{"guid": "bd1a7398-1ab7-4bcd-a4bc-021fcdbfa494:3ad5237a-ec8f-4d19-a918-95b382d3b675", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1619201644.1", "spisova_znacka": "9Co/47/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/47/2024 z 30. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2025, sp. zn. 9Co/47/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1619201644.1", "identifikacne_cislo": "1619201644", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Posluchová", "sudca_id": 397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-posluchova-397", "datum_vydania": "2025-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ad5237a-ec8f-4d19-a918-95b382d3b675", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1619201644.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1619201644.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1619201644.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/47/2024\n1619201644\n30. 05. 2025\nJUDr. Zuzana Posluchová\nECLI:SK:KSBA:2025:1619201644.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: P. F., nar.\nXX.XX.XXXX, X. XXX, proti žalovanej: N. F., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.\n33C/51/2019-198 zo dňa 4. januára 2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že : I. Súd určuje, že z vecí patriacich\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalovanej:- práčka X.\nv zostatkovej hodnote 100,- €; - televízor X. v zostatkovej hodnote 100,-€. II. Žalobcovi sa prikazuje\nk úhrade zostatok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa\n20.01.2016 s veriteľom CETELEM SLOVENSKO a.s. vo výške 11.571,89 €. III. Žalovanej sa prikazuje\nk úhrade zostatok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa\n20.01.2016 s veriteľom CETELEM SLOVENSKO a.s. vo výške 11.571,89 €. IV. Žalovaná je povinná\nzaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania sumu 6254,12 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Súd\nžiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav ( pozri odsek 10. až 19. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku) a po právnej stránke vec odôvodnil ustanoveniami § 143 ,§ 144 , § 148 ods.\n1,2 ,§ 149 ods. 1 až 4 § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že bezpodielové\nspoluvlastníctvo strán vzniklo dňa 20.01.2006 a zaniklo dňa 12.05.2017, kedy nadobudol právoplatnosť\nrozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/11/2016-98, ktorým bolo manželstvo strán rozvedené. Žalobca\nv trojročnej lehote podľa ust. § 149 Občianskeho zákonníka, teda včas, podal proti žalovanej\nžalobu o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohoda o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami nebola uzavretá. Súd v prvom rade pristúpil k\nzisťovaniu, čo tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú je potrebné v konaní\nvyporiadať. Pre posúdenie otázky, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, je rozhodujúce, či bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva, kým bola\nnadobudnutá a z akých prostriedkov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva môže\nbyť len ten majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý existoval ku dňu\njeho zániku ako spoločný majetok. Rozhodujúcim z hľadiska vyporiadania je deň zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva, teda v tomto prípade deň právoplatnosti rozsudku o zrušení bezpodielového\nspoluvlastníctva.\n1.2. Zhodnými tvrdeniami strán, ku ktorým došlo na pojednávaní dňa 15.2.2023 a 23.06.2023 mal súd\nprvej inštancie za preukázané, že do masy BSM z vecí, ktoré uviedol žalobca v žalobe (spolu s podaním\nzo dňa 06.05.2020 a podaním zo dňa 26.11.2022) patria iba televízor X. a automatická práčka X.. Strany\n\nsporu zhodne uviedli, že hodnota uvedených spotrebičov ku dňu zániku bola: televízor X. 100,- € a\npráčka X. 100,- €. Žalovaná súhlasila, aby televízor X. a automatická práčka X. zostali v jej výlučnom\nvlastníctve. Čo sa týka ostatných hnuteľných vecí uvádzaných v žalobe, strany sporu zhodne uviedli,\nže automatická práčka W., kuchynský jedálenský stôl s lavicou a stoličkami a manželská posteľ už boli\nvyhodené a teda nejestvujú. Rovnako ako jedálenská sada tanierov a sedacia súprava do obývačky. Na\nzaradení chladničky B. do masy BSM žalobca netrval. Strany sporu zhodne uviedli, že Notebook HP patrí\ndcére žalovanej a motorová štvorkolka patrí synovi, nepatria teda do BSM a rovnako, že telefóny, ktoré\nuviedol žalobca v doplnení žaloby do BSM nepatria. Žalovaná tvrdila, že televízor D. má žalobca, ktorý\nale k tomu uviedol, že bol v tom, že televízor má žalovaná, ale pokiaľ ho ona nemá, nemá ho ani on. Súd\nna základe uvedeného tieto hnuteľné veci do masy BSM nezahrnul. Pokiaľ ide o osobný automobil Q. F.\nrok výroby 2009, žalobca uviedol, že bol kupovaný na leasing s tým, že po splatení všetkých splátok ho\nso žalovanou mali nadobudnúť do vlastníctva. Do zániku BSM však nadobudnuté do vlastníctva nebolo.\nJeho vlastníkom je podľa žalobcu stále leasingová spoločnosť, čo žalovaná nepoprela, preto ho súd do\nmasy BSM taktiež nezahrnul.\n1.3. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva však nie je možné ponechať bokom ani pohľadávky\na dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva (R 46/1966). Po zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva sa spoločné záväzky stávajú predmetom vyporiadania v tzv. širšom zmysle podľa zásad\nplatných pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Také spoločné majetkové práva\nči pohľadávky alebo dlhy sa potom rovnako ako veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva,\npokiaľ existovali v dobe vyporiadania, prikazujú tomu-ktorému účastníkovi. Z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že manželia mali spoločné záväzky z uzavretých zmlúv o úvere / pôžičke, a to: zmluva o\nspotrebiteľskom úvere zo dňa 03.03.2014 so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., ktorou čerpali\núver vo výške 15.000,- €, zmluva o spotrebiteľskom úvere s CETELEM SLOVENSKO a.s. zo dňa\n30.4.2015, ktorou čerpali bezúčelový úver vo výške 19 061,- € a z tohto úveru vyplatili okrem iného aj\núver zo zmluvy zo dňa 03.03.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere s CETELEM SLOVENSKO a.s. zo\ndňa 20.1.2016, ktorou čerpali úver vo výške 34.000,- €, zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so\nSlovenskou sporiteľňou z 27.5.2015, ktorou čerpali bezúčelový úver vo výške 25.000,- €. Z potvrdenia\nBNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ( č.l. 3, 52) vyplýva, že zostatok úveru č. XXXXXXXXXXXXXX\nku dňu zániku BSM bol 25.090,-€. Z potvrdenia BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vystaveného\ndňa 18.11.2022 ( č.l. 51) vyplýva, že dlh zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX veriteľ eviduje ako uhradený\nna základe poskytnutej zľavy (generálny pardon). Keďže tento dlh už zanikol na základe generálneho\npardónu, nemožno ho prikázať na úhradu žiadnej zo strán sporu. Žalobca nepreukázal, že by po zániku\nBSM uhrádzal na úhradu tohto dlhu nejaké splátky, ktorých čiastočné nahradenie by žiadal od žalovanej\nv tomto konaní, preto súd vo výroku rozhodnutia na tento dlh neprihliadal. Žalobca v žalobe uvádzal aj\ndlh na karte od Cetelem Slovensko a.s. vo výške 1.500,- €, tento však podľa žalobcových vyjadrení na\npojednávaní dňa 15.02.2023, ktoré žalovaná výslovne nepoprela, je už uhradený a nemieni si v súvislosti\ns tým nič uplatňovať. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. ( č.l. 5 a 75) vyplýva, že zostatok úveru ku\ndňu zániku BSM bol 21.666,42 €. Žalobca doložil výpis z úverového účtu (vedeného na jeho meno) za\nobdobie od 25.5.2015 do 23.9.2016 (č.l. 76), z ktorého vyplýva, že z účtu žalovanej (žalobca tvrdí, že išlo\no ich spoločný účet) sa hradili splátky tohto úveru. Nebolo sporné, že po rozvode tento úver splácal len\nžalobca. Tento dlh už ale bol v čase rozhodovania súdu podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná výslovne\nnepoprela, uhradený a nič si v súvislosti s týmto dlhom voči žalovanej neuplatňuje. Súd preto v konaní\ntieto dlhy (dlh na karte Cetelem a dlh voči Slovenskej Sporiteľni, a.s.) nevyporiadaval.\n1.4. Čo sa týka dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2016 voči spoločnosti\nBNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (pôvodne CETELEM SLOVENSKO a.s.), súd na základe\nvykonaného dokazovania zistil, že tento je ku dňu vyporiadania BSM nesplatený a zaplatenie jeho\nzostatku je predmetom konania na Okresnom súde Senica o zaplatenie 23.143,78 € s príslušenstvom.\nTento dlh zostal medzi stranami nevyporiadaný a jeho vyporiadanie je predmetom tohto konania. Žalobca\nna poslednom pojednávaní žiadal tento dlh spravodlivo rozdeliť. Žalovaná podaním doručeným súdu\ndňa 06.09.2021 uviedla, že úver od CETELEM SLOVENSKO a.s. z 20.01.2016 vo výške 34.000,- €\nslúžil aj na splatenie dlhu jej bratovi, od ktorého si požičiavali peniaze, keď žalobca dva roky nikde\nnepracoval. Tento úver si žalobca zobral až po odchode zo spoločnej domácnosti a z veľkej časti si\nz neho zrejme financoval vlastné bývanie. Žalovaná odmietla zaplatiť akúkoľvek sumu v súvislosti s\ntýmto úverom, keďže trvá na tom, že žalobca prostriedky z neho použil najmä pre svoje potreby ako\nnapr. na dovolenku so sesternicou a zariaďovanie svojej novej domácnosti. Žalovaná výšku žalobcom\ntakto použitých peňažných prostriedkov nijako nešpecifikovala a ani nepreukázala, pričom v konaní o\n\nvyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach\nťaží toho z manželov, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorý\nexistenciu týchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/2727/1999). Súd\nprvej inštancie zdôraznil, že v prvom rade je potrebné prihliadnuť na časový aspekt takto predneseného\nnávrhu žalovanej. Žalovaná ho uplatnila až podaním doručeným súdu dňa 06.09.2021, t.j. po viac ako 4\nrokoch od zániku manželstva. Súd údajné investície, o ktorých žalovaná tvrdila, že boli použité žalobcom\ndo jeho výlučného majetku neskúmal a do vyporiadania nezahrnul, nakoľko neboli uplatnené v lehote\n3 rokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Náhradu takýchto nákladov možno\nuplatniť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na to, kedy boli počas\nmanželstva vynaložené, na uplatnenie týchto nárokov sa síce nevzťahuje premlčacia doba, ale nemožno\nich uplatniť po uplynutí 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy dochádza\nk vyporiadaniu zo zákona. Uvedené je v súlade so závermi Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp. zn.\n22Cdo/3000/2011. Žalovaná síce uplatnila tento svoj nárok vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, avšak\nv zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ mala žalovaná dostatočnú dobu na to, aby sa sama\npokúsila BSM so žalobcom vyporiadať, resp. uplatniť svoj nárok na súde (rozsudok NS ČR sp. zn.\n22Cdo/3000/2011, uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2881/2008 ). Takéto hodnotenie je aj v súlade so\nzásadou dispozičnou v rámci civilného sporového konania, kedy strany sporu určujú rozsah predmetu\nkonania.\n1.5. Na základe zhodných tvrdení strán, súd prvej inštancie ustálil, že masu BSM tvorili tieto hnuteľné\nveci televízor - X. a pračka X. spolu v hodnote 200,- €. Na základe zhodného návrhu strán ich súd\nprikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Hodnotový podiel každého z manželov bol teda v sume\n100,- € každý (200 : 2). Žalobca nadobudol spolu hodnoty vo výške 0 €. Žalovaná nadobudla spolu\nhodnoty vo výške 200,- €. Na vyrovnanie podielov tak bola žalovaná povinní uhradiť žalobcovi sumu\n100,- €. V konaní bolo preukázané, že za trvania manželstva bol žalobcovi a žalovanej spoločnosťou\nCETELEM SLOVENSKO a.s. dňa 20.1.2016 poskytnutý úver vo výške 34.000,- €, jeho zostatok bol\nku dňu vyporiadania BSM 23.143,78 € s príslušenstvom. Tieto finančné prostriedky poskytnuté titulom\núveru boli poskytnuté obom manželom do BSM, súd preto zostatok úveru rozdelil a uložil povinnosť\nuhradiť 1 záväzku, t.j. sumu 11.571,89 € s príslušenstvom žalobcovi a 1 záväzku, t.j. sumu 11.571,89 €\ns príslušenstvom žalovanej. Keďže po zániku BSM pokračoval žalobca v splácaní tohto úveru a podľa\npotvrdenia spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (CETELEM SLOVENSKO a.s.) zo\ndňa 27.06.2023 splatil od 12.05.2017 (zániku BSM) do 19.02.2020 celkovo sumu\n12.308,24 €, súd\nzaviazal žalovanú na úhradu polovice tejto sumy teda na úhradu sumy 6.154,12 € za účelom vyrovnania\npodielov oboch manželov na splatení uvedenej pôžičky.\n1.6. Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyporiadaní BSM sú podiely oboch manželov rovnaké, súd zaviazal\nžalovanú zaplatiť žalobcovi na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo\nvýške 6254,12 € (suma 100,- € za nadobudnuté aktíva a suma 6154,12 € za splatenie časti pôžičky\nzo strany žalobcu). Lehotu na plnenie určil súd 30 dní vzhľadom na to, že ide o značnú sumu peňazí,\nktorých obstaranie môže byť spojené s časovo náročnejším procesom.\n1.7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods.1,2,\n§ 262\nods. 1 C.s.p., keď prihliadal na to, že vyporiadanie bolo v záujme oboch účastníkov a úspešnosť bola\nprakticky rovnaká, preto ani jednej zo strán náhradu trov konania nepriznal.\n2. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom III., IV. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nžalovaná, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že sa žaloba zamieta, resp.\no aby odvolací súd vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasila aby sa podieľala\nna dlhu (11.571,89 € - CETELEM SLOVENSKO, a.s.), ktorý nespôsobila, z úveru nemala žiadny osoh a\ntiež nesúhlasila s tým, aby vyplácala bývalého manžela sumou 6.254,12 €. Čo sa týka úverov - tie boli\npostupne refinancované. Z vyjadrení bývalého manžela nie je zrejmé, v akej výške bol dlh ku dňu zániku\nmanželstva a čo všetko sa z úverov zaplatilo, resp. kto tieto úvery spotreboval. Súd teda nezisťoval, či\npeniaze z úverov boli spotrebované na služby, alebo či z nich boli zakúpené veci na osobnú potrebu\nbývalého manžela. Ak tu bola druhá možnosť a z úverov boli zakúpené veci pre bývalého manžela tak\nsúd mal tieto okolnosti zohľadniť a takto zakúpené veci mali byť tiež predmetom vyporiadania. Nemožno\nteda mechanicky oddeliť úver (na ktorý sa bude prihliadať pri vyporiadaní) od toho, čo za tento úver bolo\nzakúpené (na čo sa pri vyporiadavaní neprihliadalo). Súd prvej inštancie nezohľadnil ani ten fakt, že\núver si bývalý manžel vzal až po odchode zo spoločnej domácnosti, a že finančné prostriedky z úveru\n\nboli vyplácané na jeho účet. Súd teda mohol a mal žiadať výpisy z jeho účtu, kde by sa preukázalo, kam\ntieto finančné prostriedky smerovali. Z predchádzajúcich úverov bola len veľmi malá časť použitá v jej\nprospech, resp. v prospech detí. Tu je teda rozpor v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde\nsúd uvádza, že nešpecifikovala - čo všetko bývalý manžel mal zakúpiť, keď ona nemala prístup do\njeho banky a banka by mi kvôli bankovému tajomstvu takéto informácie neposkytla. Súd teda nevykonal\ndostatočné dokazovanie.\n2.1. Ďalej uviedla, že ak súd v jej neprospech uviedol, že neskoro uplatnila svoje nároky, tak tento\nistý argument by sa dal uviesť aj v neprospech bývalého manžela, ktorý rovnako neskoro uplatnil /\nšpecifikoval nároky voči nej. Tu totiž išlo o vyporiadanie BSM ako celku, a preto nemožno BSM chápať\nako súhrn jednotlivých vecí, ktoré nemožno upravovať v priebehu konania (resp. len v priebehu 3 rokov\nod zániku manželstva). Takéto chápanie vyporiadania nemá oporu v zákone ani v judikatúre. Inak sa tu\nvytvára nerovnosť zbraní, keď býv. manžel mohol upravovať rozsah BSM bez obmedzenia a jej v tomto\nistom konaní to umožnené nebolo. V konaní totiž obaja vystupujú v pozícii navrhovateľa aj odporcu\nzároveň (uznesenie ÚS SR z 11. 9. 2018, č. k. IV. ÚS 479/2018-28), a preto nemožno hovoriť o tom,\nkto čo neskoro uplatnil.\n2.2. Namietala, že v skorších písomných podaniach poukazovala na to, že v čase, keď žiadala zvýšiť\nvýživné na deti (rok 2017), tak bývalý manžel bol vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. X.. Súd si ani\ntieto okolnosti nepreveril - hoci je silný predpoklad, že na zaobstaranie nehnuteľností boli použité\npráve prostriedky z BSM. Poukázala aj na nesprávny výpočet ( odsek 31. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku), keď v úvode tohto bodu sa nachádza zmienka o tom, že zostatok ku dňu vyporiadania BSM\nje 23.143,78 €. Tento deň vyporiadania však nie je špecifikovaný. Ďalej je uvedené, že bývalý manžel\nsplácal od 12.05.2017 do 19.02.2020 sumu 12.308,24€, ktorá sa má vraj tiež rozdeliť na polovičku. Súd\nvšak nikde neuviedol, čo sa dialo a ako sa splácal úver od 19.02.2020 do dátumu vyhlásenia rozsudku.\nSúd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keď nezohľadnil, čo sa\nzo spoločných úverov vynaložilo na ostatný majetok bývalého manžela a takisto neprihliadol na potreby\nmaloletých detí a kto o nich vykonával starostlivosť a rozsudok je teda v tomto smere arbitrárny.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že mala dostatok času od podania žaloby na\npredloženie dokumentov by preukázal veci na ktoré v odvolaní poukazuje. Jej tvrdenia v odvolaní sú\nzavádzajúce a nepravdivé, keď všetky finančné prostriedky z úverov boli poukazované na jej osobný\núčet. Ohľadom detí, ktoré žalovaná spomína žalobca uviedol, že dcéra mala v roku 2017 22 rokov, syn\n9 rokov a na toho pravidelne prispieva výživným, ktoré určil súd.\n4. Žalovaná v replike uviedla, že žalobca vôbec nespochybnil jej argumenty ohľadne tohto, že nebolo\naplikované ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka a tiež nespochybnil to, že z úveru boli platené\npredovšetkým jeho veci. Súd si mohol zadovážiť výpisy z účtov z ktorých by zistil, že s peniazmi\ndisponoval žalobca.\n5. Žalobca v duplike zotrval na tom, že on všetko zdokladoval a naopak žalovaná mala 5 rokov na\ndoloženie dokumentov a z jej strany neboli doložené. Uviedol, že sa nebude vyjadrovať k jej obvineniam,\nktoré nemajú opodstatnenia.\n6. Na dupliku žalobcu reagovala žalovaná vyjadrením, v ktorom neuviedla žiadne nové skutočnosti\nvzťahujúce sa na vec.\n7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 písm. c), 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom\nrozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený\npodľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené\npodmienky ani na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku\n8. Odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, z dôvodu, že i keď výroková časť\nrozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje\ntej - ktorej strane sporu a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie), treba na\nrozhodnutie o vyporiadaní BSM hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie\npráva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak jedna strana sporu napadne odvolaním\nrozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov),\n\nodvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c/ C.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiaden z\nvýrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367\nods. 2 C.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní\nBSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu\nmôže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť\n(§ 387 C.s.p.) alebo zmeniť (§ 388 C.s.p.)\nalebo zrušiť (§ 389 C.s.p.).\n9. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu\n(právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode) dňa 12.5.2017. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v\n§ 150 Občianskeho zákonníka. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nnedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak nebol návrh podaný do troch rokov od jeho zániku a\nnebolo vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa\nstavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a\ndomácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach\nplatí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí\nprimerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa vyporiadanie\nnevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z\nmanželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je\npovinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne\npredovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako\nsa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ\nna starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).\n9.1. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z\nceny, ktoré majú veci v čase vyporiadania BSM (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 2Cdo/9/97). Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani dĺžka konania o vyporiadanie BSM,\npreto žalobca nedôvodne namieta, že nakoľko od podania návrhu žalobcu na vyporiadanie BSM do\nrozhodnutia súdu uplynula doba takmer 9 rokov, bola v konaní nedôvodne zvýhodnená žalovaná.\nVyporiadanie BSM v širšom zmysle zahŕňa otázky tzv. investície do spoločného majetku, ktoré boli\nvynaložené niektorým z bezpodielových spoluvlastníkov. Právne vzťahy bývalých manželov sa v dobe\nmedzi zánikom manželstva a vyporiadaním BSM riadia primerane ustanoveniami upravujúcimi BSM.\n10. Prvoinštančný súd sa týmito zásadami neriadil a jeho rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle §\n220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, pretože povinnosť súdu riadne\nodôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nspôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strán sporu.\n11. Čo sa týka dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2016 voči spoločnosti BNP\nPARIBAS PERSONAL FINANCE SA (pôvodne CETELEM SLOVENSKO a.s.), sa súd prvej inštancie\nnezaoberal námietkami žalovanej, že úver bol vyplatený na účet žalobcu a žalobca prostriedky z\nneho použil najmä pre svoje potreby ako napr. na dovolenku so sesternicou a zariaďovanie svojej\nnovej domácnosti a to z dôvodu jej neunesenia dôkazného bremena, keďže výšku žalobcom takto\npoužitých peňažných prostriedkov nijako nešpecifikovala a ani nepreukázala. Námietkami žalovanej sa\nnezobral tiež z dôvodu časového aspektu takto predneseného návrhu žalovanej, ktorá ho uplatnila až\npodaním doručeným súdu dňa 06.09.2021, t.j. po viac ako 4 rokoch od zániku manželstva a preto údajné\ninvestície, o ktorých žalovaná tvrdila, že boli použité žalobcom do jeho výlučného majetku neskúmal a\ndo vyporiadania nezahrnul, nakoľko neboli uplatnené v lehote 3 rokov odo dňa zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. V tomto smere súd prvej inštancie citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR\nv rozsudku sp. zn. 22Cdo/3000/2011, 22Cdo/2881/2008 ( pozri odsek 29. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku). Uvedené závery súdu prvej inštancie nie sú správne a dôvody, pre ktoré sa odmietol súd\nprvej inštancie zaoberať námietkami a obranou žalovanej neobstoja.\n12. Uplatňovanie zásady, že predmetom konania o vyporiadanie BSM je len to, čo predmetom konania\ndo troch rokov od zániku BSM urobili strany sporu môže viesť k nespravodlivým rozhodnutiam. V\nČeskej republike sa vyvinula judikatúra tak, že predmetom konania o vyporiadanie BSM (resp. od\n01.08.1998 v Českej republike „společné jmění manželů“ - pre zjednodušenie bude odvolací súd v tomto\nodseku ďalej používať aj skratku „BSM“) je len to, čo predmetom tohto konania urobili účastníci do troch\n\nrokov od zániku BSM (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/1192/2007,\n22Cdo/51/2011, 22Cdo/2380/2012, 22Cdo/3395/2012, 22Cdo/2881/2008), úvahy ktoré si v danej veci\nosvojil aj súd prvej inštancie. Je nutné uviesť, že - na rozdiel od slovenskej právnej úpravy - v Českej\nrepublike zákon č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník v znení účinnom od 01.08.1998 (novelizovaný\nzákonom č. 91/1998 Sb.), ako aj Nový Občanský zákoník (zákon č. 89/2012 Sb., ďalej len „NOZ“)\nvymedzujú BSM (společné jmění manželů) podstatne širšie (§ 143 ods. 1 Občanského zákoníka od\n01.08.1998, resp. § 708 NOZ) s tým, že jeho súčasťou sú aj spoločné záväzky a dlhy a ustanovujú tiež\nspôsob ich vyporiadania po zániku BSM (§ 150 ods. 4 Občanského zákoníka od 01.08.1998, resp. § 742\nNOZ). Otvára sa tak priestor pre vyporiadanie vnosov bývalých manželov fikciou (po uplynutí trojročnej\nlehoty od zániku BSM) nako súčasti spoločného dlhu/záväzku manželov (kde veriteľom je jeden z nich),\naj keď tieto vnosy neboli predmetom konania o vyporiadanie BSM. Preto nekritické preberanie českej\njudikatúry v tomto prípade odvolací súd nepovažuje za správne. Citovaná česká judikatúra ako hlavný\nprínos zásady, že predmetom konania o vyporiadanie BSM je len to, čo predmetom tohto konania\nurobili účastníci do troch rokov od zániku BSM, uvádza, že sa tak zabráni neprimeranému predlžovaniu\nsporov, keď by kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM mohla ktorákoľvek strana navrhnúť\nna vyporiadanie nové položky. Táto situácia sa však v slovenských podmienkach dá riešiť aplikáciou\nsudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p.. V prejednávanej veci žalovaná uplatnila prostriedky\nprocesnej obrany včas a to pri prvom úkone vo Vyjadrení k žalobe ( č.l 34 spisu) v dôsledku čoho\nsúd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď síce na zistený skutkový stav aplikoval správne\nhmotnoprávne ustanovenie (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka), avšak toto ustanovenie nesprávne\nvyložil. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že vyporiadanie BSM súdom neprichádza do úvahy vtedy,\nkeď žaloba bola podaná po troch rokoch od zániku BSM, rovnako tak, že súd nemusí vyporiadať celú\nmasu BSM, ale len to, čo predmetom konania o vyporiadanie BSM urobili strany spor,. Nesprávne však\nvyvodil, že predmetom vyporiadania BSM v konaní začatom na základe žaloby podanej v stanovenej\nlehote je len to, čo predmetom tohto konania urobili strany sporu ( reps. žalovaná) do troch rokov\nod zániku BSM. Konanie o vyporiadanie BSM je považované za „iudicium duplex“, t.j. spravodlivému\nusporiadaniu vzťahov medzi stranami konania (čl. 2 a čl. 4 Základných princípov C.s.p.) zodpovedá taký\npostup súdu, keď obe strany majú možnosť (aspoň raz) sa vyjadriť k tomu, čo považujú za súčasť svojho\n(zaniknutého) BSM a čo má podľa nich byť predmetom konania o vyporiadanie BSM. Ak vyjadrenie k\nžalobe bolo súdu doručené v primeranej lehote (hoci medzitým uplynula lehota troch rokov od zániku\nBSM), je potrebné naň prihliadať a za predmet konania považovať to, čo urobili predmetom konania obe\nstrany, nie iba jedna z nich (pozri napr. uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 479/2018-28).\n12.1. Vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena žalovanou odvolací súd nespochybňuje závery\nsúdu prvej inštancie, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dôkazné\nbremeno o určitých skutočnostiach ťaží toho z manželov, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba\npriaznivé právne dôsledky a ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Zároveň je potrebné ale prihliadnuť\naj nato, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu\nkonania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. V civilnom\nsporovom konaní totiž platí aj tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od\nstrany spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. tvrdenie,\nže úver bol vyplatený na účet žalobcu a žalobca prostriedky z úveru použil pre svoje potreby), v\ndôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na protistranu, v tomto prípade na žalobcu\naby preukázal opak, keď naviac žalovaná navrhla v tomto smere aj vykonanie dôkazu a to výpisom z\núčtu žalobcu, ktorý ona nemohla z dôvodu bankového tajomstva zadovážiť. Ak teda jeden z manželov\ntieto peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM použil (podľa tvrdení žalovanej to mal byť žalobca)\nvzhľadom na negatívnu dôkaznú teóriu nesie žalobca dôkazné bremeno, že ich použil v súlade s\nustanovením § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda na bežnú spotrebu, náklady spojené s užívaním\na udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, resp. že boli spotrebované v rámci BSM. Len\nten, kto tieto peniaze použil, vie ako ich použil a preto je na ňom dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich\npoužitie.\n13. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ( odsek 31. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku) okrem iného uviedol, že zostatok úveru č. XXXXXXXXXXXXXX ku dňu vyporiadania BSM je\n23.143,78 € s príslušenstvom a že žalobca splatil od 12.05.2017 (zániku BSM) do 19.02.2020 celkovo\nsumu 12.308,24 €.\n13.1. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia nepodal zrozumiteľný a jasný výklad ako dospel\nk záveru, že ku dňu vyporiadania t.j. ku dňu 4.1.2024 ( deň vyhlásenia napadnutého rozsudku) bol\nzostatok 23.143,78 € s príslušenstvom. Z vyjadrenia advokátskej kancelárie Remedium Legal, s.r.o.\n\nzo dňa 11.10.2023 (č.l. 183 spisu) vyplýva, že tento zostatok je ku dňu 11.10.2023 a nie ku dňu\nvyporiadania. Rovnako z odôvodnenia nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k čiastke 12.308,24\n€ ktorú mal žalobca zaplatiť od 12.05.2017 (zániku BSM) do 19.02.2020. Z Potvrdenia BNP PARIBAS\nPERSONAL FINANCE SA zo dňa 27.06.2023 (č.l. 131 a 136 spisu ) vyplýva, že na úverovom prípade\nč. 42725571920009 bola v tomto období uhradená suma 21.218,24 €. Dôvodné sú teda námietky\nžalovanej ( pozri odsek 2.2.), že súd prvej inštancie konštatoval zostatok úveru ku dňu vyporiadania\nBSM vo výške 23.143,78 €, ale deň vyporiadanie nie je uvedený. Rovnako tak, že súd prvej inštancie\nnepostupoval v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pretože nezohľadnil, čo sa zo spoločných\núverov vynaložilo na ostatný majetok bývalého manžela, neprihliadol na potreby maloletých detí a kto\no nich vykonával starostlivosť.\n14. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v časti zostatku úveru, v\nčasti čiastky uhradenej žalobcom a absencia vysporiadania sa s obranou žalovanej ( pozri odsek 11.) má\nza následok, že došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne\nkonanie. Identicky tak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ( pozri odsek 12., 12.1.) súd\nprvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaznú povinnosť strán sporu a nevykonal žalovanou navrhnuté\ndôkazy, čím tiež znemožnil žalovanej aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní\npred odvolacím súdom a to s poukazom na princíp dvojinštančnosti konania, spočívajúci v tom, že každá\nskutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí byť predmetom posúdenia\nsúdu nielen súdom prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu.\n15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b)\na c) C.s.p. zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie.\n16. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným názorom odvolacieho\nsúdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie bude pri vyporiadaní BSM\npostupovať v súlade zo zásadami uvedenými v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka a po\nopätovnom vyhodnotení doteraz vykonaného dokazovania a doplnení dokazovania opätovne vo veci\nrozhodne. V odôvodnení rozsudku musia byť vyriešené komplexne všetky sporné otázky týkajúce sa\nrozsahu vyporiadavanej masy BSM a nové rozhodnutie musí mať náležitosti v zmysle § 220 C.s.p..\n17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho\nkonania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).\n18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\n\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33C/51/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:610cef54-83b1-4074-a11c-b05e7b07bde9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.479.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.479.2018.1"}], "citovane_v": []}