{"guid": "dac899b6-df87-4cda-b65b-5a159b4a38f7:4902a54b-6938-4382-8a0e-4c94dbf506f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1724200599.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/25/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/25/2024 z 17. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2025, sp. zn. 14CoCsp/25/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1724200599.1", "identifikacne_cislo": "1724200599", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2025-02-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "nazov": "§ 389 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-2", "nazov": "§ 389 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4902a54b-6938-4382-8a0e-4c94dbf506f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1724200599.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1724200599.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1724200599.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoCsp/25/2024\n1724200599\n17. 02. 2025\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2025:1724200599.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu: JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Branislav Král, v spore žalobkyne: J. W., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom P. J. č. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Q. Q., advokátka, so sídlom T. č. XXXX/X, S., proti\nžalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155,\nzastúpenému Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok\nzo dňa 3. júla 2024, č.k. 8Csp/10/2024-125, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 3. júla 2024,\n8Csp/10/2024-125 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nč.k.\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 8Csp/10/2024-125 zo dňa 3. júla 2024, zamietol žalobu\nžalobkyne a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Podanou žalobou sa žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhala, aby súd určil, že spotrebiteľský úver\nposkytnutý na základe zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere\nč. XXXXXXXXXX, uzavretej\nmedzi žalobkyňou a žalovaným dňa 02.01.2023, je bezúročný a bez poplatkov a zároveň sa domáhala\nnáhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 02.01.2023 uzavrela so žalovaným zmluvu o\nviazanom spotrebiteľskom úvere - typ produktu - Šikovná splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“),\npričom žalovaný jej poskytol úver vo výške 965,20 eur, kúpna cena tovaru bola vo výške 1010,26 eur,\npri podpise uhradila akontáciu v sume 45,06 eur, v zmysle zmluvy mala splácať úver v pravidelných\nmesačných splátkach vo výške 18,90 eur po dobu 96 mesiacov a to až do celkovej sumy úveru vo výške\n1.814,39 eur. Fixná úroková sadzba bola uvedená vo výške 19,38 % a RPMN vo výške 18,96 %.\nDohodnuté úroky z úveru vo výške 19,48 % považuje za odporujúce dobrým mravom v zmysle § 39\nObčianskeho zákonníka, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom\nsídle Národnej banky Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období, s\nfixáciou nad 5 rokov, činila úroková sadzba hodnotu 8,73 % ročne. Ďalej uviedla, že RPMN vo výške\n18,96 % je v zmluve uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, pretože nemôže byť nižšia, ako\nvýška úroku z úveru (19,48 %), pričom v tomto smere poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v\nBratislave, sp. zn. 14Co/56/2019 zo dňa 22.11.2022 a sp. zn. 9Co/55/2019 zo dňa 26.09.2019.\nNásledne namietala, že žalovaný nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch, a to z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy sa zameral len na zistenie\npomerov žalobkyne a jej schopnosť splácať úver komplexne neskúmal; v zmluve je uvedený iba čistý\nmesačný príjem žalobkyne, neoveroval jej bonitu z reportu zo sociálnej poisťovne a prostredníctvom\nSRBI a NRKI, takisto neoveroval ani ďalšie výdavky žalobkyne. Vôbec nemal preukázaný príjem\nžalobkyne hodnovernými dokladmi, postup žalovaného bol iba čisto formálny a nezodpovedal odbornej\nstarostlivosti. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako účelové použitie údajov\n\no sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať\núver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.\n3. Žalovaný uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a tvrdenia žalobkyne v plnom rozsahu\npopiera. Názor žalobkyne ohľadom výšky úrokov z úveru, ktoré považuje za odporujúce dobrým\nmravom, považuje za nesprávny a prekonaný rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Stanovenie\nvymyslenej percentuálnej hranice, ktorá by bola generálne stanovená pre všetky úvery, a na ktorú by\nbez akéhokoľvek odôvodnenia poukazovali všeobecné súdy, nemá oporu v žiadnom právnom predpise.\nV tomto smere na podporu svojho tvrdenia citoval žalovaný niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR\n(sp. zn. 1MCdo/1/2009, 1Cdo/109/2019, 4Cdo/191/2022), v ktorých sa tento súd zaoberal výškami\núrokových sadzieb. Následne poukázal na ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení ku dňu podpisu\nzmluvy a zákona č. 129/2020 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré stanovujú ako objektívne kritérium pre\nposúdenie primeranosti a výhodnosti úveru údaj o RPMN, nie úrokovú sadzbu, nakoľko úroková sadzba\nnezohľadňuje ďalšie plnenia, ktoré si okrem úrokov môže veriteľ a dlžník v rámci zmluvy o úvere\ndohodnúť. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami\na pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2022 vyplýva, že najvyššia prípustná výška odplaty\nza poskytnutie spotrebiteľského úveru pre uvedenú zmluvu bola stanovená vo výške 20,04 %, teda\nžalovaný plne rešpektoval kogentné zákonné ustanovenia. Žalobkyňa poukázala na nesprávnu štatistiku\nNárodnej banky Slovenska, ktorá vychádzala z údajov nielen za spotrebiteľské úvery, ale taktiež aj\nza ostatné úvery. Poukázal na výpočet RPMN zo stránky NBS, z ktorého vyplýva, že je stanovená\nsprávne. Vo vzťahu k posúdeniu schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dal do pozornosti\nOpatrenie NBS č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, pričom v ust. § 2 ods. 1 sa\nnachádza výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver, pre ktorý sú relevantné: a) výdavky na peňažné\nzáväzky spotrebiteľa - žalobkyňa mala jeden existujúci úverový záväzok s výškou splátky 97 eur a novo\nposkytovaný úver s výškou splátky 18,90 eur, tzn. spolu 115,90 eur; b) celková výška čistých príjmov\nspotrebiteľa vo výške 400 eur; c) životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 234,42 eur a d) paušálne\nvýdavky (strava, bývanie, ošatenie) v sume 49,67 eur. Limit ukazovateľa nemôže prekročiť hodnotu 1,\npričom v zmysle žalovaným uvedených výpočtov podľa vyššie uvedených údajov je hodnota ukazovateľa\nv tomto konkrétnom prípade 0,99, a teda má za to, že konal s odbornou starostlivosťou požadovanou\nv zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto žiada, aby súd žalobu\nzamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v\nžalobe; dohodnuté úroky vo výške 19,48 % sú podľa jej názoru v hrubom rozpore s dobrými mravmi.\nPrevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za\nžiadnych okolností. Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota RPMN uvedená v zmluve je nižšia ako úroková\nsadzba, žalovaný nesprávne uviedol výšku RPMN, v dôsledku čoho v zmluve absentuje zákonná\nnáležitosť spotrebiteľského\núveru, čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského\núveru.\nRovnako opätovne poukázala na to, že žalovaný zisťoval a overoval len jej príjem, hoci jeho povinnosťou\nbolo zisťovať aj výdavky, a to nielen z úverových registrov. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať\naudit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti; skúmanie výdavkov\nlen nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je dostatočné. Poukázala na rozsudok\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 zo dňa 18.12.2014, v ktorom SDEÚ uviedol, že poskytovateľ úveru\nnesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných\ninformácií, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné\na podložené dokladmi. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých\nje veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.\n5. Žalovaný v následnom podaní doplnil odpoveď NBS zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061,\nktorá potvrdzuje, že výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sú tvorené predovšetkým z úverových\nvzťahov, alebo z nadväzujúcich finančných služieb a nie je možné ich rozširovať o výdavky\nspotrebiteľa, ktoré vstupujú do vzorca v kategórii nákladov na zabezpečenie základných životných\npotrieb spotrebiteľa. K výške nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa NBS\n\nuviedla, že do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky na základné životné potreby, najmä\nbežné výdavky spotrebiteľa, napr. za daný mesiac. Na základe vyššie uvedeného NBS zo svojich\nznalostí a praktických skúseností z dohľadu nad finančným trhom uzavrela, že na dodržanie odbornej\nstarostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa nevyžaduje\nskúmanie skutočných bežných výdavkov spotrebiteľa.\n6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli\nzmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere dňa 02.01.2023, predmetom financovania úveru bol tovar:\nsedacia súprava, kúpna cena 1.010,26 eur, akontácia 45,06 eur, celková výška úveru 965,20 eur, celkové\nnáklady spotrebiteľa 849,19 eur, celková čiastka 1.814,39 eur, počet splátok 96, splátka 18,90 eur,\nposledná splátka 18,89 eur, dátum dodania tovaru 02.01.2023, prvá splátka 20.02.2023.\nSúd prvej inštancie mal za to, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a na žalobkyňu je\npotrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nekonala, na rozdiel od žalovaného, v\nrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\nNásledne sa súd prvej inštancie zameral na skúmanie zmluvy z hľadiska (ne)splnenia náležitostí\nstanovených v zákone o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že nezistil také pochybenie\nveriteľa pri vypracovávaní zmluvy, ktoré by malo spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.\n7. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2\nObčianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 17, 18, 20 zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 1, 2, 3 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 a §\n137 písm. d) Civilného sporového poriadku.\n8. Vo vzťahu k namietanej výške odplaty a úrokovej sadzby súd prvej inštancie uviedol, že výška\núrokovej sadzby nie je pevne stanovenou veličinou, ktorá je konštantná pre všetky banky a nebankové\nsubjekty na trhu. Výška úrokovej sadzby odzrkadľuje, nakoľko je rizikové poskytnutie toho - ktorého\núveru tomu ktorému žiadateľovi. Čím je doba splácania úveru dlhšia a bonita klienta nižšia, tým vyššiemu\nriziku sa vystavuje ten, kto finančné prostriedky poskytuje, že úver mu nebude splatený riadne. Ďalej\npoukázal na nariadenie č. 87/1995, ktoré upravuje maximálnu povolenú výšku odplaty. Súd prvej\ninštancie posudzoval, či je výška ročnej úrokovej sadzby uvedenej v zmluve v súlade s dobrými mravmi.\nNakoľko občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno\npri peňažnej pôžičke dojednať úroky, ustálenie, či ide o výšku úrokov dohodnutú v súlade s dobrými\nmravmi je na uvážení súdu. Súdna prax v posudzovaní miery toho, kedy dohodnutá úroková sadzba\nprekračuje hranicu nie je jednotná; Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 3Co/67/2008 mal za úroky\nnezodpovedajúce dobrým mravom úrok nad 25 %, Najvyšší súd SR vo veci\n1MCdo/1/2009\núroky vo výške 60 %. Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru pre\nuvedenú zmluvu o úvere bola stanovená vo výške 20,04 %, čo vyplýva zo súhrnných informácií o\nnovoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok\n2022 nad 5 rokov - 10,02, pričom zmluvne dojednaná odplata predstavuje úrok vo výške 19,48 %, preto\nnemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi.\nK správnosti RPMN súd prvej inštancie uviedol, že v úverovej zmluve je dojednaná správne; RPMN\nberie do úvahy množstvo faktorov, o. i. aj ďalšie pridružené náklady spojené s pôžičkou a nielen úrokovú\nsadzbu, vzorec na jej výpočet je pomerne zložitý, preto sa používajú rôzne kalkulačky (napr. na stránke\nNárodnej banky Slovenska).\nVo vzťahu k žalobkyňou namietanému postupu žalovaného, ktorý podľa nej opomenul pri skúmaní jej\nbonity postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ods. 1 a 2, súd prvej inštancie poukázal\nna skutočnosť, že žalovaný požadoval od žalobkyne predloženie dokladov a žiadal vyplnenie a aj\npreukázanie dôležitých údajov. Žalobkyňa uviedla, že je dôchodkyňou, pričom jej priemerný čistý príjem\nje 400 eur, pričom žalovaný tento príjem zhodnotil, takisto bral do úvahy životné minimum vo výške\n234,42 eur, rodinné výdavky vo výške 284,09 eur; z úverového registra zistil, že žalobkyňa mala jeden\nexistujúci úverový záväzok, výška splátky existujúceho úveru bola 97 eur. Žalovaný si overil príjem\nžalobkyne dopytom do Sociálnej poisťovne. Z deklarovaných preukázaných príjmov a výdavkov bola\nžalobkyňa schopná poskytnutý úver splácať mesačne sumou 18,90 eur. Bonita žalobkyne teda bola\noverená a žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou; treba zdôrazniť aj to, že žalovaný je bankou\netablovanou na trhu, pričom dohľad nad ňou vykonáva Národná banka Slovenska. Žalovaný predložil\nsúdu prvej inštancie aj odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096\n061, v ktorej je uvedené, že kategóriu výdavkov spotrebiteľa tvoria predovšetkým záväzky z úverových\n\nvzťahov, prípadne z nadväzujúcich finančných služieb, zároveň si žalovaný na overenie poskytnutých\ninformácií vyžiadal výpis z registra klientskych informácií. NBS poukázala na to, že výdavky na bývanie,\ndopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť, sa považujú za súčasť kategórie „náklady na\nzabezpečenie základných životných potrieb“. Žalovaný taktiež preukázal, že podľa § 2 ods. 2 Opatrenia\nNárodnej banky Slovenska č. 10/2017 prihliadal na limit ukazovateľa schopnosti splácať, ktorý nemôže\nprekročiť hodnotu 1, pričom správne vychádzajúc z vyššie uvedených informácií vypočítal ukazovateľa,\nktorý neprekročil hodnotu 1.\nSkúmaním jednotlivých náležitostí zmluvy č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že zmluva\nneobsahuje také dojednania, ktoré by boli v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch,\na rovnako neabsentujú v nej také ustanovenia, ktoré v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v\nspotrebiteľskej zmluve uvedené byť musia, aby bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, a preto\nsúd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\npísm. h) CSP).\nV podanom odvolaní namietala, že úroková sadzba je neprimeraná, pretože odporuje dobrým mravom,\nnakoľko podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím\nk najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri\nspotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v januári 2023 činil úrok 8,73 % p. a.. V danom prípade\nteda ide o neprimerane vysoké úroky, keďže ich výška je určená na 19,48 %, priečia sa dobrým mravom,\na preto ide o neplatný právny úkon. Vo vzťahu k RPMN poukázala na niekoľko súdnych rozhodnutí,\nz ktorých jednoznačne vyplýva názor, podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa\nnemôže byť nižšia, ako úroková sadzba, ktorá je súčasťou RPMN (rozsudok KS NR zo dňa 21.04.2022,\nsp. zn. 8Co/50/2021, obdobne rozsudok KS BA zo dňa 24.08.2022, sp. zn. 7CoCsp/32/2020, rozsudok\nKS KE zo dňa 21.03.2024, sp. zn. 5CoCsp/21/2023, rozsudok KS TT zo dňa 24.11.2021, sp. zn.\n23CoCsp/47/2020).\nZároveň namietala, že žalovaný v konaní nepreukázal, že za účelom posudzovania bonity od žalobkyne\nvyžiadal dostatočné doklady preukazujúce jej výdavky a príjmy. K skúmaniu bonity spotrebiteľa uviedla,\nže žalovaný zisťoval príjem žalobkyne len cez potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, hoci jeho povinnosťou\nje zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky, a to nielen tie z úverových registrov. Pri skúmaní výdavkov\nmusí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti.\nŽalovaný nezisťoval priemerné mesačné výdavky žalobkyne na živobytie - SIPO, strava, doprava, lieky,\ntelekomunikačne služby a pod., tieto nahradil údajom o životnom minime; preto žalobkyňa zotrváva na\ntvrdení, že žalovaný nepreukázal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch.\nZ uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a rozhodol, že\nspotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere č.: XXXXXXXXXX\nje bezúročný a bez poplatkov a že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia,\nresp. aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie v súlade s § 389 CSP. Zároveň si proti žalovanému uplatnila nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n10. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril prostredníctvom podania zo dňa 16.09.2024, v plnom rozsahu\nsa stotožnil s napadnutým rozsudkom. Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne konkrétne\nskutočnosti, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Súdne konanie nemalo vadu, ktorá\nby mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie vychádzal zo správneho\nprávneho posúdenia veci. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu\nPezinok č. k. 8Csp/10/2024-125 zo dňa 03.07.2024 ako vecne správny potvrdil.\n11. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené žalobkyni, ktorá sa a k nemu nevyjadrila.\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, bol pri preskúmaní veci viazaný rozsahom\na\ndôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže\nneboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať\ndokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolanie\n\nžalobkyne je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a\nvec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.\n13. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko dospel k záveru, že Skúmaním\njednotlivých náležitostí zmluvy č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje také\ndojednania, ktoré by boli v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, a rovnako\nneabsentujú v nej také ustanovenia, ktoré v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v spotrebiteľskej\nzmluve uvedené byť musia, aby bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, a preto súd prvej\ninštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n14. V podanom odvolaní žalobkyňa (okrem iného) namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP.). Podľa\nžalobkyne žalovaný v konaní nepreukázal, že za účelom posudzovania bonity si od nej vyžiadal\ndostatočné doklady preukazujúce jej výdavky a príjmy a pri posudzovaní jej bonity nepostupoval s\nodbornou starostlivosťou. Túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za dôvodnú.\n15. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách\no spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné\nopatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy\nosobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií\na vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení\ntýkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,\naby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity\na aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili\npotrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.\nPodľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom\núvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred\nuzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií\nzískaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej\ndatabázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi\nKalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo\nbez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný\ndohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie\nveriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu\nspotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti\na mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.\n16. Odvolací súd v považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1\nzákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi\ninformáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie\nanalyzoval a vyhodnocoval.\n17. Zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojom ustanovení § 7 ods. 1 totiž ukladá veriteľovi\nposkytujúcemu úver povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Odbornou starostlivosťou je potrebné rozumieť vykonávanie takých úkonov zo\nstrany veriteľa, ktoré smerujú k objektívnemu zisteniu bonity spotrebiteľa, predovšetkým zistenie celkovej\nvýšky peňažných záväzkov spotrebiteľa z dostupných registrov, ako aj z informácií od samotného\nspotrebiteľa, celkovej výšky príjmov spotrebiteľa a zistenie na účely posúdenia bonity spotrebiteľa tej\nskutočnosti, aká je sociálna situácia spotrebiteľa. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať\nposúdenie bonity spotrebiteľa len na základe dostupných informácií od samotného spotrebiteľa aspoň\nbez toho, aby si veriteľ tieto informácie akýmkoľvek dostupným spôsobom overil. Za dostatočné sa\npovažujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny\nobraz o žiadateľovej finančnej situácii. Aj sám spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť\núplné, presné a pravdivé údaje.\nSankciou za porušenie povinnosti uvedenej v ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je strata\noprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade\nhrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\n\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení\n§ 7 ods. 19 až 42.\n18. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neustálil, z akých údajov žalovaný pri skúmaní\nbonity žalobkyne vychádzal, len stroho skonštatoval, že žalovaný požadoval od žalobkyne predloženie\ndokladov a žiadal vyplnenie a aj preukázanie dôležitých údajov; pričom žalobkyňa uviedla, že je\ndôchodkyňou a jej priemerný čistý príjem je 400 eur. Žalovaný tento príjem zhodnotil, zobral do úvahy\nživotné minimum vo výške 234,42 eur, rodinné výdavky vo výške 284,09 eur; z úverového registra\nzistil, že žalobkyňa mala jeden existujúci úverový záväzok, výška splátky existujúceho úveru bola 97\neur. Z uvedených informácií veriteľ vyvodil záver, že žalobkyňa bude schopná poskytnutý úver splácať\nmesačne sumou 18,90 eur.\n19. Z obsahu spisu vyplýva, že mesačný príjem žalobkyne predstavoval sumu 400 eur, splátka ďalšieho\nfinančného záväzku bola vo výške 97 eur, výdavky žalobkyne boli žalovaným vyčíslené na sumu 284,09\neur (tvorené sumou životného minima a paušálnych výdavkov). Po odčítaní uvedených mesačných\nvýdavkov z príjmu žalobkyne je možní zistiť, že mesačne by jej mala zvýšiť suma 18,91 eur, pričom z\ntejto sumy by mala byť žalobkyňa povinná uhrádzať ešte žalovanému mesačnú splátku za poskytnutý\núver vo výške 18,90 eur (teda žalobkyni by na konci mesiaca, po odpočítaní všetkých výdavkov, mala\nzostať suma 0,01 eur). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či vôbec a akým\nspôsobom žalovaný skúmal výdavky žalobkyne a prečo za výdavky označil práve sumu vo výške 284,09\neur; nie je zrejmé, či táto suma zohľadňuje skutočné reálne mesačné výdavky žalobkyne; nie je ani\nzrejmé, či veriteľ zisťoval priemerné mesačné výdavky žalobkyne na živobytie (SIPO, strava, doprava,\nlieky, telekomunikačné služby a podobne).\nNa základe uvedeného sa potom finančná analýza vykonaná v čase poskytnutia úveru nejaví ako\nvyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 965,20 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 18,90 eur.\nVo všeobecnosti treba schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver chápať ako situáciu, keď\nv závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte\ndostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku\nv predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci\nrozpočet a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu\nžiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti\nnepostačuje (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2020, sp. zn. 23CoCsp/26/2020).\n20. Odvolací súd poukazuje na to, že za dostatočné je možné považovať iba také informácie o\npríjmoch a výdavkoch a o rodinnom stave, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o\nžiadateľovej finančnej situácii, pričom v danej veci nie je zrejmé, či veriteľ takýmito informáciami\ndisponoval. Zákon právnou úpravou skúmania bonity spotrebiteľov chráni spotrebiteľov práve pred ich\nneúmerným zadlžovaním. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie\nochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť\nbonitu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že porušenie povinnosti skúmania bonity spotrebiteľa\ns odbornou starostlivosťou je zákonom sankcionované okrem iného aj sankciou bezúročnosti a bez\npoplatkovosti spotrebiteľského úveru.\n21. Vzhľadom na uvedené, keď podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné zo zisteného skutkového\nstavu bez ďalšieho dospieť k záveru, či veriteľ neporušil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť\nbonitu žalobkyne ako spotrebiteľa, keď nie je zrejmé či skúmal a ako skúmal výdavky žalobkyne, či\nmu žalobkyňa vôbec svoje výdavky vyčíslila a či si tieto výdavky overil, možno považovať záver súdu\nprvej inštancie týkajúci sa splnenia povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver za predčasný. Doterajšie dôvody, ktoré použil súd prvej\ninštancie pre záver o nedôvodnosti žaloby zostávajú preto neúplnými v tom zmysle, že vo všeobecnej\nargumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostávajú nezodpovedané zo\nvšetkých (potrebných) zákonných hľadísk a sú tak nepreskúmateľnými\n22. Záverom odvolací súd dodáva, že odvolaciu námietku žalobkyne, podľa ktorej je výška úrokov\nuvedených v zmluve v rozpore s dobrými mravmi, považoval za nedovodí. Z ustálenej judikatúry vyplýva,\n\nže kategória dobrých mravov ako dôvod neplatnosti právneho úkonu je zbernou kategóriou, t.j. právny\núkon možno posudzovať z hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi len vtedy, ak právny úkon\nneupravuje zákon. Ak však zákon určitú situáciu výslovne reguluje a právny úkon je v súlade s touto\nreguláciou, nemožno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ samotná výška úrokovej sadzby\nneodporuje zákonu, len výnimočne by mohlo byť dojednanie o úroku z úveru posúdené ako rozporné s\ndobrými mravmi. V tomto prípade je výška odplaty regulovaná priamo zákonom - ustanovením § 53 ods.\n6 OZ, a preto nie je namieste úvaha o rozpore výšky odplaty s dobrými mravmi (rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici zo dňa 09.12.2020, sp. zn. 17CoCsp/13/2020). Dojednanie o úroku z úveru (ktorého\nvýška neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle zákona), preto odvolací súd nepovažoval\nza neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.\n23. Odvolací súd zároveň považuje za dôležité upozorniť súd prvej inštancie na skutočnosť, že pri\nvyhotovení písomného rozsudku č. k. 8Csp/10/2024 zo dňa 03. júla 2024 došlo zrejme k chybe v písaní,\nnakoľko v záhlaví tohto napadnutého rozsudku nie je dostatočne špecifikovaná adresa trvalého pobytu\nžalobkyne (chýba číselné označenie domu). Preto bude úlohou súdu prvej inštancie okrem iného v\nďalšom konaní a novom rozhodnutí aj opraviť túto chybu v písaní.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie\nza predčasné. Nakoľko vyššie vytýkané nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom, rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods.\n1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. V novom konaní súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 CSP opätovne posúdi dôvodnosť\npodanej žaloby, najmä opätovne preskúma, či zo strany žalovaného nedošlo k hrubému porušeniu\npovinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy s odbornou starostlivosťou. V závislosti\nod výsledkov dokazovania súd prvej inštancie ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a\nzávery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220\nods. 2 CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a tiež aby bolo aj preskúmateľné v prípadnom\nodvolacom konaní.\n25. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak\nodvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s\nochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje\npodania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Csp/10/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "e687416d-cc81-4e0c-8f35-da62c905c8c8:9f3673d9-0344-4ee7-912a-da0887933b96", "ecli": null, "spisova_znacka": "23CoCsp/26/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-30", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e687416d-cc81-4e0c-8f35-da62c905c8c8:9f3673d9-0344-4ee7-912a-da0887933b96"}, {"guid": "cb73a2f0-3d8d-4f7e-9a20-9df255e11bff:4ed59acb-0b4f-4e3b-8724-f9e170973892", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8719203812.2", "spisova_znacka": "17CoCsp/13/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoCsp/13/2020 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8719203812.2"}, {"guid": "30127835-4853-48aa-a707-75e0e466b9b7:0831eb8b-6bc3-416d-bedb-0c57681021ff", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/56/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/56/2019 z 4. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-03-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/30127835-4853-48aa-a707-75e0e466b9b7:0831eb8b-6bc3-416d-bedb-0c57681021ff"}, {"guid": "8b636f00-77e5-43e4-9293-07a47ecfd6f9:0656ede3-4ce4-4717-9e95-57863fb12a9a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118249194.1", "spisova_znacka": "9Co/55/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/55/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118249194.1"}, {"guid": "8207fc18-b6fc-45c2-abeb-5b8201695013:8e89b75d-d77a-46a5-93e6-24ca5ffcb11e", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/10/2024", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Csp/10/2024 z 27. 2. 2024", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8207fc18-b6fc-45c2-abeb-5b8201695013:8e89b75d-d77a-46a5-93e6-24ca5ffcb11e"}], "citovane_v": []}