Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/17/2024 z 12. 2. 2025 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2025, sp. zn. 2CoKR/17/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:2122203471.3 Krajský súd Bratislava | 2CoKR/17/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:2122203471.3 | 2025-02-12 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba73ef81-530e-4be8-80f7-804d4021d154 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2122203471.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 2CoKR/17/2024 2122203471 12. 02. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:2122203471.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu: Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v spore žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: ZLIEVÁREŇ T R N A V A s.r.o. v konkurze, so sídlom Coburgova 48, 917 01 Trnava, IČO: 31 417 361, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808 proti žalovanej: H.. M. X., Q. XX.X.XXXX, U. I. F. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpená: SOPKO LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 60Cbi/5/2022 - 198 zo dňa 27.3.2024 jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 60Cbi/5/2022 - 198 zo dňa 27.3.2024 v napadnutom výroku II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 60Cbi/5/2022 - 198 zo dňa 27.3.2024 odmieta. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konaní prebiehajúcich na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26Cbi/6/2021 a 23NcKR/5/2022 sa zamieta. II. Žaloba sa zamieta. III. Úpadca ZLIEVAREŇ TRNAVA s. r. o., v konkurze, IČO: 31 417 361 je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnuté rozhodnutie odôvodnil najmä nasledovne: 3. Žalobca ako správca konkurznej podstaty sa žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil neúčinnosť dvoch darovacích zmlúv zo dňa 13.3.2019 a jedenej zo dňa 20.6.2019, eventuálne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úpadcovi do konkurznej podstaty náhradu vo výške 420.224,56 eur. X. Z.. T. X. je zakladateľom úpadcu, od založenia pôsobí ako štatutárny orgán (ďalej len „Dlžník 1“). Ľ. X., je štatutárnym orgánom (konateľom) úpadcu (odo dňa 19.12.2012) (ďalej len „Dlžník 2“). V rámci výkonu správcovskej činnosti žalobca identifikoval existenciu viacerých pohľadávok úpadcu voči dlžníkovi 1 a dlžníkovi 2 založených na nasledovnom skutkovom a právnom základe: - pohľadávky zodpovedajúce nárokom úpadcu na vrátenie plnenia do konkurznej podstaty v dôsledku neúčinných právnych úkonov, ktorými úpadca splnil svoje peňažné záväzky voči Dlžníkovi 1 a Dlžníkovi 2, čím došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu. Žalobca sa zaplatenia predmetných pohľadávok do konkurznej podstaty v celkovom súhrnom súčte 395.224,56 Eur voči obom Dlžníkom, domáha prostredníctvom odporovacej žaloby podľa ust. § 57 ZKR v aktuálne prebiehajúcom súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 26Cbi/6/2021; - pohľadávky zodpovedajúce nárokom úpadcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu zhodne voči Dlžníkovi 1 ako aj Dlžníkovi 2 vo výške 12.500,- Eur v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 ZKR, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha výzvou adresovanou dlžníkom na dobrovoľné splnenie povinnosti a súčasne realizuje kroky smerujúce k uplatneniu predmetných pohľadávok súdnou cestou v súlade s ustanoveniami § 74a ZKR - pohľadávky zodpovedajúce nárokom úpadcu na zaplatenie náhrady škody vzniknutej v súvislosti s porušením fiduciárnych povinností Dlžníka 1 ako aj Dlžníka 2 ako štatutárneho orgánu (konateľov) úpadcu. 5. V rámci výkonu správcovskej činnosti žalobca identifikoval viaceré právne úkony realizované dlžníkmi, ktorými došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok úpadcu voči dlžníkom tak, ako to predpokladá ust. § 42a ods. 1, 2 a 3 OZ. Jedná sa o nasledovné bezodplatné právne úkony: - Darovacia zmluva datovaná ku dňu 13.3.2019, uzatvorená dňa 14.3.2019 medzi Dlžníkom 1 ako darcom (výlučný vlastník) a žalovanou ako obdarovanou. - Darovacia zmluva datovaná ku dňu 13.3.2019, uzatvorená dňa 14.3.2019 medzi Dlžníkom 1 a Dlžníkom 2 ako darcami (bezpodieloví spoluvlastníci) a žalovanou ako obdarovanou. - Darovacia zmluva uzatvorená dňa 20.6.2019 medzi Dlžníkom 1 a Dlžníkom 2 ako darcami (bezpodieloví spoluvlastníci) a žalovanou ako obdarovanou. 6. Vyššie právne úkony, ktorými došlo k vyvedeniu majetku dlžníkov bezodplatnými prevodmi nehnuteľností v prospech žalovanej, boli realizované v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľa - úpadcu (subsidiárne aj jeho veriteľov). Žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie správcu úpadcu (žalobcu) na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu postupom podľa § 42a - 42b Občianskeho zákonníka. Žalobca navrhol prerušiť konanie do skončení súdnych konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cbi/6/2021 a 23NcKR/5/2022 nakoľko ide o konania v ktorých sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu. 7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že napadnutými právnymi úkonmi - darovacími zmluvami sa prevádza majetok, ktorý konkurzu nepodlieha, nepatrí do konkurznej podstaty. Ide o majetok, ktorý patril tretím osobám (štatutárom úpadcu, nie samotnému úpadcovi), majetok, ktorý nie je ani zapísaný do súpisu majetku úpadcu a tento majetok tretie osoby ani nenadobudli od úpadcu (a mal by byť prípadne vrátený na základe odporovacieho právneho úkonu v zmysle ustanovení ZKR). Správca by za úpadcu mohol konať iba vtedy, ak by sa vec týkala majetku podliehajúceho konkurzu, čo nie je daný prípad. Nejde o vymáhanie práv podliehajúcich konkurzu. Takúto žalobu môže podať len veriteľ v samostatnom konaní mimo konkurzného konania a to aj v priebehu konkurzného konania. Kompetencia správcu na podanie odporovacej žaloby podľa Občianskeho zákonníka nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Správca nemá právomoc zastupovať veriteľov úpadcu v súdnych konaniach vôbec. Inštitút odporovania právnym úkonom je komplexne upravený v ZKR, ktorý je predpisom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a preto je použitie právnej úpravy Občianskeho zákonníka v prípade vyhlásenia konkurzu podľa ZKR vylúčené. V prípade vyhlásenia konkurzu je vylúčené použitie úpravy podľa § 42a Občianskeho zákonníka z dôvodu existencie osobitnej právnej úpravy podľa ZKR. Na rozdiel od inštitútu odporovania právnym úkonom podľa ZKR, kedy neúčinnosť pôsobí voči všetkým konkurzným veriteľom (§ 62 ods. 5 ZKR), tak podľa Občianskeho zákonníka sa možno dovolávať neúčinnosti právneho úkonu len voči tomu, kto voči dlžníkovi podal odporovaciu žalobu, pričom pôjde len o subjektívne odporové. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný a žalobu je nutné preto z tohto dôvodu zamietnuť. Nakoľko súd v konaní ustálil nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, čo je samo osebe dôvodom zamietnutia žaloby, tak ani bližšie neskúmal tvrdenia žiadnej z procesných strán dotýkajúcich sa dôvodnosti v konaní uplatneného nároku. Rozhodnutia v konaniach prebiehajúcich na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26Cbi/6/2021 a 23NcKR/5/2022 nemajú vplyv na rozhodnutie v danom súdnom konaní, v 60Cbi/5/2022 ktorom súd žalobu zamieta výlučne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP 8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) h) b) a §365 ods. 2 CSP. Namietal, že rozsudok za vecne nesprávny, arbitrárny, prijatý v rozpore s princípom zákazu odopretia spravodlivosti, ktorým bolo Úpadcovi zo strany súdu prvej inštancie bezprecedentne odňate Ústavou SR garantované právo na súdnu ochranu ako aj právo vlastniť majetok. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia neúčinnosti troch darovacích zmlúv eventuálne uloženia povinnosti žalovanej poskytnúť peňažnú náhradu v sume 420.224,56 EUR do konkurznej podstaty úpadcu. Správca podal žalobu pre dosiahnutie vymoženia Pohľadávok úpadcu v postavení veriteľa voči Dlžníkom, keď zistil, že Dlžníci sa právnymi úkonmi označenými v odporovacej žalobe zbavili všetkého svojho bonitného majetku bezodplatnými prevodmi, čím fakticky úplne zmarili možnosť ďalšieho vymáhania Pohľadávok úpadcu. Správca v tomto odporovacom súdnom konaní uplatňoval práva úpadcu domáhať sa určenie neúčinnosti právnych úkonov svojich Dlžníkov, v dôsledku ktorých došlo k ukráteniu uspokojenia jeho Pohľadávok, a to s cieľom dosiahnutia možnosti ďalšieho vymáhania Pohľadávok ako majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Je nepochybné, že správca inicioval súdne konanie tykajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu (Pohľadávok). Z odôvodnenia rozsudku, najmä z bodu 27., je zrejmé, že súd prvej inštancie tento právny základ pre uplatnenie odporovacieho práva podľa OZ Správcom úpadcu vôbec neidentifikoval. Úspech žaloby by pomohol vymáhať Pohľadávky úpadcu voči Dlžníkom z majetku žalovanej, ktorý nadobudla bezodplatne od Dlžníkov, pričom je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Darované nehnuteľnosti predstavovali jediný bonitný majetok, ktorým Dlžníci v čase ich prevodu disponovali a v súčasnosti tak nie sú vlastníkmi žiadneho hodnotnejšieho majetku, z ktorého by potenciálne judikované nároky úpadcu mohli byť uspokojované. Žalobca nesúhlasí so závermi prijatými prvoinštančným súdom, pričom takýto striktne zužujúci výklad zákona aplikovaný konajúcim súdom považuje za neprípustný a v rozpore so základnými pravidlami výkladu práva ako aj ústavou zaručenými základnými právami a v neposlednom rade za postup súdu v rozpore s princípom zákazu denegatio iustitiae. Súčasne má žalobca za to, že prijaté závery vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že predmetnou žalobou žalobca neodporuje úkonom vykonaným Úpadcom ako sa to absolútne nesprávne a izolovane snaží predstaviť žalovaný a súčasne ako vyplýva zo záverov súdu, ale uplatňuje a vymáha majetkové práva úpadcu prostredníctvom odporovacieho práva na zabezpečenie ich vymožiteľnosti z majetku Dlžníkov. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu došlo ex lege okrem iného k prechodu práva nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu (v danom prípade s Pohľadávkami), právo iniciovať súdne konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu (v danom prípade Pohľadávok) a v tomto zmysle uplatňovať všetky právne prostriedky pre vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu (v danom prípade Pohľadávok). Žalobca súčasne poukazuje na povahu Pohľadávok úpadcu definovaných v bode 6. odvolania, ktoré bezpochyby predstavujú majetkové právo úpadcu. Tak vymáhaná zmluvná pokuta (právo na zaplatenie ktorej vzniká obchodnej spoločnosti - úpadcovi už nasledujúci deň po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu povinnou osobou) predstavujúca majetkové právo úpadcu voči konateľom - Dlžníkom ako aj peňažná náhrada titulom odporovateľnosti (ktorá v prípade určenia neúčinnosti právnych úkonov v tomto súdnom konaní je majetkom podliehajúcim konkurzu a bola by zapísaná do súpisu postupom v súlade s ust. § 80 ods. 1 ZKR) sú majetkom (majetkovým právom) úpadcu, ktorých vymáhanie v prospech konkurznej podstaty je správca v súlade s ust. § 44 ods. 1 ZKR a 86 ods. 2 ZKR povinný zabezpečiť. V súlade s ust. § 86 ods. 2 je povinnosťou Správcu využiť všetky právne prostriedky na vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu - tým je aj iniciované konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty, odporovacie konanie podľa ZKR a aj následné iniciovanie exekučného konania, ktoré by však v danom prípade (s ohľadom na postup Dlžníkov, ktorí sa prostredníctvom Darovacích zmlúv zbavili všetkého bonitného majetku) bez zabezpečenia si vymožiteľnosti judikovaných pohľadávok nemalo žiaden fakticky a právny význam. S ohľadom na uvedené preto (v dôsledku konania Dlžníkov) sa tak jediným zostávajúcim právnym prostriedkom na vymáhanie majetkového práva (Pohľadávok) stalo uplatnenie odporovacieho práva podľa OZ tak, aby mohlo dôjsť k vymoženiu Pohľadávok z majetku Dlžníkov úpadcu, ktorý sa bezodplatne dostal do majetkovej sféry žalovanej ako dcéry Dlžníkov. Úpadca má vo vzťahu k Dlžníkom postavenie veriteľa Pohľadávok, ktoré predstavujú jeho majetkové právo. Vec sa týka ukrátenia Pohľadávok úpadcu, teda je naplnená hypotéza pre iniciovanie súdneho konania Správcom podľa ust. § 47 ods. 5 ZKR. správca uplatňuje právne prostriedky pre vymáhanie Pohľadávok úpadcu ako majetku podliehajúceho konkurzu. Správca má povinnosti uplatňovať majetkové práva úpadcu tak, aby z ich úspešného uplatnenia dosiahol uspokojenie veriteľov úpadcu. Správca nezastupuje veriteľov úpadcu, ale v tomto konaní uplatňuje majetkové práva úpadcu tak, aby mohlo dôjsť k ich vymoženiu. Na Správcu prešli všetky oprávnenia vo vzťahu k majetku z úpadcu ex lege vyhlásením konkurzu, vrátane všetkých právnych prostriedkom na vymáhanie majetkových práv. ZKR neobsahuje taxatívny výpočet právnych prostriedkov, ktoré je správca oprávnený uplatňovať pri vymáhaní majetkových práv úpadcu. Pohľadávky sú majetkom podliehajúcim konkurzu, ktoré boli v dôsledku právnych úkonov Dlžníkov ukrátené. Vychádzajúc z ust. § 47 ods. 5 ZKR súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu. Predmetné súdne konanie, v ktorom je uplatnené odporovacie právo aj podľa OZ je konaním týkajúcim sa majetku podliehajúceho konkurzu (Pohľadávok úpadcu voči konateľom - Dlžníkom), keďže bez jeho vedenia by nemohlo dôjsť k úspešnému vymoženiu Pohľadávok úpadcu voči Dlžníkom ako majetku podliehajúceho konkurzu. Žalobca zastáva názor, že vyššie uvedené tvrdenie nemožno vyvodiť z ktoréhokoľvek ustanovenia ZKR, práve naopak ust. § 86 ods. 2 ZKR ukladá Správcovi povinnosť použiť všetky právne prostriedky na vymáhanie majetkových práv úpadcu. Vydaniu rozsudku v rámci prebiehajúceho súdneho konania predchádzalo aj konanie iniciované Žalobcom o nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého sa Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení zo dňa 26.09.2022, č.k. 32CoKR/7/2022-128 zaoberal aj otázkou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie odporovacej žaloby podľa OZ, pričom zaujal úplne opačné závery ako uvádza súd prvej inštancie v rozsudku. Aj napriek vyslovenému záveru Krajského súdu v Trnave súd prvej inštancie zaujal odlišný názor, pričom sa argumentačne absolútne nevysporiadal a nerozvinul úvahy, ktoré ho viedli k odklonu od záveru prijatého Krajským súdom v Trnave, čím bolo rovnako porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Navrhuje, aby odvolací som zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 27.03.2024, č. k. 60Cbi/5/2022-198 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania v celom rozsahu alebo aby rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 27.03.2024, č. k. 60Cbi/5/2022-198 zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zároveň zaviaže žalovaného k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. 9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril najmä nasledovne: správca je pri svojej činnosti limitovaný tými právomocami, ktoré mu explicitne priznáva ZKR. Jednou z týchto právomocí je oprávnenie správcu podávať žaloby o odporovanie právnym úkonom podľa § 57 a nasl. ZKR (a nie podľa § 42a a nasl. OZ). ZKR obsahuje osobitnú právnu úpravu o odporovaní právnym úkonom (dlžníka), pričom § 57 a nasl. ZKR predstavujú lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 42a a nasl. OZ. Ak by mal byť prípustným taký výklad, že správca je oprávnený podávať žaloby o odporovanie právnym úkonom aj podľa OZ, znamenalo by to, že právna úprava odporovania právnym úkonom podľa § 57 a nasl. ZKR by bola nadbytočná. Tento výklad je nepochybne v rozpore s účelom ZKR a účelom postavenia správcu v konkurze, v zmysle ktorého správca odporuje len tým úkonom, ktoré urobil dlžník, v konkurze na majetok ktorého bol správca ustanovený (správca nemôže odporovať úkonom, ktoré urobili konatelia úpadcu voči tretím osobám, t.j. úkonom, kde dlžník nevystupuje ako zmluvná strana) a uplatňuje výlučne tie práva, ktoré sa priamo týkajú majetku podliehajúceho konkurzu (tým prevádzané nehnuteľnosti medzi konateľmi úpadcu a žalovanou nie sú). Konkurzu môže podliehať len pohľadávka úpadcu voči konateľom úpadcu. V prípade odporovateľných úkonov podľa ZKR dokonca až vtedy, keď sa rozhodnutie o určení neúčinnosti právneho úkonu, ktoré má konštitutívne účinky, stane právoplatným. Pod pojem nakladanie s majetkom úpadcu rozhodne nemožno subsumovať podávanie žalôb, v ktorých sa správca nedomáha autoritatívneho uloženia povinnosti tretej osobe zaplatiť jej záväzok voči úpadcovi (tými sú žaloby, o ktorých Okresný súd Trnava vedie súdne konania sp.zn. 26Cbi/6/2021 a 23NCkR/5/2022), ale ktorou sa sleduje len zvyšovanie prípadnej vymožiteľnosti pohľadávky úpadcu voči tretej osobe. Inak povedané, v situácii, ak do konkurznej podstaty môže patriť len pohľadávka úpadcu voči tretím osobám (konateľom úpadcu), možno nakladať s touto pohľadávkou a vymáhať ju len spôsobom predpokladaným ZKR, a to podaním žaloby o jej zaplatenie a podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Pod nakladaním s pohľadávkou nemožno rozumieť podávanie žalôb, ktoré nesledujú uloženie povinnosti súdom na zaplatenie pohľadávky, ale sledujú len zvyšovanie vymožiteľnosti pohľadávky. Vo vzťahu k žalovanej úpadca nedisponuje žiadnou pohľadávkou, s ktorou by mohol nakladať a vymáhať ju. Ustanovenie § 86 ods. 2 prvá veta ZKR je potrebné vykladať v súvislosti s ustanovením § 86 ods. 2 druhá veta ZKR, podľa ktorého, „na tento účel (t.j. na účel konaní o odporovanie právnym úkonom „podľa tohto zákona“) je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Je teda zrejmé, že v prvej vete ZKR mal zákonodarca na mysli tie odporovateľné právne úkony, ktoré urobil úpadca a ktorým správca odporuje podľa ZKR. Pohnútka správcu, zabezpečiť si vymoženie pohľadávok (ak by boli súdom priznané, čo sa doposiaľ nestalo) nemôže byť využívaná a zneužívaná extenzívnym spôsobom cez inštitút odporovania právnym úkonom podľa OZ. Ak správca odporuje právnemu úkonu, ktorý nie je úkonom úpadcu, prekračuje tak právomoc, ktorú mu zveruje ZKR. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcu, že výklad ustanovenia § 86 ods. 2 prvá veta ZKR aplikovaný súdom prvej inštancie je v rozpore s princípom denegatio iustitiae. Súd prvej inštancie totiž žalobcovi nevytvoril žiadnu prekážku pri nakladaní s majetkom úpadcu (údajnou pohľadávkou voči konateľom úpadcu), pre podanie žaloby o jej zaplatenie, pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie alebo pre jej predaj formou postúpenia pohľadávky. Tieto úkony predmetom tohto konania nie sú. Podanie žaloby, ktorej účelom je len zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávky, nie je vymáhaním ani ochranou majetkových práv podliehajúcich konkurzu v zmysle § 86 ods. 2 prvá veta ZKR. O vymáhanie pohľadávky úpadcu nejde preto, že žalobou v tomto konaní sa žalobca nedomáha zaplatenia pohľadávky úpadcu voči tretej osobe (to urobil v konaniach 26Cbi/6/2021 a 23NCkR/5/2022) a nedomáha sa ani jej vymoženia v exekučnom konaní. O ochranu pohľadávky nejde preto, že správca môže pohľadávku chrániť len s cieľom zabrániť jej zániku (zánikom pohľadávky) alebo poškodeniu (čo v prípade druhu majetku - pohľadávky, z podstaty veci ani nie je možné, keďže hodnota pohľadávky voči povinnej osobe je ex lege vyjadrená len jej nominálnou výškou a nie mierou jej vymožiteľnosti. Žiadna z údajných pohľadávok úpadcu, opísaných žalobcom, neexistovala v čase, kedy konatelia úpadcu svoje nehnuteľnosti prevádzali na žalovaného, a preto je z podstaty veci vylúčené, aby žalobca mohol takýmto úkonom odporovať. Konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 60Cbi/5/2022 sa pohľadávky úpadcu voči konateľom úpadcu netýka. Žalobca sa snaží presvedčiť súd, že výklad aplikovaný súdom prvej inštancie je údajne zužujúci, ústavne nekonformný, neprípustný a založený len na z kontextu vytrhnutej textácie ustanovenia § 86 ods. 2 ZKR. Pravdou však je, že práve žalobca účelovo prezentuje neprípustne extenzívny výklad, popierajúci účel ZKR a limitáciu kompetencií správcu v zmysle ZKR. Súd prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 86 ods. 2 prvá veta ZKR aplikoval výklad aj gramatický aj teleologický, a takto aplikovaný výklad považujeme za správny. Navrhuje, aby odvolací súd o Odvolaní rozhodol tak, že rozsudok potvrdí a prizná žalovanej voči úpadcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 10. Odvolateľ v odvolacej replike uviedol, že účelom konkurzného konania je uspokojenie pohľadávok veriteľov s čo najvyššou mierou ich uspokojenia. Je preto povinnosťou správcu svojou činnosťou smerovať k naplneniu uvedeného účelu konkurzného konania. Správca pritom nemôže byť limitovaný iba istým rozsahom právnych možností a prostriedkov pre dosiahnutie účelu konkurzného konania vrátane obmedzení rozsahu právnych prostriedkov vo vzťahu k uplatňovaniu a vymáhaniu pohľadávok úpadcu (vrátane odporovacieho práva úpadcu podľa ust § 42a a nasl. OZ), ktoré by v prípade ak by k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu nedošlo, úpadcovi naďalej patrili a ich použitie by nebolo ničím obmedzené. K takýmto obmedzeniam má pritom (vychádzajúc z argumentácie žalovanej a záverov prvoinštančného súdu) dochádzať iba v dôsledku účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, a teda skutočnosti, že tieto úkony nie sú realizované samotným Úpadcom, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Takáto rozdielnosť pritom nie logicky odôvodniteľná a ústavnoprávne neudržateľná. Konkurzu podlieha aj pohľadávka úpadcu voči konateľom, ktorej uspokojenie bolo ukrátené v dôsledku konateľmi vykonaných úkonov ako aj peňažná náhrada titulom odporovateľnosti právnych úkonov podľa ZKR (ktorá v prípade určenia neúčinnosti právnych úkonov v tomto súdnom konaní je majetkom podliehajúcim konkurzu a bola by zapísaná do súpisu postupom v súlade s ust. § 80 ods. 1 ZKR) sú majetkom (majetkovým právom) úpadcu, ktorých vymáhanie v prospech konkurznej podstaty je správca v súlade s ust. § 44 ods. 1 ZKR a 86 ods. 2 ZKR povinný zabezpečiť, a to aj uplatnením odporovacieho práva podľa ust. § 42a a nasl. OZ. Na Správcu prešli všetky oprávnenia vo vzťahu k majetku z úpadcu ex lege vyhlásením konkurzu, vrátane všetkých právnych prostriedkov na vymáhanie majetkových práv pričom nemožno tvrdiť, že by ZKR obsahoval taxatívny výpočet právnych prostriedkov, ktoré je správca oprávnený uplatňovať pri vymáhaní majetkových práv úpadcu. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, najmä listinami v ňom založenými, s dôvodmi a rozsahom odvolania, vyjadreniami v odvolacom konaní, odvolací súd dospel pri aplikácii nižšie uvedených ustanovení právneho predpisu k záveru, že odvolanie proti výroku II. a závislému výroku III. o nároku na náhradu trov konania je dôvodné. Odvolanie proti výroku I. je neprípustné. 12. Podľa § 386 CSP: Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa § 363 , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 13. Odvolací súd odvolanie podané proti výroku I. odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, pretože proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné. Odvolanie je prípustné podľa § 357 písm. n) CSP, ak súd konanie prerušil, a to podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 . 14. Podmienky pre zrušenie výroku I. v zmysle § 389 ods. 2 CSP splnené neboli, nakoľko podľa obsahu odvolania nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie návrh zamietol aj z dôvodu, že podľa jeho názoru konania sp. zn. 26 Cbi/6/2021 a 23NcKR/5/2022 nemajú vplyv na rozhodnutie v súdnom konaní a že sa v konaniach nerieši zásadná otázka, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie v tomto spore. Splnenie zákonnej podmienky existencie vymáhateľnej pohľadávky pri rešpektovaní aktuálnej judikatúry, ktorá pojem vymáhateľnosti vykladá, bude predmetom dokazovania vo veci samej, a preto podľa názoru odvolacieho súdu prerušenie konania v súčasnom štádiu konania (kedy bolo predmetom konania posudzovanie /okrem neodkladného opatrenia/ iba aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez meritórneho dokazovania), by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti konania a účelom konkurzu. V prípade zmeny skutkového stavu to však nebráni podaniu návrhu na prerušenie konania na inom skutkovom základe v inom čase. 15. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku II. rozsudku, odvolací súd sa zoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby a dospel k záveru, že je daná aktívna vecná legitimáciu žalobcu v tomto spore. 16. Podľa § 40 ods. 2 ZKR: Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom. 17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. 18. Podľa § 44 ods. 3 ZKR pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. 19. Podľa § 47 ods. 5 ZKR súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. 20. Podľa § 86 ods. 1 ZKR: Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. 21. Podľa § 86 ods. 2 ZKR správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. 22. Podľa § 74a ods. 1 ZKR: Správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 , vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. 23. Podľa § 67 ods. 1 ZKR konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. 24. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 25. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 26. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 27. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať najmä z nižšie uvedených skutočností. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť (§ 42a ods. 1 a § 42b ods. 4 OZ ). Táto neúčinnosť pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi a vo vzťahu k ostatným subjektom ostávajú účinky právneho úkonu zachované. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim iba na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, príp. vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. 28. Žalobou sa správca úpadcu (úpadca v postavení veriteľa pohľadávky proti Dlžníkovi 1 a Dlžníkovi 2) domáha neúčinnosti právnych úkonov podľa § 42a a §42b Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „OZ“) za účelom úspešného vymoženia pohľadávok úpadcu, ktoré v mene a na účet úpadcu uplatňuje správca ( §44 ods. 1 ZKR), a to: - nárok úpadcu na vrátenie plnenia do konkurznej podstaty v celkovom súhrnom súčte 395.224,56 Eur voči obom Dlžníkom( vedené pod sp. zn. 26Cbi/6/2021), - zmluvná pokuta 12.500,00 eur v zmysle § 74a ZKR a § 11 ods. 2 ZKR ( vedené pod sp. zn. 23NcKR/5/2022) , - nárok na náhradu škody voči (štatutárnym zástupcom, §135a OBZ) Dlžníkovi 1 a Dlžníkovi 2. 29. Eventuálnym petitom správca v tomto spore žiada rozhodnúť, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úpadcovi do konkurznej podstaty náhradu vo výške 420.224,56 eur, teda o. i. uplatňuje pohľadávku v prospech konkurznej podstaty. 30. Nemožno sa stotožniť s právnym posúdením, podľa ktorého aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby podľa § 42a a § 42b OZ majú veritelia, ktorí si v konkurze prihlasujú pohľadávku, pretože konkurzní veritelia nemajú pohľadávku voči štatutárnym zástupcom úpadcu, ale majú vlastnú pohľadávku voči úpadcovi. 31. Pohľadávku voči štatutárnym zástupcom si uplatňuje úpadca (ako veriteľ), a to počas konkurzu prostredníctvom správcu v mene a na účet úpadcu. Pohľadávky úpadcu podľa § 67 ods. 1 ZKR podliehajú konkurzu a uplatňuje ich správca v zmysle § 86 ods. 1, 2, ZKR, § 47 ods. 5 ZKR, §40 ods. 2 ZKR. Správca zároveň dbá, aby nedošlo k ich znehodnoteniu. 32. Správca v tomto spore neodporuje právne úkony úpadcu v zmysle ZKR, ale právne úkony štatutárnych zástupcov úpadcu ohľadom ich vlastného majetku, ktorým malo dôjsť k zníženiu vymožiteľnosti uplatňovaných pohľadávok úpadcu. Právne úkony štatutárnych zástupcov úpadcu týkajúce sa ich vlastného majetku považuje správca za odporovateľné podľa OZ a teda má záujem uspokojiť pohľadávky úpadcu z majetku, ktorý mal byť odporovateľným právnym úkonom prevedený na žalovaného. Správca zvážil právne prostriedky dostupné pre správcu za účelom budúcej vymožiteľnosti pohľadávok úpadcu a teda podal žalobu v záujme dosiahnutia vyššieho uspokojenia veriteľov v konkurze, pri vymáhaní pohľadávok úpadcu, a teda v súlade s účelom konkurzu. 33. Správca podaním žaloby nemá záujem na zapísaní majetku tretej osoby do súpisu majetku podstát ani nepovažuje prevedený majetok za majetok úpadcu. 34. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že správca je oprávnený uplatňovať odporovateľnosť právneho úkonu iba podľa ZKR. Správca vykonáva činnosť v súlade s §1 ZKR (riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku a kolektívnym uspokojením veriteľov), vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu (v praxi najmä podľa § 67 ods. 1 písm. a/ a b/ ZKR), speňažuje majetok podliehajúci konkurzu, z výťažku uspokojuje veriteľov, pričom vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade so ZKR (§ 40 ods. 2 ZKR). 35. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch: Správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť bez zbytočných prieťahov. 36. ZKR v § 74a ZKR predpokladá uplatnenie a vymáhanie pohľadávky podľa § 11 ods. 2 ZKR. Uvedený typ pohľadávky dokonca v tomto konaní správca aj označil. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné dospieť k záveru, že správca vyvíja činnosť smerujúcu k uplatneniu a vymoženiu danej pohľadávky v súdnom konaní, a teda aj žalobou o odporovateľnosť právneho úkonu podľa OZ. 37. Keďže správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu (§ 86 ods. 2 ZKR), je tak povinný postupovať aj v prípade nároku úpadcu na náhradu škody, zmluvnú pokutu, plnenie v prospech podstaty a pohľadávky vymáhať bez zbytočných prieťahov. Ak správca môže uplatniť pohľadávku úpadcu žalobou (napr. podľa § 74a ZKR), nemožno dospieť k záveru, že nemôže uplatniť prostriedky právnej ochrany pre jej riadne budúce vymoženie napr. v exekúcii. 38. Pokiaľ ide o existenciu vymáhateľnej pohľadávky úpadcu, uvedené posúdenie sa týka meritórneho prejednania sporu, t. j. bude predmetom dokazovania, či sú splnené zákonné predpoklady pre pr. neúčinnosť právneho úkonu v zmysle § 42a a § 42b OZ. 39. Na účely aktívnej vecnej legitimácie preto odvolací súd dospel k záveru, že správca je aktívne vecný legitimovaný na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 42a a § 42b OZ a teda žalobu je potrebné meritórne prejednať a na základe vykonaného dokazovania rozhodnúť. Súčasne odvolací súd poukazuje na dôležitú skutočnosť a nevyhnutnosť právnej istoty v právnych vzťahoch a teda, že aj Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, resp. podanom odvolaní (č. l. 129-130, ods. 15. odôvodnenia) konštatoval, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, pričom sa vysporiadal aj s niektorými ďalším aspektami dôležitými pre tento spor. 40. Podľa § 389 ods. 1 CSP: Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c)súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d)nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 41. Podľa § 389 ods. 2 CSP: Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. 42. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude spor meritórne prejednať a po vykonanom dokazovaní rozhodnúť. Vzhľadom na zrušenie výroku II. súd zrušil aj závislý výrok III. o nároku na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §396 ods. 3 CSP. 43. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).