{"guid": "98b2a43c-fa20-4b7e-b794-fc781486f7be:2f1dd73a-137f-4d58-a0b1-30fbb1e391ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2122201030.1", "spisova_znacka": "3CoKR/115/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/115/2023 z 26. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2025, sp. zn. 3CoKR/115/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:2122201030.1", "identifikacne_cislo": "2122201030", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2025-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f1dd73a-137f-4d58-a0b1-30fbb1e391ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2122201030.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2122201030.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2122201030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/115/2023\n2122201030\n26. 02. 2025\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2025:2122201030.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a\nčlenov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: De Heus a.s., so\nsídlom Marefy 144, 685 01 Bučovice, IČ: 253 21 498, Česká republika, právne zastúpený: Momentum\nlegal s.r.o., Bazová 6A, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: I&R KONKURZY A\nREŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom kancelárie Šoltésovej 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 865 265,\nsprávca úpadcu: EPP Slovensko, s.r.o., „v konkurze\", so sídlom Terezov 4, 920 03 Hlohovec, IČO: 47 241\n381, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o\nurčenie zabezpečovacieho práva a poradia zabezpečovacieho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Trnava č. k. 23Cbi/1/2022-100 zo dňa 23.05.2023 v spojení s opravným uznesením č.\nk. 23Cbi/1/2022-129 zo dňa 16.08.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 23Cbi/1/2022-100 zo dňa 23.05.2023\nv spojení s opravným uznesením č. k. 23Cbi/1/2022-129 zo dňa 16.08.2023 m e n í tak, že určuje,\nže pohľadávka žalobcu prihlásená v celkovej výške 159.005,83 eur, priznaná platobným rozkazom\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Up/394/2021 zo dňa 19.04.2021 a zabezpečená záložným\nprávom zriadeným zabezpečovacím opatrením Okresného súdu Trnava č. k. 26Cb/37/2021-57 zo dňa\n26.04.2021, je v konkurznom konaní úpadcu EPP Slovensko, s.r.o., vedenom na Okresnom súde Trnava\npod sp. zn. 26R/1/2021 čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho\npráva, oprávnená a nesporná.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným\nuznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\nurčenia pohľadávky popretej žalovaným v zabezpečovacom práve a poradí zabezpečovacieho práva.\n1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal určenia\npohľadávky v popretej časti zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho práva namietajúc nedôvodnosť\npopieracieho prejavu správcu, doručeného do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu dňa\n20.01.2022. V priebehu konania súd prvej inštancie, na návrh žalobcu prednesený na pojednávaní,\npripustil zmenu žaloby (č. l. 47/48), o ktorej následne konal a rozhodol. (pozn. odvolacieho súdu z obsahu\nnavrhovanej zmeny petitu vyplýva, že nejde ani o kvalitatívnu ani o kvantitatívnu zmenu žaloby, ale len\no upresnenie pôvodného žalobného petitu, ktoré nevyžadovalo rozhodnutie o zmene žaloby).\n\n1.2. S poukazom na zistený skutkový stav uviedol, že žalobca je veriteľom peňažnej pohľadávky\npriznanej platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Up/394/2021 zo dňa\n19.04.2021 (ďalej aj „platobný rozkaz“). Pohľadávku si prihlásil do konkurzného konania vedeného\nvoči úpadcovi EPP Slovensko, s.r.o., ako zabezpečenú záložným právom zriadeným zabezpečovacím\nopatrením (uznesením) Okresného súdu Trnava č. k. 26Cb/37/2021-57 zo dňa 26.04.2021,\nvykonateľného dňa 12.05.2021 a právoplatného dňa 28.05.2021. Záložné právo žalobcu bolo zriadené\nna nehnuteľnostiach úpadcu: a) stavba - mazutovňa súp. č. 1943, postavená na pozemku CKN parc. č.\nXXXX, b) administratívna budova súp. č. 1944, postavená na pozemku CKN parc. č. XXXX, zapísané\nako prvé v poradí v katastri nehnuteľnosti, čím nastali jeho vecno-právne účinky.\nŽalovaný správca pohľadávku žalobcu v časti zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho práva poprel\nz dôvodu, že: a) záložné právo zriadené súdnym rozhodnutím nie je zabezpečovacím právom v zmysle\n§ 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej aj „ZKR“), má procesnú povahu a účinky len pre dané súdne a prípadné exekučné konanie, b)\njeho charakteristickou vlastnosťou je dočasnosť, c) obava z ohrozenia exekúcie vyhlásením konkurzu\nnemôže nastať, d) pripravovaná novela ZKR navrhuje, že nespadá pod § 8 ZKR.\nŽalobca namietal nedôvodnosť popretia majúc za to, že záložné právo zriadené zabezpečovacím\nopatrením podmienky zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR spĺňa a oprávňuje žalobcu domáhať sa\nuspokojenia prihlásenej pohľadávky z oddelenej podstaty.\nUviedol, že následok zániku záložného práva zriadeného súdom podľa Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“) nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZKR. Poukázal na to, že podľa dôvodovej správy\nk CSP predstavuje zabezpečovacie opatrenie koncepčné nóvum spočívajúce v reálnom zabezpečení\npohľadávky žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Zákonodarca rozlišuje medzi jeho\nzabezpečovacou a uhradzovacou funkciou tým, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia umožňuje\naj bez podania návrhu vo veci samej, avšak samotný výkon záložného práva podmieňuje právoplatne\npriznaným súdnym rozhodnutím, potvrdzujúcim existenciu zabezpečenej pohľadávky (§ 343 ods.\n3 CSP). Podľa dôvodovej správy k CSP základ zabezpečovacej funkcie možno nájsť v hmotnom\npráve, čím je bez akejkoľvek pochybnosti preukázaná vôľa zákonodarcu premietnutá v § 343 ods. 3\nCSP. Hmotnoprávny základ záložného práva zriadeného súdnym rozhodnutím vyplýva aj z § 151b\nObčianskeho zákonníka. Reštriktívny výklad žalovaného v popieracom prejave, že CSP vymedzuje\nzákladný účel zabezpečovacieho opatrenia výslovne v súvislosti s exekučným konaním, považoval za\nnesprávny. Dôvodil, že obava z ohrozenia exekúcie je len predpokladom pre vydanie zabezpečovacieho\nopatrenia, ktorú si žalovaný zamieňa s jeho účelom. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je rozšíriť\nmožnosť veriteľa zabezpečiť úhradu jeho peňažnej pohľadávky, ktorá nie je viazaná výlučne na\nexekučné konanie.\nŽalobca v ďalšom poukázal na podobnosť s osobitnou úpravou záložného práva zriaďovaného správcom\ndane podľa Daňového poriadku (ďalej aj „DP“), ktorého vznik (§ 81 ods. 4 DP) sleduje rovnaký účel ako\nzabezpečovacie opatrenie podľa CSP (dôvodná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude\nzaplatená). Uviedol, že v prípade daňového záložného práva Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci\nsp. zn. 1Obdo/34/2018 už vyslovil, že daňové záložné právo, zriadené rozhodnutím správcu dane\npodľa Daňového poriadku (ako procesného predpisu), je zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR a\nposkytuje právo na oddelené uspokojenie. Uznesenie poukazuje na skutočnosť, že na vznik záložného\npráva sa nevyžaduje začatie daňového exekučného konania a zriadenie záložného práva nie je súčasťou\ndaňového exekučného konania. Najvyšší súd poukázal na to, že daňové záložné právo má základ v\nhmotnom práve (v § 151a až § 151md OZ), na aplikáciu ktorých odkazuje § 71 ods. 10 Daňového\nporiadku. Daňové záložné právo a exekučné záložné právo nie sú účinkami podobné. Exekučné záložné\nprávo je súčasťou exekučného konania, ktoré začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie\nexekútorovi, pričom musí ísť o vykonateľnú pohľadávku. Daňové záložné právo môže zabezpečovať\nexistujúcu daňovú pohľadávku a istú daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, zabezpečuje teda\naj nevykonateľné pohľadávky mimo exekučného konania. Stret konkurzného a exekučného konania je\nv § 48 ZKR riešený tak, že exekučné konanie sa zastavuje.\nUvedené podľa žalobcu platí rovnako aj v prípade záložného práva zriadeného zabezpečovacím\nopatrením podľa CSP. Daňové záložné právo má totožnú povahu, účel, ako aj hmotnoprávny základ\nv Občianskom zákonníku, pričom obidva spôsoby zriadenia záložného práva (súdnym rozhodnutím a\nrozhodnutím správneho orgánu) boli do Občianskeho zákonníka doplnené novelou zákona č. 526/2002\nZ.z., ktorými boli zmenené ustanovenia § 151a až 151m OZ. Daňové záložné právo správcu dane\nvyhlásením konkurzu nezaniká, nie je úkonom daňového exekučného konania, zriaďuje sa nezávisle od\ndaňového exekučného konania, vyhlásením konkurzu nie sú dotknuté jeho účinky a nedochádza k jeho\nzániku zo zákona, teda aplikácia ustanovenia § 48 ZKR nie je možná.\n\nZáložné právo podľa CSP taktiež nie je viazané na exekučné konanie, nezriaďuje sa v priebehu\ntohto konania, ale jeho zriadenie a následný vznik oprávňuje veriteľa na začatie výkonu záložného\npráva. Rozhodnutie správcu dane o zriadení daňového záložného práva je meritórnym rozhodnutím,\nktorého právoplatnosť sa spája so vznikom vecno-právnych účinkov pôsobiacich voči všetkým. Povahu\nmeritórneho rozhodnutia s vecno-právnymi účinkami (ergo omnes) má aj zabezpečovacie opatrenie, na\nktoré nemusí obligatórne nadväzovať konanie vo veci samej. Podľa dôvodovej správy k CSP úprava\nzabezpečovacích opatrení opúšťa vlastnosť dočasnosti charakteristickú pre predbežné opatrenia podľa\nObčianskeho súdneho poriadku. Žalobca poukázal na výklad rozdielnosti právneho základu daňového\na exekučného práva v cit. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, kde uviedol, že exekučné záložné právo,\nzriadené podľa § 167 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) na základe exekučného príkazu,\nje výlučne procesným zabezpečovacím inštitútom pre potreby exekučného konania. Po zastavení\nexekučného konania podľa § 167 ods. 3 Exekučného poriadku je exekútor poverený vykonaním exekúcie\npovinný do 7 dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu (katastrálnemu odboru)\nzrušenie exekučného záložného práva. Následne zrušené exekučné záložné právo nemôže mať vplyv\nna poradie záložných práv v konkurze a nie je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR.\nK tvrdeniu žalovaného o dočasnej povahe zabezpečovacieho opatrenia žalobca s poukazom na\nVeľký komentár k Civilnému sporovému poriadku argumentoval upustením od režimu dočasnosti, čo\npotvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020 predložené žalovaným. Dočasnosť\núpravy práv a povinností strán sporu v cit. uznesení, na ktorú žalovaný poukázal, je vytrhnutá z\nkontextu. V cit. rozhodnutí sa ďalej uvádza, že: „Ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa\nrozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných\nopatrení, najmä oslabenie dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia, keďže jeho vydanie\nnemusí obligatórne nadväzovať na konanie vo veci samej (IV. ÚS 282/2018).“ Ústavný súd potvrdzuje\nrozdielnosť medzi inštitútom predbežného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, pri ktorom došlo\nk oslabeniu dočasnosti, na ktorú poukazuje žalovaný. Nesúhlasil preto s tvrdením o dočasnosti ako\ncharakteristickej vlastnosti zabezpečovacieho opatrenia, vylučujúcej vecno-právne účinky záložného\npráva na podklade súdneho rozhodnutia, o ktorej nehovorí ani žalovaným predložené uznesenie\nústavného súdu.\nO nemožnosti stotožnenia záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením s exekučným\nzáložným právom podľa žalobcu svedčí aj názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Obdo 22/2012 zo dňa 24.10.2013. Exekučné záložné právo je viazané na konkrétne exekučné konanie,\nv ktorom zabezpečuje pohľadávku oprávneného. Vyhlásením konkurzu (detto zastavením exekúcie)\njeho účinky zanikajú. Záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením nie je viazané na exekučné,\nani civilné konanie (konanie vo veci samej) a výklad žalovaného, že takéto účinky má zbavuje daný\ninštitút zmyslu.\nObava z ohrozenia exekúcie, ako predpoklad jeho nariadenia, je žalovaným nesprávne stotožnená s\nprocesným inštitútom viazaným na exekučné konanie a možnosťou jeho výkonu len formou exekúcie.\nNa výkon takto zriadeného záložného práva sa vzťahujú ust. § 151a a nasl. OZ a na účely konkurzu si\nzachováva poradie a riadnu hmotnoprávnu relevanciu.\nK názoru žalovaného, že obava z ohrozenia exekúcie vyhlásením konkurzu nemôže nastať a\núčelom zabezpečovacieho opatrenia by nemalo byť zvýhodnenie právneho postavenia veriteľa mimo\nrámca exekučného konania oproti ostatným veriteľom, ale výlučne a zásadne iba zabezpečenie\npohľadávky veriteľa pre prípad, že by exekúcia bola ohrozená, žalobca uviedol, že výklad žalovaného\nignoruje objektívny stav, ktorý vyhlásením konkurzu reálne nastáva vo vzťahu k vymožiteľnosti\npohľadávky ktoréhokoľvek veriteľa. Výklad predmetných ustanovení uvedených žalovaným vedie k\nzáveru popierajúcemu zásadu „právo patrí bdelým“, v zmysle ktorej žalobca, v dôsledku správania\núpadcu a naplnením zákonných podmienok, prispel k ochrane vymožiteľnosti svojej pohľadávky\nprávnym nástrojom, ktorý mu poskytuje platné právo.\n1.3. Žalovaný zotrval na dôvodoch popretia a uviedol, že pri zabezpečovacom opatrení doposiaľ\nneexistuje judikatúra konštatujúca, že spĺňa predpoklady zaradenia pod § 8 ZKR.\nArgumentáciu žalobcu o podobnosti záložného práva zo zabezpečovacieho opatrenia s daňovým\nzáložným právom označil za absolútne irelevantnú. Porovnávanie mechanizmov pre uplatnenie a\nvymáhanie pohľadávok zo súkromnoprávnych a z verejnoprávnych vzťahov je nesprávne, nakoľko\nnemajú spoločný ani podobný právny základ. Tento záver podľa žalovaného potvrdzuje aj dôvodová\nspráva k legislatívnemu procesu pod č. LP/2021/502. Hoci ide o úvahy de lege ferenda o pripravovaných\nlegislatívnych zmenách ZKR, považuje ich za podstatné aj pre konanie v prejednávanej veci.\nPodľa žalovaného je, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR, na porovnanie so\n\nzabezpečovacím opatrením podstatne vhodnejší inštitút exekučného záložného práva, ktoré sa\nnepovažuje za zabezpečovacie právo podľa ust. § 8 ZKR.\nŽalovaný mal za to, že záložné právo zriadené v prospech žalobcu súdnym rozhodnutím (uznesením\nOkresného súdu Trnava zo dňa 26.04.2021, č. k. 26Cb/37/2021-57) je procesného charakteru a\nnevyvoláva účinky § 8 ZKR. Nie je hmotnoprávnym záložným právom predpokladaným ZKR a má účinky\niba pre dané súdne konanie a následne prípadné exekučné konanie.\nZ dikcie § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že má slúžiť na ochranu veriteľa výlučne pri procese vymáhania\npohľadávky v exekúcii podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok - ďalej aj „EP”). Znenie § 343 ods. 1 CSP podľa žalovaného potvrdzuje výlučne\nprocesnú povahu zabezpečovacieho opatrenia obdobnú exekučnému záložnému právu. Poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5 Obdo 22/2012, v ktorom vyslovil právny\nnázor, že „zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konania; ide\nvýlučne o procesný inštitút zabezpečujúci právny nárok oprávneného a nie je možné ho používať mimo\nexekučného konania. Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavuje (nie prerušuje) a exekučné\nzáložné právo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania, sa zo zákona zrušuje a stráca svoj\nprávny základ.”\nŽalobca sa podľa žalovaného uplatnením procesného zabezpečenia snažil získať lepšie postavenie ako\nostatní nezabezpečení veritelia, hoci v konkurznom konaní (tzv. generálnej exekúcii) obava, že exekúcia\nbude ohrozená, absolútne nie je daná. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu odpadol dôvod, pre\nktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.\nŽalovaný poukazoval na to, že vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu (uznesením Okresného súdu\nTrnava zo dňa 28.10.2021, sp. zn. 26R/1/2021, zverejneným v Obchodnom vestníku MS SR č.\n213/2021 dňa 05.11.2021) predchádzala neúspešná reštrukturalizácia s účinkami podľa § 114 ods. 1\npísm. b) ZKR (prerušenie exekúcie), § 118 ods. 3 ZKR (zastavenie exekúcie) a § 48 prvá veta ZKR\n(zastavenie exekúcie v konkurze a nemožnosť jej iniciovania). Argumentácia žalobcu o trvaní obavy\nz ohrozenia exekúcie je nedôvodná, keďže vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu došlo ex lege\nk zastaveniu všetkých exekúcií a tieto nie je možné iniciovať. Bez pochyby tak zanikol predpoklad\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia a sú dané dôvody na zrušenie uznesenia, ktorým bolo záložné\nprávo žalobcu zriadené. Práve s ohľadom na skutočnosti vyššie uvedené, je žalovaný presvedčený\no tom, že sudcovské záložné právo, rovnako ako exekučné záložné právo, nenapĺňa definičné znaky\nzabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR. Výslovné uvedenie tejto skutočnosti v právnom predpise,\nvzhľadom na zrejmý procesný charakter zabezpečovacieho opatrenia, nie je potrebné. Neobstoja tu\nani potenciálne úvahy o tom, že aj konkurzné konanie je istou formou vykonávacieho konania. Účelom\nkonkurzu je riešenie úpadku dlžníka kolektívnym uspokojením jeho veriteľov podľa striktných pravidiel\nZKR (pari passu) a nie individuálne uspokojenie pohľadávky ako je tomu v exekúcii. Zvýhodňovanie\nniektorých veriteľov je neprípustné (§ 6 veta za bodkočiarkou ZKR). Je neprípustné, aby sudcovské\nzáložné právo, pri zriadení ktorého súd neskúma ekonomickú situáciu dlžníka (či sa nachádza alebo\nnenachádza v úpadku), poskytlo veriteľovi neprimeranú výhodu oproti ostatným veriteľom dlžníka\ndodatočným zabezpečením jeho pohľadávky.\nAk by sa sudcovskému záložnému právu zriadenému zabezpečovacím opatrením priznal iný status ako\nmu vyplýva z CSP (procesné zabezpečenie pri obave ohrozenia exekúcie ako prostriedku individuálneho\nvymáhania a uspokojenia pohľadávok), a to status zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR, pripustila\nby sa situácia, kedy veriteľ za súčinnosti súdu získa neprimerané zvýhodnenie svojej pohľadávky\nna úkor ostatných veriteľov, a to už aj v čase úpadkového stavu dlžníka, ktorý súd pri vydaní\nuznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia ani neskúma. V prejednávanej veci, podľa záverov\nreštrukturalizačného posudku úpadcu vypracovaného dňa 14.05.2021 správcom JUDr. Mariánom\nDobišom, stav úpadku dlžníka (úpadcu) nastal najneskôr dňa 10.10.2020, teda viac ako pol roka\npred vydaním uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, prostredníctvom ktorého si žalobca\nuplatňuje zabezpečovacie právo k prihlásenej pohľadávke. Dodatočné zabezpečenie pohľadávky pritom\nnapĺňa charakter odporovateľného právneho úkonu v súlade s ustanovením § 58 ZKR. Je neprípustné a\nv rozpore s pravidlami konkurzného práva, aby zabezpečovacím opatrením v úpadkovom stave dlžníka\n(úpadcu) získal žalobca zvýhodnenie oproti iným veriteľom dlžníka, a to práve na základe rozhodnutia\nsúdu.\nVychádzajúc z uvedeného žalovaný správca zotrval na názore, že záložné právo zriadené\nzabezpečovacím opatrením (obdobne ako exekučné záložné právo) vyvoláva právne účinky len v\nzákladnom (nachádzacom) konaní vedenom podľa CSP a následne môže byť realizované len v\nrámci individuálnej exekúcie podľa Exekučného poriadku. V konkurznom konaní podľa ZKR nemá\npovahu zabezpečovacieho práva predpokladaného podľa ust. § 8 ZKR. Účelom zabezpečovacieho\n\nopatrenia nemá a ani nemôže byť zlepšenie, či zvýhodnenie právneho postavenia veriteľa mimo rámca\nexekučného konania oproti ostatným veriteľom, ako sa to pokúša dosiahnuť žalobca.\n1.4. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že záložné právo zriadené\nzabezpečovacím opatrením pre svoju procesnú povahu, dočasnosť, súvis s konaním, pre ktoré bolo\nvydané, okolnosti jeho zriadenia (obava z ohrozenia exekúcie) a výlučnú realizovateľnosť v exekúcii,\nnespĺňa podmienky § 8 ZKR a v podmienkach konkurzného konania ho nemožno považovať za\nzabezpečovacie právo. Na uvedenom základe žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov konania.\n2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, čím napadnutému rozhodnutiu vytýkal nesprávne skutkové závery\nvyvodené z vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.\nV odvolacej argumentácii namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil skutočnosti, pre ktoré neprihliadal\nna argumenty a tvrdenia žalobcu. Nevzal do úvahy argumentáciu a judikatúru Najvyššieho súdu SR,\npričom odôvodnenie rozsudku oprel o rozhodnutie Ústavného súdu SR (sp. zn. III. ÚS 235/2002),\nv ktorom sa konštatuje, že úlohou ústavného súdu nie je zjednocovať rozdielne právne názory\nvšeobecných súdov.\nOdôvodnenie rozsudku je podľa odvolateľa arbitrárne a narúšajúce princíp právnej istoty. Zotrval na\ntvrdení, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením:\na) je hmotnoprávnym záložným právom s vecno-právnymi účinkami, ktoré spĺňa zákonné podmienky\n§ 8 ZKR,\nb) k jeho zápisu do katastra dochádza záznamom, zatiaľ čo exekučné záložné právo sa zapisuje\npoznámkou majúcou len evidenčný charakter,\nc) nie je úkonom exekučného konania, zriaďuje sa nezávisle od exekučného konania a vyhlásením\nkonkurzu nezaniká, ako je tomu pri exekučnom záložnom práve,\nd) vyhlásením konkurzu nezaniká ex lege, na rozdiel od exekučného záložného práva a je potrebné\nmeritórne rozhodnutie súdu o jeho zrušení.\nExekučné záložné právo a záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením preto nemôžu byť\nposudzované obdobným spôsobom.\nNamietal, že prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nereflektoval na hmotnoprávny základ zriadenia\na vzniku tohto záložného práva v zmysle § 151b ods. 1 OZ, ktorý bol už súdnou judikatúrou (NS\nSR 1Obdo/34/2018) priznaný u daňového záložného práva, majúceho obdobne procesnú špecifikáciu\nv Daňovom poriadku. Doposiaľ neexistuje meritórne rozhodnutie o povahe a účinkoch záložného\npráva zriadeného zabezpečovacím opatrením, čo konštatoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí III.ÚS\n235/2002, na ktoré v dôvodoch rozhodnutia odkazuje prvoinštančný súd. Ústavný súd v cit. rozhodnutí\npoukázal na formulovanie dvoch rozporných záverov právnickej literatúry a k účelu a obsahu záložného\npráva zriadeného zabezpečovacím opatrením sa vyjadril len na okraj, bez ambície priniesť konečné\nriešenie, ktoré je primárne na legislatíve a sekundárne na s právnou vedou spolupracujúcej judikatúre.\nÚprava nemeckého Arrestu, o ktorú ústavný súd oprel procesnú povahu zabezpečovacieho oparenia\na jeho prirovnanie k exekučnému záložnému právu v účinkoch ich zániku, v slovenskej právnej úprave\nabsentuje.\nLegislatívny proces, na ktorý odkazuje žalovaný, nebol a ani v súčasnosti nie je ani len v podobe návrhu\nzákona.\nSúd prvej inštancie v rozpore s Občianskym zákonníkom, Civilným sporovým poriadkom, katastrálnym\nzákonom a konkurzným zákonom, spája predpoklady vydania zabezpečovacieho opatrenia v podobe\nohrozenia exekúcie s jeho účinkami len pre súdne a naň nadväzujúce exekučné konanie. Odvolateľ\npoukázal na to, že ohrozenie exekúcie je predpokladom a nie jediným spôsobom výkonu tohto záložného\npráva. Spôsob výkonu sudcovského záložného práva je ponechaný na vôli žalobcu, ktorý disponuje\njudikovaným nárokom. Argumentácia žalovaného o zániku obavy z ohrozenia exekúcie po vyhlásení\nkonkurzu, ktorú prevzal prvoinštančný súd, je nelogická.\nS poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/34/2018 odvolateľ za nesprávne\noznačil aj stotožnenie sa súdu prvej inštancie s argumentáciou žalovaného o nemožnosti porovnania\nzáložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením s daňovým záložným právom.\nPodľa odvolateľa neobstojí ani argument o jeho dočasnej povahe a provizórnosti, s odkazom na\nrozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 294/2020, ktorý je vytrhnutý z kontextu cit. rozhodnutia. Uviedol,\nže zabezpečovacie opatrenie je meritórnym rozhodnutím a jeho platnosť nie je dočasne limitovaná. Ak\nby odpadla obava z ohrozenia exekúcie, je potrebné podať návrh na jeho zrušenie.\n\nK zániku a naplneniu účelu zabezpečovacieho opatrenia nedochádza ani v dôsledku rozhodnutia o\npriznaní zabezpečovanej pohľadávky. Naopak, táto okolnosť zakladá oprávnenie na výkon záložného\npráva v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho z ustanovení Občianskeho\nzákonníka nevyplýva možnosť vykonať záložné právo iba exekúciou. Obava z ohrozenia exekúcie je len\npredpokladom jeho zriadenia. Vychádzajúc z obsahu odvolacieho návrhu, odvolateľ žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.\n3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie odmietnuť pre nesplnenie náležitostí\nvyžadovaných § 363 CSP alebo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.\nPodľa žalovaného žalobca v odvolaní neuviedol, aké skutkové závery (zistenia), ku ktorým mal dospieť\nprvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov, považuje za nesprávne. Odvolacia argumentácia\nžalobcu, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho tvrdenia, čím porušil právo na riadne odôvodnenie\nrozsudku a spravodlivý proces, nezodpovedá uplatneným odvolacím dôvodom vymedzeným § 365 ods.\n1 písm. h), f) CSP. S odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 90/2019 má žalovaný za to, že\nodvolacie dôvody uvádzané v odvolaní žalobcu sú nezrozumiteľné a zmätočné. Rovnako v odvolacom\nnávrhu (pozn. označeným žalovaným ako petit odvolania) absentuje zohľadnenie možných spôsobov\nmeritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu, čím podľa žalovaného odvolanie nespĺňa náležitosti § 363\nCSP a sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 386 písm. d) CSP.\nK odvolacej argumentácii žalobcu žalovaný uviedol, že medzi stranami bola sporná výlučne\nprávna otázka posúdenia charakteru, povahy a uplatniteľnosti záložného práva zriadeného súdnym\nrozhodnutím, na základe zabezpečovacie opatrenia vydaného podľa pravidiel CSP vo vzťahu k § 8 ZKR.\nŽalovaný zásadne nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že prvoinštančný súd nevzal do úvahy argumentáciu\nžalobcu ani judikatúru Najvyššieho súdu SR (žalobcom bližšie neuvedenú) a odôvodnenie oprel\nlen o rozhodnutie Ústavného súdu SR. Žalovaný naopak súhlasí s tvrdením žalobcu, že táto otázka\ndoposiaľ nebola v súdnej praxi riešená a vyriešená. Bez ohľadu na to, či v rámci legislatívneho\nprocesu bolo alebo nebolo taxatívne doplnené vylúčenie zabezpečovacieho opatrenia z ustanovenia\n§ 8 ZKR, takéto ustanovenie nemalo za cieľ zakladať nové pravidlá, ani meniť dané právo, ale\nvýlučne odstrániť výkladové nezrovnalosti, aby nedochádzalo k zneužitiu práva, v snahe dosiahnuť\nvýhodnejšie postavenie na úkor ostatných konkurzných veriteľov. Podľa žalovaného preto aj bez\ndoplnenia navrhovaného ustanovenia je zrejmé, že zabezpečovacie opatrenie nespĺňa predpoklady\nzaradenia medzi zabezpečovacie práva podľa § 8 ZKR.\nK výhradám žalobcu, že súd prvej inštancie nereflektoval na hmotnoprávny základ zriadenia a zániku\nsudcovského záložného práva podľa § 151b ods. 1 OZ, ani nevysvetlil nemožnosť jeho prirovnania\nk daňovému záložnému právu, žalovaný uviedol, že túto otázku zodpovedal sám žalobca v bode 7.\nodvolania, a to z dôvodu, ktorý jednoznačne uviedol prvoinštančný súd v bode 34. rozsudku: „Daňové\nzáložné právo vychádza z § 151b ods. 1 OZ, zatiaľ čo záložné právo zriadené zabezpečovacím\nopatrením vychádza z CSP (procesnoprávny základ).\" Odôvodnenie rozsudku podľa žalovaného\nzodpovedá výkladu a záverom riadneho odôvodnenia vyjadreným v rozhodnutí III.ÚS 209/04 tým, že\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia.\nZotrval na tvrdení, že zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom civilného sporového konania.\nSlúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky za predpokladu, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie,\nako nástroja individuálneho vymáhania pohľadávky. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabrániť\nmajetkovým úkonom dlžníka ohrozujúcim alebo znemožňujúcim vymoženie pohľadávky žalobcu. Pôsobí\nindividuálne vo vzťahu k dlžníkovi peňažnej pohľadávky a je možné realizovať ho primárne v rámci\nnásledného exekučného konania, teda pri individuálnom vymáhaní pohľadávky.\nRozhodovacia prax súdov potvrdzuje, že vyhlásením konkurzu zanikajú účinky neodkladných opatrení,\nčo podľa žalovaného platí aj pri účinkoch zabezpečovacích opatrení ako inštitútu subsidiárneho\nk neodkladnému opatreniu. Vyhlásením konkurzu odpadli dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie\nopatrenie nariadené, keď odpadla samotná obava z ohrozenia exekúcie, ako jediný dôvod jeho\nnariadenia. Účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je poskytnúť veriteľovi výhodu oproti ostatným\nkonkurzným veriteľom pri kolektívnom uspokojovaní veriteľov dlžníka. Inak by súd v záujme princípov\nspravodlivosti pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia musel skúmať, či veriteľovi neposkytuje\nneoprávnenú výhodu a či sudcovské záložné právo nezriaďuje v čase úpadku dlžníka. Tieto okolnosti\nsúd pri zriadení zabezpečovacích opatrení neskúma. Záložné právo sa zriaďuje na nezabezpečenú\npohľadávku a veriteľovi poskytuje dodatočné zabezpečenie. Priznaním postavenia tohto záložného\npráva ako zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR by sa veriteľovi poskytla neoprávnená výhoda\nv rozpore s princípmi právneho štátu, pričom takéto dodatočné zabezpečenie zriadené súdom by\nnebolo možné napadnúť odporovateľnosťou. Podľa žalovaného preto sudcovské záložné právo bez\n\npochybností nespĺňa znaky zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR. Na podporu svojho názoru\npoukázal na odbornú literatúru - článok M. Maliar: K vybraním otázkam nariaďovania zabezpečovacích\nopatrení a ich vzťah k insolvenčnej situácii dlžníka; Justičná revue, 75/2023, č. 3, s. 351 - 365.\n4. Žalobca v podanej replike reagoval na argumentáciu žalovaného o vadách odvolania pre nedostatok\njeho náležitostí vo vymedzení odvolacích dôvodov a odvolacieho návrhu. Uviedol, že odvolacie dôvody\nvymedzil jasne s odkazom na § 365 ods. 1 písm. h), f) CSP. Primárnym odvolacím dôvodom je § 365\nods. 1 písm. f) CSP, keďže súd prvej inštancie sa pri posúdení právnej otázky, či sudcovské záložné\nprávo je hmotnoprávnym záložným právom podľa § 151a OZ, spadajúcim pod § 8 ZKR, nedostatočne,\nprípadne vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu prezentovanou v prvoinštančnom konaní. Z\nodvolania je zrejmé, v čom a z akých dôvodov považuje žalobca rozsudok za nesprávny, resp. v čom\npovažuje za nesprávne predovšetkým posúdenie právnej otázky podstatnej pre rozhodnutie vo veci\nsamej. K argumentácii žalovaného, že odvolanie neobsahuje riadny odvolací návrh, žalobca odkázal\nna znenie odvolania, ktorým sa domáha zmeny rozsudku v zmysle uplatneného odvolacieho návrhu, t.\nj. žiada vydanie rozsudku v súlade so žalobným návrhom. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca sa\ndomáhal zmeny rozsudku. Skutočnosť, že odvolanie spĺňa zákonom požadované náležitosti, vyplýva i\nzo skutočností, že súd prvej inštancie žalobcu nevyzval na doplnenie, či opravu odvolania a postupoval\npodľa § 373 a § 374 CSP. Vo zvyšku argumentácie žalobca odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia.\n5. Žalovaný v podanej duplike zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach ohľadne vád odvolania. Poukázal\nna to, že súd prvej inštancie nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov, a to ani v prípade, ak odvolanie\nžiaden odvolací dôvod neobsahuje. Podľa žalovaného z odvolania nie je možné identifikovať ani jediné\nskutkové zistenie súdu, ktoré by žalobca označil za nesprávne. V odvolaní absentuje zdôvodnenie\nuplatnených odvolacích dôvodov a žalobca sa zameral len na zopakovanie argumentácie použitej\nv prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. Nesúhlas žalobcu\nso závermi prijatými prvoinštančným súdom bez relevantnej, zrozumiteľnej a dôvodnej argumentácie,\nnemôže byť spôsobilé spochybniť závery prijaté súdom prvej inštancie.\n6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ods. 2, písm. b/ ZKR), po preskúmaní obsahu spisu\na napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a po\noboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, nariadil vo veci pojednávanie (§ 384 ods.1,\n§ 385 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a nakoľko nie sú splnené podmienky na\npotvrdenie a ani na zrušenie napadnutého rozsudku, je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť.\n7. Právny zástupca odvolateľa (žalobcu) na pojednávaní pred odvolacím súdom, konanom dňa\n26.02.2025, uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. V celom rozsahu trvá na odvolaní\na odvolacom návrhu a žiada priznať nárok na trovy konania.\n8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom rovnako zotrval na\npredchádzajúcich tvrdeniach uvádzaných v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v písomnom\nvyjadrení k odvolaniu žalobcu a v podanej duplike. Doplnil, že na základe záväzného pokynu\nkonkurzného súdu došlo v priebehu odvolacieho konania k speňaženiu v súpise podstaty zapísaných\nnehnuteľností, na ktorých viazlo záložné právo žalobcu. V dôsledku speňaženia sú nehnuteľnosti vedené\nna LV vydražiteľa so zápisom bez tiarch. Napadnuté rozhodnutie navrhol potvrdiť a priznať nárok na\ntrovy konania.\n9. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie, vyjadrení a prednesu právnych zástupcov strán sporu,\nvyplýva, že judikovaná pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu úpadcu ako pohľadávka\nzabezpečená sudcovským záložným právom, bola správcom podstaty zaradená do oddelenej podstaty\nzabezpečeného veriteľa De Heus, a.s. (s poznámkou o popretí zabezpečenia predchádzajúcim\nsprávcom a o prebiehajúcom spore na Okresnom súde Trnava sp. zn. 23Cb/1/2022 o jej určenie v\npopretej časti).\n10. K zriadeniu záložného práva žalobcu došlo dňa 26.04.2021 uznesením Okresného súdu Trnava\nč. k. 26Cb/37/2021-57, vykonateľným dňa 28.05.2021 a právoplatným dňa 28.05.2021. Vecno-právne\núčinky záložného práva nastali zápisom do katastra nehnuteľností na LV č. 5393 dňa 28.05.2021\n(č. l. 14/22 spisu). V konkurze prihlásená pohľadávka bola žalobcovi priznaná platobným rozkazom\n\nvydaným Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 2Up/394/2021 zo dňa 19.04.2021, právoplatným a\nvykonateľným dňom 19.05.2021(č. l. 11/13 spisu).\n11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v každej odvolacej veci je právne záväzný výrok odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v odvolacom konaní vždy preskúmava vecnú správnosť\nvýroku rozhodnutia, ktorý vychádza z právneho záveru a podstatných úvah súdu uvedených v jeho\ndôvodoch. V tomto prieskume spočíva podstata a úloha odvolacieho konania (vyjadrená zákonodarcom\nexplicitne napr. v ust. § 387 ods. 1 CSP). Iný záver odvolacieho súdu, než záver o vecnej správnosti\nvýroku rozhodnutia vedie k jeho zrušeniu a vráteniu súdu prvej inštancie (§ 389 CSP) alebo k zmene\nnapadnutého rozhodnutia (§ 388 CSP) v záväznej časti, teda v jeho výroku.\n12. V zmysle uvedeného v prejednávanej veci odvolací súd skúmal vecnú správnosť výroku odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ vymedzil § 365\nods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.\n13. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený odvolací dôvod vytýkajúci súdu prvej inštancie nesprávne\nskutkové závery vyvodené z vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), odvolací súd uvádza,\nže skutkovým záverom súdu sa rozumie vyhodnotenie podstatných skutkových tvrdení strán na\npodklade navrhovaných a vykonaných dôkazov, ktoré súd následne vyhodnocuje z hľadiska naplnenia\nkonkrétneho právneho inštitútu (napr. či zo skutkových tvrdení a dôkazov vyplýva, že zabezpečenie\npohľadávky žalobcu má povahu záložného alebo iného práva, alebo či ide o záložné právo zriadené\nplatnou zmluvou, rozhodnutím súdu, či iného orgánu...).\n14. Naproti tomu, právne posúdenie veci uplatnené odvolateľom ako druhý odvolací dôvod (§ 365\nods. 1 písm. h/ CSP), predstavuje podradenie skutkových zistení pod konkrétnu právnu normu a je\ninterpretáciou tejto právnej normy vo vzťahu k daným skutkovým zisteniam (v prejednávanej veci to\nznamená posúdenie, či sudcovské záložné právo spadá pod zabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR).\n15. Odvolací súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že odvolateľ nevymedzil, ktoré skutkové závery\nsúd prvej inštancie vyhodnotil nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. Skutkové tvrdenia,\nvychádzajúc z obsahu spisu, podľa odvolacieho súdu ani sporné neboli a záver prvoinštančného súdu\nv tomto smere netrpí žiadnou nesprávnosťou. Z hľadiska hodnotenia skutkových tvrdení súd prvej\ninštancie správne uzavrel, že žalobca je veriteľom judikovanej peňažnej pohľadávky zabezpečenej\nsudcovským záložným právom, zriadeným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 26Cb/37/2021-57,\nktoré bolo v prospech žalobcu zapísané do katastra nehnuteľností v časti C - ťarchy listu vlastníctva č.\nXXXX. Túto pohľadávku si žalobca prihlásil do konkurzu vedeného na majetok úpadcu EPP Slovensko,\ns.r.o., ako zabezpečenú a správca ju poprel v časti zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho práva.\n16. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1\npísm. f) CSP naplnený nie je. Odvolateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepreukázal jeho\nopodstatnenosť, ani vymedzenie, v čom jeho naplnenie spočíva.\n17. Podstatnou a právne významnou skutočnosťou, ktorá však bola medzi stranami sporná, bolo právne\nposúdenie otázky, či zabezpečenie peňažnej pohľadávky záložným právom zriadeným zabezpečovacím\nopatrením súdu patrí pod zabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR a či v takomto prípade možno\npohľadávke veriteľa priznať v konkurze povahu pohľadávky zabezpečenej.\n18. Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnosť právneho posúdenia veci v tejto otázke. Namietal,\nže prvoinštančný súd sa stotožnil s dôvodnosťou popieracieho prejavu správcu v tam uvedených\nprávnych dôvodoch popretia a nevzal do úvahy tvrdenia a argumentáciu žalobcu o právnej nedôvodnosti\npopieracieho prejavu.\n19. Podstatnou a zásadnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní tak bolo právne posúdenie veci - t. j.\nsprávnosť právneho záveru súdu prvej inštancie v posúdení dôvodnosti popieracieho prejavu správcu,\nzaloženého na nemožnosti aplikácie § 8 ZKR na sudcovské záložné právo, ktoré podľa správcu nemá\npovahu zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR.\n\n20. V tejto skutočnosti spočíval druhý odvolateľom uplatnený odvolací dôvod vymedzený § 365 ods. 1\npísm. h) CSP, na ktorý odvolací súd zameral odvolací prieskum a odvolacie pojednávanie, keď dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcu napĺňa zákonné podmienky dostatočne a riadne vymedzeného odvolania,\nčo do odvolacieho dôvodu, odvolacej argumentácie zdôvodňujúcej skutočnosti, v ktorých odvolateľ vidí\nnesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom, ako i v odvolacom návrhu, z obsahu ktorého\nje zrejmé, že odvolateľ sa ním domáha zmeny napadnutého rozhodnutia tak, aby odvolací súd žalobe\nvyhovel. Vo vzťahu k formulácii odvolacieho návrhu (detto petitu žaloby) je síce dôvodné vyjadrenie\nsprávcu očakávať od právne zastúpeného žalobcu ich kvalifikovanejšiu formuláciu, avšak skutočnosť,\nže doslovne „nekopírujú“ obvykle používané formulácie (konštrukcie), nespôsobuje ich zmätočnosť,\nnejasnosť, ani nevykonateľnosť.\n21. Z obsahu spisu a v ňom založeného popieracieho prejavu správcu vyplýva, že pohľadávku žalobcu\nv časti zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho práva poprel z dôvodu, že záložné právo zriadené\nsúdnym rozhodnutím nepovažuje za zabezpečovacie právo v zmysle § 8 ZKR. Takto zriadené záložné\nprávo má procesnú povahu a účinky iba pre dané súdne konanie a následné prípadné exekučné\nkonanie. Zo znenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že jeho základný účel vymedzuje výslovne v súvislosti\ns exekučným konaním (obava z ohrozenia exekúcie). Povolením konkurzu dlžníka (úpadcu) zanikla\nobava z ohrozenia exekúcie, a tým aj jeden z predpokladov pre jeho nariadenie a trvanie. Správca\npoukazuje na legislatívny proces (LP/2021/502 - návrh zákona o riešenie hroziaceho úpadku a o zmene\na doplnení niektorých zákonov) týkajúci sa aj novelizácie ZKR, kde sa navrhuje doplnenie § 8 o nový\nods. 2 so znením: „Exekučné záložné právo, zabezpečovacie opatrenie a iné obdobné opatrenie vydané\nna účely civilného procesu, sa zabezpečovacie právo na účely tohto zákona nepovažuje.“ Účelom\nzabezpečovacieho opatrenia v zmysle judikatúry (III. ÚS 294/2020) je dočasná úprava práv a povinností\nstrán sporu. Na uvedenom základe je zrejmé, že základná charakteristická vlastnosť zabezpečovacieho\nopatrenia, ktorou je dočasnosť, je v dôsledku začatia, priebehu, skončenia reštrukturalizačného\nkonania a následného vyhlásenia konkurzu už naplnená aj z tohto dôvodu, podľa správcu účinky\nzabezpečovacieho opatrenia v konkurznom konaní úpadcu nepôsobia. Správca zdôrazňuje skutočnosť,\nže jeho účelom nemalo byť „zlepšenie“ alebo „zvýhodnenie“ právneho postavenia veriteľa mimo rámca\nexekučného konania oproti ostatným veriteľom.\n22. Súd prvej inštancie sa s právnymi dôvodmi popretia pohľadávky žalobcu stotožnil a prisvedčil\ndôvodnosti popieracieho prejavu správcu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. Podľa právneho názoru súdu\nprvej inštancie záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu je procesnej povahy a veriteľovi\nnezakladá postavenie záložného veriteľa podľa § 8 ZKR. Má účinky len pre dané súdne konanie\n(26Cb/37/2021) a následné prípadne exekučné konanie pri individuálnom vymáhaní pohľadávky. Jeho\núlohou nemá byť zlepšenie, či zvýhodnenie právneho postavenia veriteľa mimo rámca exekučného\nkonania. Vylúčením vedenia exekúcie počas konkurzu (§ 48 ZKR) zaniká obava z ohrozenia exekúcie,\nčím zanikol dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Argumentáciu žalobcu o hmotnoprávnej\npovahe záložného práva vyhodnotil ako nedôvodnú. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalobcu o\ntotožnosti a analógii sudcovského záložného práva s daňovým záložným právom, keďže tieto inštitúty\nmajú odlišný právny základ. Poukázal na bod 20. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS\n235/2022-20 z 28.04.2022, v ktorom sa uvádza, že: „Zabezpečovacie opatrenie smeruje k zabezpečeniu\nprocesnej ochrany veriteľa v ďalšom, na základné konanie nadväzujúcom exekučnom konaní, pričom\nnásledok v podobe záložného práva je len technickým vyjadrením bez toho, aby takéto záložné právo\nmalo rovnaký obsah a účinky ako záložné právo zriadené na základe zmluvy veriteľa a dlžníka. Záver,\npodľa ktorého účel zabezpečovacieho opatrenia je analogicky s účelom exekučného práva tak, ako je\nvyjadrený v § 167 a nasl. Exekučného poriadku, preto nemožno považovať za nelogický. Skôr naopak.\nPráve preto možno na zabezpečovacie opatrenie v konkurze stiahnuť rovnaký následok zániku tohto\npráva tak, ako tomu je aj pri exekučnom záložnom práve podľa § 167 ods. 4 ZKR.“\n23. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, nepovažuje ho za správny a vo\nvzťahu k posúdeniu sudcovského záložného práva na účely § 8 ZKR uvádza nasledovné:\n24. Záložné právo, ako jedno zo základných práv k cudzej veci, zabezpečujúce pohľadávku veriteľa,\nje v jeho základných atribútoch predmetom úpravy § 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej aj „OZ“), ktorý rozoznáva viaceré možnosti jeho vzniku.\n\n25. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov\no vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu (tzv. sudcovské záložné právo“) alebo správneho orgánu,\nalebo zákonom.\n26. Hmotnoprávna koncepcia úpravy záložných práv garantuje ich rovnoprávnosť bez ohľadu na spôsob\nich vzniku. Žiadne zo záložných práv nemá vyššie postavenie ani hodnotu. Vecné účinky záložného\npráva nastávajú momentom zápisu do katastra nehnuteľností a poradie uspokojenia sa riadi časom\njeho vzniku. Občiansky zákonník účinnosťou novely prijatej zákonom č. 526/2002 Z.z. zrovnoprávnil\nsudcovské záložné právo s inými záložnými právami hmotnoprávnej povahy a priznal mu rovnaké účinky\nako iným záložným právam.\n27. Záložné právo na základe rozhodnutia súdu (o ktoré v prejednávanej veci ide) sa zriaďuje\nzabezpečovacím opatrením (vydaným vo forme uznesenia), ktorého úprava je obsiahnutá v ust. §§ 343\na 344 CSP a do právneho poriadku bolo v jeho dnešnej forme zavedené zákonom č. 160/2015 Z.z. CSP.\n28. Z § 343 CSP bez pochybností vyplýva, že hoci spôsob jeho zriadenia je daný procesnou normou,\ntoto záložné právo má hmotnoprávnu povahu napĺňajúcu všetky znaky vecného práva podľa § 151a a\nnasl. OZ. Jeho hmotnoprávna povaha je explicitne vyjadrená aj v § 343 ods. 2 veta druhá CSP, podľa\nktorého záložné právo vzniká zápisom do katastra nehnuteľností.\n29. Sudcovské záložné právo sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom v časti C - ťarchy a\nvecno-právne účinky pôsobia erga omnes. Veriteľ, ktorému takéto záložné právo svedčí, sa po získaní\nexekučného titulu (právoplatného rozhodnutia priznávajúceho mu pohľadávku) môže domáhať jeho\nvýkonu za rovnakých podmienok ako záložný veriteľ titulom zmluvného záložného práva.\n30. Záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením, ako bez pochybností vyplýva i z výroku\nrozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. 26Cb/37/2021-57 zo dňa 26.04.2021, nie je viazané na žiadne\niné súdne konanie, jeho účinky nie sú časovo obmedzené na dobu trvania (skončenia) iného súdneho\nkonania a nie je ním nijako obmedzené ani právo záložného veriteľa domôcť sa uspokojenia pohľadávky\nvýkonom tohto záložného práva.\n31. Zmena právnej úpravy sudcovského záložného práva nastolená CSP upustila od dočasnosti tohto\ninštitútu a s ním spojených obmedzení výkonu a realizácie takto zriadeného záložného práva. Právna\núprava zabezpečovacieho opatrenia, účinná od 01.07.2016, ako vyplýva z dôvodovej správy k CSP\n(detto Komentár k CSP Števček, Ficová, Baricová, Mesiariková, Bajánková, Tomašovič a kol., C.H.Beck\n2016, str. 1154) upustila od režimu dočasnosti typického pre úpravu predbežných opatrení podľa\nObčianskeho súdneho poriadku („OSP“) a nie je obligatórne viazaná na konanie vo veci samej.\n32. Podľa odvolacieho súdu len samotná skutočnosť, že procedúra zriadenia záložného práva\npredstavujúca jeho zriadenie (uznesením súdu) je upravená procesným predpisom (CSP) a nie\npredpismi hmotného práva (ako je tomu napr. pri záložnej zmluve upravenej v OZ), ešte z tohto inštitútu\nnečiní inštitút procesnej povahy, ako bez ďalšieho uzavrel súd prvej inštancie.\n33. Procesná povaha sudcovského záložného práva by vyžadovala stav, kedy jeho zriadenie, ako aj\nnásledná existencia a výkon, je výlučne viazaná na iné konkrétne prebiehajúce konanie (pre ktoré slúži\nzabezpečenie záložným právom) a v prípade skončenia tohto konania by „procesná povaha záložného\npráva“ vylučovala jeho ďalšie trvanie.\n34. Táto základná definícia procesnej povahy právneho inštitútu záložného práva pre záložné právo\nzriadené zabezpečovacím opatrením neplatí a nemožno ju vyvodiť z ustanovení Civilného sporového\nporiadku, Občianskeho zákonníka, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ani z iného právneho\npredpisu.\n35. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že z hľadiska skúmania povahy\nsudcovského záložného práva (nastolenou úpravou CSP od 01.07.2016) je potrebné dôsledne\nrozlišovať medzi podmienkami na jeho zriadenie (t. j. na vydanie zabezpečovacieho opatrenia) a\npodmienkami na jeho výkon. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu\ndôsledne nerozlíšil. S poukazom na ust. § 343 CSP je potrebné konštatovať, že zriadenie sudcovského\n\nzáložného práva nie je viazané na žiadne prebiehajúce súdne konanie a pri jeho zriadení nie je\npovinnosťou súdu uložiť veriteľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (t. j. žalobu o priznanie\nzabezpečovanej pohľadávky). V čase zariadenia sudcovské záložné právo plní funkciu zabezpečovaciu\n(rovnako ako napr. pri uzavretí záložnej zmluvy). Potreba preukázania judikovanej pohľadávky je daná\nlen v štádiu výkonu záložného práva, teda v čase, keď sa veriteľ domáha jeho realizácie (plnenia\nuhradzovacej funkcie).\n36. Záver o procesnej povahe a dočasnosti záložného práva je podľa odvolacieho súdu dôvodný\nlen v prípade exekučného záložného práva, ktoré zriaďuje súdny exekútor výlučne pre potreby (na\núčel) konkrétneho ním vedeného a prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom zabezpečuje lepšie\nporadie uspokojenia oprávneného (vymáhajúceho veriteľa) pri neskoršom rozvrhu výťažku získaného\nexekučnou dražbou nehnuteľnosti povinného. Zastavením exekúcie (jej skončení) toto záložné právo\nzaniká ex lege, a to aj v prípade, ak pohľadávka oprávneného nebola úplne uspokojená.\n37. Základné a podstatné odlišnosti v právnom základe sudcovského záložného práva a exekučného\nzáložného práva z hľadiska ich zriadenia, vzniku (t. j. účinkov vyvolaných záložným právom) a ich trvania,\nz nich podľa odvolacieho súdu za žiadnych okolností nemôže činiť v ich účele a účinkoch analogické\na porovnateľné právne inštitúty.\n38. Súd prvej inštancie ničím nezdôvodnil, v čom za daných okolností, vychádzajúc z právne záväzného\nvýroku zabezpečovacieho opatrenia a tomuto výroku zodpovedajúcemu zápisu záložného práva\nžalobcu na LV č. XXXX, videl dočasnosť zabezpečenia (t. j. dočasnosť sudcovského záložného práva)\nsvedčiaceho žalobcovi, jeho viazanosť na konkrétne súdne konanie, ani v čom spočíva obmedzenie\njeho vykonateľnosti len v exekúcii.\n39. Nemožno sa stotožniť ani s právnym záverom prvoinštančného súdu, že vyhlásením konkurzu\nzanikol dôvod, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, nakoľko zanikla obava z ohrozenia\nexekúcie. Odvolací súd prisvedčil argumentácii odvolateľa, že obava z ohrozenia exekúcie je\npodmienkou zriadenia a nie podmienkou trvania sudcovského záložného práva. Vzhľadom na vecnoprávne účinky sudcovského záložného práva, zápisom do katastra nehnuteľností nie je podľa názoru\nodvolacieho súdu možné bez ďalšieho odoprieť veriteľovi jeho účinky konštatovaním, že pominuli dôvody\njeho zriadenia.\n40. Zánik sudcovského záložného práva musí byť v zmysle platnej úpravy predpokladanej CSP\nvyslovený buď súdnym rozhodnutím, resp. musí ísť o prípad zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ani\njedna z týchto okolností v prejednávanej veci nenastala.\n41. Pre zánik vecno-právnych účinkov záložného práva zo zabezpečovacieho opatrenia (pri trvaní\nzabezpečovanej pohľadávky) je nevyhnutné podať návrh na jeho zrušenie, k čomu v prejednávanej\nveci nedošlo. Pokiaľ teda takéto záložné právo trvá (ako tomu bolo v prejednávanej veci v čase\nprihlásenia pohľadávky, v čase popretia zabezpečenia, ako aj v čase speňaženia tohto majetku), je\nsúd v incidenčnom spore povinný na túto skutočnosť prihliadať. Odopretie vecno-právnych účinkov\nspojených s týmto záložným právom je povinný dostatočne a obhájiteľne odôvodniť. Odvolací súd\nopätovne uvádza, že za takéto odôvodnenie nepovažuje konštatovanie zániku dôvodov (odpadnutí\ndôvodov) pre jeho zriadenie, keďže táto skutočnosť sama o sebe zánik sudcovského záložného práva\nnevyvoláva a tento záver nie je súladný s právnou úpravou jeho zániku.\n42. Opodstatnenosť popieracieho prejavu nemôže byť založená ani na úvahách a odkaze správcu na\nprávo de lege ferenda (t. j. poukaz na legislatívny proces v popieracom prejave) a tieto skutočnosti\nnemôžu byť spôsobilým dôvodom popretia. Okolnosti popretia musia vždy vychádzať a mať oporu\nv určitých a jasných skutkových dôvodoch platného práva. Popretie pohľadávky v žiadnej jej časti\nnemôže byť odvodené (ani podporne) od úvah o budúcom možnom práve (a to ani v štádiu prípadných\npripravovaných legislatívnych zmien). Navyše tieto, ako ukázal vývoj právneho prostredia, do platného\npráva následne ani zavedené neboli. Legislatívny proces L/2021/502, ukončený prijatím zákona č.\n111/2022 Z.z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neprevzal do\nplatného znenia navrhovanú zmenu § 8 ZKR zakotvením vylúčenia zabezpečovacieho opatrenia z\npôsobnosti § 8 ZKR a pôvodné znenie tohto ustanovenia zostalo novelou nedotknuté. Z pohľadu\nodvolacieho súdu je teda zrejmé, že zákonodarca sa v úvahách o budúcom práve zaoberal aj otázkou\n\nvzťahu zabezpečovacieho opatrenia (§ 343 CSP) k § 8 ZKR a nedospel k záveru o jeho vylúčení k\npôsobnosti cit. ust. ZKR a k nemožnosti aplikácie § 8 ZKR na sudcovské záložné právo. Uvedené podľa\nodvolacieho súdu podporuje záver, že platná dikcia zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR nevylučuje\nzo svojej pôsobnosti záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP.\n43. Dôvodnosť popieracieho prejavu podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ani správcom tvrdená\na prvoinštančným súdom akceptovaná skutočnosť, že pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia súd\nneskúma, či sa dlžník, na majetok ktorého sa sudcovské záložné právo zriaďuje, nachádza alebo\nnenachádza v úpadku. Teda, či veriteľovi neposkytuje neprimeraná výhodu oproti iným veriteľom dlžníka\na či v rozpore s pravidlami konkurzného práva nedochádza k zvýhodneniu veriteľa na úkor ostatných\nveriteľov. Odvolací súd poukazuje na to, že táto otázka majetkového stavu dlžníka (záložcu) nie je\npodmienkou ani pre vznik žalovaným preferovaného zmluvného záložného práva, pri zriadení ktorého\nje z pohľadu odvolacieho súdu naopak väčší priestor účelového zriadenia, ako v prípade sudcovského\nzáložného práva, kde existencia podmienok pre jeho zriadenie podlieha autoritatívnemu prieskumu\nsúdu. Zriadenie záložného práva súdom vylučuje účelovosť, ktorú naopak nemožno vylúčiť pri zmluvnom\nzáložnom práve. Práve z uvedeného dôvodu sú následne súkromnoprávne vzťahy (právne úkony) v\nrežime konkurzu podriadené súdnej kontrole cez inštitút odporovateľnosti, na rozdiel od rozhodnutí\nsúdov a iných štátnych orgánov, autorita ktorých dôvod pre takúto následnú kontrolu vylučuje.\n44. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu o analógii účelu, úpravy a obsahu sudcovského\nzáložného práva a daňového záložného práva, ktoré naopak nie je dôvodné prirovnať k exekučnému\nzáložnému právu.\n45. Skutočnosť, že daňové záložné právo je sférou práva verejného a sudcovské záložné právo\npatrí do sféry práva súkromného, nie je nijako významná. Štát ako subjekt ochrany (zabezpečenia)\ndaňovým záložným právom má v konkurze postavenie rovnakého veriteľa ako iní (ostatní) veritelia\ntej istej skupiny pohľadávok. Nemôže požívať vyššie výhody ako iní veritelia tej istej skupiny a hoci\njeho zabezpečenie nevzniklo zmluvou, ale rozhodnutím orgánu štátu, nestráca vyhlásením konkurzu\npostavenie zabezpečeného veriteľa.\n46. Odvolací súd je toho právneho názoru, že sudcovské záložné právo je vzhľadom na blízkosť\nprocedúry jeho zriadenia, účelu, hmotnoprávnej povahy a podmienok jeho trvania, možné prirovnať\nk daňovému záložnému právu a pri výklade vzťahu sudcovského záložného práva k § 8 ZKR je\nv plnom rozsahu možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/34/2018 zo dňa\n29.01.2019, v ktorom výstižne a komplexne zhodnotil a posúdil právnu povahu daňového záložného\npráva a exekučného záložného práva.\n47. V označenej veci Najvyššieho súdu SR bolo rovnako sporné, či daňové právo zabezpečujúce\nprihlásenú pohľadávku je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR.\nNajvyšší súd, ako súd dovolací, v dôvodoch rozhodnutia uviedol: „Je nepochybné, že žalovaný mal\nku dňu vyhlásenia konkurzu svoje pohľadávky zabezpečené daňovým záložným právom v zmysle §\n71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. augusta 2007. Rozhodujúcou otázkou v\npreskúmavanej právnej veci je posúdenie právnej povahy daňového záložného práva, a to, či daňové\nzáložné právo je spôsobilé založiť oprávnenému postavenie zabezpečeného veriteľa v konkurze a\nreštrukturalizácii. V zmysle § 71 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. sa na záložné právo správcu dane\npodporne použijú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na vznik záložného práva podľa zákona\nč. 511/1992 Zb. sa nevyžaduje začatie daňového exekučného konania a zriadenie záložného práva\nnie je súčasťou daňového exekučného konania. ... Daňové záložné právo a exekučné záložné právo\nnie sú účinkami podobné. Exekučné záložné právo je súčasťou exekučného konania, ktoré začína\ndňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, pričom musí ísť o vykonateľnú pohľadávku.\nDaňové záložné právo podľa § 71 ods. 4 a ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. môže zabezpečovať\nexistujúcu daňovú pohľadávku a istú daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, zabezpečuje teda\naj nevykonateľné pohľadávky mimo exekučného konania. Stret konkurzného a exekučného konania\nje v § 48 ZKR riešený tak, že exekučné konanie sa zastavuje. Exekučné záložné právo zriadené\npodľa § 167 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) na základe exekučného príkazu, je výlučne\nprocesným zabezpečovacím inštitútom pre potreby exekučného konania. Po zastavení exekučného\nkonania podľa § 167 ods. 3 Exekučného poriadku je exekútor poverený vykonaním exekúcie povinný do\n7 dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu (katastrálnemu odboru) zrušenie\n\nexekučného záložného práva. Následne zrušené exekučné záložné právo nemôže mať vplyv na poradie\nzáložných práv v konkurze a nie je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Daňové záložné právo\nsprávcu dane vyhlásením konkurzu nezaniká, nie je úkonom daňového exekučného konania, zriaďuje sa\nnezávisle od daňového exekučného konania, a preto vyhlásením konkurzu nie sú dotknuté jeho účinky\na nedochádza k jeho zániku zo zákona, teda aplikácia ustanovenia § 48 ZKR nie je možná. V konaní\nnebolo preukázané, že by začalo exekučné daňové konanie. O nezávislosti záložného práva správcu\ndane podľa názoru dovolacieho súdu svedčí aj tá skutočnosť, že aj po zrušení zákona č. 511/1992 Zb.\nzákonom č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbolo daňové záložné právo systematicky zaradené do tretej hlavy štvrtej časti Daňového poriadku s\nnázvom Daňové preplatky a daňové nedoplatky, zatiaľ čo daňové exekučné konanie je upravené v štvrtej\nhlave štvrtej časti Daňového poriadku s názvom Daňové exekučné konanie. Dovolací súd zdôrazňuje, že\nsíce Daňový poriadok má povahu procesného predpisu, no daňové záložné právo má bezpochyby svoj\nzáklad v hmotnom práve, teda v Občianskom zákonníku, pričom súd poukazuje najmä na ustanovenie §\n71 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré upravuje komplexne záložné právo na účely zabezpečenia daňového\nnedoplatku a v jeho odseku 10 odkazuje na aplikáciu hmotnoprávnych noriem Občianskeho zákonníka,\na to § 151a až § 151md OZ a tiež osobitných predpisov upravujúcich záložné právo. So zreteľom na\nuvedené je dovolací súd toho názoru, že v danom prípade záložné právo, ktoré vzniklo na základe\nrozhodnutia podľa § 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. augusta 2007, je\nzabezpečovacím právom podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z.z. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení rozsudku\nupriamuje pozornosť na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obdo/22/2012 zo dňa 24. októbra 2013 a sp.\nzn. 1Obo 61/2010 zo dňa 6. októbra 2010, dovolací súd konštatuje, že uvedené rozhodnutia sa týkajú\nexekučného záložného práva. Podľa § 71a zákona č. 511/1992 Zb. (§ 81 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.\nz. Daňového poriadku), ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom\nkonaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto konanie sa vzťahuje osobitný predpis, a to zákon\nč. 7/2005 Z. z. Správca dane ako veriteľ má právo na oddelené uspokojenie v konkurze a má sa na\nneho prihliadať ako na zabezpečeného veriteľa. So zreteľom na uvedené sa dovolací súd stotožnil s\nnázorom dovolateľa, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď daňové záložné právo, zriadené\nv základnom daňovom konaní ako výsledok činnosti správcu dane pri zabezpečení daňového nedoplatku\nv rámci výkonu daňovej kontroly, stotožnil s exekučným záložným právom.“\n48. Identickú povahu ako daňové záložné právo má aj sudcovské záložné právo, ktoré je z hľadiska jeho\nzriadenia cez § 343 ods. 1 upravené v Civilnom sporovom poriadku ako procesnom predpise, avšak cez\nustanovenie § 343 ods. 2 CSP rovnako odkazuje na aplikáciu hmotnoprávnych noriem Občianskeho\nzákonníka.\n49. Poukaz súdu prvej inštancie na žalovaným označený Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 235/2022-20\nnie je opodstatnený. Odhliadnuc od odlišnosti v podstatných okolnostiach kauzy (týkajúcej sa konkurzu\nna majetok fyzickej osoby podľa v štvrtej časti ZKR - oddlženie, ktorá má vlastnú úpravu odlišnú\nod úpravy konkurzu na majetok právnickej osoby), ústavný súd sa v označenom náleze nezaoberal\nvýkladom ust. § 8 ZKR z hľadiska jeho aplikovateľnosti na záložné právo zriadené zabezpečovacím\nopatrením, ale preskúmaval len ústavnú udržateľnosť ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia\nokresného súdu. V dôvodoch svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že nie je oprávnený posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\na jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov tejto interpretácie a aplikácie práva s\nústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Odvolací\nsúd považuje za podstatné uviesť, že sám ústavný súd vo svojom rozhodnutí vníma, že táto otázka\nešte nebola v praxi vyšších súdov riešená a súčasne mu je zrejmá aj rozdielnosť názorov právnej\nvedy, ktorá v jednej línii (Džačár R., Földeš Ľ.) zastáva názor o procesnej povahe záložného práva zo\nzabezpečovacieho opatrenia a v druhej línii (Števček M., Kotrecová A.) zastáva názor opačný. Ústavný\nsúd poukázal na to, že „v namietanom rozhodnutí okresný súd bez rozsiahlych komparačných analýz\na len pod vplyvom argumentácie sťažovateľa a správcu dospel k záveru, ktorý je v súlade s jedným\nsmerom právnej vedy Džačár R., Földeš Ľ.), no zároveň v rozpore s druhým názorom (Števček M.,\nKotrecová A.). Stále však ide o záver, ktorý má oporu v aplikovaných a nepochybne nejasných a\njudikatúrou jasne a stabilne nevyložených ustanoveniach podústavného práva. Táto krátka poznámka\nvšak nemôže mať ambíciu konečného riešenia, ktoré je primárne na legislatívne a sekundárne na s\nprávnou vedou spolupracujúcej judikatúre.“\n\n50. Výklad záložného práva s vecno-právnymi účinkami, ktorého zriadenie má pôvod v procesnom\npráve, avšak jeho účinky sú rovnocenné s inými záložnými právami definovanými § 151a a nasl.\nOZ, a ktoré je zabezpečením podľa § 8 ZKR, podľa vedomostí odvolacieho súdu doposiaľ poskytol\nlen Najvyšší súd Slovenskej republiky v už označenom rozhodnutí 1Obo/34/2018. Toto rozhodnutie\npovažuje odvolací súd za plne aplikovateľné aj na záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením\npodľa CSP.\n51. V prejednávanej veci bolo záložné právo v prospech žalobcu zriadené pred vyhlásením konkurzu,\nbez viazanosti na iné prebiehajúce súdne alebo exekučné konanie. V čase vyhlásenia konkurzu žalobca\ndisponoval judikátnou pohľadávkou a boli splnené podmienky § 343 ods. 2 veta druhá CSP vyžadované\npre výkon záložného práva. V čase podania prihlášky žalobcovi, ako záložnému veriteľovi, svedčal\nzápis záložného práva v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Žalobca si preto pohľadávku uplatnil\nako zabezpečenú s právom na uspokojenie z oddelenej podstaty. Zápis záložného práva žalobcu v\nkatastri nehnuteľností trval v čase podania prihlášky, v čase popretia pohľadávky (t. j. v rozhodnom čase\npre skúmanie existencie zabezpečenia zakladajúce právo uplatniť si pohľadávku ako zabezpečenú s\nuspokojením z oddelenej podstaty), ako aj v čase následného speňaženia nehnuteľnosti z konkurznej\npodstaty.\n52. Skutočnosť, že žalovaný správca v priebehu odvolacieho konania (ako uviedol na pojednávaní),\nna pokyn konkurzného súdu (§ 82 ods. 2 písm. e/ ZKR), nehnuteľnosti oddelenej podstaty, na ktorých\nviazlo záložné právo žalobcu, speňažil, nebola pre posúdenie danosti a trvania zákonných podmienok\nzabezpečenia pohľadávky žalobcu podľa § 8 ZKR podstatná ani právne významná. Existencia naplnenia\nzákonných podmienok zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 8 ZKR sa posudzuje k času prihlásenia\nzabezpečenej pohľadávky a času jej popretia správcom, najneskôr však k času predaja nehnuteľnosti\nz oddelenej podstaty.\n53. Posúdenie zabezpečenia pohľadávky je v zmysle ustanovení konkurzného práva podstatné pre\nzaradenie pohľadávky do oddelenej podstaty a poradia, v ktorom sa z podstaty uspokojuje pri\nnáslednom (neskoršom) speňažení tohto majetku. Skutočnosť, že správca v priebehu odvolacieho\nkonania nehnuteľnosti oddelenej podstaty veriteľa De Heus, a.s., vedené na LV č. XXXX a zapísané v\noddelenej podstate speňažil (Obchodný vestník 218/2023), nemá na posúdenie dôvodnosti popretia (t.\nj. na úspešnosť žaloby) žiadny vplyv.\n54. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že záložné právo zriadené\nzabezpečovacím opatrením súdu je na účely konkurzu zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR a\npopretie pohľadávky žalovaným správcom nebolo dôvodné.\n55. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n56. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ustanovenia zákona, preto odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zmenil v jeho prvom výroku tak, že žalobe vyhovel.\n57. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1\nCSP. Úspešnému žalobcovi, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania, odvolací súd priznal plný\nnárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cbi/1/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}, {"sz": "2Up/394/2021", "guid": null, "vztah": "zmenene"}, {"sz": "26Cb/37/2021", "guid": "906a1155-259b-4470-9c8e-60fd54ea3638:ffcb2275-936e-415b-8eef-20cc379c5f2d", "vztah": "zmenene"}, {"sz": "26R/1/2021", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c46ca115-3f64-426e-9d3a-7445e37fe7a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.235.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 235/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.235.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff3b0022-cb8e-4712-b505-ed66f2dd4ee2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.294.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 294/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.294.2020.1"}, {"guid": "ussr:decb661d-d78d-48ff-b539-a8d9c7e329be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.90.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.90.2019.1"}, {"guid": "ussr:d2bb6e15-944c-4633-8e0e-f2426e88c6cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "cbfb711d-6a52-42fd-ab28-c6c4666cdac7:f0f13dde-5c58-44f5-95e1-9bae1eae5eb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7110211278.1", "spisova_znacka": "5Obdo/22/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/22/2012 z 23. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-23", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7110211278.1"}, {"guid": "906a1155-259b-4470-9c8e-60fd54ea3638:ffcb2275-936e-415b-8eef-20cc379c5f2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/37/2021", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/37/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/906a1155-259b-4470-9c8e-60fd54ea3638:ffcb2275-936e-415b-8eef-20cc379c5f2d"}, {"guid": "841b7737-c512-49ff-847a-2fd9b65d6f26:37d63d34-7230-400a-98fe-602145738d51", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/1/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Cb/1/2022 z 13. 9. 2022", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/841b7737-c512-49ff-847a-2fd9b65d6f26:37d63d34-7230-400a-98fe-602145738d51"}], "citovane_v": []}