{"guid": "fcbcf60e-8bcd-4f2d-98c2-c8f68bc3531c:9124abf9-e488-448a-aa02-468de2147f0b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1724201600.2", "spisova_znacka": "4Co/11/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/11/2025 z 28. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. februára 2025, sp. zn. 4Co/11/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1724201600.2", "identifikacne_cislo": "1724201600", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2025-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9124abf9-e488-448a-aa02-468de2147f0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1724201600.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1724201600.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1724201600.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/11/2025\n1724201600\n28. 02. 2025\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2025:1724201600.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľky: U.. A. L.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, K., štátny občan SR, zastúpená Mgr. Marcelom Kandríkom,\nadvokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s. IČO: 00\n151 653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, zast. AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava\n10625/23B, 036 01 Martin, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti\nuzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. októbra 2024 č. k. 4C/31/2024-164 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu\nr a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\nv\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorým žiadala odporcovi uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva\npodľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 17.4.2014,\nprostredníctvom dobrovoľnej dražby nehnuteľností v kat. území K., obec K., okres Z., zapísaných\nOkresným úradom Z., katastrálnym odborom na LV č. XXX ako parcely reg. \"C\" č. XXXX/X orná pôda\no výmere 1 111 m2, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, č. XXXX/XX zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 47 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX/X,\nv podiele 1/1 k celku. Odporcovi priznal proti navrhovateľke 100% nárok na náhradu trov konania.\n2. Vychádzal z návrhu navrhovateľky pred začatím konania vo veci samej, ktorým sa domáhala, aby súd\nuložil odporcovi, ako záložnému veriteľovi, povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy\no zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 17.4.2014, prostredníctvom\ndobrovoľnej dražby nehnuteľností v kat. území K., obec K., okres Z., zapísaných Okresným úradom Z.,\nkatastrálnym odborom na LV č. XXX ako parcely reg. \"C\" č. XXXX/X orná pôda o výmere 1 111 m2,\nč. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria\no výmere 47 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, v podiele 1/1 k\ncelku a navrhovateľke uložil povinnosť v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o\nzdržanie sa výkonu záložného práva a žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve\no splátkovom úvere zo dňa 17.4.2014. Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka\npodala na základe oznámenia zo strany odporcu, ako záložného veriteľa, o začatí výkonu záložného\npráva. Skutkovo návrh odôvodnila tvrdením, že dňa 17.4.2014 uzatvorila s odporcom /bankou/ zmluvu\no splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej banka poskytla úver na bývanie v sume\n180 200,- eur; zmluvný vzťah má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Na zabezpečenie úveru bola zriadená\nzmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti spolu s mandátnou zmluvou zo dňa 17.4.2014, na základe\nktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v kat. území K. /registrované pod č. vkladu K.XXXX/XXXX zo dňa 12.6.2014/, zapísaným na LV č. XXX, ako parcely reg. \"C\" č. XXXX/X orná pôda\no výmere 1 111 m2, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, č. XXXX/XX zastavané\n\nplochy a nádvoria o výmere 47 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX/X,\nv podiele 1/1 k celku. Z dôvodu, že bola v omeškaní so splácaním úveru viac ako 3 mesiace, bolo jej\nzo strany banky zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2023, na základe\nktorého je povinná zaplatiť celý dlh v sme 126 344,78 eur, zároveň jej banka zaslala oznámenie o začatí\nvýkonu záložného práva zo dňa 8.1.2024 prostredníctvom predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe.\nDražobná spoločnosť LICITATOR group a.s. jej adresovala výzvu na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke\npredmetu záložného práva, pri vykonaní ohodnotenia nehnuteľností, č. XXXXXX zo dňa 27.3.2024.\nObhliadka bola stanovená na deň 17.4.2024 o 9.30 hod. Výzvu na poskytnutie súčinnosti si prevzala na\npošte v mieste prechodného bydliska v okrese Z., po jej doposlaní z Z., až dňa 15.4.2024. Nemala tak\nza splnenú trojtýždňovú dobu nariadenej obhliadky. Pre plnenie neodkladných pracovných povinností\na značnú vzdialenosť nebola objektívne schopná sprístupniť svoje nehnuteľnosti v rámci ohláseného\nvýkonu záložného práva a uvedenú skutočnosť oznámila dražobnej spoločnosti dňa 16.4.2024. Uviedla,\nže výkon záložného práva odporcovi, ako veriteľovi umožňuje výrazným spôsobom zasiahnuť do jej, ako\ndlžníka, majetkových práv bez súdnej alebo inej štátnej kontroly. Dobrovoľná dražba predstavuje akési\nultima ratio a teda nie je nevyhnutné pripraviť záložcu o obydlie, ak existujú aj iné možnosti uspokojenia\npohľadávky. Odporca sa doposiaľ nedomáhal na súde voči nej zaplatenia zvyšku dlhu. V priebehu roka\n2023 sa z objektívnych dôvodov dostala do platobnej neschopnosti. V rámci komunikácie s bankou\nbola a je pripravená ponúknuť možnosti ako postupne svoj záväzok, znížený o platby, založené na\nneprijateľných zmluvných podmienkach, banke uhradiť. Namietala, že Zmluva o splátkovom úvere ani\nneobsahuje zmluvné oprávnenie odporcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a VOP, na ktoré\nodkazuje odporca v oznámení o vyhlásení mimoriandej splatnosti úveru, ňou neboli nikdy podpísané.\nVýkon záložného práva na nehnuteľnostiach v jej vlastníctve sa nepochybne dotkne jej práva na obydlie,\nchránené Dohovorom a Ústavou SR. Odporcovi nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žiadna\nujma, jeho pohľadávka zostane naďalej zabezpečená záložným právom. Ak by súd jej návrh zamietol,\nreálne by jej hrozila strata obydlia a napravenia tohto následku by bolo možné len žalobou o určenie\nneplatnosti dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a náklady. Týmto osvedčuje naliehavý právny záujem\na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Má za to, že pred samotným výkonom záložného\npráva zo strany záložného veriteľa je nevyhnutné preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky v riadnom\nsúdnom konaní. V návrhu ďalej namietla nesprávne zosplatnenie úveru podľa VOP, účinných až odo dňa\n1.1.2015, v čase uzavretia zmluvy 17.4.2024 nemala možnosť sa s nimi náležite oboznámiť, má za to, že\nbanka pri zosplatnení úveru nepostupovala právne aprobovaným spôsobom. Dodala, že zmluva o úvere\nsa vzťahovala na obdobie cca 20 rokov, pričom banka uplatnila klauzulu, s ktorou nebola oboznámená,\no predčasnej splatnosti po 9 rokoch z dôvodu omeškania so splátkami od februára 2023 do októbra\n2023; záložná zmluva bola zriadená na jej nehnuteľnosť, ktorej hodnota je 60 krát vyššia ako suma, pre\nktorú banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Ďalej namietala proporcionalitu uplatneného výkonu\nzáložného práva s tým, že sa domnieva, že záložný veriteľ zvolil mimosúdne riešenie záležitosti pre\nto, aby sa vyhol skúmaniu proporcionality prostredníctvom povolenia splátok. Má za to, že záložný\nveriteľ si môže uplatniť právo na vymáhanie pohľadávky súdnou cestou a to žalobou o zaplatenie\npohľadávky; predaj nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by mal byť podľa nej poslednou možnosťou\nuspokojenia pohľadávky. Žalobou vo veci samej sa mieni domáhať zdržania výkonu záložného práva,\nako aj vyslovenia neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok v zmluve o splátkovom predaji\nzo dňa 17.4.2014 /dohoda o voľbe Obchodného zákonníka, jednostranné poplatky, mnohopočetné\nodkazy na sadzobník banky, ktorý jej v čase uzavretia zmluvy nebol známy/. Za neprijateľnú považuje\naj zmluvnú podmienku o predčasnej splatnosti z dôvodu nedostatočnej transparentnosti. K návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva: zmluva\no splátkovom úvere zo dňa 17.4.2014, zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva zo\ndňa 17.4.2014, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2023, oznámenie o začatí\nvýkonu záložného práva zo dňa 8.1.2024, výzva na poskytnutie súčinnosti zo dňa 27.3.2024, email\nzo dňa 17.4.2024. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu doložené dôkazy súd prvej\ninštancie právne posúdil podľa § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1, 2 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1\nveta prvá CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 330 ods. 1, 2 CSP, § 336 ods. 1 veta prvá CSP a § 336 ods. 2 CSP.\n3. Uviedol, že o jej návrhu už rozhodol uznesením zo dňa 10.5.2024 č. k. 4C/31/2024-27, ktorým mu\nvyhovel, keď navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 60 dní podať na súd žalobu vo veci samej.\n4. O odvolaní odporcu proti uzneseniu č. k. 4C/31/2024-27 zo dňa 10.5.2024 rozhodol Krajský súd v\nBratislave uznesením č. k. 4Co/59/2024-120 dňa 8.7.2024 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia\n\nodvolací súd uviedol, že sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dokazovanie v rámci\nkonania o neodkladnom opatrení sa označuje výrazom osvedčovanie, čo znamená, že súd zisťuje len\nnajvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. Nariadenie neodkladného opatrenia\npredpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej\núpravy pomerov sporových strán. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti\nnad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti,\nktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci a skutočnosti, z ktorých sa\nvyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi,\nkeď stačí, ak sa súdu, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa\npritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci, ktorá je daná vtedy, ak aj pri\nprípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi\nstranami sporu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak,\nže bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Je pravdou, že\nzmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť\nzhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa\nprihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na\ndruhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie\nsmerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie\nneodkladného opatrenia. Aj odvolací súd posúdením návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného\nopatrenia, v spojení s listinnými dôkazmi, k nemu pripojenými, na ktoré sa odvoláva, v zhode so\nsúdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka v danom prípade dostatočne osvedčila\nvšetky zákonné podmienky, nevyhnutné pre poskytnutie požadovanej predbežnej ochrany /existenciu\nprávneho vzťahu medzi navrhovateľkou, ako dlžníkom, záložcom a odporcom, ako veriteľom a záložným\nveriteľom, založeného písomnou zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 17.4.2014 a písomnou zmluvou\no zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou zo dňa 17.4.2014 a neodkladnosť\npožadovanej úpravy pomerov, odvíjajúcej sa od oznámenia odporcu, ako záložného veriteľa, o začatí\nvýkonu záložného práva zo dňa 8.1.2024 k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXX k. ú. K., obec K.,\nokres Z., vrátane stavby rodinného domu súp. č. XXX, keď treba mať na zreteli, že v danom prípade u\noznačených nehnuteľností sa jedná o obydlie navrhovateľky /trvalý pobyt podľa registra obyvateľov SR/,\nktoré podlieha osobitnému režimu ochrany podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred\nzákonom/ a tiež to, že odporca má jednoznačne vzťah k týmto nehnuteľnostiam titulom zmluvného\nzáložného práva a toto právo vykonať v prospech uspokojenia svojej pohľadávky. Aj odvolaciemu súdu\nbolo zrejmé, že navrhovateľka sa za daných okolností nachádza v stave bezprostredného ohrozenia,\nkeďže výkon záložného práva na základe záložnej zmluvy je prípustný bez ingerencie štátnej moci, a\nto na základe úpravy zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Zásah v podobe dočasného\nzákazu výkonu záložného práva v snahe zamedziť ohrozeniu elementárnej životnej potreby /obydlia/\nnavrhovateľky považoval aj odvolací súd za súladný s princípom proporcionality, keďže obmedzenia /\nlen na určený čas/, vzniknuté odporcovi, nedosiahnu intenzitu ujmy, ktorú by utrpela navrhovateľka\npri strate jej obydlia. Samotná strata bývania je zásadným zásahom do práva na rešpektovanie\nobydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto\nopatrenia na súdne preskúmanie /rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04/. Odvolací súd súhlasil\ns názorom súdu prvej inštancie, že na základe právoplatného rozhodnutia o veci samej bude zistené,\nči záložné právo odporcu, resp. ním vyhlásením deklarovaná pohľadávka voči žalovanej, ako jeden\nz predpokladov pre výkon dobrovoľnej dražby, existuje alebo nie, či spotrebiteľská zmluva zo dňa\n17.4.2014 ne/obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne prejudiciálne, vzhľadom na tvrdenia\nnavrhovateľky a pripojené listinné dôkazy, či odporca platne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\núveru/, čím sa odstráni právna neistota v pomeroch strán. Do právoplatnosti takéhoto rozhodnutia\nbudú zabezpečené právne vzťahy strán sporu požadovaným neodkladným opatrením. V tomto smere\nvyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky odporcu, vzhľadom na vyššie uvedené, t. j. na nutnosť\nzásahu štátu do výkonu záložného práva záložným veriteľom v prípade začatia jeho výkonu na obydlí\nnavrhovateľa, za neopodstatnené. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že\nnie je postačujúce odkázať navrhovateľku na následnú ochranu postupom podľa zákona o dobrovoľných\ndražbách. Porušenie subjektívnych práv je v zásade vždy možné riešiť následným zásahom súdu\na uvedeným by bolo možné argumentovať pri akomkoľvek bezprostrednom ohrození, avšak prijatím\ntakého výkladu by potom úprava neodkladných opatrení strácala svoj zmysel. Jej podstatou je totiž\nuľahčenie prístupu k spravodlivosti promptnejším spôsobom, kedy by sa následná snaha o reparáciu\npoškodených práv minula svojmu cieľu, resp. by už ani nebola možná. Okamžitý predaj nehnuteľností\n\na spoliehanie sa na iné procesné nástroje, regulované zákonom o dobrovoľných dražbách, i podľa\nodvolacieho súdu v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie, vytvára neprípustné ohrozenie\nv podobe potreby prípadných ďalších súdnych sporov. Filozofia súdneho procesu pritom vychádza z\npremisy, že toto má slúžiť k ochrane a presadzovaniu práv subjektov, nie k produkovaniu ďalších civilných\nsporov. Odkladom výkonu záložného práva odporcovi nariadením tohto neodkladného opatrenia sa\nmu neodníma toto jeho právo. Zároveň mu, s prihliadnutím na jeho predmet podnikania a ekonomickú\nsituáciu, nemôže odkladom výkonu záložného práva vzniknúť ťažko napraviteľná ujma, keďže záložné\nprávo na sporných nehnuteľnostiach /zapísané na liste vlastníctva/ mu zostáva zachované. Naopak\nohrozenie navrhovateľky sa z pohľadu súdu prvej inštancie javí aktuálne ako mimoriadne vysoké.\nUvedený záver vyslovil súd prvej inštancie s rešpektom k zásade neprejudikovania meritórneho výsledku\nsporu a takýto postoj zaujal aj odvolací súd, pričom nariadená dočasná úprava pomerov vo vzťahu k\nodporcovi spĺňa svoj základný účel tým, že do rozhodnutia vo veci samej dočasne stabilizuje pomery\nmedzi stranami sporu a súčasne rešpektuje zásadu primeranosti, keďže do práva odporcu nebude\nneúmerne zasahovať a zároveň vydané neodkladné opatrenie je zárukou, že navrhovateľka nepríde\no svoje obydlie predčasným výkonom záložného práva. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia,\nnariadeného na určitú dobu, ktorého typ je predmetom odvolacieho prieskumu, je poskytnúť dočasnú\nochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú\nžalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu\nochranu. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej\núpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu\na predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami\nsporu, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, resp. že by strane vznikla\nujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma sa zväčšovala. Jeho základným atribútom\n( pre daný typ neodkladného opatrenia ) je dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a\npružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou\npotrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia,\nprípadne obavou zo vzniku škody. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd\nmusí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech\nnavrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva)\nmedzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou\npre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy\npomerov, by bolo právo žalobcu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti\npotrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako\naj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné\npredpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či\nv prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích\nosôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje.\nMiera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou situácie.\nNeodkladné opatrenie sa využíva za situácie, keď \"sa niečo deje\", presne ako v danom prípade.\nK splneniu vyššie uvedených kritérií v danom prípade zo strany navrhovateľky došlo. Odvolací súd\nnesúhlasil s odvolacou námietkou odporcu, že v danom prípade ide o nariadenie neodkladného\nopatrenia na neurčitý čas a teda navždy a že neodkladné opatrenie fakticky nahrádza rozhodnutie vo\nveci samej, nakoľko uložením povinnosti navrhovateľke podať na súd žalobu vo veci samej dochádza\nk zákonnému riešeniu zániku nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré tak nepôsobí navždy, ale\nlen dočasne a v zákonom stanovených prípadoch dochádza k jeho zániku zo zákona bez iniciatívy\núčastníkov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo rozhodnutím súdu bez\nnávrhu. Nie je teda pravdou, že ak v danom prípade súd prvej inštancie uložil navrhovateľke podať\nv stanovenej lehote na súd žalobu vo veci samej, by malo ísť o neodkladné opatrenie nariadené\nnavždy bez časového obmedzenia, nakoľko toto bude aj bez návrhu zrušené súdom prvej inštancie v\nprípade taxatívnych zákonných situácií a teda pôsobí dočasne, alebo dôjde k jeho zániku ex lege. Za\ndôvodnú odvolací súd posúdil odvolaciu námietku odporcu pokiaľ ide jednak o formuláciu petitu návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia povinnosti navrhovateľke podať na súd žalobu\nvo veci samej, ktorý nie je dostatočne určitý pokiaľ ide o predmet takejto žaloby vo veci samej, keďže\nnavrhovateľka nevymedzila jej predmet jednoznačne a súd prvej inštancie nevyhodnotil, či je alebo\nnie je v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom prioritne posudzuje\nmieru osvedčenia nároku vo veci samej, petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia striktne\nviazaný tak ako v kontradiktórnom meritórnom civilnom spore, avšak najmä pokiaľ ide o samotný výrok\nneodkladného opatrenia v časti určenia povinnosti navrhovateľke podať v lehote 60 dní na súd žalobu,\n\nktorej predmet neurčil a ktorý tak nezodpovedá dikcii ust. § 336 ods. 2 CSP, ukladajúcej konajúcemu\nsúdu v prípade uloženia povinnosti navrhovateľovi podať na súd žalobu vo veci samej aj povinnosť\nvo výroku takéhoto uznesenia presne špecifikovať strany sporu /čo súd prvej inštancie v danom\nprípade splnil/ a aj predmet konania vo veci samej /čo súd prvej inštancie, odvolávajúc sa na zásadu\n„dominus litis“ nesplnil/, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa ňou riadiť, práve v záujme zachovania\nšpecifickosti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého je potrebné dbať\nna proporcionalitu, práva oboch strán, nekontradiktórnosť tohto konania, pružnosť, rýchlosť, obmedzenie\nrozsahu procesných práv a povinností, keď zákonodarca vyjadril v ust. § 336 ods. 2 CSP úmysel brať\nzreteľ na efektívnosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a túto zásadu povýšil\nnad zásadu \"dominus litis\" práve v záujme pružnosti a proporcionality pre obe strany. Odvolací súd\nvrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nové\nrozhodnutie o ňom, v ktorom konaní uložil súdu prvej inštancie v novom konaní opätovne rozhodnúť o\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle záväzných intencií odvolacieho súdu a uložiť\nnavrhovateľke povinnosť v určitej lehote podať na súd žalobu vo veci samej s vymedzením strán takejto\nžaloby a aj jej predmetu podľa § 336 ods. 2 CSP, po tom, ako právne posúdi osvedčenie danosti nároku\nvo veci samej navrhovateľkou uvedených predmetov do úvahy prichádzajúcich žalôb vo veci samej.\n5. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 391 ods. 2,3 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené\na ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd\nprvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Tiež konštatoval, že v podaní, doručenom mu dňa 1.10.2024\nnavrhovateľka uviedla, že v konaní o veci samej sa mieni domáhať určenia, že zmluvná podmienka o\npredčasnej splatnosti je neprijateľnou zmluvnou podmienkou /a v závislosti od výsledku sporu aj náhrady\nškody/. Konkrétne navrhla, aby súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol takto:\n1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 831 04 Bratislava ako záložný veriteľ,\nje povinný zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k\nnehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 17.04.2014 prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej\npredmetom sú nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec K., okres Z., zapísané Okresným úradom\nZ., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcely\nč. XXXX/X o výmere 1 111 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely č. XXXX/X o výmere 542 m2, druh\npozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/XX o výmere 47 m2, druh pozemku: zastavané\nplochy a nádvoria a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X v podiele 1/1 k celku\ndo právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok vo veci samej.\n2/ Okresný súd Pezinok ukladá navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/\nXX, K., štátny občan Slovenskej republiky podať na Okresnom súde Pezinok proti odporcovi Slovenská\nsporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, v lehote do 60 dní od\nprávoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu, že zmluvná podmienka\npodľa čl. VI. bodu 3. zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014: „Dlžník vyhlasuje,\nže sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a\npodmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje,\nsúhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné\nobchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné\npodmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO\npodnikateľom účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach\npodľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\n3/ Okresný súd Pezinok ukladá navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/\nXX, K., štátny občan Slovenskej republiky podať na Okresnom súde Pezinok proti odporcovi Slovenská\nsporiteľňa a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, v lehote do 60 dní od\nprávoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalobu, že zmluvná podmienka podľa čl.\nVI. bodu 4. zmluvy o splátkovom úvere zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014:\n„Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve, a ak je súčasťou dokumentu aj\nčasť II., tiež bod 4. a 5. v časti II. tohto dokumentu, a ak je súčasťou dokumentu aj časť III., tiež\nbod 5. v časti III. tohto dokumentu sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok,\nVOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.“ je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou.\n4/ Okresný súd Pezinok ukladá navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/\nXX, K., štátny občan Slovenskej republiky podať na Okresnom súde Pezinok proti odporcovi Slovenská\n\nsporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, v lehote do 60 dní od\nprávoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu, že zmluvná podmienka\npodľa čl. VI. bodu 5. zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014: „Zmluvné strany\nsa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať\npodľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\n5/ Navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, K., priznáva Okresný súd\nPezinok proti odporcovi 100% nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého rozhodne samostatným\nuznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.\n6. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie posúdil podľa § 324\nods.1, 2, 3 CSP, § 325 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 151a Občianskeho\nzákonníka /ďalej len „OZ“/, § 151b ods. 1, 2, 3 OZ, § 151c ods. 1, 3 OZ, § 151d ods. 1 až 4 OZ, § 151e\nods. 1 až 5 OZ, § 151f ods. 1 až 3 OZ, § 151g ods. 1 až 4 OZ a podľa § 21 ods. 2 veta prvá zákona\nč. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.\n7. Uviedol, že účelom neodkladného je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou\npre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov,\nby bolo ohrozené právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a v prípade\nnávrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyžaduje osvedčenie existencie dôvodnej obavy\nnavrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že exekúcia bude ohrozená. Je preto nevyhnutné, aby\nboli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému\nsa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej\nujmy, pričom je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy,\nktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu,\nvoči ktorej návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia smeruje /t. j. odporcu/,\nv dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho\nopatrenia /t. j. navrhovateľ/, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej, alebo len ťažko napraviteľnej ujmy\nna jeho strane. Osvedčiť takúto hrozbu, či ujmu, je povinná strana, podávajúca návrh a to opisom\nrozhodujúcich skutočností, v spojení s k návrhu pripojenými listinnými dôkazmi. Osvedčenie skutočností,\nodôvodňujúcich nariadenie neodkladného, či zabezpečovacieho opatrenia, súd posudzuje len podľa\nobsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Pre vyhovenie návrhu teda musí jeho navrhovateľ osvedčiť\naspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu v podobe najmä zriadenia záložného práva\nz dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie. Ide o osvedčovanie tvrdených skutočností.\nOsvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov\nzisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na\nnavrhovateľovi predmetného opatrenia a jeho návrh by teda mal obsahovať všetky náležitosti vrátane\nlistinných dôkazov, osvedčujúcich jeho tvrdenia, umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Aby súd mohol\nvyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia\nosvedčiť aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému\nsa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované\nneodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Nariadenie\nneodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t. j. existencia právneho\nvzťahu medzi účastníkmi, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy\npomerov medzi účastníkmi, aby sa zároveň nevytvoril nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi\núčastníkmi a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov.\n8. Vychádzal z toho, že v danom prípade navrhovateľka odôvodnila požadované neodkladné opatrenie\ntvrdením, že hroziaca dobrovoľná dražba sa týka jej obydlia, požívajúceho právnu ochranu, namietajúc:\nnedodržanie trojtýždňovej lehoty nariadenia obhliadky, ktorú námietku je možné uplatniť len v konaní\no určenie neplatnosti dražby /keďže navrhovateľka ku dňu tohto rozhodnutia netvrdí uskutočnenie\ndobrovoľnej dražby a ani súd jej uskutočnenie z verejne dostupných registrov nezistil, teda ide o námietku\nv aktuálnom čase irelevantnú/; že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje oprávnenie veriteľa vyhlásiť\nmimoriadnu splatnosť úveru a že zmluvná podmienka o predčasnej splatnosti je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou z dôvodu nedostatočnosti a netransparentnosti. Po rozhodnutí odvolacieho súdu doplnila,\nže žalobou vo veci samej sa mieni domáhať určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa čl. VI,\nbody3,4 a 5 zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.4.2014.\n\n9. Citoval, že podľa článku 1 CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv\nprejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak táto právomoc nie je zákonom zverená inému\norgánu. Podľa článku 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených\nzáujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\n10. Súd prvej inštancie, opätovne preskúmajúc návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného\nopatrenia v spojení s pripojenými listinnými dôkazmi a doplnením návrhu zo dňa 1.10.2024, z hľadiska\nnaplnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že navrhovateľka síce\nosvedčila neodkladnosť/potrebu požadovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov tohto konania, ako\nuž konštatoval v uznesení č. k.: 4C/31/2024-27 zo dňa 10.5.2024, s ktorou sa stotožnil aj odvolací\nsúd, čo osvedčila k návrhu pripojeným písomným oznámením záložného veriteľa zo dňa 8.1.2024 o\nzačatí výkonu záložného práva podľa § 151 ods. 1 OZ k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve\nnavrhovateľky /vedené na LV č. XXX kat. územie K.: pozemky parc. reg. „C“ č. XXXX/X orná pôda o\nvýmere 1111m2, parcely reg. „C“ č. XXXX/X a č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 542m2\na 47m2 a stavba rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X/, v spojení s Registrom obyvateľov\nSR jej obydlia /trvalého pobytu/, z titulu záložnej zmluvy, registrovanej Okresným úradom Pezinok,\nkatastrálnym odborom dňa 12.6.2014 pod č. K. XXXX/XXXX, ich predajom na dobrovoľnej dražbe podľa\nzákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že pohľadávka banky, zabezpečený\ntýmto záložným právom, sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 22.11.2023 a nebola zaplatená v\ncelom rozsahu a písomnou výzvou zo dňa 27.3.2024 dražobníka LICITOR group a.s. na poskytnutie\nsúčinnosti pri obhliadke predmetu záložného práva. Rovnako tak listinne osvedčila tvrdené skutočnosti\no existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, založeného písomnou zmluvou o splátkovom\núvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.4.2014 a zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a\nmandátnou zmluvou zo dňa 17.4.2014. Osvedčenie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov a osvedčenie\nexistencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania však nemožno bez ďalšieho považovať za\nsplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže všetky zákonné podmienky musia\nbyť naplnené kumulatívne. V danom prípade, pokiaľ sa navrhovateľka, ako špecifikovala v podaní\nzo dňa 1.10.2024, mieni v konaní o veci samej domáhať určenia neplatnosti zmluvných podmienok,\nuvedených v zmluve o splátkovom úvere, zaujal názor, že nemohol prijať záver o pravdepodobnosti\nnároku navrhovateľky vo veci samej, keď jej požiadavka na dočasnú úpravu pomerov nie je v\nrelevantnom kauzálnom vzťahu k ňou označenému predmetu konania vo veci samej. Osvedčovanie\nv konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na rozdiel od dokazovania v konaní o veci samej,\nznamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité\npre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predmetného opatrenia a jeho\nnávrh by teda mal obsahovať všetky náležitosti vrátane listinných dôkazov, osvedčujúcich jeho tvrdenia,\numožňujúce jeho meritórne vybavenie. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, musela navrhovateľka tohto neodkladného opatrenia osvedčiť aspoň základné skutočnosti,\numožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nie\nlen nebezpečenstvo hroziacej ujmy, čo sa v danom konaní nestalo. V súvislosti s uvedeným súd prvej\ninštancie dal do pozornosti tú skutočnosť, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia,\naby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú úpravu, podložil dostatočnými dôkazmi,\nz ktorých súd môže vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia a pre prípad návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania o veci samej,\nv návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť taký predmet konania vo veci samej, ktorý je v\nrelevantnom kauzálnom vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu. Súd pri rozhodnutí o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia vykoná dokazovanie len v rozsahu dôkazných prostriedkov,\npredložených osobou, ktorá požaduje nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdených skutočností v\nnávrhu. Až za predpokladu takého označenia predmetu sporu o veci samej navrhovateľkou, následkom\nktorého, v prípade vyhovenia žalobe, by musel odporca od výkonu dobrovoľnej dražby upustiť/zdržať\nsa jeho výkonu, by súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť spolu s uložením\nnavrhovateľke povinnosti v zmysle § 336 ods. 2 CSP, v súlade so záväzným pokynom odvolacieho súdu\nv tomto konaní.\n11. Z dôvodu absencie kumulatívneho splnenia všetkých zákonných základných predpokladov preto\nsúd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uviedol, že\nzamietnutie tohto návrhu nepredstavuje pre navrhovateľku prekážku rozhodnutej veci/nebráni podaniu\nnového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia /s inak špecifikovaným predmetom konania o veci\nsamej/, prípadne jej obranu v konaní o určenie neplatnosti dražby /v ktorom môže namietať porušenie\n\nzákona o dobrovoľných dražbách, vrátane námietky voči vyhláseniu navrhovateľa dražby/záložného\nveriteľa o pravosť, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva pravosti/.\n12. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania konštatoval, že navrhovateľka so svojím\nnávrhom na nariadenia neodkladného opatrenia nebola úspešná v konaní na súde prvej inštancie, ani v\nodvolacom konaní, čo predstavuje 100% úspech odporcu. Súd prvej inštancie mu však nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli, teda z dôvodu efektivity súdneho\nkonania /čl. 17 CSP/.\n13. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie\nnavrhovateľka podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Nesúhlasila s právnym posúdením veci\nsúdom prvej inštancie, majúc za to, že v návrhu o vydanie neodkladného opatrenia dostatočným\nspôsobom osvedčila základné skutočnosti na účely potreby dočasnej bezodkladnej úpravy pomerov\núčastníkov konania. Podľa nej zo strany Okresného súdu Pezinok bola nedostatočným spôsobom\nposúdená neodkladnosť požadovanej dočasnej úpravy pomerov. Okresný súd Pezinok navrhovateľke\nv odôvodnení namietaného uznesenia vytkol, že nestačí len osvedčenie naliehavosti dočasnej úpravy\npomerov a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ale pre nariadenie\nneodkladného opatrenia musia byť všetky zákonné podmienky naplnené kumulatívne. Okresný súd\nPezinok mal za to, že navrhovateľka neuviedla taký predmet konania vo veci samej, ktorý je v\nrelevantnom kauzálnom vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu. Okresný súd Pezinok tak\nvyhodnotil, že v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli kumulatívne splnené\npodmienky na jeho nariadenie. Pripomenula, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v\ndoplňujúcom vyjadrení zo dňa 01.10.2024 poukázala na závažnosť vzniknutej situácie, ktorú náležite\nvyargumentovala rozhodovacou činnosťou súdnych autorít. Predmet konania vo veci samej podľa nej\nzodpovedá požiadavkám na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia pred začatím konania má byť podľa R 6/1996 zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký\nvzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorá sa bude\nriešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby. Okresný súd Pezinok ešte pred samotným preskúmaním\nnamietaných neprijateľných zmluvných podmienok zamietol návrh na neodkladné opatrenie ako\nnesúvisiace s predmetom konania. Pričom od sporných zmluvných podmienok sa odvíja aj predčasné\nsplatenie dlhodobého úveru, ktorý bol uzatvorený na 19 rokov a bol zabezpečený rodinným domom\nnavrhovateľky. Za týchto okolností vyjadrila názor, že by posúdenie nekalej povahy týchto podmienok\nmalo byť vykonané vo veci samej s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len\n„Súdny dvor“) ešte pred vykonaním dobrovoľnej dražby. Neprijateľné zmluvné podmienky, od ktorých\nodvodzuje svoj nárok, navrhovateľke predložené neboli. Ide o ustanovenia zmluvy o splátkovom úvere,\nktoré nemôžu obstáť, keďže odkazujú na VOP, ktoré nikdy neboli navrhovateľke známe a napokon\nod nich odvíja odporca predčasnú splatnosť. Odporca v čl. VI. bodov 4. a 5. neprijateľným spôsobom\nfavorizuje prednosť Obchodného zákonníka pred Občianskym zákonníkom. Na podporu argumentácie\ndodala, že „článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkami 7, 47 a 38 Charty, ako aj so\nzásadou efektivity práva EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa\nktorej nie je možné meritórne pozastaviť výkon záložného práva súkromnou dražbou nehnuteľného\nmajetku, ktorý predstavuje obydlie spotrebiteľov alebo iných osôb, pokiaľ je nariadenie predbežných\nopatrení nevyhnutné na zabezpečenie plnej účinnosti rozhodnutia súdu, ktorý má právomoc posúdiť\nnekalú povahu zmluvnej podmienky.“ (Návrhy generálnej advokátky Laila Medina vo veci C-598/21 zo\ndňa 12.01.2023, bod 101, dostupné na U.:G.:/..C..C..O.;O.?J.). Mala za to, že Okresný súd Pezinok\nnerozhodol o navrhovanom neodkladnom opatrení v intenciách rozhodovacej činnosti vyšších súdnych\nautorít. Inštitút neodkladného opatrenia je jediným možným prostriedkom navrhovateľky dosiahnuť\ndočasnú súdnu ochranu pred realizáciou dražby nehnuteľnosti, ktorá ma byť vykonaná v dôsledku\nneprijateľných zmluvných podmienok. Súdny prieskum neprijateľnej zmluvnej podmienky by sa mal\nrealizovať pred výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože v prípade\nneprijateľnej zmluvnej podmienky by mohlo ísť o podstatnú okolnosť, na základe ktorej by bol nárok\nžalovaného vyplývajúci zo záložného práva výrazne oslabený. Obzvlášť v prípade ak absentuje\ndohoda o predčasnej splatnosti. Okresný súd Pezinok neodkladné opatrenie nenariadil a len stručne\nskonštatoval, že nie je dôvod na pozastavenie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom vo\nsvojom v poradí prvom uznesení neodkladné opatrenie nariadil. Zamietnutím neodkladného opatrenia\nnedostala navrhovateľka odpoveď na jej námietku, že žalovaný porušil jej právo pri aplikácií inštitútu\npredčasnej splatnosti. Pozornosť upriamila na aktuálnu rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít\ntýkajúcich sa nariaďovania neodkladných opatrení v priebehu hroziacej dobrovoľnej dražby.\n\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v uznesení sp. zn. 4Cdo/149/2020 zo\ndňa 23.02.2022 (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod R 75/2023) uviedol: ,,Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002\nZ. z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou\nneprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie\nneplatnosti dražby skúmať.“\n15. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 2Cdo/210/2021 zo dňa 30.01.2024, bod 26 uviedol: „Záložný veriteľ\nako navrhovateľ dražby musí v zmysle § 7 ods. 2 ZoDD v zmluve o vykonaní dražby uviesť dôvod\nkonania dražby, a okrem vyhlásenia, že predmet dražby je možné dražiť, musí vyhlásiť aj špecifikáciu\npohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu: pravosť, výška a splatnosť (§\n16 ods. 3). Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ, je povinný vyhlásiť, že jeho nesplnená pohľadávka,\nna základe ktorej si uplatňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je pravá, splatná a\nv uvedenej výške.“\n16. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v uznesení sp. zn. IV. ÚS 490/2022\nzo dňa 27.09.2022, bod 32 uviedol: „Aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci D.\nv. SMART Capital a. s., na ktoré poukázal v napadnutom uznesení aj krajský súd, vyplýva, že\nprávu Európskej únie neodporuje vnútroštátna úprava, ktorá umožňuje vymôcť pohľadávku založenú\nna zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na\nnehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna\núprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva\nprávo Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 10. 9. 2014, C 34/13, A. D. v. SMART\nCapital a. s.). Sťažovateľka svojou argumentáciou snažiacou sa navodiť dojem, že mimosúdny výkon\nzáložného práva dobrovoľnou dražbou nemožno ohroziť prípadným neodkladným opatrením, však\nprakticky znemožňuje ochranu práv dlžníka - spotrebiteľa. Ochrana práv dlžníka by bola znemožnená\npráve takým výkladom, aký poskytuje sťažovateľka, ktorý bráni uplatneniu inštitútu neodkladného\nopatrenia na ochranu práv v záujme zabrániť preskúmaniu, či v konkrétnych okolnostiach veci ide o\nnekalé podmienky v predmetnej zmluve.“\n17. Ústavný súd v náleze sp. zn. IV. ÚS 493/2022 zo dňa 27.06.2023, bod 64 (Zbierka nálezov a\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 51/2023), uviedol: „Z judikatúry ústavného súdu aj\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pri posudzovaní, či ide o obydlie chránené Ústavou SR,\nresp. Dohovorom, nie je možné prihliadať iba na formálno-právne skutočnosti, ale je potrebné prihliadať\nna všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Preto nie je podstatnou otázka, či obydlie spĺňa stavebnotechnické požiadavky, či bolo postavené legálne, či je užívané legálne, ani či je jeho užívateľ prihlásený\nna trvalý pobyt v tomto obydlí. Podstatná je predovšetkým skutočnosť, či je fakticky ako obydlie jeho\nobyvateľmi užívané.“\n18. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 416/2022 zo dňa 13.07.2023 (Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. 21/2023) uviedol: „Súd rozhodujúci v konaní o určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby porušuje právo strany sporu (spotrebiteľa) na súdnu ochranu, ak sa\nv okolnostiach prípadu nezaoberá efektivitou neodkladného opatrenia vo výťahu k inštitútom procesu\ndobrovoľnej dražby, najmä k upusteniu od jej vykonania, a to tým skôr, keď sa vec dotýka obydlia\nspotrebiteľa.“\n19. Podotkla, že na Súdnom dvore prebieha prejudiciálne konanie vo veci C-351/23 týkajúce sa\nnerešpektovania inštitútu neodkladného opatrenia pred vykonaním dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti\nbez možnosti preskúmania aplikácie inštitútu predčasnej splatnosti vo veci samej.\n20. Zároveň pripomenula, že v zmysle judikatúry ústavného súdu, ak všeobecné súdy nepoužijú na\nprípad rozsudok Súdneho dvora, ktorý na vec dopadá, dopúšťajú sa porušenia práva na spravodlivý\nproces (nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 462/2022 zo dňa 03.11.2022 a nález ústavného súdu sp.\nzn. III. ÚS 701/2022 zo dňa 27.03.2023). Keďže politika únie má zabezpečovať vysokú úroveň ochrany\nspotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv Európskej únie), (porov. nález ústavného súdu sp. zn. III.\nÚS 106/2021 zo dňa 15.04.2021, bod 13) žiadame preto, aby vec povinných bola posúdená v medziach\ntejto ochrany.\n\n21. K aplikácii § 390 CSP uviedla, že Okresný súd Pezinok prvýkrát rozhodol uznesením zo dňa\n10.05.2024, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov\nkonania. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že navrhovateľka osvedčila neodkladnosť požadovanej\ndočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Odvolací súd uznesením sp. zn. 4Co/59/2024 zo\ndňa 08.07.2024 zrušil uznesenie Okresného súdu Pezinok a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie z dôvodu neurčitej formulácie petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v\nčasti určenia povinnosti navrhovateľke podať na súd žalobu vo veci samej podľa dikcie § 336 ods. 2\nCSP. Z dôvodu nevymedzenia jednoznačného predmetu Okresný súd Pezinok nesprávne posúdil mieru\nosvedčenia nároku vo veci samej. Okresný súd Pezinok viazaný právnym názorom odvolacieho súdu\npodľa § 391 ods. 2 CSP rozhodol v intenciách odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu.\n22. Ustanovenie § 390 CSP: „ukladá odvolaciemu súdu povinnosť, aby sám rozhodol vo veci, ak je\nnaplnená hypotéza tejto normy, podľa ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím\nsúdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje\no odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.“ (nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 52/2020\nzo dňa 16.04.2020). Z dôvodu opätovného rozhodovania odvolacieho súdu žiadala, aby odvolací súd\nv rámci rýchlosti a hospodárnosti konania sám meritórne rozhodol, a navrhla, aby odvolací súd v\nrámci opätovného rozhodovania uznesenie Okresného súdu Pezinok zmenil tak, že nariadi neodkladné\nopatrenie v nasledovnom znení: Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 831 04\nBratislava ako záložný veriteľ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o\nzriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom\ndobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec K., okres Z.,\nzapísané Okresným úradom Z., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na\nkatastrálnej mape ako parcely č. XXXX/X o výmere 1 111 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely č.\nXXXX/X o výmere 542 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/XX o výmere\n47 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele\nč. XXXX/X v podiele 1/1 k celku do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok vo veci samej.\nOkresný súd Pezinok ukladá navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/\nXX, K., štátny občan Slovenskej republiky podať na Okresnom súde Pezinok proti odporcovi Slovenská\nsporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, v lehote do 60 dní od\nprávoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu, že zmluvná podmienka\npodľa čl. VI. bodu 3. zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014: „Dlžník vyhlasuje,\nže sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a\npodmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje,\nsúhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné\nobchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné\npodmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO\npodnikateľom účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach\npodľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách .“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nOkresný súd Pezinok ukladá navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/\nXX, K., štátny občan Slovenskej republiky podať na Okresnom súde Pezinok proti odporcovi Slovenská\nsporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, v lehote do 60 dní od\nprávoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu, že zmluvná podmienka\npodľa čl. VI. bodu 4. zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014: „Všetky právne\nvzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve, a ak je súčasťou dokumentu aj časť II., tiež bod 4. a 5.\nv časti II. tohto dokumentu, a ak je súčasťou dokumentu aj časť III., tiež bod 5. v časti III. tohto dokumentu\nsa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a\nostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nOkresný súd Pezinok ukladá navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/\nXX, K., štátny občan Slovenskej republiky podať na Okresnom súde Pezinok proti odporcovi Slovenská\nsporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, v lehote do 60\ndní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu, že zmluvná\npodmienka podľa čl. VI. bodu 5. zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014:\n„Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného\nzákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou. Navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, K., priznáva\nOkresný súd Pezinok proti odporcovi 100% nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého rozhodne\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.\n\n23. Odporca v rámci vyjadrenia sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu\nnavrhovateľky uviedol, že je podľa neho rozhodnutím vydaným v súlade so zákonom. Osobitne zdôrazni,\nže rozhodnutie napĺňa princíp právnej istoty, keďže je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\nNajvyššieho súdu SR. V podanom opravnom prostriedku podľa neho úplne absentujú právne relevantné\ndôvody, uvádzajú sa tvrdenia, ktoré sa konania, resp. napádaného rozhodnutia alebo vôbec netýkajú\nalebo ide o tvrdenia nesprávne, v podanom opravnom prostriedku, rovnako ako i v návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, absentujú, či sú bagatelizované, právne najvýznamnejšie skutkové a právne\nokolnosti, riadnym uvedením a akcentovaním ktorých by bolo podľa názoru odporcu okamžite a bez\nďalšieho nepochybné, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť\ndôvodný, rovnako je úplne zrejmé, že podaný návrh neobsahoval všetky nevyhnutné náležitosti, ktoré\núplný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať musí. Vyjadril presvedčenie, že uvedené,\nv celom rozsahu neúplné, podanie (označené ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia),\nrovnako i opravný prostriedok voči Uzneseniu o jeho nenariadení sledujú jediné - účelové vyvolanie\na predlžovanie konania, kedy toto nesmeruje k ochrane ohrozených subjektívnych práv, ale zneužíva\nprocesné právo na oddialenie plnenia zákonných a zmluvných povinností navrhovateľa / žalobcu,\no. i. povinnosti plniť svoj splatný dlh a povinnosť strpieť výkon záložného práva. Navrhovateľ o. i.\nopakovane porušil a porušuje nielen svoje hmotnoprávne povinnosti, ale i procesné pravidlá týkajúce\nsa o. i. povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej (osvedčenia), čo vylučuje, aby mohol byť so svojimi\npodaniami úspešný. Akcentoval skutočnosť, že podľa jeho názoru je takéto rozhodnutie, ak sa má týkať\npredmetu konania vymedzeného procesným úkonom navrhovateľa, jediné možné, keďže inak by došlo\nk porušeniu viacerých kogentných právnych predpisov. Akcentoval aj to, že navrhovateľ je v konaní\nzastúpený advokátom, t. j. profesionálom poskytujúcim právne služby, ktorému je nepochybne známa\nprávna úprava týkajúca sa konania o nariadenie neodkladného opatrenia a neuvedenie podstatných\nnáležitostí, či nesplnenie povinných procesných povinností, je tak nepochybne dôsledkom snahy o\nvytvorenie neexistujúceho skutkového a právneho stavu, stavu neúplného, kedy sú neuvádzané, či\nreálne neakcentované podstatné skutočnosti (podstatné i z hľadiska potreby a vôbec možnosti nariadiť\nneodkladné opatrenie, ktoré nemôže byť prostriedkom pre zakazovanie výkonu práva, osobitne ak\ntoto - ako v tomto prípade, keď tu existuje zákonné právo záložného veriteľa vykonať záložné právo\n- vyplýva z ius cogens). Ak teda podľa ustanovenia čl. 11 ods. 3 Základných princípov CSP kto sa\nv styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného\nkonať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou, je potrebné poukázať na skutočnosť, že\nžalobca bol ako pri uvedenom úkone zastúpený profesionálom poskytujúcim právne služby - advokátom\na ak tento nepostupoval v súlade s úplne jasnými právnymi predpismi a neplnil procesné povinnosti,\nktoré ho zaťažujú, nemôže byť uvedené dôvodom na podanie odvolania. Mal za povšimnutiahodné,\nak navrhovateľ poukazuje na určité právne súvislosti (i to však, vo väčšine tvrdení, spôsobom, či\ns obsahom, ktorý s reálnou ústavnoprávnou úpravou nemá žiadnu súvislosť), avšak úplne opomína\nústavnoprávne aspekty iné, tie najdôležitejšie (ako je napríklad princíp legality) a predovšetkým úplne\nopomína akékoľvek základné práva žalovaného, ktoré majú rovnaký obsah i zaručenú ochranu a naopak\nkonštruuje si akési „nadpráva“, hoci Ústavný súd SR opakovane akcentuje, že základné práva a slobody\nsú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie „hierarchie“\nzákladných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší\nvýznam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Konflikt vo vnútri systému základných práv\na slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd v režime medzinárodných dohovorov o ľudských\nprávach) treba riešiť uplatnením zásady ich spravodlivej rovnováhy. (napr. Pl. ÚS 22/06). Ak sa nejaký\nsubjekt domáha takej výnimočnej ochrany, ako je nariadenie neodkladného opatrenia, mal by relevantnú\nprávnu situáciu akcentovať v úplnosti, bez toho, aby najpodstatnejšie skutočnosti, či právne závery\nneuviedol, či bagatelizoval,, v prípade opačnom je potom zrejmé, že nejde o reálnu a dôvodnú snahu\no ochranu, resp. dosiahnutie právnej ochrany, ktorá je dôvodná v kontexte všetkých predpokladov na\nnariadenie neodkladného opatrenia, ale ide o snahu - za pomoci izolovanej, formalistickej a všeobecnej\nargumentácie - ospravedlňovať zrejmú nespravodlivosť, čo je, o.i., i ústavnoprávne neudržateľné, keďže\ntakéto konanie (i prípadne vydané rozhodnutie) by bolo práve v rozpore so základným postulátom\nspravodlivosti a tak i s princípmi materiálneho právneho štátu.\nV súkromnoprávnych\nvzťahoch sa zaručuje autonómia vôle (čl. 2 Ústavy), spojená i so zmluvnou autonómiou a je nevyhnutné\ndodať, že v oblasti súkromnoprávnych vzťahov tu existuje základná požiadavka - riadne dodržiavať\nuzatvorené zmluvy (zásada pacta sunt servanda). Práve uvedené navrhovateľ porušuje a hoci ako\ndlžník konal v rozpore so svojimi základnými právnymi povinnosťami (v tomto prípade skôr nekonal,\nkeď riadne a včas nesplácal poskytnutý úver), čoho dôsledkom je aktivácia povinnosti tzv. náhradného\n\ndlžníka (t. j. záložcu) dlh uspokojiť náhradným spôsobom (t. j. výťažkom zo speňaženia zálohu), s čím\nsú spojené čiastkové povinnosti ako sú napr. povinnosť strpieť výkon záložného práva, či povinnosť\nposkytnúť pri výkone potrebnú súčinnosť, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa záložca\n(zároveň v postavení obligačného dlžníka) snaží túto zákonnú povinnosť protiprávne mariť. Uviedol, že je\npodstatou uhradzovacej funkcie záložného práva, ako prostriedku náhradného uspokojenia, že ak dlžník\nzabezpečovaný dlh neplatí, môže sa veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, ako uviedol v plenárnom\nrozhodnutí ÚS SR (PL. ÚS 23/2014): „Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie\nzmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh\nprostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené\nsa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce\nspeňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných\ndražbách).“ Ide o flagrantné zneužitie a zneužívanie práva a ide len - v čase po tom, ako bol úver v\nznačnej výške bankou poskytnutý a dlžníkom nie je splácaný - o účelovú snahu práve o protiprávneho\nkonania dlžníka (ako z úverovej zmluvy, tak i záložnej), kedy tento odmieta niesť zodpovednosť za\ntoto svoje protiprávne konanie. Z nepráva (z protiprávneho konania) nikdy právo vzniknúť nemôže,\nniečo také by bolo v rozpore so všeobecnou garanciou spravodlivosti, ktorá je základným prejavom\nexistencie materiálneho právneho štátu. Uviedol, že súd prvej inštancie rozpoznal práve účelovosť a\nzjavnú procesnú neúplnosť návrhu, akcentoval podstatu a zmysel relevantných právnych kategórií a\ninštitútov a rozhodol tak, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (pričom\nuvedené žalovaný uvádza odhliadajúc od skutočnosti, že podľa jeho názoru bol návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia neúplný a súd ho mal odmietnuť). Je podľa neho povinnosťou navrhovateľa\nsplniť svoje procesné povinnosti, ktoré sú stanovené zákonom a ak ich navrhovateľ neplní, nikdy v\nkonaní byť úspešný nemôže, rovnako aj v tomto prípade z nepráva (konkrétne z porušenia základných\nprocesných povinností) nikdy právo (t. j. úspech v konaní) vzniknúť nemôže. Ako najzákladnejšiu\nskutočnosť uviedol, že obsah podania označeného ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\n(hoci ide o podanie neúplné) viac ako jednoznačne indikuje záver, že navrhovateľ sa reálne pokúša\nšikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho\nporiadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a\nto spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností\na žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Celý návrh označil\nza zjavne prepisovaný, generický a skutkovo neurčitý kompilát, kde sú uvádzané rozhodovacou praxou\nNajvyšších justičných autorít dávno vyvrátené „úvahy“, ktoré majú na viacerých miestach podobu až\nprávneho nonsensu, prípadne úvahy popierajúce obsah kogentných právnych noriem. Podľa neho ide o\nani nie veľmi zastieraný pokus zbaviť sa bez akéhokoľvek dôvodu povinnosti zabezpečujúcej záväzok vo\nvýške presahujúcej 130.000 eur. Už v čase pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti (september 2023!)\nbol dlh niekoľkonásobne presahujúci hranicu 2.000 Eur (zákonná hranica pre dražbu nehnuteľnosti,\n§ 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.) - 9.843,45 Eur k 21.9.2023. Zmluva o úvere sa vzťahovala na\nobdobie cca 20 rokov (do 25.10.2033), pričom banka uplatnila klauzulu, s ktorou žalobkyňa ani nebola\noboznámená, o predčasnej splatnosti úveru po 9 rokoch po uzatvorení tejto zmluvy z dôvodu omeškania\nso splátkami od februára 2023 do októbra 2023. Momentálne je však február 2025 a len každomesačná\npovinnosť pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti bola 985,60 Eur. Aj bez vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti by bol dlh na týchto splátkach cca 25.000 Eur. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\nbol dlh vo výške 126.344,78 eur. Poukázal na čl. 5 Základných princípov CSP, podľa ktorého: „Zjavné\nzneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť\na sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné\na bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“\nPodanie takéhoto podania mal za zjavné zneužitie práva a uvedeným spôsobom by mal byť zo strany\nsúdu i posúdený ako v tomto smere uvádza rozhodovacia prax Ústavného súdu SR:\n\"Účelom zákonnej podmienky ustanovenej v § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách je dodržanie\nproporcionality medzi hodnotou istiny pohľadávky a hodnotou založenej nehnuteľnosti. S ohľadom na\nmechanizmus procesu výkonu dobrovoľnej dražby a systematiku samotného zákona o dobrovoľných\ndražbách je jednoznačné, že zákonodarca sa rozhodol túto proporcionalitu brať do úvahy iba do\nmomentu oznámenia o začatí výkonu záložného práva.\"\nUznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 595/2023. I z uvedeného rozhodnutia vyvodil, že hranica\npre dražbu zálohu je výška istiny dlhu v sume 2.000 Eur - čo nepochybne splnené je. Osobitne upriamil\npozornosť na skutočnosť, že ide o návrh na tzv. „trvalé“ neodkladné opatrenie, ale má sa navždy\nzakázať výkon záložného práva z existujúceho záložného práva, hoci navrhovateľ ako dlžník svoj dlh\nvôbec neplní a neplnil, čo i sám potvrdil. Predstava, že by o takomto trvalom zásahu so škodou na\n\nmajetku veriteľa v rozsahu prevyšujúcom 130.000 Eur (slovom stotridsaťtisíc eur) malo byť rozhodnuté\nv konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, mal za právne úplne absurdnú a popierajúcu princípy\nmateriálneho právneho štátu a ochranu Ústavou zaručených majetkových práv a hodnôt. Uvedený návrh\nje podľa neho v priamom rozpore nielen s platnou právnou úpravou, ale i ustálenou rozhodovacou\npraxou Najvyššieho súdu SR, v ktorej sa uvádza, že dovolací súd uzatvára, že právny názor, podľa\nktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej ako záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom\nčasovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú dotknuté\nnehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného\nvlastníctva, nemožno považovať za správny. Ide o Uznesenia NS SR sp. zn. 8 Cdo 147/2017, sp. zn.\n5 Cdo 113/2017, sp. zn. 2 Cdo 36/2019 - viac nižšie). ako sa uvádza v ustanovení čl. 2 Základných\nprincípov CSP: Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;. Ide o absolútne\nidentickú situáciu, presne rovnako protiprávnym spôsobom navrhuje postupovať i navrhovateľ. Všetky\nuvedené postuláty ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej justičnej autority by boli vyhovením takéhoto\nnávrhu porušené. Navrhovateľ sa podľa neho reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia\nvyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým\nspotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel,\ns úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to\nbez akéhokoľvek relevantného dôvodu - ide o ani nie veľmi zastieraný pokus zbaviť sa bez akéhokoľvek\ndôvodu povinnosti zabezpečujúcej záväzok vo výške presahujúcej 130.000 Eur. To, že išlo o pokus súd\n„zaviesť“ a dosiahnuť vydanie tzv. trvalého neodkladného opatrenia, mal za zrejmé z návrhu petitu, kedy\nsa tento navrhoval s obsahom:\nI. Záložný veriteľ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 17.04.2014 prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej\nsú nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec K., okres Z., zapísané Okresným úradom Z., katastrálny\nodbor na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako:\na) parc. č. XXXX/X o výmere 1 111 m2, druh pozemku: orná pôda,\nb) parc. č. XXXX/X o výmere 542 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,\nc) parc. č. XXXX/XX o výmere 47 m2, druh pozemku: Y. Z. W. E.,\nB.) X. B. S. S.. Č.. XXX Z. na Z.. Č.. XXXX/X v podiele 1/1 k celku.\nNavrhovateľ sa domáhal uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva navždy, uvedený návrh\nje bez akejkoľvek limitácie typu „do rozhodnutia vo veci samej“, atp. V takom prípade by išlo o tzv.\ntrvalé neodkladné opatrenie, teda rozhodnutie konečné, t. j. s dôsledkami rovnakými ako v prípade\nRozsudku. V takomto prípade je však v celom rozsahu aplikovateľná judikatúra NS SR týkajúca sa\ntrvalého zakazovania výkonu záložného práva. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR:\n„ Dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom spore súd prvej\ninštancie rozhodnutím vo veci samej uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva v\nzmysle (zmenenej) žaloby na neobmedzený, vopred neurčený čas, čím neprimerane zasiahol do práva\nžalovanej 1/ ako záložného veriteľa v budúcnosti uspokojiť sa,\nresp. domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva cestou predaja vo verejnej\ndražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Predbežné opatrenie\nnariadené uznesením súdu prvej inštancie z 29. októbra 2013 č. k.\n5C393/2013-20\npredstavovalo dočasné opatrenie, ktoré malo za cieľ eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli\nv priebehu konania nastať, t. j. že by mohlo dôjsť k nevyváženému a neprimeranému zásahu do\nvlastníckych práv žalobcov k ich obydliu zo strany žalovanej 1/ ako záložného veriteľa. Vychádzajúc zo\nskutkových okolností, nariadenie uvedeného predbežného opatrenia možno považovať za primeraný\na účinný prostriedok na ochranu práv žalobcov ako spotrebiteľov. Rozhodnutie súdu vo veci samej\nnemohlo nahradiť predbežné opatrenie, pretože takéto rozhodnutie je v podstate nevykonateľné a\nzasahuje do práv žalovanej 1/ bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o platnosti Záložnej zmluvy\nv časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením\ndo svojho výhradného vlastníctva.“ Dovolací súd nespochybňuje názor odvolacieho súdu, že strata\nobydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila by im veľmi nepriaznivú\nživotnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné.\nSúdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení\nzo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z\npráva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie\nochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Uvedený\n\nzáver napokon vyplýva aj z citovaného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Dovolací súd\nuzatvára, že poukazovanie len na vybrané body predmetného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie, bez zohľadnenia jeho celého kontextu, nie je spôsobilé privodiť záver o správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že právny názor odvolacieho súdu,\npodľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej 1/ ako záložnému veriteľovi uložiť\nrozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom\nsú dotknuté nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do\nsvojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny. Dovolaním napadnuté rozhodnutie teda\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.) tak, ako to opodstatnene namieta\ndovolateľka.“ (uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/147/2017 z 29.1.2019)\n24. Obdobné závery sú vyjadrené i v ďalších rozhodnutiach NS SR (sp. zn. 5Cdo/113/2017, Uznesenie\nz 25.4.2019 a sp. zn. 2Cdo/36/2019 - Uznesenie z 26.8.2019). Ako sa uvádza v ustanovení čl. 2\nZákladných princípov CSP: (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených\nzáujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota\nje stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v\nktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, v prípade, ak sa súd\nodkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie\ntohto odklonu (§ 220 ods. 2,3 CSP v spojitosti s § 234 ods. 2 CSP). Ide o absolútne identickú situáciu,\npresne rovnako protiprávnym spôsobom postupoval i sudca súdu prvej inštancie. Osobitne zdôraznil\nto, že medzi uznesením o nariadení trvalého neodkladného opatrenia, ktorým sa navždy ukladá zákaz\nvýkonu záložného práva je konečným rozhodnutím ohľadom daného práva a Rozsudkom s takýmto\nznením nie je absolútne žiaden rozdiel, aj v jednom aj v druhom prípade sa ukladá povinnosť zdržať\nsa výkonu záložného práva na neobmedzený, vopred neurčený čas, čím sa neprimerane zasahuje do\npráva žalovaného ako záložného veriteľa v budúcnosti uspokojiť sa, resp. domáhať sa uspokojenia\nsvojej pohľadávky z predmetu záložného práva, ktoré právo je zaručené kogentnou právnou úpravou.\n25. V súvislosti s navrhovaným petitom, kedy navrhovateľ síce uvádzal, že má byť nejaké budúce\nkonanie o nejakých zmluvných podmienkach - nevedno z akého dôvodu nebola takáto žaloba podaná,\nkeď zmluva je tu od roku 2014 - avšak uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva sa\ndomáhal navždy, uvedený návrh bol bez akejkoľvek limitácie typu „do rozhodnutia vo veci samej“ a\ntak by fakticky bolo úplne jedno, či by takáto žaloba bola podaná alebo nie a v podstate by boli i\npráve irelevantné, s akým výsledkom by takéto (možné budúce) konanie skončilo. Vyjadril presvedčenie,\nže išlo o úmyselne ľstivé konanie, kedy pod zámienkou nejakého možného, budúceho konania sa\nnavrhovateľ snažil dosiahnuť trvalý zákaz výkonu záložného práva. Po tom, ako na uvedené upozornil\nžalovaný, sa „zrazu“ navrhovateľ v podanom odvolaní domáha, aby odvolací súd rozhodol nasledovne:\n1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 831 04 Bratislava ako záložný veriteľ\nje povinný zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k\nnehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 17.04.2014 prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej\npredmetom sú nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec K., okres Z., zapísané Okresným úradom\nZ., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcely\nč. XXXX/X o výmere 1 111 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely č. XXXX/X o výmere 542 m2, druh\npozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 1330/11 o výmere 47 m2, druh pozemku: zastavané\nplochy a nádvoria a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X v podiele 1/1 k celku\ndo právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok vo veci samej.\nOkresný súd Pezinok ukladá navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/\nXX, K., štátny občan Slovenskej republiky podať na Okresnom súde Pezinok proti odporcovi Slovenská\nsporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, v lehote do 60 dní od\nprávoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu, že zmluvná podmienka\npodľa čl. VI. bodu 3. zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014: „Dlžník vyhlasuje,\nže sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a\npodmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje,\nsúhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné\nobchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné\npodmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO\npodnikateľom účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach\npodľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\n\nOkresný súd Pezinok ukladá navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/\nXX, K., štátny občan Slovenskej republiky podať na Okresnom súde Pezinok proti odporcovi Slovenská\nsporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, v lehote do 60 dní od\nprávoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu, že zmluvná podmienka\npodľa čl. VI. bodu 4. zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014: „Všetky právne\nvzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve, a ak je súčasťou dokumentu aj časť II., tiež bod 4. a 5.v\nčasti II. tohto dokumentu, a ak je súčasťou dokumentu aj časť III., tiež bod 5. v časti III. tohto dokumentu\nsa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a\nostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nOkresný súd Pezinok ukladá navrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX trvale bytom K. XXX/XX,\nK., štátny občan Slovenskej republiky podať na Okresnom súde Z. proti odporcovi Slovenská sporiteľňa\na.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, v lehote do 60 dní od právoplatnosti\nuznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu, že zmluvná podmienka podľa čl. VI. bodu\n5. zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX Y.o dňa 17.04.2014: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich\nvzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných\nustanovení Obchodného zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nNavrhovateľke U.. A. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, K., priznáva Okresný súd\nPezinok proti odporcovi 100% nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého rozhodne samostatným\nuznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.\n26. Uvedené konanie považoval odporca nielen za nedovolené (a vo svojej podstate až právne\nnonsensuálne), ale vyvodil z neho i závažné procesnoprávne dôsledky. Mal za zrejmé, že odvolateľ\nsa domáha rozhodnutia odvolacieho súdu vo forme zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak\nnie takej zmeny, ktorá je jediná legálne prípustná, to je zmeny v zmysle ktorej Odvolací súd - súc\nviazaný dispozičným návrhom navrhovateľa - prípadne rozhodne tak, že návrhu navrhovateľa v ním\nnavrhovanom (a písomne uvedenom, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) znení vyhovie,\nale domáha sa rozhodnutia odvolacieho súdu s obsahom, ktorý je absolútne neprípustný i teoreticky,\nkeďže Odvolací súd nemôže v odvolacom konaní rozhodovať spôsobom, ktorý navrhovateľ v návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol. Inými slovami, ak sa navrhovateľ domáhal uloženia\ntrvalej povinnosti zdržania sa výkonu záložného práva a uloženia povinnosti podať žalobu o určenie\nneprijateľných podmienok, nie je možné, aby sa v odvolacom konaní domáhal niečoho úplne iného,\nodlišného od návrhu a teda rozhodnutia s obsahom, ktorý je odlišný od jeho návrhu (v návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia), ktorým je súd viazaný. Inými slovami, ak sa navrhovateľ domáhal\nuloženia trvalej povinnosti zdržania sa výkonu záložného práva a uloženia povinnosti podať žalobu s\nobsahom tak ako ju uviedol, môže sa v odvolacom konaní domáhať vylučuje vyhoveniu takémuto návrhu,\nnie vydania rozhodnutia úplne iného. Podľa ustanovenia § 371 CSP v odvolacom konaní nemožno\nžalobu meniť (a uvedené sa analogicky vzťahuje i na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia).\nNavrhovateľ sa však zjavne snaží - vedomý si neudržateľnosti návrhu na nariadenie ním navrhovaného\nneodkladného opatrenia - meniť (a to dokonca bez dispozičného úkonu, t. j. povinne písomného návrhu\nna pripustenie zmeny podľa\n§ 139 a 140 CSP). Poukázal na judikatúru NS SR, z obsahu\nktorej vyplývajú úplne rovnaké závery: „Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného\nopatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a\naby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.“ (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 8Cdo/37/2018)\n27. Nemôže tak konať ani súd, ani navrhovateľ - a čo iné ako snaha o konkretizáciu je jeho\n(navrhovateľova) snaha o protiprávnu zmenu v podobe uvedenia nových (konkrétnych) údajne\nneprijateľných podmienok, či zmena v podobe preformulácie toho, čoho sa písomne domáhal v návrhu.\nUvedené odporca uviedol odhliadajúc od skutočnosti, ktorou je nielen teoretická nedovolenosť takéhoto\nkonania, ale rovnako i samozrejme nedovolenosť formálna a materiálna, keďže i v tomto prípade\nby išlo o návrh, i keby bol uvedený v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\nneúplný a materiálne nevykonateľný - rovnako ako je materiálne nevykonateľný a formálne neurčitý\ni návrh uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd je zásadne viazaný návrhom\nrozhodnutia - postup opačný je zásadnou negáciou Ústavou a Dohovorom zaručených základných práv\nna súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Uvedené je „premietnuté“ o.i. do ustanovenia §\n216 ods. 1 CSP, podľa ktorého: Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. V naznačenom smere\nje potrebné opätovne poukázať i na judikatúru NS SR, z obsahu ktorej vyplývajú úplne rovnaké\nzávery: „Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie\n\nprávneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala\ndovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp.\nzn. 8Cdo/37/2018). Navrhovateľ [návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia] sa domáhal vydania\nuznesenia: „I. Záložný veriteľ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy o zriadení\nzáložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 17.04.2014 prostredníctvom dobrovoľnej\ndražby, ktorej sú nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec K., okres Z., zapísané Okresným úradom\nZ., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: par.\nč. XXXX/X o výmere 1 111 m2, druh pozemku: orná pôda, par. č. XXXX/X o výmere 542 m2, druh\npozemku: zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/XX o výmere 47 m2, druh pozemku: zastavané\nplochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X v podiele 1/1 k celku. II.\nUkladá žalobkyni, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na súde žalobu o\nzdržanie sa výkonu záložného práva a žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v Zmluve\no splátkovom úvere zo dňa 17.04.2014.\n28. Ak má byť výrok formulovaný určito, jasne, výstižne, zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený\na možný, znamená požiadavka určitosti o.i. i to, že obsah výroku musí byť dostatočne zrozumiteľný a\nurčiteľný i akoukoľvek treťou osobou.\nZ uvedeného návrhu je zrejmé, že uvedené nie je splnené, keďže navrhovateľ sa domáhal nariadenia\nneodkladného opatrenia:\nI. Petit I.: - zdržania sa výkonu záložného práva, avšak vôbec neuviedol ktorého záložného práva\n(vykonáva sa záložné právo ktoré vzniklo, zápisom po povolení vkladu záložného práva, pričom toto\nmusí byť identifikované V - číslom a jeho predmetom, označením zálohu, pričom toto označenie musí\nbyť dostatočne určité (súpisné alebo parcelné číslo / druh / LV / označenie registra / ďalšia identifikácia)\n- uvedený návrh uvedené označenie záložného práva neobsahuje, rovnako neobsahuje označenie, či\nide o parcely registra „C“ alebo „E“, resp. označenie druhu pozemku, je tak vylúčené, aby sa jednalo o\nzákonný, dostatočne určitý návrh,\n- z neznámeho dôvodu sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti zdržania sa výkonu záložného\npráva akýmkoľvek spôsobom - hoci v návrhu uvádza tvrdenia vzťahujúce sa výlučne k spôsobu výkonu\nzáložného práva speňažením na dobrovoľnej dražbe,\n- uvedené je však i objektívne nemožné, keďže sa domáhal zákazu výkonu záložného práva podľa\nzmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 17.04.2014, uvedené\nmá však podobu právneho nonsensu, keďže vykonať možno iba záložné právo vzniknuté, t. j. záložné\nprávo z katastra, nie právo zo zmluvy, lebo tou sa záložné právo len zriaďuje a okamihom rozhodnutia\no povolení vkladu obligačné účinky zmluvy zanikajú. Ako sa uvádza v rozsudku NS SR, sp. zn.\n6Sžo/229/2010:\n„Obligačné účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho\nvzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť\nnadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá\nzáväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva prevziať. Obligačné účinky týkajúce sa\nprevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi.\nNeobstojí preto názor, že odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo do\nkatastra nehnuteľností vložené vlastnícke právo, zanikajú len obligačné účinky, pretože tieto v dôsledku\nvkladu už i tak zanikli, resp. boli nahradené účinkami vecnoprávnymi...“.\n- uvedené je tiež i neurčité, keďže má ísť o výkon záložného práva podľa zmluvy o zriadení\nzáložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 17.04.2014 - pričom však zmluva nie je\nidentifikovaná ani predmetom, ani jej stranami (účastníkmi) - záložných zmlúv zo 17.4.2014 môže byť\niste značné množstvo.\nII. Petit II. (Ukladá žalobkyni, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na súde\nžalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva a žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok\nv Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 17.04.2014)\n- uvedené je v celom rozsahu neurčité, keďže nevedno ktorého konkrétneho záložného práva sa má\nžaloba týkať, záložných práv je značné množstvo, toto musí byť identifikované V - číslom a jeho\npredmetom, označením zálohu, pričom toto označenie musí byť dostatočne určité (súpisné alebo\nparcelné číslo / druh / LV /,\noznačenie registra / ďalšia identifikácia - uvedený návrh uvedené označenie záložného práva vôbec\nneobsahuje,\n- žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 17.04.2014\n- uvedené je neurčité, neuvádza sa ktorých podmienok a ktorej zmluvy, z formulácie Zmluvy o splátkovom\n\núvere zo dňa 17.04.2014 nie je možné zistiť ani jej predmet, ani jej strany, hmotnoprávny účastník sa\noznačuje menom, priezviskom / obchodným menom, bydliskom / sídlom, dátumom narodenia / IČOm, atď.,\n- neurčité je označenie „žalobkyňa“ - budúci účastník sa neoznačuje ako „žalobkyňa“ - keďže toto\nprocesné postavenie nadobudne až podaním žaloby, ale identifikovačnými znakmi - účastník sa\noznačuje menom, priezviskom / obchodným menom, bydliskom / sídlom, dátumom narodenia / IČO-m,\natď. (presne tak, ako sa musí označiť v žalobe),\n- predovšetkým však vôbec nie je uvedené voči komu sa má žaloba podať, kto má byť budúci žalovaný\n(a uvedené je v rozpore s požiadavkami podľa § 336 ods. 2 CSP, kedy musia byť uvedené strany a\npredmet konania).\n29. Rovnako navrhované odvolacie rozhodnutie trpí rovnakými vadami, vrátane toho, že 1/ Slovenská\nsporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 831 04 Bratislava ako záložný veriteľ je povinný zdržať\nsa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam\na mandátnej zmluvy zo dňa 17.04.2014 prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú\nnehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec K., okres Z., zapísané Okresným úradom Z., katastrálny\nodbor na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcely č. XXXX/X\no výmere 1 111 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely č. XXXX/X o výmere 542 m2, druh pozemku:\nzastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/XX o výmere 47 m2, druh pozemku: zastavané plochy\na nádvoria a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X v podiele 1/1 k celku do\nprávoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok vo veci samej, kedy uvedené je nielen objektívne\nnemožné, keďže sa domáha zákazu výkonu záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 17.04.2014, avšak vykonať možno iba záložné právo\nvzniknuté, t. j. záložné právo z katastra, nie právo zo zmluvy, lebo tou sa záložné právo len zriaďuje a\nokamihom rozhodnutia o povolení vkladu obligačné účinky zmluvy zanikajú, ale tiež do právoplatného\nrozhodnutia Okresného súdu Pezinok vo veci samej, kedy však vôbec nie sú uvedené ani strany tohto\nkonania, ani jeho predmet a môže ním byť čokoľvek. Poukázal na skutočnosť, že takýto návrh je zjavne i\nvecne absolútne zmätočný, keďže sa napr. požaduje, aby Krajský súd svojím rozhodnutím rozhodol, že\nOkresný súd Pezinok niečo nariaďuje, či ukladá. Uvedené je absolútne nemožné, o nariadení, či uložení\n„niečoho“ môže rozhodnúť súd, ktorý niečo nariaďuje alebo ukladá, t. j. súd vo veci konajúci.\n30. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia označil za procesný úkon. I v právnych vzťahoch, ktoré\nsú predmetom tohto civilného sporového konania platí to, čo je pre oblasť civilného sporového konania\nexplicitne zakotvené v Základných princípoch CSP - výklad zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho\nslovách a vetách jasné a nepochybné, pričom nikto sa nesmie dovolávať slov a viet zákona proti ich účelu\na zmyslu. Uvedené závery tak nepochybne dopadajú i na obsah (resp. vnímanie obsahu) jednotlivých\nprocesných úkonov, pričom obsah procesných úkonov sa posudzuje s ohľadom na to, čo bolo prejavené\nplatí tzv. teória prejavu (vôle), a nie teória vôle, ktorá je relevantná pre hmotnoprávne úkony, aj to len\nlimitovane, uvedené platí iba v prípade, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (porovnaj\nustanovenie § 35 ods. 1,2 OZ). Ako v naznačenom smere uvádza Ústavný súd SR (nález Ústavného\nsúdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 223/2013):\n„Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa toho, ako bol navonok\nprejavený. Aj žaloba je úkonom urobeným podľa Občianskeho súdneho poriadku a ako taká musí byť\nposudzovaná. Pri procesných úkonoch je rozhodujúci prejav vôle (platí tzv. teória prejavu, a nie teória\nvôle platiaca iba na súkromnoprávne úkony).“ Požiadavka na určitosť petitu požiadavkou objektívnou,\nt. j. prejav vôle musí natoľko určitý, aby nevzbudzoval pochybnosti o jeho obsahu i u osôb, ktoré s\ndaným právnym vzťahom nemajú žiadnu súvislosť. K uvedeným záverom dospela i súdna prax, keď\nsa napr. v rozsudku NS ČR z 13.3.2007, sp. zn. 28Cdo/ 2888/2005 uvádza, že samotná proklamácia\njedného z účastníkov zmluvy o jeho vedomosti o určitosti právneho úkonu nemôže eliminovať objektívne\nhodnotenie určitosti zmluvy, ako to má na mysli ustanovenie § 37 ods. 1 OZ (uvedené sa týka\nhmotnoprávneho úkonu, o to viac sa uvedené vzťahuje na úkon procesnoprávny, kde je dôležité výlučne\nto, čo bolo prejavené). Ak je obsah procesno - právneho úkonu zachytený písomne (čo toto písomné\npodanie nepochybne spĺňa), určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný.\nNestačí, že jeho pôvodcovi je jasné, čo je predmetom procesno - právneho podania, ak uvedené\nnie je spoznateľné z obsahu (textu) listiny. Obsah úkonu nepochybne uvedené nespĺňa. Neurčitosť a\nnemožnosť návrhu rozhodnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má za následok postup\npodľa § 327 CSP, t. j. odmietnutie podania.\n\n31. Uvedené - že sa odvolateľ domáha rozhodnutia odvolacieho súdu vo forme zmeny rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, avšak nie takej zmeny, ktorá je jediná legálne prípustná, to je zmeny v zmysle\nktorej Odvolací súd - súc viazaný dispozičným návrhom navrhovateľa - prípadne rozhodne tak, že\nnávrhu navrhovateľa v ním navrhovanom (a písomne uvedenom, v návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia) znení vyhovie, ale domáha sa rozhodnutia odvolacieho súdu s obsahom, ktorý je absolútne\nneprípustný i teoreticky, keďže Odvolací súd nemôže v odvolacom konaní rozhodovať spôsobom, ktorý\nnavrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol - má podľa žalovaného ďalšie\nzávažné procesnoprávne dôsledky. Podľa § 385 CSP: Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo\npodané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v\nodvolacom konaní pokračovať.\n32. Podľa § 385 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Vzhľadom na uvedené\nje žalovaný presvedčený, že odvolanie proti Uzneseniu neobsahuje všetky kruciálne náležitosti, keďže\nreálne neobsahuje odvolací návrh, keďže podľa názoru žalovaného musí ísť o uvedenie takého\nodvolacieho návrhu, ktorý nemusí byť dôvodný, ale musí byť minimálne teoreticky prípustný. Teoreticky\nprípustné návrhy sú však len tie, ktorými sa navrhuje rozhodnutie zrušiť, potvrdiť alebo zmeniť, avšak\nzmeniť tak, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s predmetom konania, t. j. tým, čo navrhovateľ\nnavrhol. Návrh na vydanie zmeňujúceho rozhodnutia s obsahom, ktorý navrhovateľ nikdy v priebehu\nprvoinštančného konania nenavrhol a tak netvorí predmet konania nie je návrhom, ktorý by bol teoreticky\nmožný a tak podľa názoru žalovaného absentuje reálny odvolací návrh, čo je dôvod na odmietnutie\nodvolania. Návrh Rozhodnutia je nielen teoreticky neprípustný, ale implikuje i to, že údajné budúce\nkonanie „vo veci“ sa má týkať údajných neprijateľných podmienok týkajúcich sa však úverového\n(obligačného vzťahu).\n33. Predmet konania sa týka záložno - právneho vzťahu, výkonu vecného práva vzniknutého na základe\nrozhodnutia o povolení vkladu práva zriadeného práve záložnou zmluvou. Predmetom konania vôbec\nnie je obligačný (úverový) vzťah. Záložca je tzv. náhradným dlžníkom a z uvedeného, ako i z charakteru\nakéhokoľvek zabezpečovacieho inštitútu vyplýva, že podstatou akéhokoľvek zabezpečenia je to, že\nv prípade, ak nedôjde - a to z akéhokoľvek dôvodu - k splneniu zabezpečovanej pohľadávky tzv.\nhlavným dlžníkom, je povinný uvedenú povinnosť (bez ohľadu na dôvod „neuspokojenia“ pohľadávky)\nsplniť dlžník náhradný. Záložca sa označuje aj ako náhradný dlžník, keďže sa stal iným dlžníkom pre\nprípad, ak pôvodný dlžník z akéhokoľvek dôvodu neplní. Táto jeho povinnosť je odvodená z úplne iného\nprávneho vzťahu a to z právneho vzťahu založeného osobitným právnym úkonom, záložnou zmluvou\na postavenie záložcu ako náhradného dlžníka nie je odvodené z právneho vzťahu, ktorý je založený\núverovou zmluvou, zaviazaný z úverovej zmluvy je výlučne obligačný dlžník. Inými slovami povinnosť\nzáložného dlžníka je povinnosťou inou ako je povinnosť dlžníka obligačného, ide o povinnosť z iného\nprávneho vzťahu, ale táto povinnosť je úplne nezávislá od toho z akého dôvodu obligačný dlžník, tzn.\ndlžník z úverovej zmluvy, svoj záväzok nesplnil. V tomto smere je úplne právne irelevantné, či subjekt,\nktorý je obligačným dlžníkom, má zároveň v inom právnom vzťahu aj postavenie dlžníka záložného,\nuvedené nemá absolútne žiaden vplyv na to, že ide o povinnosti odlišné, z odlišného právneho vzťahu,\ns odlišnými právnymi povinnosťami a predovšetkým vzájomne nijako inak ovplyvnené ako len tým, že\nten, kto je záložný dlžník, je povinný splniť svoje povinnosti v prípade, ak ten, kto je obligačný dlžník,\nsvoj dlh riadne a včas nesplnil. Všetky uvedené závery vyplývajú i z rozhodnutí / výkladov podaných\nnajvyššími justičnými autoritami.\n34. Právna úprava výkonu záložného práva bola predmetom prieskumu na európskej úrovni (SD\nEÚ). Tretia komora Súdneho dvora Európskej únie rozhodla o príslušných otázkach rozsudkom zo\ndňa 10.9.2014 vo veci C-34/13 nasledovne: Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla\n1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im\nneodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť\npohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom\nzáložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ\npredmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré\nspotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Súdny dvor v citovanom\nrozhodnutí rovnako uvádza, že v prípade neexistencie harmonizácie vnútroštátnych mechanizmov\n\nnúteného výkonu v práve Únie vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží,\naby na základe zásady procesnej autonómie také pravidlá zaviedol. Je viac ako povšimnutiahodné, že\nuvedené navrhovateľ ignoruje - asi z dôvodu, že sa svojim návrhom snaží úplne poprieť reálny skutkový\ni právny stav, vrátane popretia jasných právnych noriem.\n35. Ústavnosť zákonnej úpravy bola riešená aj na vnútroštátnej úrovni, dňa 15.10.2012 bol Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky doručený návrh Okresného súdu Pezinok na začatie konania o súlade § 7\nods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (návrhu bolo pridelené interné číslo Rvp 13090/2012). Ústavný súd Slovenskej republiky tento\nnávrh (ktorému bola pridelená spisová značka PL. ÚS 23/2014) na neverejnom zasadnutí pléna 24.\nseptembra 2014 predbežne prerokoval a rozhodol, že návrh Okresného súdu Pezinok odmieta pre\nzjavnú neopodstatnenosť.\nZ celého uznesenia (resp. jeho odôvodnenia) pléna Ústavného súdu je zrejmé, že Ústavný súd v pléne\nzastáva názor, že úprava výkonu záložného práva, tak ako je tvorená právnymi normami Občianskeho\nzákonníka (§§ 151a a nasl. OZ) a právnymi normami obsiahnutými v ustanoveniach zákona č. 527/2002\nZ. z. - o dobrovoľných dražbách, podstatou ktorej je realizácia výkonu záložného práva záložným\nveriteľom a to na základe uzatvorenej záložnej zmluvy, kedy záložný veriteľ dáva návrh na vykonanie\ndražby a prehlási pritom výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné\nprávo a dražbu realizuje dražobník a to na základe zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom,\nako osobou oprávnenou konať v mene záložcu a dražobníkom, ako súkromnoprávnym subjektom\noprávneným na základe osobitného živnostenského oprávnenia dobrovoľnú dražbu zrealizovať\n(vykonať), s Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd zlučiteľná je.\nV odôvodnení ÚS SR uvádza, že:\nS názorom žalobcu, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je totožný s núteným\nvýkonom práva prostredníctvom nútenej (exekučnej) dražby sa nestotožňuje. Nútené (exekučné) dražby\na dobrovoľné dražby sú dvoma odlišnými inštitútmi, ktoré síce majú spoločný cieľ, a to speňaženie\nmajetku povinnej osoby, a čiastočne aj priebeh (dražba majetku), ale zásadne sa líšia podkladom,\nktorý umožňuje ich výkon. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda\nvlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu.\n36. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky\nzákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša\nmožnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje\nako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho\núkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom\nregulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume\na splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o\ndobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z\njej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre\nvýkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa\nrealizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti. I uvedené je\núplne jednoznačné.\n37. Dobrovoľná dražba nie je podmienená exekučným titulom. Ako sa uvádza v uznesení NS SR sp. zn.\n5Cdo/220/2018 z 31.05.2021, konkrétne v bode 14.3. odôvodnenia: „K tvrdeniam žalobcov v súvislosti\ns premlčaním výkonu záložného práva iba na okraj dovolací súd dodáva, že došlo asi k nepochopeniu\nobsahu rozhodnutí okresného aj krajského súdu i právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách.\nPokiaľ žalobcovia tvrdia, že uplatnenie si práva u dražobníka nespôsobuje spočívanie premlčacej\ndoby, spochybňuje to celý mechanizmus výkonu záložného práva prostredníctvom platného a účinného\nzákona o dobrovoľných dražbách. Ak by, ako to tvrdia dovolatelia, bolo nevyhnutné „z opatrnosti“\npodávať riadnu žalobu na plnenie, stal by sa celý inštitút zbytočným, keďže by sa bolo treba aj tak obrátiť\nna súd. Toto ale určite nebolo zámerom zákonodarcu, čo možno predpokladať, už len zo skutočnosti,\nže Zákon o dobrovoľných dražbách je stále súčasťou právneho poriadku. Účelom tohto zákona je práve\nodbremenenie súdov a poskytnutie možnosti záložným veriteľom domôcť sa vymáhanej pohľadávky\nzabezpečenej záložným právom zriadeným so súhlasom dlžníka efektívne priamym výkonom práva.\n\nOpätovne - ako to vyplýva zo záverov plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR, (PL. ÚS 23/2014):\nObčiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so\nsebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby,\npričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od\npredchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku\nurčitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách), Vyhlásenie záložného\nveriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa §\n7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva,\nale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje\n„exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie\nneoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité\nskutočnosti. Existencia takéhoto prehlásenia nie je medzi stranami sporná a hoci má navrhovateľka\nosobitné nahliadacie právo podľa § 8 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. toto nepredložila. Žalovaný takéto\nprehlásenie z opatrnosti označuje a predkladá ako dôkaz, tým je splnená podmienka „prehlásenia“, tak\nako to stanovuje zákon i judikuje Ústavný súd a navyše sám dlžník uvádza, že nespláca.\n38. Pripomenul, že tu existuje „trojdelenie“ moci a že „Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony\nnemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Išlo\nby totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc\nmeniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda\nsúdom“ (citované podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 796/2016) a že tu\nexistuje právna istota, viazanosť zákonom, princíp legality a tzv. legitímne očakávania, práve porušenia\nktorých sa navrhovateľ domáha.\nOpätovne - ako to vyplýva zo záverov plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR, (PL. ÚS 23/2014):\n„Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon\nzáložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa\ndobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných\ndražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom\npredmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť\nprehlásiť určité skutočnosti.“ - a žalobca má osobitné nahliadacie právo podľa § 8 ZDD. Predmetom tohto\nkonania vôbec nie je obligačný vzťah a ešte aj vo vzťahu k tomuto sa súd dopytuje na skutočnosti, ktoré\nby prípadne zaťažovali v rámci procesného bremena iba dlžníka - to však nie v situácii, keď tento potvrdil\nopak. Uviedol, že akékoľvek skutočnosti, týkajúce sa tvrdení o zániku (úplnom / čiastočnom) nároku na\nvrátenie úveru, s úrokom a príslušenstvom, zaťažujú dlžníka. K uvedeným záverom dospela i súdna\nprax: „Dukazní bremeno ohledne existence právni skutečnosti, která mela za následek zánik dluhu, leží\nna dlužníkovi.“ (rozsudok NS ČR, sp. zn. 33 Cdo 472/2007). V zmysle ustanovenia § 497 OBZ zmluvou\no úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky\ndo určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Je podľa\nneho povinnosťou navrhovateľa tvrdiť a preukázať reálnu existenciu konkrétneho, riadneho a včasného\nplnenia. Dlžník môže uvedenú povinnosť (každú z nich) splniť veľmi jednoducho, ak chce tvrdiť, že dlh\nplnil riadne a včas, musí: a) tvrdiť a predložiť právny úkon z obsahu ktorého vyplýva splatnosť dlhu\n(vrátane toho, či sú / boli, a v akej výške, dohodnuté anuitné splátky) - t. j. úverovej zmluvy, b) konkrétnymi\nindividualizovanými tvrdeniami tvrdiť to koľko plnil a kedy plnil a ako plnil a uvedené bude môcť byť\nporovnané s úkonom stanovujúcim čas plnenia a rozsah jeho povinností, c) výpisom z bežného účtu /\niným dokladom o poukázaní finančných prostriedkov a výpisom z úverového účtu (výpis z úveru), ktorými\npreukáže to, že plnenie bolo v súlade s tým, čo bolo dohodnuté, t. j. plnené riadne a včas, ale i to, kedy\na ako bolo s tým - ktorým konkrétnym plnením naložené.\nVýkon záložného práva vôbec nie je závislý na tom, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo\nnie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne\na včas. Namietal, že navrhovateľ však nič také v úplnosti ani netvrdí, ani nepredkladá - bol totiž dlhodobo\nv omeškaní s plnením svojich povinností z úverovej zmluvy a bol opakovane upomínaný - a potvrdil\npresný opak, t. j. nesplácanie. Dlžník nijako netvrdil a neosvedčil, že by svoje záväzky plnil riadne a\nvčas - je to presne naopak, čo aj sám uviedol. Možnosť vykonať záložné právo sa viaže na existenciu\nzabezpečenej splatnej a nesplatenej pohľadávky v minimálnej výške (§ 151a OZ, § 151j OZ, § 3 ods.\n6 zák. č. 527/2002 Z.z.).\nV ustanovení § 3 ods. 6 ZDD sa stanovuje:\n„Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným\nprávom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.“\n\nMedzi výkonom záložného práva a (ne)možnosťou výkon vykonať, ak úver nie je zosplatnený,\nneexistuje žiaden priamy korelát, výkon záložného práva vôbec nie je závislý na tom, či dôjde k\nvyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť,\nže zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas a dosahuje minimálnu výšku 2.000 Eur a to\nnepochybne naplnené bolo, navrhovateľ netvrdil a nepreukázal opak. V zmysle ustanovenia § 497 OBZ\nzmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné\nprostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\nNavrhovateľ (v postavení dlžníka) a žalovaný (v postavení veriteľa) uzatvorili Zmluvu o splátkovom\núvere, ktorej predmetom bol (o.i.) záväzok veriteľa poskytnúť úver vo výške 180.200 Eur (slovom\nstoosemdesiattisícdvesto Eur). Uvedený úver bol dlžníkovi poskytnutý, uvedené nie je nijako sporné.\nNavrhovateľ ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ, uzatvorili Záložnú zmluvu, predmetom zmluvy\nbola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam Záložcom v prospech\nZáložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky Záložného veriteľa. Obe zmluvy boli predložené ako\nprostriedok osvedčenia, ani uvedené tak nie je sporné. Ako vyplýva z bodu I./1 záložnej zmluvy,\nzabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa (t. j. žalovaného, a to aj v prípade premlčania) sa\nrozumie, o.i.: a) pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5054762943 v znení jej\nneskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi Záložným veriteľom a L. A., U.., r.č. XXXXXXXXXX, K.\nXXX/XX, XXX XX K. ako dlžníkom (pre účely tohto bodu ďalej len „Dlžník“), na základe ktorej Záložný\nveriteľ poskytol Úver, a ktorú tvorí istina vo výške 180.200,00 Eur, slovom Stoosemdesiattisícdvesto\nEur, (ďalej len „Úver“) úroky, Úroky z omeškania a všetky Poplatky a náklady spojené s Úverovou\nzmluvou. Nesplácanie potvrdil i dlžník. Len na zameškaných splátkach (bez akéhokoľvek príslušenstva,\nvrátane sankčného) bol dlžný mnohonásobne viac ako je zákonná hranica, t. j. ide o dlh vysoko\npresahujúci hranicu 2.000 Eur. Zákon (a zákonodarca) stanovením hranice výšky dlhu, nevyhnutnej\npre vykonanie dražby nehnuteľnosti, princíp proporcionality akcentoval a uvedenú otázku normatívne\nupravil. V tejto súvislosti odporca poukázal ako na zásadu legality, tak i na princíp trojdelenia moci a z\nneho vyplývajúce dôsledky - „Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by\nboli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného\nprincípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade\nSlovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom\" (citované podľa Nálezu Ústavného\nsúdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016). Navrhovateľ sa však dovoláva - pri nesplnení\nsvojich ako procesnoprávnych, tak i hmotnoprávnych povinností - aby uvedené nebolo aplikované\na svojvoľne sa dožaduje zákazu výkonu záložného práva a argumentuje spôsobom popierajúcim\nobsah právnych noriem. Už uvedená skutočnosť, v spojitosti s právnou úpravou (§§ 151a a 151j OZ)\npodľa neho i teoreticky vylučuje možnosť aby mohol byť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\ndôvodný. Namietal, že k návrhu nebol priložený najzákladnejší prostriedok osvedčenia - výpis z listu\nvlastníctva preukazujúci to, že v čase rozhodovania súdu je navrhovateľ vlastníkom a záložcom, keďže\nnehnuteľnosť je vec prevoditeľná, s ňou dochádza aj k prevodu záložného práva (§151h OZ) a tak\nnavrhovateľ musí osvedčiť svoje vlastníctvo. Navrhovateľ musí preukázať vecnú legitimáciu strán v\nkonaní (ako svoju, t. j. aktívnu vecnú legitimáciu, tak i pasívnu vecnú legitimáciu subjektov, voči ktorým\nnávrh smeruje).\nAko judikuje NS SR:\n„Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),\nalebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého\nsúdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z\núčastníkov konania nenamieta.“ (rozsudok NS SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).\nRovnako NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, že: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom\nkonania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak\npodá žalobu (v takom prípade sa stáva navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba\n(v takom prípade sa stáva odporcom). Či však bude odporca v spore úspešný, závisí od toho, či je\núčastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie\nstavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej\nprocesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom\npráve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,\nči a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom\nurčitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho\noprávnenia (odporca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom odporca tvrdí, že je nositeľom\n\nhmotno-právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní\nide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Ak sa navrhovateľ neodkladným\nopatrením domáhal uloženia povinnosti - zdržať sa výkonu záložného práva - mal za zrejmé, že\nuvedeného sa môže domáhať, len ten, kto je subjektom povinnosti strpieť výkon záložného práva, t.\nj. záložca. Uvedené o.i. vyvodil i z explicitnej zákonnej úpravy, kedy sa v ustanovení § 151m ods.\n4 veta prvá Občianskeho zákonníka stanovuje: „Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a\nje povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.“ Ak chce\nnavrhovateľ osvedčiť, že je záložcom a že sa ho môže výkon záložného práva nejako dotknúť, musí\npredložiť výpis z na to určeného verejného operátu, katastra nehnuteľností (t. j. výpis z listu vlastníctva),\nktorým osvedčí, že je záložcom (a to s ohľadom na skutočnosť, že záložné právo musí vzniknúť a\nnásledne je vec zaťažená záložným právom potenciálne prevoditeľná, to znamená, že záložca v čase\nvzniku záložného práva (t. j. po rozhodnutí o povolení vkladu záložného práva) záložca v čase výkonu\nzáložného práva nemusí byť totožnou osobou. Uvedené sa preukazuje listom vlastníctva, pretože platí\nprávna domnienka, že údaje, resp. skutočnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné a každý\n(vrátane súdu) je povinný sa nimi ako hodnovernými riadiť (o.i. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.\n- „Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.“). Namietal, že navrhovateľ\nvýpis z LV nepredložil, čo vylučuje osvedčenie uvedeného a tak i zákonné nariadenie neodkladného\nopatrenia z dôvodu nedostatku preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Ak sa navrhovateľ návrhom na\nnariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, mal\nza zrejmé, že takáto „povinnosť“ je odôvodená zo záložného právneho vzťahu, vzťahu, ktorého právnym\ndôvodom vzniku bolo rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu záložného práva, týka sa záložcu\na záložného veriteľa a oprávnenie vykonať záložné právo je odvodené od existencie záložného práva,\nresp. právneho postavenia záložného veriteľa, nikoho iného sa (a to ani teoreticky) týkať nemôže - je\npojmovo vylúčené, aby nositeľom oprávnenia vykonať záložné právo bol niekto iný ako záložný veriteľ.\nUvedené vyvodil o.i. z ustanovenia:\nI. § 151a OZ, podľa ktorého záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,\nže záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu\nzáložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.\nII. § 151j ods. 1 OZ, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas\nsplnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný\nveriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného\nzákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon\nalebo osobitný zákon neustanovuje inak.\nJe podľa neho zodpovednosťou navrhovateľa, že neuviedol návrhy rozhodnutia tak, že oprávneným\nbude iba ten - ktorý (spolu)vlastník v predmetnom podiele vo vzťahu len k tomu - ktorému zálohu a\nkonkrétnemu záložnému veriteľovi, ak ho formuloval (-i) ako návrh jeden, je vylúčené, aby osvedčili\naktívnu vecnú legitimáciu vcelku. Navrhovateľ výpis z LV nepredložil, čo vylučuje osvedčenie uvedeného\na tak i zákonné nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nedostatku preukázania pasívnej vecnej\nlegitimácie. Pripomenul, že navrhovateľ je zastúpený advokátom.\n39. Odporca mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania musí byť\npodmienené absolútne výnimočnými a nepredpokladateľnými (náhlymi) okolnosťami a hrozbou\nokamžitej, bezprostrednej a len veľmi ťažko napraviteľnej ujmy, hrozbou, ktorá zabraňuje okamžitému\npodaniu samotného meritórneho návrhu (žaloby), z ktorého má vyplývať riadne odôvodnenie údajného\nnároku, ktorému sa má poskytovať ochrana.\nAko v uvedenom smere uvádza ÚS ČR: „Návrhu na vydání predbežného opatrení podanému pred\nzahájením řízení ve veci samé soud vyhoví jen výjimečne. Míru osvedčení a prokázání navrhovatelem\ntvrzených skutečností podstatných pro rozhodnutí o predbežném opatrení je proto třeba posoudit s\nvyšší mírou prísnosti.“ (usnesení Ústavního soudu ČR zo dňa 7.3.2012, sp. zn. II. ÚS 3220/11, ASPI\nJUD213890CZ). Ak chcel navrhovateľ (navrhovateľka) podať žalobu týkajúcu sa obligačného vzťahu,\nnič jej v takomto konaní od roku 2014 nebránilo. Takže hoci zmluva je tu od roku 2014, uvedené zjavne\nnebráni tomu, že navrhovateľ šikanózne podáva neúplný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,\nhoci žalobu stále vôbec nepodal a je tak zrejmé, že v prípade okolností odôvodňujúcich návrh nejde\no okolnosti náhle, nepredvídané, neočakávané. Osobitne zdôraznil, že hoci navrhovateľ šikanózne\npodáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v takomto čase, po tom, ako sú vynaložené značné\nnáklady na prípravu a organizáciu dražby, ktorá sa koná výlučne z dôvodu odstránenia následkov\njeho protiprávneho konania (spočívajúceho v nedodržaní záväzkov), žiada o vydanie neodkladného (!)\nopatrenia, hoci sa v prípade okolností odôvodňujúcich návrh nejedná o okolnosti náhle, nepredvídané,\n\nneočakávané a zároveň vôbec nepodáva a nezdôvodňuje nepodanie žaloby vo veci samej a ešte si\nna jej podanie určuje lehotu 60 dní (!) od právoplatnosti rozhodnutia, hoci ani na uvedené neexistuje\nžiaden dôvod a žaloba mala byť podaná riadne a včas, t. j. pred podaním Návrhu. Za takéhoto stavu ktorý je podľa neho zjavne dôsledkom nekonania dlžníka - je vylúčené neodkladné opatrenie zákonne\nnariadiť. Za uvedenej situácie je podľa neho nepochopiteľná (a protizákonná) snaha navrhovateľa\nktorý namiesto ochrany práva žiada, aby súd chránil protiprávny stav a zakázal záložnému veriteľovi\nvykonať právo priznané mu kogentnými právnymi normami. Uvedené je zo strany navrhovateľa\nabsolútnym popretím zásad materiálneho právneho štátu. Výkon záložného práva je vyvolaný práve\npotrebou nápravy následkov protiprávneho konania obligačného dlžníka, ktorý neplnil svoje povinnosti,\nneodkladné opatrenie nemôže zakazovať zásah, ktorý nie je dôsledkom protiprávneho úkonu. Výkon\npráva - konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať\nzáložné právo speňažením na verejnej dražbe - nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného\nopatrenia a mať za následok vznik ujmy, pretože ide o dôsledok konania v súlade so zákonom (§151a\nOZ, §151j OZ), t. j. nie o konanie protiprávne. Ako vo vzťahu k uvedenému uvádza NS SR: „Výkon\npráva vylučuje protiprávnosť (pretože rovnaký stav nemôže byť súčasne stavom právnym i právu sa\npriečiacim) treba, vychádzajúc zo zásady neminem laedit, qui iure sui utitur (nikoho nepoškodzuje,\nkto užíva - vykonáva - svoje právo), považovať chovanie, ktorá smeruje k zákonom predpokladanému\nvýsledku, za dovolané i vtedy, ak je jeho (eventuálnym) vedľajším následkom vznik majetkovej, prípadne\nnemajetkovej ujmy na strane ďalšieho účastníka právneho vzťahu.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo\n108/2008 zo dňa 16.04.2009)\n40. Ako vo vzťahu k uvedenému uvádza NS ČR: „Výkon práva vylučuje protiprávnost, protože\nstejný stav nemuže být současne stavem právním i právu se pŕíčícím. Chování, které smeruje k\nzákonem predpokládanému výsledku, lze považovat za dovolené i tehdy, je-li jeho (eventuelním)\nvedlejším následkem vznik majetkové, popr. nemajetkové újmy na strane dalšího účastníka právního\nvztahu.“ (rozsudok NS ČR z 27.11.2000, sp. zn.: 21 Cdo 1293/99)\nSnaha - v tejto situácii - zakazovať konanie, ktoré je výkonom zákonného oprávnenia záložného\nveriteľa vyplývajúceho z ius cogens - je podľa neho zo strany navrhovateľa zneužitím práva a v\npriamom rozpore s ustanoveniami právneho poriadku. Uviedol, že je podstatou uhradzovacej funkcie\nzáložného práva, ako prostriedku náhradného uspokojenia, že ak dlžník zabezpečovaný dlh neplatí,\nmôže sa veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu. Ako uviedol v plenárnom rozhodnutí Ústavný súd SR\n(PL. ÚS 23/2014): Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení\nzáložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom\ndobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná\ndražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého\nsvojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Vyhlásenie\nzáložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného\npráva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná\ndražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách\nnepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné\nustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť\nurčité skutočnosti.\n41. Podľa čl. 2 ods. 1,2 Základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom\nchránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, pričom\nprávna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s\nustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,\naj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\n42. Uvedené je potrebné aplikovať nielen v súvislosti s vyššie uvedeným plenárnym rozhodnutím\nÚstavného súdu, ale i v súvislosti s rozhodovacou praxou najvyššej justičnej autority vykladajúcej právo\nEÚ a to Súdneho dvora EÚ a to predovšetkým v spojitosti s úvahami navrhovateľa, ktoré majú „akože“\nodôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia (predovšetkým v spojitosti s jeho úvahami o údajnej\nexistencii tzv. neprijateľných podmienok).\n43. V uvedenej otázke tu existuje rozhodnutie najvyššej justičnej autority, Súdneho dvora EÚ, ktorý\nrozsudkom zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13 rozhodol nasledovne: „Ustanovenia smernice Rady\n93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať\n\nv tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej,\numožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé,\nmimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný\nmajetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava\nprakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto\nsmernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“\n44. V materiálnom právnom štáte mal za neprijateľné, aby sa navrhovateľ - dlžník domáhal toho, aby\nsúd všeobecnej sústavy súdnictva rozhodoval v rozpore s rozhodnutím najvyššej justičnej autority a\nneposkytoval ochranu výkonu práva, ale naopak chránil protiprávny stav a to na základe skutočností,\nktoré boli pre možnosť (ne)pokračovať vo výkone záložného práva vyhodnotené Súdnym dvorom EÚ\nako nedôvodné.\n45. Aj v uvedenom smere ide o zneužívanie práva, snahu o prekrytie najzákladnejšej právnej skutočnosti,\nktorou je dlhodobé nesplácanie úveru a zároveň snaha mariť odstránenie tohto protiprávneho stavu\nneposkytnutím súčinnosti, resp. porušením povinnosti strpieť výkon záložného práva.\n46. V zmysle čl. 21 ods. 1 Ústavy (resp. čl. 12 ods. 1 Listiny): „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je\ndovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.“ V zmysle čl. 21 ods. 3 Ústavy: „Iné zásahy\ndo nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na\nodvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo\nvykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď\nje to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. V zmysle čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“ Odporca namietal,\nže žiadne z uvedených ustanovení však nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť\nobydlia (ochrana súkromia v priestorovej dimenzii), čo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne\nrozdielne práva).\n47. Ako uvádza E. Wagnerová, a to v Komentári k uvedenému ustanoveniu čl. 12 ods. 1 Listiny (= čl. 21\nods. 1 Ústavy): „Z komentovaného základního práva však nelze dovodit existenci institucionální garance,\nkterá by vytvárela právo - záruky na setrvávání v určitém obydlí. Toto právo také nelze interpretovat\nve smyslu „nároku na byt“ resp., jak ŕečeno, ani j ako nárok na setrvání v určitém byte. To proto, že\ninterpretace prostorové dimenze práva na soukromí jako práva na plnení postrádá obsahové určitej ší\nústavnéprávní obrysy. Proto ani čl. 12 odst. 1 Listiny, stejne jako ani čl. 10 odst. 2 Listiny, a tím méne\nčl. 8 odst. 1 Úmluvy, nelze interpretovat jako institucionální garanci, kterou by byl zákonodárce povinen\nrozvinout zákonem, který by pŕedstavoval právní oporu pro uplatnení naznačených nároku. ... K závěrum\no nemožnosti dovodit z komentovaného práva nárok na setrvání v určitém byte, resp. nárok na byt,\ndospéla i judikatura zahraničních ústavních soudu (napr. némecký Spolkový ústavní soud ve veci 1 BvR\n375/62).“ (Wagnerová, E. a kol. Listina základních práv a svobod. Komentár. Praha 2012, s. 331)\n48. K uvedeným záverom dospel pri interpretácii čl. 8 Dohovoru i Európsky súd pre ľudské práva, keď\ndospel k záverom, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej\nrodine vlastný domov (K. I. proti Portugalsku, rozsudok z 21.11.1995, č. 18072/91, § 24), resp. záveru\nvyslovenému Veľkým senátom vo veci Chapman proti Spojenému kráľovstvu, ktorý uviedol: „článok 8\nneuznáva právo na poskytnutie bývania.“\n(rozsudok veľkého senátu, 18.1.2001, č. 27238/95, § 99)\n49. Z uvádzaných skutočností jednoznačne vyvodil, že právo na obydlie v zmysle nároku na zotrvanie\nv konkrétnom byte nie je zaručené ani Ústavou ani Dohovorom. Celý proces výkonu záložného práva\npodľa neho smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti\nobligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Ako uviedol Ústavný súd vo svojom plenárnom\nrozhodnutí Pl. ÚS 23/14 citovanom vyššie: „Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné\nuzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa\n\nspeňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom\nna uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas\nna budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o\ndobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna\núprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby ..“ To, že záložca (resp. prípadne iné osoby\ns jeho súhlasom) užívajú založenú vec, nemá podľa odporcu na uvedené povinnosti záložcu žiaden\nvplyv. Záložca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a\nvčas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného je nadobudnutie\nvlastníckeho práva vydražiteľom, t. j. subjektom odlišným od záložcu (napr. § 27 ods. 1 ZDD), záložca\n- predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať (o.i. § 29 ods. 1 ZDD) a tak umožniť\nvýkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému - a to vrátane oprávnenia vec užívať. K uvedenému\nzáveru dospel i Ústavný súd Slovenskej republiky, keď Uznesením v konaní sp. zn. I. ÚS 253/2010\nodmietol sťažnosť sťažovateľa, ktorý o.i. namietal porušenie základného práva podľa čl. 21 ods. 3 ústavy.\nTvrdenia navrhovateľa, ale i súdu, súdu sú v priamom rozpore s uvedeným, nehovoriac o skutočnosti,\nže skutočnosť obydlia nebola nijako preukázaná (štandardne potvrdením z ohlasovne). Vyjadril názor,\nže konaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádza - samotné vykonanie\nkrokov smerujúcich k vykonaniu dražby nijako do faktického stavu (napr. údajného užívania obydlia)\nnezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže\npodať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc (§ 21 ods. 5 zákona č.\n527/2002 Z.z.), ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ\npodať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k\nreálnemu (nie hypotetickému) vyprataniu nehnuteľnosti. Všetko uvedené podľa neho vylučuje nielen\ndôvodnosť tvrdení navrhovateľa, ale i preukázanie nevyhnutnej kumulatívnej podmienky pre nariadenie\nneodkladného opatrenia a to bezprostrednosť potreby úpravy a neexistenciu osobitného prostriedku\nprávnej ochrany, čo vylučuje možnosť neodkladné opatrenie zákonne nariadiť. Mal za potrebné, vo\nvzťahu k všetkému vyššie uvedenému a vo vzťahu k celému predmetu konania, poukázať na závery\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom plenárnom rozhodnutí PL. ÚS 11/2016 judikoval:\n„Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť\nprávnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj\nkeď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie\nspotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako\nakékoľvek iné právne inštitúty.“ (PL. ÚS 11/2016, ZNUÚS 1/2018)\n50. Poukázal na Nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 3725/13, podľa ktorého: „Princíp autonómie vôle nemôže\nbyť nahrádzaný paternalistickými zásahmi zo strany štátu. Postavenie silnejšej strany nie je možné\npovažovať samo osebe za niečo protiprávne, či dokonca protiústavné. Princíp ochrany spotrebiteľa\nje potrebné rešpektovať, ale plynie z neho najmä požiadavka transparentnosti zmluvných dojednaní.\nMusí byť z nich zrejmé, aké bude celkové finančné zaťaženie príjemcu úveru.\", resp. stanovisko\nobčianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR sp. zn. Cpjn 203/2013 vo vzťahu k poplatku za úver,\natď. Veriteľ poskytol dlžníkovi úver v jasne stanovenej výške, dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a to v transparentne dohodnutých mesačných splátkach, uvedené\nsplnené nebolo a táto kruciálna skutočnosť nemá žiaden súvis s nejakými údajnými neprijateľnými\npodmienkami, ani ochranou spotrebiteľa, ochrana spotrebiteľa nemá žiaden súvis s neplnením záväzkov\ndlžníka a v naznačenom smere ide o úplne zrejmý pokus o zneužívanie tzv. spotrebiteľskej právnej\núpravy.\n51. Všetky uvedené skutočnosti sú podľa názoru odporcu - a to ako skutkovo, tak i právne - tými\nnajpodstatnejšími, dostatočne objasňujú skutkový i právny základ veci a podľa jeho názoru vylučujú, aby\nmohlo byť neodkladné opatrenie (odhliadajúc od neúplnosti podania) i teoreticky nariadené.\n52. Odporca namietal, že navrhovateľ návrhu si nesplnil základné procesné povinnosti a to ani tvrdenia,\nani osvedčenia všetkých podstatných tvrdených skutočností, ktoré tu musia kumulatívne existovať, ak\nmá byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Ako najzákladnejšiu skutočnosť uviedol, že obsah\npodania viac ako jednoznačne indikuje záver, že navrhovateľ sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom\nzneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a to spôsobom,\npopierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného\ntak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Celý návrh je podľa odporcu zjavne\n\nopakovane prepisovaný, generický a neúplný kompilát, bez toho, aby bolo tvrdené a osvedčené to,\nčo tvrdené a osvedčené v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia byť musí. Ide o ani nie veľmi\nzastieraný pokus zbaviť sa bez akéhokoľvek dôvodu povinnosti zabezpečujúcej záväzok presahujúci\n130.000 Eur.\n53. Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR:\n„Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov\ncivilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu\nSR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019)\nZ rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR:\n„Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež\nexistenciu takýchto skutočností tvrdí. „ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo\n2/2016). Namietal, že nič z uvedeného nebolo splnené, v prípade Návrhu ide o generický, prepisovaný\nkompilát (zjavne sa týkajúci inej veci - viď poukaz na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý sa vôbec\nna úvery v tejto výške, zabezpečené záložným právom, nevzťahuje). Návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia mal za neúplný a to ako čo do tvrdenia a dôkazov (prostriedkov osvedčenia), okrem iného v\nčasti týkajúcej sa konkrétneho uvedenia toho, že dlh nie je splácaný riadne a včas a tiež i v časti návrhu\nrozhodnutia (viac nižšie).\n54. Ako vyvodil z príslušných ustanovení CSP a ako to uvádza i právna teória (napr. Zabezpečovacie\nprostriedky v civilnom procese. Bratislava: IURA EDITION, 1997, vo vzťahu k predbežným opatreniam,\nale uvedené nepochybne platí i vo vzťahu k neodkladným opatreniam) nariadenie neodkladného\nopatrenia (dočasného typu) je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a\nopodstatnené iba vtedy, ak sú splnené kumulatívne podmienky, konkrétne: 1. tvrdí sa a osvedčí sa, že\nsú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, 2. tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu (osvedčenie\npotreby dočasnej úpravy, o.i. reálne hroziacou ujmou), 3. táto dočasná úprava je potrebná (nie je tu\nnapr. iný prostriedok ochrany, osvedčenie dôvodnosti nároku), 4. v právnych vzťahoch medzi účastníkmi\nsa nevytvorí nenávratný vzťah, 5. neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi\núčastníkmi (musí byť rešpektovaný princíp proporcionality).\n55. Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je podľa odporcu to, že\nsa tvrdí a osvedčí sa, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré sa majú upraviť - uvedené\nsplnené nebolo, bez predloženia aktuálneho výpisu z LV navrhovateľ v čase rozhodovania súdu uvedené\naktuálne neosvedčil.\n56. Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je podľa odporcu tiež\nskutočnosť, že tu je potrebná dočasná úprava pomerov, čo o.i. znamená povinnosť preukázať nárok (čo\nsplnené nebolo), ale tiež preukázať skutočnosť, že tu neexistuje osobitný prostriedok právnej ochrany\n(čo tiež splnené nebolo, námietky proti procesu výkonu dražby môže navrhovateľ uplatniť v konaní o\nurčenie neplatnosti dražby). Za predpoklad preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia\noznačil tiež skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. Namietal, že\nani uvedené nebolo splnené.\n57. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZDD, účinného od 1.6.2014: „V prípade, ak sa spochybňuje\nplatnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým\nbola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.\nV zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 ZDD osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná\noznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.\nV zmysle ustanovenia § 151 ods. 4 OZ: „Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný\nveriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému\nokresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.“\nV zmysle ustanovenia § 21 ods. 5 ZDD ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú,\núčinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.\nV zmysle ustanovenia § 228 ods. 2 CSP: „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k\nnehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu,\nktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase,\nkeď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.“\n\n58. Z uvedených právnych ustanovení vyvodil, že tu existuje ucelený súbor prostriedkov právnej\nochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby (žalôb), kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne\npostavenie v naznačenom smere dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany\nsvojho právneho postavenia. Uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i\nmožnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. Predpokladom preukázania potreby nariadenia\nneodkladného opatrenia je podľa odporcu tiež skutočnosť, že tu bezprostredne hrozí ujma. Namietal,\nže návrh i rozhodnutie je neúplné i v časti, ktorou sa má odôvodniť vznik ujmy. Ujma ako taká (či\nuž materiálna / imateriálna) predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a je jedným z\npredpokladov občianskoprávnej zodpovednosti, je teda následkom protiprávneho úkonu. Výkon práva\n- konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné\nprávo speňažením na verejnej dražbe - nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o dôsledok\nkonania v súlade so zákonom (§151a OZ, §151j OZ), t. j. nie o konanie protiprávne.\n59. Ako vo vzťahu k uvedenému uvádza, ako už bolo uvedené, NS SR i NS ČR:\n„Výkon práva vylučuje protiprávnosť (pretože rovnaký stav nemôže byť súčasne stavom právnym i právu\nsa priečiacim) treba, vychádzajúc zo zásady neminem laedit, qui iure sui utitur (nikoho nepoškodzuje,\nkto užíva - vykonáva - svoje právo), považovať chovanie, ktorá smeruje k zákonom predpokladanému\nvýsledku, za dovolané i vtedy, ak je jeho (eventuálnym) vedľajším následkom vznik majetkovej, prípadne\nnemajetkovej ujmy na strane ďalšieho účastníka právneho vzťahu.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo\n108/2008 zo dňa 16.04.2009), resp.: „Výkon práva vylučuje protiprávnosť, protože stejný stav nemuže\nbýt současne stavem právním i právu se příčícím. Chování, které smeruje k zákonem predpokládanému\nvýsledku, lze považovat za dovolené i tehdy, je-li jeho (eventuelním) vedlejším následkem vznik\nmajetkové, popr. nemajetkové újmy na strane dalšího účastníka právního vztahu.“ (rozsudok NS ČR z\n27.11.2000, sp. zn.: 21 Cdo 1293/99)\n60. Návrh mal za neúplný i v časti, ktorou sa má odôvodniť bezprostrednosť vznik ujmy, ujmy reálnej,\nnie potenciálnej (práve o.i. s ohľadom na všetky uvedené právne prostriedky ochrany (§ 21 ZDD a\nďalšie), ktoré má navrhovateľ neodkladného opatrenia k dispozícii). Uviedol, že ani (prípadným) konaním\ndražby k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádza - samotné vykonanie krokov\nsmerujúcich k vykonaniu dražby, ale ani prípadné vykonanie dražby, nijako do faktického stavu (napr.\núdajného užívania obydlia) nezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet\nneodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav\nex tunc, ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať\nžalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu\n(nie hypotetickému) vyprataniu nehnuteľnosti. Všetko uvedené podľa neho vylučuje bezprostrednosť\npotreby úpravy v tomto čase, súd má skúmať aktuálnu bezprostrednosť potreby, nie možné, budúce,\nhypotetické stavy.\n61. Možnosť vykonať záložné právo (a to vždy i formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je podľa\nodporcu odrazom zákonnej úpravy (§ 151j ods. 1 OZ - „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom\nnie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu\nzáložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu\nna dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných\nzákonov,..“) a záložca je povinný - práve na základe toho, že je v právnom postavení záložcu - tento\nvýkon strpieť (§151m ods. 4 veta prvá OZ - „Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je\npovinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.“), pričom pri\nvýkone záložného práva je záložný veriteľ oprávnený konať v mene záložcu (§ 151m ods. 6 OZ - „Pri\nvýkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.“).\n62. Právna úprava výkonu záložného práva bola predmetom prieskumu ako na európskej\núrovni (SD EÚ, C-34/13), tak i úrovni vnútroštátnej (ÚS SR PL. ÚS 23/2014), pričom ako z rozhodnutia\nSD EÚ, tak i z celého Uznesenia (resp. jeho odôvodnenia) pléna Ústavného súdu je zrejmé,\nže Ústavný súd v pléne zastáva názor, že úprava výkonu záložného práva, tak ako je tvorená\nprávnymi normami Občianskeho zákonníka (§§151a a nasl. OZ) a právnymi normami obsiahnutými\nv ustanoveniach zákona č. 527/2002 Z.z. - o dobrovoľných dražbách, podstatou ktorej je realizácia\nvýkonu záložného práva záložným veriteľom a to na základe uzatvorenej záložnej zmluvy, kedy záložný\nveriteľ dáva návrh na vykonanie dražby a prehlási pritom výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky,\n\npre ktorú navrhuje vykonať záložné právo a dražbu realizuje dražobník a to na základe zmluvy\nuzatvorenej medzi záložným veriteľom, ako osobou oprávnenou konať v mene záložcu a dražobníkom,\nako súkromnoprávnym subjektom oprávneným na základe osobitného živnostenského oprávnenia\ndobrovoľnú dražbu zrealizovať (vykonať), s Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zlučiteľná je, pričom Občiansky zákonník\nvychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša\nmožnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje\nako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho\núkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom\nregulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Podľa názoru odporcu nemôže súd (v podstate\nabsolútne bezdôvodne, len na základe neúplných a nijako neosvedčených tvrdení navrhovateľa a\nsvojich hypotetických úvah) trvalo zakázať žalovanému realizáciu jeho zákonných opatrení, ktoré má\nzaručené kogentnou právnou úpravou, uvedený postup je v priamom rozpore s Ústavou (o.i. čl. 1, čl.\n2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy), v ďalšej časti podania žalovaný poukáže i na rozhodnutia ÚS SR, SD EÚ,\nresp. ESĽP k danej otázke (resp. otázke údajného práva na obydlie). V rámci koncepcie materiálneho\nprávneho štátu sa z ustanovení čl. 1 ods. 1 ústavy vyvodzuje aj garancia spravodlivosti. V právnom štáte\n(chápanom materiálne) je povinnosťou všetkých štátnych orgánov vrátane súdov zabezpečiť reálnu a\nefektívnu možnosť uplatnenia práv priznaných právnym poriadkom. Návrh podľa neho cieli k ústavne\nneakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej\npohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase. Navrhované rozhodnutie by tak zásadným\nspôsobom - a to bez relevantného zákonného dôvodu - zasiahlo do základného práva chráneného o.i. čl.\n20 Ústavy a protiprávne ho efektívne zbavilo predmetu vlastníctva (záložné právo ktoré možno vykonať)\nv mimoriadne vysokej hodnote.\nV zmysle čl. 20 ods. 1 veta prvá a veta druhá Ústavy SR:\n„Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a\nochranu.“\n63. V zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:\n„Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť\njeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné\nzásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré\npovažujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili\nplatenie daní a iných poplatkov alebo pokút.“ Predmetom ochrany v zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru\nje majetok v širšom slova zmysle - to je nejedná sa iba o vlastnícke právo, ale aj o ďalšie vecné\npráva (napr. vecné práva zabezpečujúce splnenie záväzku dlžníka, o.i. záložné právo), rovnako sú\npredmetom ochranné nielen majetkové hodnoty hmotné - predovšetkým veci, ale i hodnoty nehmotné\n(napr. pohľadávky). K rovnakým záverom (vo vzťahu k aplikácii čl. 20 ods. 1 Ústavy) dospel i Ústavný\nsúd Slovenskej republiky, keď vymedzil:\n„Majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 Ústavy, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a\niné majetkové hodnoty“. (rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 19/97).\n64. Uvedený rozsah majetkovej ochrany, tak ako je zaručený čl. 20 Ústavy, resp. čl. 1 Protokolu\nč. 1 Dohovoru je významný s ohľadom na skutočnosť, že uvedenej ochrane podlieha o.i. i\nmajetok žalovaného, resp. legitímne očakávanie na nadobudnutie majetku po uhradení jeho úverovej\npohľadávky. „Návrh“ na nariadenie neodkladného opatrenia tak cieli k ústavne neakceptovateľnému\nzásahu do legitímnych očakávaní žalovaného ako obligačného a záložného veriteľa. Neoddeliteľnou\nsúčasťou princípov právneho štátu zaručeného ustanovením článku 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (napr.\nII. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04). Ústavný súd\nSlovenskej republiky vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil, že k princípu právnej istoty neodmysliteľne\npatrí ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. I. ÚS 30/99) a ochrana tzv. legitímnych očakávaní\n„Nad rámec doterajšej judikatúry ústavný súd zdôrazňuje, že v súlade s tendenciami príznačnými\npre modernú európsku konštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv.\nlegitímne očakávanie (legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou kategóriou ako\nprávna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže\nvertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa\nadresáti právnych noriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych\nvýrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom sú všetci nositelia verejnej moci vrátane\n\nparlamentu podriadení ústave a jej princípom.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.\nÚS 12/05 zo dňa 4.12.2007)\n65. K „právu na obydlie“ odporca opakovane a zhrňujúco uviedol nasledujúce: V zmysle čl. 21 ods. 1\nÚstavy (resp. čl. 12 ods. 1 Listiny): „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu\ntoho, kto v ňom býva.“\nV zmysle čl. 21 ods. 3 Ústavy: „Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba\nvtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb,\nna ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa\nobydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť\nzákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.\nV zmysle čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: „Každý má právo\nna rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán\nnemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho\nblahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany\npráv a slobôd iných.“ Žiadne z uvedených ustanovení však nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na\nnedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia vpriestorovej dimenzii), čo sú absolútne rozdielne pojmy\n(resp. absolútne rozdielne práva). K uvedeným záverom dospel pri interpretácii čl. 8 Dohovoru i Európsky\nsúd pre ľudské práva, keď dospel k záverom, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak\nďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov (K. I. proti Portugalsku, rozsudok z 21.11.1995,\nč. 18072/91, § 24), resp. záveru vyslovenému Veľkým senátom vo veci Chapman proti Spojenému\nkráľovstvu, ktorý uviedol: „článok 8 neuznáva právo na poskytnutie bývania.“\n(rozsudok veľkého senátu, 18.1.2001, č. 27238/95, § 99)\n66. Odporca mal za to, že uvedenými skutočnosťami žalovaný vyvrátil úvahy uvedené v neúplnom\npodaní navrhovateľa, ide o účelový kompilát s jasným cieľom zakryť vierolomnosť dlžníka a záložcu,\nporušovanie základnej povinnosti pacta sunt servanda. K úvahám týkajúcim sa inštitútu mimoriadnej\nsplatnosti uviedol, že navrhovateľ predložil úverovú zmluvu. Ako bolo dohodnuté v čl. VI. / 3.,4.\npredmetnej zmluvy: 3. „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými\nsú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový\nprodukt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely\nÚverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou\nod 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a\nPovolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej\nvyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách. 4. Všetky\nprávne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve, a ak je súčasťou dokumentu aj časť II., tiež\nbod 4. a 5. v časti II tohto dokumentu, a ak je súčasťou dokumentu aj časť III, tiež bod 5. v časti III.\ntohto dokumentu sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným\nzákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.“ Uvedenými ustanoveniami došlo k\nstanoveniu časti obsahu zmluvy v súlade s ustanovením § 273 ods. 1 OBZ, podľa ktorého časť obsahu\nzmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo\nzáujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim\nzmluvu známe alebo k návrhu priložené.\nZ uvedeného ustanovenia vyvodil, že všeobecné obchodné podmienky nemusia byť v písomnej podobe,\nnemusia byť „podpísané“, ale stranám známe, čo dlžník výslovne prehlásil (Dlžník vyhlasuje, že sa\noboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky\nurčené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi\na zaväzuje sa ich dodržiavať).\n67. Ako vo vzťahu k uvedenému uvádza NS SR (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/9/2019):\n„3.3. jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých\nlistín je nesporná. Pevné spojenie listín, napr. zošitím alebo zviazaním, nie je v takomto prípade potrebné;\npreto ak prílohy, ktoré tvoria súčasť písomne uzavretej zmluvy a ktorú účastníci podpísali a na ktoré\nzmluva odkazuje čo do svojho predmetu, nie sú podpísané, nespôsobuje sama osebe neplatnosť\nzmluvy (Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. I. diel. Bratislava: Eurokódex, 2011, s. 287\na 298); tento záver potvrdzuje aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 52/2011, či rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1102/2008. Bez ohľadu na technické spojenie,\n\núverová zmluva a jej príloha, boli súčasťou jedného celku, teda patrili k sebe. Podpis zmluvy tak\nkryje aj obsah jej príloh, ak na ne v texte odkazuje. Súdny dvor tiež judikoval, že „zmluva o úvere\nnemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia byť\nvyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči“ (C- 42/15, bod 1 výroku). Pre úplnosť dodáva,\nže žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby\nspotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu\nbola osobitne podpísaná. Tento záver podporujú aj odborné stanoviská prof. JUDr. M. Števčeka, PhD.,\na doc. JUDr. K. Csacha, PhD., ktoré si žalovaná dala vyhotoviť. Podľa ústavne konformného výkladu je\npreferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť výklad, ktorý rešpektuje vôľu\nzmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej neplatnosti účastníkmi uzatvorenej zmluvy.\nAk teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvomi stranami\nurčené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho\nneplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus\npokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte\nvlastnej zmluvy. Dovolateľke tak možno prisvedčiť, že pri výklade ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o\nbankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej súčasťou) a tvoria jeden celok. Súdny dvor\nEurópskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená\nako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia byť vyhotovené písomne alebo na inom\ntrvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15). Pri analogickej aplikácii týchto záverov je zjavné,\nže právny názor nižších súdov bol nesprávny a skutočnosť, že podstatné náležitosti boli uvedené v\nprílohe, nemôže byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy.\n68. Úvahy navrhovateľa sú podľa odporcu bez akéhokoľvek reálneho základu a navyše je jasné, že\nnielenže súčasti zmluvy na ktoré sa odkazuje nemusia byť podpísané, lebo sú kryté podpisom dlžníka\nna zmluve, ale predovšetkým navrhovateľ tak nepredložil navrhované dôkazy v celosti (vrátane VOP\na Produktových obchodných podmienok). Neurobil tak úmyselne, keďže vie, čo je v nich dohodnuté,\nale v takom prípade nemôže predsa osvedčiť, že niečo nebolo dohodnuté. Produktové / všeobecné\nobchodné podmienky sú voľne dostupné, aj na internete a keby ich predložil, bolo by zrejmé, že POP\nnielenže obsahujú dojednanie o možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, ale tiež to, že hoci POP účinné\nod 1.1.2015 nahradili predchádzajúce účinné do 31.12.2014, dojednania o mimoriadnej splatnosti a\nmožnosti jej vyhlásenia sú s obdobným obsahom. K absurdnosti úvah o „prekvapivosti“ toho, že Bankové\npodmienky obsahujú dojednanie o mimoriadnej splatnosti (ako jeden z nástrojov na zmierňovanie tzv.\nkreditného rizika, ktoré postupy sú uložené viacerými normami práva EÚ) sa nie je potrebné nijako\nosobitne vyjadrovať. Rovnako poukázal na rozhodnutie NS SR z 30.01.2024, sp. zn. 1Cdo 123/2022,\nktoré o.i. v bode 31. jasne hovorí, že veriteľ nie je povinný uviesť v zosplatňovacom úkone splátku, pre\nktorú došlo k zosplatneniu dlhu, keďže zákon mu takúto povinnosť neukladá, ale predovšetkým súd\nzároveň v tomto bode poukazuje na tzv. princíp racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov,\nktorí konajú v súlade so zákonom - a presne toto majú úvahy navrhovateľa poprieť.\n69. Ak navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie C-598/21, odporca namietal, že uvedené sa s ohľadom na\nskutkové okolnosti konania vôbec netýka, keďže V zmysle článku 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z\n5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky, ktoré odrážajú\nzáväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov,\nktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú\nustanoveniam tejto smernice. Prieskumu podľa Smernice 93/13/EHS tak nepodliehajú dojednania, ktoré\nsú zrozumiteľné, rovnako dojednania, ktoré sú odrazom zákonného pravidla (oprávnenia) - porovnaj\nnapr. i C - 34/13. Možnosť zosplatenia a jeho pravidlá (§ 53 ods. 9, § 565 OZ) i výška dlh pre možnosť\ndražby (§ 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z.) sú zákonnými pravidlami a tie sú Smernicou i rozhodovacou\npraxou (C - 34/13, Výrok II.) vylúčené spod pôsobnosti Smernice 93/13/EHS. Nemôže byť predsa\nneprijateľné (a tak neplatné), čo kogentne stanovuje zákon. Opätovne uviedol, že medzi výkonom\nzáložného práva a (ne)možnosťou výkon vykonať, ak úver nie je zosplatnený, neexistuje žiaden priamy\nkorelát. Výkon záložného práva nie je závislý na tom, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo\nnie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne\na včas. Možnosť vykonať záložné právo sa viaže na existenciu zabezpečenej splatnej a nesplatenej\npohľadávky v minimálnej výške (§ 151a OZ, § 151j OZ, § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z.).\n\n70. V ustanovení § 3 ods. 6 ZDD sa stanovuje: „Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky\nbez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného\npráva neprevyšuje 2 000 eur.“ Už v čase pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti bol dlh vyšší ako\n40.000 Eur, t. j. bol mnohonásobne presahujúci hranicu 2.000 Eur. Zákon stanovením hranice výšky\ndlhu, nevyhnutnej pre vykonanie dražby nehnuteľnosti, princíp proporcionality akcentoval a uvedenú\notázku normatívne upravil. A len doplňujúco - navrhovateľka ako dlžníčka vôbec nie je v omeškaní\ns nejakou jednou splátkou, ale nespláca dlhodobo a postup Banky je plne v súlade s princípom\nproporcionality. Už v čase pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti bol dlh niekoľkonásobne presahujúci\nhranicu 2.000 Eur (zákonná hranica pre dražbu nehnuteľnosti, § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z.)\n- 9.843,45 Eur k 21.9.2023. Momentálne je však február 2025 a len každomesačná povinnosť pred\nvyhlásením mimoriadnej splatnosti bola 985,60 Eur. Aj bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti by bol dlh\nna týchto splátkach cca 25 r. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol dlh vo výške 126.344,78 eur\nstále narastá. Ani zákonná spotrebiteľská úprava neznamená negáciu akýchkoľvek ďalších zákonných\nnoriem, resp. noriem ústavného práva, použitie a aplikácia spotrebiteľskej úpravy v naznačenom smere\nje v priamom rozpore s obsahom takejto úpravy a pokusom o zneužitie práva vo vzťahu ku konaniu o\nnariadenie neodkladného opatrenia.\n71. Vo vzťahu k všetkému vyššie uvedenému a vo vzťahu k celému predmetu sporu opakovane\npoukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom plenárnom rozhodnutí PL.\nÚS 11/2016 judikoval: „Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné\ndbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu\nprávneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva\na postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo,\nneutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty.“ (PL. ÚS 11/2016, ZNUÚS 1/2018)\n72. Odporca namietal, že navrhovateľ si nesplnil svoje procesné povinnosti v čase na to určenom čase\n(s následkom v podobe nemožnosti byť s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný)\n- vo svojich procesných úkonoch všetky nevyhnutné skutočnosti ani netvrdí, ale predovšetkým vôbec\nneosvedčuje. Medzi stranami mal za nesporné, že bola uzatvorená záložná zmluva, ktorou bolo\nzriadené záložné právo, ktoré následne aj vzniklo a ktorá okrem iného zabezpečovala záväzok z\núverovej zmluvy, záväzok dlžníka, ktorým je navrhovateľka. Úver bol navrhovateľke v celom rozsahu\nposkytnutý - navrhovateľka uvádza: „Navrhovateľka uzatvorila s bankou zmluvu o splátkovom úvere č.\nXXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2014 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej jej banka poskytla úver\nna bývanie v sume 180 200 eur.“ Dlžníčka netvrdila a nepreukázala, že by svoje povinnosti plnila riadne\na včas, práve naopak potvrdila, že úver nesplácala. Je podľa neho oprávnením záložného veriteľa,\nktoré vyplýva z ustanovení právneho predpisu, kogentného práva, že môže záložné právo vykonať.\nJe podľa neho povinnosťou navrhovateľa, aby si splnil svoje procesné povinnosti, ani žalovaný (ako\nkontradiktórna sporová strana), ani súd, tu nie sú na to, aby uvedené plnili namiesto žalobcu. Navrhovateľ\nje povinný uviesť všetky rozhodujúce tvrdenia a to určito a vo forme vyžadovanej zákonom a predložiť\nvšetky dôkazné prostriedky (resp. prostriedky osvedčenia) a to v čase podania návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že uvedené závery sú notorietami a\nto napr. aj s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ako sa uvádza\nuznesení NS SR sp. zn. 9Cdo/116/2021 zo dňa 24.10.2022 vo vzťahu k nepredloženiu dôkazov\nstranou (hoci je hmotnoprávne i spotrebiteľom): „V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala vydania\nbezdôvodného obohatenia na podklade tvrdenia o neplatnosti úverovej zmluvy, zaťažovalo ju preto\ndôkazné bremeno vo vzťahu k týmto tvrdeniam, ktoré zakladali z hľadiska hmotného práva ňou uplatnený\nžalobný nárok. Preto, ako už súdy nižších inštancií správne konštatovali, bolo nevyhnutné, aby predložila\ndôkaz - úverovú zmluvu uzatvorenú so žalovanou, na základe ktorej by preukázala existenciu vzťahu\nmedzi stranami sporu ...Keďže tak neurobila, nesie zodpovednosť za výsledok sporu v jej neprospech,\nt. j. za situáciu, v ktorej súd nemôže dospieť k záveru o pravdivosti, ale ani o nepravdivosti jej tvrdenia.\nProcesná aktivita strán sporu v zmysle čl. 8 CSP a § 149 CSP a ich zodpovednosť za neunesenie\ndôkazného bremena v kontradiktórnom sporovom konaní leží výlučne na stranách sporu. Povinnosť\nstrany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na\nprotistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s\nprincípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej\nv sporovom konaní. Sporové konanie je ovládané princípom formálnej pravdy i keď civilný sporový\nporiadok počíta aj s takými situáciami, kedy súd autoritatívne môže vstúpiť do procesu dokazovania, či\nuž ohľadom čiastkových otázok (§ 185 ods. 2, 3 CSP) alebo v konkrétnych typoch sporov (spotrebiteľské\n\nspory, antidiskriminačné spory, individuálne pracovnoprávne spory) v prejednávanom spore sa však o\ntakúto situáciu nejedná. Hoci sa dovolateľka dovolávala ustanovení o ochrane spotrebiteľa (§ 290 a nasl.\nCSP), v tomto konkrétnom prípade nie sú na daný prípad aplikovateľné. Podstatou týchto ustanovení o\nochrane spotrebiteľa je totiž tá skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom\nnachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti\na ich cieľom je vyrovnať v kontradiktórnom spore „nevýhodu,, spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi\nako druhej strane sporu, či už z ekonomického hľadiska tak aj právneho. Skutočnosť, že dovolateľka\nnepostupovala s dostatočnou opatrnosťou ... nemá nič spoločné s jej postavením spotrebiteľa v konaní,\nči nerovnosťou postavenia v úverovom vzťahu so žalovanou. Je totiž vecou každého, aby pri správe\nsvojich záležitostí postupoval v súlade so zásadou práva patria bdelým „vigilanlibus iura scripta sunt“, t.\nj. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým). V slobodnej spoločnosti je\ntotiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením\nči zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Pokiaľ teda dovolateľka\nnepostupovala starostlivo a opatrne...niet žiadneho zákonného ustanovenia ani rozumného dôvodu, aby\ndošlo k preneseniu zodpovednosti za neúspech v spore na žalovanú (vyžiadaním dôkazu pod následkom\nuloženia poriadkovej pokuty), či na súd námietkami nesprávneho procesného postupu nevykonaním\nnavrhovaného dokazovania. Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že súd prvej inštancie mal využiť\ninštitút poriadkovej pokuty pri uložení edičnej povinnosti žalovanej, tu treba zdôrazniť, že základným\npredpokladom na uloženie poriadkovej pokuty v zmysle § 102 CSP je to, že konaním alebo opomenutím\nstrany sporu dôjde k sťaženiu postupu konania, čím treba rozumieť nesplnenie takej povinnosti, ktorá\nbude viesť k predĺženiu súdneho konania (tu pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová\nS., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016,\nstr. 371). Uloženie poriadkovej pokuty nepopiera práva ani povinnosti žiadnej zo strán konania a nemá\nžiadny vzťah k výsledku samotného konania, zabezpečuje sa nimi výlučne splnenie takých povinností,\nktoré nemajú pre strany iný osobitný následok vyjadrený v ustanoveniach Civilného sporového poriadku.\nKeďže povinnosť strany sporu preukázať svoje tvrdenia sa viaže k výsledku konania a prejavuje sa\n(ne)úspechom strany v spore, nie je možné ukladať poriadkové pokuty súdom za nesplnenie tejto\npovinnosti a to navyše protistrane. Pokiaľ teda žalobkyňa navrhovaný dôkaz nepredložila a súd prvej\ninštancie z tohto dôvodu žalobu zamietol, nie je možné mu nesplnenie povinnosti predložiť dôkaz, či už\nzo strany žalobkyne alebo žalovanej na výzvu súdu, pričítať ako nesprávnosť jeho procesného postupu.\nV tomto prípade neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou ide výlučne na jej ťarchu.\n73. Odporca vyjadril názor, že ide o absolútne identický prípad ako v tomto konaní - osobitne poukázal\nnapr. na nepredloženie LV, nepredloženie výpisov o plnení úveru, nepredložení úverovej zmluvy v\núplnosti, nepredloženie potvrdenia o nejakom obydlí, čo je osobitne zaujímavé v kontexte toho, že\núdajne sa má zdržiavať niekde inde a nemohla vyhovieť obhliadke, nepredloženie akýchkoľvek listín k\ntvrdeniam v odvolaní (zamestnanie, údajné pracovné povinnosti, ich údajná neodkladnosť), nehovoriac\no tom, že dražobník poskytol dodatočnú lehotu do 26.4., atď. Povinnosť tvrdenia a povinnosť osvedčenia\nje procesnou povinnosťou označeného navrhovateľa, nie žalovaného. Je povinnosťou označeného\nnavrhovateľa, aby si splnil svoje procesné povinnosti, ani žalovaný (ako kontradiktórna sporová strana),\nani súd, tu nie sú na to, aby uvedené plnili namiesto navrhovateľa.\n74. Poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 47/05, podľa ktorého:\n„Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodovanie vo veci. Z uvedeného (ktoré je len príkladom konštantnej a stabilizovanej\njudikatúry, ÚS SR i Európskeho súdu pre ľudské práva) vyvodil najmä to, že objektívna nestrannosť sa\nnikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností,\nobjektívna nestrannosť znamená i povinnosť súdu postupovať nezaujato a neutrálne a žiadnej zo strán\nnenadŕžať. Je teda zodpovednosťou navrhovateľa (nie súdu), ak nekonal tak, ako procesne konať mal.\n75. Konštatoval, že podaný opravný prostriedok je spracovaný rovnakým spôsobom ako samotný návrh,\nto je v úplnosti sa neuvádzajú relevantné tvrdenia, rovnako sa neprikladajú prostriedky osvedčenia, vo\nvšeobecnosti možno konštatovať, že ide o neúplný, všeobecný a nekonkretizovaný súbor generických\na neindividualizovaných tvrdení, či úvah a výňatkov z judikatúry (bez toho, aby bolo vo vzťahu k\ntýmto výňatkom reálne skutkovo a právne argumentované, že takéto rozhodnutia majú byť z hľadiska\ntohto konkrétneho konania nejakým spôsobom významné), pričom osobitne je potrebné uviesť i to,\nže z niektorých rozhodnutie je úplne zrejmé, že už ich citovaný obsah popiera neúplné právne\n\nzávery navrhovateľa a preukazuje práve naopak relevanciu tvrdení žalovaného. Ak má byť odvolacím\ndôvodom skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, je nepochybné, že odvolanie musí obsahovať riadne odôvodnenie, v ktorom musí byť uvedené,\nktorý bol ten postup súdu, ktorým údajne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V zmysle\nustálenej súdnej praxe (rozhodnutia v konaniach sp. zn. 5 Cdo 52/99, 4 Cdo 105/2008, 1 Cdo\n181/2010, 5 Cdo 275/2013, atď.) ak má dôjsť k „odňatiu možnosti konať pred súdom“ (pojem v\npodstate sa prekrývajúci s obsahom práva na spravodlivé súdne konanie, musia tu existovať tri pojmové\nznaky (právne skutočnosti): 1/ musí ísť o odňatie možnosti konať pred súdom (nemožnosti konať\npredpokladaným spôsobom), 2/ k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu,\n3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Odvolanie však podľa názoru odporcu\nneobsahuje žiadne tvrdenia vo vzťahu k identifikácii toho, ktorý bol ten postup súdu, ktorým údajne došlo\nk porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces, v takomto prípade je vylúčené, aby boli skúmané\nuvedené pojmové znaky, čo vylučuje možnosť ich konštatovať. Keďže odvolateľ žiadne odôvodňujúce\ntvrdenie neuviedol, považoval za zrejmé, že uvedený odvolací dôvod je v celom rozsahu nedôvodný. Ak\nmá byť odvolacím dôvodom skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, uviedol, že odvolanie musí obsahovať riadne odôvodnenie, v ktorom\nmusí byť uvedené, ktoré sú tie dôkazy, ktoré boli vykonané, tie, na základe ktorých súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré skutkové zistenia sú nesprávne a z akého dôvodu. Odvolanie\nvšak podľa neho neobsahuje žiadne tvrdenia vo vzťahu k identifikácii toho, ktoré sú tie dôkazy, ktoré\nboli vykonané, tie na základe ktorých súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré skutkové\nzistenia sú nesprávne a z akého dôvodu. Keďže odvolateľ uvedené skutočnosti neoznačil, mal za\nzrejmé, že uvedený odvolací dôvod je v celom rozsahu nedôvodný. Ak má byť odvolacím dôvodom\nskutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z údajného nesprávneho právneho posúdenia\nveci, je rovnako i vo vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolateľ povinný uviesť ktoré, meritórne\nvýznamné, právne posúdenie súdu považuje za nesprávne a z akého dôvodu. Odvolanie síce podľa\nodporcu obsahuje nejaké neúplné tvrdenia, či úvahy vo vzťahu k identifikácii toho, ktoré meritórne\nprávne posúdenie je nesprávne a z akého dôvodu (t. j. aké je to právne posúdenie, ktoré je posúdením\nprávne správnym), avšak ide o tvrdenia neúplné, fakticky reálne nereagujúce na argumentáciu súdu a\nnavrhovateľa a ide len o všeobecné, generické tvrdenia bez toho, aby boli reálne skutkovo „zúplnené“,\npričom osobitne poukazujeme na to, že navrhovateľ iný skutkový odvolací dôvod ako ten že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam neuplatnil, tento\nvšak riadne neodôvodnil (ktoré dôkazy konkrétne, ktoré skutkové zistenia, ktoré právne relevantné\nskutočnosti a skutkový stav sa tak považuje za zistený. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že je zrejmé,\nže uvedený odvolací dôvod je v celom rozsahu nedôvodný.\n76. K ďalším úvahám v odvolaní, ktorých základom je podľa odporcu to, že si konštruuje akési nadpráva,\nktoré má navrhovateľ, avšak úplne ignoruje akékoľvek práva všetkých ostatných subjektov, odporca\nuviedol, že tieto úvahy sú v priamom rozpore s platmi formulovanými Ústavným súdom, ktorý uviedol, že\nzákladné práva a slobody sú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje\nvytvorenie „hierarchie“ základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo\nslobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Konflikt vo vnútri systému\nzákladných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd v režime medzinárodných dohovorov\no ľudských právach) treba riešiť uplatnením zásady ich spravodlivej rovnováhy. (napr. Pl. ÚS 22/06).\nPredmetné tvrdenia navrhovateľa sú podľa odporcu tiež v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného\nopatrenia, ktorým je ochrana pred protiprávnym úkonom a nie pred výkonom práva, tak ako to opakovane\nuviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky i v judikatúre citovanej vyššie, ku ktorej sa absolútne žiadnym\nspôsobom navrhovateľ nevyjadril - „Výkon práva vylučuje protiprávnosť (pretože rovnaký stav nemôže\nbyť súčasne stavom právnym i právu sa priečiacim) treba, vychádzajúc zo zásady neminem laedit,\nqui iure sui utitur (nikoho nepoškodzuje, kto užíva - vykonáva - svoje právo), považovať chovanie,\nktorá smeruje k zákonom predpokladanému výsledku, za dovolané i vtedy, ak je jeho (eventuálnym)\nvedľajším následkom vznik majetkovej, prípadne nemajetkovej ujmy na strane ďalšieho účastníka\nprávneho vzťahu.“ - rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 108/2008 zo dňa 16.04.2009). Opakovane\nuviedol, že záložné právo je zabezpečovacím prostriedkom vo vzťahu ku konkrétnemu záväzku, ktorý\nnie je plnený, jeho zriadenie vyplýva z písomného právneho úkonu záložcu a s postavením záložcu\nsú spojené zákonné povinnosti, ktorými sú okrem iného i povinnosť strpieť výkon záložného práva a\nposkytnúť potrebnú súčinnosť pri jeho výkone (§ 151m ods. 4 OZ). K zásahu do vlastníckeho práva\ntak dochádza na základe vlastného vôľového prejavu záložcu na základe kogentnej právnej úpravy,\n\npričom samozrejme nemožno opomenúť, že právo na nedotknuteľnosť obydlia je právo, ktoré zaručuje\nochranu je pred neoprávneným zásahom do obydlia, nejde o právo, ktoré by zaručovalo právo na\nzotrvanie v konkrétnom byte - v tomto rozsahu porovnaj judikatúrou najvyšších justičných autorít, vrátane\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. V zmysle čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia\na korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v\nsúlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej\nbezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia\nalebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“ Mal za to, že žiadne z uvedených ustanovení však\nnezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v priestorovej\ndimenzii), čo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). K uvedeným záverom\ndospel pri interpretácii čl. 8 Dohovoru i Európsky súd pre ľudské práva, keď dospel k záverom, že\nefektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný\ndomov (K. I. proti Portugalsku, rozsudok z 21.11.1995, č. 18072/91, § 24), resp. záveru vyslovenému\nVeľkým senátom vo veci Chapman proti Spojenému kráľovstvu, ktorý uviedol: „článok 8 neuznáva\nprávo na poskytnutie bývania.“ (rozsudok veľkého senátu, 18.1.2001, č. 27238/95, § 99). Z uvádzaných\nskutočností jednoznačne vyvodil, že právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani Ústavou\nani Dohovorom. Celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny\nstav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Ako\nuviedol Ústavný súd vo svojom plenárnom rozhodnutí Pl. ÚS 23/14 citovanom vyššie: „Občiansky\nzákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša\nmožnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje\nako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho\núkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom\nregulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti\ndanej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby. “To, že záložca\n(resp. prípadne iné osoby s jeho súhlasom) užívajú založenú vec, nemá na uvedené povinnosti záložcu\nžiaden vplyv. Záložca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená\nriadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného je\nnadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, t. j. subjektom odlišným od záložcu (napr. § 27 ods. 1\nZDD), záložca - predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať (o.i. § 29 ods. 1 ZDD)\na tak umožniť výkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému - a to vrátane oprávnenia vec užívať.\nTvrdenia navrhovateľa sú podľa odporcu v priamom rozpore s uvedeným, nehovoriac o skutočnosti, že\nskutočnosť obydlia nebola nijako preukázaná.\n77. Podaný opravný prostriedok je podľa odporcu v časti úplne nezrozumiteľný, odporca napr. nerozumie\nvete, že neprijateľné zmluvné podmienky, od ktorých žalovaná odvodzuje svoj nárok, navrhovateľke\npredložené neboli. Z uvedeného sa opätovne nedozvieme, čo sa má uvedeným na mysli, keďže sa\nuvádza, že nejaké podmienky neboli navrhovateľke známe, avšak nielen, že uvedené úplne popiera\nobsah písomne prejaveného úkonu (jej ako dlžníčky), ale predovšetkým navrhovateľ a odvolateľ\nsa vôbec nevyjadruje k skutočnosti, ktorou je neexistencia korelácie medzi vyhlásením mimoriadnej\nsplatnosti a medzi možnosťou vykonať záložné právo, ktorá je viazaná na jedinú okolnosť a to je\nsplatný nesplatený dlh, ktorý sama navrhovateľka ako dlžníčka potvrdila. Rovnako pozoruhodné sú\npodľa odporcu úvahy o tom, že Súdny prieskum neprijateľnej zmluvnej podmienky by sa mal realizovať\npred výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože v prípade neprijateľnej\nzmluvnej podmienky by mohlo ísť o podstatnú okolnosť, na základe ktorej by bol nárok žalovaného\nvyplývajúci zo záložného práva výrazne oslabený, hoci zákon stanovuje presný opak, Najvyšší súd (v\nuznesení NS SR sp. zn. 5Cdo/220/2018 z 31.05.2021) uvádza, že ak by, ako to tvrdia dovolatelia, bolo\nnevyhnutné „z opatrnosti“ podávať riadnu žalobu na plnenie, stal by sa celý inštitút zbytočným, keďže by\nsa bolo treba aj tak obrátiť na súd. Toto ale určite nebolo zámerom zákonodarcu, čo možno predpokladať,\nuž len zo skutočnosti, že Zákon o dobrovoľných dražbách je stále súčasťou právneho poriadku. Účelom\ntohto zákona je práve odbremenenie súdov a poskytnutie možnosti záložným veriteľom domôcť sa\nvymáhanej pohľadávky zabezpečenej záložným právom zriadeným so súhlasom dlžníka efektívne\npriamym výkonom práva, Ústavný súd konštatuje (PL. ÚS 23/2014), že Občiansky zákonník vychádza\nz toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre\nzáložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca\nzáložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka,\nktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným\n\nprávom (zákon o dobrovoľných dražbách) a záložca je povinný tento výkon strpieť a samotný Súdny\ndvor EÚ rozhodol, vo veci C-34/13, že Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje\nvnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku\nzaloženú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného\npráva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, ...Uviedol, že\ntvrdenia navrhovateľa sú tak v absolútnom rozpore ako s kogentnou právnou úpravou, tak i ustálenou\nrozhodovacou praxou.\n78. Nedôvodnosť úvah vyvodil odporca i z judikatúry uvádzanej bez reálneho prepojenia na tento\nnavrhovateľom, keď tento uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v\nuznesení sp. zn. 4Cdo/149/2020 zo dňa 23.02.2022 (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 75/2023) uviedol: „Ak záložný veriteľ vo vyhlásení\npodľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je\nspochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto\nv konaní o určenie neplatnosti dražby skúmať“. Takže najvyšší súd hovorí o skúmaní podmienok v konaní\no neplatnosti dražby, nie o zakazovaní dražby a nejakom prieskume vopred. Namietal, že odporca úplne\nignoruje rozhodnutie C - 34/13, ale zato poukazuje - v konaní o nariadení neodkladného opatrenia na akési Návrhy (t. j. žiadne rozhodnutie) v nejakom konaní na SD EÚ, pričom uvedenému, keďže to\nnie je nijako zdôvodnené, nie je možné reálne porozumieť, keďže možnosť výkonu záložného práva je\nobsahom kogentnej právnej normy / noriem v Občianskom zákonníku, vydané reálnym zákonodarcom,\nSD EÚ nie je zákonodarcom a sám Súdny dvor EÚ (pochopiteľne, keďže by išlo o porušenie princípu\ndeľby moci) postuloval hranicu povinnosti eurokonformného výkladu ako hranicu contra legem ( § 110\nKonstantinos Adeneler C-212/04, § § 44, 47 Pupino C-105/03). Ešte nebol vydaný žiadny Rozsudok a\naj ten môže mať - po jeho vydaní - vzťah len k zákonodarcovi a pro futuro a predmetu tohto konania sa\nvôbec netýka (a to ani nejakého dokazovania, to nie je predsa určené nejakým rozhodnutím SD EÚ).\nHorizontálny účinok smerníc mal za absolútne neprípustný. Súdny dvor, resp. jeho rozhodnutia, nemôžu\nbyť contra legem, výklad „contra legem“ je zakázaný s ohľadom na všeobecné zásady materiálneho\nprávneho štátu, najmä princíp právnej istoty a zákaz retroaktivity. Práve preto sú takéto prípadné\núvahy smerované k zákonodarcovi a pro futuro. Navyše návrh nie je rozhodnutie a určite nemôže\nani rozhodnutie contra legem. Skutkové okolnosti prebiehajúceho konania sú zjavne úplne iné, o.i.\nnavrhovateľ predsa žiadne konanie vo veci samej neinicioval. Navyše riešiť nejaké neskončené konanie\n- bez reálneho rozhodnutia - v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úplne popiera charakter\na podstatu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ale i akúkoľvek právnu istotu. Rovnako ak\nnavrhovateľ poukazuje na to, že Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 2Cdo/210/2021 zo dňa 30.01.2024,\nbod 26 uviedol: „Záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby musí v zmysle § 7 ods. 2 ZoDD v zmluve o\nvykonaní dražby uviesť dôvod konania dražby, a okrem vyhlásenia, že predmet dražby je možné dražiť,\nmusí vyhlásiť aj špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu:\npravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods. 3). Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ, je povinný vyhlásiť, že\njeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej\ndražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške.“ - čo sa presne aj stalo a takéto prehlásenie navrhovateľ\npred súdom zamlčal (hoci má nahliadacie právo do dražobného spisu).Navrhovateľ poukazuje na to.\nže Ústavný súd v náleze sp. zn. IV ÚS 493/2022 zo dňa 27.06.2023, bod 64 (Zbierka nálezov a\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 51/2023), uviedol: „Z judikatúry ústavného súdu aj\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pri posudzovaní, či ide o obydlie chránené Ústavou\nSR, resp. Dohovorom, nie je možné prihliadať iba na formálno-právne skutočnosti, ale je potrebné\nprihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Preto nie je podstatnou otázka, či obydlie spĺňa\nstavebno-technické požiadavky, či bolo postavené legálne, či je užívané legálne, ani či je jeho užívateľ\nprihlásený na trvalý pobyt v tomto obydlí. Podstatná je predovšetkým skutočnosť, či je fakticky ako\nobydlie jeho obyvateľmi užívané“ - pričom však vôbec nie je zrejmé, čo si z uvedeného vyvodzuje,\nkeď žiadnu skutočnosť obydlia ani nijako neosvedčil a takisto nereaguje na judikatúru ESĽP (rozsudok\nveľkého senátu, 18.1.2001, č. 27238/95, § 99, Velosa Barreto proti Portugalsku, rozsudok z 21.11.1995,\nč. 18072/91, § 24), resp. NS SR (8 Cdo 147/2017 z 29.1.2019, 5 Cdo 113/2017, 2 Cdo 36/2019) v zmysle\nktorej to, že je niečo obydlím neznamená prekážku pre možný výkon záložného práva. Navrhovateľ\npoukazuje na rozhodnutie ÚS SR III. ÚS 416/2022, ktoré sa týkalo konania o neplatnosť dražby, teda\nniečoho úplne iného. Navrhovateľka chce naopak dražbu mariť a neumožniť jej vykonanie, hoci sa\nk uvedenému zaviazala. Ide tak len o citáciu nejakých viet z judikatúry, bez akéhokoľvek uvedenia\nprepojenia na tento spor. Takýto postup je zavŕšený požiadavkou, aby Krajský súd rozhodoval o úplne\n\ninom petite ako bol ten, ktorý je predmetom konania. Už uvedená skutočnosť je podľa názoru odporcu\ndostatočná na záver o nedôvodnosti podania navrhovateľa. Navrhovateľ poukazuje (vo všeobecnosti)\nna hodnotu ochrany spotrebiteľa, čo nikto nespochybňuje, akurát opomína uviesť, ako sa uvedené týka\nuvedeného konania a povinnosti vrátiť úver, resp. povinnosti záložcu strpieť výkon záložného práva\nna jeho vrátenie (§151m ods. 4 OZ), osobitne v spojitosti so zákonnou úpravou a rozhodnutím vo\nveci C - 34/13, a zároveň - nepochybne neúmyselne, tak ako pri mnohých iných otázkach - „zabúda“\nna to, že ako Zmluva o fungovaní EU, tak Charta základných práv EU sú rozsiahle dokumenty, ktoré\nzakotvujú množstvo ďalších práv, ktoré je potrebné vykladať v ich komplexnosti a vzájomnej spojitosti,\nnie izolovane, s povinnosťou výkladu zohľadňujúceho pravidlo spravodlivej rovnováhy (pri strete práv),\nt. j. proporcionálne.\n79. Pri aplikácii princípu proporcionality mal za potrebné vychádzať z jeho bazálneho zmyslu ako\npožiadavky kladenej (i) na verejnú moc, aby nezasahovala do ústavou chránených právnych pozícií\nv iných než nevyhnutných prípadoch. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa jeho aplikabilita\nspravidla odvodzuje z ustanovení čl. 1 ods. 1 („Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a\nprávny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“) a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\n(„Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia\nsa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“). V komunitárnom práve je jeho kritický význam podčiarknutý\naj výslovnou reglementáciou v článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie: „Akékoľvek\nobmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať\npodstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva\na slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného\nzáujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Článok 38\nCharty nezakotvuje žiadne zaručené právo (úprava v článku 38 Charty základných práv Európskej únie „Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.“ - vyjadruje skôr iba zásadu adresovanú\nčlenským štátom pri transpozícii komunitárneho práva), navrhovateľ opomína iné, Ústavou i Chartou\nzaručené práva, ako sú napr. tie podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy (rovnako čl. 17 ods. 1 Charty) - vlastnícke\nprávo a jeho ochranu čl. 35 ods. 1 Ústavy (rovnako čl. 16 Charty) - sloboda podnikania (a v jeho rámci\nprávo na zmluvnú autonómiu i právo dosahovanie zisku, nehovoriac o práve na nahradenie toho, čo\nbolo dočasne z majetku veriteľa „poskytnuté“ - t. j. v tomto prípade úverové prostriedky).\n80. Odporca tiež uviedol, že v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu sa z ustanovení čl. 1 ods.\n1 ústavy vyvodzuje aj garancia spravodlivosti. V právnom štáte (chápanom materiálne) je povinnosťou\nvšetkých štátnych orgánov vrátane súdov zabezpečiť reálnu a efektívnu možnosť uplatnenia práv\npriznaných právnym poriadkom. Návrh podľa odporcu cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do\nlegitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom\na v dohodnutom čase. Navrhované rozhodnutie by tak zásadným spôsobom - a to bez relevantného\nzákonného dôvodu - zasiahlo do základného práva chráneného o.i. čl. 20 Ústavy. V zmysle čl. 20 ods.\n1 veta prvá a veta druhá Ústavy SR: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ V zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných\nslobôd: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno\nzbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné\nzásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a\nzabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.“ Predmetom ochrany v zmysle čl. 1 Protokolu\nč. 1 Dohovoru je majetok v širšom slova zmysle - to je nejedná sa iba o vlastnícke právo, ale\naj o ďalšie vecné práva (napr. vecné práva zabezpečujúce splnenie záväzku dlžníka, o.i. záložné\nprávo), rovnako sú predmetom ochranné nielen majetkové hodnoty hmotné - predovšetkým veci,\nale i hodnoty nehmotné (napr. pohľadávky). K rovnakým záverom (vo vzťahu k aplikácii čl. 20 ods.\n1 Ústavy) dospel i Ústavný súd Slovenskej republiky, keď vymedzil: „Majetok, ktorý je predmetom\nochrany zaručenej podľa čl. 20 Ústavy, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty“.\n(rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 19/97) Uvedený rozsah majetkovej ochrany, tak ako je zaručený\nčl. 20 Ústavy, resp. čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru je významný s ohľadom na skutočnosť, že uvedenej\nochrane podlieha o.i. i majetok žalovaného, resp. legitímne očakávanie na nadobudnutie majetku po\nuhradení jeho úverovej pohľadávky. Podľa odporcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak\ncieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní žalovaného ako obligačného\na záložného veriteľa. Úverová zmluva je právnym úkonom, na základe ktorého sa zaväzuje veriteľ,\n\nže na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa\nzaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Veriteľ svoju povinnosť splnil a zo\nsvojho majetku úverové prostriedky poskytol a o uvedené prostriedky došlo k zmenšeniu jeho majetku.\nNa základe uzatvorenej úverovej zmluvy mal odporca za to, že ako veriteľ má legitímne očakávanie,\nresp. legitímnu nádej na uspokojenie jeho splatnej úverovej pohľadávky a každý orgán, vrátane súdu\nje povinný majetok žalovaného chrániť. K uspokojeniu úverovej pohľadávky môže dôjsť i na základe\nrealizácie zabezpečovacieho prostriedku - záložného práva, ktorého predmetom je záloh vo vlastníctve\nzáložcu, pričom možnosť realizovať záložné právo v prípade nesplnenia zabezpečovanej povinnosti\nvyplýva priamo zo skutočnosti existencie záložného práva, pričom záložca je povinný výkon záložného\npráva strpieť a na jeho výkon poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ak dlžník neplní dlh, je v omeškaní,\nvzniká protiprávny stav, ktorého dôsledkom je o.i. vždy vznik škody, pričom majetkové poškodenie\nveriteľa - každým dňom omeškania - narastá. Každým dňom, kedy nie je možné vykonať zabezpečovací\nprostriedok, konkrétne záložné právo, o ktorom kogentné právne normy o.i. stanovujú, že záložný\nveriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zo zálohu a záložca je povinný výkon záložného práva\nstrpieť, práve naopak dochádza k zvyšovaniu majetkovej ujmy veriteľa. Na rozdiel od navrhovateľa\ntak majetkové poškodenie žalovaného každým dňom narastá a nie je zrejmé, či bude môcť byť\nreparovateľné. Celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny\nstav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Ako\nuviedol Ústavný súd vo svojom plenárnom rozhodnutí Pl. ÚS 23/14 citovanom vyššie Občiansky\nzákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša\nmožnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje\nako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho\núkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom\nregulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti\ndanej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby. Zo všetkého\nuvedeného mal za zrejmé, že teoretické poukazovanie na určité normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa\nsú len konaním, ktoré má zastrieť skutočnú podstatu konania dlžníka - neplnenie dlhu. Povinnosť vrátiť\núver s úrokom je povinnosťou zákonnou, rovnako ako je zákonným oprávnenie vykonať záložné právo,\nči povinnosť takýto výkon strpieť. Opätovne poukázal na závery Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých\n„Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie\nspotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako\nakékoľvek iné právne inštitúty.“ (PL. ÚS 11/2016)\n81. Podľa odporcu ani zákonná spotrebiteľská úprava neznamená negáciu akýchkoľvek ďalších\nzákonných noriem, resp. noriem ústavného práva, použitie a aplikácia spotrebiteľskej úpravy v\nnaznačenom smere je v priamom rozpore s obsahom takejto úpravy a pokusom o zneužitie práva vo\nvzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že podľa ustanovenie § 7 ods. 2 zák.\nč. 527/2002 Z.z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť,\nvýšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona a PL.\nÚS 23/2014 uvádza:\nI. Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva\nso sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby,\npričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od\npredchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku\nurčitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách).\nII. vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon\nzáložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa\ndobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných\ndražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom\npredmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť\nprehlásiť určité skutočnosti, Výkon záložného práva je tak podmienený, ako uvádza Ústavný súd,\nexistenciou prehlásenia a uvedené nepredstavuje exekučný titul. Ak sa dlžník domnieva, že obsah\nje údajne nesprávny, má možnosť uvedené uplatniť v inom type konania. Podľa odporcu zo strany\nnavrhovateľa ide opäť o snahu poprieť zjavný obsah právnych noriem. Zdôraznil, že ani (prípadným)\nkonaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádza - samotné vykonanie\nkrokov smerujúcich k vykonaniu dražby, ale ani prípadné vykonanie dražby, nijako do faktického stavu\n(napr. údajného užívania obydlia) nezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet\nneodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav\n\nex tunc, ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať\nžalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu\n(nie hypotetickému) vyprataniu nehnuteľnosti. Mal za to, že za takéhoto stavu tu zjavne nie je nejaká\nbezprostredná potreba úpravy, vykonaním dražby sa do faktického stavu - ak predchádzajúci vlastník\nvec neodovzdá - nezmení vôbec nič. Podľa jeho názoru celý návrh i odvolanie nie je ničím iným ako\npokusom o vylúčenie aplikácie obsahu väčšieho množstva právnych noriem, pokusom o to, aby si dlžník\nv rozpore ius cogens „nadiktoval“, že záložný veriteľ si napriek dlhodobému nesplácaniu nebude môcť\nvykonať záložné právo (ideálne vôbec), s cieľom zmariť náhradné uspokojenie už neplneného dlhu, tak\nako uvedené marí už roky. Uvedené je podľa neho výlučne zámienkou na nerešpektovanie kogentnej\nprávnej úpravy a neplnenie právnych povinností po tom, ako veriteľ úver poskytol a dlžník povinnosť\ntento vrátiť dohodnutým spôsobom nesplnil. Podľa názoru odporcu súd nemôže na základe neúplného\na špekulatívneho podania dlžníka a subjektu povinnosti zakázať mu realizáciu jeho zákonných opatrení,\nktoré má zaručené kogentnou právnou úpravou, uvedený postup by bol v priamom rozpore s Ústavou\n(o.i. čl. 1, čl. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy), v ďalšej časti podania žalovaný poukáže i na rozhodnutia ÚS\nSR, SD EÚ, resp. ESĽP k danej otázke (resp. otázke údajného práva na obydlie). V rámci koncepcie\nmateriálneho právneho štátu sa z ustanovení čl. 1 ods. 1 ústavy vyvodzuje aj garancia spravodlivosti.\nV právnom štáte (chápanom materiálne) je povinnosťou všetkých štátnych orgánov vrátane súdov\nzabezpečiť reálnu a efektívnu možnosť uplatnenia práv priznaných právnym poriadkom. Návrh podľa\nneho cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa\nsplnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase. „Návrh“ na nariadenie\nneodkladného opatrenia tak cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní\nžalovaného ako obligačného a záložného veriteľa. Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu\nzaručeného ustanovením článku 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky je podľa odporcu aj princíp\nprávnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (napr. II. ÚS 48/97, PL. ÚS\n37/99, PL. ÚS 57/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04). Ústavný súd Slovenskej republiky vo\nsvojej judikatúre viackrát zdôraznil, že k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí ochrana legálne\nnadobudnutých práv (napr. I. ÚS 30/99) a ochrana tzv. legitímnych očakávaní: „Nad rámec doterajšej\njudikatúry ústavný súd zdôrazňuje, že v súlade s tendenciami príznačnými pre modernú európsku\nkonštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv. legitímne očakávanie\n(legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj\nkeď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským\nzásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych\nnoriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu\nmateriálneho právneho štátu, v ktorom sú všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu podriadení\nústave a jej princípom.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa\n4.12.2007)\n82. Odporca bol toho názoru, že navrhovateľ si nesplnil svoje procesné povinnosti v čase na to\nurčenom čase (s jasným následkom v podobe nemožnosti byť - ak bude rozhodnuté v súlade so\nzákonom - s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný) - vo svojich procesných úkonoch\nvšetky nevyhnutné skutočnosti ani netvrdí, ale predovšetkým vôbec nepreukazuje. navrhovateľ všetky\npodstatné skutočnosti ani netvrdil, ani neosvedčil/ nepreukázal „Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom\nkľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné\npovinnosti a procesné bremená).“ - uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS\n246/2019) osobitne netvrdil a nepreukázal, že zabezpečovaný dlh plnil, práve naopak, potvrdil opak nesplácanie od roku 2016. Vyhovením do konania nikdy reálne v takejto podobe nevneseného návrhu\nby podľa neho súd postupoval spôsobom znamenajúcim negáciu obsahu ustanovení §§ 151a, 151j OZ a\nzáverov vyplývajúcich z plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. Pl. ÚS 23/14 (ale i rozhodnutia\nSD EÚ vo veci C - 34/13), v rozpore s kogentnou právnou úpravou i ustálenou rozhodovacou praxou\nNS SR. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez akýchkoľvek pochybností podľa neho cieli k\nústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní žalovaného týkajúcich sa zabezpečenia\njeho pohľadávky a jej uspokojenia - v prípade ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne plnená\n- z poskytnutej zábezpeky predpokladaným spôsobom aprobovaným zákonom (o.i. §§ 151a OZ, 151j\nods. 1 OZ). Opakovane zdôraznil- a to predovšetkým s ohľadom na charakter „návrhu“ i odvolania - že\nani zákonná spotrebiteľská úprava neznamená negáciu akýchkoľvek ďalších zákonných noriem, resp.\nnoriem ústavného práva, použitie a aplikácia spotrebiteľskej úpravy v naznačenom smere je v priamom\nrozpore s obsahom takejto úpravy a pokusom o zneužitie práva vo vzťahu ku konaniu o nariadenie\nneodkladného opatrenia a že „aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného\n\nsúkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné\ninterpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty.“ (PL. ÚS 11/2016)\n83. S ohľadom na všetko vyššie odporca ako subjekt, voči ktorému smeroval návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, navrhuje, aby odvolací súd alternatívne:\nI. alebo rozhodnutie zmenil a podanie navrhovateľa odmietol,\nII. alebo odmietol jeho odvolanie,\nIII. alebo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.\n84. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a\nz dôvodov podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že jej odvolanie je\ndôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné opätovne zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n85. V zrušujúcom uznesení z 8.7.2024 č. k. 4Co59/2024-120 odvolací súd v predmetnej veci uviedol,\nže aj odvolací súd posúdením návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení\ns listinnými dôkazmi, k nemu pripojenými, na ktoré sa odvoláva, v zhode so súdom prvej inštancie\ndospel k záveru, že navrhovateľka v danom prípade dostatočne osvedčila všetky zákonné podmienky,\nnevyhnutné pre poskytnutie požadovanej predbežnej ochrany /existenciu právneho vzťahu medzi\nnavrhovateľkou, ako dlžníkom, záložcom a odporcom, ako veriteľom a záložným veriteľom, založeného\npísomnou zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 17.4.2014 a písomnou zmluvou o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou zo dňa 17.4.2014 a neodkladnosť požadovanej úpravy\npomerov, odvíjajúcej sa od oznámenia odporcu, ako záložného veriteľa, o začatí výkonu záložného\npráva zo dňa 8.1.2024 k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXX k. ú. K., obec K., okres Z., vrátane\nstavby rodinného domu súp. č. XXX, keď treba mať na zreteli, že v danom prípade u označených\nnehnuteľností sa jedná o obydlie navrhovateľky /trvalý pobyt podľa registra obyvateľov SR/, ktoré\npodlieha osobitnému režimu ochrany podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred\nzákonom/ a tiež to, že odporca má jednoznačne vzťah k týmto nehnuteľnostiam titulom zmluvného\nzáložného práva a toto právo vykonať v prospech uspokojenia svojej pohľadávky. Aj odvolaciemu súdu\nbolo zrejmé, že navrhovateľka sa za daných okolností nachádza v stave bezprostredného ohrozenia,\nkeďže výkon záložného práva na základe záložnej zmluvy je prípustný bez ingerencie štátnej moci, a\nto na základe úpravy zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Zásah v podobe dočasného\nzákazu výkonu záložného práva v snahe zamedziť ohrozeniu elementárnej životnej potreby /obydlia/\nnavrhovateľky považoval aj odvolací súd za súladný s princípom proporcionality, keďže obmedzenia /\nlen na určený čas/, vzniknuté odporcovi, nedosiahnu intenzitu ujmy, ktorú by utrpela navrhovateľka\npri strate jej obydlia. Samotnú stratu bývania mal za zásadný zásah do práva na rešpektovanie\nobydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto\nopatrenia na súdne preskúmanie /rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04/. Odvolací súd súhlasil\ns názorom súdu prvej inštancie, že na základe právoplatného rozhodnutia o veci samej bude zistené,\nči záložné právo odporcu, resp. ním vyhlásením deklarovaná pohľadávka voči žalovanej, ako jeden\nz predpokladov pre výkon dobrovoľnej dražby, existuje alebo nie, či spotrebiteľská zmluva zo dňa\n17.4.2014 ne/obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne prejudiciálne, vzhľadom na tvrdenia\nnavrhovateľky a pripojené listinné dôkazy, či odporca platne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\núveru/, čím sa odstráni právna neistota v pomeroch strán. Do právoplatnosti takéhoto rozhodnutia\nbudú zabezpečené právne vzťahy strán sporu požadovaným neodkladným opatrením. V tomto smere\nvyhodnotil odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, t. j. na nutnosť zásahu štátu do výkonu záložného\npráva záložným veriteľom v prípade začatia jeho výkonu na obydlí navrhovateľa, za neopodstatnené\nprávne argumenty odporcu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nie\nje postačujúce odkázať navrhovateľku na následnú ochranu postupom podľa zákona o dobrovoľných\ndražbách. Porušenie subjektívnych práv je v zásade vždy možné riešiť následným zásahom súdu\na uvedeným by bolo možné argumentovať pri akomkoľvek bezprostrednom ohrození, avšak prijatím\ntakého výkladu by potom úprava neodkladných opatrení strácala svoj zmysel. Jej podstatou je totiž\nuľahčenie prístupu k spravodlivosti promptnejším spôsobom, kedy by sa následná snaha o reparáciu\npoškodených práv minula svojmu cieľu, resp. by už ani nebola možná. Okamžitý predaj nehnuteľností\na spoliehanie sa na iné procesné nástroje, regulované zákonom o dobrovoľných dražbách, i podľa\nodvolacieho súdu v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie vytvára neprípustné ohrozenie\nv podobe potreby prípadných ďalších súdnych sporov. Filozofia súdneho procesu pritom vychádza z\n\npremisy, že toto má slúžiť k ochrane a presadzovaniu práv subjektov, nie k produkovaniu ďalších civilných\nsporov. Odkladom výkonu záložného práva odporcovi nariadením tohto neodkladného opatrenia sa\nmu neodníma toto jeho právo. Zároveň mu, s prihliadnutím na jeho predmet podnikania a ekonomickú\nsituáciu, nemôže odkladom výkonu záložného práva vzniknúť ťažko napraviteľná ujma, keďže záložné\nprávo na sporných nehnuteľnostiach /zapísané na liste vlastníctva/ mu zostáva zachované. Naopak\nohrozenie navrhovateľky sa z pohľadu súdu prvej inštancie javí aktuálne ako mimoriadne vysoké.\nUvedený záver vyslovil súd prvej inštancie s rešpektom k zásade neprejudikovania meritórneho výsledku\nsporu a takýto postoj zaujal i odvolací súd, pričom nariadená dočasná úprava pomerov vo vzťahu k\nodporcovi spĺňa svoj základný účel tým, že do rozhodnutia vo veci samej dočasne stabilizuje pomery\nmedzi stranami sporu a súčasne rešpektuje zásadu primeranosti, keďže do práva odporcu nebude\nneúmerne zasahovať a zároveň vydané neodkladné opatrenie je zárukou, že navrhovateľka nepríde o\nsvoje obydlie predčasným výkonom záložného práva.\n86. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia, nariadeného na určitú dobu, ktorého typ bol vtedy\n(a aj aktuálne je) predmetom odvolacieho prieskumu, je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným\nalebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej,\nresp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu\ninštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť\nosvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok\nna dočasné riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami sporu, ak je obava, že by\nbol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, resp. že by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná,\nprípadne už vzniknutá ujma sa zväčšovala. Jeho základným atribútom (pre daný typ neodkladného\nopatrenia) je dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si\nvyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy\npomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, prípadne obavou zo\nvzniku škody. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať\nnaplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa\nneodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi\nstranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre\nvyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy\npomerov, by bolo právo žalobcu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti\npotrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako\naj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné\npredpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či\nv prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích\nosôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje.\nMiera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou situácie.\nNeodkladné opatrenie sa využíva za situácie, keď „sa niečo deje“, presne ako v danom prípade.\n87. Odvolací súd v rámci zrušujúceho uznesenia konštatoval, že k splneniu vyššie uvedených kritérií\nv danom prípade zo strany navrhovateľky došlo. Odvolací súd nesúhlasil s odvolacou námietkou\nodporcu, že v danom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia na neurčitý čas a teda navždy\na že neodkladné opatrenie fakticky nahrádza rozhodnutie vo veci samej, nakoľko uložením povinnosti\nnavrhovateľke podať na súd žalobu vo veci samej dochádza k zákonnému riešeniu zániku nariadeného\nneodkladného opatrenia, ktoré tak nepôsobí navždy, ale len dočasne a v zákonom stanovených\nprípadoch dochádza k jeho zániku zo zákona bez iniciatívy účastníkov konania o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, alebo rozhodnutím súdu bez návrhu. Nesúhlasil, že ak v danom prípade\nsúd prvej inštancie uložil navrhovateľke podať v stanovenej lehote na súd žalobu vo veci samej, by\nmalo ísť o neodkladné opatrenie nariadené navždy bez časového obmedzenia, nakoľko toto bude aj\nbez návrhu zrušené súdom prvej inštancie v prípade taxatívnych zákonných situácií a teda pôsobí\ndočasne, alebo dôjde k jeho zániku ex lege. Odvolací súd však vytkol súdu prvej inštancie, že ak\nnavrhovateľka nevymedzila predmet budúceho meritórneho sporu jednoznačne, súd prvej inštancie\nnevyhodnotil, či je alebo nie je v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v\nktorom prioritne posudzuje mieru osvedčenia nároku vo veci samej, petitom návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia striktne viazaný tak, ako v kontradiktórnom meritórnom civilnom spore, avšak\nnajmä pokiaľ ide o samotný výrok neodkladného opatrenia v časti určenia povinnosti navrhovateľke\npodať v lehote 60 dní na súd žalobu, ktorej predmet neurčil a ktorý tak nezodpovedá dikcii ust. § 336\nods. 2 CSP. Po citácii tohto procesného ustanovenia konštatoval, že v novej úprave neodkladných\n\nopatrení podľa CSP sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa nemusí neodkladné opatrenie s\nkonaním vo veci samej spájať nevyhnutne, ale len ak vo výroku uznesenia takúto povinnosť súd uloží\nnavrhovateľovi, ktorému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Takúto povinnosť súd\nneuloží vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov\nmedzi stranami. V danom prípade súd prvej inštancie za to nemal, takýto predpoklad nevzhliadol, keď\npráve preto uložil navrhovateľke žalobu vo veci samej podať a neodkladné opatrenie má teda dočasný\ncharakter, avšak pochybil, ak síce v odôvodnení napadnutého uznesenia vysvetlil, prečo sa neriadil\ndikciou ust. § 336 ods. 2 CSP a predmet žaloby vo veci samej vo výroku napadnutého uznesenia\nvzhľadom na postavenie navrhovateľky ako „dominus litis“ nevymedzil, avšak odvolací súd tento jeho\nprocesný postup vyhodnotil a posúdil ako nesprávny. Odvolací súd mal za to, že konanie o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia je upravené procesnými normami špecifickými pre toto konanie,\nide o osobitnú právnu úpravu procesného charakteru, ktorá má prednosť pred procesnou právnou\núpravou všeobecnou. Reaguje tak špecificky na osobitný charakter konania o návrhoch na neodkladné\nopatrenia, ako výnimočného inštitútu civilného sporového konania, preto nie všetky zásady CSP naň\nmožno aplikovať mechanicky, ale je potrebné výnimočnosť tohto konania akceptovať. Preto ak zákonná\ndikcia ust. § 336 ods. 2 CSP ukladá konajúcemu súdu v prípade uloženia povinnosti navrhovateľovi\npodať na súd žalobu vo veci samej aj povinnosť vo výroku takéhoto uznesenia presne špecifikovať\nstrany sporu (čo súd prvej inštancie v danom prípade splnil) a aj predmet konania vo veci samej (čo súd\nprvej inštancie odvolávajúc sa na zásadu „dominus litis“ nesplnil), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie\nsa ňou riadiť, práve v záujme zachovania špecifickosti konania o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, v rámci ktorého je potrebné dbať na proporcionalitu, práva oboch strán, nekontradiktórnosť\ntohto konania, pružnosť, rýchlosť, obmedzenie rozsahu procesných práv a povinností, keď zákonodarca\nvyjadril v ust. § 336 ods. 2 CSP úmysel brať zreteľ na efektívnosť konania o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a túto zásadu povýšil nad zásadu „dominus litis“ práve v záujme pružnosti a\nproporcionality pre obe strany. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vetdy napadnuté uznesenie\nzrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným\npostupom spočívajúcim v nedodržaní procesnej povinnosti podľa § 336 ods. 2 CSP porušil právo strán\nkonania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na spravodlivý súdny proces v takej miere,\nktorý nemožno napraviť vzhľadom na dvojinštančnosť tohto konania súdom odvolacím, a to v celosti,\nkeďže oba výroky napadnutého uznesenia boli od seba závislé. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd\nvtedy vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\na nové rozhodnutie o ňom, v ktorom konaní bude súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný\nvyššie uvedenými intenciami odvolacieho súdu. V novom konaní dal úlohu súdu prvej inštancie opätovne\nrozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle týchto preňho záväzných intencií\nodvolacieho súdu a uložiť navrhovateľke povinnosť v určitej lehote podať na súd žalobu vo veci samej\ns vymedzením strán takejto žaloby a aj jej predmetu podľa § 336 ods. 2 CSP.\n88. Po opätovnom rozhodnutí súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\na opätovnom predložení veci súdom prvej inštancie odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní\nnavrhovateľky proti novému odvolaním napadnutému uzneseniu odvolací súd z predloženého spisového\nmateriálu zistil, že súd prvej inštancie sa po zrušení jeho prvého rozhodnutia intenciami odvolacieho\nsúdu neriadil dôsledne a rovnako dôsledne sa neriadil ani procesnými ustanoveniami CSP príslušnými\npre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n89. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\nPodľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby\npodľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy\npomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich\ndôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého\nneodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\nPodľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,\npravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný\nnávrh.\nPodľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku\nuznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto\npovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú\núpravu pomerov medzi stranami.\n\nPodľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo\nveci samej.\n90. Vychádzajúc z dikcie vyššie citovaných procesných ustanovení vyplýva, že náležitosťou návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia nie je uvedenie konkrétneho petitu budúcej žaloby vo veci\nsamej a k jeho formulácii žalobcom nebol žalobca zaviazaný ani intenciami zrušujúceho uznesenia\nodvolacieho súdu vydaného vo veci. Náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je petit\npožadovaného neodkladného opatrenia, čo navrhovateľka v danom prípade v návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia splnila, ďalej opísala podľa nej rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, a opísala aj nárok, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana. Súd prvej inštancie teda nepostupoval procesne správne, ak po zrušení pôvodného\njeho rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie vyzval navrhovateľku na formuláciu\npetitu budúcej žaloby vo veci samej a z dôvodu podľa súdu prvej inštancie jeho nesprávnej voľby\nnavrhovateľkou návrh na nariadenie neodkladného opatrenia napriek záveru o osvedčení hrozby\nneodstrániteľnej ujmy navrhovateľke zamietol. Z dikcie ust. § 336 ods. 2 CSP je pritom jednoznačné,\nže k vymedzeniu predmetu budúceho meritórneho sporu je zaviazaný konajúci súd, ktorý nesie i\nzodpovednosť za jeho určenie, keďže práve aj proti tomuto výroku súdneho rozhodnutia môže aj\nnavrhovateľ neodkladného opatrenia podať odvolanie, ktoré je však v zmysle ust. § 359 CSP oprávnený\npodať výlučne ten subjekt, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Navrhovateľ teda za voľbu\npredmetu sporu vo veci samej, ku ktorého iniciovaniu bol zaviazaný súdnym rozhodnutím vydaným podľa\n§ 336 ods. 1, 2 CSP, zodpovedný nie je, neuplatňuje sa tu teda zásada „dominus litis“, ako nesprávne\nargumentoval súd prvej inštancie a na základe tejto nesprávnej právnej úvahy obral navrhovateľku\no jej inak osvedčené právo na súdnu ochranu. K postupu zvolenému súdom prvej inštancie po\nzrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nebol súd prvej inštancie zaviazaný ani týmto zrušujúcim\nuznesením odvolacieho súdu, ktorý v rámci pokynov pre účely ďalšieho konania vo veci uložil súdu\nprvej inštancie posúdiť opodstatnenosť žalobkyňou uvedených predmetov do úvahy prichádzajúcich\nmeritórnych sporov, posúdiť, či je takýmto vymedzením navrhovateľkou viazaný (v čom pochybil), a sám\nurčiť predmet budúceho meritórneho konania vo výroku uznesenia, ktorým uloží navrhovateľke iniciovať\nspor vo veci samej.\n91. V ďalšom pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu vyjadrené vo vyjadrení k návrhu a k\nodvolaniu navrhovateľky o dočasnom charaktere navrhovaného neodkladného opatrenia a o osvedčení\npreukázania hrozby ujmy navrhovateľke sa odvolací súd pridržiava odôvodnenia svojho zrušujúceho\nuznesenia vydaného dňa 8.7.2024 č. k. 4Co59/2024-120.\n92. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §\n389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie vyššie uvedeným nesprávnym procesným\npostupom znemožnil navrhovateľke realizáciu jej patriacich procesných práv v takej miere, že porušil\njej právo na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné vzhľadom na dvojinštančnosť každého\nsúdneho konania napraviť súdom odvolacím. V danom prípade prevláda zásada zachovania všetkých\nprocesných oprávnení navrhovateľky nad zásadou hospodárnosti konania, z ktorého dôvodu odvolací\nsúd výnimočne nepostupoval podľa § 390 CSP a sám nerozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, hoci už predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie o tomto návrhu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie neuposlúchnutím intencií odvolacieho\nsúdu , ktoré boli vyjadrené v zrušujúcom uznesení určite a zrozumiteľne, obral navrhovateľku o možnosť\nprípadného odvolania sa proti výroku uznesenia, ktorým by až odvolací súd formuloval predmet sporu,\nktorý by mal byť iniciovaný na základe tohto výroku súdneho rozhodnutia a mohol by prípadne viesť k jej\nneúspechu takejto prípadne nesprávne čo do predmetu sporu súdnym rozhodnutím nariadenej žaloby. I\npodľa komentára k CSP autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.,\n2. vydanie, str. 1281 “Proti výroku o uložení žalobnej povinnosti sa môže navrhovateľ odvolať. Dôvodom\nodvolania môže byť samotné uloženie takejto povinnosti, ak sa navrhovateľ domáhal nariadenia\nneodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samu, ale aj nesprávne uloženie žalobnej povinnosti čo\ndo osoby budúceho žalovaného alebo predmetu budúcej žaloby.\n93. Odvolací súd je toho názoru, že tento jeho procesný postup je plne súladný s Nálezom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.570/2023 z 21.12.2023, ktorý vo vzťahu k sťažovateľom\nnamietanému porušeniu ústavných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s nesprávnou aplikáciou § 390 CSP pripomenul, že\n\n„cieľom § 390 CSP je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania. Krajskému súdu sa v konaní o druhom\nodvolaní ukladá povinnosť rozhodnúť vec, ak rozhodnutie okresného súdu bolo už raz krajským súdom\nzrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ak krajský súd ignoruje alebo bez odôvodnenia\nnerešpektuje § 390 CSP, predstavuje jeho postup ústavne neakceptovateľný zásah do základného práva\nna súdnu ochranu, pretože koliduje s jeho obsahom v záruke postupu podľa zákona (I. ÚS 451/2022,\nIII.ÚS 379/2017). Opomenutie príkazu, aby krajský súd sám vo veci rozhodol, a to bez akéhokoľvek\nodôvodnenia tohto opomenutia, je excesom, ktorý zakladá porušenie ústavných práv na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ústavy a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 5/2018). Tieto závery\nvšak neposkytujú odpoveď na otázku, či zákaz druhýkrát zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť\nmá absolútnu povahu a či z pravidla podľa § 390 CSP je možné ústavne konformným spôsobom odvodiť\nvýnimku. Z uvedených záverov je zrejmé, že pokiaľ krajský súd dostatočným spôsobom odôvodní, prečo\naj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu, takýto postup môže byť ústavne súladný. Krajský súd\nvšak musí splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva,\nže s ohľadom na cieľ § 390 CSP je pre spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu.\nVrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť po tom, čo krajský súd zváži, že jeho\nrozhodnutie by bolo v danej veci horším riešením. Pritom nie je postačujúce len všeobecné konštatovanie\no lepšej vybavenosti okresného súdu pre rozhodnutie. Okrem toho rozhodnutie okresného súdu musí\nvykazovať závažné nedostatky. Je tomu tak najmä v prípade, keď je zjavné, že sa okresný súd v rozpore\ns § 391 ods. 2 CSP nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím krajského súdu a vo svojej podstate\nopakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje svoje právomoci súdu prvej inštancie,\ntak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Pokiaľ by nebolo možno odchýliť sa od § 390 CSP, okresné\nsúdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich právomocí s následkom ich faktického prenosu na\nodvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia iných ústavných práv strán civilného sporu.”\n94. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný\nvyššie uvedenými intenciami odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a povinný so zreteľom na ne o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia opätovne rozhodnúť v zmysle týchto preňho záväzných intencií\nodvolacieho súdu a uložiť navrhovateľke povinnosť v určitej lehote podať na súd žalobu vo veci samej\ns vymedzením strán takejto žaloby a aj jej predmetu podľa § 336 ods. 2 CSP.\n95. O nároku na náhradu trov aj tohto odvolacieho konania, ako aj konania prvoinštančného, rozhodne\nsúd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie skončí (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).\n96. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/31/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:670152f6-5d3c-4420-9267-b553afe595ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.595.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 595/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 595/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.595.2023.1"}, {"guid": "ussr:30c16317-81e0-4f1b-a719-cbb75c493bc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 493/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 493/2022 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.493.2022.1"}, {"guid": "ussr:a66efee7-8b10-4854-a384-4e16bf09cf9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.701.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 701/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 701/2022 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.701.2022.2"}, {"guid": "ussr:579d879c-b19d-4186-ba01-1fcf2a1d1978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 451/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 451/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1"}, {"guid": "ussr:e835754a-6638-4e73-8400-685d079e4cdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.462.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.462.2022.2"}, {"guid": "ussr:fed6dc2e-3273-464a-a282-a3645dc58f1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.490.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 490/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 490/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.490.2022.1"}, {"guid": "ussr:1f1ff034-d0da-4d40-89a0-bf5ea2871e6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 416/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1"}, {"guid": "ussr:b8347a36-95e6-46a6-bf58-eb8bc04598c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.106.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 106/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 106/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.106.2021.2"}, {"guid": "ussr:3255649b-600a-4d1c-bd71-074edb57f8b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.52.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.52.2020.2"}, {"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "ussr:b0fdb322-b60d-4577-8a82-e52a8895f081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "ussr:5d8045f8-74bf-48cf-acc0-ab12914a030a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.379.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 379/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 379/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.379.2017.2"}, {"guid": "ussr:0d3136c9-4410-4e61-b5e6-5add546de7f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 796/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780"}, {"guid": "ussr:0d6af1f2-4407-4062-bb69-b1bf39eaabcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 253/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2010 z 30. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d6af1f2-4407-4062-bb69-b1bf39eaabcc"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-28", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0"}, {"guid": "ussr:6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:33e2f75a-553e-427c-bb22-409e47b17935", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/97 z 13. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-13", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e2f75a-553e-427c-bb22-409e47b17935"}, {"guid": "588d5ea8-4e01-410f-b7aa-f5662aaf8798:2fd0b6cf-9032-4d46-9e95-397c67b3d8c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5617206630.1", "spisova_znacka": "2Cdo/210/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/210/2021 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5617206630.1"}, {"guid": "a683d887-7206-4bd0-a102-9874b5ed1fd2:8eb91e50-59e1-40fe-acba-371ed3252884", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1", "spisova_znacka": "4Cdo/149/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1"}], "citovane_v": []}