{"guid": "50d2f431-0dca-4642-bfbd-536a6b2a07c5:7f4a8b47-4632-42ef-8d85-40f6b473a32e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2124208497.1", "spisova_znacka": "3Cob/6/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/6/2025 z 5. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. marca 2025, sp. zn. 3Cob/6/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:2124208497.1", "identifikacne_cislo": "2124208497", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2025-03-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f4a8b47-4632-42ef-8d85-40f6b473a32e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2124208497.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2124208497.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2124208497.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/6/2025\n2124208497\n05. 03. 2025\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2025:2124208497.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Auto FRIM spol. s r.o., Pri\nKalvárii 5, 917 00 Trnava, IČO: 34 113 053, právne zast. ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., Jelačičova 8,\n821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 256 443, proti žalovanému E. Z., K.. XX.X.XXXX,\nO. T. X.na W. XX, XXX XX I., právne zast. JUDr. PhDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka, Kollárova\n17, 917 01 Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nOkresného súdu Trnava č.k. 36Cb/127/2024-58 zo dňa 14.11.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/127/2024-58 zo dňa 14.11.2024\nv napadnutom výroku II. potvrdzuje a v napadnutom súvisiacom výroku III mení tak, že žiadna zo strán\nnemá nárok na náhradu trov konania.\nII. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť vydať O.\nČ. všetku dokumentáciu týkajúcu sa činnosti obchodnej spoločnosti Auto FRIM spol. s r.o., so sídlom\nPri Kalvárii 5, 917 00 Trnava, vrátane všetkej zmluvnej a účtovnej dokumentácie a informovať ho o jej\nčinnosti, druhým výrokom vo zvyšnej časti návrh zamietol a tretím výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalobcovi náhradu trov konania vo výške 22 % z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov\nkonania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa\n16.10.2024 žalobca žiadal uložiť žalovanému zákaz konať v mene žalobcu až do skončenia trestného\nkonania vedeného na Okresnej prokuratúre v Trnave, ako aj do vydania rozhodnutia v konaní vo\nveci samej, pričom rozhodujúca je tá skutočnosť, ktorá nastane neskôr a zároveň uložiť povinnosť\nvydať O. Č. všetku dokumentáciu týkajúcu sa činnosti žalobcu, vrátane všetkej zmluvnej a účtovnej\ndokumentácie a informovať ho o činnosti žalobcu. Alternatívne uložiť žalovanému zákaz konať v mene\nžalobcu samostatne bez výslovného písomného súhlasu O. Č. ako druhého konateľa žalobcu až do\nskončenia trestného konania vedeného na Okresnej prokuratúre v Trnave, ako aj do vydania rozhodnutia\nv konaní vo veci samej, pričom rozhodujúca je tá skutočnosť, ktorá nastane a zároveň uložiť povinnosť\nvydať O. Č. všetku dokumentáciu týkajúcu sa činnosti žalobcu, vrátane všetkej zmluvnej a účtovnej\ndokumentácie, a informovať ho o činnosti žalobcu.\n3. V návrhu žalobca uviedol, že žalovaný E.A. Z. je jedným z dvoch konateľov žalobcu oprávnený\nkonať v mene žalobcu samostatne a zároveň jedným z dvoch spoločníkov žalobcu, s obchodným\npodielom vo výške 50 %, ktorý zodpovedá vkladu do základného imania vo výške 3.320 Eur. Žalobca má\ndvoch spoločníkov, ktorí sú zároveň jeho konateľmi, a to žalovaného a druhým spoločníkom a zároveň\nkonateľom je O. Č.. Žalovaný bol kvôli opakovaným nezhodám a konfliktom s pánom Č., počínajúc\n\npribližne od septembra 2022, na základe internej dohody konateľov a na základe vlastnej požiadavky\nžalovaného poverený každodenným vedením žalobcu. Zo strany žalovaného však pri výkone jeho\nfunkcie konateľa dochádza k opakovaným porušeniam jeho zákonných povinností, povinností podľa\nspoločenskej zmluvy ako aj k porušeniam zásad poctivého obchodného styku. Žalovaný neplní svoju\npovinnosť zvolávať valné zhromaždenie, a obmedzuje pánovi Č. výkon jeho práv ako spoločníka či\nkonateľa, prístup do priestorov žalobcu, k informáciám o fungovaní žalobcu ako aj k dokumentácií\ntýkajúcej sa obchodov či účtovníctva. Pán Č. opakovane vyzýval žalovaného, na poskytnutie relevantnej\ndokumentácie, či len poskytnutie účtovnej závierky vykonanej žalovaným bez vedomia pána Č., avšak\ntieto mu neboli poskytnuté. Žalovaný si neplní svoju povinnosť zvolávať valné zhromaždenie riadne\na včas, teda písomnými pozvánkami zaslanými spoločníkom aspoň 15 dní pred dňom konania, ako\nmu to vyplýva z § 129 OBZ. Prípadne žalovaný zvolá valné zhromaždenie žalobcu tak, že pán\nČ. sa o ňom nedozvie, hoci sa pán Č. opakovane dopytoval žalovaného na čas a termín konania\nvalného zhromaždenia žalobcu, ktorých bodom programu malo byť schvaľovanie účtovných závierok za\njednotlivé kalendárne roky, avšak tieto mu žalovaným neboli poskytnuté. V registri účtovných závierok\nsú zverejnené účtovné závierky za jednotlivé účtovné obdobia rokov 2013 až 2023 pričom v registri\nfigurujú kvázi „schválené“ účtovné závierky za obdobia rokov 2021 až 2023, o ktorých schvaľovaní\nna valných zhromaždeniach pán Č. nebol vôbec informovaný pozvánkou na valné zhromaždenie ani\ninak. Žalobca vykonáva svoju činnosť v areáli v mieste sídla žalobcu, ktorý je majetkom žalobcu. Podľa\ninformácií pána Č. sú časti areálu prenajímané tretím stranám zo strany žalobcu, avšak pánovi Č. neboli\nsprístupnené žiadne podklady, ktoré by oprávňovali tretie osoby na ich užívanie. Z informácií dostupných\npánovi Č. je evidentné, že žalovaný v mene žalobcu zamestnáva osoby, ktoré sú jeho známymi či\nrodinnými príslušníkmi. Pán Č. bol v apríli roka 2024 kontaktovaný podnikateľom H. K., ktorý ho vyzval\nna odovzdanie osobného motorového vozidla zn. SEAT ALHAMBRA, EVČ: I. XXXIP, ktoré je podľa\ninformácií pána Č. majetkom žalobcu, avšak vo svojej výzve na odovzdanie vozidla ho H. K. informoval,\nže vozidlo od žalobcu odkúpil, o čom však p. Č.S. nemal vyžadované informácie. Žalovaný taktiež\npodniká ako živnostenský subjekt s obchodným menom E. Z.. Medzi predmety podnikania žalovaného\npatria m.i. prenájom motorových vozidiel, nákladná cestná doprava vykonávaná cestnými nákladnými\nvozidlami, ktorých celková hmotnosť vrátane prípojného vozidla nepresahuje 3,5 t, údržba motorových\nvozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla. Žalovaný ako SZČO fakturuje žalobcovi na mesačnej\nbáze služby na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 17.4.2019 a Zmluvy o poskytovaní\nslužieb zo dňa 30.10.2022, pričom obe zmluvy boli podpísané žalovaným za obe zmluvné strany.\nŽalovaný tiež nadobudol obchodný podiel vo výške 100% v spoločnosti Autofini s.r.o., v mene ktorej\nžalovaný samostatne koná ako jej konateľ. Žalovaný ako SZČO aj spoločnosť Autofini podnikajú na\ntom istom trhu ako žalobca s podobnými, miestami prelínajúcimi sa predmetmi podnikateľskej činnosti.\nPodľa informácií žalobcu dochádza od júla 2024 zo strany žalovaného konajúceho v mene spoločnosti\nAutofini k postupnému kontaktovaniu klientov a obchodných partnerov žalobcu, a to za účelom prevzatia\ndoterajšej spolupráce so žalobcom. Žalobca má na základe uvedeného konania obavu, že konaniami\nžalovaného uvedenými v návrhu môže zo strany žalovaného dochádzať k porušovaniu povinností\nkonateľa podľa § 135 a § 135a ods. 1 Obch. zák. Z verejne dostupných informácií o finančnom stave\nžalobcu je evidentné, že žalobca pod obchodným vedením žalovaného upadá, znížili sa mu príjmy o\n63 % za rok 2023 oproti roku 2022. Žalobca sa dôvodne obáva, že konkurenčným a nekalosúťažným\nkonaním žalovaného dochádza k ďalšiemu rozsiahlemu znižovaniu príjmov aj v roku 2024.\n4. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca sa dozvedel o možnom poistnom podvode, ku\nktorému malo dôjsť v dôsledku konania jedného zo zamestnancov žalobcu pod dohľadom žalovaného. V\ntejto súvislosti podal dňa 2.10.2024 trestné oznámenie na Krajskej prokuratúre Trnava, ktoré je vedené\npod číslom 2Kn 261/24/2200 a bolo dňa 7.10.2024 postúpené na Okresnú prokuratúru Trnava. Zároveň\npo nariadení neodkladného opatrenia mieni žalobca podať žalobu vo veci samej, v rámci ktorej sa\nbude m.i. domáhať podľa § 135a ods. 2 Obch. zák. náhrady škody voči konateľovi. Zákaz žalovanému\nkonať v mene žalobcu, nie je neúmerným zásahom do jeho práv, nakoľko uvedené je nevyhnutné\npre ochranu žalobcu a jeho veriteľov, a predstavuje riešenie, ktoré je v najlepšom záujme žalobcu.\nŽalovaný koná v neprospech žalobcu rôznym spôsobom, takže je veľmi náročné až nemožné obmedziť\nvýkon oprávnení žalovaného ako konateľa žalobcu len na určité úkony, takže pri obmedzení zákazu\nžalovanému vykonávať oprávnenia konateľa len na určité úkony by mohlo dôjsť k zmareniu samotného\núčelu neodkladného opatrenia. Potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej čakanie až na konečné,\nprávoplatné súdne rozhodnutie by mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť,\nak by žalobcovi neostal žiadny majetok ani zamestnanci, ale len záväzky, a teda by mohol viesť k\nlikvidácii či dokonca k úpadku a následnému konkurzu.\n\n5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1,ods. 3, § 325 ods. 1,ods. 2 písm.\nd/, § 326 ods. 1 C.s.p., § 133 ods.1, ods. 3, § 135 a/ ods.1, ods. 2 Obch. zák.. V danom\nprípade súd prvej inštancie považoval návrh žalobcu iba za čiastočne dôvodný. Žalobca síce v návrhu\nveľmi obsiahlo a podrobne opísal skutkový stav majúci osvedčovať porušovanie zákonných povinností\ndruhého konateľa žalobcu p. E. Z., ale súd mal za to, že tento opísaný skutkový stav sám o sebe\ndôvodnosť požadovaného nariadenia neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému\nkonať v mene žalobcu nezakladá. Požadované nariadenie neodkladného opatrenia (uloženia čo i len\ndočasného zákazu žalovanému konať v mene spoločnosti žalobcu) je podľa názoru súdu absolútne\nneprípustným zásahom do zákonných práv, oprávnení žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti,\npriznanými mu v § 133 ods. 1 Obch. zák. konať v jej mene, dokonca konať v jej mene samostatne\n(podľa dohody spoločníkov a konateľov obsiahnutej v spoločenskej zmluve žalobcu). Súd nevylučuje,\nže žalobca sa dopustil resp. dopúšťa konania opísaného žalobcom v návrhu, avšak toto samo o sebe\nnie je dôvodom na tak zásadný a vážny zásah akým by bol zákaz žalovanému konať v mene a\nza spoločnosť, ktorej je riadnym štatutárnym zástupcom. Nič na tom nemení ani začatie trestného\nkonania (treba zdôrazniť že vo veci, nie voči konkrétnej osobe, aj keď sa poukazuje práve na identické\nkonanie žalovaného) ani prípadné podanie žaloby vo veci samej, ktorou sa žalobca mieni domáhať\nod žalovaného náhrady škody. Práve naopak v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že zodpovednosť za\nškodu pripadne vzniknutú konaní žalovaného nie je absolútne dotknutá. Žalovaný konateľ nie je žiadnym\nspôsobom zbavený zodpovednosti za škodu voči spoločnosti pri plnení svojich zákonných povinnosti.\nKonatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne\nnahradiť škodu. Na základe toho v tejto časti pokladal návrh za nedôvodný.\n6. Pri povinnosti vydať dokumentáciu a informovať žalobcu je daná na základe dostatočne osvedčeného\nskutkové stavu a naliehavosti potreba nariadenia neodkladného opatrenia. V tomto prípade práve\nnaopak konanie žalovaného súd hodnotí ako konanie, ktoré neprípustne zasahuje do práv druhého\nkonateľa p. O. Č. a obmedzuje ho v riadnom výkone a plnení si svojich zákonných povinností konateľa.\nKonanie žalovaného v mene spoločnosti iba s výslovným písomným súhlasom druhého konateľa p.\nO. Č.U. je taktiež neprípustné obmedzenie konateľského oprávnenia žalovaného, ktoré je možné v\nzmysle § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka iba spoločenskou zmluvou alebo valným zhromaždením.\nVzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrhu ako dôvodnému vyhovel iba v\nčasti uloženia povinnosti vydať O. Č. všetku dokumentáciu týkajúcu sa činnosti žalobcu, vrátane všetkej\nzmluvnej a účtovnej dokumentácie a informovať ho o činnosti žalobcu a vo zvyšnej časti návrh ako\nnedôvodný zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1,2 CSP a procesne čiastočne úspešnému žalobcovi priznal nárok na pomernú časť\nnáhrady trov konania vo výške 50 % z celkových trov. Žalobca sa domáhal v návrhu dvoch nárokov a\nto uloženia žalovanému ako zákazu tak ak aj povinnosti, pričom bol úspešný len pri uložení povinnosti ,\nt.j. v polovici (50%).\n7. Proti výroku II. a III uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods.\n1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že so závermi súdu, ktorými súd dospel k zamietnutiu\nčasti návrhu (obsiahnutých v II. a III. bode výroku Uznesenia) sa v žiadnom prípade nestotožňuje,\npričom žalobca túto časť uznesenia považuje za nesprávnu ako po vecnej, tak po formálnej stránke.\nŽalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a\narbitrárnosti, nakoľko neobsahuje odôvodnenie, ktoré by zodpovedalo ustanoveniu § 220 C.s.p., čo\nspôsobuje jeho nezákonnosť a závažný zásah do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle\nčl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru. Súd sa len veľmi vágne vyjadril vo vzťahu k záverom, ktoré ho viedli k\nvydanému napadnutému rozhodnutiu. Súd sa taktiež nevysporiadal s argumentáciou žalobcu vo vzťahu\nk naliehavosti a potrebe úpravy konania v mene spoločnosti za účelom ochrany spoločnosti ako takej ako\naj jej veriteľov. Vzhľadom k tomu, že zamietnutá časť návrhu je hlavným nárokom, ktorého sa žalobca\nv konaní domáhal, má za to, že odôvodnenie súdu k tejto veci je nedostatočné a preto je napadnuté\nrozhodnutie nezákonné. Pokiaľ napadnuté rozhodnutie spočíva iba v strohom konštatovaní o čiastočnom\nnevyhovení návrhu žalobcu, so všeobecným poukazom na argumentáciu žalobcu a vybrané ustanovenia\nObchodného zákonníka, je nutné konštatovať, že Uznesenie nespĺňa základné kritérium zákonnosti\nrozhodnutia a už vôbec nie kritérium presvedčivosti v správnosť a zákonnosť takéhoto rozhodnutia.\n8. Žalobca má tiež za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav\nosvedčený žalobcom predloženými dôkazmi a celú vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcu\n\ntento v návrhu jednoznačne osvedčil skutočnosti, pre ktoré bolo/je potrebné nariadiť neodkladné\nopatrenie v celom znení, tak ako bolo vymedzené v samotnom návrhu. Súd svoje Uznesenie vo\nvzťahu k čiastočnému nevyhoveniu návrhu žalobcu nijakým spôsobom neodôvodnil a aj v súvislosti\ns nesprávnym posúdením skutkového stavu vo vzťahu k naliehavosti potreby upraviť spôsob konania\nv mene žalobcu dospel k nesprávnemu záveru a nesprávne posúdil vec. Žalobca vo svojom návrhu\nobsiahlo opísal naliehavosť potreby úpravy konania v mene spoločnosti za účelom ochrany záujmov\nspoločnosti a jej plnohodnotného fungovania ako aj ochrany jej veriteľov, čo súd sám vo svojom\nodôvodnení uviedol. Svoje tvrdenia žalobca podporil aj odkazom na relevantné zákonné ustanovenia\nako aj súdne rozhodnutia, s uvedeným sa avšak súd vôbec nevysporiadal a podľa žalobcu došiel na\nzáklade predložených tvrdení a dôkazov k nesprávnemu záveru, nakoľko podľa žalobcu nie je možné\ntvrdiť, že konanie spoločníkov spoločne v mene žalobcu by bolo akýmsi obmedzením práv žalovaného\na s prihliadnutím na stav spoločnosti a výsledky jej samostatného vedenia žalovaným, by podľa žalobcu\nnebolo neprimeraným ani úplné obmedzenie konania žalovaného v mene žalobcu. K záveru, že je\nnevyhnutné upraviť konanie v mene spoločnosti tým, že žalovaný nebude môcť na dobu určitú konať\nv jej mene prispieva aj skutočnosť, že existuje i keď len potenciálne riziko trestnoprávnych následkov\nv súvislosti s jeho konaním v mene žalobcu. Ako vyplýva aj z návrhu situácia, ktorá vznikla v prípade\nžalobcu, je ojedinelou a zmenu, resp. nápravu vzniknutého stavu, nie je možné dosiahnuť bežnými\nprostriedkami, preto aj pre zachovanie spravodlivého rozhodovania v súlade s čl. 2 C.s.p. a Ústavou SR\nje nutné pripustiť možnosť dočasného obmedzenia samostatného konania žalovaného v mene žalobcu,\ni keď takúto možnosť aktuálne zákonná úprava vyslovene neupravuje.\n9. Žalobca v závere zdôraznil, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dožadoval len\ndočasnej zmeny spôsobu konania v mene spoločnosti a nie o trvalé obmedzenie konania žalovaného,\npreto nie je možné súhlasiť so záverom súdu, že by takáto dočasná zmena predstavovala neprimeraný\nzásah do práv žalovaného. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že\nnariadi v predmetnej veci neodkladné opatrenie v žalobcom navrhovanom znení a prizná žalobcovi nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n10. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril žalovaný, ktorý považuje návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia za bezdôvodný. Žalovaný v záujme úplnosti uviedol, že\nvoči uzneseniu, ktorým súd rozhodoval o návrhu žalobcu, nepodal opravný prostriedok, nakoľko si\nuznesenie v elektronickej schránke nevšimol, resp. zaevidoval ho až po uplynutí lehoty na podanie\nopravného prostriedku. V opačnom prípade by sa žalovaný obratom vyjadril, resp. podal odvolanie\nvoči napádanému uzneseniu. K výroku I. uznesenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť vydať\ndruhému konateľovi p. O. Č. všetku dokumentáciu týkajúcu sa činnosti žalobcu, vrátane všetkej zmluvnej\na účtovnej evidencie, ako aj k uloženiu povinnosti informovať ho o jej činnosti, žalovaný uviedol, že nikdy\nneznemožňoval (a ani neznemožňuje) druhému konateľovi p. Č. účasť na riadení spoločnosti. P. Č. vždy\nmal ( aj má ) možnosť sa o riadenie firmy aktívne zaujímať, môže firmu viesť rovnako ako žalovaný,\npričom skutočnosť, že je vo firme p. Č. absolútne pasívny, resp. si dlhodobo neplní konateľské povinnosti\nvoči žalobcovi, nie je vinou žalovaného a teda nemôže byť za to zodpovedný a vinený. Konateľ p. Č.\nmôže do firmy vstupovať, mohol si z firmy zobrať akúkoľvek dokumentáciu či už zmluvnú, účtovnú alebo\ntýkajúcu sa činnosti žalobcu, pričom na toto určite nepotreboval žiadne súdne rozhodnutie. Rovnako nie\nje pravdou, že by p. Č.U. nemal dostatočné informácie o činnosti spoločnosti, nakoľko je sám konateľom,\nvšetky informácie mal (a má) riadne k dispozícii, mohol sa so všetkým na firme oboznámiť, resp. mohol\nsám svojou vlastnou činnosťou tieto „informácie o činnosti“ spoločnosti vytvárať a to tým že by si sám\nplnil konateľské povinnosti a riadne by v mene firmy vystupoval.\n11. K výroku II. napadnutého uznesenia žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s\nnapadnutým výrokom. Žalovaný je konateľom žalobcu, v zmysle zákona je oprávnený (aj povinný) v\nmene žalobcu konať, v zmysle dohody spoločníkov je oprávnený v mene žalobcu konať samostatne a\nneobmedzene, rovnako ako druhý konateľ spoločnosti p. Č.. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu\nprvej inštancie, že by čo i len dočasný zákaz konať v mene žalobcu, resp. dočasný zákaz konať bez\nsúhlasu druhého konateľa, bol neprípustným obmedzovaním práv žalovaného ako štatutárneho orgánu\nspoločnosti. Žalovaný je štatutárnym orgánom žalobcu, v prípade, že by súd návrhu vyhovel v plnom\nrozsahu, žalobca by nemal ako fungovať, čo je v zásade jeden z dôvodov, pre ktorý bol návrh p. Č. (resp.\nspoločnosťou v jeho mene) vôbec podaný. Žalovaný je totiž jediným aktívnym konateľom žalobcu, druhý\nkonateľ p. O. Č. si dlhodobo neplní svoje konateľské povinnosti, resp. sa snaží dlhodobo o likvidáciu\nsamotného žalobcu / spoločnosti AUTO FRIM spol. s. r. o., ktoré správanie je možné považovať\n\nza dlhodobé porušovanie konateľských povinností práve druhého konateľa žalobcu p. O. Č. a rovnako\nza úmyselné konanie v rozpore so záujmami samotného žalobcu s motiváciou likvidácie a úpadku\nspoločnosti.\n12. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplýva, že medzi žalovaným a p. Č. od októbra 2022 prebieha\ndlhoročný spor - nakoľko žalobca funguje (resp. fungoval) výlučne len vďaka aktivite jediného konateľa\na to p. Z.. Medzi žalovaným a p. Č. sa dlhodobo rieši odpredaj obchodného podielu p. Č.U. žalovanému\n(resp. sa riešilo mnoho alternatív majetkového vysporiadania spoločníkov spoločnosti), čím by dlhoročný\nspor dvoch konateľov bol finálne ukončený a firma by tak mohla ďalej fungovať. Spoločnosť Auto FIRM\ns.r.o. /žalobca/ má v predmete činnosti prenájom nebytových priestorov, prenájom garáží a odstavných\nplôch pre autá a k tomu prislúchajúce čistiace a upratovacie práce. Z tohto dôvodu spoločnosť aj\nprenajíma niektoré priestory areálu iným firmám. Všetky záležitosti ohľadom prenájmu riešil žalovaný s\nnájomcami bez pomoci druhého konateľa p. Č., keďže takto mali agendy a úlohy rozdelené do počiatku,\nt. j. od 2019. P. Č. ako konateľ má plnú vedomosť o tom, akí nájomcovia sa v areáli zdržiavajú. Všetky\nplatby za nájom sú riadne zaúčtované v účtovníctve firmy, nič p. Č. nikdy nebránilo urobiť kontrolu\nnájomcov a nájomného buď priamo vo firme, prípadne v účtovníctve.\n13. K účtovným uzávierkam žalovaný uviedol, že valné zhromaždenie nebolo zvolané ani v rokoch 2019\na 2020, kedy s p. Č.R. ako druhým konateľom žalobcu relatívne vychádzali, ale samozrejme je v návrhu\nna nariadenie NO (ako aj v podanom trestnom oznámení) napádané iba schválenie účtovných uzávierok\nv rokoch 2021 až 2023, t. j. odkedy nastali medzi konateľmi a spoločníkmi žalobcu problémy. Žalovaný\nďalej s poukazom na tvrdenia p. Č., že nemal vo firme k ničomu prístup, uviedol, že si p. Č. dňa 19.4.2024,\nsám z účtu žalobcu previedol/vyplatil na vlastný osobný účet odmenu vo výške 4.804,- EUR a rovnako\ntak urobil aj dňa 26.8.2024, kedy si previedol sumu vo výške 9.608,- EUR, čo jednoznačne preukazuje,\nže mal (a má) riadny prístup ku všetkým záležitostiam žalobcu. Tieto peniaze boli prioritne určené na\nvyplatenie odstupného pre zamestnancov, ktorí vzhľadom na situáciu vo firme dali výpovede. Keďže aj\nnapriek výzvam žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov p. Č. uvedenú tieto nevrátil, pristúpil\nžalovaný ku kroku, kedy za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov nevyhnutných na plnenie\nfinančných záväzkov žalobcu predal motorové vozidlo zn. Seat Alhambra I., ktoré bolo vo vlastníctve\nžalobcu kupujúcemu H. K..\n14. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že p. O. Č. je od 15.12.2022 spoločníkom a aj konateľom vo firme\nTB property s.r.o., kde má v predmete činnosti Údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej\nčasti vozidla, ako aj Nákladná cestná doprava vykonávaná cestnými nákladnými vozidlami, ktorých\ncelková hmotnosť vrátane prípojného vozidla nepresahuje 3,5t, prenájom nehnuteľností. Taktiež od\n24.7.2007 je konateľom v spoločnosti ICS - Insurance Complete Services s.r.o., ktorá má v predmete\npodnikania prenájom motorových vozidiel, predaj a nákup ojazdených motorových vozidiel a strojov.\nOkrem toho je od 6.3.2024 spoločníkom a konateľom vo firme PBP servis s.r.o., ktorá má v predmete\npodnikania Diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel, Údržba motorových vozidiel bez zásahu\ndo motorickej časti vozidla, Opravy karosérií, Skladové, pomocné a prepravné služby v doprave,\nNákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného\nvozidla, Opravy pracovných strojov. Vo všetkých troch firmách má v predmete podnikania aj Prenájom\nnehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, čistiace a\nupratovacie služby. Z uvedeného je zrejmé, že práve p. Č. teda dlhoročne sám podniká na tom istom trhu\nako žalobca, v ktorej je spoločníkom a konateľom. Podľa žalovaného bolo pointou návrhu obmedziť/\nzakázať žalovanému účasť v rámci spoločnosti, a to aj za cenu uvádzania klamlivých a zavádzajúcich\ntvrdení, s cieľom zdiskreditovať jeho osobu a vykonštruovať pre p. O. Č. výhodnejšie postavenie pri\nmajetkovom vysporiadaní spoločníkov v nefunkčnej spoločnosti Auto FRIM s.r.o..\n15. Čo sa týka odvolania, žalovaný sporuje, že by prišlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,\npričom rovnako sporuje, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné, nezrozumiteľné,\narbitrárne, nezákonné a pod.. K nesprávnemu skutkovému zisteniu, resp. k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci, žalovaný uviedol, že žalobca dostatočne nepreukázal potrebu naliehavej úpravy\npomerov, pričom nedoložil také listinné dôkazy, ktoré by reálne ním konštatovanému nasvedčovali. V\nprípade, že by súd nariaďoval neodkladné opatrenia výlučne iba na podklade tvrdení, ktoré nie sú ničím\npodložené, resp. len na podklade trestného oznámenia, prišlo by práve podľa názoru žalovaného k\nzávažným vadám samotného rozhodnutia. Žalovanému je zrejmé, že stačí osvedčenie nevyhnutnosti\nv rozumnej miere, avšak práve zakázať konateľovi konať, t.j. zasiahnuť do jeho zákonných práv, a to\n\nbez priamejšieho dôkazu, je podľa názoru žalovaného v rozpore s rozumnou mierou, resp. v rozpore\ns proporcionalitou. Žalobcovi však evidentne nešlo o predloženie dokumentácie, resp. o zabezpečenie\nprístupu k vedeniu spoločnosti pre p. Č., a preto prirodzene žalobca napáda prioritne výrok o zamietnutí\nzvyšku návrhu, keď žalobca, resp. p. Č., chcel docieliť výlučne iba obmedzenie konateľských oprávnení\nžalovaného, pričom mu bolo už vtedy zrejmé, že v takom prípade príde práve k obávanému „úpadku“\nspoločnosti. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie, návrh z titulu jeho\nnedôvodnosti zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal\nodvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez\nnariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s\ndôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu je\ndôvodné len vo vzťahu k výroku III.\n17. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n20. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené\npodmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n22. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n23. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n24. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje\nokamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo\nže by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po\nosvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti\nodôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.\nNavrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje\nnavrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť\naspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie\nznamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by\nodôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených\nlistín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie\núčelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si\nokamžitý zásah súdu v prípade potreby.\n25. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého\nstavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o\nosvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.\nReálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v\nsúvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov\nna nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane\n\nhodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.\nSúd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva,\nnakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.\n26. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje\nnajvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri\ndokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš\npravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú\nochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci\nnie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú\ncelkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie\nprávneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd\nviazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v\ndôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi\nsporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu\njeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).\n27. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový\nstav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje\nsprávnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia\nodvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej\ninštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu vo vzťahu k výroku\nII. nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie\nodkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia\nneodkladného opatrenia vo zvyšnej časti.\n28. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia vo vzťahu k\nvýroku II. odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie uvádza, že uloženie zákazu žalovanému\nkonať v mene žalobcu je zásahom do jeho zákonných práv ako konateľa obchodnej spoločnosti,\nktoré mu priznáva ust. § 133 ods. 1 Obch. zák.. Odvolací súd tu považuje za podstatné uviesť, že\noprávnenie konateľa konať za spoločnosť a vystupovať v mene spoločnosti je neobmedzené a navonok\nani neobmedziteľné. Obchodný zákonník v ust. § 133 ods. 3 ustanovuje, že konateľské oprávnenie\nmôže obmedziť len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, avšak takéto obmedzenie je voči\ntretím osobám neúčinné. To znamená, že spoločnosť zaväzujú aj také úkony konateľov, ktoré boli\nurobené v rozpore s internými pravidlami, v takom prípade je však spoločnosť oprávnená uplatniť svoje\npráva /nároky na náhradu škody/ voči konateľom, ktorí konali v rozpore s ustanoveniami spoločenskej\nzmluvy alebo v rozpore s rozhodnutím valného zhromaždenia /t.j. prekročili rozsah svojich oprávnení/.\nPorušenie konateľských oprávnení však zakladá zodpovednosť konateľa voči spoločnosti, pôsobí teda\nvo vnútornom vzťahu a zakladá vznik regresných nárokov spoločnosti voči konateľom. Pokiaľ by aj\nžalovaný ako konateľ spoločnosti žalobcu porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je v\nzmysle ust. § 135a/ ods.2 Obch. zák. povinný nahradiť spoločnosti škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobil.\nOdvolací súd zastáva názor, že žalobca napriek doloženiu listinných dokladov a podanému trestnému\noznámeniu naviac ani neosvedčil také konanie žalovaného, ktoré by malo ohrozovať riadny chod\nspoločnosti žalobcu a následne spôsobovať žalobcovi škodu, ktorá by odôvodňovala jednoznačný záver\npre obmedzenie konateľských oprávnení. Ani začatie trestného konania bez ďalšieho neodôvodňuje\npotrebu bezodkladne upraviť pomery. Ako obiter dictum odvolací súd uvádza, že výrok, ktorým žiada\nžalobca zakázať konať žalovanému do skončenia trestného konania vedeného na Okresnej prokuratúre\nv Trnave je navyše neurčitý a nevykonateľný, nakoľko nie je z neho zrejmé o aké trestné konanie ide.\n29. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje\nriadne odôvodnenie v zmysle ust. § 220 C.s.p., odvolací súd uvádza, že sa s uvedenou námietkou\nnestotožňuje. Odvolací súd tu zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, je\nzrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí\n\ndať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však\nnevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II.\nÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená\nautomaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia\npreto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka.\nDo práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a\nrovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v\nsúlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil\npochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré by mohli\nzakladať dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.\n30. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval,\nže v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva\ndokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení\núčastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré\núčastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky\nnásledne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú\nrelevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku\ninštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút\nneodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.\n31. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie,\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ výrokom II. zamietol vo\nzvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené\nzo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací\nsúd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. vo výroku II. ako vecne\nsprávne potvrdil.\n32. Vo vzťahu k výroku III, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov konania\nvo výške 22% odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom\nvýroku zmeniť. Ako prvé je potrebné uviesť, že výrok súdu o nároku na náhradu trov konania vo výške\n22% nekorešponduje s jeho odôvodnením v bode 24 napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie\nuviedol, že priznal čiastočne úspešnému žalobcovi 50% z celkových trov konania. Napriek rozpornosti\nvýroku a odôvodnenia rozhodnutia má odvolací súd za to, že v danom prípade je potrebné vychádzať s\nust. § 255 ods.1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal uložiť žalovanému zákaz konať\nv mene žalobcu až do skončenia trestného konania vedeného na Okresnej prokuratúre v Trnave, ako\naj do vydania rozhodnutia v konaní vo veci samej, pričom rozhodujúca je tá skutočnosť, ktorá nastane\nneskôr /1/ a zároveň uložiť povinnosť vydať O. Č. všetku dokumentáciu týkajúcu sa činnosti žalobcu,\nvrátane všetkej zmluvnej a účtovnej dokumentácie a informovať ho o činnosti žalobcu /2/. Žalobca\nsa domáhal dvomi výrokmi nariadenia neodkladného opatrenia, pričom súd prvej inštancie jednému\nvýroku vyhovel a druhý výrok zamietol. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu\na výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Podľa úspechu v konaní bol žalobca úspešný v jednom\nvýroku ,ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v časti vydať dokumentáciu a neúspešný bol vo výroku,\nktorým žiadal zakázať žalovanému konať v mene žalobcu. Ak bol úspech strán v spore rovnaký /50% ku\n50%/, čo je prípad v prejednávanej veci, náhradu súd neprizná žiadnej zo sporových strán. Čiastočne\nprocesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky anulujú. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací\nsúd napadnutý výrok III. podľa ust.§ 388 C.s.p. zmenil tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania.\n33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu.\n\n34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cb/127/2024", "guid": "636baf63-2a09-482f-82a8-2f64cdea860b:1dee31ae-84a8-4a05-a6eb-c10c4199860a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d5f6c2e-669e-409d-9d64-79110557e261", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.175.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.175.2017.2"}, {"guid": "ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 866/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 866/2014 z 20. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "c0c7acfb-523a-4e06-8e49-c5251028920b:c15f6c99-2165-4f47-9297-7e58e2844830", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3123210111.3", "spisova_znacka": "36Cb/127/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/127/2024 z 23. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3123210111.3"}], "citovane_v": [{"guid": "307508fd-0552-400d-b2d9-6a14036d0253:bd91f2b9-3343-4b57-bef5-8627dbf6fd39", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2126206860.1", "spisova_znacka": "23Cb/95/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Cb/95/2026 z 24. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2126206860.1"}, {"guid": "08f43f98-dacd-4ad8-8bb5-9cefbe61a620:0d9221d0-a2e8-4b1a-9056-d9a022a8c51f", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2025:2125206764.1", "spisova_znacka": "23Cb/65/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Cb/65/2025 z 4. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2025:2125206764.1"}]}