{"guid": "cd9801bc-f4bd-4c2d-92bf-bd55610c5814:440c5a47-cdf3-42f2-a2d6-98886185bead", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1720200949.2", "spisova_znacka": "15Co/81/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/81/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2025, sp. zn. 15Co/81/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1720200949.2", "identifikacne_cislo": "1720200949", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "nazov": "§ 42a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "nazov": "§ 42a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-3", "nazov": "§ 42a ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-1", "nazov": "§ 42b ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-2", "nazov": "§ 42b ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-4", "nazov": "§ 42b ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/440c5a47-cdf3-42f2-a2d6-98886185bead", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1720200949.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1720200949.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1720200949.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/81/2024\n1720200949\n29. 01. 2025\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1720200949.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: W. U. Y. W. D. E.\nA. E. Q. X. O. Ý. , A. T. X.X.XXXX, S. W. W., W. Č.. XXXX, zastúpený spoločnosťou Pacalaj, Palla\na partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, Trnava, Nám. SNP č. 3, za ktorú koná JUDr. Ing. Peter Pacalaj\na JUDr. Jozef Palla, proti žalovanému: Y. F. B. Š. O. E. , A. T. XX.X.XXXX, S. W. T., A. Č.. XXX/XX,\nzastúpený spoločnosťou In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, Trnava, Sladovnícka č. 13, za ktorú\nkoná JUDr. Miloslav Kukučka, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. apríla 2024, č. k. 9 C 15/2020-232, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. apríla 2024,\nč. k. 9 C 15/2020-232, p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.4.2024, č. k. 9 C 15/2020-232, vo výroku I. určil, že\nkúpna zmluva zo dňa 28.6.2018 uzavretá medzi žalovaným a Y. F., narodenou dňa X.X.XXXX (ďalej len\n„dlžníčka“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2\nk celku na nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným č. XXXX, postavenom na parcele registra C č. XXX/\nXX, zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie W., obec W., okres F., je voči žalobcovi neúčinná\na vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nVychádzal zo žaloby doručenej dňa 8.6.2020, v ktorej žalobca dôvodil, že má proti žalovanej niekoľko\npohľadávok, a to: 1. pohľadávku v sume 27.603,12 €, z titulu nároku\nz úverovej zmluvy,\no ktorej rozhodol Okresný súd Pezinok dňa 8.1.2019, v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 91/2014;\n2. pohľadávku v sume 2.832,68 € z titulu úhrady nevyhnutných nákladov na spoločnú nehnuteľnosť rodinný dom so súpisným č. XXXX, postavenom na parcele\nregistra C č. XXX/XX, zapísanej na\nLV č. XXXX, pre katastrálne územie W., obec W., okres F. (ďalej len „nehnuteľnosť“), o ktorej bolo vedené\nkonanie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33 C 113/2014, pričom v tom čase o nej ešte nebolo\nprávoplatne rozhodnuté. Uviedol, že dlžníčka uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu zo dňa 28.6.2018,\npredmetom ktorej bol prevod jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti (ďalej len „kúpna zmluva“) na\nžalovaného. Vklad vlastníckeho práva žalovaného bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod\nč. V-XXXX/XXXX. Týmto spôsobom dlžníčka mala zmenšiť svoj majetok a konať tak v úmysle ukrátiť\nžalobcu ako svojho veriteľa.\n2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 42a\nods. 1, ods. 2\na ods. 3 a § 42b ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky\nzákonník“). Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca\na žalovaný boli ku dňu\n\npodania žaloby zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, každý\nv podiele 1/2 k celku, a to na základe vkladu spoluvlastníckeho práva žalovaného č. V-XXXX/XXXX, zo\ndňa 21.5.2020. Žalovaný dňa 28.6.2018 uzavrel so svojou dcérou (dlžníčkou), ako pôvodnou vlastníčkou\nspoluvlastníckeho podielu, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol podiel vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti\nza kúpnu cenu 42.000,- €, splatnú započítaním vzájomných pohľadávok. Návrh na vklad vlastníckeho\npráva bol podaný dňa 28.6.2018, pričom žalobca doručil súdu žalobu o určenie neúčinnosti právneho\núkonu (kúpnej zmluvy) dňa 8.6.2020. Konštatoval, že Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 8.1.2018,\nč. k. 33 C 91/2014-272, zaviazal dlžníčku na zaplatenie sumy 27.603,12 € a jej príslušenstva žalobcovi,\npričom jej umožnil zaplatenie sumy v splátkach. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.10.2020,\nč. k. 15 Co 266/2019-354, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v časti nároku na zaplatenie istiny a\njej príslušenstva a v časti povolenia splátok ho zmenil a uložil dlžníčke zaplatiť priznanú sumu do 3 dní\nodo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2020 a vykonateľnosť\ndňa 29.12.2020. Uznesením zo dňa 31.1.2023, č. k. 33 C 113/2014-300, súd prvej inštancie schválil\nsúdny zmier, ktorým zaviazal dlžníčku zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- € do 30 dní odo dňa právoplatnosti\nuznesenia. Zo zápisníc o pojednávaní zistil, že dlžníčka sa ako žalobkyňa\nv konaní vedenom\nna Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4 C 1/2019, domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva\nk nehnuteľnosti a žiadala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva. Zároveň, že v konaní\nvedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.\n4 C 262/2011,\no vrátenie daru, vypovedal ako svedok žalovaný, ktorý uviedol, že dlžníčka si kúpila pozemok v W. a\npotom ho darovala žalobcovi. Spolu so žalobcom bývali\nu nich 9 rokov a nedali\nim ani korunu. Potom sa odsťahovali a nehlásili sa. Až keď bola na tom dlžníčka zle, tak zavolala\nmamu, aby po ňu prišla. V tom čase už jej vzťahy so žalobcom neboli dobré. V konaní vedenom na\nOkresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4 C 260/2011, o určenie vlastníckeho práva, vypovedal ako svedok\nžalovaný. Uviedol, že jeho dcéra darovala parcelu žalobcovi s tým, že na nej postavia dom. Vybavila\núver a stavalo sa. Lenže so žalobcom sa rozišli a ten ju odmietol zapísať na list vlastníctva. Žalovaný\ntiež potvrdil, že úver neskôr splatil sám žalobca. Z dôkazov založených na č. l. 191 - 199 súd prvej\ninštancie zistil, že dlžníčka platila osobe menom P. A. platby 300,- € mesačne v období rokov 2011 a\n2017.\nZ potvrdení o výbere hotovosti z účtu v S. banka, a.s. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný\nvyberal zo svojho účtu v rokoch 2011 až 2018 sumy od 500,- € až do 4.910,- €. Podľa jeho tvrdenia\nmalo ísť o pôžičky poskytnuté dcére za účelom zabezpečenia životných nákladov. Z výpovede dlžníčky\nako svedka vyplynulo, že so žalobcom tvorili pár, narodilo sa im dieťa\na žalovaný je jej\notec. Stavali so žalobcom spoločne dom, ale všetko bolo zapísané na neho. Boli dohodnutí, že sa to\ndá do poriadku, keď sa dom skolauduje, ale to sa nestalo a so žalobcom sa rozišli. Svojho vlastníckeho\npráva sa musela domáhať súdnou cestou a bývala v podnájme, nakoľko jej žalobca bránil v užívaní\ndomu. Žalovaný jej požičiaval peniaze, ktoré nevedela nijako splatiť a z toho dôvodu sa rozhodla previesť\nnaňho svoj spoluvlastnícky podiel. Uviedla, že žalovaný jej dával peniaze vždy v hotovosti, postupne\nto bolo asi 43.000,- €. Peniaze išli na nájom, na zaplatenie právnych služieb a trovy konania, nakoľko\nbolo vedených asi 6 súdnych konaní. Konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom\na žalovaným skončilo tak, že nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva žalobcovi, s povinnosťou\nvýplaty žalovanému v sume 56.000,- €. Dlžníčka od roku 2019 bývala u rodičov (u žalovaného), nakoľko\nmame sa zhoršil zdravotný stav. Súd prvej inštancie zároveň z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zistil,\nže žalobca je v súčasnosti výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to na základe rozsudku Okresného\nsúdu Pezinok č. k. 4 C 1/2019-285, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co\n58/2021-385. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v\nzabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka,\na tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka\nuspokojená. Uviedol, že odporovacia žaloba je právnym prostriedkom na uspokojenie vymáhateľnej\npohľadávky veriteľa v exekučnom konaní postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré\nodporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady\nvo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Vymáhateľnou\npohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka má byť taká pohľadávka,\nktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno\nnariadiť exekúciu. Zdôraznil, že účelom odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,\nktorými zmenšuje svoj majetok na úkor svojich veriteľov za nasledovných troch predpokladov: 1. k\nprávnemu úkonu dlžníka došlo\nv posledných troch rokoch spätne od\nmomentu urobenia úkonu (ide o prekluzívnu lehotu);\n2. právny úkon bol urobený v\númysle ukrátiť veriteľa; 3. úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými\nboli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, pričom ide o\n\nvyvrátiteľnú domnienku. V prípade blízkej osoby dôkazné bremeno zaťažuje práve túto blízku osobu\n(ako žalovaného), ktorá má preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa,\nnemohla rozpoznať. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podal odporovaciu žalobu na súd dňa\n8.6.2020, čiže ešte predtým ako bola jeho pohľadávka v sume 27.603,12 € s príslušenstvom priznaná\nsúdom, nakoľko rozhodnutie v predmetnej veci (rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 8.1.2019, č.\nk. 33 C 91/2014-272) nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2020\na vykonateľnosť\ndňa 29.12.2020. Právnym základom predmetnej pohľadávky bolo to, že žalobca dňa 23.8.2011 vyplatil\nspoločne čerpaný úver a polovicu tejto platby požadoval od dlžníčky. Podľa súdu prvej inštancie tak\nžalobca v čase podania žaloby nemal voči dlžníčke postavenie veriteľa disponujúceho právoplatne\npriznanou pohľadávkou, avšak na úspech odporovacej žaloby postačuje, ak v čase vyhlásenia rozsudku\nje pohľadávka vymáhateľná (za predpokladu, že neuplynula lehota na podanie odporovacej žaloby).\nSúd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu nie je prekludovaný, keďže odporovaný úkon urobila\ndlžníčka dňa 28.6.2018 a žalobca získal postavenie veriteľa voči dlžníčke dňa 29.12.2020. K námietke\npasívnej vecnej legitimácie žalovaného poukázal na to, že predmetom súdneho konania o určenie\nneúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a\nosobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech,\nodporcom (správne žalovaný - poznámka odvolacieho konania) v takomto konaní bude teda subjekt,\nktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech (napríklad obdarovaný). Samotný dlžník\ntak nie je účastníkom konania (správne strana sporu - poznámka odvolacieho súdu). Poukázal na to, že\nkúpna zmluva zo dňa 28.6.2018 bola urobená v prospech žalovaného, ktorý vystupoval ako kupujúci,\npričom kúpna cena bola zaplatená započítaním vzájomných pohľadávok s dlžníčkou. Žalovaný mal\nz právneho úkonu majetkový prospech, preto bol v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaný.\nUviedol, že žalovaný je osobou blízkou dlžníčke, na ktorého sa prenáša dôkazné bremeno vyvrátenia\ndomnienky, že ani napriek náležitej starostlivosti, nemohol rozpoznať úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa.\nKonštatoval, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, keď žalovaný mal veľmi dobrú vedomosť o\nsporoch dlžníčky a žalobcu (v ktorých vystupoval ako svedok), ako aj o tom, že dlžníčka nemá finančné\nprostriedky na uspokojenie jeho nárokov, ako aj nárokov žalobcu, dôkazom čoho bolo započítanie kúpnej\nceny a pôžičiek žalovaného v kúpnej zmluve. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 11.10.2012, v\nkonaní sp. zn. 4 C 260/2011 žalovaný výslovne uviedol, že jeho dcéra splácala úver so žalobcom do\ndoby, kým ho neuhradil celý žalobca. Žalovaný tak mal vedomosť o uvedených skutočnostiach, ako\naj o tom, že vzhľadom na vzájomné spory (vrátenie daru, určenie vlastníctva, atď.) bude žalobca tieto\nfinančné prostriedky požadovať od dlžníčky, resp. že žalovaný nepreukázal, že by vynakladal snahu\nzistiť, či je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 27.603,12 € s príslušenstvom, uspokojený. Zopakoval,\nže súdne spory medzi žalobcom\na dlžníčkou prebiehali a prebiehajú na súde prvej inštancie od\nroku 2011, pričom žalovaný sám bol stranou v spore so žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. 4\nC 1/2019. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že účelom odporovacej žaloby je dosiahnutie neúčinnosti\nprávneho úkonu, ktorý urobil dlžník a ktorým mal byť ukrátený veriteľ a aby majetok, ktorý bol na\nstrane dlžníka zmenšený, postačoval aspoň čiastočne na uspokojenie veriteľovej pohľadávky (teda,\naby mohol byť postihnuteľný exekúciou). Zdôraznil, že žalobca bol v tom čase zapísaný ako výlučný\nvlastník nehnuteľnosti, pričom z toho dôvodu odporovacou žalobou (tak ako bola podaná), nie je možné\ndosiahnuť jej cieľ, a to uspokojenie z majetku prípadnou exekúciou (keďže tento je teraz celý vo výlučnom\nvlastníctve žalobcu), avšak iba finančnú náhradu. Žalovaný tak síce už nebol spoluvlastníkom podielu,\nno jeho hodnota by postačovala na úplné uspokojenie žalobcovej pohľadávky voči dlžníčke. Poukázal\nna to, že k prevodu došlo v priebehu konania o zaplatenie pohľadávky v sume 27.603,12 €. Žalobca,\nktorý sa s úspechom domohol vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu súdom, má možnosť domáhať sa\nnáhrady v peniazoch od toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, ktorú však nemožno stotožniť\ns náhradou škody, pričom výška náhrady je limitovaná výškou získaného prospechu.\n3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil úspešnosťou žalobcu, preto mu proti\nžalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Proti rozsudku vo veci samej podal žalovaný v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z dôvodu,\nže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým\nzisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Napadnuté rozhodnutie a vágne odôvodnenie, resp. absencia zákonného\nodôvodnenia podľa žalovaného neobstoja\nv kontexte objektívne ustáleného dôkazného\nstavu. Súd prvej inštancie oprel svoje závery\no viacero vyvrátiteľných a nepodložených\n\ndomnienok. Namietal, že súd prvej inštancie spochybnené tvrdenia žalobcu nepodložil, iba sa s nimi\nnekriticky stotožnil a svojimi vyjadreniami doplnil viaceré ním nezodpovedané a nepodložené tvrdenia.\nPoukázal na to, že súd prvej inštancie sa v bode 25. napadnutého rozsudku svojvoľne odkláňa od\nustálenej judikatúry v otázke výkladu inštitútu „vymáhateľnej pohľadávky“ s prekvapivým odkazom na\nNajpravo september 2023. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca žalobu nepodal\npredčasne. Tvrdil, že žalobca pri podaní žaloby a ani neskôr nedisponoval žiadnym existujúcim nárokom\nvoči žalovanému. K svojej námietke vecnej pasívnej legitimácie vznesenej v konaní uviedol, že súd prvej\ninštancie vychádzal zo svojej vyvrátiteľnej domnienky, že tým, že žalovaný nadobudol od svojej dcéry\nmajetkový prospech na základe kúpnej zmluvy, je podľa jeho uhla pohľadu naplnený zákonný predpoklad\npre úspešné uplatnenie si nároku voči žalovanému z titulu neúčinnosti dotknutej kúpnej zmluvy voči\nžalobcovi v tomto konaní. Tvrdenie žalobcu, že postup dcéry žalovaného uzavretím kúpnej zmluvy\nreálne viedol k zmenšeniu jej majetku a v dôsledku toho žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojich\npohľadávok voči nej, nebolo v tom čase žiadnym hmatateľným dôkazom podložené. Za prekvapivé\npovažoval to, že súd prvej inštancie zaujal názor, podľa ktorého malo byť povinnosťou žalovaného a\nnie žalobcu preukázať, že žalovaný vyvinul náležitú starostlivosť pre zistenie, či dlžník nemá veriteľa\na či sa ho kúpnou zmluvou nesnaží ukrátiť. Žalovaný sa nestotožnil ani s tým, že mal mať (resp.\nmohol mať) podrobnú vedomosť\no právnych a faktických pomeroch\ndlžníka, ako aj o tom, že žalobca bude predmetné finančné prostriedky požadovať od dlžníčky (čo\npodľa žalovaného v konaní ani nebolo preukázané). Dôvodil, že o uvedených skutočnostiach nemal\nvedomosť, pričom sa objektívne a presvedčivo vyjadril aj vypočutý svedok (dlžníčka) na pojednávaní\ndňa 24.1.2024. Poukázal na jednotlivé časti napadnutého rozhodnutia s tým, že je zrejmé badať\nneobjektívnosť (tendenčnosť) posudzovania veci zo strany súdu. Mal za to, že v konaní pred súdom\nprvej inštancie úspešne poprel, že by jeho dcéra (dlžníčka) v posledných troch rokoch uskutočnila právny\núkon\nv úmysle ukrátiť žalobcu a rovnako tak poprel zmenšenie jej majetku z\ntitulu realizácie tohto právneho úkonu. Namietal, že existencia jeho pôžičky poskytnutej dcére nebola v\ntomto konaní zo strany žalobcu ničím úspešne popretá a rovnako tak súd prvej inštancie v napadnutom\nrozhodnutí nevyvrátil jej platnosť a účinnosť pre zúčastnené strany. Poukázal na rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, kedy zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci (rozhodnutie vo veci\nsp. zn. 9 C 9/2018), ako aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (rozhodnutie vo veci sp. zn.\n43 C 22/2019). Uviedol, že v zmysle predmetných rozhodnutí žalobca nepreukázal skutkovú a právnu\nstránku nároku uplatneného v tomto súdnom konaní, ako ani existenciu naliehavého právneho záujmu\nna tomto určení. Napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie je podľa žalovaného založené na viacerých\nvyvrátiteľných\na nepreskúmateľných domnienkach súdu, ktoré nevychádzajú z relevantne\nvykonaného dokazovania. Namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku a\nporušenie práva na spravodlivý súdny proces. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a zároveň priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania\npred súdom prvej inštancie, ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom\nrozsahu.\n5. Žalobca odvolanie nepodal. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 12.6.2024 a k\nnemu uviedol, že nie je odôvodnené v súlade s ustanovením § 365 ods. 1\npísm.\nf) a h) C.s.p., pričom z neho nebolo zrejmé, aké skutkové zistenia prvoinštančného súdu žalovaný\nspochybňuje. Za nezrozumiteľné a nesprávne považoval konštatovania žalovaného\no\nvymedzení vymáhateľnej pohľadávky, ako aj o údajnej „predčasnosti“ žaloby, pričom poukázal na\nzjednocujúce rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.5.2022,\nsp. zn. 1 V Cdo 1/2022. Dôvodil, že keďže je nepochybné, že dlžníčka previedla spoluvlastnícky podiel\nna nehnuteľnosti na blízku osobu (otca), a tiež je nepochybné, že za spoluvlastnícky podiel nebolo\nreálne zaplatené odplatou, ale akýmsi „zápočtom“, je zrejmé naplnenie podmienky podľa § 42a ods. 3\npísm. a) Občianskeho zákonníka pre odporovateľnosť tohto prevodu. Dôkazné bremeno výluky z takejto\nodporovateľnosti zákon kladie priamo žalovanému, nie žalobcovi, ktorý splnenie ostatných podmienok\npreukázal. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.9.2006, sp. zn.\n30 Cdo 653/2006; zo dňa 17.7.2002, sp. zn. 21 Cdo 1751/2001; zo dňa 23.1.2002, sp. zn.\n21\nCdo 313/2001. Keďže z výsledku konania vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn.\n33 C\n91/2014 vyplynul záver o existencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu už v roku 2014, je podľa žalobcu\nzrejmé, že boli splnené všetky predpoklady odporovateľnosti predmetného právneho úkonu. Bolo tak\nna žalovanom preukázať vynaloženie náležitej starostlivosti, aby zabránil ukráteniu žalobcu, čo však\nnepreukázal. K argumentu žalovaného, že s ohľadom na právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v\nBratislave vo veciach sp. zn. 7 Co 58/2021 a sp. zn. 7 Co 59/2021, je petit podanej žaloby a výroková\n\nčasť napadnutého rozhodnutia prekonaná a nevykonateľná, uviedol, že podstatou odporovateľnosti je\nneúčinnosť napádaného právneho úkonu, s cieľom nadobudnúť majetkový ekvivalent z majetku tretej\nosoby, keďže to nie je možné z majetku dlžníka a nie získanie konkrétnej veci z majetku tretej osoby.\nNa tomto závere podľa žalobcu nič nemení ani to, že následne bola so žalovaným získanou majetkovou\nhodnotou ďalej nakladané. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti toho, kto mal z odporovateľného úkonu\nprospech, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho\nzákonníka (R 5/2008). Z toho dôvodu zmena vlastníctva v priebehu konania\no určenie\nprávnej neúčinnosti právneho úkonu nemá vplyv na možnosť odporovať právny úkon, ale môže mať\nvýznam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania, čo prvoinštančný\nsúd naznačil v bode 28. napadnutého rozsudku. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa práva\nna spravodlivý súdny proces uviedol, že nijako presne nešpecifikuje, na základe akých konkrétnych\nskutočností by toto právo nemalo byť dané. Za nehnuteľnosť, ktorú vlastní v podstate zaplatil dvakrát;\nbanke splátkami úveru a žalovanému pri vyrovnaní podielu. Skutočnosť, že žalovaný argumentoval\npôžičkami pre svoju dcéru podľa neho len potvrdzuje fakt ukrátenia žalobcu, pretože ak mala dcéra\nžalovaného viac veriteľov okrem žalobcu, nemohla uprednostniť výlučne ich pred žalobcom. V závere\nsvojho vyjadrenia poukázal na to, že žalovaný sa pravdepodobne snaží zbavovať sa majetku, keďže\npreviedol na svojho syna rodinný dom s pozemkami (majetková podstata LV č. XXX pre k. ú. T.), a to\ndarovacou zmluvou (zo dňa 9.2.2024, č. V XXX/XXXX), čiže bez zjavného protiplnenia. Odvolaciemu\nsúdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n6. Ďalšie vyjadrenia sporové strany nepodali.\n7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže\nneboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať\ndokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že\nodvolaniam žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. januára 2025;\no termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§\n378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi,\nrozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu\nprvej inštancie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.\n8. Pri rozhodovaní vychádzal odvolací súd z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim\npre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli\nnajavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase\nvyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie\nv\nrozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia\nopodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. l C.s.p.) a na\nich základe dospel k správnym skutkovým záverom, následne k správnym právnym záverom, ktoré v\nnapadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V postupe súdu prvej inštancie z\nhľadiska procesnoprávneho neboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci samej, na ktorú by musel odvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu (§ 380 ods. 2\nC.s.p.).\n10. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej právnej veci bola\nsplnená podmienka existencie vymáhateľnej pohľadávky (na čo aj správne poukázal súd prvej inštancie\nv bode 9. a 25. napadnutého rozsudku), konkrétne, že Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 8.1.2019,\nč. k. 33 C 91/2014-272, právoplatným dňa 23.12.2020, rozhodol tak, že dlžníčka je povinná zaplatiť\nžalobcovi sumu 27.603,12 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania a uznesením zo dňa 31.1.2023,\nč. k. 33 C 113/2014-300 Okresný súd Pezinok schválil zmier, podľa ktorého bola dlžníčka povinná\nzaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- €. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pojmom\nvymáhateľná pohľadávka je podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné chápať\npohľadávku, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou. Má tak ísť o pohľadávku priznanú veriteľovi\n\nvykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu, a teda nemôže\nísť o pohľadávku, ktorá je len splatná, teda žalovateľná. Tento právny názor prijal vo svojom rozsudku\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 24.6.2020, sp. zn. 6 Cdo 237/2017, pričom týmto je odvolací\nsúd viazaný s ohľadom na čl. 2 ods. 2 C.s.p. Na základe uvedeného tak nebola dôvodná odvolacia\nnámietka žalovaného, že súd prvej inštancie sa v bode 25. napadnutého rozhodnutia svojvoľne odklonil\nod ustálenej judikatúry v otázke výkladu inštitútu vymáhateľnej pohľadávky. Žalovaný tiež namietal,\nže súd prvej inštancie v otázke vymáhateľnej pohľadávky odkazoval na „Najpravo september 2023“.\nOdvolací súd k tejto námietke uvádza, že išlo\no článok zverejnený na webovej\nstránke najpravo.sk, obsahom ktorého bolo spracovanie rozhodovacej praxe v otázke vymáhateľnej\npohľadávky. Konkrétne časti článku, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku použil, boli citácie\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2013, sp. zn. 6 Cdo 253/2012 (pričom\ntotožný názor bol vyslovený aj následne v uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 24.6.2020, sp. zn. 6 Cdo 237/2017), ako aj parafrázovanie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 1.7.2015, PL. ÚS 39/2015-11. Obsahom argumentácie súdu prvej inštancie teda\nfakticky bola ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd síce uznáva, že súd\nprvej inštancie nemal pri zdôvodnení svojho rozsudku argumentovať odkazom na najpravo.sk, obsah\nktorého navyše nie je pre súdy právne záväzný, ale priamo odkazom na predmetnú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na druhej strane však\nsamotné právne názory a závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku boli správne a v súlade\ns citovanou rozhodovacou praxou, a to bez ohľadu na skutočnosť, že súd prvej inštancie odkazoval\nna právne nezáväzný zdroj. Navyše, táto skutočnosť ani nemá žiaden vplyv ani na vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku.\n11. Rovnako súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobca podal žalobu včas (dňa 8.6.2020),\nnakoľko dlžníčka a žalovaný urobili odporovaný právny úkon dňa 28.6.2018, pričom ustanovenie §\n42a ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje trojročnú objektívnu hmotnoprávnu lehotu, počítanú\nod momentu, keď došlo k uzavretiu odporovateľného právneho úkonu medzi dlžníkom a blízkou\nosobou (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.12.2002, sp. zn. 5 Cdo\n142/02, zverejnené v Zbierka stanovísk a rozhodnutí pod č. R 63/2004). Žalobca sa stal veriteľom\ndlžníčky až dňa 29.12.2020, keďže jeho pohľadávka v sume 27.603,12 € s príslušenstvom mu bola\npriznaná súdom až na základe rozsudku zo dňa 8.1.2019, č. k. 33 C 91/2014-272, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 13.12.2020 a vykonateľnosť dňa 29.12.2020. Odvolací súd sa stotožnil s právnym\nzáverom súdu prvej inštancie, že žalobca síce získal postavenie veriteľa voči dlžníčke až po tom, ako\npodal odporovaciu žalobu, no na úspech odporovacej žaloby postačuje, ak v čase vyhlásenia rozsudku\nje pohľadávka vymáhateľná (za predpokladu, že neuplynula lehota na podanie odporovacej žaloby).\nOdvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na začiatok plynutia lehoty v zmysle ustanovenia § 42a\nods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca nemal inú možnosť, ako podať predmetnú žalobu na súd ešte\npredtým, ako sa jeho pohľadávka stala vymáhateľnou. Odvolací súd podotýka, že žalobca postupoval\nsprávne, keď v žalobe zároveň navrhol prerušiť konanie, a to až do právoplatného skončenia konaní\nvedených na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33 C 91/2014 a sp. zn. 33 C 113/2014. V opačnom\nprípade by sa tak vystavil riziku premlčania svojho práva na podanie žaloby o určenie neúčinnosti\npredmetného právneho úkonu. Z toho dôvodu je tak irelevantná odvolacia námietka žalovaného o\npredčasnosti podanej žaloby.\n12. Čo sa týka otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, súd prvej inštancie dospel k\nsprávnemu záveru, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko ustanovenie § 42b\nods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva pasívnu vecnú legitimáciu v odporovom konaní osobe, ktorá\nmala z odporovateľného právneho úkonu prospech. Samotný dlžník tak nie je účastníkom konania. V\nkonaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 28.6.2018\ndlžníčka previedla na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2, pričom\nkúpna cena bola zaplatená započítaním vzájomných pohľadávok s dlžníčkou. Je preto zrejmé, že\nmajetkový prospech\nz právneho úkonu mal žalovaný, a preto bol v predmetnom konaní\npasívne vecne legitimovaný.\n13. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že nemal vedomosti o ukracujúcom úmysle dlžníčky. Odvolací\nsúd podotýka, že pri právnom posudzovaní odporovateľnosti úkonov urobených v prospech blízkych\nosôb platí vyvrátiteľná zákonná domnienka o vedomosti blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka.\nBlízka osoba sa môže účinne brániť odporovaniu zo strany veriteľa tým, že zákonnú domnienku v konaní\n\nvyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Dôkazné\nbremeno je tak na strane žalovaného, ktorý musí hodnoverným spôsobom preukázať, že v súvislosti\ns odporovaným právnym úkonom postupoval s takou náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel\nrozpoznala alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 30.3.2017, sp. zn. 5 Obdo 4/2016, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 67/2017).\nŽalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto odvolací súd vyhodnotil jeho odvolacie námietky\nuvedené v tomto bode ako bezpredmetné. Navyše, nakoľko bolo v konaní pred súdom prvej inštancie\npreukázané, že žalovaný vystupoval ako svedok v iných, súvisiacich sporoch dlžníčky a žalobcu, tak\nodvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) dospel k záveru, že žalovaný musel mať vedomosť o\npredmetných sporoch, ako aj o tom, že dlžníčka nemá finančné prostriedky na uspokojenie jeho nárokov,\nnárokov žalobcu. Uvedené preukazuje (okrem iného) aj započítanie kúpnej ceny a pôžičiek žalovaného v\nkúpnej zmluve. Súd prvej inštancie zároveň správne poukázal na to, že na pojednávaní dňa 11.10.2012,\nv konaní sp. zn. 4 C 260/2011 žalovaný výslovne uviedol, že jeho dcéra splácala úver so žalobcom do\ndoby, kým ho neuhradil celý žalobca. Žalovaný tak mal mať vedomosť aj o tom, že žalobca bude tieto\nfinančné prostriedky od dlžníčky požadovať naspäť.\n14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, že žalobca v konaní nepreukázal,\nže postup dlžníčky uzavretím kúpnej zmluvy reálne viedol k zmenšeniu jej majetku, v dôsledku čoho\nžalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok. Odvolací súd v tomto smere, považujúc aj\ntúto odvolaciu námietku žalovaného za neopodstatnenú, poukazuje na výpoveď dlžníčky na pojednávaní\nkonanom dňa 24.1.2024 (tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania, ako aj zo zvukového záznamu),\nv rámci ktorého sama uviedla, že jej otec (žalovaný) požičiaval peniaze, ktoré mu nevedela žiadnym\nspôsobom splatiť. Preto svoj spoluvlastnícky podiel využila na to, aby žalovanému nejakým spôsobom\nsplatila pôžičku a svoj podiel na neho previedla, pričom v predmetnom čase nemala finančné prostriedky.\nV konaní pred súdom prvej inštancie tak bolo jednoznačne preukázané, že dlžníčka nedisponovala\niným majetkom a finančnými prostriedkami, na základe ktorých by bola schopná uspokojiť pohľadávky\nžalobcu. Odvolací súd tak dospel k záveru, že uzavretím kúpnej zmluvy dlžníčka reálne zmenšila\nsvoj majetok, čím došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia svojej\npohľadávky z majetkovej sféry dlžníčky.\n15. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že existencia jeho pôžičky poskytnutej dcére nebola\nžalobcom a ani súdom ničím úspešne popretá, resp. vyvrátená, odvolací súd uvádza, že bol to\npráve žalovaný (na ktorom spočívalo bremeno dôkazu), ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal reálnu\nexistenciu tejto pôžičky. Z potvrdení o výbere hotovosti z účtu žalovaného v S. banka, a.s. (č. l. 196 198 spisu) síce vyplynulo, že žalovaný vyberal zo svojho účtu v rokoch 2011 až 2018 sumy od 500,- €\naž do 4.910,- €, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že tieto následne poskytoval dlžníčke\ntitulom pôžičky za účelom zabezpečenia životných nákladov. Išlo teda iba o ničím nepodložené tvrdenie\nžalovaného, ktorý reálnu existenciu ním tvrdenej pohľadávky, ktorú voči dlžníčke mal a na základe ktorej\nmalo dôjsť k uhradeniu kúpnej ceny za nehnuteľnosť započítaním vzájomných pohľadávok, nepreukázal.\n16. Žalovaný tiež v odvolaní stručne namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), pričom však tento odvolací\ndôvod konkrétnejšie nezdôvodnil, ani nešpecifikoval. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie\nsúdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a\nzhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel\nformálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie\nje obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje\nsa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité\nobmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.).\n17. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\n\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa\nna obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n18. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne\nv prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.9.2012, vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].\n19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. (v znení účinnom od\n1.7.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.\n10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/15/2020", "guid": "d475b2a5-abdf-4c3c-a94b-b74b0c6bf14f:d24f4d64-ba23-4bca-b4cb-ce39e0d364e0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9fbf1a61-b0cb-4ad8-b170-9d266c9fe06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "bf796f90-6f28-45ee-87ad-b9b365b221e0:5c9bcfaa-ca14-4e39-b401-41c40774c8db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1114205015.1", "spisova_znacka": "6Cdo/237/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/237/2017 z 25. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1114205015.1"}, {"guid": "58f07223-25e2-404e-9652-a81e25de2b47:175d6e02-dc56-4f16-80a6-fe323e5bdece", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/58/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/58/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/58f07223-25e2-404e-9652-a81e25de2b47:175d6e02-dc56-4f16-80a6-fe323e5bdece"}, {"guid": "154b3445-c252-4a38-8fc3-27a4287f9e84:d7903fe1-0d7b-41ac-87c1-b40827d1cdda", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5120212618.1", "spisova_znacka": "7Co/59/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/59/2021 z 3. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5120212618.1"}], "citovane_v": []}