{"guid": "15fb7f95-2180-4f16-a8e0-440064224b52:306034c5-71c9-44fa-b91c-9172ebd4fd20", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2119207577.3", "spisova_znacka": "2Cob/90/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/90/2023 z 19. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. augusta 2025, sp. zn. 2Cob/90/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:2119207577.3", "identifikacne_cislo": "2119207577", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "nazov": "§ 536 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "nazov": "§ 536 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-3", "nazov": "§ 536 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546.odsek-1", "nazov": "§ 546 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-546"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-546", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/306034c5-71c9-44fa-b91c-9172ebd4fd20", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2119207577.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2119207577.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2119207577.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/90/2023\n2119207577\n19. 08. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:2119207577.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobkyne: C.. K. E., nar. XX.X.XXXX,\nbytom H. R. B. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U. - P. Č..\nXXXX, XXX XX U., zastúpenému: Mgr. Barbora Hlavatá, advokátka so sídlom SNP 1445/41-9, 017 07\nPovažská Bystrica, v konaní o zaplatenie sumy 1.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/298/2019 - 247 zo dňa 13.6.2022 v spojení s\nopravným uznesením 23Cb/298/2019 - 360 zo dňa 9.2.2023 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/298/2019 - 247 zo dňa\n13.6.2022 v spojení s opravným uznesením 23Cb/298/2019 - 360 zo dňa 9.2.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 23Cb/298/2019 - 247 zo dňa 13.6.2022 rozhodol vo výroku\nI. tak, že žalobu zamietol a vo výroku II. uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému\nv plnej výške.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala,\naby jej žalovaný uhradil sumu 1.500,- Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 1.2.2016 bola\nuzavretá medzi ňou ako poskytovateľom a žalovaným ako zadávateľom zmluva o poskytovaní služieb\nmarketingu, PR a reklamy. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, konkrétne do dňa\n31.12.2018. S poukazom na znenie čl. 3. 1 tejto zmluvy bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobkyni\nodmenu za poskytnuté služby v sume 1.500,- Eur mesačne na základe žalobkyňou vystavenej faktúry k\nposlednému dňu v mesiaci. Za uvedeným účelom bola žalovanému zo strany žalobkyne vystavená dňa\n30.4.2016 faktúra č. 24/2016 na celkovú sumu 1.500,- Eur so splatnosťou faktúry dňa 15.5.2016. Napriek\nopätovným výzvam žalobkyne adresovaným žalovanému, tento ku dňu podania návrhu na začatie\nkonania neuhradil žalobkyni ani len časť z vyššie uvedenej sumy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný\nsi doposiaľ nesplnil svoj záväzok zaplatiť žalobkyni sumu 1.500,- Eur vyplývajúcu z predloženej faktúry.\nSúd prvej inštancie žalobe vyhovel a vo veci vydal dňa 3.9.2019 platobný rozkaz č. k. 25Cb/91/2019-14.\n3. Žalovaný podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor a v rámci procesnej obrany namietal,\nže v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb marketingu, PR a reklamy zo dňa 1.2.2016 sa zmluvné\nstrany dohodli na vzájomnej spolupráci v oblasti PR a marketingu podľa charakteru obchodnej činnosti\nzadávateľa, v rámci ktorej mala žalobkyňa ako poskytovateľ osobne a na vlastnú zodpovednosť vytvárať\na poskytovať tzv. produkty divízií 2, 5 a 6 a ich oddelení a sekcií podľa platného organizačného poriadku\n(ORGBOARD) spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r.o., pričom žalobkyňa ako poskytovateľ tvrdila, že\n\nje špecialista na poskytovanie služieb v oblasti obchodu a marketingu s dlhoročnou praxou a že má\nvšetky kvalifikačné predpoklady na plnenie povinností v zmysle predmetnej zmluvy. Žalovaný potvrdil,\nže za vykonanú činnosť prislúchala žalobkyni odmena vo výške 1 500,- Eur vrátane DPH mesačne,\navšak len v prípade, ak by za príslušný mesiac skutočne nejaké služby v zmysle zmluvy poskytla, čo\nsa však za mesiac apríl 2016 nestalo. Žalobkyňa síce predložila v predmetnom období určité výsledky\nsvojej činnosti, avšak jednalo sa len o neurčité a nedokončené návrhy, pričom tieto neboli konateľom\nspoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r.o. Mgr. Milošom Lipkom schválené a taktiež z týchto predložených\ndokumentov nie je možné jednoznačne vyvodiť, že by sa jednalo o výsledky činnosti práve za mesiac\napríl 2016. Žalovaný poukázal na viaceré porušenia zmluvného vzťahu zo strany žalobkyne ako aj\nna nedodanie dohodnutých produktov v zmysle zmluvy. Mgr. Lipka tieto uvedené návrhy žalobkyne\nako konečné hodnotné produkty nikdy neschválil, preto ich v žiadnom prípade nemožno považovať\nza tzv. konečné hodnotné produkty v zmysle zmluvy, za ktoré by žalobkyni prislúchala odmena vo\nvýške 1.500,- Eur ako odmena za vykonané služby za mesiac apríl 2016. Navyše, ako už bolo\nuvedené, z týchto predložených dokumentov nie je možné jednoznačne vyvodiť, že by sa jednalo\no výsledky činnosti žalobcu práve za mesiac apríl 2016. Na základe vyššie uvedených skutočností,\nako aj na základe pravidelnej komunikácie s Mgr. Milošom Lipkom ako konateľom spoločnosti DINTECHNIK spol. s r.o., pre ktorú mali byť služby v zmysle vyššie citovanej zmluvy poskytované, žalovaný\nnásledne žalobkyni prostredníctvom poštového podniku ako aj prostredníctvom e-mailu zaslal „Výzvu\nna preukázanie plnenia zo zmluvy o poskytovaní služieb marketingu, PR a reklamy“ zo dňa 16.5.2016, a\nto za účelom vyhodnotenia priebežných výsledkov vzájomnej spolupráce v zmysle zmluvy. Na uvedenú\nvýzvu žalobkyňa vôbec neodpovedala a následne bola z jej strany doručená písomná výpoveď zmluvy\no poskytovaní služieb marketingu, PR a reklamy zo dňa 1.2.2016 s dátumom vyhotovenia 19.5.2016\nspolu s faktúrou č. 26/2016.\n4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uviedla, že žalovaný bez relevantného dôvodu\ndefinuje nárok žalobkyne uplatňovaný z titulu predloženej faktúry ako odmenu za mesiac \"apríl 2016\",\npričom nie je zrejmým, ako k tomuto záveru dospel, keď táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej\nfaktúry, rovnako ani z uzavretej zmluvy. Žalovaným tvrdené odsúhlasovanie poskytnutých služieb zo\nstrany žalobkyne (či už žalovaným alebo Mgr. Lipkom, ktorý však nebol ako vyplýva zo zmluvy ani\nzmluvnou stranou) sa viaže a je riešené výslovne len v čl. 3.2 zmluvy a týka sa konzultačnej činnosti\nnad rámec služieb definovaných v čl. 2.2 zmluvy. Naviac, ak bolo v čl. 3.6 zmluvy výslovne dojednané,\nže \"zaplatenie odmeny podľa čl. 3.1 a 3.2 zmluvy alebo jej časti bez ďalšieho neznamená, že zadávateľ\npovažuje poskytnuté služby za dodané riadne a včas, v súlade s objednávkou, touto zmluvou, záujmami\nzadávateľa, či v zodpovedajúcej kvalite a kvantite\". Žalovaný sám priznal, že žalobkyňa síce predložila\nv predmetnom období, t. j. v čase trvania zmluvného vzťahu určité výsledky svojej činnosti, avšak\nmalo sa jednať len o neurčité a nedokončené návrhy, z čoho vyplýva opätovne len snaha žalovaného\nbagatelizovať riadne poskytnuté služby zo strany žalobkyne v prospech žalovaného bez akejkoľvek\ndôkaznej váhy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v predmetnej zmluve absentuje akékoľvek konkrétne\ndojednanie týkajúce sa vytýkaných vlastností poskytnutých služieb, ako napríklad kvality, či kvantity,\nlehoty už boli spomínané, či akákoľvek preukázateľná reklamácia činnosti (poskytovaných služieb)\nposkytovateľa počas trvania zmluvného vzťahu zo strany žalovaného. Žiadna takáto výhrada nebola\nv rozhodnom období žalobkyni písomne doručená. Po uzavretí zmluvy došlo zo strany žalobkyne k\nvystaveniu dvoch faktúr č. 8/2016 a č. 14/2016, obe na totožnú sumu 1.500,- Eur = 50 hodín služby x\n1 hodina á 30,- Eur (ako aktuálne sporovaná faktúra č. 24/2016) z titulu poskytnutého plnenia služieb\nvo forme konzultačnej činnosti v prospech žalovaného a v zmysle určeného predmetu zmluvy, ktoré\nboli žalovaným riadne a bez výhrad uhradené v celkovej výške. Závery žalovaného o tom, že služby sa\nmali v zmysle zmluvy poskytovať priebežne, pravidelne a riadne, mali spĺňať isté formálne a obsahové\nnáležitosti možno hodnotiť ako nepreskúmateľné kritériá, ktoré i sám žalovaný vo svojich vyjadreniach\ndefinuje vo všeobecnej rovine bez bližšej konkretizácie ich podstaty či špecifických vlastností. V zmluve,\nako sám priznáva, nebolo nič podobné výslovne dohodnuté. Nie je pravdivým, že by žalovaný dňa\n16.5.2016 preukázateľne doručil spomínanú výzvu žalobkyni, naviac však z obsahu tejto výzvy po jej\ndôkladnom preskúmaní nemožno jednoznačne ustáliť, že v nej odporca v zmysle zákona reklamuje\nslužby poskytnuté navrhovateľom počas trvania zmluvného vzťahu. Žalobkyňa následne vo vyjadrení\nopísala fungovanie zavádzania ORGBOARD do spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r.o.\n5. Na toto vyjadrenie reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že v apríli 2016 prebehla e-mailová komunikácia\naj medzi žalobcom a Mgr. Lipkom, konkrétne dňa 21.4.2016, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa zaslala\nMgr. Lipkovi určité stručné podklady a hoci na nich nebol uvedený žiaden dátum dodania, práve tieto\n\npodklady žalobkyňa považuje za dôkaz o poskytovaní služieb v zmysle predmetnej zmluvy v priebehu\nďalšieho mesiaca nasledujúceho po marci 2016, od ktorého odvodzuje svoj nárok na odmenu (nakoľko\nžiadne iné výsledky činnosti za nasledujúce obdobie a ani za predošlé obdobie žalobkyňa do dnešného\ndňa nepreukázala). Z týchto predložených dokumentov nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že\nby sa jednalo o výsledky činnosti žalobkyne práve za mesiac apríl 2016. Vzhľadom na skutočnosť,\nže žalobkyňa nedokáže predložiť okrem viackrát spomínaných dvoch elektronických dokumentov\nzaslaných Mgr. Lipkovi žiaden dôkaz o akejkoľvek ďalšej činnosti v zmysle zmluvy, v konečnom dôsledku\nje absolútne bezpredmetné, ktorého mesiaca sa sporná odmena týka, nakoľko by žalobkyni nemala\npatriť odmena za žiadny mesiac trvania zmluvného vzťahu. Žalovaný ďalej uviedol, že Mgr. Lipka\nnaozaj nie je zmluvnou stranou predmetnej Zmluvy, čo žalovaný nikdy ani netvrdil, avšak zo zmluvy\nvyplýva, že „zadávateľ a poskytovateľ sa dohodli na vzájomnej spolupráci v oblasti PR a marketingu\npodľa charakteru obchodnej činnosti zadávateľa, v rámci ktorej bude poskytovateľ osobne a na vlastnú\nzodpovednosť vytvárať a poskytovať produkty divízií 2, 5 a 6 a ich oddelení a sekcií podľa platného\norganizačného poriadku (ORGBOARD) spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o. (ďalej len „služby“).“\nŽalobkyňa bola teda už pri podpise zmluvy uzrozumená s tým, že počas poskytovania služieb v jej\nzmysle bude komunikovať aj s konateľom spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o. Mgr. Lipkom a\nvoči tejto skutočnosti nemala žiadne výhrady. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle čl. 3.6 zmluvy bolo\nzmluvnými stranami výslovne dojednané, že „zaplatenie odmeny podľa článku čl. 3.1 a 3.2 zmluvy alebo\njej časti bez ďalšieho neznamená, že zadávateľ považuje poskytnuté služby za dodané riadne a včas,\nv súlade s objednávkou, touto Zmluvou, záujmami zadávateľa či v zodpovedajúcej kvalite a kvantite.“\nZ citovaného článku zmluvy nemožno vyvodiť, že žalovaný ako zadávateľ služby bol povinný uhradiť\nodmenu poskytovateľa automaticky za každých okolností, bez ohľadu na okolnosti konkrétnej situácie\nsúvisiacej s fakturáciou za (údajne) vykonané služby v tom ktorom mesiaci. Uvedený článok zmluvy\nlen poskytuje priestor pre podniknutie prípadných ďalších krokov po úhrade odmeny poskytovateľa, t.j.\nnapr. za situácie, ak by sa faktúra poskytovateľa za poskytnuté služby uhradila a následne by sa zistili\nnedostatky poskytnutých služieb a zadávateľ by požadoval vrátenie resp. krátenie uhradenej odmeny.\nHoci nebol určený presný dátum, dokedy by sa mali tieto produkty ako služby dodať, služby sa v zmysle\npredmetnej zmluvy mali poskytovať priebežne, pravidelne, riadne, jednotlivé žalobcom predložené\nvýsledky jeho činnosti mali spĺňať isté formálne a obsahové náležitosti, na základe ktorých možno služby\nvyhodnotiť ako riadne poskytnuté, napriek tomu, že to v zmluve nebolo výslovne dohodnuté. Žalovaný\ntaktiež nesúhlasí s tvrdením, že nebolo preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na spornú odmenu.\nV prípade Mgr. Lipku žalovaný dodal, že to, aby so žalobkyňou podpísali zmluvu navrhol Mgr.\nLipka a žalovaný nevedel, na čom sa žalobkyňa s Mgr. Lipkom dohodli, pretože keď Mgr. Lipka\nzadával žalobkyni nejaké zadanie, žalovaný pri tom nebol, rovnako ako keď žalobkyňa odovzdávala\nvýsledky činnosti. Nikdy žalovaný nebol pri dohadovaní činností žalobkyne s Mgr. Lipkom, pretože\ndohoda jednoznačne znela tak, že všetky tieto veci budú medzi žalobkyňou a Mgr. Lipkom. Nikdy\nnekontroloval činnosť žalobkyne, ani žalobkyňa neodovzdávala výsledky svojej činnosti žalovanému,\nale Mgr. Lipkovi, pričom všetky informácie, ktoré o činnosti žalobkyne mal žalovaný, má od Mgr. Lipku.\nNakoľko však zmluvu so žalobkyňou mal podpísanú žalovaný, musel s ňou riešiť veci on, avšak vždy\naž na podnet Mgr. Lipku. Žalovanému bolo zo strany Mgr. Lipku povedané, že nie všetky služby boli\nžalobkyňou dodané, preto jej písal v máji 2016 výzvu na preukázanie vykonania zmluvných činností.\n6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a),\n§ 261 ods. 1 a ods. 8, § 269 ods. 1 a ods. 2, § 272 ods. 1 a ods. 2, § 536 ods. 1 až ods. 3, § 537\nods. 1 a ods. 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 564 z. č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v spojení s § 149, § 151 ods. 1 a ods. 2, § 185 ods. 2 a § 186\nods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že v čase uzavretia\npredmetnej zmluvy o poskytovaní služieb marketingu, PR a reklamy zo dňa 1.2.2016, ktorú súd prvej\ninštancie posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 ObZ, najbližšie podobnú zmluve o\ndielo podľa § 536 ObZ medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi a to podľa § 2 ods.\n2 písm. b/ ObZ ako živnostníci. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané a nesporné uzatvorenie\npísomnej zmluvy o poskytovaní služieb marketingu, PR a reklamy zo dňa 1.2.2016 uzavretej medzi\nžalobkyňou ako poskytovateľom a žalovaným ako zadávateľom. Žalovaný ako zadávateľ sa zaviazal\nzaplatiť v zmysle článku II. bod 3. žalobkyni ako poskytovateľovi „za poskytnuté služby odmenu podľa\nčlánku III. predmetnej zmluvy“, pričom v článku III. bod 1. si zmluvné strany dohodli, že „poskytovateľovi\nza poskytnuté služby patrí odmena vo výške 1 500,- eura vrátane DPH mesačne“, pričom v zmysle\nčlánku III. bod 6. si zmluvné strany dohodli, že „zaplatenie odmeny podľa bodu 1. tohto článku bez\nďalšieho neznamená, že zadávateľ považuje poskytnuté služby za dodané riadne a včas, v súlade s\n\nobjednávkou, touto zmluvou, záujmami zadávateľa či v zodpovedajúcej kvalite a kvantite“. Žalobkyňa\nsi faktúrou č. 24/2016 fakturovala za „sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb marketingu, PR a\nreklamy“ sumu 1.500,- Eur. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že „dohodnutá odmena vo výške 1 500,- eura\nvrátane DPH mesačne bola paušálnou odmenou, že vykonala fakturované činnosti vo faktúre č. 24/2019,\nže jej faktúra č. 24/2016 sa netýkala poskytnutých činností v mesiaci apríl 2016 a že žalovaný nevyzýval\nžalobkyňu na preukázanie vykonaných činností“. Súd prvej inštancie pri týchto tvrdeniach žalobkyne\nvychádzal z vykonaného listinného dokazovania, konkrétne najmä z písomnej zmluvy o poskytovaní\nslužieb marketingu, PR a reklamy zo dňa 1.2.2016, faktúry žalobkyne č. 24/2016 a výzvy žalovaného\nžalobkyni zo dňa 16.5.2016.\n7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa mala nárok na\nvyplatenie odmeny až na základe poskytnutých dohodnutých služieb, pričom žalobkyňa bola povinná\nžalovanému preukázať, že naozaj poskytla žalovanému služby, ktoré fakturovala žalovanému faktúrou\nč. 24/2016 a žalobkyňa bola povinná v konaní preukázať, že činnosti fakturované v predmetnej\nfaktúre č. 24/2016 pre žalovaného skutočne vykonala. Uvedená povinnosť preukázať vykonanie\nfakturovaných činností vyplývala priamo z čl. III. bod 6. zmluvy. Žalovaný mal preto právo žiadať\nod žalobkyne preukázať vykonanie fakturovaných činností, čo žalovaný podľa názoru súdu prvej\ninštancie urobil svoju výzvou zo dňa 16.5.2016, ktorou výslovne vyzval žalobkyňu na preukázanie\ntých činností, ktoré sa žalobkyňa zaviazala pre žalovaného vytvoriť v čl. II. bod 2. predmetnej\nzmluvy. Žalobkyňa však nepredložila súdu žiadnu prílohu k svojej faktúre č. 24/2016, ktorá by\njednoznačne osvedčila skutočné vykonanie fakturovaných činností, ani preberací protokol, dokonca\nani ich priamu špecifikáciu, takisto nepredložila žiadne potvrdenie, z ktorého by nespochybniteľne\nvyplývalo, že žalovaný tieto fakturované činnosti prevzal. Listinné dôkazy predložené žalobkyňou,\nspočívajúce v e-mailovej komunikácii, dokumente žalobkyne označeným ako „KHP\", dokumente\nžalobkyne označeným ako „stratégia marketingu“, písomných podkladov Mgr. Lipku a žalobkyne,\nslúžiacimi na prípravu reklamných materiálov a certifikátmi žalobkyne súd prvej inštancie nevyhodnotil\nako dôkazy jednoznačne preukazujúce vykonanie predmetných fakturovaných činností v zmysle zmluvy,\nnakoľko tieto iba vo všeobecnosti preukazujú obchodnú spoluprácu žalovaného ako zadávateľa a\nžalobkyne ako poskytovateľa činností, označených ako „vzájomná spolupráca v oblasti PR a marketingu\npodľa charakteru obchodnej činnosti zadávateľa, v rámci ktorej bude poskytovateľ osobne a na vlastnú\nzodpovednosť vytvárať a poskytovať produkty divízií 2, 5 až 6 ich oddelení a sekcií podľa platného\norganizačného poriadku (ORGBOARD spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r.o.“, avšak hodnoverne\nnepreukázali skutočné, reálne vykonanie činností fakturovaných žalobkyňou vo faktúre č. 24/2016 v\nprospech žalovaného.\n8. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že nebolo podstatné, či sa faktúra žalobkyne č. 24/2016 týkala\nčinností za apríl 2016, nakoľko takýto mesiac poskytovania činností žalobkyne nemohol mať vplyv\nna rozhodnutie súdu vo veci samej. Skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobkyni fakturované sumy z\nfaktúr č. 8/2016 a č. 14/2016, rovnako ako skutočnosť, že žalobkyňa ukončila so žalovaným zmluvný\nvzťah v máji 2016 tiež nemali vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Zároveň mal súd prvej\ninštancie za to, že žalovaný v rozpore s tvrdeniami žalobkyne vyzýval žalobkyňu na preukázanie\nvykonaných činností, a to výslovne v jeho výzve zo dňa 16.5.2016, ktorou výslovne vyzval žalobkyňu\nna preukázanie tých činností, ktoré sa žalobkyňa zaviazala pre žalovaného vytvoriť v čl. II. bod. 2.\npredmetnej zmluvy, keď doslova v tejto výzve uviedol, že „majúc dôvodnú obavu, že zo strany žalobkyne\nnapriek niekoľkomesačnému poskytovaniu služieb nedošlo k vytvoreniu a poskytnutiu požadovaných\nproduktov, vyzýva ju na preukázanie vytvorenia a poskytnutie konečných hodnotných produktov podľa\nplatného organizačného poriadku (ORGBOARD) spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r.o. najneskôr do\n20.5.2016“. Túto výzvu žalovaný adresoval žalobkyni v zmysle čl. V bod. 4 písm. b) predmetnej zmluvy\na žalobkyňa bola v zmysle čl. V bod. 1 písm. c) predmetnej zmluvy informovať žalovaného ohľadne\nstavu poskytovaných služieb a podať mu vysvetlenia k týmto službám, pričom žalobkyňa nepreukázala\nžiadnym hodnoverným dôkazom, že podala žalovanému informácie ohľadne stavu ňou poskytovaných\nslužieb, takže nevedela preukázať vykonanie takýchto služieb. Na základe vyššie uvedeného súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nevedela hodnoverne preukázať vykonanie činností,\nfakturovaných vo faktúre č. 24/2016, a teda že táto faktúra nebola žalobcom vystavená dôvodne. Žalobca\nv konaní ani nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy podľa § 185 CSP aj napriek výzve súdu prvej\ninštancie na pojednávaní konanom dňa 16.5.2022. Keďže žalobkyňa nepreukázala súdu prvej inštancie\nžiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že vykonala v prospech žalovaného ňou fakturované\nčinnosti, súd prvej inštancie mal za to, že v súvislosti s § 149 CSP, kde sú strany sporu povinné\n\noznačiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, pretože\nnepreukázala svoje tvrdenia hodnovernými dôkazmi, navyše ich žalovaný výslovne rozporoval, takže ich\nnepodporil zhodnými tvrdeniami podľa § 151 ods. 1 CSP a preto súd prvej inštancie žalobu žalobkyne\nako neodôvodnenú zamietol.\n9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov\nkonania v plnej výške priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 CSP.\n10. Proti napadnutému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok\npovažuje za vecne nesprávny a vydaný v rozpore so skutkovým aj právnym stavom veci a s vykonaným\ndokazovaním. Odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm.\nh) CSP a teda že, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa nesúhlasí ani s\nodôvodnením rozhodnutia, toto považuje za nedostatočné, nezrozumiteľné, nepresvedčivé a neúplné,\nčím je rozhodnutie nepreskúmateľné a poukázala na bod 39 napadnutého rozsudku, keď uviedla, že\nžalobkyňa na výzvu súdu v danom termíne zaslala poštou na súd prvej inštancie fotodokumentáciu\nproduktov aj so sprievodným listom k produktom. Žalovaný dodal ORGBOARD, kde je zrejmé na\nakých postoch žalobkyňa dodávala aký produkt (pričom priložila fotokópiu dokladu o doručení súdu\ndňa 21.3.2022) a vo svojom odvolaní uviedla pod bodmi A až E zoznam jednotlivých produktov. Ďalej\nžalobkyňa uviedla, že v bode č. 41 a 42 napadnutého rozsudku, súd konštatuje: „vyzýval žalobkyňu\nna preukázanie vykonaných činností\". K tejto výzve sa žalobkyňa vyjadrila a uviedla, že samotný\nžalovaný doložil na súd ORGBOARD a týmto odpovedal súdu, aké činnosti žalobkyňa vykonávala.\nŽalobkyňa do spisu priložila ORGBOARD v mesiaci máj, kde bola na akých postoch, a tieto súhlasili\ns priloženým ORGBOARDOM so žalovaným. Ak obe strany predložili rovnaký ORGBOARD, tak je\ntu zhoda žalovaného a žalobkyne, že uvedených 24 postov žalobkyňa mala priradených. Žalobkyňa\nmala vysoké postavenie vo firme s 5timi riadiacimi postami. Na divízii 6 mala 3 riadiace posty riaditeľa\nfirmy podľa ORGBOARDu a v divízii 2 dva posty vedúcej. Žalobkyňa uviedla, že je presne určené\npísomne žalobkyňou aj žalovaným, že v mesiacoch február, marec, apríl a máj 2016 bola dodávaná\nslužba žalobkyňou. Také veľké množstvo produktov (24) nie je možné prehliadnuť, a to 30 aprílových\ndní a 16 májových dní, teda spolu 46 dní, vzhľadom na výzvu zo dňa 16.5.2016. V bode č. 43\nnapadnutého rozsudku, súd prvej inštancie konštatuje, že „žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno,\npretože nepreukázala svoje tvrdenia hodnovernými dôkazmi, navyše ich žalovaný vyslovene rozporoval,\ntakže ich nepodporil zhodnými tvrdeniami\", s čím žalobkyňa nesúhlasí a zastáva názor, že posty s\nproduktami doložené žalovaným vo forme ORBOARDU divízia 2 a 6 boli súdu vo forme ORGBOARDU\ndoložené žalovaným a žalobkyňou boli poštou doručené vo forme fotodokumentácie A,BAD,E, tj.\nvšetkých 24 postov+produkty sú deklarovateľné doloženými produktami A,B,C,D,E zo strany žalovaného\naj žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na bod č. 38 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie\nkonštatuje „že išlo o odmenu vyplácanú na základe poskytnutých služieb žalobkyňou.\" V tejto spojitosti\ntreba poukázať na zrejmú nepresnosť, kedy žalovaný bez relevantného dôvodu definuje nárok žalobkyni\nuplatňovaný z titulu predloženej faktúry ako odmenu za mesiac apríl 2016, pričom nie je zrejmým, ako\nk tomuto záveru žalovaný dospel, ked' táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej faktúry, rovnako\nani z uzavretej zmluvy. Spôsob fakturácie obsiahnutý v čl. 3.1 zmluvy je totiž len deklaratórny, pričom\nz neho objektívne nevyplýva, že poskytovateľ je oprávnený vystaviť faktúru za služby poskytnuté\nzadávateľovi len v danom kalendárnom mesiaci. Žalovaný zavádzajúco uvádza, že žalobkyni by patrila\nodmena vo výške uplatňovaného nároku len v takom prípade, ak by za príslušný mesiac skutočne\nnejaké služby v zmysle zmluvy poskytla, čo sa však za mesiac apríl 2016 nestalo. Takýto záver je\nnielenže nepreukázateľný, ale nemá ani žiadnu skutkovú, či právnu oporu v predmetnej zmluve. Zmluvné\ndojednanie v čl. 3.1 zmluvy totiž explicitne nič také nehovorí. Uvádza sa, že zmluvné dojednanie medzi\núčastníkmi konania vyplývajúce z čl. 3.1 Zmluvy nemožno chápať ako paušálnu odmenu za poskytované\nslužby. Pre opak tvrdenia do značnej miery svedčí nielen tá skutočnosť, že po uzavretí Zmluvy došlo zo\nstrany žalobkyne k vystaveniu dvoch faktúr, konkrétne faktúry č. 8/2016 a č. 14/2016, obe na totožnú\nsumu 1.500,- Eur = 50 hodín služby x 1 hodina á 30,- Eur (ako aktuálne sporovaná faktúra č. 24/2016)\nz titulu poskytnutého plnenia služieb vo forme konzultačnej činnosti v prospech žalovaného a v zmysle\nurčeného predmetu. Žalobkyňa ďalej vo svojom odvolaní rozoberala a namietala skutkové tvrdenia\nžalovaného, ktoré produkoval v konaní pred súdom prvej inštancie, výsledkom ktorých je, že žalobkyňa\n\npovažovala tvrdenia žalovaného za ničím nepodložené a vykonštruované domnienky a jeho tvrdenia\npreto neobstoja. Žalobkyňa tiež v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku\nnedostatočne vysporiadal s námietkou žalobkyne, kedy sú tvrdenia žalovaného a jeho procesná obrana\niba subjektívne a vyvrátiteľné úvahy žalovaného, ktoré nemožno opakovane verifikovať neúplnou a\nnestotožnenou e-mailovou komunikáciou, ktorú žalovaný predložil. Emailová komunikácia p. Lipku\nje po mesiaci apríl, po výpovedi žalobkyne v máji a netýka sa daného obdobia dodávania služby\nžalobkyňou, teda nie je dôkazom. Poukazovanie žalovaného v súčasnosti na akési ničím nepodložené a\nvykonštruované domnienky za daného skutkového stavu zostáva výlučne v rovine fabulácií žalovaného\na v žiadnom prípade neobstojí. Žalovaný totiž pri tejto otázke neustál ako argumentačne, tak ani v rovine\npredloženia akýchkoľvek hmatateľných dôkazov svoje dôkazné bremeno. Vzhľadom na vyššie uvedené\nmá žalobkyňa za to, že žalovanému nevznikol nárok na náhradu trov konania, resp. zamietnutie žaloby\nje nesprávne. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho a nepodloženého\nprávneho základu, ktorý mal vplyv na ďalšie odôvodnenie rozsudku a v konečnom dôsledku aj na\nvýrok súdu, je napadnutý rozsudok súdu nedostatočný, nezrozumiteľný, nepresvedčivý a neúplný. Na\nzáklade uvedeného preto žalobkyňa žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu\nnezamieta a súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania právneho zastúpenia, alternatívne\nnavrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na rozhodnutie, s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd rozhodnutím\nvo veci samej.\n11. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol stručne iba to, že považuje napadnutý rozsudok\nza vecne správny a ako taký ho navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť.\n12. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 4.8.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobkyne dospel\nodvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.\n14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu a odvolania\nžalobkyne dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe\nvykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje\nrozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s\nnapadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho\npoukazuje.\n17. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia\n§ 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalobkyňou uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým\nsúvisiacou\nargumentáciou obsiahnutou v odvolaní. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že sa nestotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku, poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nnepreskúmateľné a má za to, že predložila jednoznačné listinné dôkazy, ktoré preukazujú jej vykonané\nčinnosti. Odvolací súd však uvádza, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané\ndôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy v zmysle\n§ 191 CSP podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,\npričom vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\nKaždý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany\nspochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti.\n\n18. K námietke žalobkyne, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, odvolací súd\npoukazuje na to, že Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)\nvyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods.\n1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne,\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa názoru\nodvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom\nopísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne\npredpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok\nsúdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Z odvolania nie je zrejmé, v čom vidí\nnepreskúmateľnosť rozsudku (na ktoré rozhodujúce otázky nedal súd prvej inštancie odpoveď), keď súd\nprvej inštancie vymedzil sporné a nesporné skutočnosti, so spornými otázkami sa vysporiadal aplikujúc\npríslušné právne predpisy. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným\nsúdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).\n19. Žalobkyňa v odvolaní v zásade nereflektovala na podstatné dôvody rozhodnutia a závery súdu prvej\ninštancie, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré boli smerodajné pre rozhodnutie v\nmerite. Posudzujúc naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, odvolací súd konštatuje,\nže žalobkyňa v odvolaní v zásade len zopakovala skutkovú argumentáciu, ktorá tvorila obsah jej\nprocesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie a to, že práce vyfakturované spornou faktúrou\nvykonala, pričom išlo zároveň o odmenu paušálnu. Žalobkyňa však nepredložila súdu žiadnu prílohu k\nsvojej faktúre č. 24/2016, ktorá by jednoznačne osvedčila skutočné vykonanie fakturovaných činností,\nani preberací protokol, dokonca ani ich priamu špecifikáciu, takisto nepredložila žiadne potvrdenie, z\nktorého by nespochybniteľne vyplývalo, že žalovaný tieto fakturované činnosti prevzal. Listinné dôkazy\npredložené žalobkyňou, spočívajúce v e-mailovej komunikácii, dokumenty žalobkyne označené ako\n„KHP\", dokumenty žalobkyne označené ako „stratégia marketingu“, písomné podklady Mgr. Lipku a\nžalobkyne, slúžiace na prípravu reklamných materiálov a certifikáty žalobkyne nemožno ani podľa\nnázoru odvolacieho súdu považovať za dôkazy jednoznačne preukazujúce vykonanie predmetných\nfakturovaných činností v zmysle zmluvy, nakoľko tieto iba vo všeobecnosti preukazujú obchodnú\nspoluprácu žalovaného ako zadávateľa a žalobkyne ako poskytovateľa činností, označených ako\n„vzájomná spolupráca v oblasti PR a marketingu podľa charakteru obchodnej činnosti zadávateľa, v\nrámci ktorej bude poskytovateľ osobne a na vlastnú zodpovednosť vytvárať a poskytovať produkty divízií\n2, 5 až 6 ich oddelení a sekcií podľa platného organizačného poriadku (ORGBOARD spoločnosti DINTECHNIK spol. s r.o.“, avšak hodnoverne nepreukázali skutočné, reálne vykonanie činností v mesiaci\napríl 2016. Žalobkyňa predložila nejaké výsledky svojej činnosti, avšak jednalo sa len o neurčité a\nnedokončené návrhy, pričom tieto neboli konateľom spoločnosti DIN-TECHNIK spol. s r.o. Mgr. Milošom\nLipkom schválené a taktiež z týchto predložených dokumentov nie je možné jednoznačne vyvodiť, že\nby sa jednalo o výsledky činnosti práve za mesiac apríl 2016.\n20. Tak ako už uviedol prvoinštančný súd, žalovaný ako zadávateľ sa zaviazal zaplatiť v zmysle článku\nII. bod 3. žalobkyni ako poskytovateľovi „za poskytnuté služby odmenu podľa článku III. predmetnej\nzmluvy“, pričom v článku III. bod 1. si zmluvné strany dohodli, že „poskytovateľovi za poskytnuté služby\npatrí odmena vo výške 1 500,- eura vrátane DPH mesačne“ a v zmysle článku III. bod 6. si zmluvné\nstrany dohodli, že „zaplatenie odmeny podľa bodu 1. tohto článku bez ďalšieho neznamená, že zadávateľ\npovažuje poskytnuté služby za dodané riadne a včas, v súlade s objednávkou, touto zmluvou, záujmami\nzadávateľa či v zodpovedajúcej kvalite a kvantite“. Žalobkyňa si faktúrou č. 24/2016 fakturovala za\n„sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb marketingu, PR a reklamy“ sumu 1.500,- Eur. Odmena vo\nvýške 1 500,- Eur vrátane DPH mesačne nebola teda paušálnou odmenou a žalobkyňa mala v konaní\npovinnosť preukázať konkrétnu činnosť, ktorú vykonala a odovzdala zadávateľovi, teda žalovanému.\nŽalobkyňa však hodnoverne nepreukázala vykonanie činností, fakturovaných vo faktúre č. 24/2016 a\nteda, že táto faktúra bola vystavená dôvodne. Žalobkyňa v konaní ani nenavrhovala vykonať žiadne iné\ndôkazy podľa § 185 CSP aj napriek výzve súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 16.5.2022.\n\nKeďže žalobkyňa nepreukázala súdu prvej inštancie žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom,\nže vykonala v prospech žalovaného ňou fakturované činnosti, súd prvej inštancie mal správne za to, že\nv súvislosti s § 149 CSP, kde sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,\nžalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázala svoje tvrdenia hodnovernými\ndôkazmi, navyše ich žalovaný výslovne rozporoval, takže ich nepodporil zhodnými tvrdeniami podľa §\n151 ods. 1 CSP a preto súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako neodôvodnenú zamietol.\n21. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na základe žaloby.\nŽaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie\nstrán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a\nžalobný návrh. Žalobca je tiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,\nktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať\nskutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre\njej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti,\nktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za\npodstatné a rozhodujúce. Právna teória pre takéto skutočnosti používa aj pojem substancované tvrdenia.\nPovinnosť substancovania je povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných\npre vydanie meritórneho rozhodnutia.\n22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia\na ani bremeno dokazovania, keď jej skutkové tvrdenia neboli úplné a zo žalobkyňou predložených\ndôkazov nevyplývajú.\n23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania\nneboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho\nneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola\nalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať\nzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).\n24. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a\nim zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej\nzásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nZ uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj\nnepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej\nskutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila\nani nevyvrátila závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti\ndospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd\nviazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §\n387 ods. 1, ods. 2 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.\n26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\n\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/298/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}