{"guid": "696dc288-7906-41dd-8fe0-b257c7e56184:1f56e79a-ee21-47d1-a013-5dd53c963a12", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1719201430.5", "spisova_znacka": "8Co/64/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/64/2024 z 28. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2025, sp. zn. 8Co/64/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1719201430.5", "identifikacne_cislo": "1719201430", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2025-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f56e79a-ee21-47d1-a013-5dd53c963a12", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1719201430.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1719201430.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1719201430.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/64/2024\n1719201430\n28. 01. 2025\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2025:1719201430.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: K. Z., W. W.J., R. XX.XX.XXXX, Č. XXX,\nzastúpenej: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO:\n36 857 548 proti žalovaným: X/ W. J., W. J., R. XX.XX.XXXX, Č. XXX, X/ J. J., W. H., R. XX.XX.XXXX, Č.\nXXX, obom zastúpeným: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava,\nIČO: 36 868 272, o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok,\no odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 09. apríla 2024, č.k.\n6C/39/2019 - 957, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel podanej žalobe a zriadil vecné\nbremeno in rem v prospech vlastníka stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X\no výmere 23m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 20 m2, Druh\npozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/X o výmere 43 m2, Druh pozemku: Zastavaná\nplocha a nádvorie evidovaných na LV XXXX, J.. Ú.. Č., spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu\nmotorovými vozidlami cez pozemok parc. reg. \"P., N.. Č.. XXXX/X o výmere 518 m2, Druh pozemku:\nZáhrada, nachádzajúci sa v k. ú. Č., V. Č., V. N. evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom\nPezinok, Katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom ako diel 1 o výmere 69 m2 v geometrickom pláne č.\nXX/XXXX vyhotovenom dňa 09.07.2019 spoločnosťou IGES, s.r.o., Komenského 29, 902 01 Pezinok,\nIČO: 35 888 466, úradne overenom Okresným úradom Pezinok dňa 23.07.2019 pod č. Z.-XXX/XXXX,\nktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť umožniť a strpieť\nvýkon práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez predmetný pozemok zaťažený zriadeným\nvecným bremenom a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu za zriadenie vecného\nbremena vo výške 1.600 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal proti žalovaným\nspoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 80 %.\n2. Prvoinštančný súd v prvom rade poukázal na to, že už (v poradí prvým) rozsudkom č.k. 6C/39/2019\n- 630 zo dňa 20.01.2022, žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Na základe odvolania žalovaných však\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. 8Co/66/2022 - 794 zo dňa 28.09.2023\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o splnenie predpokladov pre samotné zriadenie\nvecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatoval, že súd\nprvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci a dospel správnym skutkovým záverom,\nkeď považoval za správne a majúce náležitú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania závery\n\nprvoinštančného súdu, podľa ktorých bolo v konaní preukázané splnenie všetkých predpokladov pre\nzriadenie vecného bremena tak ako žiadala žalobkyňa. Skutočnosť, že žalobkyňa je vlastníčkou stavby\nso súp. č. XXX, nie je vlastníčkou priľahlého pozemku a k tejto stavbe nemá zabezpečený priamy prístup\nz verejnej komunikácie nepopierajú ani žalovaní. Na druhej strane, zistenie prvoinštančného súdu, že\nprístup k stavbe žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak, vyplýva z výsledkov rozsiahleho dokazovania,\nzahŕňajúceho okrem listinných dôkazov, výsluchov strán a svedkov aj vykonanie obhliadky na mieste\nsamom. Z týchto dôkazov, vrátane fotodokumentácie vyhotovenej počas vykonanej obhliadky, súd prvej\ninštancie celkom správne vyvodil, že v prípade žalovanými navrhovaných lesných prístupových ciest k\nstavbe žalobkyne ide o prístupové cesty v nevyhovujúcom stave, nezabezpečujúce celoročne možný\nprístup k stavbe, pričom cesta cez les zo strany od pozemku p. J. by takisto obmedzila jeho vlastnícke\nprávo, keďže prístupová cesta prechádza cez pozemok v jeho vlastníctve. Zriadenie prístupovej cesty\nvýlučne cez pozemok K.. J. by zase vyžadovalo zbúranie oplotenia, vyrúbanie niekoľkých stromov\na úpravu terénu na prístupovú cestu. Za tohto stavu sa súd prvej inštancie správne zameral aj na\nskúmanie širších súvislostí prípadu a dôsledne hľadal riešenie, ktoré by bolo najhospodárnejšie, no\npredovšetkým najmenej zaťažovalo (obmedzovalo) vlastníka pozemku, ku ktorému by malo byť zriadené\nvecné bremeno prechodu a prejazdu. Pokiaľ sa žalovaní v odvolaní v tejto súvislosti pýtajú, na základe\nakého odborného stanoviska, prípadne posudku, alebo iného dôveryhodného dôkazu súd dospel k\nzáveru o nevyhovujúcom stave lesnej cesty na celoročný prístup a konštatujú, že je to len subjektívny\na ničím nepodložený názor zákonného sudcu, ktorý mal k takémuto záveru prísť na základe jedného\nvýjazdu so služobným autom OS Pezinok, odvolací súd uvádza, že k takémuto záveru možno dospieť už\nlen na základe fotodokumentácie, ktorá je založená v súdnom spise. Dáva však osobitne do pozornosti\nžalovaných, že súd prvej inštancie neorganizoval žiadny \"výjazd so služobným autom OS Pezinok\",\navšak riadne vykonal navrhovaný procesný úkon obhliadky v zmysle § 211 Civilného sporového poriadku\na poznatky pri nej (aj priamo na základe vlastných zmyslových vnemov) získané, dôsledne zohľadnil pri\nsprávnom ustálení skutkového stavu veci. Poukázal tiež na to, že aj podľa odvolacieho súdu správne\npovažoval za významné, že trasa navrhovaného prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných, je\npokračovaním verejnej komunikácie, pričom vedie cez časť pozemku žalovaných mimo oplotenia nimi\nužívaného pozemku a v neposlednom rade súd správne zohľadnil aj to, že predmetná prístupová cesta\nbola na tento účel využívaná dlhoročne aj v minulosti, pričom od nadobudnutia vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti (v r. 2008) do r. 2017 žalobkyňa a aj p. N. využívali časť pozemku žalovaných ako\nprístupovú cestu k svojim stavbám so súhlasom žalovaných, N.. N. aj naďalej prístupovú cestu užíva\n(aj keď na svoju nehnuteľnosť sa dostavuje sporadicky), teda zriadením vecného bremena nedôjde\nprakticky k žiadnej faktickej zmene pomerov na mieste. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku\nžalovaných, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že stavba vo vlastníctve žalobkyne so súp. č. XXX,\nje poľnohospodárskou účelovou stavbou a žalobkyňa vôbec nepoužíva a nevyužíva túto stavbu v\nsúlade s účelom na ktorý bola daná do užívania. Účel užívania stavby, ku ktorej sa má zabezpečiť jej\nvlastníkovi prístup zriadením vecného bremena, je totiž so zreteľom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho\nzákonníka v danej veci vzhľadom na zistené okolnosti celkom bez významu a preto ani nebol dôvod\ntouto otázkou sa bližšie zaoberať. Je totiž nepochybné, že žalobkyňa jej stavbu pravidelne využíva.\nTo platí aj ohľadne argumentácie žalovaných, že k stavbe žalobkyne budú jazdiť nie len osobné, ale\naj nákladné vozidlá, ktoré vozia zeminu a materiál požívaný žalobkyňou v rámci predmetu podnikania,\npričom výfukové splodiny, hluk, špina, motorový olej z nákladiakov len znásobujú dôvody prečo je\ntakéto konanie žalobkyne v rozpore nie len s ich záujmami, ale aj s celospoločenskými chránenými\nzáujmami, ak by bolo zriadené vecné bremeno, tak ako ho zriadil súd v napadnutom rozsudku. Ide\ntotiž iba o hypotetické úvahy žalovaných o tom, ako sa podľa ich subjektívneho presvedčenia bude\nprávo prejazdu žalobkyňou využívať, ktoré však rovnako nemôžu mať pre účely posúdenia splnenie\npredpokladov pre zriadenie vecného bremena žiadnu relevanciu. Pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce\nsa používania motorových vozidiel v danom území, ani v tomto smere námietky žalovaných podľa\nodvolacieho súdu neobstoja, nakoľko Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie,\nOddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja ako orgán ochrany prírody\ntotiž na základe žiadosti žalobkyne a K. D. o udelenie výnimky na prejazd cez lesný pozemok J.-P. N..Č..\nXXXX C. J..Ú.. Č. z dôvodu prístupu k nehnuteľnosti na Q. XXXX v stanovisku zo dňa 30.12.2021 uviedol,\nže na základe návrhu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky - Správy Chránenej krajinnej oblasti\nMalé Karpaty č. CHKOMK/701-001/2021 zo dňa 25.10.2021, vzhľadom ku skutočnosti, že účelová\nkomunikácia, ktorá prechádza cez okraj lesného pozemku na parc. W.. P.-J. Č.. XXXX C. J..Ú.. Č.,\ndlhodobo slúži ako verejná prístupová pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou dopravného vybavenia\nobce a vytvára jediné dopravné spojenie k nehnuteľnostiam v danej oblasti, bol tento úsek cesty v zmysle\n§ 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. vyhradený okresným úradom ako úsek cesty, na ktorom s\n\núčinnosťou od 15.01.2022 neplatí zákaz jazdenia a státia s motorovými vozidlami v zmysle § 13 ods. 1\npísm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny. Predmetná výnimka tak oprávňuje žalobkyňu na používanie\nmotorových vozidiel aj v danom území, vrátane prístupu k jej stavbe na základe vecného bremena\nzriadeného napadnutým rozsudkom. Zdôraznil, že podľa odvolacieho súdu už pre účely v poradí\nprvého rozsudku náležite zohľadnil všetky okolnosti významné z hľadiska splnenia predpokladov pre\nzriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom samotná skutočnosť,\nže v rozpore so subjektívnym presvedčením žalovaných prakticky žiadne z relevantných okolností\nnevyznievajú v prospech zriadenia vecného bremena cez pozemky iného vlastníka, než žalovaných,\nešte bez ďalšieho nemá za následok nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Na základe správne\nustáleného skutkového stavu veci pokiaľ ide o samotné zriadenie vecného bremena podľa odvolacieho\nsúdu správne vec posúdil aj po právnej stránke, keď pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby\ndôsledne vychádzal z predpokladov pre zriadenie vecného bremena vyplývajúcich z ust. § 151o ods.\n3 Občianskeho zákonníka a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s jeho záverom, že tieto\npredpoklady boli v danej veci bezo zbytku naplnené. Osobitne považoval odvolací súd za potrebné\npoukázať na to, že prvoinštančný súd, okrem splnenia predpokladov výslovne vyplývajúcich z ust. § 151o\nods. 3 Občianskeho zákonníka, správne pri svojich úvahách zohľadnil aj potrebu zabezpečiť, aby stavbu\nbolo možné riadne užívať a súčasne aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený, tiež to,\nže právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka\nveci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel, pričom správne zohľadnil, že je nevyhnutné porovnávať\nujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z\nvecného bremena pre vlastníka stavby. Výsledkom aplikácie uvedených kritérií na skutkový stav ustálený\nv danej veci vykonaným dokazovaním je potom správny záver súdu prvej inštancie, že okrem toho,\nže sú splnené všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena vyplývajúce výslovne z ust. § 151o\nods. 3 Občianskeho zákonníka, nebráni jeho zriadeniu ani žiadna prekážka. Dôvodom zrušenia v poradí\nprvého rozsudku bola iba skutočnosť, že nemohli obstáť skutkové a na to nadväzujúce právne závery\nsúdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade za zriadenie vecného bremena, nakoľko žalovaní v odvolaní\ndôvodne namietali, že pokiaľ ide o ustálenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, súd prvej\ninštancie výšku tejto náhrady určil nesprávne a svojim procesným postupom a rozhodnutím im znemožnil\nrealizáciu ich procesných práv do tej miery, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Odvolací\nsúd považoval za nesprávny jeho postup, keď neprihliadol na návrh žalovaných na náležité zistenie\nvýšky náhrady za zriadenie vecného bremena znaleckým dokazovaním s odôvodnením, že uvedené\nprostriedky procesnej obrany nepredložili včas a v tomto smere nemôže obstáť strohé konštatovanie,\npodľa ktorého výšku náhrady považoval za primeranú vzhľadom na skutočnosť, že sa ide iba o časť\npozemku žalovaných, ktorá je bez ohľadu na zriadenie vecného bremena súdom využívaná iba ako\nprístupová cesta k pozemku žalobkyne.\n3. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie súd prvej inštancie znovu spor prejednal,\nvychádzajúc zo záväzných právnych záverov vyslovených odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení\na po tom, ako došlo medzi stranami sporu k dohode o výške náhrady za zriadenie vecného bremena\nv sume 1.600 eur, a teda nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky náhrady by\nbolo nadbytočné (keď odvolací súd citoval z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.\nfebruára 2022, sp. zn. 7Cdo 257/2021, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR\n2/2022, pod R 20/2022, z ktorého vyplýva, že stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena je\nodbornou znaleckou otázkou, ktorá však môže byť riešená aj dohodou strán sporu), vychádzajúc zo\nzáväzného právneho názoru odvolacieho súdu, že v danej veci boli inak splnené všetky predpoklady\npre zriadenie vecného bremena vyplývajúce z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, rozhodol\no zriadení vecného bremena totožne ako v poradí prvom rozsudku s tým, že žalobkyňu zaviazal na\nzaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena v medzi stranami dohodnutej výške, teda vo výške\n1.600 eur. Pokiaľ ide o dokazovaním ustálené rozhodujúce skutočnosti a ich právne posúdenie pre účely\nsamotného zriadenia vecného bremena, vychádzal zo skutkového stavu veci zisteného už pre účely v\nporadí prvého rozsudku a jeho právneho posúdenia, ktoré boli predmetom prieskumu odvolacím súdom\nna základe odvolania žalovaných a ktoré boli odvolacím súdom posúdené ako správne, pričom v tomto\nsmere rozhodol v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktoré sa stotožnil s jeho záverom,\nže všetky zákonom stanovené predpoklady na zriadenie vecného bremena v zmysle podanej žaloby boli\nsplnené. Pre úplnosť je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného\na odvolacieho konania vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p. a § 257 C.s.p. a žalobkyni priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 80 %. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech čo do zriadenia vecného\nbremena a v časti náhrady došlo medzi stranami k dohode. Zistil však dôvody hodné osobitného zreteľa,\n\npre ktoré znížil rozsah náhrady zo 100% na 80% a to pre postoj žalovaných, ktorí preukázali vôľu\nuzatvoriť so žalobkyňou mimosúdnu dohodu a v záujme vyriešiť vec mimosúdne akceptovali žalobkyňou\nnavrhnutú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.600 eur. Žalovaní boli ochotní uzatvoriť so\nžalobkyňou dohodu o zriadení vecného bremena s obsahom totožným so žalobným petitom žalobkyne,\nk čomu však pre správanie žalobkyne nedošlo (na rozdiel od žalobného petitu v mimosúdnej dohode\nžalobkyňa trvala na obsiahnutí ďalších podmienok v dohode).\n4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali\nnapadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnili tým, súd prvej\ninštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej\nobrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade považovali za dôležité vo vzťahu k odvolaciemu\nkonaniu a odôvodneniu odvolania ich zhrnúť a zdôrazniť vzájomné súvislosti právne relevantných\nskutkových a právnych okolností. Uviedli, že majú za to, že zo skutkových okolností opísaných žalobcom\nv žalobe na zriadenie vecného bremena in rem v prospech vlastníka stavby so súp. č. XXX, postavenej\nna pozemkoch parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, pare.\nč. XXXX/X o výmere 20 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a pare. č. XXXX/X o výmere\n43 m2,Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie evidovaných na LV XXXX, J.. Ú.. Č., spočívajúce\nv práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok pare. reg. \"P., N.. Č.. XXXX/X o\nvýmere 518 m2, Druh pozemku: Záhrada, nachádzajúci sa v k. ú. Č., V. Č., Okres Pezinok evidovaný\nna Q. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, Katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom ako diel 1\no výmere 69 m2 v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom dňa 09.07.2019 spoločnosťou IGES,\ns.r.o., Komenského 29, 902 01 Pezinok, IČO:35 888 466, úradne overenom Okresným úradom Pezinok,\ndňa 23.07.2019 pod č. Z. - XXX/XXXX, ako aj z predložených listinných dôkazov a tiež z obsahu súdneho\nspisu zn. 6C/39/2019 nie je daný dôvod na zriadenie vecného bremena na pozemku vlastnícky patriacom\nžalovaným v prospech žalobkyne, tak ako bol rozsah vecného bremena určený žalobkyňou na základe\npriloženého geometrického plánu. Odvolanie podávajú aj napriek tomu, že odvolací súd už raz vo veci\nrozhodol, pričom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, t.j. žalobe vyhovel v časti zriadenia vecného\nbremena, tak ako to navrhla žalobkyňa a v podstate zrušil prvý rozsudok prvej inštancie z dôvodov, že\nsa tento nevysporiadal s otázkou ustálenia výšky za zriadenie vecného bremena. Zdôraznili, že napriek\ntomu, že súhlasili s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena, tak v celom rozsahu sa nestotožňujú\ns tým ako súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci, ako vyhodnotil ním zistený skutkový stav a\nhlavne s tým, že rozhodol protizákonne. Vzhľadom na skutočnosť, že doložili do spisového materiálu,\ntak na súd prvej inštancie ako aj v prvom odvolaní proti rozsudku všetky potrebné dokumenty - dôkazy\nna ktoré sa odvolávajú, tak sa v texte budú len odvolávať na ich obsah. Napriek už vydanému rozsudku\nOS Pezinok sp. zn. 6C/39/2022 zo dňa 20.01.2022 a tiež vydanému uzneseniu KS Bratislava sp. zn.\n8Co/66/2022 zo dňa 28.09.2023, doterajším skutkovým a právnym záverom uvedeným v odôvodneniach\noboch súdov, považujú obe rozhodnutia súdov za nepresvedčivé, arbitrárne a porušujúce ich právo\nna spravodlivý proces. Trvajú na všetkých skutkových a právnych skutočnostiach tak, ako ich popísali\nv konaní na súde prvej inštancie, v odvolaní proti rozsudku OS Pezinok zo dňa 20.01.2022, sp.\nzn. 6C/39/2019, v odvolaní a tiež v písomných podaniach na súd prvej inštancie po vrátení veci z\nodvolacieho súdu a zotrvávajú na tom, že považujú podanú žalobu za nedôvodnú a majú za to. že nie sú\nsplnené zákonné podmienky odôvodňujúce zriadenie vecného bremena, tak ako ho zriadil súd vo svojom\nrozsudku. S odkazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedli, že vadnosť a arbitrárnosť\ndoterajších rozhodnutí súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu spočíva v oboch prípadoch v tom,\nže oba súdy dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom potom\noba súdy vydali tiež rozhodnutia vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu\nprvej inštancie považujú žalovaní v celkom rozsahu za nezákonný, nakoľko majú za to, že: a) nie sú\nsplnene zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena sudom, nakoľko žalobkyňa má možnosť\nzabezpečiť si prístup k svojej stavbe súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X\nJ..Ú.. Č. (ďalej len \"stavba\") inak; b) prístup k stavbe ma žalobkyňa zabezpečený tiež cez lesnú cestu\nnadväzujúcu na ulicu Na C.Š. ktorou je možný prístup pešo aj autom k pozemku parc. P. J. Č.. XXXX\nJ..Ú.. Č. vo vlastníctve žalobkyne a X.. D. a táto cesta končí pri uvedenom pozemku, kde má žalobkyňa\nvybudovanú dvojkrídlovú bránu za účelom možného vstupu osobných aj nákladných mot. vozidiel; pritom\n\nnie je potrebné na prechod a prejazd cez lesnú cestu zriaďovať vecné bremeno ako to uvádza žalobkyňa,\nnakoľko vstup a prejazd cez lesnú cestu nie je zamedzený a je verejne prístupný a to minimálne v\ntakom rozsahu a kvalite ako to žiada žalobkyňa v žalobe, t.j. cez pozemok žalovaných (parc. č. XXXX/X).\nSama žalobkyňa vo výpovedi na súde prvej inštancie uviedla, že túto alternatívnu cestu viackrát použila\nvtedy, keď jej nebolo umožnené zo strany žalovaných a ďalšieho suseda N. používať ich pozemky ako\nprístupovú cestu prechod cez ich pozemky; c) súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy aj tú skutočnosť, že\nžalobkyňa nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe v širšom kontexte (cez ostatné priľahlé pozemky),\nnakoľko v konaní nebol preukázaný súhlas ďalších vlastníkov pozemkov cez ktoré vedie prístupová\ncesta, ktorú dennodenne používa žalobkyňa. Zriadeným vecným bremenom by sa tak nezabezpečil\npožadovaný účel žaloby s ohľadom na to, že by v prípade vyhovenia žalobe mala žalobkyňa vyriešený\nlegálny prístup cez lesnú cestu iba \"čiastočne\" v dĺžke cca 15 - 20 m, ale používanie ostatných úsekov\ncesty nemá žalobkyňa nijakým spôsobom zabezpečené. Zriadeným vecným bremenom by sa iba\nbezdôvodne obmedzilo vlastnícke právo žalovaných k im vlastnenému pozemku a to parc. č. XXXX/X\nJ..Ú. Č.. d) Z dokazovania na súde prvej inštancie vôbec nie je jasné a preukázané, že žalobkyňa má\nsúhlas na prejazd a prechod od vlastníkov pozemkov v k.ú. Č., cez ktoré vedie lesná cesta, nadväzujúca\nna verejnú komunikáciu P. B. a to cez p. č. XXXX (Urbárska spoločnosť), p. č. XXXX/X (SPF), p. č. XXXX/\nX, XXXX (Z. a manželka), p. č. XXXX/X, XXXX/X (Š. O. K.) (Situačná mapa č. l a 2 - v spise, Vytyčovací\nnáčrt časti hranice p.č. XXXX - v spise); e) Lesná cesta prechádzajúca cez uvedené pozemky uvedené\nnikdy nebola určená na účel: verejná komunikácia a pokiaľ ju chce niekto využívať na prejazd mot.\nvozidlom, tak musí mať súhlas vlastníka! A takýmto súhlasom žalobkyňa nedisponuje, čiže aj keď súd\nzriadil vecné bremeno navrhnuté žalobkyňou, tak takéto vecné bremeno je nielen zriadené v rozpore so\nzákonom, ale aj úplne zbytočne, lebo žalobkyňa sa nemá ako dostať legálne k ich pozemku a následne\nk jej patriacemu pozemku, na ktorom je jej stavba. V konaní nebolo nijakým relevantným spôsobom\npreukázané legálne (so súhlasom vlastníka) to, že žalobkyňa môže používať prístupovú avšak technicky\npovedané iba lesnú cestu prechádzajúcu cez priľahlé pozemky, t.j. absentuje právny titul k takémuto\nprechodu zo strany žalobkyne. Skutočnosť, že výsledkom zriadenia vecného bremena podľa S 151o\nods. 3 OZ bude funkčné sprístupnenie stavby z verejného priestranstva musí byť v takomto konaní\njednoznačné preukázaná. Uviedli definíciu verejného priestranstva a poukázali na rozsudok Krajského\nsúdu v Trenčíne, podľa ktorého vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ\nmôže súd zriadiť len v tom prípade, pokiaľ nim bude skutočne zabezpečený prístup vlastníka stavby k\ntejto stavbe z verejného priestranstva. Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa\n§ 151o ods. 3 OZ je významným zásahom do vlastníckeho práva k pozemku. Opodstatnenosť takéhoto\nzásahu tak môže byť daná len v tom prípade, ak sa skutočne náplní jeho účel, teda vtedy, ak zriadene\nvecne bremeno skutočne stavbu žalobcu sprístupní. Je vylúčené, aby bolo vecné bremeno spočívajúce\nv práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ zriadene a naďalej by tu medzi zaťaženým pozemkom a verejným\npriestranstvom ostávali ďalšie pozemky, cez ktoré by musel vlastník stavby prechádzať, no nemohol\nby pre absenciu právneho titulu k takémuto prechodu. Zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku\nby bol v takom prípade bezúčelný, a teda neopodstatnený. Vzhľadom na závažnosť rozhodnutia súdu\npodľa § 151o OZ, ktoré je rozhodnutím konštitutívnej povahy priamo zasahujúcim do vlastníckeho práva,\nnie je možné vychádzať z predpokladov, ako napríklad žalobcom zmieňovaná neexistencia žalôb voči\nostatným susedom nasvedčuje existencii dohody s nimi a pod. Skutočnosť, že výsledkom zriadenia\nvecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ bude funkčné sprístupnenie stavby z verejného priestranstva\nmusí byť v takomto konaní jednoznačné preukázaná.\" Žalovaní sú toho názoru, že bolo úlohou súdu\nnevyhnutne skúmať a posúdiť, či žalobkyňa bude mať zriadeným vecným bremenom - ako to podanou\nžalobou navrhuje - skutočne zabezpečený prístup k verejne dostupnej komunikácii, a teda či by zásah\ndo vlastníckeho práva žalovaných splnil žalobkyňou sledovaný účel, t.j. zabezpečenie neobmedzeného\nprístupu k jej stavbe. V opačnom prípade nemal súd žalobe, ktorou sa domáha zriadenia vecného\nbremena len voči žalovaným, a to bez preukázania práva prechodu a prejazdu cez ostatne priľahlé\npozemky, vyhovieť a zriadiť na pozemku v ich vlastníctve vecné bremeno. Túto skutočnosť opomenul\nvziať v úvahu tiež odvolací súd a preto je aj jeho rozhodnutie v rozpore so zákonom a rozhodovacou\nčinnosťou ostatných súdov. Vo vzťahu ku konštatovaniu odvolacieho súdu, podľa ktorého Okresný úrad\nBratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek\nživotného prostredia kraja ako orgán ochrany prírody k žiadosti žalobkyne a K. D. o udelenie výnimky\nna prejazd cez lesný pozemok J.-P. N..Č.. XXXX C. J..Ú.. Č. z dôvodu prístupu k nehnuteľnosti na\nLV XXXX v stanovisku zo dňa 30.12.2021 uviedol, že na základe návrhu Štátnej ochrany prírody\nSlovenskej republiky - Správy Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. CHKOMK/701-001/2021 zo\ndna 25.10.2021 a vzhľadom ku skutočnosti, že účelová komunikácia, ktorá prechádza cez okraj lesného\npozemku na pare. W.. P.-J. Č.. XXXX C. J..Ú.. Č., dlhodobo slúži ako verejná prístupová pozemná\n\nkomunikácia, ktorá je súčasťou dopravného vybavenia obce a vytvára jediné dopravné spojenie k\nnehnuteľnostiam v danej oblasti, bol tento úsek cesty v zmysle § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002\nZ.z. vyhradený okresným úradom ako úsek cesty, na ktorom s účinnosťou od 15.01.2022 neplatí zákaz\njazdenia a státia s motorovými vozidlami v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a\nkrajiny, pričom došlo k zosúladeniu skutkového stavu so stavom právnym, poukázali na to, že podľa\n§ 13 ods. l písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je\nzakázané a) jazdiť a stáť s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným\nskútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami\nzastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice,\ngaráže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru a podľa § 13 ods.3 zákona č. 543/2002\nZ.z, zákaz podľa odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla): a) slúžiaceho\nna obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho správcovi vodného toku alebo vlastníkovi, správcovi\na nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz, b) na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja\nvyhradí návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením\nzoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli, webovom sídle a na úradnej tabuli dotknutej obce, c)\nak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu, d) slúžiaceho na vykonávanie\nvýskumu, ktorý je vykonávaný na základe požiadavky uplatnenej v záväznom stanovisku orgánu ochrany\nprírody [§ 9 ods. 1 písm. w)] v konaní podľa osobitného predpisu v rozsahu, spôsobom a za podmienok\nuvedených v tomto stanovisku. Namietli, že z doterajšieho dokazovania vyplýva, že ani súd prvej\ninštancie ani odvolací súd sa nevysporiadal so závažnou otázkou pre celkové posúdenie prejednávanej\nveci a to, či správne orgány vydávajúce rozhodnutia, povolenia a stanoviská (správne akty) mali pri\nsvojej rozhodovacej činnosti súhlas vlastníka/-ov, na to, aby mohli byť pozemky v ich vlastníctve\npoužívané inými osobami ako prístupovú cestu. Veď všetky takéto správne akty sú protizákonné a\narbitrárne a preto nemôžu súdy pri hodnotení skutkového stavu a vyrieknutí rozhodnutia vychádzať z\nprotiprávneho stavu, ktorý tieto správne akty zakladajú. Ďalej poukázali na to, že prístupová komunikácia\n(na parcele P. Č.. XXXX J..Ú.. Č.), ktorá od obecnej cesty (P.Á. B..) vedie k priľahlým pozemkom\nje lesnou cestou podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, podľa ktorého je lesné cesty oprávnený\nvyužívať každý po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením podľa § 51- ods. 2 o čase\na spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich užívanie.. Ak sa nedosiahne\ndohoda a osoba ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o\ndotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, o čase a spôsobe využívania lesných ciest\na o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest rozhoduje súd. Je tak podľa žalovaných\nnepochybne zrejmé, že ani zákon nepredpokladá za účelom prejazdu a prechodu cez lesné cesty\nzriadenie vecného bremena a z toho vyplýva, že vydané správne akty použité žalobkyňou v tomto konaní\nsú protiprávne, v kontexte s prejednávanou vecou, skutkovo a právne irelevantné a preto z ich obsahu\nnemôžu súdy odvodzovať akékoľvek právo žalobkyne na zriadenie vecného bremena a súdy nemôžu\npri hodnotení skutkového stavu z takýchto dôkazov vychádzať. Opätovne zdôraznili, že ustanovenie §\n151o ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá pri zriadení vecného bremena súdom aj naplnenie\npredpokladu, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a okrem toho je potrebné, aby\nbol prístup k priľahlému pozemku taktiež možný, t.j. zákonom dovolený, čo v danom prípade nie je. Ich\npozemok, na ktorom žalobkyňa žiada zriadenie vecného bremena, nie je jediným prístupom k stavbe\nvo vlastníctve žalobkyne, žalobkyňa v tomto smere zavádza, keď tvrdí opak. V zmysle konštantnej\nrozhodovacej praxe súdov sa pod pojmom \"zabezpečiť prístup inak\" rozumie aj situácia, ak by sa\nmožnosť zabezpečenia prístupu javila ako možnosť obtiažnejšia. V tejto súvislosti opätovne poukázali\naj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 22Cdo 1897/2004, rozsudku\nNajvyššieho súdu ČR, sp.zn.:22Cdo 38/2005 a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS\n197/2018. Uviedli, že pre objektívne posúdenie celej veci určite súdu napomôže aj priložená situačná\nmapa č. 2, z ktorej je zrejmé, že prístupová cesta, ktorej časť je predmetom aj tohto súdneho sporu pare, W.. P. J. XXXX/X, prechádza cez 11 pozemkov s rôznymi vlastníkmi, ktorými sú jednak fyzické\nosoby a jednak urbárska lesná spoločnosť (pare, reg. P. XXXX, druh pozemku: lesný pozemok o\nvýmere 6167 m2). Pri detailnom pohľade na priloženú situačnú mapu je zrejmé, že aj keby odvolací\nsúd vyhovel žalobkyni v danej veci a tiež že žalobkyňa má uzavretú zmluvu o zriadení VB s p. N.,\ntak v celkovom kontexte jej toto absolútne nerieši problém prístupu v širšom slova zmysle, lebo táto\nnemá súdom alebo na základe dohody zabezpečený prechod a prejazd cez susediace parcely reg.\nP. Č.. XXXX/X (J.), XXXX/X (J.), XXXX/X (Š. O. K.E.), XXXX/X (Š. O. K.), XXXX (Z. O. K.), XXXX/X\n(T. %., Š. %.), XXXX/X (I.), XXXX/X (J.), XXXX/X, XXXX/X (J.) O. XXXX (Urbárska lesná spoločnosť).\nCez uvedené parcely prechádza prístupová cesta - čiastočne spevnená, čiastočne nespevnená a tiež\nlesná cesta, ktorá nemá jedného vlastníka. Táto cesta slúžila ako cesta obslužná pre lesné traktory,\n\npre inú lesnú techniku, ale nikdy nebola ani vecne a ani právne určená a kvalifikovaná ako cesta. Pri\noboznámení sa s informáciami a údajmi z katastra je evidentné, že žiadna cesta právne ani skutkovo\nv danej lokalite neexistuje. Používaná cesta je preto len provizórna, prechádza cez pozemky fyzických\nvlastníkov, t.j. je majetkovo právne neusporiadaná. O stav cesty sa nikto nestará, nikto ju neudržuje v\nzime a funguje len na základe nepísanej dohody vlastníkov stavieb, slúži ako prístup pre lesné stroje,\nako turistický chodník, cesta pre cyklistov atď. Zo situačnej mapy, teda jednoznačne vyplýva, že aj v\nprípade, že by súd žalobkyni vyhovel, tak je to iba v nepatrnej časti z hľadiska celkového prístupu\n(právne zabezpečený úsek cca 80m - 100m) a v zostávajúcej oveľa väčšej výmery cesty (cca 500\n- 800m) nemá ona a tiež ďalší vlastníci stavieb v danej oblasti zabezpečený legálny prístup a túto\ncestu všetci používajú ľudovo povedané na dobré slovo, ale bez akejkoľvek právnej istoty. Žalovaní\ntiež namietajú obsah a rozsah vecného bremena, tak ako ho zriadil v rozsudku súd prvej inštancie.\nTúto námietku žalovaní odôvodňujú existenciou už zriadeného vecného bremena na základe Zmluvy o\nzriadení vecného bremena uzavretou medzi žalobkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a pánom\nS. N., trvale pobytom: A. XXX/X, XXX XX K., ako povinným z vecného bremena. N. N. je bezprostredným\nsusedom žalobkyne a vlastníkom parcely reg. P. J. Č.. XXXX/X, J.. Ú.. Č.. Obsahom zriadeného vecného\nbremena je právo prechodu pešo ako aj právo prejazdu dopravnými prostriedkami, pričom výlučne počas\ntých dní, ktoré nie sú pracovnými dňami, sa toto právo prejazdu dopravnými prostriedkami obmedzuje\nlen na dopravné prostriedky s maximálnou nosnosťou jednotlivého vozidla 3,5 tony. Z uvedeného je\njasné, že súdom priznané a zriadené vecné bremeno v tomto konaní je obsahovo a kvalitatívne odlišné\nako to ktoré dosiahla na základe dohody s bezprostredným susedom (N.) a nezohľadňuje okolnosti\ndeterminujúce a ovplyvňujúce obsah a rozsah vecného bremena pokiaľ by ho súd chcel zriadiť, t.j.\nchránené krajinné územie, oblasť určená na rekreačné účely a oddych, veľkosť a charakter zaťaženého\npozemku, obmedzenie vlastníckych práv žalovaných atď. Opätovne tiež poukázali na skutočnosť, ktorá\nje podľa nich zásadná pre zriadenie vecného bremena na pozemku pare, č, XXXX/X, J.. Ú.. Č., ktorý je\nvo vlastníctve žalovaných, a to, že na tomto pozemku viazne ťarcha zapísaná v časti P. na Q. Č.. XXXX,\nJ.. Ú. Č.: Záložné právo v prospech Primá banka Slovensko a. s., IČO: 31 575 951 podľa V 347/2016\nz 24.02.2016, a preto treba pri disponovaní s predmetnou nehnuteľnosťou informovať, komunikovať,\nresp. disponovať písomným súhlasom záložného veriteľa, čo vyplýva z ust. článku 3. ods. 3.7.3 Zmluvy\no zriadení záložného práva zo dňa 26.01.2016 cit.: \"Záložca sa zaväzuje, že počas trvania záložného\npráva záloh bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa nepredá, nedaruje, nescudzí,\nnezaťaží v prospech iného, nepožiada o zmenu jeho charakteru...\". Podľa ods. 3.9 toho istého článku\ncit.: \"Ak záložca poruší akúkoľvek povinnosť vyplývajúci z tejto zmluvy, záložný veriteľ je oprávnený\npožadovať od záložcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,-€ a to za každé jednotlivé porušenie\nzmluvnej povinnosti. Nárok na náhradu škody týmto nie je dotknutý.\" Tento závažný fakt uviedli už\nv písomnom podaní zo dňa 07.03.2024 a tiež na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa\n09.04.2024, aby pri posudzovaní zisteného skutkového stavu bral do úvahy pri právnom posudzovaní\naj to, že nehnuteľnosť, na ktorej má byť zriadené vecné bremeno (dohodou alebo súdnym rozhodnutím)\nje nevyhnutný predchádzajúci písomný súhlas záložného veriteľa, pričom je tiež porušenie podmienok\nZáložnej zmluvy zo dňa 26.01.2016 sankcionované nielen zmluvnou pokutou ale aj iným majetkovým\npostihom, ktorý by pri porušení zmluvy znášali žalovaní, čo vyplýva z ust. čl. 3 ods. 3.7.1 cit.: \"Záložca\nsa zaväzuje rozšíriť predmet zabezpečenia: Ak záloh stratí na cene, tak že zabezpečenie pohľadávky\nbude nedostatočné. Ak tak neurobí bez zbytočného odkladu stane sa tá časť pohľadávky, ktorá nie\nje zabezpečená splatnou.\" alebo ods. 3.7.2 cit.: \"ak bude záloh v rámci realizácie záložného práva\npredaný a výnos z predaja nepokryje výšku pohľadávky vrátane úrokov a poplatkov záložného veriteľa\".\nSkutočnosť, že na pozemku pare. Č.. XXXX/X, J.. Ú.. Č. viazne ťarcha, t. j. právna povinnosť, nebral\nkonajúci súd pri rozhodovaní vôbec do úvahy a sj v tomto je rozsudok súdu prvej inštancie protiprávny a\nv rozpore so zákonom. Napriek konštatovaniu v odôvodnení tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho\nsúdu, že bol spoľahlivo zistený skutkový a právny stav v prejednávanej veci, tak je nutné uviesť, že ani\njeden súd nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že na pozemku, ktorý má byť zaťažený\nvecným bremenom je zapísaná ťarcha od roku 2016 v prospech záložného veriteľa, ktorý v zmysle\nzákona, ako aj zmluvného vzťahu medzi záložným veriteľom a žalovanými ako záložcami obmedzuje\nžalovaných, resp. pozemok vo vlastníctve (vo výkone vlastníckych práv) žalovaných k zriadeniu ďalších\nobmedzujúcich práv. V nadväznosti na uvedené preto uviedli, že podávajú v zmysle ust. § 366 a §\n384 C.s.p. návrh na vstup intervenienta do konania, t.j. aby súd v zmysle ust. § 81 a nasl. rozhodol o\nvstupe do tohto konania subjektu Prima Banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11, Žilina, IČO: 31\n575 951, z dôvodu, že tento subjekt má právny záujem na výsledku tohto konania. Ako dôvod pre vstup\nintervenienta do tohto konania uviedli, že je nutné, aby sa Prima Banka ako záložný veriteľ minimálne\nvyjadrila (dala súhlas) k zriadeniu vecného bremena, nakoľko takýmto rozhodnutím súdu dochádza\n\nk zásahu do práv záložného veriteľa, resp. oslabeniu práv záložného veriteľa spočíva v zmenšení\nhodnoty predmetu záložného práva a v obmedzení práv záložného veriteľa vyplývajúcich mu zo zákona\na zmluvy pre uspokojenie jeho nárokov v prípade porušenia podmienok dohodnutých v Zmluve o\núvere a Záložnej zmluve. Opätovne zdôraznili, že žalobkyňa má zabezpečený aj iný prístup k svojej\nnehnuteľnosti, čo bolo konštatované a preukázané v doterajšom priebehu konania aj obhliadkou na\nmieste samom, pričom tu existuje zásadný rozpor pri posudzovaní zisteného skutkového stavu v tom, že\nkonajúci súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobkyňa nemá iný, t.j. alternatívny prístup\nk stavbe v jej vlastníctve, čo však kategoricky vyvracia sama žalobkyňa vo svojich odpovediach na otázky\nkladené zákonnou sudkyňou v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č.k. 8C/51/2021, čoho\njasným dôkazom je dôkaz založený v spisovom materiáli - Zápisnica z obhliadky nehnuteľnosti zo dňa\n07.11.2022. Jediným kritériom na posúdenie dôvodnosti žaloby na zriadenie vecného bremena podľa\nhmotného práva a tiež ustálenej súdnej praxe a konštantnej judikatúry je skutočnosť, či žalobkyňa má\nobjektívne daný iný prístup k stavbe vo svojom vlastníctve ako cez pozemok vo vlastníctve žalovaných\na z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto skutočnosť v konaní jednoznačne preukázali a priznala\nto sama žalobkyňa. Opäť zdôraznili, že nehnuteľnosť, na ktorej súd svojím rozsudkom zriadil vecné\nbremeno je zaťažená záložným právom v prospech Prima banka Slovensko a. s., avšak napriek tomu,\nže na akúkoľvek dispozíciu so založenou nehnuteľnosťou je nevyhnutný predchádzajúci písomný súhlas\nzáložného veriteľa, nebol záložný veriteľ ani vypočutý, ani nebol vyzvaný, aby sa k predmetu konania\nvyjadril. Napokon zdôraznili, že podľa článku 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a\nprávom chránených záujmov musí byť spravodlivá a jedným z aspektov práva na spravodlivý proces\n(right to fair trial) je právo strany na \"rovnosť zbraní\". Na základe uvedeného žiadali odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla,\nže odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a nesúhlasí s ním. Ohľadne práva na spravodlivý\nproces poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie práve s akcentom na spravodlivosť celého\nprocesu riadne viedol celý súdny proces, vykonal aj súdnu ohliadku tak, aby spravodlivé rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu vnímaného vlastnými zmyslami\nsudcu, a zároveň so všetkými relevantnými aspektmi skutkového a právneho stavu sa riadne a podrobne\nvysporiadal v rozsudku, tak aby spravodlivý proces vo veci bol riadne premietnutý aj do písomného\nrozhodnutia vo veci samej. Zdôraznila, že sa domáha jedinej možnej, legálnej a trvalej prístupovej cesty k\nsvojej stavbe, ktorá je už od územného konania v roku 1995 reálne využívaná ako jediný prístup k stavbe,\nktorému účelu všetci dotknutí vlastníci aj fakticky prispôsobili svoje pozemky ich úpravou vo forme cesty\na oploteniami, pričom žiadna iná cesta k Stavbe nikdy fakticky ani právne neexistovala. Žalovaní ju\nsvojím prístupom len svojvoľne šikanujú tým, že jej znemožnili použiť jedinú prístupovú cestu k jej stavbe\nnapriek súhlasu vlastníkov udelenému v územnom konaní k jej stavbe z roku 1995 a bez zjavnej príčiny\npotom, čo jej dlhé roky sami umožňovali použitie jedinej prístupovej cesty, pričom navrhujú protiprávne\nalternatívy prístupu (tzv. \"prístup cez les\") alebo alternatívy s novým výrazným zásahom do cudzích\npozemkov (tzv. \"prístup cez pozemok N.. J.\") a predovšetkým jej odopierajú rovnaký druh prístupu ako\numožňujú p. N. cez identickú prístupovú cestu a ako sami využívajú cez časť pozemku p. J. (z vonkajšej\nstrany oplotenia). Žalovaní nemajú žiadny zákonný dôvod pre to, aby ju obmedzovali v jedinom prístupe\nk predmetnej stavbe, a preto podaním rozsiahleho odvolania skúšajú všetky a akékoľvek tvrdenia, či\nby sa niektoré neujalo v odvolacom konaní, hoci sa neujalo a/alebo opomenulo tvrdiť v prvoinštančnom\nkonaní. Odvolanie považuje za nedôvodné najmä preto, že nemá zrozumiteľným spôsobom vymedzené\nkonkrétne odvolacie dôvody, žalovaní predložili do odvolacieho konania nové prostriedky procesnej\nobrany (čestné prehlásenie Ing. R., situačná mapa, výpis zo živnostenského registra, viaceré výpisy\nz LV, oprávnenie pre R. J., V. pre K.. J.), ktoré však nemôžu byť zohľadnené v odvolacom konaní.\nPrvoinštančný súd v rozsudku vec správne právne posúdil a aj správne zistil skutkový stav. Žalovaní\nneopodstatnene napádajú nevykonanie navrhovaných dôkazov v odvolaní, pretože tieto navrhli vykonať\nv prvoinštančnom konaní oneskorene, a vôbec oneskorene tvrdili aj skutkové tvrdenia, ktoré chceli\npredmetnými dôkazmi preukazovať, čo je presne opísané v bode 36 rozsudku. Odvolacia argumentácia\nžalovaných nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku, keďže nie je správne ich tvrdenie,\nže nemá zabezpečený prístup cez pozemok p. N.. Nie je tiež správne tvrdenie žalovaných, že by\nnemala cez pozemok žalovaných legálny prístup k verejne dostupnej komunikácii, keďže cez pozemky\nžalovaných a p. N. má prístup k rovnakej verejnej účelovej komunikácii ako majú žalovaní a nie je\nsprávne ani ich tvrdenie v odvolaní, že prvoinštančný súd nevykonal navrhované dôkazy bez náležitého\nodôvodnenia, keď ust. § 154 C.s.p. upravuje zákonnú koncentráciu konania, ale žalovaní napádajú\nsudcovskú koncentráciu upravenú v iných ustanoveniach. Žalovaní v odvolaní zavádzajú súd, pretože\nv prvoinštančnom konaní nikdy nežiadali revíziu geometrického plánu, ani v rozsudku nie je nikde\n\nuvedené, že by bol X.. D. vypočutý, ba ani p. J. nemôže preukazovať nič z pozície \"jediného pôvodného\nvlastníka\", keďže svoje nehnuteľnosti nadobudol až v roku 2014 a sám má tiež zriadené vecné bremeno\nv prospech svojich susedov zapísané na svojom LV. Za nesprávne tiež označila tvrdenia žalovaných, že\nby pre ňu mala byť výhodnejšia \"alternatíva\" cez pozemok manželov J., pretože jednak je na uvedenú\n\"alternatívu\" (ktorá tak nie je označená ani v územnom pláne, ani na žiadnom inom podklade) výslovne\ndaný zákaz vjazdu (bod 25 rozsudku), jednak súd zistil z ohliadky, že je to nezjazdná cesta pre bežné\nosobné motorové vozidlá, na rozdiel od upravenej a zaužívanej cesty cez pozemok žalovaných, jednak\nčestné prehlásenie X.. R.Č. je oneskorene predložené (a aj zaujaté, pretože X.. R. \"závisí\" od N.. J. st.,\notca žalovaného 1/, cez ktorého pozemok - p. č. XXXX/X má jediný prístup k svojej chate na p. č. XXXX/\nX C. J.. Ú.. Č.Á.), a jednak, a to žalovaní pravdepodobne konštantne úmyselne opomínajú, výnimku na\nvjazd na inú časť pozemku č. XXXX, než je zakreslený v územnom pláne V. Č. ako verejná účelová\nkomunikácia, Okresný úrad Bratislava neudelil a zrejme ani pro futuro neudelí, pretože zamietavý postoj\nsprávcu CHKO Malé Karpaty so sídlom v Modre je mu známy z jeho činnosti, k tomu by postačovalo\npredvolať správcu na výsluch, možno by načrtol aj tému (ne)legálnosti povolení od Lesov SR š. p.,\nktorými argumentujú žalovaní (ktoré sú však in concreto irelevantné, lebo sa netýkajú pozemku č.\nXXXX, ale lesnej cesty Čistinka - Nad Lomom, ktorá sa nachádza ďalej, čo bolo z ohliadky zrejmé\naj prvoinštančnému súdu). Tvrdenia žalovaných v odvolaní sú oneskorené, zavádzajúce, neobsahujú\nžiadnu vecnú argumentáciu, len citácie súdnych rozhodnutí a právnych predpisov a z nich vybrané\nvšeobecné konštatovania, a preto odvolanie nie je dôvodné.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §\n378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a napadnutý rozsudok\nje vecne správny.\n7. Predmetom tohto konania je zriadenie vecného bremena k pozemku vo vlastníctve žalovaných\npodľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia prístupu k stavbe žalobkyne\nso súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X v k. ú. Č.. Súd prvej\ninštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a požadované vecné bremeno zriadil, pričom súčasne\nžalobkyňu zaviazal na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena žalovaným v sume 1.600 eur.\n8. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vychádzal z toho, že boli splnené všetky predpoklady pre\nzriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo preukázané,\nže žalobkyňa je vlastníčkou stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/\nX O. XXXX/X C. J.. Ú.. Č., nie je vlastníčkou priľahlého pozemku, k tejto stavbe nemá zabezpečený\npriamy prístup z verejnej komunikácie, pričom iný prístup, než cez pozemok žalovaných vzhľadom na\nšpecifické pomery na mieste nie je možný, keď jediná cesta, ktorá by mohla prichádzať do úvahy, nie\nje celoročne využiteľná (prístupná).\n9. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o splnenie\npredpokladov pre samotné zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho\nzákonníka, súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci a dospel správnym\nskutkovým záverom. Odvolací súd sa s rovnakými závermi súdu prvej inštancie stotožnil už v uznesení\nzo dňa 28.09.2023, č.k. 8Co/66/2022 - 794, v ktorom konštatoval, že pokiaľ ide o podmienku\nzriadenia vecného bremena spočívajúcu v tom, že žalobkyňa nie je vlastníčkou priľahlého pozemku\na k svojej stavbe nemá zabezpečený priamy prístup z verejnej komunikácie a tento prístup nie je\nmožné zabezpečiť inak, jej splnenie vyplýva z výsledkov rozsiahleho dokazovania, zahŕňajúceho okrem\nlistinných dôkazov, výsluchov strán a svedkov aj vykonanie obhliadky na mieste samom, pričom z\ntýchto dôkazov, vrátane fotodokumentácie vyhotovenej počas vykonanej obhliadky, súd prvej inštancie\ncelkom správne vyvodil, že v prípade žalovanými navrhovaných lesných prístupových ciest k stavbe\nžalobkyne ide o prístupové cesty v nevyhovujúcom stave, nezabezpečujúce celoročne možný prístup k\nstavbe, cesta cez les zo strany od pozemku p. J.Č. by takisto obmedzila jeho vlastnícke právo, keďže\nprístupová cesta prechádza cez pozemok v jeho vlastníctve a zriadenie prístupovej cesty cez pozemok\nK.. J. by vyžadovalo zbúranie oplotenia, vyrúbanie niekoľkých stromov a úpravu terénu na prístupovú\ncestu, pričom za najhospodárnejšie, no predovšetkým najmenej zaťažujúce (obmedzujúce) vlastníka\npozemku, ku ktorému má byť zriadené vecné bremeno prechodu a prejazdu, treba aj podľa odvolacieho\nsúdu považovať žalobkyňou navrhované zriadenie vecného bremena cez pozemok žalovaných, ako sa\npodanou žalobou domáha.\n\n10. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní naďalej argumentujú tým, že žalobkyňa má k svojej stavbe\nzabezpečený iný prístup, odvolací súd uvádza, že s touto ich námietkou sa vysporiadal už v odôvodnení\nuznesenia zo dňa 28.09.2023, č.k. 8Co/66/2022 - 794, v ktorom poukázal na to, že výsledky\nvykonaného dokazovania správnosť tohto tvrdenia žalovaných nepotvrdili, pričom zriadenie vecného\nbremena k časti pozemku žalovaných treba považovať za najhospodárnejšie, z hľadiska rešpektovania\npráv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých pozemkov najšetrnejšie a teda aj najvhodnejšie\nriešenie prístupu k stavbe žalobkyne, pri zohľadnení skutočnosti, že trasovanie vecného bremena je\npokračovaním existujúcej komunikácie a vedie iba cez časť pozemku žalovaných nachádzajúcej sa\nmimo oplotenia nimi užívaného pozemku. Od týchto záverov, z ktorých vychádzal v súlade s ust. §\n391 ods. 2 C.s.p. aj súd prvej inštancie pri posúdení splnenia predpokladov pre zriadenie žalobkyňou\nnavrhovaného vecného bremena, odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť ani na základe opätovne\nuvádzanej argumentácie a námietok žalovaných v odvolaní proti v poradí druhému prvoinštančnému\nrozsudku.\n11. Osobitne však odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že k inému (opačnému) záveru nie\nje možné dospieť ani na základe argumentácie žalovaných, podľa ktorej žalobkyňa nemá zabezpečený\nprístup cez pozemky nachádzajúce sa ešte pred pozemkom žalovaných, konkrétne cez parcely reg.\nP. Č.. XXXX/X (J.), XXXX/X (J.), XXXX/X (Š. O. K.), XXXX/X (Š.X. O. K.), XXXX (Z. O. K.), XXXX/X\n(T. %., Š. %.), XXXX/X (I.), XXXX/X (J.), XXXX/X, XXXX/X (J.) O. XXXX (Urbárska lesná spoločnosť),\na z tohto dôvodu nebude môcť vecné bremeno zriadené napadnutým rozsudkom vykonávať. Túto\nargumentáciu a tieto tvrdenia totiž žalovaní predniesli prvý krát až v priebehu konania po zrušení v\nporadí prvého prvoinštančného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie (len z dôvodu nesprávneho\nrozhodnutia o náhrade za zriadenie vecného bremena), pričom podľa odvolacieho súdu je takéto\nuplatnenie prostriedkov procesnej obrany s poukazom na ust. § 153 C.s.p. neprípustné, keďže žalovaní\nnepochybne uvedené námietky opierajúce sa o listiny, ktorými nepochybne disponovali už počas konania\npred vydaním v poradí prvého prvoinštančného rozsudku, mohli prezentovať už skôr, a z tohto dôvodu už\nna ne nemožno prihliadať ani pre účely posúdenia správnosti napadnutého rozsudku v tomto odvolacom\nkonaní, naviac za stavu, keď súd prvej inštancie bol viazaný záväznými právnymi závermi vyslovenými\nv zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 28.09.2023 ohľadne splnenia všetkých zákonom\nstanovených predpokladov pre zriadenie vecného bremena. Žalovaní preto v odvolaní neopodstatnene\nvytýkajú súdu prvej inštancie, že tieto ich tvrdenia nezohľadnil a táto ich námietka je z hľadiska správnosti\nnapadnutého rozsudku bez právneho významu.\n12. Nedôvodne tiež žalovaní v odvolaní naďalej namietajú, že zriadeniu vecného bremena v zmysle\npodanej žaloby bráni charakter prístupovej cesty na parcele č. XXXX, ako lesného pozemku, nakoľko\nvšetky vydané rozhodnutia, povolenia a stanoviská (správne akty), na ktoré poukazoval súd prvej\ninštancie i odvolací súd, sú protizákonné a arbitrárne a preto z nich nemôžu súdy vychádzať, pričom súdy\nsa v tomto smere vôbec nezaoberali tým, či správne orgány pri hodnotení skutkového stavu a vyrieknutí\nrozhodnutia vychádzať mali pri svojej rozhodovacej činnosti súhlas vlastníka/-ov, na to, aby mohli byť\npozemky v ich vlastníctve používané inými osobami ako prístupová cesta. Okrem toho, že predmetné\nstanoviská a správne rozhodnutia vôbec neupravujú oprávnenie predmetnú komunikáciu, nachádzajúcu\nsa v regulovanej oblasti lesnej cesty, užívať, totiž ide v prípade rozhodnutí o právoplatné rozhodnutia,\nz ktorých sú aj súdy v tomto konaní povinné vychádzať. Dôsledkom vydania predmetných stanovísk\na rozhodnutí je pritom iba neexistencia prekážky brániacej žalobkyni v prejazde, státí či zastavení na\ndanej lesnej ceste. Opätovne preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že ani\ncharakter pozemku parcela č. XXXX, zriadeniu vecného bremena v zmysle podanej žaloby nebráni, ako\núčelovo namietajú žalovaní.\n13. Neopodstatnene žalovaní opätovne v odvolaní namietajú i to, že zriadeniu vecného bremena\nnapadnutým rozhodnutím bráni existencia záložného práva zriadeného k ich pozemku v prospech\nveriteľa Prima banka Slovensko, a.s. na zabezpečenie splnenia ich dlhu voči danej banke v spojení\nso skutočnosťou, že tento veriteľ nie je účastníkom konania. Je síce pravdou, že dôsledkom zriadenia\nvecného bremena môže byť aj vznik povinnosti žalovaných doplniť zabezpečenie splnenia ich dlhu voči\nPrima banka Slovensko, a.s., avšak za účelovú treba považovať ich námietku, že vzhľadom na obsah ich\nzmluvy o zriadení záložného práva uzavretej s veriteľom, vznikne právo banky žiadať od nich zaplatenie\ndohodnutej zmluvnej pokuty. V prípade núteného zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu podľa\nust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (napriek nesúhlasu žalovaných) totiž nedôjde z ich strany v\n\nžiadnom smere k porušeniu ich povinnosti nezaťažiť už založenú nehnuteľnosť ďalšou ťarchou, pretože k\nzriadeniu vecného bremena nedôjde na základe ich (protiprávneho) konania, nekonania, či opomenutia.\nRovnako však zriadeniu vecného bremena napadnutým prvoinštančným rozsudkom nebráni skutočnosť,\nže Prima banka Slovensko, a.s. nie je stranou tohto sporu a nevystupuje v tomto spore ani v procesnom\npostavení intervenienta. Medzi zákonom stanovené podmienky pre zriadenie vecného bremena totiž\nnepatrí absencia akéhokoľvek nepriameho následku zriadenia vecného bremena na práva a oprávnené\nzáujmy tretích subjektov.\n14. Pokiaľ žalovaní v odvolaní, tak, ako už aj v priebehu konania na súde prvej inštancie, navrhli, aby\nodvolací súd pripustil vstup spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. ako intervenienta do konania,\nodvolací súd uvádza, že o tomto návrhu nebolo možné (procesne prípustné) a tak ani potrebné\nrozhodnúť. V zmysle ust. § 82 C.s.p. je totiž na vstup intervenienta do konania nevyhnutný jeho procesný\núkon (písomné oznámenie, že vstupuje do konania) a za takýto úkon návrh žalovaných považovať\nnemožno. Naviac, podľa § 83 C.s.p. súd môže na návrh rozhodnúť iba o prípustnosti intervencie, nie\nvšak o pripustení vstupu intervenienta do konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd o pripustení\nvstupu Prima banka Slovensko, a.s. ako intervenienta do konania nerozhodoval a na predmetný návrh\nžalovaných neprihliadal, pretože z procesného hľadiska nevyvolal žiadne účinky.\n15. Napokon, odvolací súd, len pre úplnosť, na záver poukazuje na to, že napadnutý rozsudok treba\npovažovať za vecne správny aj pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady za zriadenie vecného bremena,\nkeď strany sporu sa na výške náhrady zhodli a žalovaní v tomto smere v odvolaní neuviedli žiadne\nodvolacie námietky.\n16. Odvolací súd preto, keď súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci samej na základe\nvykonaného dokazovania správne a dostatočne ustálil skutkový stav veci a na jeho základe dospel\nv súlade s právnymi závermi vyslovenými odvolacím súdom už v uznesení zo dňa 28.09.2023, č.k.\n8Co/66/2022 - 794, k správnemu záveru, že všetky predpoklady na zriadenie vecného bremena k\npozemku žalovaných podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia prístupu\nk stavbe žalobkyne sú splnené a správne tiež rozhodol o náhrade za zriadenie vecného bremena,\npričom nedôvodné sú všetky odvolacie námietky žalovaných, ktoré nie sú spôsobilé pre nich privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie v spore, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil\n(§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).\n17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\n\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/39/2019", "guid": "b6b53df2-171c-4ce3-a66b-01eaede2f294:cf90c6c4-d1f9-4dac-8fe5-56a457fd6e63", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6a318f7-ff00-490d-b1ee-9ee13c561a53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.197.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 197/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.197.2018.1"}], "citovane_v": []}