoluvlastníčkam, t. j. tak žalobkyni, ako aj druhej žalovanej. Nemožno pritom prikazovať do\nvýlučného vlastníctva len podiely ostatných spoluvlastníkov, ale vždy celú vec. Pokiaľ teda žalované\nmali záujem naďalej zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení žalobkyne zo spoluvlastníctva, konajúci\nsúd uprednostnil prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva len jednému zo spoluvlastníkov pred\nopätovným založením nového spoluvlastníckeho vzťahu; takýmto rozhodnutím pritom dochádza ku\nkonečnému vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti. Konajúci\n\nsúd tiež prihliadal i na účelné využitie veci, pod ktorým má zákon v prvom rade na mysli jej\nvyužitie pre potreby jedného zo spoluvlastníkov tak, aby vec mohla slúžiť na svoj účel. V prípade\npoľnohospodárskych nehnuteľností sa berie do úvahy najmä schopnosť zabezpečiť riadne využitie pôdy,\nčo žalobkyňa ako jediná v priebehu konania deklarovala, keď potvrdila záujem využiť pozemok, a to aj\nprostredníctvom svojich blízkych príbuzných, na pestovanie poľnohospodárskych plodín, teda na taký\núčel, na ktorý orná pôda primárne slúži. Naproti tomu žalovaná v 1. rade v rámci výpovede deklarovala,\nže pozemok nevyužíva, nevedela uviesť, čo by na ňom chcela do budúcna robiť, potenciálne v ňom\nvidela stavebný pozemok. Žalovaná v\n2. rade prezentovala v konaní záujem, aby tento pozemok\nzdedili jej vnúčatá a postavili si na ňom domy, čo potvrdil aj svedok Ľ. H., jej syn. Svedok potvrdil, že má\nvedomosť o tom, že nejde o stavebný pozemok, avšak v horizonte 10 až 15 rokov možno bude schválený\núzemný plán a dôjde k zmene; ani svedok v súčasnosti osobne neplánoval pozemok využívať.\n13. Pokiaľ právny zástupca žalovaných v tejto súvislosti až v rámci záverečného prednesu uviedol,\nže žalovaná v 1. rade disponuje poľnohospodárskymi strojmi, čo mohol dosvedčiť i svedok Stanislav\nSokol (manžel žalovanej v 1. rade) s tým, že mohol zároveň potvrdiť i záujem žalovaných na využití\npredmetného pozemku, konajúci súd zdôraznil, že žalované v priebehu celého konania neprezentovali\nsvoj záujem na poľnohospodárskom využití pozemku, keď vlastníctvo poľnohospodárskych strojov\ndeklarovali až v závere súdneho konania. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán bolo\npritom substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzovali svoju\nprocesnú taktiku (útok alebo obranu); boli teda povinné primárne označiť skutkové tvrdenia dôležité\npre rozhodnutie vo veci a následne ich podoprieť dôkazmi. Súd vykonávaním dokazovania nezisťuje\nskutkové tvrdenia sporových strán, a preto strany sporu nemôžu prenášať zodpovednosť za skutkové\nzistenia na súd, keď je práve ich povinnosťou uvádzať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové\nokolnosti prípadu. Okrajovo konajúci súd poukázal i na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných\nohľadne skutočného záujmu obidvoch strán, ktorý je aj tak v niečom inom, a to, že predmetný pozemok\nbude mať nejakým spôsobom širšie využitie, keďže takmer 80 % pôdy v danej lokalite už skúpil\nveľký developer. Pokiaľ žalované spochybňovali záujem žalobkyne skutočne predmetný pozemok\npoľnohospodársky využívať, konajúci súd zdôraznil ustálenú judikatúru, podľa ktorej by nemal prikázať\nnehnuteľnosť tomu zo spoluvlastníkov, ktorý hodlá vec predať, a preto za situácie, ak pozemok chce\nniektorý zo spoluvlastníkov skutočne užívať, prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne.\n14. Pri stanovení primeranej náhrady (ustupujúcim spoluvlastníkom - pozn. odvolacieho súdu) konajúci\nsúd vychádzal zo zhodných tvrdení sporových strán. Právny zástupca žalovaných v nadväznosti na\nrealizované mimosúdne rokovania podaním zo dňa 10.01.2024 oznámil, že žalované ponúkli žalobkyni\nodkúpenie jej podielu za cenu 3 eurá/m2, avšak táto ich ponuku odmietla. Následne na pojednávaní\nkonanom dňa 22.01.2024 deklaroval, že sumu 3 eurá za 1 m2 žalované považujú za primeranú náhradu\nza spoluvlastnícky podiel; žalobkyňa s takto stanovenou hodnotou náhrady za spoluvlastnícky podiel\nsúhlasila. Pokiaľ žalované následne v podaní zo dňa 31.01.2024 predložili kúpnu zmluvu, ktorou mesto\nJ. v roku 2011 predávalo svoje pozemky investorovi O.-J., J..S..Z.. za cenu 10 eur/m2, označiac sumu 3\neurá za m2 za neadekvátnu náhradu, konajúci súd uviedol, že hoci podkladom pre určenie primeranej\nnáhrady môže byť i informácia o kúpe a predaji porovnateľných nehnuteľností, avšak tieto by mali byť v\nčasovo približne rovnakom období. Z predloženej kúpnej zmluvy nemohol pritom zistiť ani, v akej lokalite\nsa nachádzali prevádzané pozemky, a teda, či išlo o rovnakú oblasť, v akej bol situovaný vyporiadavaný\npozemok. Podľa vyjadrenia žalobkyne, ktoré žalované žiadnym spôsobom nerozporovali, by sa mohlo\njednať o lokalitu U., v ktorej bola v roku 2011 plánovaná výstavba rodinných domov; avšak, pozemok\nv spoluvlastníctve strán sporu nebol do tohto projektu zahrnutý, pričom i v katastri nehnuteľností bol\nnaďalej evidovaný ako orná pôda. Zároveň, z kúpnej zmluvy vyplývalo, že kúpna cena za pozemky bola\nstanovená na základe výsledkov verejnej obchodnej súťaže. Na základe uvedených skutočností súd\nprvej inštancie žalovanými predloženú kúpnu zmluvu z roku 2011 nepovažoval za relevantný podklad\npre určenie primeranej náhrady.\n15. Pri stanovení primeranej náhrady konajúci súd v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 C.s.p.\nvychádzal zo zhodných tvrdení strán a zo sumy 3 eurá za m2. Prihliadol tiež na závery odborného\nvyjadrenia č. 1/2019, vypracovaného O.. D. R., znalcom v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad\nhodnoty poľnohospodárskej pôdy, ktorej úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku ku dňu\n21.03.2019; znalkyňa túto stanovila priemerne v sume 2,23 eura/m2. Žalované, ktoré namietali takto\nustálenú sumu primeranej náhrady, neuviedli, aká je podľa nich jej adekvátna výška a zároveň toto\nsvoje tvrdenie ničím nepodložili, príp. nenavrhli relevantné dokazovanie na potvrdenie ich tvrdenia. V\n\nsporovom konaní pritom strany musia svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti\nje podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť, resp. označiť dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení. Primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje síce súd, avšak\nvychádzajúc z ustanovenia § 185 C.s.p. môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom\nsám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n16. V tejto súvislosti súd prvej inštancie doplnil, že i keď právny zástupca žalovaných na pojednávaní\ndňa 11.03.2024 navrhol vo vzťahu k cene nehnuteľnosti, ako i obdobných pozemkov v danej lokalite,\nvykonať dokazovanie výsluchom svedka J. J., manžela žalovanej v 1. rade, takto navrhnuté dokazovanie\nnevykonal; právny zástupca žalovaných nijakým spôsobom neosvedčil (ani len neuviedol, z čoho\nvychádzal), že práve manžel žalovanej v 1. rade, teda jednej zo sporových strán, má adekvátne\nvzdelanie, požadovanú odbornosť zaručujúcu objektívne a odborné ohodnotenie nehnuteľnosti, nakoľko\nsa len obmedzil na konštatovanie, že menovaný svedok sa venoval cenám nehnuteľností v tej oblasti,\nnašiel i predloženú kúpnu zmluvu z roku 2011, bez bližšieho zdôvodnenia. Konajúcemu súdu nebolo\npotom zrejmé, k čomu má svedok vlastne vypovedať, keďže z nijakej skutočnosti nevyplývalo, že by bol\noprávnený a erudovaný na ohodnotenie nehnuteľnosti. Napokon, i dôvody, pre ktoré právny zástupca\nžalovaných navrhol vypočuť menovaného ako svedka považoval súd prvej inštancie za bez právneho\nvýznamu vo vzťahu k určeniu hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Podľa § 206 C.s.p. si totiž v prípade\nposudzovania skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie\nod odborne spôsobilej osoby. Na uvedenom základe preto súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom\nsvedka J. J. za stavu, keď právny zástupca žalovaných iné dôvody na vykonanie tohto dokazovania\nneuviedol, nevykonal.\n17. Súd prvej inštancie tiež podotkol, že sumu 3 eurá za 1 m2 navrhli ako primeranú cenu za vyporiadaný\npodiel samotné žalované, a to pre prípad prikázania nehnuteľnosti do ich vlastníctva a vyplatenia\nžalobkyne. V opačnom prípade, t. j. ak by nehnuteľnosť mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva\nžalobkyne, s touto cenou však nesúhlasili a žiadali vyplatenie hodnoty vyššej, bez jej uvedenia, ktorý\npostoj označil za nepochopiteľný. Vzhľadom na to, že žalované inú vyššiu cenu nehnuteľnosti netvrdili\na ani nepreukázali, konajúci súd potom vychádzal zo sumy 3 eurá/m2 ako nespornej.\n18. Zohľadniac zásadu, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený zotrvať v spoluvlastníckom zväzku, súd\nprvej inštancie vyhodnotil žalobu za podanú dôvodne, a keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa\nna jej zamietnutie, zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tak, že túto v celosti\nprikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť každej zo žalovaných\nza vyporiadaný podiel náhradu v sume 7.500 eur (2.500 m2 x 3 eurá). Zároveň v súlade s § 232 ods. 3\nC.s.p. určil žalobkyni dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, v trvaní 15 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku, keď túto považoval za primeranú.\n19. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán\nnepriznal právo na náhradu trov konania. Prihliadal na charakter sporu, kedy nešlo o klasické sporové\nkonanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá prehrá, ale o vzájomné vyporiadanie majetkových\nprávnych vzťahov medzi stranami sporu. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nje sporom, ktorý možno začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné\nautomaticky konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh. Rozhodnutie o zrušení a\nvyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd žalobe vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých\nsporových strán; nemožno potom uvažovať o úspešnosti, či neúspešnosti tej ktorej strany sporu. V\ndanej veci pritom žalobkyňa nebola viac, či menej úspešná ako žalované. Pôvodne sa pritom domáhala\nrozdelenia pozemku horizontálne na tri časti, s ktorým delením žalovaná v 1. rade súhlasila, žiadajúc\npritom i zriadenie vecného bremena tak, aby každý z budúcich vlastníkov novovzniknutých nehnuteľností\nmal zabezpečený rovnaký prístup k svojej nehnuteľnosti. Žalovaná v 2. rade, ktorá do konania pristúpila,\nprezentovala rovnaký záujem na priečnom delení pozemku. Konajúci súd napokon pristúpil k druhému\nspôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, a to za situácie, keď podieloví spoluvlastníci mali záujem o\nprikázanie veci do ich vlastníctva. Vzhľadom na uvedené považoval potom za spravodlivé, aby si každá\nstrana znášala trovy ňou vynaložené sama, keď nebolo možné mať za to, že žalobkyňa bola v konaní\nplne úspešná.\n20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, výrokom II., III. a IV. podali v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie žalované v 1. a v 2. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. Ozrejmili,\n\nže v priebehu takmer 5 rokov súdneho konania sa konajúci súd zaoberal výlučne otázkou, ktorá bola\npredmetom petitu žaloby, t. j. reálnym rozdelením pozemku. Žalované s rozdelením nehnuteľnosti v\nzásade súhlasili, avšak spôsobom priečne (tak ako je rozdelená väčšina nehnuteľností v danej lokalite),\na nie pozdĺžne, pretože pri pozdĺžnom rozdelení by im zostal pás pozemku o šírke cca 5 metrov a\ndĺžke cca 500 metrov, čo by znemožnilo efektívne využitie novovytvorených pozemkov; žalobkyňa s\nich návrhom nesúhlasila. Potom ako v septembri 2022 nadobudla účinnosť novela zákona č. 180/1995\nZ. z., ktorá znemožnila reálne rozdelenie pozemku a pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva jeho\nprikázaním zaviedla potrebu vziať do úvahy zákonné obmedzenia v záujme zamedzenia drobenia\npôdy nachádzajúcej sa mimo zastavaného územia obce, konajúci súd odmietol uznať dôvody hodné\nosobitného zreteľa na zamietnutie žaloby a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyriešil v\nprospech žalobkyne. Konajúci súd pochybil, keď nezobral do úvahy skutkovú situáciu a lokalitu, v ktorej\nsa pozemok nachádza, nevykonal ani dokazovanie navrhované na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nkeďže odmietol vykonať výsluch navrhovaného svedka J. J..\n21. Pokiaľ išlo o skutkovú situáciu, žalované ozrejmili, že vyporiadavaný pozemok sa nachádza v\nkatastrálnom území J., v lokalite U., ktorá bola zadaním nového územného plánu mesta J. spracovaného\nešte v apríli 2013 určená na vytvorenie nového obytno-obslužného územia. Došlo ku skupovaniu\nnehnuteľností, k ich geometrickému zameraniu za účelom realizácie stavebného zámeru spoločnosti\nO.-J., J..S..Z.., neskôr T.-U., I..J.., projektu U.. Žalované pritom doložili kópiu katastrálnej mapy s\nvyznačením tých pozemkov projektu U. (zelenou farbou), ktoré boli vykúpené spoločnosťou O.-J.,\nJ..S..Z.. a neskôr prešli zlúčením na spoločnosť T.-U., I..J.. (vyznačené žltou farbou). Z nej bolo\npodľa nich zrejmé, že všetky pozemky v lokalite investičného zámeru boli vytvárané priečnym delením\npôvodných poľnohospodársky využívaných pozemkov, a teda nie pozdĺžne ako navrhovala žalobkyňa.\nPozemok, ktorý je predmetom konania, sa pritom nachádza v bezprostrednom dotyku s uvedenou\ninvestičnou lokalitou, dokonca časť z nej prechádza dotknutým pozemkom. I keď projekt U. napokon\nnebol schválený, keďže nezískal podporu v mestskom zastupiteľstve mesta J., ani u občanov mesta\na orgánu územného plánovania vyššieho stupňa, investori prepracúvajú návrhy na výstavbu a je\npredpoklad, že v reálnom čase dôjde k spracovaniu takého investičného zámeru v lokalite U., ktorého\nvýsledkom bude pre vlastníkov pozemkov ich podstatné zhodnotenie. Tieto skutočnosti žalované uviedli\nz dôvodu, že súd prvej inštancie ani po takmer 6 rokoch súdneho konania nemal za zrejmé, že skutočným\ndôvodom žaloby žalobkyne nebolo to, že v sebe objavila talent a chuť na poľnohospodárske obrábanie\npôdy, ale v skutočnosti chcela získať výlučné vlastníctvo pozemku s potenciálnym vysokým investičným\nvyužitím a ktorého hodnota je vyššia ako je hodnota poľnohospodárskej pôdy; žalobkyni teda nikdy nešlo\no poľnohospodárske, ale o investičné využívanie pozemku.\n22. Žalované sa nestotožnili ani s tým, ako súd prvej inštancie posúdil existenciu dôvodov hodných\nosobitného zreteľa. Tieto pritom v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 11Co/184/2005,\nnemuseli mať len subjektívny charakter, ale mohli spočívať i v okolnostiach takej povahy, že pri nich\nzáujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu\nzrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší; kľúčový a významnejší je teda\nzáujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.\nV prípade, ak by súd prvej inštancie zamietol\nžalobný návrh, žalobkyňa by nebola nijakým spôsobom poškodená, nakoľko by jej zostal zachovaný\nspoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2, mohla by naďalej obhospodarovať pozemok, voči čomu nemali\nžalované žiadne námietky, a pokiaľ by sa investičný zámer v budúcnosti realizoval, mohla svoj podiel\npredať a zhodnotiť ho, o čo jej v zásade podľa žalovaných vždy aj išlo. Zamietnutím žaloby by neboli\nnijako poškodené ani žalované, ktoré by naďalej vlastnili spoluvlastnícky podiel o veľkosti spolu 1/2 a\nrovnako ako žalobkyňa by mohli časť pozemku v ich spoluvlastníctve využívať a v prípade aktuálnosti\ninvestičného zámeru ho neskôr aj výhodne predať. Zamietnutie žalobného návrhu by napĺňalo\nteda atribúty materiálnej spravodlivosti. Zrušením spoluvlastníctva a prikázaním celého pozemku do\nvlastníctva žalobkyne, ktoré konajúci súd ani nijakým spôsobom nezdôvodnil, pričom nevysvetlil,\nv čom videl záujem žalobkyne ako významnejší a prednejší ako logický a nikoho nepoškodzujúci\nzáujem žalovaných na zachovaní spoluvlastníctva, zvolil také riešenie, ktorým zásadným spôsobom\npoškodil oprávnené záujmy žalovaných, uprednostniac pritom záujem žalobkyne. Záujem žalovaných\nna zachovaní spoluvlastníctva bol pritom významnejší a prednejší, keďže nepoškodzoval žiadnu zo\nsporových strán a do budúcnosti otváral priestor pre všetky formy nakladania s predmetným pozemkom.\n23. Konajúci súd podľa mienky žalovaných nedostatočne zistil skutkový stav, keď odmietol výsluch\nnavrhovaného svedka J. J.. Ten pritom mohol poskytnúť podstatné informácie týkajúce sa toho, ako\n\na kedy bol ako manžel žalovanej v 1. rade oslovený s požiadavkou na predaj spoluvlastníckeho\npodielu na predmetnom pozemku, za akú kúpnu cenu, mohol uviesť, koľko osôb a v ktorom čase v\nprospech investora pozemky vykupovalo a za aké ceny, mohol doložiť ich iniciály pre možnosť ich\npredvolania na súdne konanie, prípadne ich čestné prehlásenie o vykupovanej cene; mohol doložiť i\nďalšie kúpne zmluvy na predaj pozemkov v danej lokalite, tak, aby konajúci súd získal lepšiu predstavu\no hodnote pozemku. Zároveň tiež svedok mohol ozrejmiť situáciu v súvislosti so stále nedokončeným\núzemným plánom mesta J., ktorý je v štádiu spracovanosti, z čoho môže vyplývať miera aktuálnosti\ninvestičného zámeru; v neposlednom rade mohol objasniť, kde sa pozemok nachádza, t. j. že je\nsituovaný bezprostredne v dotykovej blízkosti s pozemkami vykúpenými pre investičný zámer. Svedok\nsa tiež mohol vyjadriť k spôsobu využívania pozemku, že v tomto smere mali žalované oveľa lepšie\npredpoklady, pretože rodina žalovanej v 1. rade disponuje poľnohospodárskymi strojmi, má bohaté\nskúsenosti a dokonca obe rodiny žalovaných sa zaoberajú včelárstvom, a teda mienili na danom\npozemku umiestniť časť svojich včelínov. Výsluch svedka pritom žalované nenavrhovali ako výsluch\nodborníka zapísaného v zozname znalcov alebo experta v cenotvorbe, pretože v takom prípade by\ndoložili odborné vyjadrenie. Súd prvej inštancie zamietol tento návrh na vykonanie dokazovania, pričom\nskutkový stav týkajúci sa prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne mal preukázaný\nexpresne rýchlo a zjavne nesprávne, keď sa mu venoval až po viac ako 5 rokoch súdneho konania, v\nrámci ktorého zisťoval okolnosti týkajúce sa reálnej deľby nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že konajúci\nsúd neumožnil výsluch navrhovaného svedka, založili žalované do súdneho spisu spolu s odvolaním\nčestné prehlásenie Jána Valachoviča potvrdzujúce, že v danej lokalite vykupoval pre spoločnosť O.-J.,\nJ..S..Z.. pozemky za kúpne ceny v rozpätí 10 až 15 eur za m2, doklady týkajúce sa územného plánu\nmesta Stupava, zobrazenia na katastrálnej mape, ktoré chcel svedok založiť na podporu svojich tvrdení,\npričom práve z nich je podľa žalovaných zrejmé, že náhrada za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu\nbola konajúcim súdom ustálená v nesprávnej výške. Napokon, uvedenému nasvedčuje i kúpna zmluva\nz roku 2011 nachádzajúca sa v súdnom spise medzi mestom J. a spoločnosťou O.-J., J..S..Z.. Pokiaľ by\nkonajúci súd vypočul svedka J. J., zistil by, že pozemky predávané mestom J. boli v lokalite investičného\nzámeru, v ktorej sa napokon nachádzal i vyporiadaný pozemok; nie je pritom pravda, že pozemok\nnebol zahrnutý do projektu výstavby, pretože minimálne v určitej časti do neho patril, keďže časť tejto\ninvestičnej lokality, zobrazená zelenou farbou, priečne priamo prechádza dotknutým pozemkom.\n24. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil i predpoklady pre reálne obhospodarovanie pozemku.\nPrijal totiž záver, že tieto najlepšie spĺňa žalobkyňa, hoci pre tento úsudok, okrem výsluchu žalobkyne,\nnevykonal žiadne dokazovanie. Išlo pritom len o čistú fikciu, keďže skutočným dôvodom pre zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo investičné využitie pozemku, čo počas celého konania\nniekoľkokrát zdôrazňovali. Pokiaľ žalobkyňa mienila obhospodarovať pozemok, žalované deklarovali jej\nto bez problémov umožniť a dať jej k tomu aj všetky potrebné súhlasy; na uvedenú činnosť potom nebolo\npotrebné zrušenie podielového spoluvlastníctva. Podľa žalovaných preto nemalo oporu v skutkovom\nstave odôvodnenie rozhodnutia, že 80-ročná žalobkyňa, bez akýchkoľvek doterajších skúseností s\npoľnohospodárskymi prácami, najlepšie spĺňa predpoklady pre jeho reálne obhospodarovanie. Na\nuvedenom základe žalované navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol\nalebo tento zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n25. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny,\na preto sa s odvolacími dôvodmi žalovaných nestotožnila. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné\ndokazovanie, pri svojom rozhodovaní sa zákonom stanoveným postupom zaoberal možnosťou reálnej\ndeľby pozemku, a keď dospel k záveru, že to nie je možné, v súlade so zákonným postupom rozhodol\no prikázaní parcely za náhradu práve žalobkyni, dostatočne vysvetliac dôvody, ktoré ho k takému\nrozhodnutiu viedli. Žalované v odvolaní apelovali na charakter pozemku ako tzv. investičnú lokalitu,\nktorá má potenciál stať sa v horizonte niekoľkých rokov oblasťou s vyššími cenami pozemkov. Samotné\nžalované však súčasne v odvolaní uviedli, že zmena územného plánu v navrhovanom znení nebola\nschválená, keďže tento nezískal podporu v mestskom zastupiteľstve mesta J., ani u občanov a orgánu\núzemného plánovania vyššieho stupňa. Doplnili že, keďže investori svoj projekt prepracovávajú a\npredkladajú nové návrhy na výstavbu, je nový územný plán mesta J. ešte len v štádiu prípravy. Je potom\nabsolútne nadbytočné, aby sa konajúci súd pri svojom rozhodovaní zaoberal hypotetickými úvahami\nžalovaných o tom, aký je predpoklad investičného zámeru v danej lokalite. Boli to pritom žalované, ktoré\nv priebehu celého konania uvažovali o nehnuteľnosti ako o stavebnom pozemku, čo však nevychádzalo\nz objektívnej reality, keďže táto predstavuje naďalej ornú pôdu. Žalobkyňa pritom zdôraznila, že v\npriebehu konania viackrát zopakovala svoj záujem o poľnohospodárske využitie pozemku, na rozdiel od\n\nžalovaných, ktoré taký zámer uviedli prvýkrát až v odvolaní; boli to potom žalované, ktoré mali záujem\no ekonomický výhodný odpredaj spoločnej parcely.\n26. Žalobkyňa sa ohradila proti tvrdeniu žalovaných, že vo veku 80 rokov objavila talent a chuť obrábať\npoľnohospodársku pôdu. Ozrejmila, že už v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia prejavila\nzáujem a dopestovala zdravé plodiny; v tom čase vlastnila pozemok v katastri obce J., v lokalite zvanej\nC. - juh a jej celá rodina tam pestovala úžitkové a poľnohospodárske plodiny pre vlastnú potrebu a\nchov domácich zvierat. Žalobkyňa má pritom synov a vnukov, ktorí chcú v poľnohospodárskej tradícii\npokračovať; preto má nielen ona, ale najmä jej deti a vnuci chuť pracovať a naučiť sa niečo od svojich\nrodičov a starých rodičov.\n27. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných ohľadne reálneho rozdelenia pozemku žalobkyňa podotkla,\nže súd v prvej inštancie už na pojednávaní dňa 31.07.2023 uviedol svoje predbežné právne posúdenie\nveci, pričom poukázal na novelizované znenie zákona č. 180/1995 Z. z., najmä na ustanovenie § 24\nods. 1 v spojení s § 23 ods. 1.\n28. Pokiaľ išlo o náhradu za prikázanú nehnuteľnosť, žalobkyňa poukázala na to, že sumu 3 eurá za\nm2 si strany vzájomne odsúhlasili na pojednávaní dňa 22.01.2024. Následne žalované konajúcemu\nsúdu doručili kúpnu zmluvu zo dňa 12.10.2011 ako dôkaz, že pozemky v danej lokalite sa predávali\nza cenu 10 eur/m2. Z kúpnej zmluvy však nevyplývalo, že by išlo o rovnakú lokalitu, keďže pozemky\nregistra „B.“ nie sú evidované v katastri nehnuteľností; na nimi tvrdené skutočnosti tak nepredložili žiaden\ndôkaz. Žalobkyňa sa preto len domnievala, že by sa mohlo jednať o lokalitu U., do ktorého projektu\nvšak spoločný pozemok nebol zahrnutý. Naviac, kúpna cena podľa predloženej zmluvy bola stanovená\nna základe verejnej obchodnej súťaže. V tomto smere žalobkyňa zdôraznila, že spoločný pozemok má\nnaďalej poľnohospodársky charakter, netvorí súčasť žiadneho investičného zámeru alebo plánovanej\nvýstavby, čomu nasvedčuje nielen zápis na liste vlastníctva o druhu pozemku, ale aj územnoplánovacia\ninformácia zo dňa 26.06.2023, ktorú založila do súdneho spisu.\n29. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s odvolacou námietkou žalovaných o tom, že súd prvej inštancie\npochybil, keď nevykonal navrhované dôkazy, najmä výsluch svedka J. J., pri ktorom návrhu žalované\nkonali v rozpore s ustanovením § 197 C.s.p. Súd prvej inštancie svoj procesný postup, na základe,\nktorého zamietol vykonať navrhovaný výsluch riadne a dostatočným spôsobom odôvodnil. Navrhovaný\nsvedok bol pritom manželom žalovanej v\n1. rade, a preto mohla byť jeho výpoveď\novplyvnená v jej prospech; zároveň nikdy nebol spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ svedok\nmienil v rámci výsluchu predložiť konajúcemu súdu listiny, bola žalobkyňa toho názoru, že tieto mohla\npredložiť samotná žalovaná v 1. rade. Žalobkyňa podotkla, že konajúci súd poučil strany podľa § 154\nC.s.p., a pokiaľ nepredložili listinné dôkazy pred vyhlásením uznesenia, ktorým ukončil dokazovanie,\nna neskôr podané dôkazy nesmie prihliadať. Na uvedenom základe žalobkyňa navrhla, aby odvolací\nsúd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n30. Žalované v odvolacej replike uviedli, že žalobkyňa naďalej pokračuje v zavádzaní súdu, keď uvádza,\nže pozemok chce vysporiadať, aby na ňom mohla vykonávať poľnohospodárske práce. V priebehu\ncelého súdneho konania jej pritom ponúkali možnosť túto činnosť vykonávať, pričom za týmto účelom\nsúhlasili s tým, aby si ohradila polovicu pozemku a užívala ho na pestovanie plodín; žalobkyňa na\ntieto návrhy absolútne nereagovala. Zamlčala tiež skutočný dôvod podania žaloby, ktorým nie je túžba\nobhospodarovať pozemok so svojou rodinou, ale využiť záujem spoločnosti O.-J., J..S..Z.., ktorá ju už v\nminulosti oslovila v úmysle realizovať investičný zámer obytnej zóny, projekt U.. I nimi predložená kúpna\nzmluva uzavretá mestom J. a danou spoločnosťou sa týkala práve tohto projektu, v rámci danej lokality;\nvšetky pozemky do neho zahrnuté pritom boli evidované ako orná pôda, pretože zo strany investora\nnedošlo k ich vyňatiu z poľnohospodársko-pôdneho fondu. Dôkazmi predloženými spolu s odvolaním\npritom preukázali, že spoločný pozemok je v bezprostrednom dotyku s uvedenou investičnou lokalitou,\ndokonca časť tejto lokality priečne ním prechádza. Hoci sa súd nemusí zaoberať hypotetickými úvahami\no možnej budúcej investícii v danej lokalite, musí zohľadniť možné investičné zhodnotenie pozemku,\nktorý ovplyvňuje aj jeho cenu. Ak totiž súd túto skutočnosť dostatočne nezohľadní, dopustí sa ťažkej\nnespravodlivosti a nezákonnosti vo vzťahu k žalovaným. Žalované zotrvali aj na pochybení konajúceho\nsenátu, ktorý odmietol vykonať dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka. Svedok bol prítomný\nna pojednávaní, konajúci súd mohol vykonať jeho výsluch okamžite, prípadne na ďalšom súdnom\n\npojednávaní. Súd prvej inštancie zásadným spôsobom poškodil ich oprávnené záujmy, keď uprednostnil\nzáujem žalobkyne na zrušení podielového spoluvlastníctva, v tomto ohľade svoje rozhodnutie bližšie\nnezdôvodnil. Nezobral do úvahy skutkovú situáciu a lokalitu, v ktorej sa pozemok nachádza, neprihliadal\nna dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a napokon vec\nnesprávne právne posúdil.\n31. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 26.07.2024 zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach, považujúc\nnapadnutý rozsudok za vecne, i právne správny. Mala zato, že žalované v odvolacej replike\npodsúvali odvolaciemu súdu len svoj subjektívny názor ohľadne skutočného zámeru podania žaloby.\nZopakovala, že už od polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia so svojou rodinou obrábala\npoľnohospodársky pozemok, ktorý zdedila po svojej matke; hoci v roku 2010 dostala ponuku tento\npozemok predať, ako jediná v danej lokalite tak neurobila. Žalované zavádzajúco uvádzali, že si svoj\npodiel na pozemku mohla ohradiť za účelom pestovania bylín; spoluvlastnícky podiel má pritom ideálny\ncharakter a nemá určené presné umiestnenie v rámci celku. Práve otázka jeho umiestnenia bola medzi\nstranami sporu od začiatku sporná. Žalobkyňa bola toho názoru, že to boli práve žalované, ktoré počítali\ns využitím spoločného pozemku na individuálnu bytovú výstavbu, a teda počítali s tým, že by ho mohli\nvýhodne predať developerovi. V tejto súvislosti vyhlásila, že žiadna obchodná spoločnosť, ani O.-J.,\nJ..S..Z.. ju v minulosti neoslovil s ponukou na kúpu pozemku, respektíve spoluvlastníckeho podielu na\nspoločnom pozemku. Oslovil ju len pán R. W. J., avšak na jeho ponuku nereagovala. Napokon, ak by\nmala záujem pozemok predať investorovi za účelom vybudovania rodinných domov, malo by logiku\nriešenie navrhované žalovanými, t. j. priečne rozdelenie pozemku, s čím však od začiatku nesúhlasila,\ntrvajúc na jeho pozdĺžnom rozdelení. Faktom je, že spoločný pozemok nebol zahrnutý do projektu.\nNad rámec uvedeného žalobkyňa podotkla, že má vedomosť o tom, že právny zástupca žalovaných\nje poslancom mestského zastupiteľstva mesta Stupava, bol ním aj v čase, kedy sa rokovalo o zmene\núzemného plánu a využití územia a podľa jej informácií hlasoval za daný projekt. V ďalšom žalobkyňa\nzotrvala na tvrdeniach uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach.\n32. Odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania, avšak nie jeho rozsahom (§ 379 písm. c), § 380 C.s.p.),\npreskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v súvisiacom výroku V. o\nnáhrade trov konania, prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385\nods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom, tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)\ndospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.02.2025\n(§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).\n33. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že tento v ňom v\nprimeranom rozsahu rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská\nprocesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania; konajúci súd ozrejmil\ndôvody, pre ktoré nevykonal žalovanými navrhované dokazovanie, citoval ním aplikované právne\npredpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto i náležite vysvetlil, objasniac zrozumiteľne dôvody, pre\nktoré vyhodnotil žalobu žalobkyne za dôvodnú, a preto pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva\nsporových strán a vyporiadal ho v poradí druhým zákonom stanoveným spôsobom, t. j. prikázaním\nnehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne, ktorej uložil zaplatiť žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade\nnáhradu za ich vyporiadaný podiel; ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne\nneodôvodnené, a preto i celé odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods.\n2 C.s.p. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s námietkou žalovaných, podľa ktorej súd prvej inštancie\nvyhovel žalobe bez zdôvodnenia, v čom pokladal záujem žalobkyne na zrušení spoluvlastníctva a\nprikázaní celého pozemku do jej výlučného vlastníctva za významnejší a prednejší ako ich záujem na\nzachovaní spoluvlastníctva, všetko vo väzbe na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia celkom zreteľne vyplýva myšlienková úvaha a na nej\nzaložený záver konajúceho súdu, ktorý v okolnostiach danej veci nevzhliadol danosť dôvodov hodných\nosobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre nezrušenie podielového\nspoluvlastníctva sporových strán. Ten pritom vychádzal zo zistenia, že predmetom zrušenia a\nvyporiadania spoluvlastníctva bol poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného\núzemia obce. I keď sa tento nachádzal v blízkosti lokality, v ktorej mal v minulosti záujem investovať\nveľký developer, jeho zámer sa nepremietol do zmeny územného plánu, keď i podľa územno-plánovacej\ninformácie mesta J. zo dňa 26.06.2023 mal pozemok naďalej charakter ornej pôdy. Potenciálna zmena\nvyužitia nehnuteľnosti na iné ako poľnohospodárske účely v budúcnosti a jej prípadný dopad na jej\n\ncenu podľa mienky konajúceho súdu nedosiahli kvalitu jedinečnosti ako podmienky na postup súdu\npodľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd tak v odôvodnení napadnutého rozsudku\npostačujúcim spôsobom objasnil dôvody, pre ktoré nevyhodnotil žalovanými prezentovaný záujem na\nzachovaní spoluvlastníctva ako významnejší oproti záujmu žalobkyne na vyhovení žalobe; tá pritom\nevidentne nechcela ďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, keď prezentovala, že sa so žalovanými\nnevedia dohodnúť ani na hospodárení alebo správe nehnuteľnosti. V tomto kontexte potom konajúci súd\nnevzhliadol ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal žalobe vyhovieť,\ns ktorým zhodnotením a právnym posúdením sa plne stotožnil i odvolací súd a v podrobnostiach na\nneho odkazuje.\n35. Odvolací súd zároveň dodáva, že o zamietnutí žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno\nuvažovať len pri preukázaní takej významnej skutočnosti, ktorá v daných okolnostiach opodstatňuje\nzotrvanie v podielovom spoluvlastníctve. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa musí byť\nnatoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o\nskutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné\nosobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach (subjektívnych alebo objektívnych) takej povahy,\nže pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom\nžalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Je potom vecou súdu,\naby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie,\nktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva, a túto porovnal so situáciou, ktorá by\npre žalovaného vznikla vyhovením žalobe; bez uvedeného je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov\nhodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n1Cdo 84/2009). V prípade zistenia dôvodov hodných osobitného zreteľa je následne nevyhnutné, aby\nich existenciu súd vo svojom rozhodnutí riadne vysvetlil, a to práve vo väzbe na výsledky vykonaného\ndokazovania (k tomu aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn I. ÚS 410/2022).\n36. Je zrejmé, že žalované od počiatku prezentovali záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve\nvo väzbe na potenciálny charakter spoločného pozemku ako pozemku stavebného a investičného, ktorý\nby podľa nich mohol ovplyvniť i jeho budúcu hodnotu (cenu) smerom nahor. Ich záujem na zotrvaní\nv spoluvlastníckom zväzku vychádzal však len z hypotetických a v prvoinštančnom konaní ani ničím\nnepreukázaných domnienok a predpokladov týkajúcich sa možnej zmeny účelu využitia pozemku v\nbudúcnosti; v tejto zmene vzhliadali vlastný prospech, a preto trvali na zachovaní spoluvlastníckych\npodielov k nehnuteľnosti. I podľa mienky odvolacieho súdu žalovanými prezentované skutočnosti\nnepredstavujú v súhrne také okolnosti vyznačujúce sa atribútom výnimočnosti, ktoré by mali založiť\nrozhodnutie súdu podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka; tvrdenia žalovaných pritom mali základ\nv zatiaľ nereálnych očakávaniach týkajúcich sa charakteru spoločného pozemku, jeho potenciálneho\nvyužitia na investičné účely, a tým i zlepšenia ich majetkovej situácie v prípade ponechania si\nspoluvlastníckeho podielu. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd\nvšak vychádza zo skutkového a právneho stavu v čase jeho rozhodovania, a preto ani stranami\nočakávané a ničím nepreukázané eventuálne zmeny charakteru pozemku, s možným dopadom i na\njeho cenu, nie sú takým dôvodom, pre ktorý by mal pristúpiť k zamietnutiu žaloby; potom ani záujem\nžalovaných, vychádzajúci z týchto skutočností, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle\n§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu, ktorá v danom prípade,\nv kontexte i ostatných skutočností, také rozmery nedosiahla. V tomto smere neobstála ani odvolávka\nžalovaných na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, sp. zn,. 11Co/184/2005; tento\nnepredstavuje ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu SR, a preto ním odvolací\nsúd nebol nijako viazaný.\n37. Hodno dodať, že pokiaľ v súvislosti s potenciálnou zmenou charakteru pozemku žalované v odvolaní\npoukazovali na návrh zadania územného plánu mesta J. z apríla 2013, ktorý súčasne predložili, na tento\nlistinný dôkaz, rovnako ako na podklady z katastrálnej mapy vzťahujúce sa k lokalite U. I. U., ako i na\nčestné prehlásenie D. R., nemohol odvolací súd v zmysle § 366 C.s.p. prihliadať; išlo totiž o neprípustné\nnovoty. Tieto listinné dôkazy mohli žalované predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom v\nodvolaní ani neuviedli tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že tak nemohli urobiť.\n\n38. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaných, ktorou konajúcemu súdu vytýkali,\nže nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže odmietol\nvykonať výsluch svedka J. J., a preto ním zistený skutkový stav považovali za nedostatočný.\n39. Odvolací súd na ozrejmenie udáva, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv\nna posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno\nkvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR (k\ntomu rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle\ntohto článku totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery\nboli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. Z práva na spravodlivý súdny proces\nvyplýva potom i povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Najvyšší súd SR pritom vo veci sp. zn. 4Cdo\n100/2018 vyslovil, že procesnému právu strany navrhovať dôkazy, zodpovedá povinnosť súdu nielen\no vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí\nodôvodniť, prečo tak neurobil.\n40. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 11.03.2024 (č. l. 250 a nasl.), podporeného i zvukovým\nzáznamom, vyplýva, že právny zástupca žalovaných navrhol výsluch manžela žalovanej v 1. rade\nako svedka pre účely „ceny spoločnej nehnuteľnosti, prípadne obdobných nehnuteľností“. Konajúci\nsúd jeho návrh zamietol, keďže ho nepovažoval za relevantný vo vzťahu k predmetu konania (viď i\nbod 28.3 odôvodnenia rozsudku); právny zástupca žalovaných totiž netvrdil, že by navrhovaný svedok\ndisponoval adekvátnym vzdelaním alebo odbornosťou potrebnou na poskytnutie odborného ocenenia\nnehnuteľnosti; s týmto názorom súdu prvej inštancie sa možno stotožniť.\n41. Odvolací súd zároveň udáva, že návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka J. J. žalované,\nresp. ich právny zástupca predostrel v tej fáze konania, kedy už konajúci súd vo veci opakovane\n(viď pojednávania v dňoch 31.07.2023, 13.11.2023 a napokon i 11.03.2024) vyslovil predbežný právny\nnázor o nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti, upovedomiac ich, že sa v ďalšom priebehu zameria\nna skúmanie predpokladov pre rozhodnutie o vyporiadaní spoluvlastníctva v poradí druhým zákonným\nspôsobom, t. j. prikázaním veci za primeranú náhradu. Konajúci súd ozrejmil, že rozhodujúci bude\nzáujem niektorej zo sporových strán o nadobudnutie pozemku do jej vlastníctva a následné preukázanie\njej solventnosti; bude pritom prihliadať i na využitie pozemku v súlade s jeho účelom. V opačnom\nprípade, t. j. ak nebudú splnené uvedené predpoklady, konajúci súd uviedol, že pristúpi k predaju\nspoločného pozemku a výťažok rozdelí medzi strany sporu. Sporové strany tak boli uzrozumené a mali\ndostatok priestoru nielen uvádzať rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa prikázania veci do ich\nvlastníctva, čo napokon uskutočnili najmä na pojednávaní dňa 22.01.2024 (č. l. 215 a nasl.), čiastočne\nvo vzťahu k využitiu pozemku v rámci výsluchu už na pojednávaní dňa 01.12.2022\n(č. l. 136\na nasl.), ale na ich podporu navrhovať i dôkazy. Žalované v priebehu konania neprezentovali záujem\nna poľnohospodárskom využití pozemku, keď v tomto smere neuvádzali podstatné skutkové tvrdenia\na argumentáciu; ich absenciu nemohli následne sanovať a preukazovať svedeckou výpoveďou J. J.,\nku ktorej potenciálnemu obsahu sa v odvolaní podrobne vyjadrovali. Jedinou okolnosťou, vo vzťahu ku\nktorej žalované ešte pred ukončením dokazovania navrhli vykonať dokazovanie výsluchom svedka bola\ncena nehnuteľnosti, resp. okolitých nehnuteľností; táto okolnosť však nebola na zistenie skutkového\nstavu relevantná. Stanovenie ceny nehnuteľnosti pre účely následného určenia primeranej náhrady za\nspoluvlastnícky podiel ustupujúceho spoluvlastníka je otázkou odbornou, ku ktorej súd spravidla nemá\ndostatok odborných znalostí; preto je potrebné vo všeobecnosti vykonať dôkaz znaleckým posudkom\nalebo odborným vyjadrením, ktoré následne vyhodnotí súd. V danej veci však z obsahu súdneho spisu,\nnajmä zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.01.2024 vyplýva, že sporové strany zhodne uviedli, že sumu\n3 eurá za m2 považujú za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel; na primeranej náhrade za\nspoluvlastnícky podiel sa teda sporové strany zhodli (dohodli). Súd prvej inštancie bol potom oprávnený\nvychádzať z ich zhodných tvrdení\n(§ 186 ods. 2 C.s.p.), bez potreby vykonania ďalšieho\ndokazovania, pričom neprihliadal na neskoršie zmeny v ich tvrdeniach, najmä na podanie žalovaných\nzo dňa 31.01.2024, v ktorom sumu 3 eurá za m2 označili za neprimeranú, naviac, len vo vzťahu k\nvyplateniu žalobkyne. Ustanovenie § 186 C.s.p. v spojení s článkom 11 ods. 4 C.s.p. prelamuje pravidlo,\nv zmysle ktorého súd rozhoduje len na základe skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania tým, že\nvymenováva skutočnosti, ktoré dokazovať nemusí a aj napriek tomu ich môže vziať za preukázané,\npravdivé a existujúce (tzv. princíp formálnej pravdy).\n\n42. Dôvodnú pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení sporových strán pritom nemohla založiť\nžalovanými predložená kúpna zmluva z roku 2011, keďže ako uviedol i súd prvej inštancie, táto\nnereflektovala ani približne na rovnaké časové obdobie (rok 2011), pričom z nej nebolo možné zistiť ani,\nv akej lokalite sa prevádzané pozemky nachádzali, t. j. či išlo o pozemky v rovnakej alebo inej oblasti,\nnaviac, pokiaľ to spochybnila i žalobkyňa. V neposlednom rade z kúpnej zmluvy predloženej žalovanými\nvyplynulo, že kúpna cena pozemkov vzišla z výsledkov verejnej obchodnej súťaže; jej podmienky ostali\nkonajúcemu súdu, ako i sporovým stranám nepoznané.\n43. So zreteľom na uvedené nemalo tvrdenie žalovaných, že súd prvej inštancie nemal skutkový stav\ndostatočne zistený, resp. tento mal pre účely rozhodovania za preukázaný expresne rýchlo, oporu\nv obsahu spisu. Správny bol i postup konajúceho súdu, keď zohľadnil zhodný prejav žalobkyne a\nžalovaných akceptujúci sumu 3 eurá za m2 ako náhradu za vyporiadavaný spoluvlastnícky podiel, a\nv nadväznosti na neho nepristúpil k vykonaniu dokazovania výsluchom svedka J. J., nepovažujúc ho\nza osobu odborne spôsobilú spochybniť sporovými stranami zhodne ustálenú hodnotu vyporiadaného\npodielu, a tým i celej nehnuteľnosti. Napokon, sporovými stranami zhodne určená náhrada za\nvyporiadavané podiely nebola v rozpore ani so závermi odborného vyjadrenia č. 1/2019, vypracovaného\nznalcom v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, v ktorom\nznalec stanovil všeobecnú cenu pozemku, a tým i cenu jednotlivého spoluvlastníckeho podielu, v sume\n2,23 eura za m2; možno ju preto považovať za primeranú.\n44. Odvolací súd ďalej udáva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyporiadaní zrušeného\npodielového spoluvlastníctva prikázaním veci do vlastníctva žalobkyne dôsledne riadil ustanovením §\n142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď sa zaoberal účelným využitím nehnuteľnosti, výškou podielov\nvšetkých spoluvlastníčok, ako aj ich finančnou situáciou. Správne prihliadal na to, že žalobkyňa, v\npostavení väčšinovej spoluvlastníčky, ako jediná už v priebehu konania deklarovala záujem využiť\npozemok najmä na pestovanie poľnohospodárskych plodín, a to prostredníctvom blízkych príbuzných,\nktorú okolnosť žalované nijako nespochybnili a nesporovali; naproti tomu obe žalované, v rovnakom\nčase nevedeli uviesť, akoby s pozemkom, príp. jeho časťou v budúcnosti naložili, keď mali záujem najmä\no jeho potenciálne využitie na stavebné účely. Pokiaľ za tohto stavu konajúci súd uprednostnil prikázanie\npozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá by i za pomoci svojej rodiny a najbližších príbuzných\nbola schopná zabezpečiť jeho využitie v súlade s jeho účelom, pričom preukázala i solventnosť pre\núčely vyplatenia primeranej náhrady ustupujúcim spoluvlastníčkam, čo žalované v odvolaní nenamietali,\nnemožno jeho úvahe nič vytknúť. Odvolací súd dopĺňa, že hľadiská významné pre prikázanie veci\nniektorému zo spoluvlastníkov zakotvené v ustanovení\n§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nnepredstavujú jediné a konečné kritériá, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádza, keď ide o komplexný\nsúbor relevantných skutočností. Avšak, v danej situácii, keď iné rozhodujúce skutočnosti, významné\nz hľadiska rozhodnutia súdu, strany netvrdili, keď za také nemožno považovať domnienky a hypotézy\nžalovaných o možnej budúcej zmene charakteru pozemku v závislosti od schválenia investičných\nzámerov v danej lokalite, konajúci súd správne zhodnotil, že účelnejšie môže nehnuteľnosť využiť\nžalobkyňa, ktorej prináležal väčšinový spoluvlastnícky podiel a ako jediná, na rozdiel od žalovaných,\npreukázala schopnosť vyplatiť ustupujúce spoluvlastníčky; konajúcim súdom ustálené zistenia týkajúce\nsa solventnosti napokon žalované v odvolaní ani nijako nespochybnili, a teda nespochybnili skutkový\na nadväzujúci záver konajúceho súdu o tom, že nepreukázali, že disponujú finančnými prostriedkami v\ndostatočnom objeme na vyplatenie primeranej náhrady zvyšným dvom spoluvlastníčkam, t. j. žalobkyni\na druhej žalovanej.\n45. Zhrnúc uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní\no vyporiadaní nehnuteľnosti dôsledne riadil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a\nzohľadniac stanovené kritériá v ich komplexnosti rozhodol správne o prikázaní nehnuteľnosti do\nvýlučného vlastníctva žalobkyne; nepochybil ani pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky\npodiel, ktorý je žalobkyňa povinná vyplatiť jednotlivým žalovaným, keď v tomto smere zohľadnil zhodné\nskutkové tvrdenia sporových strán v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p., podporené i závermi odborného\nvyjadrenia č. 1/2019.\n46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou odvolací súd uzatvára, že žiaden z odvolacích\ndôvodov uplatnený žalovanými nebol spôsobilý privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v súvisiacom\n\nvýroku V., vo vzťahu ku ktorému žalované neuviedli žiadne odvolacie námietky, podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\npotvrdil.\n47. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262\nods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovaným plný nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30C/52/2018", "guid": "6121ae08-722e-4727-8f56-4999194fa628:4633d9cd-5c2b-4d7f-abf7-476f3f0caceb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4297191f-92ef-43e2-8d5d-875769f346b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.410.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.410.2022.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}], "citovane_v": [{"guid": "947ed355-9cc2-4c09-ac9c-fe549aa2d064:2aceb09a-ef5b-490e-85e8-5a05b827a768", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:0020205080.3", "spisova_znacka": "3Co/140/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/140/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:0020205080.3"}, {"guid": "861877a1-d2bd-4a43-9c29-f4523a17cb65:0fdece73-33d3-47a8-9469-4e9db234f2c5", "ecli": "ECLI:SK:OSMI:2025:0020205080.12", "spisova_znacka": "14C/89/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14C/89/2020 z 28. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2025-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMI:2025:0020205080.12"}]}