{"guid": "a3381b6a-b1f4-4710-8ec5-647973dcb522:a4b6fd67-5244-4383-9e7f-b67db09e75d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1623010559.4", "spisova_znacka": "3To/142/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/142/2024 z 27. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2025, sp. zn. 3To/142/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1623010559.4", "identifikacne_cislo": "1623010559", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Andrea Vojteková Fejérová", "sudca_id": 453, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-vojtekova-fejerova-453", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4b6fd67-5244-4383-9e7f-b67db09e75d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1623010559.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1623010559.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1623010559.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3To/142/2024\n1623010559\n27. 05. 2025\nJUDr. Denisa Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2025:1623010559.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a\nčlenov senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného T. M. pre\nprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní\nobžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/64/2023 zo dňa 20.06.2024, na\nverejnom zasadnutí konanom dňa 27. mája 2025, pomerom hlasov 3:0 takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku s použitím § 2 ods. 1 Trestného zákona sa prvostupňový\nrozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný\nT. M., nar. XX.XX.XXXX v S., H. republika, trvale bytom X.\nuznáva\n\nza\n\nv i n n é h o, ž e\n\nnapriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry M., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom M. č. XXX/XX, X., vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a následne\nmu deklarovanej aj rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 14.04.2011, sp. zn. 8P/158/2010,\nprávoplatným dňa 16.05.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry sumou vo výške\n85,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Q. S., trvale bytom M. č. XXX/XX, X.,\nsi túto zákonnú povinnosť neplní od 01.04.2022 až doposiaľ (s výnimkou obdobia, kedy sa nachádzal vo\nvýkone trestu odňatia slobody - od 14.08.2022 až doposiaľ), v dôsledku čoho mu vznikol dlh na bežnom\nvýživnom v celkovej výške 240,-Eur, pričom v rozhodnom období bol aj riadne zamestnaný, nebol\nevidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nebol ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi,\nči inej sociálnej dávky a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného\nsúdu Malacky, pod č.k. 7T/32/2021 zo dňa 09.07.2021, právoplatným dňa 27.01.2021 odsúdený za\nprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia\nslobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov,\nteda\nnajmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin\nspáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený\nčím\n\nspá ch al\n\nprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona v znení účinnom\nod 06.08.2024.\nZa to sa\n\nodsudzuje\nPodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo\nvýmere 12 (dvanásť) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje\ndo ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/64/2023 zo dňa 20.06.2024 bol obžalovaný T. M.\nuznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného\nzákona s použitím § 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\nnapriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry M., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom M. č. XXX/XX, X., vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a následne\nmu deklarovanej aj rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 14.04.2011, sp. zn. 8P/158/2010,\nprávoplatným dňa 16.05.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry sumou vo výške\n85,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Q. S., trvale bytom M. č. XXX/XX, X.,\nsi túto zákonnú povinnosť neplní od 01.04.2022 až doposiaľ (s výnimkou obdobia, kedy sa nachádzal vo\nvýkone trestu odňatia slobody - od 14.08.2022 až doposiaľ), v dôsledku čoho mu vznikol dlh na bežnom\nvýživnom v celkovej výške 340,- Eur, pričom v rozhodnom období bol aj riadne zamestnaný, nebol\nevidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nebol ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi,\nči inej sociálnej dávky a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného\nsúdu Malacky, pod sp. zn. 7T/32/2021 zo dňa 09.07.2021, právoplatným dňa 27.07.2021 odsúdený za\nprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia\nslobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.\nZa to mu bol podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného\nzákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na\nvýkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Trestného poriadku prostredníctvom\nsvojho obhajcu odvolanie obžalovaný T. M.. V odôvodnení odvolania uviedol, že si je vedomý svojej\nvyživovacej povinnosti a túto by rád splnil bez zbytočného odkladu po tom, ako bude prepustený z výkonu\naktuálne nariadených trestov odňatia slobody. Ak by obžalovaný výživné zaplatil, na jednej strane by\nto bolo dôvodom na uplatnenie § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a tiež by bolo zabezpečené\ndoplatenie výživného a tiež priebežné platenie ďalšieho výživného, ktoré by obžalovaný platiť nemohol,\nak by bol vo výkone trestu pre stíhaný skutok. V tomto kontexte obžalovaný žiada odvolací súd o\nzhovievavosť a umožnenie doplatenia zameškaného výživného, ktoré sa trestné konanie vedie.\nĎalej doplnil, že v rámci súdom vydaného rozsudku súd pri určovaní výmery trestu použil § 37 písm. m/ a\n§ 38 ods. 4 Trestného zákona, čo však nie je správny postup, a to s poukazom na § 38 ods. 1 Trestného\nzákona. Zákonným znakom stíhaného trestného činu (§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona) je\ntotiž okolnosť v podobe predchádzajúceho odsúdenia, pričom v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona je\npotom vylúčené, aby na ňu súd prihliadal ako na priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Trestného zákona\n- existencia predchádzajúceho odsúdenia). Okrem toho súd obžalovanému pričítal predchádzajúce\nodsúdenia Okresným súdom Hodonín, ktoré majú byť uznané podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona.\nTakéto rozhodnutia však na pojednávaní neboli vykonané, neboli oboznámené. Obhajoba tiež namietala,\nže prihliadnutie na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona s poukazom na časť vety\nza bodkočiarkou nie je spravodlivé, a to v kontexte, že mu recidíva bola dvakrát pričítaná, aj v kontexte\nmiery spoločenskej závažnosti stíhaného skutku (rozsah omeškania s platením výživného 3 mesiace,\ndlžná suma, vôľa obžalovaného doplatiť). S takouto námietkou obhajoby sa súd nevysporiadal.\n\nOkrem toho s prihliadnutím na znenie Trestného zákona účinné od 06.08.2024 boli „vypustené“\nustanovenia § 38 Trestného zákona o zvyšovaní dolnej hranice trestnej sadzby v prípade prevažujúceho\npočtu priťažujúcich okolností, a teda, aj s odkazom na § 2 Trestného zákona rozhodnutie o trestne\nnerešpektuje ustanovenia Trestného zákona v účinnom znení. Navyše, ako vyplýva aj z ďalšieho textu,\nexistuje poľahčujúca okolnosť v podobe § 35 písm. g/ a h/ Trestného zákona (aj podľa účinného znenia).\nS takouto námietkou sa súd nevysporiadal. Skutkový záver o tom, že bol obžalovaný v rozhodnom\nobdobí zamestnaný nie je pravdivý. Ako vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu, zamestnaný bol v\nobdobí od 26.04.2022 do 11.05.2022 a v období od 11.07.20222 do 14.08.2022 (do nástupu do výkonu\nTOS), ako vyplýva z prípisu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Z uvedeného vyplýva záver,\nže v období porušenia nemal riadne a stále zamestnanie, avšak zamestnanie si riadne a aktívne hľadal,\naj keď nebol evidovaný na úrade práce, o čom svedčí fakt, že si prácu opakovane našiel 26.04.2022 a\nnásledne 11.07.2022. Nie zrejmé, z čoho súd ustálil, že by akokoľvek ľahkovážne pristupoval k svojmu\nzamestnaniu. Z toho možno usúdiť, že neplnenie si vyživovacej povinnosti na strane klienta nemal pôvod\nani v zavinení z nedbanlivosti, keďže je evidentné, že sa klient snažil pracovať a zarábať, ale malo\npôvod skutočne v nepriaznivých životných okolnostiach, za ktoré nemohol a ktorú sa preukázateľne\nsnažil zvrátiť. Nie zrejmé z čoho súd ustálil, že by klient akokoľvek ľahkovážne pristupoval k svojmu\nzamestnaniu. Nebolo preukázané, že by dôvod ukončenia pracovného pomeru bol taký, ako ustálil súd.\nUvedenému záveru svedčí aj to, že obžalovaný mal problémy s platením výživného vo vyššom roku\njeho dcéry, narodenej v roku 2008, a to práve po tom, ako prišiel o majetok a o domov a stali sa mu\nďalšie nepriaznivé životné udalosti, ktoré opisoval vo výpovedi., z ktorých sa ale postupne čiastočne\ndostal. Je bez domova od roku 2020, kedy po 12 rokoch od narodenia dcéry začali jeho problémy\ns platením výživného (odsúdenie Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 7T/32/2021,\nza neplatenie výživného v období 01/2020 až 04/2021 - vyšetrovací spis). Nejde teda o žiadneho\n„notorického“ neplatiča, čo súd absolútne opomenul zohľadniť.\nZ prípisu DEPAUL SLOVENSKO, n.o., ktorá poskytuje za malý poplatok ubytovanie ľuďom bez domova,\nje zrejmé, že obžalovaný občasne tieto služby ubytovania využíval od roku 2021, a to aj v období\nporušenia vyživovacej povinnosti, z čoho je na jednej strane zrejmé, že sa snažil viesť primerane\ndôstojný a riadny život (dostať sa „z ulice“), ale aj to, že ani na ubytovanie často nemal peniaze a tiež aj\nto, že aj počas toho, ako preukázateľne bol bez domova, svoju vyživovaciu povinnosť podľa možností\nplnil (obdobie od 05/2021 do 03/2022). Z okolností trestných konaní je zrejmé, že za obdobie 05/2021 až\n03/2022 vyživovaciu povinnosť, hoci bol bez domova, plnil. Z uvedeného je zrejmé, že 12 rokov na dcéru\nvýživné platil a do problémov s platením sa dostal až keď bol bez domova, ale aj v tom období podľa\nmožností výživné platil. Okrem toho, berúc do úvahy jeho reálne príjmy, je zrejmé, že v mesiacoch 04,\n05 a 06/2024, kedy povinnosť mal porušiť, nedosahoval príjem ani v rozsahu sumy životného minima,\npretože:\n- v mesiaci 04/2022 zarobil hrubú mzdu 186,91 EUR, z toho bola čistá mzda 161,85 EUR, z čoho\nmu zamestnávateľ ešte zrazil 17,07 EUR, ako vyplýva z prípisu spoločnosti Manuvia People SK,\ns.r.o. (vyšetrovací spis). Zostalo mu teda reálne 144,78 EUR reálneho zárobku za mesiac 04/2022, čo\nnepredstavuje ani sumu životného minima, ktorá bola od 01.07.2021 v sume 208,06 EUR;\n- v mesiaci 05/2022 zarobil hrubú mzdu 278,72 EUR, z toho bola čistá mzda 241,40 EUR, z čoho\nmu zamestnávateľ ešte zrazil 117,88 EUR, ako vyplýva z prípisu spoločnosti Manuvia People SK,\ns.r.o. (vyšetrovací spis). Zostalo mu teda reálne 123,52 EUR reálneho zárobku za mesiac 05/2022, čo\nnepredstavuje ani sumu životného minima, ktorá bola od 01.07.2021 v sume 208,06 EUR;\n- v mesiaci 06/2022 reálne nič nezarobil, teda nedosiahol ani sumu životného minima, ktorá bola od\n01.07.2021 v sume 208,06 EUR, avšak prácu si hľadal a nastúpil dňa 11.07.2022.\nČo sa týka evidencie v nezamestnanosti, prácu si priebežne hľadal (aj našiel), a ako uviedol na\nhlavnom pojednávaní takáto evidencia by nemala zmysel, keďže nespĺňal podmienky na výplatu dávky v\nnezamestnanosti, ale ani iných dávok. Nemožno mu teda pričítať, že si snáď nezabezpečil štátne dávky,\nkeďže na ne nemal nárok. Povinnosť rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť nemožno zľahčovať, no ak\nrodič čelí takejto nepriaznivej situácii, v podstate až existenčnej hrozbe, keďže nedosahuje ani príjem\nna úrovni životného minima, s ktorou sa však podľa svojich najlepších schopností snaží preukázateľne\nvysporiadať a výživné podľa možností aj platí, nemožno dôjsť k spravodlivému záveru o naplnení\nsubjektívnej stránky trestného činu stíhaného skutku ani vo forme zavinenia z nedbanlivosti. Zároveň\ntu možno uvažovať aj o uplatnení § 24 ods. 1 Trestného zákona. Záver súdu o tom, že mal spáchať\ntrestný čin v priamom úmysle nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pojmové znaky priameho, ale ani\nnepriameho úmyslu, neboli naplnené.\n\nK ukončeným pracovným pomerom uviedol, že boli ukončené ešte pred uplynutím 3-mesačnej\nskúšobnej doby (§45 ods. 1 Zákonníka práce), pri ktorej nie je povinnosťou zamestnávateľa uviesť\ndôvod skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže, pokojne aj z čisto subjektívnych dôvodov\nrozhodnúť ukončiť pracovný pomer s v prípade, ak by zamestnanec podával adekvátne výkony. Nájsť\nsi prácu po ukončení pracovného pomeru nie je jednoduché a určite to nie je „zo dňa na deň“, takže\naj prípadný krátky prestoj nemožno pričítať klientovi. Takto jednoducho funguje svet. Aj právna úprava\nposkytovania dávok v nezamestnanosti je nastavená na 5 mesiacov, pretože toto môže byť čas, kým\nsi človek nájde prácu. Sú veci, ktoré človek proste nedokáže ovplyvniť. Počas období, kedy si hľadal\nprácu, nebol schopný dosahovať príjem. Skutkový záver v tomto kontexte o tom, že bol, nie je správny.\nObžalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu, že ak je niekto bez domova a bez príjmu, a preto neplatí\nvýživné, bez ďalšieho sa tým dopúšťa stíhaného trestného činu. Trestná zodpovednosť nie je založená\nna objektívnej zodpovednosti, ale práve na subjektívnej. Súd mal zohľadniť to, že išlo o prechodné\nobdobie, keďže bezprostredne aj pred tým obžalovaný riadne platil. Fakt, že mu na tri mesiace „vypadol“\npríjem, skutočne nemôže byť spravodlivým dôvodom na to, aby bol odsúdený.\nSkutkový záver súdu o tom, že sa obžalovaný nesnažil o udržanie práce ani že by si ukončenie\npracovných pomerov zapríčinil sám nevychádza z vykonaného dokazovania. Ani skutkový záver o tom,\nže vo výkone trestu v Českej republike je obžalovaný zaradený na prácu nie je správny a nevychádza z\nvykonaného dokazovania. Bol zaradený na prácu na veľmi krátke obdobie vo Väznici Břeclav. Aktuálne\nje už dlhodobo vo Väznici Příbram (Dubenec) a zaradený na prácu nie je. Nemohol teda z výkonu trestu\npeniaze posielať. Ani záver súdu o tom, že by neuviedol dôvod, pre ktorý nespracoval, nie je správny.\nRozsiahlo to predsa vysvetľoval na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka výšky sumy 85 EUR z pohľadu\nsúdu (zákonného sudcu) to síce nemusí byť vysoká suma, ale človek, ktorý sa pohybuje v najnižších\nsociálnych vrstvách sa na to pozerá úplne inou optikou a keď je človek hladný a spí na ulici (obhajoba\nzdôrazňuje, že je to dočasný stav, nie životný štýl), aj 85 EUR môže byť nepredstaviteľná suma.\nZáver súdu o tom, že maloleté dieťa obžalovaného bolo ohrozené na existenčnej rovine nie je správny\na nevychádza z vykonaného dokazovania, práve naopak, svedkyňa poškodená uviedla, že nebolo.\nČo sa týka odkazu súdu na judikatúru NS SR, súd túto síce správne citoval, ale nesprávne použil,\npretože neprihliadol na to, že bol dočasne v ťažkej životnej situácii, počas ktorej sa snažil riadne\nplatiť výživné, pričom toto nebol jeho životný štýl alebo nič, čo by si sám dobrovoľne vybral a s čím\nby bol spokojný. Predtým mal dlhodobo riadne bývanie, prácu a počas veľkej časti života jeho dcéry\nna výživné prispieval. Čo sa týka dôvodov skončenia pracovného pomeru, súd tu nevykonal riadne\ndokazovanie. Súd v tomto mal zabezpečiť dokumenty, ktorými bol pracovný pomer reálne skončený a\nnevychádzať len z akýchsi dokumentov, ktorými pracovný pomer nebol skončený a v ktorých mohol\nzamestnávateľ uviesť de facto čokoľvek. Dôvod skončenia pracovného pomeru „krádež/bitka\" uvedený\nv akomsi prípise bez predloženia relevantných dokumentov preukazujúcich takéto tvrdenia je len\ndokument, ktorý mal poškodiť dobré meno obžalovaného. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že\nby bol vôbec riešený či už v priestupkovom alebo v trestnom konaní pre akúkoľvek bitku alebo krádež.\nAni konflikt s recepčným nie je bez ďalšieho dôkazom a absencii snahy udržať si zamestnanie. Z\nvykonaného dokazovania totiž nevyplynulo, že by príčinou konfliktu bolo konanie alebo opomenutie\nkonania. Za účelom preskúmania relevantných skutočností obhajoba navrhuje doplniť dokazovanie\na vyžiadanie si od oboch zamestnávateľov dokumenty preukazujúce skončenia pracovného pomeru\n(výpoveď, oznámenie o odstúpení...), aby mohol byť reálne a relevantných spôsobom preskúmaný\ndôvod skončenia pracovného pomeru, aby mohol vyvrátiť skutkové závery o tom, že ľahkovážne\npristupoval k svojej práci.\nObhajoba vníma procesné pochybenie súdu v nesprávnom doručovaní. Obžalovanému boli písomnosti\npočas prípravného konania, ale aj počas súdneho konania doručované do ústavu na výkon trestu v\nČeskej republike, avšak nesprávne. Pri písomnostiach, ktoré mali byť doručované do vlastných rúk (§\n66 ods. 1 Trestného poriadku) neboli doručované ani doručené do vlastných rúk.\nOkrem toho obžalovaný považuje aj uložený trest za neprimerane vysoký. Obžalovaný sa nevie stotožniť\ns tým, že hoci značnú časť života výživné na svoju dcéru riadne platil a v nejakom momente sa mu\nsvet „zosypal“, má byť spoločnosťou, prostredníctvom súdu, za toto svoje osobné nešťastie ešte aj\npotrestaný, navyše na pomerne vysoký trest. Úlohou spoločnosti by malo byť takémuto človeku skôr\n\npomôcť sa z jeho životnej situácie dostať a nie mu ju ešte zhoršovať. Ak obžalovaný ďalších 28\nmesiacov nebude platiť výživné, bude o to ťažšie sa mu postaviť na nohy, navyše tým však utrpí aj\njeho dcéra, ktorej bude výživné chýbať. Za takýchto okolností bude uložený trest postihovať najmä\ndcéru obžalovaného, následne spoločnosť (občanov), ktorá sa bude skladať na trovy výkonu trestu a\nobžalovaného skôr znechutí v snahe viesť riadny život. Obžalovaný teda apeluje na uplatnenie princípov\nrestoratívnej justície aj pri ukladaní trestu. Podľa názoru obžalovaného bolo na strane súdu možné zvážiť\nrozhodnutie s prihliadnutím na § 39 Trestného zákona či uplatniť § 49 Trestného zákona. Obžalovanému\nsa jednoducho nezdá spravodlivé, aby bol za zameškané výživné v sume 340 EUR, ktoré navyše má\nvôľu zaplatiť a ktoré nezaplatil včas len z dôvodu veľmi nepriaznivej životnej situácie a následne z dôvodu\nvykonávania trestu, odsúdený na viac ako dva roky trestu odňatia slobody.\nVzhľadom na uvedené argumenty obžalovaný navrhol, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a\nvec vrátil na ďalšie konanie.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu predsedníčka senátu oboznámila obsah písomného\nprehlásenia matky maloletej Q. S., v ktorom uviedla, že zo strany obžalovaného došlo k zaplateniu časti\ndlžnej sumy vo výške 100,-eur, konkrétne dňa 19.03.2025.\nObžalovaný zotrval na písomne podanom odvolaní a doplnil, že sa mu zdá prvostupňový rozsudok\nnespravodlivý. Stále trvá na tom, že nemá z čoho platiť výživné. Chodí na pohovory a hľadá si prácu,\nje však bez domova. Je ťažké nájsť si čo i len brigádu. Nemá svoju blízku rodinu, ktorá by mu mohla\npomôcť. Nesúhlasí so závermi, ktoré prijal prvostupňový súd. V rozsudku si protirečí. Súhlasí s tým\nvšetkým čo napísal obhajca v dôvodoch odvolania. Keby sa naozaj vyhýbal plateniu výživného, rozumel\nby, že by dostal 28 mesiacov. Keďže to tak nie je, zdá sa mu to nespravodlivé. V rámci záverečného\nslova doplnil, že nie je schopný zvyšnú sumu dlžného výživného v nejakej lehote zaplatiť.\nZástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.\nKrajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,\nale mohli by odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie\nje čiastočne dôvodné.\nPodľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový\nstav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy\nobstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom\nkonaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,\nktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé\nrozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPri uznaní viny vychádzal okresný súd predovšetkým z výpovedí obžalovaného T. M. a svedkyne Q.\nS., ako aj z prečítaných listinných dôkazov. Išlo najmä o rozsudok o určení výživného, trestný rozkaz\npotvrdzujúci predchádzajúce odsúdenie obžalovaného za rovnaký trestný čin, potvrdenie o návšteve\nškoly dcéry obžalovaného, doklady o platení výživného, správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny\nMalacky a pracovných posudkov vypracovaných predchádzajúcimi zamestnávateľmi obžalovaného.\nOdvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné\na potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej\nsúvislosti podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Okresný súd ustálil skutkový stav uvedený\nvo výrokovej časti rozsudku v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a\nv odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 168 Tr. poriadku jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,\no ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných\n\ndôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami\nobžalovaného.\nV konaní nebolo sporné, že obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru M., ktorej\nvýška bola určená rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 14.04.2011 sp. zn. 8P/158/2010\nprávoplatným dňa 16.05.2011 sumou 85,-eur mesačne, ktorú bol povinný platiť k rukám matky maloletej\noprávnenej vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 01.04.2011.\nNespornou skutočnosťou bolo aj zistenie, že obžalovaný si v období od 01.04.2022 do vydania\nnapadnutého rozsudku dňa 20.06.2024 (s výnimkou obdobia kedy sa nachádzal vo výkone trestu odňatia\nslobody od 14.08.2022 do 20.06.2024) neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, v dôsledku\nčoho mu za obdobie určené vo výroku napadnutého rozsudku vznikol dlh na výživnom vo výške 340,eur. Výška dlhu na výživnom bola preukázaná jednak výpoveďami obžalovaného a svedkyne, ďalej aj\nkópiami poštových poukazov nachádzajúcich sa v pripojenom súdnom spise Okresného súdu Malacky\nsp. zn. 7T/32/2021. Ustálenú výšku dlžného výživného navyše obžalovaný na hlavnom pojednávaní a\nv rámci odôvodnenia odvolania žiadnym spôsobom nenamietal.\nDokazovaním vykonaným na verejnom zasadnutí bolo zistené, že v čase od vydania napadnutého\nrozsudku do dňa rozhodovania odvolacieho súdu obžalovaný uhradil do rúk matky maloletej dňa\n19.03.2023 dlžné výživné v sume 100,-eur, v dôsledku čoho dlh na výživnom v čase rozhodovania\nkrajského súdu bol ustálený vo výške 240,-eur.\nObžalovaný T. M. spáchanie skutku v zásade nepopiera a uznáva, že v žalovanom období si riadne\nneplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Na svoju obranu však uvádza argumenty na podporu takej verzie\nudalostí, podľa ktorej jeho konanie nebolo zavinené, respektíve že v prejednávanom prípade nebola\nnaplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.\nObhajoba v tomto smere stavia obranu na tom, že v žalovanom období nemal stále zamestnanie a\npríjem. Snažil sa nájsť si prácu a pracoval asi v dvoch zamestnaniach. Zároveň nemal ubytovanie,\nprespával ako bezdomovec a všetko, čo zarobil, musel použiť na svoje živobytie. V čase keď nepracoval\no dávky nepožiadal, nakoľko predtým pracoval ako živnostník a nárok na podporu v nezamestnanosti by\nnemal. Myslel si, že evidencia na úrade práce mu nepomôže. Žiadosť o zníženie vyživovacej povinnosti\nnepodal, pretože bol na ulici a nemal silu riešiť túto záležitosť. V období keď mal domov platil výživné\npravidelne. Vtedy podnikal a od vykonávania tejto činnosti upustil z dôvodu, že prišiel o vodičský preukaz\na na parkovisku mu rozbili dodávku.\nSúd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o vine obžalovaného zo žalovaného trestného činu\nna skutočnosti, že v období od apríla 2022 do júla 2022 bol obžalovaný oficiálne zamestnaný\nu dvoch zamestnávateľov, pričom jeho pracovné pomery boli vždy ukončené v dôsledku jeho\nvlastného nezodpovedného konania. K záveru o vine obžalovaného sa po dôkladnom preskúmaní\nskutkových okolností prípadu a uplatnených odvolacích námietok priklonil aj odvolací súd, pričom\nv tejto súvislosti priamo odkazuje na vecne presvedčivé a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia. Závery vyjadrené v napadnutom rozhodnutí krajský súd vyhodnotil ako\nprimerane podložené výsledkami vykonaného dokazovania, súčasne sa okresný súd náležite a v\ndostatočnom rozsahu vysporiadal aj s obrannými tvrdeniami obžalovaného, ktoré obžalovaný v rámci\npodaného odvolania z väčšej časti len duplicitne zopakoval.\nOdvolací súd sa v plnej miere stotožnil s úvahami okresného súdu v tom zmysle, že z vykonaných\ndôkazov nevyplývajú také relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali zavinené neplnenie vyživovacej\npovinnosti zo strany obžalovaného. Naopak, zo správ zamestnávateľov a z vyjadrení samotného\nobžalovaného je zrejmé, že opakovaná strata zamestnania bola dôsledkom jeho vlastného zavineného\nsprávania (fyzický konflikt, krádež, iné konflikty na ubytovni a pod.) a do zložitej sociálnej situácie\nsa dostal prevažne vlastným pričinením. Vyživovaciu povinnosť si dlhodobo neplnil napriek tomu, že\nmal objektívnu možnosť zabezpečiť si príjem zo zamestnania, a zároveň z vlastného rozhodnutia\nrezignoval na akúkoľvek spoluprácu s príslušným úradom práce. Jeho tvrdenia o snahe nájsť a udržať\nsi zamestnanie preto odvolací súd považuje za účelové a nepreukázané. Ako právne ospravedlniteľné\npreto nemožno akceptovať také správanie obžalovaného, ktoré je výsledkom jeho nezodpovedného\n\nprístupu k pracovným a osobným povinnostiam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd\nvyhodnotil odvolacie námietky obžalovaného ako nedôvodné.\nČo sa týka odvolacích námietok obžalovaného, podľa ktorých na jeho strane nastalo len prechodné\nobdobie objektívnej nemožnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, odvolací súd považuje za potrebné\nzdôrazniť, že obžalovaný bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený ešte dňa 14.12.2022. Od\ntohto momentu až do dňa vydania rozhodnutia odvolacieho súdu uplynulo viac než dva a pol roka,\npočas ktorého mal obžalovaný reálnu možnosť postupne uhrádzať dlžnú čiastku výživného. Napriek\ntejto skutočnosti bola počas tohto obdobia preukázaná úhrada len symbolickej sumy 100 eur, a to bez\nakéhokoľvek preukázania konkrétneho úsilia o pravidelné a aspoň čiastočné splácanie zvyšného dlhu.\nOdvolací súd neprehliada náročnú životnú situáciu, v ktorej sa obžalovaný podľa vlastných slov\nnachádza, vrátane skutočností, že je bez domova, nemá rodinné zázemie a jeho možnosť zamestnať sa\nje zrejme sťažená. Zároveň však treba konštatovať, že obžalovaný ani v čase po vydaní napadnutého\nrozhodnutia súdu nedoložil vykonanie žiadnych konkrétnych krokov smerujúcich k trvalému riešeniu\nsvojej situácie - napríklad predloženie dôkazov o evidencii na úrade práce, žiadostiach o konkrétne\npracovné pozície, poberaní dávok v hmotnej núdzi alebo iných náhradných možnostiach príjmu.\nObžalovaný takisto nepreukázal, že by mu v úsilí o zabezpečenie akejkoľvek legálnej zárobkovej\nčinnosti bránil zdravotný stav či iné objektívne okolnosti. Za tejto situácie nemožno jeho nečinnosť v\nplnení zákonnej vyživovacej povinnosti vyhodnotiť ako dôsledok objektívnej nemožnosti, ale skôr ako\ndôsledok nedostatočného úsilia či pasivity, pričom je povinnosťou rodiča, nie vyživovaného dieťaťa,\nznášať dôsledky svojho nečinného prístupu. Nemožno pritom prehliadnuť ani výslovné vyjadrenie\nobžalovaného, ktorý počas verejného zasadnutia uviedol, že „nie je schopný a nebude schopný zvyšnú\nsumu výživného v nejakej lehote zaplatiť“. Takéto tvrdenie prednesené priamo v rámci súdneho konania\nsvedčí o dlhodobej apatii obžalovaného a potvrdzuje jeho nedostatok vôle v tejto veci čokoľvek reálne\nzmeniť.\nSúčasne je potrebné pripomenúť, že určená výška mesačného výživného v sume 85,-eur je s\nprihliadnutím na vek maloletej, ako aj predpokladanú výšku nákladov vynakladaných na stravu, ošatenie,\nlekársku starostlivosť, vzdelanie, mimoškolské aktivity a podobne, skôr mierna než neprimerane prísna.\nSúd prvého stupňa preto na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že\nobžalovaný T. M. svojím konaním formálne naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej\nvýživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona. Naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty\nmal súd preukázané z oboznámeného obsahu trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa\n09.07.2021 sp.zn. 7T/32/2021, právoplatným dňa 27.07.2021, ktorým bol obžalovaný odsúdený za\nprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Súčasne sa odvolací súd stotožnil so\nzáverom, že miera závažnosti spáchaného prečinu nie je len nepatrnou.\nVzhľadom na preukázanú čiastočnú úhradu dlžného výživného obžalovaným v období po vyhlásení\nnapadnutého rozsudku až do rozhodovania odvolacieho súdu bolo nevyhnutné zrušiť celý výrok o vine\nnapadnutého rozsudku a následne pristúpiť k úprave skutkovej vety tak, aby odrážala skutočne zistený\nstav veci ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu. V rámci tejto úpravy došlo k zníženiu výšky dlhu na\nvýživnom z pôvodných 340,-eur na sumu 240,-eur.\nSúčasne krajský súd pripomína, že odvolacie konanie prebieha na základe odvolania podaného výlučne\nv prospech obžalovaného, v dôsledku čoho nie je možné aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta druhá\nTr. zákona. Došlo by tým k porušeniu zákazu reformatio in peius, ako zásady spravodlivého procesu\nvyjadrenej v § 322 ods. 3 vete druhej Tr. poriadku. V zmysle tejto zásady sa zmena k horšiemu môže\nprejaviť aj v skutkových zisteniach, napríklad vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, hoci táto\nzmena ani len nemusí mať vplyv na právnu kvalifikáciu trestného činu, rovnako nemusí byť fakticky\nspojená ani s uložením prísnejšej sankcie. Odvolací súd preto prihliadal len na obdobie páchania trestnej\nčinnosti do momentu vydania prvostupňového rozhodnutia, teda od 01.04.2022 do dňa 20.06.2024 (s\nvýnimkou obdobia, kedy sa obžalovaný nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, t.j. od 14.08.2022\ndo 20.06.2024, pretože toto obdobie nie je pokryté zavinením).\nNad rámec uvedeného bola ďalším dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku aj zmena zákonnej\núpravy v čase od spáchania žalovaného skutku do rozhodovania odvolacieho súdu. Pri rozhodovaní\n\no vine obžalovaného na upravenom skutkovom základe bol preto odvolací súd povinný aplikovať\nustanovenia tej právnej úpravy, ktorej ustanovenia sú pre obžalovaného priaznivejšie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že novelou č. 40/2024 Z. z., účinnou od 06.08.2024 došlo okrem\niného k zmene pravidiel zohľadňovania pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo má dopad\nna úpravu dolnej a hornej hranice trestnej sadzby. V prejednávanom prípade to znamená, že nová\nprávna úprava poskytuje obžalovanému priaznivejší výsledok pri individualizácii sankcie v situácii, keď\nu neho prevažuje počet priťažujúcich okolností. Tento záver zostáva zachovaný aj napriek tomu, že\nzákonná trestná sadzba podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona sa oproti právnemu stavu účinnému v\nčase spáchania skutku nezmenila. V intenciách ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zákona preto odvolací súd\ndospel k záveru, že trestnosť činu obžalovaného T. M. je potrebné posudzovať podľa novšieho znenia\nTrestného zákona, ktoré je pre neho priaznivejšie.\nZ dôvodu zrušenia celého výroku o vine napadnutého rozsudku odvolací súd následne v zmysle\nustanovenia § 321 ods. 3 Trestného poriadku obligatórne zrušil aj celý výrok o treste, nakoľko mal vo\nvýroku o vine svoj podklad.\nKeďže krajský súd mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku, na\nzáklade vykonaného dokazovania a po úprave opisu žalovaného skutku uznal obžalovaného vinným\nzo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona v\nznení účinnom od 06.08.2024. Súd bol následne povinný rozhodnúť o potenciálom uložení sankcií\nobžalovanému podľa rovnakého znenia zákona, na základe ktorého uznal obžalovaného vinným.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti\npred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho\nvýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest\nzároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024\nPri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,\nzavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a\nmožnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu\nškody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania\ns poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu\ntrestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným\nčinom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to\nnebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s\nprihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a\nto buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri\nurčovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262,\n§ 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k\npoškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu\nfinančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a\nprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým\nnásledkom trestného činu.\nK výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269\nTrestného poriadku, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný má evidovaných 7 záznamov v registri trestov,\nz toho 4 odsúdenia má zahladené.\nPri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona\núčinného od 06.08.2024 skúmal existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom nezistil\nžiadnu poľahčujúcu okolnosť a ustálil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona\nspočívajúcu v tom, že obžalovaný už v minulosti bol za trestný čin odsúdený. V tejto súvislosti rovnako\nako súd prvého stupňa poukazuje na odsúdenie Okresným súdom Hodonín v konaní vedenom pod\nsp.zn. 19T/128/2019 pre trestný čin krádeže a odsúdenie Okresným súdom Hodonín v konaní vedenom\npod sp.zn. 19T/36/2022 pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Tieto odsúdenia bolo možno s\n\npoukazom na § 7b ods. 2 Tr. zákona v prejednávanom konaní zohľadniť, nakoľko obžalovaný sa v\nzahraničí dopustil konaní, ktoré sú trestné aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.\nOdvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, podľa ktorých mu mali byť priznané\npoľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. g/ a h/ Trestného zákona (že spáchal trestný čin v dôsledku\nnúdze, ktorú si sám nespôsobil a súčasne spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov\nalebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil). Krajský súd na tomto mieste opakuje, že minimálne\nčasť posudzovaného obdobia bol obžalovaný zamestnaný a pracovné pomery boli ukončené z dôvodov,\nktoré možno prisúdiť jeho vlastnému zavineniu.\nVýchodiskom pri rozhodovaní o uložení trestu obžalovanému bolo ustanovenie § 207 ods. 3 Trestného\nzákona účinného od 06.08.2024, ktoré ustanovuje trestnú sadzbu za spáchaný prečin v rozpätí od 1\nroka do 5 rokov.\nV prejednávanej veci dospel okresný súd k správnemu záveru, že žalované konanie bolo spáchané\npočas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, takisto správne konštatoval, že trest sa\nobžalovanému ukladá za úmyselný trestný čin. Skutok napĺňajúci znaky právnej kvalifikácie podľa §\n207 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona môže byť trestným činom spáchaným tak nedbanlivostnou\nformou zavinenia, ako aj úmyselnou formou. Dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný\nsi bol plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletej M., ktorá bola stanovená v minimálnej\nmožnej výške a neboli k dispozícii žiadne dôkazy svedčiace pre záver, že by obžalovanému v plnení\nsvojej zákonnej povinnosti bránili nejaké objektívne prekážky, prípadne že by u neho v rozhodnom\nobdobí nastala situácia, ktorá by mu znemožnila nájsť si prácu a dosiahnuť príjem, z ktorého by bolo\nmožné čiastku 85,-€ mesačne zaplatiť ako výživné na svoje maloleté dieťa. Postoj, ktorý obžalovaný\nk plneniu si spomenutej zákonnej povinnosti zaujal a ako nedostatočne zodpovedne pristupoval k\nzískaniu si zamestnania, prípadne k jeho udržaniu, nasvedčuje skôr výraznejšiemu stupňu ľahostajnosti\na ľahkovážnosti, ktorý svojou intenzitou umožňuje prijať záver o nepriamom úmysle ako forme zavinenia.\nSúd prvého stupňa teda v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že ukladanie trestu\nodňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu bolo v tomto prípade vylúčené.\nNapriek uvedenému súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti prejednávaného prípadu uložil\nobžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej spodnej\nhranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za žalovaný prečin. Takýto trest súd považuje za primeraný\na dostatočne individualizovaný, pretože zohľadňuje mieru a formu zavinenia obžalovaného, jeho postoj\nk páchanej trestnej činnosti, ako aj čiastočnú úhradu dlžného výživného v priebehu odvolacieho\nkonania. Súd zohľadnil aj osobné pomery obžalovaného, jeho sociálne zázemie, prípadnú možnosť\nnápravy a očakávaný vplyv trestu na jeho budúce správanie. Uložený trest teda primerane odráža\nzávažnosť skutku, pričom rešpektuje zásadu proporcionality a individualizácie trestu, a zároveň motivuje\nobžalovaného k splneniu vyživovacej povinnosti v budúcnosti.\nTrestný čin zanedbania povinnej výživy je dokonaný naplnením jeho zákonných znakov, t. j. okamihom,\nkeď páchateľ najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať alebo\nzaopatrovať iného. Keďže obžalovaný začal tento trestný čin páchať dňa 1. apríla 2022, skutok bol\ndokonaný (a teda aj spáchaný) dňa 1. júna 2022. Nakoľko obžalovaný pred týmto dátumom nebol vo\nvýkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona\nzaradil na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.\nZ uvedených dôvodov krajský súd po zrušení napadnutého rozhodnutia rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.\nporiadku vo veci sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7T/64/2023", "guid": "ffa894b8-d5bd-4cd5-ac27-35b2a90cab2f:f7b03774-d948-47e0-bf53-ae52f666b405", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "c60e7866-cde5-4b73-a530-4e7537c72ec4:aa665f8c-dfdd-4af6-8aed-3aea868d8712", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2126011157.1", "spisova_znacka": "112PP/24/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 112PP/24/2026 z 23. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2126011157.1"}]}