{"guid": "52213647-f379-443e-b3cc-88ae445af9cf:ab706711-6e4a-40ff-94ae-083042410382", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2316210302.4", "spisova_znacka": "3Cob/137/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/137/2024 z 5. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. novembra 2025, sp. zn. 3Cob/137/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:2316210302.4", "identifikacne_cislo": "2316210302", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2025-11-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab706711-6e4a-40ff-94ae-083042410382", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2316210302.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2316210302.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2316210302.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/137/2024\n2316210302\n05. 11. 2025\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2025:2316210302.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov\nsenátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4-6, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré\nMesto, IČO: 00 681 156 , právne zastúpený: Martin Pavle s.r.o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava - mestská\nčasť Staré mesto, IČO: 36 860 450, proti žalovanému: P. V. - U.-Z., XXX XX Y. XXX, C.: XX XXX XXX,\nprávne zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO:\n47 251 506, o zaplatenie 118.447,05 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Galanta, č.k. 10Cb/29/2016 - 1370 zo dňa 25.4.2024 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 10Cb/29/2016-1370 zo dňa\n25.4.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 118.447,05\nEur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16.4.2015 do zaplatenia, všetko do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žalobu skutkovo\nvymedzil tak, že strany sporu uzavreli Zmluvu č. Z2711023052201 o poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku /ďalej len zmluvu o NFP/, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančný\npríspevok v 10-tich platbách. Žalobca listom z 13.2.2015 oznámil odstúpenie od zmluvy a požiadal\nžalovaného o vrátenie príspevku z dôvodu porušenia zmluvných podmienok. Túto povinnosť si žalovaný\nnesplnil.\n3. Okresný súd Galanta dňa 10.6.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 10Cb/29/2016-95, v ktorom zaviazal\nžalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu žalovaný v\nzákonnej lehote podal odpor s vecným odôvodnením. V odpore poukázal na to, že porušenie finančnej\ndisciplíny môže konštatovať len príslušný orgán štátnej správy rozhodnutím vydaným v správnom\nkonaní. Okrem toho poprel opodstatnenosť argumentácie žalobcu, ktorý vznik svojho nároku spája s\nporušením ustanovení živnostenského zákona. Tiež poprel platnosť odstúpenia od zmluvy, ako aj to, že\nby svojim konaní porušil ustanovenia zmluvy. Žiadal, aby súd konanie zastavil a vec postúpil príslušnému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie.\n4. Žalobca v priebehu konania ďalej poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy nemusí byť viazané\nna existenciu nejakého dôvodu. Obchodný zákonník v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby\nobsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia a prípadné\n\nuvedenie dôvodu neznamená viazanosť týmito dôvodmi. V danom prípade žalovaný porušil ustanovenia\nzmluvy, keď nerealizoval financovaný projekt riadne a včas, neposkytol informácie a písomné podklady\nkontrole, neposkytol súčinnosť, na ktorú sa zmluvne zaviazal a účel poskytnutia finančného príspevku\nnebol naplnený. Poukázal na to, že žalobca odstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu a na časový sled\nudalostí od kontroly po odstúpenie od zmluvy a na mechanizmus žalobcu pri schvaľovaní odstúpenia\nod zmluvy a na odlišné zmluvné dojednanie, ktorým sa odchýlil od ustanovenia § 345 Obchodného\nzákonníka. Žalobca uviedol, že nemal povinnosť žalovanému poskytnúť dodatočnú lehotu na splnenie\npovinnosti z dôvodu, že odstupoval od zmluvy z dôvodu podstatných porušení zmluvy. Žalovaný\nnepreukázal udržanie novovytvorených pracovných miest do roku 2015 a ani nevytvoril ich v zmysle\nzmluvy. Zamestnanci žalovaného nevykonávali činnosti v oblasti cestovného ruchu. K započítaniu\npohľadávky žalobca uviedol, že sa jedná o domnelú pohľadávku na započítanie. Žalovaný žalobcovi v\nzmysle zmluvy nič neplnil.\n5. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania uviedol, že odstúpenie od zmluvy je neplatné z dôvodu,\nže žalobca žalovanému neposkytol primeranú lehotu na splnenie povinnosti. Okrem toho žalobca\ndoplňuje dôvody odstúpenia od zmluvy oproti dôvodom uvedených v odstúpení od zmluvy. Poukázal\nna to, že žalobca schválil projekt a bol oboznámený s predmetom podnikania žalovaného. V roku\n2003 žalobca inicioval kontrolné konanie u živnostenského úradu Šaľa, ktorý informoval žalobcu,\nže došlo k porušeniu živnostenského zákona zo strany žalovaného, avšak právomoc na vykonanie\nkontroly prislúcha Obvodnému úradu Nitra. Následne na to Obvodný úrad Nitra oznámil, že žalovaný sa\nnedopustil neoprávneného podnikania. Žalovaný v zmysle projektu zamestnal 5 zamestnancov. Pokiaľ\nžalobca tvrdí, že dvaja z týchto zamestnancov nespĺňali požiadavky na novovytvorené miesta, tak v\ntomto prípade žalovaný poukázal na to, že kontrolná skupina posudzovala pracovné zmluvy podľa\ninterného predpisu vytvoreného žalobcom, ktorý bol zverejnený po tom, ako boli zmluvy uzavreté. V\ndanom prípade žalobca nepreukázal podstatné porušenie zmluvy, ktoré je nevyhnutným predpokladom\npre odstúpenie od zmluvy. Z tohto dôvodu nemohlo na strane žalovaného vzniknúť bezdôvodné\nobohatenie. Okrem toho namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu kogentnej právnej úpravy zákona\nč. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, účinného od 1. januára 2015. Žalovaný si ďalej uplatnil námietku\nzapočítania vo výške 89.350,46 Eur a poukázal na uplatnenie škody žalobcu v trestnom konaní.\n6. Súd prvej inštancie na základe nesporných skutkových tvrdení ako aj na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Súd\nprvej inštancie uviedol, že tento záver sa zhoduje aj s právnym názorom vysloveným Krajským súdom\nv Trnave ako súdom odvolacím v rozsudku č.k. 32Cob/14/2021-1010, ktorým bol zrušený pôvodný v\nporadí prvý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 10Cb/29/2016-876. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať\nmedzi konaním štátu a konaním ministerstva ako rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou vo\nsvojom mene. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je rozpočtovou organizáciou s vlastnou\nprávnou subjektivitou. Zároveň je správcom majetku štátu, ktorý vykonáva právne úkony pri správe\nmajetku štátu v mene štátu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uzavrelo predmetnú Zmluvu\no poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo svojom mene ako subjekt s vlastnou právnou\nsubjektivitou. Štát nebol zmluvnou stranou, preto v tomto prípade nie je aktívne legitimovaným na\nvymáhanie nenávratného príspevku. V zmysle aj žalovaným namietaného § 2 písm. a) zákona číslo\n374/2014 Z.z. (zákon číslo 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení k 24.2.2015) sa na účely tohto zákona za pohľadávku štátu považuje právo štátu na peňažné\nplnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na\nzáklade činnosti správcu pohľadávky štátu. V konaní bolo jednoznačné, že pohľadávka z odstúpenia od\nobchodnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania nevznikla zo zákona, na základe zákona, ale ani z\nčinnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, keďže nárok na\nvrátenie finančného príspevku vznikol ku dňu odstúpenia poskytovateľa príspevku od obchodnej zmluvy\nuzatvorenej s prijímateľom príspevku. Ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy teda vznikla pohľadávka\nposkytovateľa na vrátenie príspevku a nie pohľadávka štátu a pokiaľ aj poskytovateľ príspevku túto\npohľadávku vymáha, nemožno takúto jeho činnosť stotožniť s činnosťou správcu pohľadávky štátu\n(práve z toho dôvodu, že nevymáha pohľadávku štátu, ale vlastnú pohľadávku). Jedná sa totiž o\nuplatnenie vlastnej pohľadávky poskytovateľa príspevku z obchodnej zmluvy. Odstúpením od obchodnej\nzmluvy sa totiž zmluvný nárok na vrátenie príspevku nestáva pohľadávkou štátu, ktorú by spravoval\nžalobca, ako to tvrdí žalovaný. Obdobný záver je možné dovodiť aj z § 24 ods. 1 zákona číslo 528/2008\nZ.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, v zmysle ktorého prijímateľ\nje povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť podľa osobitného predpisu za podmienok a spôsobom\n\nuvedeným v zmluve (čo bol aj prípad práve prejednávanej veci, keďže nešlo o nárok na vrátenie\npríspevku z dôvodu vytvorenia príjmov počas realizácie projektu v súvislosti s rozhodnutím o schválení\nžiadosti podľa § 12 ods. 1 (podľa § 24 ods. 2 práve citovaného zákona), prípadne o nárok na vrátenie\npríspevku pre porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania cudzinca (podľa § 24 ods. 3) alebo príjmu\nuvedeného v rozhodnutí o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1. V zmysle § 15 ods. 3 a ods. 4\npredmetného zákona, práve zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri\nrealizácií pomoci a podpory, ako aj právo riadiaceho orgánu od zmluvy odstúpiť.\nSúd prvej inštancie ďalej uviedol, že porušenie povinností žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v\nprojekte „Nové služby cestovného ruchu v penzióne DORI“, bolo zistené kontrolou na mieste dňa\n6.2.2014. Pracovníkmi žalobcu bol z predmetnej kontroly vyhotovený záznam. V tomto zázname\nboli špecifikované nedostatky a pochybenia na strane prijímateľa. Vykonanou kontrolou sa zistilo\npochybenie na strane prijímateľa, ktoré spočívalo v tom, že v pracovných výkazoch novoprijatých\nzamestnancov boli vykazované činnosti, ktoré nezodpovedali skutočnosti a prijímateľ nevedel preukázať\nich reálnosť a oprávnenosť. Žalovaný nevytvoril pracovné miesta, na ktorých vytvorenie sa zaviazal, a\npreto nesplnil podmienky stanovené výzvou na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok.\nSvojim konaním porušil ustanovenia čl. 3 ods. 7 Všeobecných zmluvných podmienok, čo je podstatným\nporušením zmluvy a zakladá právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy. Žalobca bez zbytočného odkladu\nodstúpil od Zmluvy o NFP. Správa z kontroly bola spísaná dňa 16.4.2014, pričom žalovaný odmietol\npotvrdiť, že sa s touto správou oboznámil. Žalovaný dňa 2.5.2014 podal námietky k správe. Listom zo\ndňa 26.06.2014 dal žalobca stanovisko k námietkam.\n7. K žalovaným tvrdenému započítaniu pohľadávok v sume 89.530,46 Eur súd prvej inštancie uviedol,\nže v konaní sa nepreukázalo, z čoho táto suma pozostáva, akým spôsobom ju žalovaný určil. Súd\nprvej inštancie tak dospel k záveru, že projekt „Nové služby cestovného ruchu v penzióne DORI“\nsa neuskutočnil riadne a realizácia projektu obsahujúca pracovnú činnosť zamestnancov bola iba\npredstieraná. Taktiež bolo preukázané, že v odstúpení od zmluvy boli uvedené dôvody, pre ktoré sa od\nzmluvy odstupuje, a že tieto dôvody sa zakladajú na reálom základe. Tým vznikol nárok na vrátenie\npríspevku.\n8. V súlade s ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj\nna zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05%, Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný sa dostal do\nomeškania dňa 16.04.2015, kedy v súlade s čl. 10 ods. 6 uplynula 50 dňová lehota odo dňa doručenia\noznámenia o odstúpení, ktorým žalobca požiadal žalovaného o vrátenie finančného príspevku\n9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení\n§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý v\nodvolaní namietol, že napadnutý rozsudok nerešpektuje požiadavku právnej istoty a predvídateľnosti\nrozhodovania podľa čl. 2 C.s.p., keďže otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je v rozhodovacej praxi\nsúdov posudzovaná rozdielne. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa v bodoch 21 a nasl. rozsudku obmedzil\nlen na prebratie záverov odvolacieho súdu zo zrušujúceho rozhodnutia zo dňa 28.6.2022, hoci žalovaný\nv podaniach z 20.9.2023 a 18.10.2023 podrobne polemizoval s týmto právnym názorom a predložil\nrozhodnutia iných krajských súdov a Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že nositeľom pohľadávok\nzo zmlúv o NFP je Slovenská republika, zastúpená príslušným ministerstvom, a nie ministerstvo samo vo\nvlastnom mene. Tvrdí, že uplatňovaná pohľadávka vznikla z realizácie spoločných programov SR a EÚ a\nspĺňa znaky pohľadávky štátu podľa zákona č. 374/2014 Z. z. Žalobca je len správcom tejto pohľadávky\n(§ 28b zákona č. 528/2008 Z. z.), pričom nárok na vydanie plnenia po odstúpení od zmluvy vyplýva\npriamo z § 351 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vznikol na základe činnosti žalobcu, ktorý od zmluvy\nodstúpil. Žalovaný zdôraznil, že otázka aktívnej legitimácie je základnou procesnou podmienkou, ktorú\nje súd povinný skúmať aj bez návrhu, a namietol nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov\nv tejto podstatnej otázke. Pri otázke platnosti odstúpenia od Zmluvy o NFP žalovaný poukázal na\npokyny odvolacieho súdu v uznesení č.k. 32Cob/14/2021-1010, podľa ktorých bolo potrebné preskúmať,\nči žalobca v samotnom právnom úkone jednoznačne a zrozumiteľne označil konkrétne zmluvné\nustanovenia, ktoré mali byť porušené, a skutkové konania, ktorými malo k porušeniu dôjsť. Má za to, že\nžalobca v odstúpení len všeobecne odkazuje na správu z kontroly na mieste a na všeobecné ustanovenia\nzmluvy a VZP, bez jasného priradenia konkrétnych zistení ku konkrétnym zmluvným povinnostiam.\nSpráva z kontroly ani trestný rozsudok podľa neho nemôžu nahradiť požiadavku určitosti samotného\n\nprávneho úkonu odstúpenia. Žalovaný namietol aj vecnú nesprávnosť záveru súdu, že žalovaný porušil\nčl. 3 ods. 7 VZP, keďže toto ustanovenie sa týka informačných povinností prijímateľa (ohlásenie konaní),\nnie pracovných výkazov či vytvorenia pracovných miest. Rovnako poukázal na to, že súd neoznačil\nžiadnu konkrétnu zmluvnú povinnosť, ktorá mala byť porušená absenciou živnostenského oprávnenia, a\nv čl. VI odstúpenia sa síce uvádza porušenie čl. 2 bod 2.4 a čl. 9 ods. 2.4 VZP, no bez konkrétneho popisu\nkonania žalovaného, ktoré by bolo možné s týmito ustanoveniami vecne spojiť. K otázke včasnosti\nodstúpenia žalovaný namieta, že prvostupňový súd nereagoval na záver odvolacieho súdu, podľa\nktorého bolo potrebné posúdiť, či lehota približne 1 roka od zistenia porušenia je primeranou dodatočnou\nlehotou, prípadne určiť inú primeranú lehotu, od ktorej uplynutia by nastali účinky odstúpenia. Súd sa\npodľa neho obmedzil len na všeobecnú úvahu, že pojem „bez zbytočného odkladu“ nie je časovo presne\nvymedzený, avšak nevysvetlil, prečo považuje odstúpenie urobené cca 358 dní po kontrole za včasné,\nani sa nevysporiadal s judikatúrou, podľa ktorej ide o veľmi krátku lehotu rádovo v dňoch, nie mesiacoch.\nZároveň namieta, že čl. 9 bod 2.7 VZP stanovuje pri podstatnom porušení zmluvy oprávnenie odstúpiť\n„okamžite“, čo je ešte prísnejšia požiadavka než zákonná úprava v § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka,\nsúd však nijako neodôvodnil, prečo napriek tomu považuje takto oneskorené odstúpenie za včasné\npodľa zmluvy.\n11. V časti týkajúcej sa kompenzačnej námietky žalovaný uvádza, že si započítal voči žalobcovi\npohľadávku vo výške 89 530,46 Eur z titulu plnení poskytnutých pri realizácii projektu (najmä školenia a\nďalšie aktivity, ktoré žalobca nespochybnil ani v odstúpení), pričom súd námietku započítania odmietol\nlen s poukazom na popretie zo strany žalobcu, bez toho, aby sa vecne zaoberal identifikovaným\ndôvodom a výškou pohľadávky a bez hodnotenia vykonaných dôkazov (fotodokumentácia, priebeh\nprojektu). Podľa žalovaného realizáciou projektu plnil záväzok voči žalobcovi, ktorý mal na dosiahnutí\ncieľov projektov ekonomický a verejný záujem, a preto má nárok na vrátenie hodnoty poskytnutého\nplnenia podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré je spôsobilé na započítanie s uplatneným\nnárokom.\n12. Žalovaný dalej namietol, že súdy neaplikovali prekluzívnu lehotu podľa čl. 3 Nariadenia Rady\n(ES, Euratom) č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov EÚ, hoci sú povinné na jej márne uplynutie\nprihliadať z úradnej povinnosti. Podľa žalovaného došlo k nezrovnalosti najneskôr 30.6.2011 (obdobie\napríl - jún 2011, za ktoré boli vyplatené mzdy považované za neoprávnené), pričom štvorročná lehota\nuplynula 30. 6. 2015 a maximálna osemročná lehota najneskôr 30.6.2019. S odkazom na stanovisko\ngenerálneho advokáta a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-734/22 zdôrazňuje, že táto lehota sa vzťahuje\naj na vymáhanie pomoci v civilnom konaní podľa vnútroštátneho práva. Keďže rozsudok bol vydaný až\nv roku 2024, žalovaný považuje nárok za prekludovaný a nesmie mu byť poskytnutá súdna ochrana. Z\nuvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta z 25. 4. 2024 zmenil\ntak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.\n13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.6.2025, v ktorom\nnavrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaného\nzaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie bolo podľa žalobcu podané len formálne a\núčelovo s cieľom oddialiť vymáhanie pohľadávky, pričom žalovaný v ňom opakuje už skôr uplatnené\ntvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie aj žalobca v priebehu konania riadne vysporiadali. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku podľa žalobcu spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p. aj kritériá judikatúry\nÚstavného súdu SR, keďže dáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na podstatné skutkové a právne\notázky, neprejavuje znaky svojvôle a skutočnosť, že žalovaný s právnym názorom súdu nesúhlasí,\nnemôže sama osebe zakladať vadu rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie bol viazaný\nprávnym názorom Krajského súdu v Trnave vysloveným v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí,\nktorým bola potvrdená aktívna legitimácia žalobcu, keďže to bol práve žalobca, kto uzavrel so žalovaným\nZmluvu o NFP a kto mu poskytol finančné prostriedky, a teda je logicky oprávnený domáhať sa\nich vrátenia. Namietaná absencia označenia „Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo“\nje podľa žalobcu len formalistickou procesnou námietkou bez hmotnoprávneho významu, ktorá je\nv rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR nepripúšťajúcou nadmerný\nformalizmus pri posudzovaní vecnej legitimácie štátu a jeho orgánov. Žalobca poukázal aj na prednosť\na požiadavku eurokonformného výkladu práva EÚ, z ktorého vyplýva povinnosť vnútroštátnych súdov\nzvoliť taký výklad vnútroštátnych noriem, ktorý nebráni účinnému vymáhaniu prostriedkov EÚ, a v\nprípade potreby vnútroštátne ustanovenie nepoužiť alebo vyložiť spôsobom zabezpečujúcim ochranu\nfinančných záujmov Únie.\n\n14. K otázke odstúpenia od Zmluvy o NFP žalobca uviedol, že dôvody odstúpenia sú v písomnom\nodstúpení jasne a konkrétne uvedené, vychádzajú zo Správy z kontroly na mieste zo dňa 6.2.2014\na spočívajú najmä v tom, že žalovaný nevytvoril pracovné miesta zodpovedajúce projektu, v\npracovných výkazoch vykazoval činnosti nezodpovedajúce skutočnosti a projekt nerealizoval v súlade\nso zmluvou. Tieto zistenia potvrdili aj svedecké výpovede a následne trestné konanie, v ktorom bol\nžalovaný právoplatne uznaný vinným zo zločinu subvenčného podvodu, pričom realizácia projektu\nbola vyhodnotená ako fiktívna. K námietke neskorého odstúpenia od zmluvy žalobca poukázal na\nprávny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého je potrebné skúmať primeranosť doby, počas ktorej\nveriteľ vyčkával na splnenie povinností a aj v prípade, že by sa išlo o nepodstatné porušenie, účinky\nodstúpenia nastupujú po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty; žalovaný ani po mnohých\nrokoch porušenia nenapravil, preto je odstúpenie platné. Žalobca vysvetlil, že po kontrole na mieste\nprebiehalo vybavovanie námietok žalovaného, interné schvaľovanie aj ďalšie overovania (vrátane\nkontroly verejného obstarávania), takže odstúpenie od zmluvy bolo urobené bez zbytočného odkladu\nso zreteľom na povahu veci. Pokiaľ ide o námietku započítania, žalobca zdôraznil, že žalovaný\nnepreukázal existenciu žiadnej určitej a odôvodnenej pohľadávky voči žalobcovi, nešpecifikoval, z čoho\nsuma 89.530,46 Eur pozostáva a aký právny základ má mať. Zároveň poukázal na vnútorný rozpor\nv argumentácii žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdí nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, no\nna druhej strane si voči nemu započítava vlastný údajných nárok. Žalobca namietal, že mu zo strany\nžalovaného nebolo reálne poskytnuté žiadne plnenie a že žalovaný ani v trestnom, ani v civilnom\nkonaní nepredložil dokumentáciu, ktorá by preukazovala riadnu realizáciu projektu a existenciu ním\ntvrdenej pohľadávky. Podľa zásady negatívnej dôkaznej teórie nemožno spravodlivo požadovať, aby\nžalobca dokazoval neexistenciu takejto pohľadávky. Námietku uplynutia prekluzívnej lehoty podľa\nnariadenia č. 2988/95 žalobca odmietol s tým, že ide o lehotu pre ukladanie správnych opatrení a\nsankcií, ktorá je vo vnútroštátnom práve premietnutá do rozpočtových pravidiel, zatiaľ čo v tomto konaní\nide o zmluvný nárok na vrátenie poskytnutého príspevku po platnom odstúpení od zmluvy o NFP,\nktorý podlieha civilnoprávnemu režimu. Zdôraznil, že žalovaný pri argumentácii citovaným nariadením\nvytrháva ustanovenia z kontextu a prehliada možnosť dlhších lehôt, ako aj rozdiel medzi správnymi\nsankciami a súkromnoprávnym vymáhaním plnenia zo zmluvy. Žalobca uzavrel, že všetky námietky\nuvedené v odvolaní považuje za neopodstatnené, rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny,\nzákonný a riadne odôvodnený a navrhol jeho potvrdenie.\n15. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu 1.8.2024 uviedol, že jeho odvolacie námietky\nnesmerovali k tomu, aby sa súd prvej inštancie zaoberal každým jeho tvrdením, ale k tomu, že sa\nnevysporiadal s podstatnou otázkou - platnosťou odstúpenia žalobcu od Zmluvy o NFP. Tvrdil, že\nokresný súd nerešpektoval záväzné pokyny odvolacieho súdu z rozsudku Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 32Cob/14/2021, podľa ktorých mal výslovne preskúmať, či žalobca v odstúpení riadne a určito\nuviedol dôvody umožňujúce odstúpiť, či boli tieto dôvody vopred dané a či na ich základe mohol vzniknúť\nnárok na vrátenie príspevku. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie túto otázku vôbec neriešil a že v\nnapadnutom rozsudku len reprodukoval zistenia zo správy z kontroly na mieste a z trestného konania,\nbez väzby na obsah a platnosť samotného právneho úkonu odstúpenia. Uviedol tiež, že rozhodné je\nvýlučne to, čo je uvedené priamo v odstúpení, a nie dodatočná argumentácia žalobcu v konaní. K aktívnej\nvecnej legitimácii žalovaný uviedol, že konaní označil viacero rozhodnutí okresných, krajských súdov aj\nNajvyššieho súdu SR. Uviedol, že rozhodovacia prax nie je jednotná, čo podľa neho odporuje princípu\nprávnej istoty, a zdôraznil, že aj Ministerstvo financií SR vo svojom stanovisku potvrdilo, že aktívne\nlegitimovaným subjektom je štát. Žalobca sa s touto argumentáciou podľa žalovaného nijako nevyrovnal.\nK preklúzii žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne zužoval pôsobnosť článku 3 nariadenia č. 2988/95\nlen na správne konania, hoci z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-734/22 vyplýva, že štvorročná prekluzívna\nlehota sa vzťahuje aj na nároky uplatnené prostriedkami súkromného práva. Tvrdil, že nezrovnalosť\nvznikla najneskôr 30.6 2011, takže štvorročná lehota uplynula v roku 2015 a absolútna osemročná lehota\nnajneskôr v roku 2019. Dodal, že aj hypotetická desaťročná lehota podľa zákona č. 523/2004 Z. z.\nuplynula najneskôr v roku 2021, zatiaľ čo napadnutý rozsudok bol vydaný až v roku 2024. Odkázal\naj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-584/15, podľa ktorého je osemročná lehota absolútnou hranicou\npreklúzie. Žalovaný tak zotrval na tom, že žalobca vo svojom vyjadrení nevyvrátil jeho argumentáciu\nohľadom neplatnosti odstúpenia od zmluvy, nedostatku aktívnej legitimácie ani uplynutia prekluzívnej\nlehoty podľa práva EÚ.\n16. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.9.2024 uviedol, že aktívne legitimovaným subjektom\nbol on sám, keďže Zmluvu o NFP uzatvoril vo vlastnom mene a nie ako zástupca Slovenskej republiky.\nZdôraznil, že v zmluve je ako poskytovateľ uvedené výlučne ministerstvo, nie štát, a preto ide o\npohľadávku zo záväzkového vzťahu, do ktorého vstúpil žalobca priamo. V tejto súvislosti poukázal aj\n\nna metodické usmernenie Ministerstva financií SR z roku 2015, podľa ktorého nároky zo zmluvy o NFP\nuplatňuje po formálnej stránke riadiaci orgán ako zmluvná strana. K tvrdeniu žalovaného, že súd sa\nnevysporiadal s jeho podstatnými námietkami, žalobca uviedol, že okresný súd postupoval v súlade s\npokynmi odvolacieho súdu a v bodoch 26 až 36 rozsudku posúdil, či žalobca v odstúpení uviedol dôvody\nna odstúpenie, či boli tieto dôvody naplnené a či mu na ich základe vznikol nárok na vrátenie príspevku.\nTvrdil, že reagoval na všetky podstatné tvrdenia žalovaného. K otázke preklúzie žalobca uviedol, že\nžalovaný nesprávne interpretoval článok 3 nariadenia č. 2988/95. Tvrdil, že ide o premlčacie lehoty\nvzťahujúce sa na správne konania a ukladanie sankcií, nie na civilné konania o zmluvných nárokoch\nzo Zmluvy o NFP. Podľa žalobcu žalovaný vytrhol z kontextu citácie z rozsudkov Súdneho dvora EÚ a\nnesprávne spájal odlišné právne inštitúty. Zdôraznil, že predmetom sporu je zmluvný nárok na vrátenie\nprostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o NFP, nie sankčné konanie.\n17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez\nnariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského\nsúdu v Bratislave dňa 27.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi\nodvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n19. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n20. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu podanom odvolaním žalovaného, ako aj po oboznámení\nsa s obsahom napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a\nrozsudok súdu prvej inštancie je vecne aj právne správny. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v\nrozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, jednotlivé dôkazy hodnotil v súlade s § 191\na nasl. C.s.p., svoje skutkové zistenia logicky, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil a z nich vyvodil\nprávne závery, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.\n21. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd uvádza, že táto otázka bola\nv danej veci riešená už v predchádzajúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 6. 2022, sp.\nzn. 32Cob/14/2021, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.). Rozhodnutie sa jasne\nvysporiadalo s povahou zmluvného vzťahu, pričom konštatovalo, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí\na rodiny SR uzavrelo Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo vlastnom mene ako\nsubjekt s vlastnou právnou subjektivitou. Štát nebol účastníkom zmluvy a nárok na vrátenie príspevku\nvznikol žalobcovi ako poskytovateľovi na základe jeho vlastného právneho úkonu - odstúpenia od\nzmluvy. Nárok tak predstavuje pohľadávku zo súkromnoprávneho záväzkového vzťahu, nie pohľadávku\nštátu v zmysle zákona č. 374/2014 Z. z. Odvolací súd preto považuje námietku žalovaného za\nnedôvodnú.\n22. Rovnako nedôvodná bola námietka žalovaného, podľa ktorej mal byť spor riešený v správnom\nkonaní. Uzavretím zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka vznikol medzi stranami záväzkový\nvzťah súkromnoprávnej povahy, pričom otázka vrátenia plnenia po odstúpení od zmluvy je typickým\nzmluvným nárokom, ktorý je potrebné uplatňovať v civilnom konaní. Verejnoprávny režim ukladania\nsankcií či odvodov nemá vplyv na možnosť poskytovateľa domáhať sa vrátenia poskytnutého príspevku\nv občianskoprávnom súdnom konaní. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď tento nárok\nposúdil podľa relevantných ustanovení zmluvy a Obchodného zákonníka.\n23. Samotný obsah odstúpenia od zmluvy bol súdom prvej inštancie podrobený riadnemu preskúmaniu.\nSúd identifikoval konkrétne porušenia povinností žalovaným, ktoré boli v odstúpení uvedené, následne\nich rozobral v kontexte zmluvných ustanovení a posúdil ich v súlade s právnym názorom odvolacieho\nsúdu. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu nielen v listinných dôkazoch a v správe z\nkontroly, ale aj v právoplatnom trestnom rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorým bol žalovaný\nuznaný za vinného zo skutkov súvisiacich s predmetným projektom. Podľa § 193 C.s.p. bol súd prvej\ninštancie viazaný výrokom o vine a skutkovým vymedzením trestného činu, čo aj rešpektoval. Odvolací\nsúd preto nemá pochybnosti o tom, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s pokynmi odvolacieho\nsúdu, ktoré pri svojom rozhodovaní plne rešpektoval.\n24. K otázke včasnosti odstúpenia od zmluvy odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne\nhodnotil časový sled úkonov po kontrole na mieste, vrátane námietkového konania a stanoviska žalobcu\n\nk námietkam žalovaného. Pri zohľadnení rozsahu zistených porušení a administratívnych postupov na\nstrane žalobcu nebolo možné dospieť k záveru, že odstúpenie bolo vykonané oneskorene. V prípade,\nak žalovaný porušil podmienky zmluvy podstatným spôsobom bol žalobca v zmysle všeobecných\nzmluvných podmienok oprávnený (nie povinný) od zmluvy odstúpiť okamžite. Ani prípadná absencia\nokamžitého odstúpenia podľa zmluvy by tak sama osebe nespôsobila neúčinnosť odstúpenia. Rovnako\naj podľa § 345 ods. 3 a § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka má odstúpenie účinky aj po márnom uplynutí\ndodatočnej primeranej lehoty. Odvolací súd považuje právny záver súdu prvej inštancie o včasnosti a\nplatnosti odstúpenia za správny.\n25. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú aj žalovaným vznesenú\nnámietku započítania. Základným predpokladom na to, aby došlo k zániku záväzku započítaním je\nexistencia záväzku spôsobilého na započítanie. Žalovaný nepreukázal existenciu ani výšku tvrdenej\npohľadávky, nepredložil žiadne relevantné dôkazy a jeho tvrdenia zostali v rovine ničím nepodložených\nkonštrukcií. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno\nohľadom existencie započítateľnej pohľadávky.\n26. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou preklúzie nároku podľa nariadenia č. 2988/95.\nPredmetné nariadenie upravuje lehoty v rámci správnych konaní a ukladania správnych sankcií, nie\nlehoty pre uplatnenie zmluvných nárokov pred civilnými súdmi. Túto námietku odvolací súd taktiež\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Prekluzívna lehota zakotvená v citovanom nariadení sa vzťahuje výlučne na\nukladanie správnych opatrení a administratívnych sankcií za nezrovnalosti pri nakladaní s prostriedkami\nEurópskej únie. V danom prípade však predmetom konania nie je rozhodovanie o správnej sankcii,\nale posúdenie zmluvného nároku na vrátenie poskytnutého plnenia. Konkrétne ide o nárok na vrátenie\nfinančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, od ktorej\nžalobca platne odstúpil. Platným odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvného záväzku a k\nvzniku povinnosti žalovaného vrátiť prijaté plnenie podľa súkromnoprávnej úpravy. Uplatnený nárok je\nsvojou povahou civilnoprávny, keďže vyplýva zo zmluvného vzťahu a smeruje k vymoženiu povinnosti\nna vrátenie plnenia po zániku zmluvy, a to bez ohľadu na skutočnosť, že zdrojom príspevku boli\nprostriedky Európskej únie. Na takéto nároky nemožno aplikovať prekluzívny režim určený pre ukladanie\nadministratívnych sankcií podľa nariadenia č. 2988/95, ale režim obchodného práva.\n27. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a v\nsúlade so zmluvnými dojednaniami. Žalovaný túto časť rozsudku ani obsahovo relevantne nenapadol.\n28. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie\ndôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie. S poukazom\nna viazanosť výrokom trestného rozsudku, na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo,\nže projekt nebol realizovaný v súlade so zmluvou, ako aj na zistenie, že žalovaný predkladal nepravdivé\npracovné výkazy a používal poskytnuté prostriedky v rozpore so zmluvou, dospel odvolací súd k názoru,\nže napadnutý rozsudok je vecne správny a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387\nods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.\n29. S poukazom na viazanosť výrokom trestného rozsudku, na výsledky vykonaného dokazovania, z\nktorých vyplynulo, že projekt nebol realizovaný v súlade so zmluvou, ako aj na zistenie, že žalovaný\npredkladal nepravdivé pracovné výkazy a používal poskytnuté prostriedky v rozpore so zmluvou,\nodvolací súd považuje nárok žalobcu na vrátenie príspevku za opodstatnený. Žalovaný nepreukázal\nžiadnu okolnosť, ktorá by jeho zodpovednosť eliminovala alebo nárok žalobcu znižovala.\n30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. S\npoukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá\nsúdny úradník.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\n\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cb/29/2016", "guid": "37b55135-3324-4f9b-9cd5-bc4b08ad6d03:8667837a-b5cf-45e8-9a6f-24314ab8fe30", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "33be99a8-c5d0-4e50-8b77-3466de0bfdf5:a0c3b7bc-ca73-43de-8c9c-cc3454e7c3ff", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/29/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/29/2016 z 4. 3. 2016", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2016-03-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33be99a8-c5d0-4e50-8b77-3466de0bfdf5:a0c3b7bc-ca73-43de-8c9c-cc3454e7c3ff"}], "citovane_v": []}