{"guid": "d7fa0f84-3040-4199-96a8-f774ff8dc8c8:73d59014-5634-43e5-ae7a-06e4e866f01f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1722201591.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/8/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/8/2025 z 11. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. novembra 2025, sp. zn. 14CoCsp/8/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1722201591.1", "identifikacne_cislo": "1722201591", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2025-11-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73d59014-5634-43e5-ae7a-06e4e866f01f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1722201591.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1722201591.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1722201591.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoCsp/8/2025\n1722201591\n11. 11. 2025\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:KSBA:2025:1722201591.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobcu: Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta č. 2, IČO: 35 937 874, proti\nžalovanému: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. č. XXX/X, zastúpený: O., advokátska kancelária,\nso sídlom Hollého č. 745/34, Senica, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz-Slovenská\npoisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 19, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 3.703,65 eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 9Csp/26/2022-288 zo\ndňa 22. januára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k 9Csp/26/2022-288 zo dňa 22. januára\n2025 v časti výroku, ktorým súd žalobu o zaplatenie 3.703,65 eur zamietol\npotvrdzuje.\nII. V časti výroku, ktorým súd zamietol úroky z omeškania a vo výroku o trovách konania rozsudok z r\nu š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k 9Csp/26/2022-288 zo dňa 22. januára 2025 žalobu o zaplatenie\n3.703,65 eur s príslušenstvom zamietol, žalovanému a intervenientovi priznal náhradu trov konania v\nrozsahu 100%.\n2. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.703,65 eur spolu\ns úrokom z omeškania 5 % ročne od 30.08.2022 do zaplatenia a to titulom náhrady za zaplatenie\nliečebných nákladov poškodenej, ako účastníčke dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný.\n3. Žalovaný a intervenient zhodne namietali výšku a opodstatnenosť sumy vynaloženej na liečebné\nnáklady poškodenej. Poukazovali na iné konanie v obdobnej veci, vedené na súde, kde na vyriešenie\ntejto spornej otázky prebieha znalecké dokazovanie a navrhli konanie prerušiť až do vyhotovenia\nznaleckého posudku, ktorý zodpovie položené otázky. Súd konanie na návrh strán sporu prerušil.\n4. Po vyhotovení znaleckého posudku 02/2023 znalcom A.. O.. M. S., Y.., a doplnení znaleckého posudku\nč. 03/2024, bola pohľadávka žalobcu zo strany intervenienta zaplatená a to v sume 3.703,65 eur, v dvoch\nplatbách, zo dňa 09.06.2023 v sume 980,49 eur a zo dňa 01.08.2024 v sume 2.723,16 eur. Zároveň,\nžalovaný\na intervenient súdu oznámili, že v prípade späťvzatia žaloby\nzo strany žalobcu, súhlasia so zastavením konania.\n\n5. Žalobca nereagoval na čiastočnú úhradu žalovanej sumy a ani na celkové zaplatenie istiny a nezobral\nžalobu späť, naopak oznámil, že trvá na zaplatení úrokov z omeškania a to odo dňa podania žaloby t.j.\nod 30.08.2022, v sume 299,88 eur.\n6. Interveniet reagoval podaním doručeným súdu dňa 07.01.2025, kde poukázal na úhradu pohľadávky\nžalobcu a spornosť žalovaného nároku, ktorá bola odstránená až po doplnení znaleckého dokazovania\na preto opodstatnenosť úrokov z omeškania prichádza do úvahy najskôr od 14.06.2024.\n7. Žalovaný doručil súdu podanie dňa 15.01.2025, kde uviedol, že ak žalobca nevezme žalobu späť\nv časti uhradenej sumy, tak navrhuje zamietnutie celej žaloby a priznanie náhrady trov konania\nžalovanému. V prípade, že žalobca zoberie žalobu späť v časti, tak navrhuje konanie v časti zastaviť a\nvo zvyšku zamietnuť a to s poukazom na vyjadrenie intervenienta, s ktorým sa stotožňuje.\n8. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 9 ods. 7 , písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., v\nzmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo\njej zavineným protiprávnym konaním.\n9. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca si podanou\nžalobou uplatnil nárok na zaplatenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti a to voči žalovanému, ako\nosobe, ktorá spôsobila zranenie poškodenej svojím protiprávnym konaním. V konaní nebolo sporné, že\nžalovaný zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej utrpela poškodená poškodenie zdravia vyžadujúce\nsi zdravotnú starostlivosť. V konaní bola sporná výška vynaložených liečebných nákladov, ktoré podľa\nnázoru žalovaného a intervenienta nesúviseli priamo so samotnou dopravnou nehodou a konaním\nžalovaného. Na tieto otázky dalo odpoveď znalecké dokazovanie vykonané v inom súdnom konaní, v\ndôsledku čoho sa odstránila ich spornosť a intervenient v dvoch platbách zo dňa 09.06.2023 v sume\n980,49 eur a zo dňa 01.08.2024 v sume 2.723,16 eur, žalovanú sumu v časti istiny uhradil. V priebehu\nkonania sa teda stala postupne nedôvodnou žalovaná suma tvoriaca základ nároku žalobcu, avšak\nžalobca na tieto zmeny skutkového stavu veci nereagoval, minimálne ani čiastočným späťvzatím žaloby.\nV čase vyhlásenia rozsudku dňa 22.01.2025, v zmysle zisteného skutkového stavu bol nárok žalobcu v\nčasti o zaplatenie sumy 3.703,65 eur už nedôvodným, nakoľko bol v tomto rozsahu uhradený. Žaloba\ntak v tejto časti stratila opodstatnenosť a súd rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie sumy 3.703,65 eur\nzamietol.\n10. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia úrokov z omeškania, pôvodne vo výške 5 % ročne zo sumy\n3.703,65 % ročne od 30.08.2022, teda odo dňa datovania žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa\n05.09.2022. Po úhradách žalovanej sumy vyčíslil žalobca úrok z omeškania na sumu 299,88 eur a to\nza obdobie od 30.06.2022 do 08.06.2023 a od 30.06.2022 do 31.07.2024. Vyčíslenie úroku žalobcom\nnekorešpondovalo s jeho tvrdením, že si úrok z omeškania uplatňuje od 30.08.2022, pretože vyčíslený\núrok je od 30.06.2022, čo je rozdiel 2 mesiacov. Poukazoval na to, že jeho nárok bol nesporným a\nmá právo na zaplatenie úroku z omeškania. Okrem toho, dňa 23.09.2024 adresoval žalobca výzvu\nžalovanému a to s nasledujúcim znením : \" Rozhodnutím Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9Csp/26/2022\nzo dňa 26.09.2022 Vám bola uložená povinnosť uhradit' v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne,\na.s., sumu 3.703,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 3.703,65 eur odo dňa\n30.08.2022 do jej zaplatenia \". Prvoinštančný súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie, na ktoré žalobca\npoukazuje, je platobným rozkazom, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol proti nemu\npodaný odpor. Žalovaný, resp. intervenient uhradil pohľadávku žalobcu v časti 3.703,65 eur dobrovoľne,\nešte pred skončením konania a vynesením rozhodnutia. Rovnako nie je správnym tvrdenie žalobcu,\nže jeho nárok nebol v konaní sporným. Práve naopak, sporným bol, nakoľko žalovaný a intervenient\njeho výšku od začiatku namietali, čo napokon viedlo k prerušeniu konania až do skončenia znaleckého\ndokazovania. Odhliadnuc však od týchto nepresností v tvrdeniach žalobcu, súd konštatuje, pokiaľ ide\no nárok na zaplatenie úroku z omeškania nasledovné: Žalobca si uplatnil zákonný nárok na náhradu\nvynaložených liečebných nákladov a to podaním žaloby doručenej súdu dňa 05.09.2022. Ešte predtým,\nadresoval žalovanému výzvu na zaplatenie sumy 3.703, 65 eur , datovanú dňa 01.12.2021, v ktorej\nvyzval žalovaného na zaplatenie sumy v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že rovnopis\nvýzvy doručil i intervenientovi. Ani dátum doručenia žaloby, ani deň uplynutia lehoty na zaplatenie podľa\nvýzvy žalobcu, však nie sú okamihom splatnosti žalobcovej pohľadávky a ani počiatkom omeškania\nžalovaného. Žalobca si uplatnil výzvou i žalobou svoj nárok a ten ak by mu bol súdom priznaný, by sa\nstal splatným až vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia. Žalovaný preto nebol vo vzťahu k žalobcovi\n\nv omeškaní a úrok z omeškania mu nepatrí. Obdobným nárokom je napríklad nárok na náhradu\nškody a s ním súvisiaci nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý sa dá vykladať analogicky. I v\nprípade náhrady škody vzniká omeškanie povinného až priznaním nároku zo strany súdu a následnou\nvykonateľnosťou výroku o uložení povinnosti plniť.\n11. Súd žalobu ako celok napokon zamietol, nakoľko žalobca nereflektoval včas a správne na vyvíjajúci\nsa skutkový stav veci a nezohľadnil, že jeho nárok v čase vyhlásenia rozsudku už minimálne v rozsahu\n3.703,65 eur neexistoval. Na túto skutočnosť súd nemohol reagovať inak ako zamietnutím žaloby. Pokiaľ\nide o úrok z omeškania , súd posúdil tento nárok žalobcu ako nedôvodný, ako už vysvetlil v texte vyššie.\n12. Dôsledkom zamietnutia žaloby je neúspech žalobcu v konaní, čo má dosah na rozhodnutie o náhrade\ntrov konania. Podľa § 255 ods. 1/ CSP, ktorý v sebe zakotvuje zásadu úspechu, má ten, kto bol v konaní\núspešný v plnom rozsahu, právo na náhradu trov konania, rovnako v plnom rozsahu. V tomto konaní\nboli úspešní žalovaný a intervenient, ktorým súd v zmysle tejto zásahy priznal náhradu trov konania v\nrozsahu 100%.\n13. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol aby odvolací\nsúd zmenil rozsudok a v časti zaplatenej istiny konanie zastavil a v časti úrokov z omeškania žalobe\nvyhovel a žalovanému uložil povinnosť na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný svojim správaním\nzavinil zastavenie konania prípadne aby vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.\n14. Žalobca v podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 b, c, Civilného sporového\nporiadku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV odvolaní žalobca uviedol, že si žalobou uplatnil svoj nárok na úhradu náhrady ďalších nákladov\nzdravotnej starostlivosti vynaložených a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uhradených v súvislosti\ns poškodením zdravia poistenej S. ktorá v čase poškodenia zdravia bola poistená u žalobcu. Jedná sa\no zdravotnú starostlivosť, ktorá bola vynaložená žalobcom na liečenie zranení v dôsledku dopravnej\nnehody, zavinenej žalovaným dňa 07.05.2020. Žalovaný prostredníctvom intervenienta bez výhrad\nuhradil náklady liečby poskytnutej v období bezprostredne po zranení od 07.05.2020 do 28.05.2020\nvo výške 2.548,51 eur. Ďalšiu zdravotnú starostlivosť od 29.05.2020 do 06.10.2021 vo výške 3.703,65\neur, ktorá je predmetom tohto konania, žalobca odmietol uhradiť, z dôvodu že nie všetky výkony\nzdravotnej starostlivosti boli v príčinnej súvislosti so zranením pri dopravnej nehode zo dňa 07.05.2020,\nnakoľko, údajne poškodená už pred týmto zranením trpela zdravotnými problémami, ktorých liečba je\núdajne zahrnutá v žalovanej sume. Žalovaný, resp. intervenient vychádzal z hodnotenia zdravotného\nstavu, ktorý vyhotovili posudkoví lekári intervenienta. Proti tomuto tvrdeniu žalobca predložil prehľad\nvýkonov zdravotnej starostlivosti vypracovaný revíznymi lekármi žalobcu a vychádzajúci zo zdravotnej\ndokumentácie poškodenej, ktoré boli vyčíslené v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi kontrolnú\nčinnosť revíznych lekárov žalobcu, tiež v súlade s Medzinárodnou klasifikáciou chorôb a v súlade\ns metodickými predpismi vydanými Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tiež bol\npredložený posudok vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia O. č.\nposudku 915472-23/20 vrátane doplnku č. 1 k predmetnému posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva\nzáver, že poškodená utrpela ťažkú ujmu na zdraví pri predmetnej dopravnej nehode s ďalšou liečbou\na trvalými následkami. Prvoinštančný súd sa priklonil k námietkam žalovaného, resp. intervenienta\na nepovažoval uplatnené náklady za preukázané, že boli v žalovanej výške vynaložené výlučne v\nsúvislosti so zranením pri dopravnej nehode, hoci, ako žalobca uvádza vyššie, disponoval žalobca\ndôkazmi vyššej právnej sily ako žalovaný a ktoré si zadovážil v súlade s platnými právnymi predpismi.\nV tejto súvislosti žalobca podotýka, že zdravotná poisťovňa je zriadená na základe zákona a jej\nčinnosť a postavenie je upravené zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach v znení\nneskorších zmien a doplnkov. Podľa § 8 ods. 1 a: 2 citovaného zákona zdravotná poisťovňa uhrádza\nna základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom\nosobitným predpisom podľa dohodnutej ceny /§ 7 ods. 9 písm. c) alebo písm. e)/. Podkladom na\núhradu zdravotnej starostlivosti je finančné zúčtovanie, ktorého obsah a štruktúru určuje Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, ak sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\nnedohodne inak. Podľa § 9 ods. 1, 5, 6 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa vykonáva\nkontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.\nKontrolnú činnosť vykonáva revíznymi lekármi, revíznymi farmaceutmi, revíznymi sestrami, ale aj inými\n\nrevíznymi zamestnancami, ak je to potrebné na kontrolu hospodárnosti vynakladania prostriedkov\nverejného zdravotného poistenia. Revízni lekári kontrolujú rozsah a kvalitu poskytnutej ambulantnej\nstarostlivosti a ústavnej starostlivosti, vzhľadom na zdravotný stav poistenca, účtovné doklady a\ndokumentáciu súvisiacu s rozsahom poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa písm. a), vykazovanie\nzdravotnej starostlivosti uhrádzanej podľa klasifikačného zoznamu. Žalobca podotýka, že ako verejná\nzdravotná poisťovňa má určené svoje práva a povinnosti zákonom, t.j. zák. č. 581/2004 Z.z. v\nznení neskorších zmien a doplnkov a tiež zákonom o zdravotnom poistení. Povinnosťou zdravotnej\npoisťovne v zmysle citovaných zákonov je nielen uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti, na základe uzatvorených zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z tejto\npovinnosti priamo vyplýva aj vykonávanie kontrolnej činnosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,\nktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Na účely kontroly vykonávajú revízni\nlekári kontrolu rozsahu a kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti, účtovnú kontrolu a kontrolu\ndokumentácie a pod. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že práve v zmysle citovaných zákonných\nustanovení žalobca ako zdravotná poisťovňa predložením vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú\nstarostlivosť pri poškodení zdravia, ktoré bolo vyhotovené v zmysle citovaného zákona, splnil svoju\npovinnosť a preukázal opodstatnenosť a dôvodnosť vykonaných výkonov zdravotnej starostlivosti,\nktoré v súdenom prípade, uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V kompetencii revíznych\nlekárov je práve posúdenie dôvodnosti poskytnutia toho-ktorého výkonu zdravotnej starostlivosti.\nRevízny lekár je odborne znalá osoba, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť v zmysle zákona. Žalobca\ntvrdil, že činnosť revízneho lekára nemožno bez reálneho preukázania jeho prípadného pochybenia\nalebo zneužitia právomoci, spochybňovať ako sa to stalo v súdenom prípade. Žalobca tvrdil, že v\ndanom prípade revízny lekár potvrdil náklady konkrétneho poškodeného, súvisiace s konkrétnym\npoškodením zdravia spôsobeným zavineným protiprávnym konaním žalovaného, posúdil a odsúhlasil\nich dôvodnosť a výšku. Žalobca tvrdí, že všetky výkony zdravotnej starostlivosti ako súvisiace s\npoškodením zdravia zavinením žalovaného vyšpecifikoval a posúdil revízny lekár, v zmysle záväzných\nustanovení, všeobecne záväzných ustanovení zákonov a Metodického usmernenia Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca adekvátne - predložením špecifikácie výkonov poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti, ktoré vyšpecifikoval a odkontrolovala a odsúhlasila odborne znalá osoba, t.j.\nrevízny lekár a tiež predložením dokladov o úhrade zdravotnej starostlivosti, jednotlivým poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti, preukázal opodstatnenosť, dôvodnosť a úhradu zdravotnej starostlivosti\nposkytnutej v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Žalobca tvrdí, že ak by si\nprvostupňový súd osvojil predmetnú právnu úpravu mohol žalobe vyhovieť, hlavne, keď následne\nžalovaný prostredníctvom intervenienta časť nákladov zdravotnej starostlivosti uhradil - náklady vo výške\n980,49 eur uhradil dňa 09.06.2023. Pokiaľ sa jedná o zvyšok žalovanej sumy, žalovaný prostredníctvom\nintervenienta naďalej spochybňoval príčinnú súvislosť so zranením pri dopravnej nehode. Súd podľa\nnázoru žalobcu pochybil, keď sa priklonil k návrhu žalovaného, aby vyčkal výsledky znaleckého\ndokazovania, ktoré sa malo vykonať v inom konaní, ktorého žalobca nebol účastníkom a jednalo sa o\nkonanie, v ktorom si poškodená uplatňovala vlastné nároky, hlavne bolestné a sťaženie spoločenského\nuplatnenia. Ako žalobca uvádza vyššie, nebol účastníkom tohto konania, nijako sa ho nezúčastňoval,\nnijako sa nevyjadroval. Avšak vzhľadom na to, že intervenient okrem iného aj prípisom zo dňa\n11.10.2024 zn. UP 0062023/2080110285 oznámil žalobcovi a konajúcemu súdu, že pristúpil k doplateniu\nzvyšných nákladov 2.723,16 eur (01.08.2024), čím došlo k úhrade celej žalovanej sumy. Z uvedeného\nsprávania žalovaného, resp. intervenienta sa žalobca dôvodne domnieva, že znalec potvrdil, že všetky\nvyšpecifikované náklady ďalšej zdravotnej starostlivosti boli vynaložené dôvodne, opodstatnene a boli\nv príčinnej súvislosti so zranením poškodenej poistenky, ktoré utrpela pri dopravnej nehode zavinenej\nžalovaným. Úrok z omeškania odmietol uhradiť. To znamená, že spochybňovanie dôvodnosti a výšky\nvynaloženej zdravotnej starostlivosti, ku ktorému sa priklonil aj súd sa javí ako účelové a spôsobilo\nprieťahy v konaní. Žalobca totiž tvrdí, že dôvodnosť, výšku a príčinnú súvislosť poskytnutej zdravotnej\nstarostlivosti vierohodne preukázal už v predsporovej komunikácii so žalovaným a intervenientom a\nnásledne aj na prvom pojednávaní, ktoré dôkazy však súd nevyhodnotil správne. A nesprávne právne\nvec posúdil. S poukazom na uvedené sa rozhodnutie porvostupňového súdu sp. zn. 9Csp/26/2022-288\nzo dňa 22. januára 2025, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, javí ako nesprávne a ako\nstranu v spore neúspešnú zaviazal žalovaného k náhrade trov konania vo výške 100%. Žalobca sa s\ntýmto názorom súdu nestotožňuje, žaloba bola v celom rozsahu dôvodná nakoľko žalovaný dobrovoľne\ndlžné náklady neuhradil s to aj napriek tomu, že žalobca od počiatku tvrdil a preukázal, že zdravotná\nstarostlivosť súvisela so zraneniami, ktoré poškodenej spôsobil žalovaný. K úhrade pristúpil až na\nzáklade žalobného návrhu žalobcu a uhradil ich po podaní žaloby. Konštatovanie prvostupňového\nsúdu, že žaloba žalobcu nebola dôvodná, neobstojí. Žalobca považuje postup prvostupňového súdu za\n\nnesprávny, keď žalobu zamietol nakoľko bola žalovaná suma uhradená. Predmetom žalobného návrhu\nžalobcu bol aj úrok z omeškania, ktorý žalobca vyúčtoval a ktorý žalovaný, resp. intervenient neuhradil,\ndôvodiac, že sa do omeškania nedostal, resp. čiastočné omeškanie priznal (od 14.06.2024). Súd prvého\nstupňa však žalobcovi nepriznal ani tento čiastočný úrok, čo žalobca považuje za nesprávne rozhodnutie\nsúdu aj v tejto časti. Žalobca tvrdí, že úrok z omeškania mu patrí, tak ako si ho vyúčtoval. Ak sa\nsúd nestotožnil s vyúčtovaním úroku z omeškania žalobcom, mal žalobu zamietnuť len čo do úroku z\nomeškania a nie v celom rozsahu. Pre žalobcu je neprijateľné napadnuté rozhodnutie prvostupňového\nsúdu, nakoľko žalovaný odmietol plniť dobrovoľne, žalobca bol nútený domáhať sa priznania svojho\npráva súdnou cestou, žalobca tvrdí, že bol v konaní úspešný, nakoľko došlo k uspokojeniu jeho nároku\nžalovaným, resp. intervenientom a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu\nPezinok, sp. zn. 9Csp/26/2022-288 zo dňa 22. januára 2025 zmenil tak, že v časti zaplatenej istiny\nkonanie zastaví a v časti úroku z omeškania žalobe žalobcu vyhovie a žalovanú stranu zaviaže znášať\ntrovy konania, nakoľko žalovaný svojim správaním zavinil zastavenie konania resp. o trovách konania\nrozhodne podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci, alebo vec vráti na nové konanie.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že\nodvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom\n- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného\nsporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f),\nh) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný skutkovým stavom,\nako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného\nsporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, výrok rozsudku,\nktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že uplatnený nárok bol uhradený je vecne správny a\nvýrok, ktorým boli zamietnuté aj úroky z omeškania nie je vecne správny, v dôsledku čoho je nevyhnutné\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec o\nzaplatenie úrokov z omeškania vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\n16. Vzhľadom na dôvody odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne správne\nposúdil nárok žalobcu.\n17. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.703,65 eur spolu\ns úrokom z omeškania 5 % ročne od 30.08.2022 do zaplatenia a to titulom náhrady za zaplatenie\nliečebných nákladov poškodenej, ako účastníčke dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný.\n18. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 9 ods. 7 , písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., v\nzmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo\njej zavineným protiprávnym konaním.\n19. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že žalovaný, resp. intervenient uhradil pohľadávku\nžalobcu v časti 3.703,65 eur dobrovoľne, ešte pred skončením konania a vyhlásením rozhodnutia. Na\nzáklade takto zisteného stavu veci dospel k záveru, že nárok žalobcu potom, ako bol uspokojený v\npriebehu konania, nie je dôvodný.\n20. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.\n21. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych\ndôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu\nžaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.\n22. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O\nčiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.\n\n23. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\n24. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.\n25. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.\n26. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.\n27. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že nárok žalobcu v čase rozhodovania už\nnebol dôvodný, predsa súd nemohol vyhovieť žalobe a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nuplatnenú sumu, ktorú mu už v uplatnenej sume žalovaný, resp. intervenient zaplatil. Preto nebolo\ndôvodné tvrdenie odvolateľa, že jeho nárok bol dôvodný. Jeho nárok nemohol byť uhradený dvakrát,\npretože ak by súd žalobe vyhovel, žalobcovi by priznal nárok, ktorý mal už uspokojený v priebehu\nkonania. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd riešil aj situáciu, či žalobca zobral žalobu späť,\nkedy by bolo možné konania zastaviť, ale zistil, že žalobca úkon späťvzatia súdu neoznámil, nezobral\nžalobu o zaplatenie 3.703,65 eur späť a preto súd správne rozhodol, že žalobu zamietol, keď neboli\nsplnené podmienky pre zastavenie konania, nakoľko žalobca žalobu o zaplatenie uplatneného nároku\nnevzal späť. Nebolo správne tvrdenie odvolateľa, žalobcu, že súd nemal žalobu zamietnuť, pretože\non dôvodne uplatňoval svoj nárok. Bolo tomu tak dovtedy, kým žalovaný dlh uhradil, potom už nebol\ndôvodne uplatňovaný nárok a žalobca mal možnosť vziať žalobu späť, čo ale neurobil do rozhodnutia\nsúdu vo veci. Pokiaľ súd prvej inštancie postupoval tak, že žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je vecne\nsprávne a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku potvrdil.\n28. Iná situácia bola ohľadne uplatnených úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil spolu nárokom o\nzaplatenie 3.703,65 eur. V tomto výroku súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalobu zamietol\ns odôvodnením, že žalobca si nemôže úroky z omeškania uplatňovať.\n29. Podľa odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa § 9 ods. 7 ,\npísm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má\nprávo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe,\nak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.\n30. Podľa § 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.\n95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoZP“), tento\nzákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a\nprerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „poistné“).\n31. Žalobca v podanom odvolaní v súvislosti s uplatneným nárokom podľa § 9 ods. 7 písm. c/\nzákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, poukázal na to, že zdravotná poisťovňa je zriadená\nna základe zákona a jej činnosť a postavenie je upravené zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných\npoisťovniach v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa § 8 ods. 1 a: 2 citovaného zákona zdravotná\npoisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť\nv rozsahu stanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny /§ 7 ods. 9 písm. c) alebo\npísm. e)/. Podkladom na úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné zúčtovanie, ktorého obsah\na štruktúru určuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak sa zdravotná poisťovňa s\nposkytovateľom zdravotnej starostlivosti nedohodne inak. Podľa § 9 ods. 1, 5, 6 zákona č. 581/2004\nZ.z. zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým\nuhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti. Kontrolnú činnosť vykonáva revíznymi lekármi, revíznymi farmaceutmi,\nrevíznymi sestrami, ale aj inými revíznymi zamestnancami, ak je to potrebné na kontrolu hospodárnosti\nvynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Revízni lekári kontrolujú rozsah a kvalitu\nposkytnutej ambulantnej starostlivosti a ústavnej starostlivosti, vzhľadom na zdravotný stav poistenca,\núčtovné doklady a dokumentáciu súvisiacu s rozsahom poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa písm.\na), vykazovanie zdravotnej starostlivosti uhrádzanej podľa klasifikačného zoznamu. Žalobca podotýka,\nže ako verejná zdravotná poisťovňa má určené svoje práva a povinnosti zákonom, t.j. zák. č. 581/2004\nZ.z. v znení neskorších zmien a doplnkov a tiež zákonom o zdravotnom poistení. Povinnosťou zdravotnej\n\npoisťovne v zmysle citovaných zákonov je nielen uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti, na základe uzatvorených zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z tejto\npovinnosti priamo vyplýva aj vykonávanie kontrolnej činnosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,\nktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Na účely kontroly vykonávajú revízni\nlekári kontrolu rozsahu a kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti, účtovnú kontrolu a kontrolu\ndokumentácie a pod. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že práve v zmysle citovaných zákonných\nustanovení žalobca ako zdravotná poisťovňa predložením vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú\nstarostlivosť pri poškodení zdravia, ktoré bolo vyhotovené v zmysle citovaného zákona, splnil svoju\npovinnosť a preukázal opodstatnenosť a dôvodnosť vykonaných výkonov zdravotnej starostlivosti,\nktoré v súdenom prípade, uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V kompetencii revíznych\nlekárov je práve posúdenie dôvodnosti poskytnutia toho-ktorého výkonu zdravotnej starostlivosti.\nRevízny lekár je odborne znalá osoba, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť v zmysle zákona. Žalobca\ntvrdil, že činnosť revízneho lekára nemožno bez reálneho preukázania jeho prípadného pochybenia\nalebo zneužitia právomoci, spochybňovať ako sa to stalo v súdenom prípade. Žalobca tvrdil, že v\ndanom prípade revízny lekár potvrdil náklady konkrétneho poškodeného, súvisiace s konkrétnym\npoškodením zdravia spôsobeným zavineným protiprávnym konaním žalovaného, posúdil a odsúhlasil\nich dôvodnosť a výšku. Žalobca tvrdí, že všetky výkony zdravotnej starostlivosti ako súvisiace s\npoškodením zdravia zavinením žalovaného vyšpecifikoval a posúdil revízny lekár, v zmysle záväzných\nustanovení, všeobecne záväzných ustanovení zákonov a Metodického usmernenia Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca adekvátne - predložením špecifikácie výkonov poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti, ktoré vyšpecifikoval a odkontrolovala a odsúhlasila odborne znalá osoba, t.j.\nrevízny lekár a tiež predložením dokladov o úhrade zdravotnej starostlivosti, jednotlivým poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti, preukázal opodstatnenosť, dôvodnosť a úhradu zdravotnej starostlivosti\nposkytnutej v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.\n32. S prihliadnutím na uvedené, môžu poisťovne posúdiť zavinenie škodcu aj sami, a to na základe\nvšetkých skutočností a podkladov, ktoré majú v dispozícii. Súd na základe uvedeného mal rozhodnúť o\nnároku na úrok z omeškania, tento nárok riadne prejednať a o ňom rozhodnúť, nakoľko žalovaný neplnil\nhneď, ako ho žalobca na plnenie vyzval.\n33. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z\nomeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\n34. Podľa § 517 ods. 1 OZ prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.\n35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od\ndlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;\nvýšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n36. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v\nrozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Dlh zanikne\njeho splnením, pričom dlžník je povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr\nv posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má\nprávo požadovať od dlžníka popri plnenia aj úroky z omeškania. Čas splnenia môže byť predovšetkým\ndohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym predpisom alebo určený aj v rozhodnutí súdu. Ak čas\nsplnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov, právo určiť čas splnenia má podľa ustanovenia\n§ 563 OZ veriteľ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/16/2010 zo dňa\n26.05.2011).\n37. Ustanovenie § 563 OZ ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie\nveriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby.\nZa výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh\nsa stane splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7MCdo/5/2014 zo dňa 30.09.2014).\n38. Odvolací súd hodnotí rozhodnutie mestského súdu a tiež jeho odôvodnenie ako nepreskúmateľné.\nŽalobca dôvodne namietal, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď neprejednal a nerozhodol\nna základe vykonaného dokazovania a následného právneho posúdenia veci o jeho nároku na\n\nzaplatenie úrokov z omeškania. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil\nsvojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto\nvady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej\na gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je\nrozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri\njeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti,\nzrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.\n39. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa\nžalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,\nako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne\nvysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú\nrozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n40. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek\ndiskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a\nrozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby\nsa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n41. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel\nk záveru, že rozsudok súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 220\nods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, nejasné a\nnezrozumiteľné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti\ns čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť\nzáver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných\nskutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a\nto najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie\ndokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Rozsudok tak nenaplňuje\npožiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje pádne hodnotenie dôkazov.\n42. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné\npráva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť\nv odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať\npresvedčivému odôvodneniu svojho záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie\núrokov z omeškania. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako\nnesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Odôvodnenie záveru\nsúdu musí byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany\nsú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné,\nmožno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd\nprvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na tvrdenie žalobcu o jeho nároku na úroky\nz omeškania a neskúmal, v akom rozsahu a či je nárok žalobcu dôvodný, iba konštatoval, že žalobca\nnemá nárok na úroky z omeškania. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je odôvodnený\nv súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie svoje\nrozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.\n\nRozhodnutie mestského súdu nie je potom jasné a zrozumiteľne, nedáva odpovede na všetky právne\na skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti, s dôrazom na\nprvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.\n43. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôraziť, že\nnepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť\nv opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej\ninštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy, tiež pre zachovanie princípu\ndvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré\nodvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú\nsplnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie\n(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,\nčo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.\n44. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389\nods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\n(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n45. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z\nvýsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok na úroky z omeškania, podľa príslušných\nprávnych noriem. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť, vychádzajúc\nzo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov\nCivilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so\nsústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcu, tieto posúdiť z hľadiska všetkých\nna vec vzťahujúcich zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné\nnáležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.\n46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred\nsúdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).\n47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nZákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Csp/26/2022", "guid": "1da7a584-97da-4c6b-82a8-b2ea5c0d31bb:98a08c24-25f6-44bb-a5b8-7b2cc6302440", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "e33907a2-3bc0-4cd0-ab92-e83616a73950:78f67f3d-9ad2-4308-aee4-8f2d7ca03ade", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5109230166.1", "spisova_znacka": "7MCdo/5/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/5/2014 z 29. 9. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5109230166.1"}, {"guid": "f7a41222-662d-4745-baa4-b9a750d6de43:99d3b562-c20e-4a71-9d8d-e630d7d63707", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/26/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Csp/26/2022 z 16. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2022-05-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f7a41222-662d-4745-baa4-b9a750d6de43:99d3b562-c20e-4a71-9d8d-e630d7d63707"}], "citovane_v": [{"guid": "5d73c731-d383-4d99-a821-d47a66339747:bc306be3-7c4a-420d-8586-296b0deb87fe", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8824201263.3", "spisova_znacka": "3Csp/45/2024", "nazov": "Opravné uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/45/2024 z 3. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2025-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8824201263.3"}]}