{"guid": "695bd004-4f67-4b5e-a533-97f0cc1ab4e9:fb49ba6b-3d81-4988-b211-1fc57db7fedb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1718202066.2", "spisova_znacka": "6Co/86/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/86/2023 z 19. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2025, sp. zn. 6Co/86/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1718202066.2", "identifikacne_cislo": "1718202066", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Janáková", "sudca_id": 230, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-janakova-230", "datum_vydania": "2025-02-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb49ba6b-3d81-4988-b211-1fc57db7fedb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1718202066.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1718202066.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1718202066.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/86/2023\n1718202066\n19. 02. 2025\nJUDr. Renáta Janáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1718202066.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a sudkýň\nJUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: C. J., L.. XX.XX.XXXX,\nJ.: X. A. XXX/X, Y. J., právne zastúpenej OLEXOVA VASILIN s.r.o., so sídlom: Gorkého 6, Bratislava,\nIČO: 36 820 059, proti žalovanému: C. J., L.. L.. XX.XX.XXXX, J.: Š. XXX/XX, E., právne zastúpeného\nSODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom: Kominárska 2, 4, Bratislava, IČO: 47 254 084, o náhradu\nškody vo výške 8 380,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu\nPezinok z 27. februára 2023, č.k. 42C/110/2018-516, takto\nrozhodol:\nRozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. februára 2023, č.k. 42C/110/2018-516 sa v napadnutom\nvýroku II. a III. zrušuje a vec sa mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh na prerušenie konania,\nvýrokom II. žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením (výrok III.).\n2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobkyňa sa žalobou\ndomáhala proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 8 380,- eur s prísl. Žalobu odôvodnila\ntým, že žalovaný odmietol vpustiť žalobkyňu po jej návrate z dovolenky v septembri 2014, kedy už bolo\nmanželstvo žalobkyne a žalovaného v rozvrate, do rodinného domu zapísaného na liste vlastníctva\nč. XXX ako rozostavaná stavba na pozemku registra „Q.“ s parc. č. XXX/XX o výmere 110 m2, druh\npozemku zastavaná plocha a nádvorie v okrese G., v obci E., v katastrálnom území E. P., keď vymenil\naj zámky a nové kľúče jej odmietol poskytnúť. Žalobkyni vznikla škoda tým, že od 01.08.2016 do\n31.01.2017 si musela zabezpečiť náhradné bývanie a za tým účelom vynaložila peňažné prostriedky na\nnájomné vo výške 1 380,- eur a to za nájom bytu v C. po dobu 6 mesiacov a za obdobie od 01.02.2017\ndo 30.09.2018 vo výške 8 000,- eur za nájom bytu v G. po dobu 20 mesiacov, čím došlo k zmenšeniu\njej majetku. Táto majetková škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý znemožnil\nžalobkyni prístup k rodinnému domu.\n3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní právne odkazujúc na ustanovenia § 420 ods. 1,\n§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný protiprávny\núkon žalovaného ako objektívny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým by žalovaný bránil\nžalobkyni v užívaní nehnuteľnosti a tým jej spôsobil škodu. Pokiaľ sa žalobkyňa rozhodla prenajať si byt\nza účelom vyriešenia svojej bytovej otázky, nedošlo k zníženiu jej majetku, a to vzhľadom na protihodnotu\nv podobe práva užívať byt, ktorý bol predmetom nájomných zmlúv. Žalobkyňa hradila nájomné na\nzáklade nájomnej zmluvy, a preto sa nejedná o reálne zníženie majetku žalobkyne. Podľa názoru\nprvoinštančného súdu však v konaní nemalo žiadny význam z hľadiska vzniku a existencie škody a\npríčinnej súvislosti medzi vznikom škody a ujmou, ktorá žalobkyni vznikla, skúmanie okolnosti, pre ktoré\n\nžalobkyňa neužívala rodinný dom a úhradou nájomného. Navyše žalobkyňa ani nepreukázala v konaní,\nže by jej žalovaný bránil pri vstupe do domu, v dôsledku čoho by bola žalobkyňa nútená zaobstarať\nsi náhradné bývanie, rovnako nebolo preukázané, že by žalovaný vysťahoval žalobkyňu proti jej vôli.\nSúd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie v súvislosti\ns jeho násilným správaním, ktoré však bolo odmietnuté povereným príslušníkom Policajného zboru.\nUviedol, že o nezáujme žalobkyne užívať spoločnú nehnuteľnosť svedčí aj to, že žalobkyňa od zrušenia\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov neuhrádza spoločne so žalovaným splátky hypotekárneho\núveru. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že rodinný dom je umiestnený na pozemku o\nvýmere 110 m2, ktorý sa nachádza v okrese G., obec E., kat. územie E. P., ktorý je evidovaný Okresným\núradom G., katastrálnym odborom ako parc. reg. „Q.“, parc. č. XXX/XX na liste vlastníctva č. XXXX,\nktorý je včlenený do pozemku vo výmere 295 m2, ktorý sa nachádza v okrese G., obec E., kat. územie\nE. P., ktorý je evidovaný Okresným úradom G., katastrálnym odborom ako parc. reg. „Q.“, parc. č. XXX/\nXXX na liste vlastníctva č. XXXX, pričom tieto dva pozemky sú vo vlastníctve tretej osoby. Súd prvej\ninštancie uviedol, že za predpokladu, ak tieto tretie osoby neumožnia žalobkyni prechod k rodinnému\ndomu, žalovaný nie je v konaní o náhradu škody pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko nie je\nvlastníkom týchto pozemkov, cez ktoré vedie prístup k nehnuteľnosti žalobkyne.\n4. V súvislosti s užívaním nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po rozvode\nmanželstva do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd\nprvej inštancie uviedol, že sa vychádza z premisy bývalých manželov ako podielových spoluvlastníkov,\nteda obaja bývalí manželia sú oprávnení a zároveň aj povinní znášať vzniknuté náklady, preto nárok\nbývalého manžela, ktorý spoločnú nehnuteľnosť v tomto období neužíval, nemožno žalovať ako náhradu\nškody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že z tohto dôvodu neboli v danej veci\nnaplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, preto súd prvej inštancie žalobu\nžalobkyne o náhradu škody zamietol.\n5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý\nmal v konaní úspech voči žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n6. Proti uvedenému rozhodnutiu vo výrokoch II. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa\ns poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1, písm. b), c) d), f) a h) C.s.p. a žiadala, aby\nodvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe a priznal žalobkyni náhradu trov konania. Zotrvala\nna svojom stanovisku, že žalovaný jej odmietol umožniť vstup do domu, pri pokusoch vojsť na ňu\nfyzicky zaútočil, vymenil zámok a následne bola privolaná polícia. Poukázala na množstvo listinných\ndôkazov, ktoré preukazujú, že žalovaný bránil žalobkyni v užívaní domu od septembra 2014, a to\ntrestné oznámenie, notársku zápisnicu, krajský súd vyhovel návrhu na vydanie neodkladného opatrenia\na následný výkon prostredníctvom exekúcie. Pokiaľ ide o trestné oznámenie, uviedla, že bolo zamietnuté\nz dôvodu, že žalobkyňa nebola vedená ako vlastníčka na liste vlastníctva. Neodkladným opatrením\nsúd prvej inštancie zaviazal žalovaného, aby umožnil žalobkyni vstup do domu, ktoré však žalovaný\nnerešpektoval. Zároveň žalobkyňa adresovala výzvy žalovanému a jeho právnemu zástupcovi, aby\numožnil žalobkyni vstup do domu alebo aspoň za účelom poskytnutia súčinnosti pri oprave zápisu\nv katastri nehnuteľností. Nakoľko žalobkyňa nemala, kde bývať, bola nútená zabezpečiť si bývanie\nformou nájmu. Zhrnula, že z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že tvrdenia žalovaného, že nekonal\nprotiprávne, sa nezakladajú na pravde. V dôsledku konania žalovaného žalobkyňa nemohla užívať\ndom, pričom jej vznikla škoda spočívajúca v prostriedkoch vynaložených na zabezpečenie nájmu bytu.\nMala za to, že prenajaté nehnuteľnosti svojím štandardom nedosahovali štandard bývania v rodinnom\ndome, takže okrem majetkovej ujmy jej vznikla aj nemajetková ujma, ktorú si neuplatnila. Nemajetková\nujma nespočívala len v tom, že prenajaté nehnuteľnosti boli kvalitatívnym štandardom neporovnateľné s\nnovostavbou 6 izbového rodinného domu, ale aj tým, že na základe násilného vysťahovania žalobkyne\nz domu boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý po podaní návrhu žalobkyne o\nvyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súd neumožnil žalobkyni styk so synmi\na k náprave neviedlo ani konanie o výkon rozhodnutia vedené na Okresnom súde Pezinok pod č.k.\n22Em 8/2015. Má za to, že žalovaný nepredložil v konaní dôkaz o tom, že by žalobkyni nebránil v\nužívaní domu, pričom argumentoval iba tým, že žalobkyňa nie je vlastníčkou priľahlého pozemku, cez\nktorý vedie prístup k domu, ktorý žalovaný previedol počas konania o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov na tretiu osobu, a preto nemá do domu prístup. Spochybnila záver súdu\nprvej inštancie ohľadom neexistencie protiprávneho konania žalovaného, nakoľko sudca pri vyhlásení\nrozsudku jednoznačne uviedol, že z dokazovania vyplynulo s najväčšou pravdepodobnosťou, že došlo\n\nk protiprávnemu konaniu. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplynulo, že písomné vyhotovenie rozsudku\nnekorešpondovalo s vyhláseným znením rozsudku, čo predstavuje vadu konania. Skonštatovala, že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Skonštatovala, že pokiaľ aj polícia odmietla trestné oznámenie\npodané žalobkyňou, z uvedeného nemožno vyvodiť záver o tom, že nedošlo k protiprávnemu konaniu\nžalovaného. Podľa žalobkyne nebolo sporné, že na jej záväzky vo vzťahu k hypotéke nemala vplyv\nskutočnosť, že dom nemohla užívať.\n7. Žalobkyňa sa nestotožnila ani so záverom súdu prvej inštancie, že škoda nevznikla a absentuje\npríčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou. V súvislosti so vznikom škody uviedla, že\nvýška plnenia nájomného podľa zmluvy o nájme predstavuje rozdiel nákladov na náhradné bývanie v\nporovnaní s nákladmi, ktoré by mala v prípade, ak by ku škode nedošlo. V danom prípade došlo k\nzmenšeniu majetku žalobkyne, ktorej bolo zasiahnuté do jej práva užívať nehnuteľnosť, v dôsledku čoho\nsi zaobstarala náhradné bývanie (nájom bytu). Ďalej uviedla, že pokiaľ aj súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že pozemok okolo domu nie je vo vlastníctve žalobkyne a pokiaľ tretie osoby neumožnili\nžalobkyni prechod cez pozemok, nie je v konaní o náhradu škody pasívne legitimovaný žalovaný,\nuvedený záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnych skutkových zistení, pričom\nnemá oporu ani vo vykonaných dôkazoch. Žalobkyňa zotrvala na argumentácii, že žalovaný postavil\ndom so žalobkyňou, ktorý bol financovaný spoločným úverom, na pozemku, ktorý síce formálne vlastnil\nžalovaný, avšak žalobkyňa tento úver s bývalým manželom po svadbe refinancovala tak, že počas\nmanželstva splatili úverom sumu 272.342,- Sk z celkovej ceny pozemku 350.000,- Sk, t.j. 90 % splatili\nmanželia spoločne napriek tomu, že pozemok ostal vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uviedla, že\npočas konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaný fiktívne previedol\npozemok na blízku obchodnú spoločnosť, v ktorej je spoločník a bývalý konateľ po skončení konania\no bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zase pozemok nadobudol. Zdôraznila, že od (fiktívneho)\nvlastníka susedného pozemku žalobkyňa neobdržala žiadne spochybnenie toho, že by nemala právo\nprechodu cez susedný pozemok, resp. nemá informáciu, že by jej tento nový vlastník chcel v tomto\nbrániť. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou žalobkyne, že je vzniklo vecné\nbremeno vydržaním, nakoľko dom začali s bývalým manželom stavať v roku 2003 a s poukazom\nna § 23 ods. 4, ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. uviedla, že ak vlastník domu nie je vlastníkom\npozemku a sú splnené podmienky na vydržanie, vlastník domu povinný usporiadať vlastníctvo, inak\nvzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.\nŽalobkyňa disponovala aj uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/288/2019 o nariadení\nneodkladného opatrenia z roku 2018 a po jeho zrušení a vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky uznesením o nariadení neodkladného opatrenia z 26.02.2020. Ďalej namietala, že súd prvej\ninštancie bez vykonaného dokazovania dospel k opačnému názoru ako Krajský súd v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 40C/4/2018, že právo žalobkyne užívať dom závisí od vôle nového vlastníka\npozemku. V tejto súvislosti poznamenala, že súd prvej inštancie neuviedol právnu úvahu, ktorou sa\npri skutkovom a právnom posúdení dôkazov a právnych predpisov riadil a napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné a arbitrárne. Záverom v súvislosti s námietkou zaujatosti uviedla, že sudca prerušoval\nprednes právneho zástupcu žalobkyne, do prednesu právneho zástupcu žalovaného však nevstupoval a\nzaprotokoloval celý proces. Z obsahu zápisnice podľa žalobkyne vyplýva, že v súvislosti s protiprávnym\nkonaním žalovaného sudca zaprotokoloval iba to, že trestné oznámenia boli odmietnuté. Ďalej uviedla,\nže sudca konanie odročil za účelom rozhodovania o námietke zaujatosti, avšak následne v konaní\npokračoval bez toho, aby bolo o námietke rozhodnuté. Žalobkyňa preto podala sťažnosť a žiadala\npredsedu súdu o prešetrenie veci, ktorý podanú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z uvedeného\ndôvodu mala žalobkyňa za to, že v danej veci rozhodoval vylúčený sudca, čo zakladá odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa žiadala aj oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu hodného\nosobitného zreteľa a to vzhľadom na jej nepriaznivé sociálne pomery.\n8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. d)\nC.s.p., alternatívne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolaciemu dôvodu\nuvedenému podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. uviedol, že žalobkyňa nešpecifikovala v danej veci\nnesprávny procesný postup súdu, ktorý by znemožnil realizáciu práv strany sporu a zároveň by dosiahol\ntakú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Mal za to, že napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené, vychádzalo z riadne zisteného skutkového\nstavu veci, preto sa nestotožnil so záverom žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov\nsúdu. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. c) C.s.p. uviedol, že žalobkyňa v\n\nodvolaní neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by nasvedčovali vylúčeniu sudcu. Uviedol, že dôvody\npodania námietky zaujatosti sudcu spočívali v postupe sudcu pri vedení konkrétneho pojednávania, s\nktorým žalobkyňa zjavne nesúhlasila, čo automaticky neznamená, že je daný dôvod vylúčenia sudcu.\nV tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 49 ods. 3 C.s.p. Podľa žalovaného, žalobkyňa neuviedla\nani k odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. d), f) C.s.p. žiadne skutkové tvrdenia. S\npoukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 zdôraznil, že nie\nje povinnosťou súdu, ani žalovaného, aby tieto prípadné vady vyhľadával v podanom odvolaní. Podľa\nnázoru žalovaného, súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy navrhnuté žalobkyňou ako aj žalovaným podľa\nsvojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo, ako všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa žalovaného,\nnebol napokon daný ani odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nakoľko súd prvej\ninštancie aplikoval príslušné správne právne normy, ktorých obsah správne interpretoval následne aj\nsprávne právne aplikoval.\n9. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na svojej argumentácii.\n10. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril.\n11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k\nzáveru, že odvolaniu žalobkyne je potrebné priznať úspech.\n12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n13. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný ako manželia spoločne bývali v\nrodinnom dome vo Vinosadoch, ktorý spoločne postavili a patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa v rodinnom dome bývala do septembra 2014,\nktorú skutočnosť uvádzala aj v odvolaní.\n14. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v septembri 2014 po jej návrate z dovolenky ju odmietol vpustiť\ndo rodinného domu, keď vymenil zámky a nové kľúče jej odmietol poskytnúť a v dôsledku tohto\nprotiprávneho konania žalovaného bola žalobkyňa nútená si zaobstarať z vlastných prostriedkov\nnáhradné bývanie, za ktoré platila nájomné.\n15. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde\nPezinok pod sp. zn. 10C/87/2016 si žalobou uplatnila náhradu škody voči žalovanému z dôvodu, že ju\nodmietol po jej návrate z dovolenky v septembri 2014 pustiť do uvedeného rodinného domu, v ktorom\nbývala a z toho dôvodu bola nútená vynaložiť na náhradné bývanie náklady, ktoré predstavujú škodu, a\nktoré by jej inak nevznikli, ak by jej žalovaný umožnil prístup k rodinnému domu. Za náhradné bývanie\nvynaložila náklady titulom zaplateného nájomného v období od 15.10.2014 do 31.7.2016. Okresný\nsúd G. rozsudkom z 21. decembra 2020, č.k. 10C/87/2016-219 (č.l. 461 spisu), žalobu zamietol z\ndôvodu, že v uvedenom období neboli naplnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za\nškodu - existencia škody a bezprostredná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a hypoteticky\nvzniknutou škodou. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5Co/83/2021 z 26. 04. 2022 rozsudok\nOkresného súdu G. z 21. 12.2020, č.k. 10C/87/2016-219 potvrdil (č.l. 467 spisu), keďže žalobkyňa v\nkonaní nepreukázala protiprávny úkon žalovaného, ktorým by jej vznikla škoda, a že v konaní tiež nebolo\npreukázané, že by žalobkyňu žalovaný vysťahoval z domu proti jej vôli, resp., že žalobkyňa nemala\nvôľu rodinný dom užívať, lebo neuhrádzala splátky hypotekárneho úveru. Následne dovolanie žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu Bratislave 5Co/83/2021 bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9Cdo/52/2023 z 25.09.2024 odmietnuté.\n16. Žalobkyňa si v predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde G. sp. zn. 42C/110/2018 uplatnila\nvoči žalovanému náhradu škody na tom istom skutkovom základe, a to, že žalovaný ju po jej návrate\nz dovolenky v septembri 2014 odmietol pustiť do ich spoločného rodinného domu vo Vinosadoch, v\nktorom bývala a z toho dôvodu bola nútená vynaložiť na náhradné bývanie náklady, ktoré predstavujú\nškodu, a ktoré by jej inak nevznikli, ak by jej žalovaný umožnil prístup k rodinnému domu. Za náhradné\nbývanie vynaložila náklady titulom zaplateného nájomného za ubytovanie v garsónke v C. v období\nod 01.08.2016 do 31.01.2017 vo výške 1 380,- eur a za obdobie od 01.02.2017 do 30.09.2018 vo\n\nvýške 8 000,- eur za nájom bytu v G., čím došlo k zmenšeniu jej majetku a táto škoda jej vznikla v\npríčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý jej znemožnil prístup k rodinnému domu. Jednalo sa\nteda o zabezpečenie náhradného bývania spolu za obdobie od 01.08.2016 do 30.09.2018, čo žalobkyňa\nosvedčila nájomnými zmluvami. Žalobkyňa utvorila zmluvu o nájme bytu dňa 30.07.2015 na dobu určitú\nod 30.07.2015 do 31.07.2016 ako nájomníčka s S. Š. ako prenajímateľkou, predmetom ktorého bol\nnájom bytu - garsónky č. XX s prísl. na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome v C. na T. A.., por. č. XX,\nvchod č. XX, súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X S. XXXX/X, zapísaného na liste vlastníctva\nč. XXXX v kat. úz. G. za dohodnutú cenu nájmu za užívanie predmetného bytu vo výške 230,- eur/\nmesačne. Ďalej žalobkyňa uzatvorila zmluvu o nájme bytu dňa 01.02.2017 na dobu určitú od 01.02.2017\ndo 31.01.2018 s I. E., predmetom ktorého bol nájom bytu - 2-izbového bytu č. X, nachádzajúceho sa na\nX nadzemnom podlaží bytového domu na ul. C. XX, č. vchodu XX v G., zapísaného na liste vlastníctva\nč. XXXX v okr. G., obec G., kat. úz. G. za dohodnutú cenu nájmu za užívanie predmetného bytu vo\nvýške 400 eur/mesačne. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné, že žalobkyňa v uvedenom období\nza prenajaté bývanie vynaložila ňou uvedené náklady titulom zaplateného nájomného.\n17. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a\nprávnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej\nzodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho\nzákonníka. V predmetnej veci ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej predpokladmi vzniku\nsú: - protiprávny úkon/porušenie právnej povinnosti, -spôsobenie škody, - príčinná súvislosť medzi\nprotiprávnym úkonom/porušením právnej povinnosti a škodou, - zavinenie. Naplnenie uvedených\nzákonných predpokladov titulom náhrady škody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka má\nkumulatívny charakter, a teda pre ich splnenie sa vyžaduje naplnenie všetkých zákonných predpokladov.\nPredpokladom vzniku zodpovednosti porušením právnej povinnosti je, že niekto porušil určitú povinnosť\n(pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo\no povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.\nSpôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)\na vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide\no ďalšiu podmienku vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu (aj keď\nzavinenie škodcu sa podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá). Pod pojmom škoda\ntreba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná\npeniazmi ako všeobecným ekvivalentom s tým, že súčasťou náhrady škody sú aj nemajetkové ujmy\nna základe výslovného znenia zákona, pričom môže ísť o skutočnú škodu a ušlý zisk. Príčinná\nsúvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi\nprotiprávnym úkonom/porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a\nnásledku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná,\nnemožno ju len predpokladať s ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla len jednu príčinu,\ntreba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak\nmajú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z\nhlavných príčin, keďže vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a\nnie sprostredkovaný (napr. ak následok škody už vzniknutej dôjde k ďalšej škode, ku ktorej protiprávny\núkon nesmeroval). V prípade zavinenia ide o charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah\nškodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pri\númyselnom zavinení rozoznávame úmysel priamy a nepriamy a nedbanlivosť vedomú a nevedomú.\nUstanovenie § 420 Občianskeho zákonníka nemá povahu objektívnej zodpovednosti ale zodpovednosti\nvšeobecnej a preto žalobca musí uniesť dôkazné bremeno na jej preukázaní s tým, že škodca môže\npreukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť\nani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. V predmetnej veci je\nnepochybné, že žalobkyňa v období od 01.08.2016 do 30.09.2018 neužívala predmetný rodinný dom,\nbývala v prenajatých bytoch, za nájom ktorých aj zaplatila nájomné v ňou uvedenej výške. Podľa jej\ntvrdenia predmetný rodinný dom nemohla užívať, nakoľko jej žalovaný svojím protiprávnym konaním\nneumožnil, respektíve zabránil užívanie tohto rodinného domu, v dôsledku čoho svoju bytovú otázku\nmusela riešiť náhradným bývaním, za ktoré uhradila nájomné, ktoré by uhradiť nemusela, ak by jej\nžalovaný protiprávne nebránil v bývaní v rodinnom dome. V danom prípade bolo preto potrebné prioritne\nsa zaoberať skutočnosťou, či žalovaný v období uvádzanom žalobkyňou svojim konaním protiprávne\nzabránil žalobkyni v užívaní rodinného domu. Ak by v konaní bolo preukázané protiprávne konanie\nžalovaného spočívajúceho v tom, že zabránil žalobkyni v užívaní rodinného domu, v dôsledku ktorého\nkonania si žalobkyňa musela vyriešiť svoju bytovú situáciu napríklad aj prenajatím si bytu, za ktorý\n\nmusela zaplatiť nájomné, tak v tom prípade žalovaný by niesol zodpovednosť za takéto konanie a tým\naj za vzniknutú škodu.\n18. Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia o protiprávnom konaní žalovaného v období od\n01.08.2016 do 30.09.2018, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný jej bránil, resp. jej neumožnil užívať\nspoločný rodinný dom, predložila súdu prvej inštancie listinné dôkazy. Podľa odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie, tento vykonal dokazovanie oboznámením sa:\n- s rozsudkom Okresného súdu G. č.k. 9P/96/2014-56 z 10.12.2014, ktorým bolo manželstvo účastníkov\nsporu rozvedené, so zápisnicou z pojednávania v konaní o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného\nsp.zn. 8Pc/8/2016 zo dňa 17.01.2018,\n- s uznesením Okresnej prokuratúry G. č.k. 1 Pn 76/16/1107-6 zo dňa 23.03.2016, ktorým bola ako\nnedôvodná zamietnutá jej sťažnosť podaná dňa 29.02.2016 proti uzneseniu vyšetrovateľa odboru\nkriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v G. sp.zn. M.- XX/.X - E. - G. - XXXX zo dňa 23.02.2016,\nktorým bola odmietnutá vec podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu,\nbytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nie je dôvod na začatie\ntrestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, ktorého sa mal dopustiť\nžalovaný tak, že od presne nezisteného času mesiaca marec v roku 2015 až doposiaľ (12.04.2016)\nbránil žalobkyni v užívaní rodinného domu na adrese E., Š.T. XX a jeho priľahlých častí zapísaných na\nLV číslo XXX (č.l. 8)\n- s uznesením Okresnej prokuratúry G. č.k.X G. XXX/XX/XXXX - 5 zo dňa 12.04.2016, ktorým bola ako\nnedôvodná zamietnutá sťažnosť žalobkyne podanej proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ v G.,\nobvodné oddelenie v C. sp. zn. M.-G.-XXXX zo dňa 16.03.2016. (č.l. 10)\n- s nájomnou zmluvou z 30.07.2015 a s nájomnou zmluvou zo dňa 01.02.2017,\n- s príjmovými dokladmi spolu v sume 1 380,-eur a 8 000,-eur,\n- s informáciou Okresného riaditeľstva Policajného zboru G. z 26.10.2016 o výjazdoch policajných\nhliadok na adrese Š. XX, E.\n- s potvrdením o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vydaným Obvodným\noddelením Policajného zboru Q. 10.11.2020.\nZ odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s týmito\ndôkazmi, ako ich vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti vo vzťahu k žalobkyňou namietanému\nprotiprávnemu konaniu žalovaného.\n19. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa predložila na preukázanie svojho tvrdenia o protiprávnom konaní\nžalovaného týkajúceho sa ňou vymedzeného obdobia od 01.08.2006 do 30.09.2018 aj ďalšie listinné\ndôkazy, a to najmä:\n- uznesenie Okresnej prokuratúry G. č.k. X G. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 10.07.2018, ktorým bola sťažnosť\nžalobkyne proti uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v G., Odbor kriminálnej polície, sp.\nzn. M. - XXX/.X - E. - G. - XXXX zo dňa 31.05.2018, zamietnutá, pretože nie je dôvodná. Podľa tvrdenia\nžalobkyne jej žalovaný mal od septembra 2014 brániť v užívaní rodinného domu (č.l. 13 )\n- Notárska zápisnica L. XXXX/.XXXX, L. XXXXX/.XXXX L.XD. XXXXX/.XXXX zo dňa 22.10.2015,\nspísaná notárom M. Ď.M.C. so sídlom v J., O. X,(č.l. 258)\n- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/288/2019 - 130 zo dňa 31.01.2020, ktorým bolo\nzmenené uznesenie Okresného súdu G. č. k. 40C/4/2018 - 10 zo dňa 13.07.2018 tak, že bolo nariadené\nneodkladné opatrenie: žalovaný je povinný umožniť žalobkyni vstup a užívanie rodinného domu,\nvedeného ako rozostavaná stavba na parcele č. XXX/.XX, parc. reg. „Q.\", o výmere 110 metrov2, druh\npozemku zastavané plochy a nádvoria, v okrese G., v obci E., v katastrálnom území E.É. P., zapísaný\nna liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom G. - katastrálny odbor, ktorý je predmetom\nbezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, na účel bývania. (č.l. 260-261)\n- upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie - Okresný súd J. J. zo dňa 29.11.2021 v\nexekučnej veci sp.zn.71Ek/3037/2021 (č.l. 454)\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie s uvedenými listinnými\ndôkazmi žalobkyne zaoberal, a teda je zrejmé, že tieto dôkazy nezohľadnil pri svojom rozhodovaní.\nV takom prípade je potom predčasné hodnotenie súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný\nprotiprávny úkon žalovaného ako objektívny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým by\nžalovaný bránil žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti a tým jej spôsobil škodu.\n20. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že skúmanie sporných okolností, pre ktoré žalobkyňa\nneužívala rodinný dom (dobrovoľný odchod alebo znemožnenie užívania rodinného domu žalovaným),\n\nnemalo z hľadiska vzniku a existencie škody a príčinnej súvislosti v tomto konaní žiaden význam,\ntak s takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Práve naopak, základným predpokladom vzniku\nobčianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, a preto skúmanie, či v predmetnej veci v\nžalobkyňou označenom období žalovaný svojim konaním zabránil v užívaní predmetného rodinného\ndomu, ktorý bol súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov (žalobkyne a žalovaného)\nje základnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik škody, ktorá by žalobkyni vznikla z dôvodu, že nemohla\nbývať v predmetnom rodinnom dome, v dôsledku čoho si musela riešiť svoju bytovú otázku iným\nspôsobom, v tomto prípade prenájmom bytu, za ktorý zaplatila nájomné. Škoda mala žalobkyni vzniknúť\ntým, že bola nútená vynaložiť peňažné prostriedky na zabezpečenie náhradného bývania, pričom\nsamotná výška škody sa rovnala peňažným prostriedkom, ktoré vynaložila na úhradu nájomného.\n21. Za podmienky preukázania, že žalovaný znemožnil žalobkyni užívať rodinný dom, uzatvorenie\nnájomnej zmluvy žalobkyňou a platenie nájomného by bolo potom v bezprostrednej príčinnej súvislosti\ns konaním žalovaného. Napokon aj samotný súd prvej inštancie v odôvodnení takéto konanie\nžalovaného nevylúčil (bod 16) tvrdiac, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania žalovaný s najväčšou\npravdepodobnosťou znemožnil žalobkyni užívať rodinný dom.\n22. Odvolací súd preto konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala v konaní\nprotiprávny úkon žalovaného, ktorým by jej vznikla škoda bol predčasný. Až po ustálení, či žalovaný\nznemožnil žalobkyni užívať rodinný dom v ňou uvedenom období, bude možné správne posúdiť a\nvyhodnotiť či v dôsledku konania žalovaného žalobkyňa utrpela škodu z dôvodu, že musela riešiť svoju\notázku bývania, keďže žalovaný svojím konaním jej neumožnil v rodinnom dome bývať. Tiež je potrebné\nuviesť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s nariadeným neodkladným opatrením, kde Krajský\nsúd Bratislave v uznesení č.k. 14Co/288/2019-130 zo dňa 31.1.2020 konštatoval dôvodnosť návrhu\nžalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podala dňa 19.06.2018.\n23. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v konaní v danej veci rozhodoval vylúčený sudca, keďže sudca\nkonanie odročil za účelom rozhodovania o námietke zaujatosti, avšak následne v konaní pokračoval bez\ntoho, aby bolo o námietke rozhodnuté, tak tejto námietke nemožno prisvedčiť.\n24. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 12.01.2023 vzniesla námietku\nzaujatosti sudcu s tým, že táto bude odôvodnená písomne v lehote 7 dní. V podaní doručenom súdu\nprvej inštancie dňa 19.01.2023 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že: „Dôvodom námietky zaujatosti\nje postup sudcu a výkon jeho právomoci počas prednesu právnej zástupkyne žalovaného (ďalej ako\nPZŽ) a uvedenom pojednávaní“.\n25. Podľa § 49 ods. 1 až 3 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom\nna jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať\nodôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý\nspor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom\npostupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti.\n26. Podľa § 52 ods. 1 a 2 C.s.p., strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku\nzaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu\nsmeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode\nvylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem\ntých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd\nneprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád\npodania sa nepoužijú.\n27. Na základe citovaných ustanovení odvolací súd konštatuje, že z dôvodu, že námietka zaujatosti\nnespĺňala náležitosti vyplývajúce z ust. § 52 ods. 1 v spojení s ust. § 49 C.s.p., odvolací súd v súlade\ns § 52 ods. 2 CSP na ňu neprihliadal.\n28. Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami\nuvádzanými v odvolaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.\n\n29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom\nvýroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa\nust. § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n30. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať a vo veci opätovne rozhodnúť o\nuplatnenom nároku žalobkyne na náhradu škody s prihliadnutím na vyššie právny názor odvolacieho\nsúdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie taktiež sa vysporiada aj\ntvrdením žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 20.11.2020, že žalobkyňa si v konaní o vyporiadanie\nBSM vedenom na Okresnom súde G. sp.zn. 8Pc/8/2016 uplatňovala disparitu podielov, čo je priznanie\nvyššieho peňažného doplatku pri vyporiadaní BSM (rovnaký predmet konania), pričom tento nárok\nodôvodňovala tými istými skutkovými okolnosťami, ktoré spočívajú v platení nájmu ako dôsledku\núdajného znemožnenia užívania spoločnej nehnuteľnosti žalovaným a jeho fyzickým a psychickým\nnásilím voči žalobkyni. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude najmä vyhodnotiť dôkazy každý\njednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo. V prípade, ak bude vychádzať z konkrétneho dôkazu, tento je potrebné najprv riadne vykonať\na vyhodnotiť. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a\nzásady kontradiktórnosti konania aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny\nzáver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá\nodpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo\njasne a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).\nSúd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením\nskutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov vychádzal a akými úvahami\nsa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil. Povinnosťou súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a\npresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so všetkými špecifickými\nnámietkami strán konania. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie\npostupovať v súlade s ust. § 220 C.s.p. a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne\nzávery, na základe ktorý vec posúdil a rozhodol.\n31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o nároku na náhradu trov konania\npred súdom prvej inštancie a aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) a svoje rozhodnutie riadne\na presvedčivo odôvodní (§ 220 ods. 2 C.s.p.).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42C/110/2018", "guid": "c10d98b0-0bbb-4a51-a74c-40c590c8350c:23be4d12-9d08-4bf9-88fc-3ed529e9444a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:decb661d-d78d-48ff-b539-a8d9c7e329be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.90.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.90.2019.1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "353c872f-1539-433e-8782-9f913a0c41e6:10dc3e21-43f8-4d48-9d77-b72896d9db29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1716205932.1", "spisova_znacka": "9Cdo/52/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/52/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1716205932.1"}, {"guid": "6f926732-4f52-43de-baf5-dd6c8fea97d3:f05aa1e0-2c72-479e-904f-4126bde10c49", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/83/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/83/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6f926732-4f52-43de-baf5-dd6c8fea97d3:f05aa1e0-2c72-479e-904f-4126bde10c49"}, {"guid": "e937bd3e-e0a7-43e1-b79f-cf265ed3fdb2:4eaf476b-b3b3-414a-ba0d-248eb17c65cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Em/8/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 22Em/8/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e937bd3e-e0a7-43e1-b79f-cf265ed3fdb2:4eaf476b-b3b3-414a-ba0d-248eb17c65cc"}, {"guid": "814e0e0a-2cd7-43cd-9089-9a95474c08c8:76787d17-dc88-45b5-879a-72a4b8533179", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Pc/8/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8Pc/8/2016 z 16. 11. 2016", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2016-11-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/814e0e0a-2cd7-43cd-9089-9a95474c08c8:76787d17-dc88-45b5-879a-72a4b8533179"}], "citovane_v": []}