{"guid": "aa483073-aa39-4bc8-9630-3d9ce93b9962:8595ede9-efc4-475d-b817-52111de626b0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2510205847.2", "spisova_znacka": "3Cob/146/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/146/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 3Cob/146/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:2510205847.2", "identifikacne_cislo": "2510205847", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8595ede9-efc4-475d-b817-52111de626b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2510205847.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2510205847.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2510205847.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/146/2024\n2510205847\n30. 04. 2025\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2025:2510205847.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: +ULTRA asset &\ndebt recovery, s.r.o., (pôvodne obchodné meno RYMA, s.r.o.), so sídlom Grösslingova 56, 811 09\nBratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 800 054, právne zast.: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní\nkancelář, so sídlom Sokolovská 270/201, 190 00 Praha 9 - Vysočany, Česká republika, IČ: 02 894\n742, organizačná zložka: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom\nGrösslingova 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 480, proti žalovanému:\nMEDEXIM, spol. s r.o., so sídlom Hlboká 58, 921 01 Piešťany, IČO: 31 408 362, právne zast.: JUDr.\nVladimír Gembický, advokát, so sídlom E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, IČO: 17 545 455, o\nzaplatenie 58.481,68 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nTrnava č.k. PN-12Cb/37/2010-911 zo dňa 21. júna 2024, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. PN-12Cb/37/2010-911 zo dňa 21. júna\n2024 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.\nII. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k.\nPN-12Cb/37/2010-911 zo dňa 21. júna 2024 odmieta.\nIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom rozhodol, že žalovaný\nje povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 56.872,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške\n14,25% ročne zo sumy 116.913,10 eur od 6.10.2007 do 3.7.2009 zo sumy 115.262,67 eur od 4.7.2009\ndo 9.7.2009, zo sumy 56.872,64 eur od 10.7.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nDruhým výrokom vo zvyšnej časti istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania, žalobu zamietol. Tretím\nvýrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 94 % z\ncelkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. Štvrtým výrokom\nsúd rozhodol, že o náhrade trov konania štátu, súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti\nrozsudku. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 61 ods. 1, 2 a 3, § 150 ods. 1 a 2, §\n369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 24, § 25 ods. 1 písm. a) a\ne), § 25 ods. 4 písm. a), § 27 ods. 2, 6, 7 a 9 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len ZoÚ),\n§ 212 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „C.s.p.“).\n2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:\n\n3. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 28.5.2010 sa žalobca domáhal od\nžalovaného zaplatenia sumy 58.481,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 EUR ročne zo\nsumy 116.871,71 EUR od 6.10.2007 do 9.7.2009 a zo sumy 58.481,68 EUR od 10.7.2009 do zaplatenia\nako aj náhrady trov konania titulom zaplatenia vyrovnacieho podielu pri zániku účasti bývalej spoločníčky\nžalovaného G.. T. W., ktorá zomrela dňa 1.6.2007.\n4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že riadna individuálna účtovná závierka žalovaného, bola\nschválená dňa 4.7.2007, splatnosť vyplatenia predmetného vyrovnacieho podielu tak v zmysle § 61\nods. 3 ObZ, nastala dňa 4.10.2007. Žalovaný dňa 9.7.2009 zaplatil právnej predchodkyni žalobcu\ntitulom vyrovnacieho podielu sumu 58.390,03 EUR. Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila právna\npredchodkyňa žalobcu pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Súd mal za to, že žalobca platne\nnadobudol pohľadávku, ktorej priznania sa v súdnom konaní domáhal a je aktívne legitimovaný v tejto\nveci. Súd námietku žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu rozporu s\ndobrými mravmi, pokladal za nedôvodnú. Dodal, že tento právny úkon sa neprieči v zmysle ust. § 39\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dobrým mravom, a je platný.\n5. Súd na základe preukázaného skutkové stavu vyhodnotil, ktorý predpoklad je správny a z ktorého\nje nutné pri výpočte vychádzať. Znalecká organizácia ponúkla a odborne určila 3 spôsoby výpočtu,\nktoré vychádzali z rôznych predpokladov a je už otázkou právnou (otázkou vyhodnocovanou súdom),\nktorý spôsob výpočtu je správny. Výška vyrovnacieho podielu bola vypočítaná v súlade s § 61 ods. 2\nObZ, na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému\nobdobiu, v ktorom zanikla účasť poručiteľky v spoločnosti t.j. na základe riadnej individuálnej účtovnej\nzávierky za rok 2006 . Z listinného dôkazu - výpisu z účtu (č.l. 416 spisu), mal súd za preukázané,\nže žalovaný zaplatil právnej predchodkyni žalobcu dňa 3.6.2007 sumu 1.650,43 EUR s poznámkou\n„doplatok dividend za rok 2006 W.“. Nakoľko v poznámke uvedený titul na platbu nebol daný, tak súd\nposúdil platbu žalovaného ako preddavkovú platbu vyrovnávacieho podielu a túto aj zohľadnil - odpočítal\nz dlžnej, znaleckým posudkom preukázanej, hodnoty priznávaného vyrovnávacieho podielu. Ďalšia\nprípadná platba v sume 1.650,43 EUR, majúca byť podľa žalovaného vyplatená ešte v decembri 2007, v\nkonaní preukázaná nebola (na rozdiel od platby z 9.7.2009), preto ju súd nezohľadňoval. Nebolo sporné,\nže právnej predchodkyni žalobcu bola dňa 9.7.2009 vyplatená suma 58.390,03 EUR. Súd tak pokladal\nžalobu za dôvodnú v časti 56.872,64 EUR (116.913,10 - 1.650,43 - 58.390,03).\n6. K poslednému písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.6.2024 k už vyslovenému predbežnému\nprávnemu názoru súdu súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil obsah a závery všetkých\ntroch v konaní vypracovaných znaleckých posudkov, ktoré si v zásade neprotirečia. V prvom znaleckom\nposudku č. 3/2021 znalecký ústav nezohľadňoval účtovnú závierku spoločnosti EKOM spol. s r.o.\nVychádzal formálne iba z účtovnej závierky žalovaného za rok 2006, znalecký ústav priznal, že neskúmal\nsprávnosť údajov v súvahe o podieloch a tieto ocenil obstarávacou cenou. Pri svojich záveroch neskúmal\na preto ani nezohľadnil reálnu hodnotu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti EKOM spol. s\nr.o. Znalecký ústav iba potvrdil, že v účtovníctve žalovaného je uvedená obstarávacia cena, nie reálna\nhodnota, ale zároveň pripustil, že sa to dá oceniť aj reálnou hodnotou - znalcom. Druhý znalecký\nposudok č. 20/2013 už vychádzal aj z účtovnej závierky spoločnosti EKOM spol. s r.o., a preto určil\nhodnotu vyrovnávacieho podielu ako reálnu hodnotu už v ďaleko väčšej výške, ako bola obstarávacia\ncena uvedená v účtovnej závierke za rok 2006. Tretí znalecký posudok č. 42/2021 spojil závery oboch\npredošlých znaleckých posudkov a vyhodnotil ich. Považoval za zavadzajúce tvrdenie žalovaného, že\nv treťom znaleckom posudku je uvedené bez ďalšieho, že všetky tri spôsoby výpočtu vyrovnávacieho\npodielu, ako sú uvedené v posudku, sú správne. Z formulácie znaleckej organizácie v znaleckom\nposudku č. 42/2021 bolo zrejmé, že zásadne rozhodujúce pre určenie toho ktorého správneho výpočtu\nje, z akých predpokladov, sa pri výpočte vychádza a následne sa až použije ten správny výpočet.\nAk súd vychádzal z predpokladu, že v čase kedy vznikol nárok právnej predchodkyne žalobcu na\nvyrovnávací podiel, boli k dispozícii a známe už účtovné údaje spoločnosti EKOM spol. s r.o., tak bolo\nmožné použiť ako správny spôsob výpočtu vyrovnávacieho podielu určením jeho reálnej hodnoty, a\nto metódou vlastného imania, ktorá je v danom prípade najvhodnejšia, najspoľahlivejšia, použiteľná\ntak ako to potvrdili a uviedli dva znalecké posudky. Preto súd nevidel dôvod ani na porovnávanie\nkompetentnosti, kvalifikovanosti jednotlivých subjektov, ktoré vypracovávali znalecké posudky, tak ako\nto uviedol žalovaný. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, mal za to, že v rozpore s ním nie je ani obsah\nlistinných dôkazov predložených žalovaným a to písomné vyjadrenie Ministerstva financií SR k metodike\n\nvýpočtu a jeho doplnenie (č.l. 484) a ani stanovisko Slovenskej komory audítorov (č.l. 495), práve naopak\nje s ním v plnom súlade. Preto súd vyhodnotil tieto listinné dôkazy tak, že súdom prijatý záver absolútne\nnerozporujú a naopak ho podporujú a preukazujú. Rovnako tak právny názor súdu nie je v rozpore s\nprávnym názorom vysloveným už odvolacím súdom a plne ho rešpektuje.\n7. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne a uložil žalovanému povinnosť v\nzmysle § 150 ods. 1 v spojení s § 61 ObZ, zaplatiť žalovanému istinu 56.872,64 EUR. Nakoľko sa\nžalobca domáhal zaplatenia spolu sumy 58.481,68 EUR, pričom dôvodné mu bolo priznať len 56.872,64\nEUR, t.j. sumu zodpovedajúcu vyššie uvedeným zákonným hľadiskám, tak súd v zmysle § 212 ods.\n2 C.s.p., vo zvyšnej časti istiny spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo\npotrebné v zmysle § 369 ods. 1 ObZ, uložiť mu povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania vo\nvýške 14,25 % ročne. Splatnosť vyrovnacieho podielu vyplýva z § 61 ods. 3 ObZ, a s poukazom na\ndátum schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného, ktorá bola schválená 4.7.2007 bolo\nzrejmé, že žalobca mal právo uplatňovať si úroky z omeškania zo sumy 116.913,10 EUR od 6.10.2007\ndo 3.7.2009 (zaplatenie 1.650,43 EUR), zo sumy 115.262,67 EUR od 4.7.2009 do 9.7.2009 (zaplatenie\nsumy 58.390,03 EUR), zo sumy 56.872,64 EUR od 10.7.2009 do zaplatenia.\n8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1\na 2 C.s.p. tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na pomernú časť náhrady\ntrov konania vo výške 94 % z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až\npo právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho\nrozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 94 %. Žalovaná suma 58.481,68 EUR =\n100 %, žaloba dôvodná vo výške 56.872,64 EUR = 97 %, nedôvodná žaloba vo výške 1.609,06 EUR = 3\n%, úspech žalobcu 97 %, úspech žalovaného vo veci tak je 3 %, 97 % - 3 % = 94 %. Súd zároveň dodal,\nže rozhodnutie o náhrade trov štátu, súd zároveň vyhradil na rozhodnutie samostatným uznesením.\n9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že\nodvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g)\na h) C.s.p..\n10. Namietal, že súd sa nevyporiadal so vznesenými námietkami žalovaného (na ktorých trval), a\npreto vo všeobecnosti napadnutý rozsudok trpí rovnakými vadami ako prvý rozsudok Okresného súdu\nPiešťany zo dňa 04.11.2014 a má zjavne arbitrárny charakter. Zdôraznil, že v bode 57. rozsudku\nsúd hovoril o ocenení obchodného podielu. Predmetom sporu je však vyrovnávací podiel, ktorý\nsa podľa zákona vypočítava z účtovnej závierky predchádzajúceho obdobia a súd túto závierku v\nzmysle bodu 56. nespochybnil. Citoval z bodu 57. odôvodnenia súdneho rozhodnutia a dodal, že\nv zmysle stanoviska SKAU, zákon o účtovníctve nepovoľuje nanovo zostaviť účtovnú závierku, čo\nje v rozpore so stanoviskom súdu, že účtovná závierka mala byť v júli 2007 upravená. Citoval z\nbodu 58. rozsudku a uviedol, že žalovaný nemal zákonnú povinnosť preceniť obchodný podiel pre\npotreby výpočtu vyrovnávacieho podielu a ani to nemohol vykonať v účtovnej závierke za rok 2026\nv zmysle zákona o účtovníctve. ZoÚ neumožňuje nanovo zostaviť účtovnú závierku a v zmysle §\n61 ods. 2 ObZ, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, výška vyrovnacieho podielu sa\nurčí na základe riadnej individuálnej účtovne závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému\nobdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti. Obchodný zákonník nevyžaduje pre výpočet\nvýšky vyrovnávacieho podielu ocenenie ku dňu výpočtu vyrovnávacieho podielu, ale v zmysle § 61\nods. 2 ObZ, je pre výpočet vyrovnávacieho podielu rozhodujúca riadna účtovná závierka za účtovné\nobdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti. ZoÚ\nneumožňuje nanovo zostaviť účtovnú závierku (§ 16 ZoÚ). Žalovaný však nemal zákonnú povinnosť\npreceniť obchodný podiel pre potreby výpočtu vyrovnávacieho podielu v čase a ani to nemohol vykonať\nv účtovnej závierke za rok 2026 v zmysle zákona o účtovníctve. K bodu 56. rozsudku dodal, že\nsúhlasil s tým, že „zásadný´ a rozhodujúci vyznám“ tak malo posúdenie, či ku dňu 26.3.2007 t.j. ku dňu\nzostavenia súvahy žalovaného, tento mohol mať k dispozícií (bol dostupný´) a mohol teda vedieť aj\núdaje o účtovnej závierke EKOM spol. s r.o., údaj o skutočnej hodnote jej vlastného imania. K bodu\n57. rozsudku zdôraznil fakt, že žalovaný v rozhodnom čase zostavovania závierky, nemal k dispozícii\núčtovnú závierku svojej „materskej“ spoločnosti EKOM, spol. s r.o. Skutočnosť, že účtovnú závierku\nza rok 2006, nebolo možné po jej schválení otvárať, tiež vylučujú ustanovenia § 16 ods. 9), 10) a 11)\nZoÚ. K jednotlivým odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 C.s.p. ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p.,\n\nuviedol, že v zásade medzi účastníkmi by malo byť sporné len ocenenie 10% obchodného podielu s\npeňažným vkladom 110.000,- SKK (3.652,- EUR) žalovanej spoločnosti MEDEXIM spol. s.r.o., v riadnej\nindividuálnej účtovnej závierke za rok 2006 a na to nadväzujúci výpočet vyrovnacieho podielu po bývalej\nspoločníčke neb. G.. T. W., ktorej účasť (obchodný podiel 9,5833% s peňažným vkladom 69.000,- SKK)\nv spoločnosti zanikla úmrtím v roku 2007. Obe spoločnosti boli v rozhodnom čase majetkovo prepojené,\nnakoľko spoločnosť EKOM spol. s r.o. vlastnila vtedy obchodný podiel v spoločnosti MEDEXIM spol. s r.o.\nvo výške 20,42% pri základnom imaní 720.000,- SKK (23.903,- EUR). EKOM bola teda spoločnosťou,\nktorá je materská resp. mala podstatný vplyv v dcérskej spoločnosti. V spore namieta žalobca údajne\nv účtovnej závierke za rok 2006 nesprávne ocenený obchodný podiel vo výške 10% v spoločnosti\nEKOM spol. s.r.o. vlastnený spoločnosťou MEDEXIM spol. s r.o. (zakladajúci spoločník) čo by malo\nvplyv na výšku čistého obchodného imania, a tým aj na výšku určenej odplaty za vyrovnací podiel.\nTo, že spoločnosť MEDEXIM spol. s r.o. nie je materskou spoločnosťou a ani nemá podstatný vplyv\nv spoločnosti EKOM spol. s r.o. konštatoval už v zrušovacom uznesení o odvolaní aj Krajský súd v\nTrnave. Ten sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že na správny výpočet vyrovnávacieho podielu\nstačilo doplniť prvý Znalecký posudok vypracovaný Znaleckým ústavom - Expertízny a edukačný inštitút\nBratislavskej akademickej spoločnosti - Paneurópskej vysokej školy, t.j. odborné pracovisko, ktoré plní\nfunkciu rezortného a metodického centra. V danom prípade cena obchodného podielu spoločnosti\nMEDEXIM spol. s.r.o. v spoločnosti EKOM spol. s r.o. (1/10) sa dala ku dňu ocenenia jednoznačne a\nspoľahlivo určiť obstarávacou cenou. Poukázal na to, že oceňovanie metódou vlastného imania podľa\n§ 27 ods. 9 ZoÚ, je iba možnosť samotnej účtovnej jednotky a to len v prípade podielov na základnom\nimaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré účtovná jednotka je materskou, alebo v ktorých má\npodstatný vplyv, nie je to zákonom uložená povinnosť účtovnej jednotky. V danom prípade spoločnosť\nMEDEXIM nenadobudla vkladom a ani kúpou podnik EKOM spol. s r.o. a ani jeho časť. Spoločnosť\nMEDEXIM spol. s.r.o. nenadobudla obchodný podiel v spoločnosti EKOM spol. s r.o. ani len prevodom,\nnakoľko bola zakladajúcim spoločníkom. Aplikácia ustanovení ZoÚ, týkajúcich sa oceňovania majetku\n„reálnou hodnotou“, je preto v tomto prípade neaktuálne a netýka sa individuálnej ročnej účtovnej\nzávierky spoločnosti MEDEXIM spol. s r.o. za rok 2006, na ktorú v konečnom dôsledku nemá žiadny\nvplyv ani individuálna ročná účtovná závierka spoločnosti EKOM spol. s r.o., ktorá bola sama materskou\nspoločnosťou spoločnosti MEDEXIM spol. s r.o.. Dodal, že v skutočnosti bolo preukázateľne ku dňu\n09.07.2009 vyplatených právnej predchodkyni žalobcu, na vyrovnací podiel 61.690,13 EUR, čo by tiež\nzahŕňalo aj prípadný úrok z omeškania z údajne dlžnej sumy. Znamená to podľa neho, že žiadny dlh\nneexistuje, nakoľko bol by tak uhradený a aj maximálne možný úrok z omeškania.\n11. Namietal, že súd sa uspokojil konštatáciou, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná bez toho, aby\nsa zaoberal aj okolnosťami vzniku „postúpenej“ pohľadávky s tým, že cena postúpenia je vecou dohody\núčastníkov v rámci zmluvnej voľnosti, ale v spojení s dedičským konaním môže byť predmetná zmluva o\npostúpení neplatná. Poukázal na bod 59. napadnutého rozsudku a dodal, že vyrovnací podiel sa nededil\na preto ani neprechádza na dediča smrťou poručiteľa, dedí sa obchodný podiel, a to tiež len v prípade, že\nvalné zhromaždenie s dedením vysloví súhlas. Zdôraznil, že vyrovnací podiel bol už vyplatený v súlade\nso zákonom a schválenou príslušnou účtovnou závierkou. Vzhľadom na uvedené ustanovenia zákona\na skutkový stav, ak bol teda dlžník v omeškaní, mohol v ňom byť len dňom nasledujúcim po dni, kedy\nsa od dediča dozvedel, že je dedič a to mohlo byť najskôr 03.03.2009, pričom ak určenie správneho\nvýpočtu hodnoty vyrovnávacieho podielu je právnou otázku a určí ju súd, tak až od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n12. Záverom vyjadril opakovane stanovisko, že žalovaná spoločnosť MEDEXIM spol. s r.o. Piešťany\nsprávne, zákonným spôsobom a s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti oceňovala svoj podiel\nna základnom imaní v spoločnosti EKOM spol. s r.o. obstarávacou cenou a určila výšku vyrovnacieho\npodielu po svojej dňa 01.06.2007 zomrelej spoločníčke G.. T. W. H.. O. vo výške 58.390,03 EUR a\ncelkovo vyplatila 61.690,13 EUR, pričom ako základ použila jeho výpočet metódou vlastného imania.\nPoukázal tiež na to, že konajúci súd sa pri rozhodovaní neriadil príslušným ustanoveniami zákona\nuvedenými v odvolaní vyššie a ani usmernením odvolacieho súdu vysloveného v zrušovacom uznesení\n21Cob/32/2015 zo dňa 29.12.2015. Znalec v treťom poradí určil výšku vyrovnacieho podielu v prvej\nalternatíve metodicky zhodne so žalovaným vo výške 58.411,06 EUR, ktorá však bola tiež vyplatená\nv rámci čiastky 61.690,-EUR. Nebolo tiež znaleckým dokazovaním preukázané, že nemožno pre\nvýpočet vyrovnacieho podielu použiť riadnu individuálnu závierku žalovaného za rok 2006, že účtovná\nzávierka žalovaného, ktorá je východiskom pre určenie vyrovnacieho podielu nie je vyhotovená v\nsúlade s príslušným právnym predpisom a nie je vyhotovená pri použití metodiky a spôsobu ocenenia\n\nurčeného právnymi predpismi správna. Záverom uviedol, že v prípade, že žalobca nie je v spore aktívne\nlegitimovaný (z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky), žiada konanie zastaviť a\nzaviazať žalobcu znášať trovy celého konania v rozsahu 100%. Na základe v texte citovaných zákonných\nustanovení, konštatovaní zistených skutočností a vykonaných dôkazov, v prípade, že žalobca je v spore\naktívne legitimovaný, aby odvolací súd zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok Okresného súdu v\nTrnave, sp. zn. PN-12Cb/37/2010 zo dňa 21.06.2024 a to dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b),\nd), e), f), g) a h) C.s.p., ale najmä pre jeho nepreskúmateľnosť, vo veci rozhodol sám tak, že žalobu\nv celom rozsahu zamieta s tým, že žalobca je povinný uhradiť trovy konania vrátane trov odvolacieho\nkonania, v rozsahu 100%.\n13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tu nie je dôvod na zastavenie\nkonania. Nesúhlasil s argumentáciou a tvrdeniami žalovaného prezentovanými v podanom odvolaní.\nŽalovaný nepriniesol v jeho odvolaní žiadnu novú relevantnú právnu argumentáciu vo vzťahu k jeho\ntvrdeniam uvedeným v konaní. Napadnutý rozsudok žalobca považuje za vecne správny, vychádzajúci\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Rovnako konanie,\nktoré mu predchádzalo, nie je postihnuté žiadnou z vád, ktoré by mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Mal za to, že vec bola rozhodnutá správne a zákonne a že súd svoje rozhodnutie\núplne, správne a vyčerpávajúco odôvodnil. Dodal, že ak žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie, a svoj nesúhlas odôvodnil odkazom na takmer všetky ustanovenia § 365 ods. 1\nC.s.p., potom bolo potrebné, aby v odvolaní uviedol v čom spočíva nesprávny postup súdu prvej\ninštancie, ktorý zároveň napĺňa ten ktorý odvolací dôvod. Všetky žalovaným v konaní uvedené tvrdenia\na nastolené otázky, ktoré by čo len hypoteticky mohli mať pre vec podstatný význam, boli súdom prvej\ninštancie v napadnutom písomnom vyhotovení rozsudku zodpovedané a odpovede na ne boli logicky\na vyčerpávajúco zdôvodnené. Poukázal na závery znaleckej organizácie value4you s.r.o. v znaleckom\nposudku č. 42/2021. Tiež mal za to, že súd správne vyhodnotil tieto listinné dôkazy. Rovnako tak právny\nnázor súdu nie je v rozpore s právnym názorom vysloveným skôr odvolacím súdom v jeho zrušujúcom\nrozhodnutí a plne ho rešpektuje. Dodal, že žalovaný sa mýli, keď v odvolaní tvrdí, že mohol byť v\nomeškaní len dňom nasledujúcim po dni, kedy sa od dediča dozvedel, že je dedič a to mohlo byť najskôr\n03.03.2009, resp. až od právoplatnosti rozsudku. Mýlil sa z toho dôvodu, že splatnosť vyrovnacieho\npodielu vyplýva z § 61 ods. 3 ObZ, a s poukazom na dátum schválenia riadnej individuálnej účtovnej\nzávierky žalovaného, ktorá bola schválená 4.7.2007 je zrejmé, že žalobca má právo uplatňovať si úroky\nz omeškania zo sumy 116.913,10 EUR od 6.10.2007 do 3.7.2009 (zaplatenie 1.650,43 EUR), zo sumy\n115.262,67 EUR od 4.7.2009 do 9.7.2009 (zaplatenie sumy 58.390,03 EUR), zo sumy 56.872,64 EUR\nod 10.7.2009 do zaplatenia. Mal za to, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolacie dôvody neboli\ndané, odvolanie je preto nedôvodné. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. ako vo\nvýroku vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý už nad rámec uvedeného doplnil, že žalobca\nvo svojom vyjadrení nereaguje na argumentáciu žalovaného v odvolaní, ale len odkazuje na právne\na skutkovo nepresné závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v rozsudku. Z uvedeného dôvodu vo\nsvojom podaní opísal skutkové okolnosti rozhodujúce pre správne právne posúdenie veci a považoval\nza dôležité ich vnímať aj v časovej súslednosti. Ďalej opísal už uvedené právne posúdenie postupu\nžalovaného pri určení výšky vyrovnacieho podielu a možnosti preceňovania obchodného podielu\nžalovaného v EKOM spol. s r.o., v ÚZ 2006 a nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie v rozsudku, ktoré\nuž uviedol v odvolaní. V ostatnom zotrval na svojom odvolaní ako aj jeho dôvodoch v celom rozsahu.\n15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v nej neuviedol žiadne\nrelevantné tvrdenia, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rozsudku nevysporiadal. Zároveň dodal, že\nnesúhlasí s argumentáciou žalovaného v odvolacej replike. Mal za to, že vec bola rozhodnutá správne,\na že súd svoje rozhodnutie úplne, správne a vyčerpávajúco odôvodnil. V ostatnom zotrval na svojich\npredošlých vyjadreniach.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p., prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez\nnariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli\na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 22.04.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu\n\nsúdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel súd\nk záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n17. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku, pričom súd prvej\ninštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie\nje daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je\nviazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd\nprvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými\nskutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené\nv súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil\nžiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.\nRozhodnutie spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n18. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu vo výroku I. a III. napadnutého rozsudku a na\nzdôraznenie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku I. a III. uvádza:\n19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n21. Podľa § 386 C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané\nneoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)\nnemá náležitosti podľa § 363 C.s.p., ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.\n22. Podľa § 61 ods. 1 ObZ, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.\n23. Podľa § 61 ods. 2 ObZ, pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká\nspoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len „vyrovnací podiel“). Výška vyrovnacieho podielu sa\nurčí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému\nobdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné.\nVyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo\nstanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.\n24. Podľa § 61 ods. 3 ObZ, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie\nvyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej\nzávierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka\nv spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch\nmesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.\n25. Podľa § 150 ods. 1 ObZ, spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol\nvylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny\nnástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116).\n26. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej\ninštancie v ods. 55. odôvodnenia rozsudku, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná. Keďže žalobca\nnadobudol pohľadávku na základe platného právneho úkonu, je daná jeho aktívna vecná legitimácia\nna podanie žaloby. Odvolací súd nezistil dôvod, ktorý by mal za následok absolútnu neplatnosť zmluvy.\nVýška odplaty za postúpenie pohľadávky neovplyvnila aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej\ninštancie správne zdôraznil, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, u ktorej bol predpoklad jej\nsúdneho vymáhania s nejasným výsledkom sporu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa,\npodľa ktorého v spojení s dedičským konaním, môže byť predmetná zmluva o postúpení pohľadávky\nneplatná, keďže podľa odvolateľa vyrovnací podiel sa nededil a teda, že dedí sa obchodný podiel, a to\ntiež len v prípade, že valné zhromaždenie s dedením vysloví súhlas. Uvedený výklad je podľa názoru\nodvolacieho súdu cielene smerujúci k nepriznaniu nároku dedičovi, resp. jeho právnemu nástupcovi.\n\nPodľa osvedčenia o dedičstve právopl. dňa 23.2.2009 v dedičskej veci po poručiteľke Ing. T. W.,\nzomrelej dňa 1.6.2007 bol medzi aktíva zaradený aj obchodný podiel v MEDEXIM, spol. s r. o., ktorý\nnadobudla dcéra P. W.. Ocenenie obchodného podielu na účely dedičského konania je pre tento spor bez\nprávnej relevancie. Keďže valné zhromaždenie žalovaného nesúhlasilo s dedením obchodného podielu,\ndedičke vznikol jej zákonný nárok na vyrovnací podiel. Nesúhlas valného zhromaždenia síce zmaril\ndedičke možnosť vykonávať práva spoločníka, avšak nemohol súčasne vylúčiť dedičku z nároku na\nvyplatenie vyrovnacieho dielu. Existencia samotného nároku bola uznaná žalovaným tým, či čiastočne\nnárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu plnil, teda nie je dôvodné v intenciách vyššie uvedeného sporiť\nexistenciu nároku na vyrovnací podiel ako pohľadávku dedičky, ktorá mohla byť postúpená, pričom\nzo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu nevyplývajú nedostatky, ktoré by mohli byť\nspôsobovať jej neplatnosť. V danom prípade sa nejednalo o pohľadávku, ktorú nemožno postúpiť,\npričom postúpiť možno aj pohľadávky budúce. V procese dedenia odvolací súd nevzhliadol dôvod, ktorý\nby vylučoval nárok dedičky P. W. na vyrovnací podiel s právom tento platne postúpiť na žalobcu a teda\nje daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby.\n27. V zmysle § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Poručiteľka zomrela dňa\n1.6.2007. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval hodnotu vyrovnacieho podielu v súlade\ns § 61 ods. 2 ObZ, podľa ktorého pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti\nvzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len „vyrovnací podiel“). Výška vyrovnacieho\npodielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce\núčtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje\nniečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva\nalebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.\n28. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nemožno pri vyčíslení nároku na vyrovnací podiel postupovať\npodľa spoločenskej zmluvy, ale v zmysle zákona. V súlade s názorom zrušujúceho rozhodnutia\nodvolacieho súdu (v poradí skoršie) náležite vykonal dokazovanie znaleckým posudkom a dospel k\nsprávnym záverom o hodnote vyrovnacieho podielu s tým, že bolo potrebné odrátať zrealizovanú platbu\nvo výške 58.390,03 eur a 1.650,43 eur.\n29. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v ods. 57. odôvodnenia rozsudku, v ktorom\nsa vysporiadal s neskoršou účtovnou závierkou spoločnosti EKOM spol. s. r. o. a teda správne vyhodnotil\ndokazovanie, keď dospel k záveru, že v čase zostavenia účtovnej závierky za rok 2006 k 31.12.2006,\nnebolo možné vychádzať z údajov neskoršej účtovnej závierky EKOM spol. s r. o., a teda bolo dôvodné\nurobiť nový prepočet vychádzajúc z účtovnej závierky žalovaného za rok 2006 so zohľadnením prepočtu\npodľa účtovnej závierky EKOM spol. s r. o. Rozdiel v ohodnotení obchodného podielu žalovaného (10%)\nv EKOM spol. s r. o. mal zásadný význam pre úspešnosť žaloby, keďže obstarávacia cena obchodného\npodielu bola niekoľkonásobne nižšia než hodnota použiteľná pre vyčíslenie vyrovnacieho podielu po\nporučiteľke. Ak by súd pripustil formálny prístup a vychádzal by výlučne z účtovnej závierky za rok 2006\n(bez precenenia hodnoty obchodného podielu v EKOM spol. s r. o.) v pôvodnom znení, umožnil by\nobchádzanie zákona, pokiaľ ide o stanovenie hodnoty vyrovnacieho podielu a vytvoril by právny priestor\npre účelové znižovanie hodnoty vyrovnacieho podielu.\n30. Súd prvej inštancie podrobne, zrozumiteľne a v súlade so znaleckými posudkami vysvetlil jednotlivé\nmetódy použité pri vyčíslení vyrovnacieho podielu a konštatoval dôvodnosť využitia metódy vlastného\nimania. V odseku 60. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie dospel odôvodnene k záveru, že ku dňu\nvzniku nároku na vyrovnací podiel už boli dostupné kompletné údaje pre výpočet hodnoty vyrovnacieho\npodielu, t. j. aj účtovná závierka EKOM spol. s r. o. bola zostavená. Tretí znalecký posudok vyhodnotil\ndoterajšie vyčíslenia a umožnil súdu dôvodne aplikovať výpočet, podľa ktorého hodnota vyrovnacieho\npodielu dosiahla sumu 116.913,10 eur.\n31. Znalecký posudok č. 42/2021 na str. 19,44,45 podrobne poskytuje odpoveď na otázky položené\nznalcovi, vychádza z obchodného podielu žalovaného v EKOM spol. s r. o. vo výške 10%, t. j. z\nvkladu 110.000,-- Sk, pričom uvádza, že 10% podiel žalovaného predstavuje sumu 18.511.600,-- Sk\nnamiesto evidovaných 121.000,-- Sk. Hodnota spoločnosti MEDEXIM, spol. s r. o. s upravenou hodnotou\nfinančnej investície v spoločnosti EKOM spol. s r. o. podľa výšky y jej vlastného imania predstavuje sumu\n36.752.600,-- Sk a teda vyrovnací podiel sumu 116.913,10 eur.\n\n32. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, keďže dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, žalovaný\nneumožnil dedenie v zmysle spoločenskej zmluvy, došlo k zániku účasti v obchodnej spoločnosti a teda\ndedičke resp. jej právnemu nástupcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel splatný v zmysle §61 ods. 3\nOBZ uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2006, ktorá\nbola schválená 4.7.2007, t. j. v čase keď bola žalovanému známa aj účtovná závierka EKOM spol. s r.\no., čiže žalovaný bol dňa 6.10.2007 v omeškaní. Súd prvej inštancie v ods. 65. odôvodnenia rozsudku\npodrobne vysvetlil čiastkové omeškania vzhľadom na čiastkové platby žalovaného, pričom odvolací súd\nsa s takým vymedzením nároku na úrok z omeškania v zákonnej výške stotožňuje a na odôvodnenie\nodkazuje, nakoľko vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu, pričom neskoršie začatie omeškania nebolo\nsúdu preukázané.\n33. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie\nsprávne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou\núspechu v konaní.\n34. Odvolací súd odvolanie podané proti výroku II. odmietol, pretože subjektívna procesná legitimácia\nodvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p.\n35. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nCivilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo\npodať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako\nje zrejmé zo znenia uvedeného výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, neznie v neprospech\nžalovaného, teda nie je oprávnený podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku\nsubjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech.\nOdvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie voči II. výroku odmietol podľa § 386 písm. b)\nC.s.p., ako podané neoprávnenou osobou.\n36. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že uplatňované odvolacie dôvody neboli\nnaplnené, pretože neboli podložené takými relevantnými dôvodmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť\nsprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a\npreto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a\n2 C.s.p., potvrdzuje.\n37. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.\ndecembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.\nfebruára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.\n38. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadil názorom odvolacieho súdu v skoršom\nrozhodnutí, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, nie je arbitrárne a poskytuje logické a právne správne\nzávery vychádzajúce z vykonaného dokazovania s podrobným vysvetlením.\n39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi proti\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n\n40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa\npopri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu\nsa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Exekúciu možno vykonať na návrh toho,\nkto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu\nexekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica\n(§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Cb/37/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb9708e4-72b1-4e21-9f31-4cb9b04f4df8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.24.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 24/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/2026 z 14. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.24.2026.1"}, {"guid": "f7d9ced5-3745-42ec-90b6-95ccb35fd341:5ff21980-f62d-4785-8373-6ca6c20f8d4d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125337277.2", "spisova_znacka": "18Ek/1788/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1788/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125337277.2"}]}