{"guid": "3733d03f-e5f6-46d0-87e3-f6dde788d49e:a12c55b6-1087-4aa4-8875-da7c129f100f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1623200892.1", "spisova_znacka": "2Co/134/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/134/2024 z 7. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. júla 2025, sp. zn. 2Co/134/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1623200892.1", "identifikacne_cislo": "1623200892", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2025-07-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a12c55b6-1087-4aa4-8875-da7c129f100f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1623200892.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1623200892.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1623200892.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/134/2024\n1623200892\n07. 07. 2025\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1623200892.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom: O. XXX, XXX XX O.T., zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50\n120 000, so sídlom: Radlinského 29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: S. T., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom: K. XXX/XX, XXX XX O., zastúpený: Mgr. Miroslava Antlová, advokátka, so sídlom: Ílová\n11, 841 07 Bratislava, o splnenie povinnosti (nahradenie prejavu vôle), na odvolanie žalovaného voči\nrozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 06.augusta 2024, č.k. 33C/6/2023-120, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 06.augusta 2024, č.k. 33C/6/2023-120, p o\nt v r d z u j e.\nII. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Malacky rozhodol vec rozsudkom pre uznanie. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa\n05.05.2023 v znení jej doplnenia doručeného súdu dňa 04.03.2024 sa žalobca domáhal rozhodnutia\nsúdu o splnení povinnosti žalovaného uzatvoriť ako predávajúci so žalobcom ako kupujúcim kúpnu\nzmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O., obec O.,\nokres C., vedené na LV č. XXXX ako parcela registra “ E “ č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere XXXX\nm2, na LV č. XXXX vedené ako parcela registra “ E “ č. XXX, druh orná pôda, o výmere XXXX m2,\na na LV č. XXXX vedené ako parcela registra “ E “ č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere XXX m2, a\nto v znení Kúpnej zmluvy, ktorou si žalobca uplatňuje pomerné odkúpenie spoluvlastníckeho podielu\nk uvedeným nehnuteľnostiam podľa veľkosti jeho podielu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo k porušeniu zákonného predkupného\npráva žalobcu pôvodným spoluvlastníkom ako predávajúcim. Zároveň sa jedná o žalobu o vydanie\nrozsudku ukladajúceho povinnosť prejavu vôle nahradzujúc tento prejav v zmysle § 229 Civilného\nsporového poriadku.\n2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.04.2024 písomne\nuznal nárok žalobcu v plnom rozsahu. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.06.2024, na ktorom\nžalobca navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, avšak žiadal pojednávanie odročiť\nz dôvodu zaslania opravy chyby v písaní v návrhu.\n3. Súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len CSP). Uviedol, že rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku je obligatórne, t.j. súd je povinný\n\nrozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalovaný, či už v písomnom vyjadrení\nk žalobe alebo na pojednávaní nárok uplatnený žalobou uzná, t.j. ak z jeho podania alebo vyjadrenia je\nzrejmé, že nárok nepopiera a je ochotný ho uspokojiť. Nakoľko žalovaný písomne uznal nárok v celom\nrozsahu, pričom zástupca žalobcu navrhol na pojednávaní dňa 21.06.2024 rozhodnúť rozsudkom pre\nuznanie, súd prvej inštancie majúc za to, že sú splnené podmienky, rozhodol bez nariadenia ďalšieho\npojednávania vo veci rozsudkom pre uznanie. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou\nprávnej zástupkyne žalovaného, že žalovaný uznal nárok žalobcu iba za účelom zmierneho riešenia\nsporu a že nezáujem žalobcu riešiť vec mimosúdne znamená odmietnutie uznania nároku žalovaného.\nPodľa názoru súdu nezáujem na uzavretí mimosúdnej dohody zo strany žalobcu tesne pred konaním\npojednávania vo veci nie je možné považovať za negovanie samotného predmetu žaloby a odvolanie\nuznania nároku žalovaným. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti aj na R 10/2000, podľa ktorého\nak účastník počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, nemôže už\ntoto uznanie neskôr účinne odvolať.\n4. O nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 CSP tak, že plne úspešnej strane v spore, t.j. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. uviedol, že v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá\nmala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené,\nmá právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane. V konaní neboli zistené žiadne výnimočné\ndôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na\nustanovenie § 257 CSP. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca odmietol riešiť vec zmiernou cestou nie je\ntakýmto dôvodom. Účelnosť trov sa bude posudzovať až pri rozhodovaní o ich výške.\n5. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, nakoľko neboli podľa neho splnené zákonné podmienky\npre vydanie rozsudku pre uznanie. Uvádza, že z písomných alebo ústnych prejavov žalovaného nie\nje možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že žalovaný nárok uplatnený žalobcom v konaní\nuznal a nesporil jeho oprávnenosť. Žalovaný sa v celosti pridržiava právnej argumentácie, námietok a\nsvojich vyjadrení, ktoré odzneli na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.06.2024 o 10:00 hod. v skutkovo\ntotožnej veci na prvoinštančnom Okresnom súde Malacky, pod. sp.zn. 33C/4/2023. Svoju argumentáciu\nvo veci žalovaný obsiahol do písomného podania, ktoré dňa 23.06.2024 doručil súdu prvej inštancie, a\nna tomto podaní žalovaný v celom rozsahu trvá. Podanie žalovaného, doručené súdu prvej inštancie\ndňa 23.04.2024, datované dňa 22.04.2024, označené ako „Vec: 33C/6/2023 - žiadosť o odročenie\npojednávania“, v ktorom žalovaný okrem iného údajne uznal nárok, nie je relevantným prejavom vôle\nžalovaného, ktorý možno vykladať bez akýchkoľvek pochybností ako uznávací prejav, ktorý by mal\nsmerovať k jeho vyhodnoteniu súdom prvej inštancie ako prejav vôle odôvodňujúci aplikáciu ust. §\n282 CSP. Takýto výklad žalovaný namieta ako nesprávny a zdôrazňuje, že jeho prejav vôle smeroval\niba k možnému mimosúdnemu rokovaniu vo veci prípadného zmierneho riešenia sporu, čo jasne\nvyplýva z dikcie tohto prejavu, : „... že uznávam nárok žalobcov a som ochotný uzavrieť dohodu ...“.\nZ gramatického výkladu je jasne daný význam tohto prejavu vôle žalovaného s dôrazom na použitie\nspojky „a“, keďže uznanie nároku žalovaného je jasne viazané iba na mimosúdnu dohodu, ktorej obsah\nv konečnom dôsledku môže byť po obsahovej stránke iný, ako znie petit žaloby (napr. žalobca vezme\nžalobu späť a navrhne súdne konanie zastaviť, príp. dôjde k zámene pozemkov/spoluvlastníckych\npodielov, t.j. možnosti mimosúdneho usporiadania sú v dispozícii strán sporu a môžu viesť k rôznym\ndohodám). Žalovaný ďalej namieta komunikované nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie vo\nvzťahu k vyhodnoteniu dôkazu - e-mailu zo dňa 24.04.2024, ktorý adresoval právny zástupca žalobcu\nžalovanému, a ktorý bol ako dôkaz prečítaný na pojednávaní dňa 21.06.2024 v skutkovo totožnej veci\nvedenej pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. 33C/4/2023. Žalovaný dotknutý e-mail vyhodnotil ako\nnegáciu/odmietnutie údajného „uznania nároku“ a súčasne nezáujem žalobcu riešiť vec mimosúdne s\nrovnakým obsahom ako je zažalovaný nárok a preto žalovaný zastáva právny názor, že v konaní nie\nje možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP. Žalovaný je toho názoru, že\nkonajúci súd má rozhodovať vo veci v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo.). Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tento e-mail z\nčasového hľadiska, išlo o e-mail s negatívnym vyjadrením žalobcu cca 2 mesiace pred pojednávaním\nvo veci, a nie o „ ... nezáujem žalobcov o uzavretie mimosúdnej dohody zo strany žalobcov tesne pred\nkonaním pojednávania ... “, ako súd prvej inštancie odôvodňuje v odseku 9. napadnutého rozsudku.\nPoukázanie súdu prvej inštancie na R 10/2000 nie je podľa žalovaného relevantné, nakoľko údajné\n„uznanie nároku“ negoval práve žalobca, a nie žalovaný.\n\n6. Ďalej žalovaný namieta ako vecne nesprávny aj výrok o priznaní nároku žalobcovi na náhradu trov\nkonania z dôvodu, že trovy konania vôbec nemuseli vzniknúť, ak by sa v čase, v ktorom žalovaný\nnavrhoval zmierne vec riešiť, žalobca so žalovaným dohodol. Žalovaný má za to, že v záujme\nspravodlivého usporiadania vzťahov, ak by odvolací súd posúdil napadnutý rozsudok vo výroku I. ako\nvecne správny, mal by rozhodnúť o zmene výroku II. tak, že žiadnej strane sporu sa nárok na náhradu\ntrov konania nepriznáva podľa ust. § 257 CSP.\n7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznaním nároku sa nepochybne rozumie taký procesný\núkon žalovaného, z ktorého jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že žalovaný uznáva nárok\nžalobcu. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na spojku „a“ použitú v jeho uznaní nároku, z čoho\nmá údajne vyplývať neoddeliteľná väzba uznania nároku iba na prípad mimosúdneho urovnania, alebo\npodmienka, že žalovaný uznáva nárok žalobcov iba pre prípad odročenia pojednávania, či uzatvorenia\nmimosúdnej dohody. S takýmto tvrdením a výkladom žalobcu sa žalovaný nestotožňuje. Uznanie nároku\npatrilo do dispozície žalovaného a sám sa mohol slobodne rozhodnúť, či tento úkon vykoná alebo\nnevykoná. Žalovaný pritom v tomto konaní nemá postavenie slabšej strany, že by bolo potrebné jeho\nslobodné a vážne úkony smerujúce k súdu osobitne podriaďovať súdnej ochrane. Žalobca poukazuje\ntiež na to, že spojka „a“ patrí medzi tzv. priraďovacie, zlučovacie, jednočlenné spojky, ktoré podľa\ngramatiky slovenského jazyka spájajú slová a vety, ktorú sú gramatický rovnocenné a môže existovať\nsamostatne. Ak by žalovaný zamýšľal použiť uznanie nároku jedine pre prípad dosiahnutia odročenia\npojednávania a uzatvorenia mimosúdnej dohody o urovnaní mohol vo svojom písomnom úkone zo dňa\n22.04.2024 použiť úplne iný druh spojky a vetu formulovať úplne iným spôsobom. Napr.: „V prípade\nak bude žalobca ochotní uzatvoriť mimosúdnu dohodu o urovnaní, uznám ich nárok.“ „Nárok žalobcu\nuznám, keď dôjde k vzájomnej dohode o mimosúdnom urovnaní.“ „Pokiaľ žalobca pristúpi k uzatvoreniu\nvzájomnej mimosúdnej dohody o urovnaní, uznám jeho nárok.“ Vyššie uvedené spojky (ak, keď, pokiaľ)\nsú podmienkovými spojkami, ktoré možno gramaticky špecifikovať ako spojky, ktoré spájajú významovo\na syntakticky nerovnocenné vety do podraďovacieho súvetia. Vyjadrujú vzťah závislosti medzi vetami. Z\ntextu úkonu žalovaného zo dňa 22.04.2024 jednoznačne vyplýva, že žalovaný: a) Žiada súd o odročenie\npojednávania, b) Informuje súd, že uznáva nárok žalobcu, c) Informuje súd o svojej ochote uzatvoriť\nmimosúdnu dohodu, d) Žiada súd o poskytnutie lehoty na prípravu mimosúdnej dohody o urovnaní.\nŽalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že práve žalobca negoval uznanie nároku žalovaného.\nTakéto tvrdenie nemá oporu v dôkazoch ani v skutkovom stave. E-mailovou správou zo dňa 24.04.2024\nžalobca iba odmietol snahu žalovaného urovnať sporovú vec prostredníctvom dohody o mimosúdnom\nurovnaní. Námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávnosti výroku o trovách konania, považuje žalobca\nza účelovú a nezmyselnú. V prvom rade takáto námietka predstavuje novoty v odvolacom konaní, ktorá\nmala byť zo strany žalovaného uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom vo vzťahu k tejto\nnovote neboli splnené podmienky potrebné k možnosti jej použitia taxatívne uvedené v ust. § 366 CSP.\nŽalobca má za to, že neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladali použitie\nvýnimočného ust. § 257 CSP.\n8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích\ndôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n9. Predmetom odvolacieho konania, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vec rozsudkom pre uznanie,\nje posúdenie, či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie. Odvolanie voči rozsudku\npre uznanie je možné podať len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie (§ 356 CSP).\nAk odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené podmienky, rozsudok potvrdí, ak zistí, že súd prvej\ninštancie vydal rozsudok pre uznanie, hoc zákonné podmienky na jeho vydanie tu neboli, rozsudok\nodvolací súd zruší a vráti súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Odvolací súd teda skúmal to, či boli\nv danom prípade splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie. Tieto podmienky sú definované\nv ust. § 282 CSP a sú nimi, že žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom a je tu návrh žalobcu, aby\nsúd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. V danej veci zo spisu vyplýva, že v písomnom podaní\nzo dňa 23.04.2024 žalovaný uviedol, že žiada odročiť pojednávanie a to z dôvodu, že uznáva nárok\nžalobcov a je ochotný uzatvoriť mimosúdnu dohodu. Odvolací súd má za to, že ide o jednoznačný úkon\nuznania nároku žalovaným. Nie je tam uvedený žiaden podmieňovací spôsob, nevyplýva z daného z\ntextu, že uzná nárok len v prípade ak žalobca bude ochotný uzatvoriť mimosúdnu dohodu. Obrana\n\nžalovaného v odvolaní v tomto smere je nedôvodná. Uznanie nároku môže žalovaný učiniť kedykoľvek\npočas konania, nevyplýva zo zákona, že tak môže urobiť len na začiatku konania. Teda môže dôjsť k\nsituácii, že žalovaný najprv popiera vo vyjadreniach dôvodnosť žalobného nároku, a až následne dôjde\nk uznaniu nároku. Preto argument v odvolaní, že sa žalovaný v konaní bránil a uvádzal, že žaloba je\nnedôvodná, nie je relevantný. Rovnako nie je relevantný ani argument, že odpoveď žalobcu, že nie je\nochotný uzavrieť mimosúdnu dohodu, vyhodnotil žalovaný ako negáciu jeho uznania nároku. Žalobca\nnemôže negovať uznávací prejav žalovaného. Žalobca má len možnosť sa rozhodnúť, či navrhne súdu,\naby rozhodol súd rozsudkom pre uznanie. Prejav uznania je výslovným prejavom len žalovaného, a\nnikto iný do tohto prejavu nemôže vstupovať, meniť ho, negovať. Dokonca ani sám žalovaný, ktorý uzná\nnárok, nemôže toto uznanie vziať neskôr späť. Podmienkami pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie,\nako je už vyššie uvedené je, že žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom, čo sa v danom prípade\nstalo, a to podaním žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.04.2024 a návrh žalobcu rozhodnúť\nrozsudkom pre uznanie, čo je v danom prípade tiež splnené, keď žalobca takýto návrh predniesol na\npojednávaní dňa 21.06.2024. Odvolací súd teda musí konštatovať, že tu boli splnené podmienky na\nvydanie rozsudku pre uznanie.\n10. Žalovaný namieta aj rozhodnutie o trovách konania. Odvolací súd dospel k záveru, že o trovách\nrozhodol súd prvej inštancie správne, podľa úspechu vo veci. Úspech mal žalobca. Súd výnimočne\nmôže nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Takéto\ndôvody však v danej veci nie sú, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie. Podľa žalovaného takýmto\ndôvodom je to, že ak by žalobca súhlasil s uzatvorením mimosúdnej dohody v čase, kedy žalovaný\nnavrhoval zmierne riešenie, nemuseli trovy vzniknúť. Dané nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné\nbrať ako dôvod hodný osobitného zreteľa k nepriznaniu trov konania. Jednak žalobca nemal povinnosť\nuzatvoriť mimosúdnu dohodu, a jednak návrh žalovaného na uzavretie dohody prišiel v čase, kedy už\nna strane žalobcu vznikli trovy konania, minimálne v úkonoch právnej služby ako prevzatie a príprava\nzastúpenia a podanie žaloby na súd.\n11. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že tu boli splnené podmienky na vydanie\nrozsudku pre uznanie, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil.\n12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\n\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33C/6/2023", "guid": "e7c9afab-3a7f-477a-b204-e7e3f4b39d4c:1fc05317-39aa-496e-8632-f56d99d4626d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}